I. Právny rámec

A. Právo Únie

1. Zmluva o FEÚ

2. Poriadok

3. Nariadenie č. 2290/77

4. Smernica 2008/118/ES

5. Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013

6. Interné pravidlá prijaté Dvorom audítorov

a) Rokovací poriadok

b) Rozhodnutie č. 1‑2003

c) Rozhodnutie č. 7‑2004

d) Rozhodnutie č. 33‑2004

e) Kódex správania z roku 2004

f) Rozhodnutie č. 19‑2009

g) Rozhodnutie č. 66‑2011

h) Kódex správania z roku 2012

i) Vykonávacie predpisy k rokovaciemu poriadku

B. Luxemburské právo

II. Skutkové okolnosti

III. Začaté vyšetrovania a konania

A. Predbežné opatrenia prijaté Dvorom audítorov

B. Vyšetrovanie OLAF‑u

C. Začatie tohto konania na Dvore audítorov

D. Trestné konanie luxemburských orgánov

IV. Návrhy účastníkov konania

V. O návrhu na prerušenie tohto konania

A. Argumentácia účastníkov konania

B. Posúdenie Súdnym dvorom

VI. O návrhu na nariadenie predloženia určitých dokumentov

A. Argumentácia účastníkov konania

B. Posúdenie Súdnym dvorom

VII. O návrhu na vyňatie dokumentu zo spisu

A. Argumentácia účastníkov konania

B. Posúdenie Súdnym dvorom

VIII. O žalobe

A. O prípustnosti žaloby

1. O údajnej nezlučiteľnosti tohto konania s právom na účinnú súdnu ochranu

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O údajnej neprípustnosti vyšetrovania OLAF‑u

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

3. O údajnej nezákonnosti konania vedeného na Dvore audítorov na účely schválenia podania tejto žaloby

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

4. O údajnom oneskorenom podaní žaloby Dvora audítorov

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

B. O žalobných dôvodoch

1. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neoznámenom a protiprávnom vykonávaní politickej činnosti a riadiacej činnosti v realitnej spoločnosti podľa občianskeho práva

a) O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založeného na neoznámenom a protiprávnom vykonávaní politickej činnosti

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na neoznámenom a protiprávnom vykonávaní riadiacej činnosti v realitnej spoločnosti podľa občianskeho práva

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O prvom žalobnom dôvode založenom na zneužití zdrojov Dvora audítorov na financovanie činností, ktoré nesúvisia alebo sú nezlučiteľné s jeho funkciou člena tejto inštitúcie

a) O prípustnosti prvého žalobného dôvodu

1) O výkone právomoci voľnej úvahy Dvorom audítorov

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

2) O podaní žaloby a prípustnosti tabuľky predloženej v prílohe vyjadrenia k žalobe

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O dôvodnosti prvého žalobného dôvodu

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

i) O porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

ii) O výdavkoch na služobnú cestu a diéty

– O pobyte v Crans‑Montana

– O pobyte na Kube

– O udržiavaní vzťahov s politickými predstaviteľmi a hnutiami

– O vzťahoch so zástupcami súkromných hospodárskych subjektov

– O vzťahoch so záujmovými organizáciami a združeniami

– O vykonávaní povolenej vonkajšej činnosti

– O účasti na poľovačkách

– O ďalších služobných cestách, ktoré uvádza Dvor audítorov

iii) O výdavkoch na reprezentáciu a pohostenie

– O výdavkoch na reprezentáciu spojených so vzťahmi s politickými predstaviteľmi

– O výdavkoch na reprezentáciu spojených so vzťahmi s inými osobami

– O výdavkoch súvisiacich s pohostením doma u pána Pinxtena

iv) O používaní služobného vozidla a o využívaní služieb vodiča

– O nákladoch na dopravu vzniknutých mimo služobných ciest pána Pinxtena

– O nákladoch na dopravu, ktoré vznikli na služobných cestách pána Pinxtena

– O používaní služobného vozidla bez využitia služieb vodiča

3. O druhom žalobnom dôvode založenom na nenáležitom a protizákonnom využívaní daňových výsad

a) O prvej časti druhého žalobného dôvodu, ktorá je založená na tom, že dieťa pána Pinxtena si ponechalo a používalo palivovú kartu, hoci už nebolo členom jeho domácnosti

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na používaní palivovej karty na nákup paliva určeného pre vozidlá patriace tretím osobám

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

4. O treťom žalobnom dôvode založenom na nepravdivých vyhláseniach o poistnej udalosti v rámci údajných nehôd, na ktorých sa zúčastnilo služobné vozidlo a vodič pridelený ku kancelárii pána Pinxtena

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

5. O piatom žalobnom dôvode založenom na konflikte záujmov, ktorý vytvoril pán Pinxten v rámci vzťahu s vedúcim zamestnancom kontrolovaného subjektu

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

C. O odňatí nároku na dôchodok alebo iných požitkov poskytovaných namiesto dôchodku

1. Argumentácia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdnym dvorom

IX. O návrhu pána Pinxtena na náhradu škody

A. Argumentácia účastníkov konania

B. Posúdenie Súdnym dvorom

O trovách

1

Európsky dvor audítorov vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že pán Karel Pinxten si nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, a aby v dôsledku toho uložil sankciu podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ.

2

Článok 285 ZFEÚ stanovuje:

„Dvor audítorov vykonáva audit [Európskej ú]nie.

Skladá sa z jedného štátneho príslušníka z každého členského štátu. Jeho členovia vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle, vo všeobecnom záujme Únie.“

3

Článok 286 ods. 1, 3, 4 a 6 ZFEÚ znie takto:

„1.   Členovia Dvora audítorov sa vyberajú z osobností, ktoré vo svojich štátoch pracujú alebo pracovali v externých audítorských orgánoch alebo ktoré sú na túto funkciu osobitne kvalifikované. Musia byť úplne nezávislí.

…

3.   Členovia Dvora audítorov pri vykonávaní svojej funkcie nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od iného orgánu. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich funkciou.

4.   Členovia Dvora audítorov nesmú počas výkonu svojej funkcie vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

…

6.   Člena Dvora audítorov možno odvolať z funkcie alebo zbaviť nároku na dôchodok alebo iné požitky poskytované namiesto dôchodku, len ak sa Súdny dvor na žiadosť Dvora audítorov presvedčí, že tento člen nespĺňa požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.“

4

V článku 287 ods. 2 ZFEÚ sa uvádza:

„Dvor audítorov preskúmava, či sa všetky príjmy a výdavky uskutočnili zákonným a riadnym spôsobom, a či sa vykonávalo riadne finančné hospodárenie. Pritom podá správu najmä o každom prípade nezrovnalosti.

…“

5

Článok 11 druhý odsek Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130) stanovuje:

„Úradník bez povolenia menovacieho orgánu neprijme od žiadnej vlády ani od žiadneho iného zdroja mimo inštitúcie, ku ktorej patrí, žiadnu poctu, vyznamenanie, láskavosť, dar ani platbu akéhokoľvek druhu, pokiaľ ich nezíska za služby poskytnuté pred jeho vymenovaním alebo počas mimoriadnej dovolenky na vojenskú alebo inú štátnu službu a vo vzťahu k takejto službe.“

6

V článku 2 ods. 2 prvom pododseku prílohy VII poriadku sa uvádza:

„‚Nezaopatrené dieťa‘ je manželské, nemanželské alebo osvojené dieťa úradníka alebo jeho manžela/manželky, ktoré je skutočne vyživované úradníkom.“

7

Článok 25 prílohy IX poriadku stanovuje:

„Ak je zamestnanec stíhaný pre rovnaké činy, konečné rozhodnutie sa môže prijať až po vynesení konečného rozsudku súdom, ktorý prípad prejednáva.“

8

Článok 7 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 2290/77 z 18. októbra 1977, ktorým sa určujú platové pomery členov Dvora audítorov (Ú. v. ES L 268, 1977, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením (ES, Euratom) č. 1293/2004 z 30. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 243, 2004, s. 26) (ďalej len „nariadenie č. 2290/77“) stanovoval:

„Člen Dvora audítorov, ktorý je pri výkone svojich povinností nútený odcestovať z prechodného sídla dvora má nárok na:

9

Článok 12 smernice 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12) znie takto:

„1.   Tovar podliehajúci spotrebnej dani je oslobodený od spotrebnej dane, ak je určený na použitie:

…

2.   Na oslobodenie od spotrebnej dane sa uplatňujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie od spotrebnej dane prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane.“

10

Článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 2013, s. 1) znie takto:

„Aby sa zvýšila úroveň boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu…, vykonáva Európsky úrad pre boj proti podvodom [OLAF]… vyšetrovacie právomoci delegované na [Európsku k]omisiu

…“

11

Článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2013 stanovuje:

„1.   V oblastiach uvedených v článku 1 vykonáva [OLAF] administratívne vyšetrovania v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach…

Tieto interné vyšetrovania sa vedú v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto nariadení a v rozhodnutiach prijatých predmetnými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami.

2.   Za predpokladu, že sú splnené ustanovenia uvedené v odseku 1:

…“

12

Článok 5 ods. 1 a 3 tohto nariadenia uvádzajú:

„1.   Generálny riaditeľ môže začať vyšetrovanie v prípade, že existuje dostatočné podozrenie, ktoré môže vychádzať aj z informácií poskytnutých akoukoľvek treťou stranou alebo z anonymných informácií, že bol spáchaný podvod, korupcia alebo akékoľvek iné protiprávne činy poškodzujúce finančné záujmy Únie…

2.   …

Rozhodnutie začať interné vyšetrovanie prijíma generálny riaditeľ, ktorý koná z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry, v rámci ktorej sa vyšetrovanie bude musieť viesť, alebo na základe žiadosti členského štátu.

3.   Pokiaľ generálny riaditeľ zvažuje, či začať alebo nezačať interné vyšetrovanie na základe žiadosti uvedenej v odseku 2, a/alebo pokiaľ [OLAF] vedie interné vyšetrovanie, dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry nezačnú súbežné vyšetrovanie tých istých skutočností, ak sa s [OLAF‑om] nedohodnú inak.“

13

Článok 7 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Zamestnanci [OLAF‑u] plnia svoje úlohy po predložení písomného oprávnenia, ktorým sa preukazuje ich totožnosť a funkcia. Toto oprávnenie vystavuje generálny riaditeľ a obsahuje predmet a účel vyšetrovania, právne základy na vedenie vyšetrovania a vyšetrovacie právomoci, ktoré z týchto základov vychádzajú.“

14

V článku 9 ods. 4 toho istého nariadenia sa uvádza:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 6 a článok 7 ods. 6, sa po ukončení vyšetrovania a pred vypracovaním záverov, v ktorých sa uvádza meno dotknutej osoby, tejto osobe poskytne príležitosť, aby sa vyjadrila k skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú.

…“

15

Článok 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 znie takto:

„Správy a odporúčania vypracované po internom vyšetrovaní a všetky príslušné súvisiace dokumenty sa zasielajú dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram. Uvedené inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry prijímajú také opatrenia, a to najmä disciplinárnej alebo právnej povahy, ku ktorým ich oprávňujú výsledky interného vyšetrovania, a do lehoty stanovenej v odporúčaniach správy a na žiadosť [OLAF‑u] ho o nich informujú.“

16

Článok 4 rokovacieho poriadku Dvora audítorov (ďalej len „rokovací poriadok) stanovuje:

„1.   V prípade, ak sa Dvor audítorov uznesie väčšinou svojich členov na tom, že predložené informácie sú dostatočné na preukázanie toho, že jeden z členov prestal spĺňať požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie (článok 286 ods. 6 [ZFEÚ]), poverí predsedu… vypracovaním predbežnej správy.

2.   Predbežná správa sa zasiela spolu s podpornými dokumentmi všetkým členom vrátane člena, ktorého sa týka. Tento člen zašle v primeranej lehote stanovenej predsedom, alebo ak je dotknutým členom predseda, v lehote stanovenej členom nasledujúcim po ňom v prednostnom poradí, písomné pripomienky.

3.   Dotknutý člen je tiež vyzvaný podať Dvoru audítorov ústne vysvetlenia.

4.   Rozhodnutie o postúpení záležitosti Súdnemu dvoru s cieľom odvolať tohto člena z funkcie a/alebo zbaviť ho nároku na dôchodok alebo iné funkčné požitky prijíma Dvor audítorov tajným hlasovaním na základe štvorpätinovej väčšiny svojich členov. Dotknutý člen sa na hlasovaní nezúčastňuje.“

17

Článok 23 rokovacieho poriadku znie takto:

„Z každého zasadnutia Dvora audítorov sa vyhotoví zápisnica.“

18

Článok 25 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4 ods. 4 a článku 7 ods. 2, prijímajú sa ostatné rozhodnutia väčšinou členov prítomných na zasadnutí Dvora audítorov. Dvor audítorov však môže na návrh ktoréhokoľvek z členov vyhlásiť na základe väčšiny hlasov členov prítomných na zasadnutí, že o špecifickej otázke predloženej Dvoru audítorov musí rozhodnúť väčšina všetkých členov Dvora audítorov.“

19

Článok 1 rozhodnutia č. 1‑2003 Dvora audítorov zo 16. januára 2003 týkajúceho sa výdavkov na služobné cesty členov Dvora audítorov, uplatniteľný v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe (ďalej len „rozhodnutie 1‑2003“), stanovoval:

„O právny prísľub (t. j. príkaz na služobnú cestu) týkajúci sa výdavkov na služobnú cestu je potrebné požiadať čo najskôr. O výdavkoch členov na služobnú cestu rozhoduje predseda Dvora [audítorov]. …“

20

Článok 3 tohto rozhodnutia znel takto:

„Členovia môžu počas svojej služobnej cesty cestovať služobným vozidlom, lietadlom, železnicou alebo loďou.“

21

Článok 5 uvedeného rozhodnutia stanovoval:

„O náhradu výdavkov na služobnú cestu sa žiada po príchode člena hneď, ako je to možné. Výdavky na hotel (okrem stravy) sú nahraditeľné.“

22

Článok 6 toho istého rozhodnutia znel takto:

„V prípade služobných ciest, ktoré trvajú menej ako dvanásť hodín počas toho istého dňa, sa vypláca polovica príslušných diét. Vo všetkých ostatných prípadoch sa vyplatí celá suma diéty.

23

V článku 2 rozhodnutia č. 7‑2004 Dvora audítorov z 22. apríla 2004 o výdavkoch na reprezentáciu a pohostenie jeho členov, uplatniteľnom v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe (ďalej len „rozhodnutie č. 7‑2004), sa uvádzalo:

„Na začiatku každého rozpočtového roka sú finančné prostriedky po porade s členmi rozdelené na dve časti:

…

Druhá časť, nazvaná B, je vyhradená na bežné výdavky na reprezentáciu a pohostenie, ktoré členovia vynaložia ako členovia inštitúcie. Náhrada týchto výdavkov sa vykoná na konci každého trimestra na základe príslušných vyhlásení, ku ktorým sú pripojené potvrdenia alebo iné písomné doklady, ktoré sa považujú za rovnocenné a v ktorých je uvedený dátum pozvania, počet hostí a funkcia hlavného hosťa. …“

24

Článok 6 tohto rozhodnutia stanovoval:

„V prípade domáceho pohostenia Dvor [audítorov] nahradí výdavky vynaložené na základe predložených dokladov.“

25

K uvedenému rozhodnutiu bolo pripojené oznámenie pre členov Dvora audítorov z 22. apríla 2004, ktoré obsahovalo „pripomienky k výdavkom na reprezentáciu a pohostenie“ (ďalej len „oznámenie z 22. apríla 2004“). Podľa tohto oznámenia:

„…

Výdavky na reprezentáciu sú určené predovšetkým na podporu vonkajších vzťahov Dvora [audítorov].

Členovia reprezentujú Dvor [audítorov] najmä, pokiaľ v záujme Dvora [audítorov] udržiavajú pracovné vzťahy s osobami vykonávajúcimi funkciu v rámci Únie…, členských štátov alebo iných krajín.

…

Výdavky na každú reprezentačnú akciu musia závisieť od významu tejto akcie a od postavenia účastníkov.

Pokiaľ členovia reprezentujú Dvor [audítorov], ich manžel/partner sa môže tiež zúčastniť akcie. Pozvané osoby môžu byť tiež sprevádzané.

Priatelia alebo osobné vzťahy patria medzi súkromné pozvania.

…

Usmernenia v tejto oblasti poskytuje príloha 1.

Výdavky musia byť uplatnené jasným a stručným spôsobom prostredníctvom prílohy 2.“

26

V prílohe 1 uvedeného oznámenia sa uvádzalo, že „reprezentácia/pohostenia mimo Dvora [audítorov] sa spravidla musia týkať osôb vykonávajúcich popredné funkcie v Únii…, členských štátoch alebo iných krajinách“ a že výdavky týkajúce sa nákladov na reprezentáciu/pohostenie v súkromnom obydlí člena „nesmú prekročiť, čo je na tento účel potrebné, vrátane kvetinovej výzdoby“.

27

V tejto prílohe sa tiež uvádzalo, že „[p]okiaľ sú v zozname pozvaných okrem osôb mimo inštitúcie aj zamestnanci Dvora [audítorov], je potrebné zachovať spravodlivú rovnováhu medzi oboma kategóriami“, a že „osobní priatelia a členovia rodiny (s výnimkou manželov/partnerov) musia patriť medzi súkromné pozvania člena“.

28

Článok 1 rozhodnutia č. 33‑2004 Dvora audítorov z 15. júna 2004 o správe a používaní automobilového parku Európskeho dvora audítorov, uplatniteľného v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe až do nadobudnutia platnosti rozhodnutia Dvora audítorov č. 19‑2009 z 20. apríla 2009 o správe a používaní automobilového parku Európskeho dvora audítorov (ďalej len „rozhodnutie č. 33‑2004“), stanovoval:

„Služobné autá sú nepretržite k dispozícii členom a generálnemu tajomníkovi Dvora [audítorov] na ich cesty v rámci ich funkcií.“

29

Článok 4 tohto rozhodnutia znel takto:

„Dvor [audítorov] znáša okrem nákladov na prenájom výdavky, ktoré vznikli používaním vozidla členmi a generálnym tajomníkom pri výkone ich funkcií.

Za cesty pri výkone funkcie sa považujú:

30

Článok 5 uvedeného rozhodnutia znel takto:

„Pokiaľ členovia alebo generálny tajomník použijú služobné vozidlo na iné cesty, ako sú cesty uvedené v článku 4, zodpovedajúce výdavky (poplatky, náklady na pohonné hmoty a prípadne dodatočné náklady na prenájom, ktoré súvisia s celkovým prekročením 45000 km/rok stanoveným v rámcovej zmluve) znášajú sami.“

31

Článok 6 toho istého rozhodnutia stanovoval:

„Vodiči majú nárok na refundáciu výdavkov na služobnú cestu…, pokiaľ prevážajú členov alebo generálneho tajomníka v rámci ich ciest pri výkone funkcie.“

32

K rozhodnutiu č. 33‑2004 bol pripojený dokument s názvom „Poznámky k rozhodnutiu č. 33‑2004 o správe a používaní automobilového parku Európskeho dvora audítorov“ (ďalej len „poznámky k rozhodnutiu č. 33‑2004“).

33

Podľa poznámok k rozhodnutiu č. 33‑2004 týkajúcich sa článku 4 tohto rozhodnutia:

„Za ,ostatné cesty spojené s výkonom funkcie‘ sa považujú

34

V článku 4 kódexu správania, ktorý sa vzťahuje na členov Dvora audítorov a ktorý táto inštitúcia prijala 16. decembra 2004 (ďalej len „kódex správania z roku 2004“) sa uvádzalo:

„1.   Členovia [Dvora audítorov] sa riadne venujú vykonávaniu svojho mandátu. Nemôžu vykonávať žiadnu politickú funkciu. Zdržia sa akejkoľvek vonkajšej pracovnej činnosti a akejkoľvek vonkajšej činnosti nezlučiteľnej s ich povinnosťou dostupnosti pri výkone svojej funkcie.

…

3.   Členovia oznámia svoje vonkajšie činnosti…“

35

Znenie článkov 1 a 4 až 6 rozhodnutia č. 19‑2009 bolo prevzaté zo znenia zodpovedajúcich článkov rozhodnutia č. 33‑2004.

36

Článok 7 rozhodnutia č. 19‑2009 stanovoval:

„Toto rozhodnutie zrušuje a nahrádza rozhodnutie č. 33‑2004. Nadobúda platnosť v ten istý deň ako nová medziinštitucionálna rámcová zmluva, ktorá upravuje prenajaté autá.“

37

K rozhodnutiu č. 19‑2009 bol pripojený dokument s názvom „Pripomienky k rozhodnutiu č. 19‑2009 o správe a používaní automobilového parku Dvora audítorov“ (ďalej len „pripomienky k rozhodnutiu č. 19‑2009“).

38

Znenie pripomienok k rozhodnutiu č. 19‑2009 týkajúcich sa článku 4 tohto rozhodnutia bolo prevzaté zo znenia pripomienok k článku 4 rozhodnutia č. 33‑2004 uvedeného v pripomienkach k tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu.

39

V článku 1 rozhodnutia č. 66‑2011 Dvora audítorov z 26. októbra 2011 o stanovení etických usmernení pre Európsky dvor audítorov sa uvádza:

„Etické usmernenia v prílohe sa vzťahujú na Dvor audítorov…“

40

Etické usmernenia v prílohe uvedeného rozhodnutia (ďalej len „etické usmernenia“) stanovujú:

„…

2.2. Zdroje Dvora audítorov riadime zákonne, správne a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia. Dvor audítorov by mal byť vzorom finančného hospodárenia: jeho zdroje musia byť riadené v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a všetkými ostatnými platnými pravidlami; svoje ciele musí dosahovať hospodárne, efektívne a účinne.

…

3.3. Vyhýbame sa konfliktu záujmov, či už reálnemu alebo zjavnému. Môže tomu tak byť napríklad v súvislosti s členstvom v politických organizáciách, politickými funkciami, členstvom v radách a finančným záujmom v kontrolovaných subjektoch. Takýmto záležitostiam venujeme osobitnú pozornosť a tomu, ako ich môžu vnímať tretie strany.

3.4. S kontrolovaným subjektom nemáme spojenie, ktoré by mohlo ohroziť našu nezávislosť. Záležitosti, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť, sú napríklad rodinné a/alebo osobné vzťahy so zamestnancami kontrolovaného subjektu, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky našej práce. Pred vykonaním pridelenej audítorskej úlohy by sme mali posúdiť potenciálny vplyv takýchto vzťahov a informovať svojho nadriadeného. Na tento účel Dvor audítorov zaviedol ročný postup potvrdenia dodržiavania etických požiadaviek

…

3.7. Externé činnosti vykonávame len v rozsahu stanovenom v služobnom poriadku a vždy myslíme na našu povinnosť zachovať lojálnosť voči Dvoru audítorov. Nevykonáme nijakú činnosť, ktorá by mohla ohroziť dobré meno Dvora audítorov, vzniesť pochybnosti o našej nestrannosti alebo zasahovať do našej práce.…“

„…

41

Článok 2 ods. 1, 2 a 4 kódexu správania uplatniteľný na členov Dvora audítorov, ktorý táto inštitúcia prijala 8. februára 2012 (ďalej len „kódex správania z roku 2012“), znel takto:

„1.   Členovia sa vyhýbajú situáciám, ktoré by mohli vyvolať konflikt záujmov. Nezaoberajú sa otázkami, na ktorých by mohli mať osobný záujem, najmä rodinný alebo finančný záujem, ktorý by mohol narušiť ich nestrannosť…

2.   Členovia Dvora audítorov deklarujú finančné záujmy a majetok, ktoré by mohli vyvolať konflikt záujmov v súvislosti s plnením úloh, či už vo forme podielov na základnom imaní spoločnosti, najmä akcií, alebo ďalších druhov podielov, akými sú prevoditeľné dlhopisy alebo investičné certifikáty… Vlastníctvo nehnuteľnosti buď priamo, alebo prostredníctvom realitnej kancelárie je potrebné deklarovať, s výnimkou domovov určených výhradne vlastníkovi alebo jeho rodine.

4.   Pri nástupe do funkcie predkladajú členovia predsedovi Dvora audítorov vyhlásenie uvedené v predchádzajúcich odsekoch na základe tlačiva, ktoré sa nachádza v prílohe… V prípade významných zmien je potrebné opraviť a predložiť nové vyhlásenie…“

42

Článok 4 kódexu správania z roku 2012 stanovoval:

„1.   Členovia sa bezvýhradne venujú plneniu svojho mandátu. Nesmú byť politický angažovaní.

2.   Členovia Dvora audítorov nesmú vykonávať inú pracovnú činnosť alebo inú vonkajšiu činnosť, ktorá by im bránila v riadnom plnení pracovných povinností.

…

6.   Členovia zahrnú svoje vonkajšie činnosti s výnimkou činností vymedzených v odseku 4 do vyhlásenia o záujmoch uvedeného v článku 2.“

43

V priebehu dvoch funkčných období pána Pinxtena ako člena Dvora audítorov boli vykonávacie predpisy k rokovaciemu poriadku postupne definované v rozhodnutí č. 92‑2004 Dvora audítorov z 8. decembra 2004, v rozhodnutí č. 26‑2010 Dvora audítorov z 11. marca 2010 a v rozhodnutí č. 38‑2016 Dvora audítorov z 2. júna 2016 (ďalej len „vykonávacie predpisy k rokovaciemu poriadku“). Každé z týchto rozhodnutí bolo zmenené a doplnené predtým, než bolo zrušené.

44

Ustanovenia relevantné pre toto konanie neboli počas tohto obdobia podstatne zmenené.

45

Článok 5 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku znel takto:

„1.   Členovia nesmú mimo Dvora audítorov vykonávať žiadnu profesionálnu činnosť ani inú externú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s princípom nezávislosti a disponibility vo vzťahu k výkonu ich funkcie v súlade s článkom 286 ods. 3 a 4 ZFEÚ.

2.   Na tento účel sa všetky existujúce alebo navrhované vonkajšie činnosti skúmajú podľa týchto všeobecných kritérií:

46

Článok 6 ods. 1 a 2 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku stanovoval:

„1.   Členovia ohlásia svoje externé činnosti najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa nastúpenia do funkcie predsedovi Dvora audítorov a to tak, že ich čo možno najpresnejšie opíšu z hľadiska všetkých štyroch kritérií uvedených v článku 5 ods. 2.

2.   Všetky nové externé činnosti s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1… musia byť bezodkladne ohlásené predsedovi Dvora audítorov…“

47

V článku 8 prvom odseku vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku sa uvádzalo:

„Zasadnutia, ktoré sa konajú podľa postupu uvedeného v článku 4 rokovacieho poriadku, sú v zmysle ustanovení článku 49 týchto vykonávacích pravidiel zasadnutiami za zatvorenými dverami.“

48

V článku 39 ods. 1 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku sa uvádzalo:

„Generálny tajomník ako osoba zodpovedná za sekretariát Dvora audítorov okrem iného vyhotovuje návrhy zápisníc zasadnutí Dvora audítorov… Pomáha predsedovi pri príprave zasadnutí Dvora audítorov, zabezpečuje dodržiavanie postupov a riadne vykonanie rozhodnutí Dvora audítorov.“

49

Článok 49 ods. 3 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku stanovoval:

„Ak nie je na predchádzajúcom zasadnutí Dvora audítorov alebo komory rozhodnuté inak, zasadnutie za zatvorenými dverami sa koná bez tlmočníkov a zamestnancov Dvora audítorov.“

50

Článok 50 ods. 1 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku znel takto:

„Generálny tajomník alebo akákoľvek iná na tento účel určená osoba vyhotovuje návrhy zápisníc zasadnutí Dvora audítorov. Návrhy zápisníc sa zašlú čo najrýchlejšie členom a Dvor audítorov ich schváli na svojom nasledujúcom zasadnutí.“

51

Ministerské nariadenie z 18. marca 2010 o uverejnení belgického zákona z 22. decembra 2009 o všeobecnom systéme spotrebných daní, ktorým sa transponuje smernica 2008/118 a zrušuje smernica 92/12/EHS v danej oblasti (ďalej len „ministerské nariadenie z 18. marca 2010“), v článku 1 stanovuje:

„Belgický zákon z 22. decembra 2009 o všeobecnom systéme spotrebných daní je uverejnený v Mémorial na účely vykonania v Luxemburskom veľkovojvodstve.“

52

Článok 13 belgického zákona z 22. decembra 2009 o všeobecnom systéme spotrebných daní, platný v Luxembursku na základe článku 1 ministerského nariadenia z 18. marca 2010, znie takto:

„Diplomati, konzulárni úradníci, ozbrojené sily a subjekty uvedené v článku 20 [bodoch 7 až 12] všeobecného zákona z 18. júla 1977 o clách a spotrebných daniach sú v rámci konania o oslobodení od spotrebnej dane, na ktoré majú nárok, oprávnené prijať z iných členských štátov tovary podliehajúce spotrebnej dani s pozastavením tejto dane…“

53

Článok 20 bod 7 belgického všeobecného zákona z 18. júla 1977 o clách a spotrebných daniach stanovuje:

„Oslobodenie od spotrebnej dane sa prizná za podmienok a prípadných obmedzení, napríklad primeraného množstva, ktoré stanovuje kráľ, ibaže medzinárodný dohovor alebo dohoda o sídle stanovuje inak:

…

54

Článok 1 písm. c) a f) nariadenia veľkovojvodstva zo 7. februára 2013 o úľavách a oslobodení od dane z pridanej hodnoty pre diplomatické misie a konzulárne úrady, ako aj konzulárnych a diplomatických zamestnancov a zamestnancov kancelárie (ďalej len „nariadenie veľkovojvodstva zo 7. februára 2013“) znie takto:

„Na účely uplatnenia ustanovení tohto nariadenia sa rozumejú:

…

…

55

V článku 4 ods. 1 tohto nariadenia veľkovojvodstva sa uvádza:

„Z dane z pridanej hodnoty je oslobodené každé dodanie tovarov a poskytnutie služieb v sume najmenej 240 eur bez dane, vrátane dodaní, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, ktoré sa uskutočnili pre diplomatických zamestnancov, konzulárnych úradníkov a zamestnancov kancelárie, ktorých prijímajúcou krajinou je Luxemburské veľkovojvodstvo…“

56

Pán Pinxten bol členom Dvora audítorov od 1. marca 2006 do 30. apríla 2018, pričom dokončil dve funkčné obdobia.

57

Počas svojich funkčných období bol pridelený ku komore III tejto inštitúcie, ktorá zodpovedá za kontrolu výdavkov Únie v oblastiach vonkajších vzťahov, rozširovania a humanitárnej pomoci. Od 4. apríla 2011 do skončenia jeho posledného funkčného obdobia vykonával pán Pinxten funkciu predsedu tejto komory III.

58

Po kladnom stanovisku výboru zodpovedného za posudzovanie vonkajších činností členov Dvora audítorov bolo pánovi Pinxtenovi rozhodnutím z 30. apríla 2015 dovolené, aby vykonával funkciu predsedu Stichting Behoud Natuur en Leefmilieu Vlaanderen (Flámska nadácia pre zachovanie prírody a životného prostredia, Belgicko) (ďalej len „SBNL‑V“).

59

Pán Pinxten mal počas svojich funkčných období k dispozícii služobné vozidlo a palivovú kartu, ktorá umožňovala účtovať Dvoru audítorov palivo pre toto vozidlo. Na svoju žiadosť mal k dispozícii aj ďalšie dve palivové karty.

60

Od roku 2006 do marca 2014 poskytol Dvor audítorov pánovi Pinxtenovi vodiča. Od apríla 2014 mohol pán Pinxten požiadať o poskytnutie vodiča zo „skupiny vodičov“, za ktorú zodpovedal finančný riaditeľ Dvora audítorov.

61

Pánovi Pinxtenovi boli okrem toho počas jeho funkčných období nahrádzané výdavky na reprezentáciu a pohostenie, rôzne výdavky vynaložené počas služobných ciest, ktoré na jeho žiadosť schválil predseda Dvora audítorov, ako aj diéty týkajúce sa týchto ciest.

62

Dvor audítorov uvádza, že v priebehu roka 2016 dostal informácie o niekoľkých závažných nezrovnalostiach, ktorých sa dopustil pán Pinxten. Dňa 18. júla 2016 generálny tajomník tejto inštitúcie ústne informoval pána Pinxtena o oznámení, ktoré v tomto ohľade prišlo.

63

Útvary Dvora audítorov v priebehu leta 2016 posúdili služobné cesty pána Pinxtena a cesty vodičov tejto inštitúcie, v prípade ktorých vystavil pán Pinxten príkazy na služobnú cestu, aby zistili prípadné nezrovnalosti. Neskôr si tieto útvary a pán Pinxten vymenili početnú korešpondenciu ohľadom údajnej nezákonnosti určitých služobných ciest tohto pána alebo týchto vodičov. Tieto výmeny korešpondencie neviedli k náhrade súm, ktoré požadoval Dvor audítorov od pána Pinxtena.

64

Dňa 26. júla 2016 bol Dvor audítorov informovaný, že pán Pinxten sa v priebehu roka 2011 dopustil poistného podvodu po nehode jeho služobného vozidla s jeho osobným vozidlom. Generálny tajomník tejto inštitúcie 1. septembra 2016 ústne oznámil tieto tvrdenia pánovi Pinxtenovi. V správe z toho istého dňa pán Pinxten tvrdil, že predmetná nehoda bola výsledkom zrážky jeho služobného vozidla, ktoré riadil vodič pridelený k jeho kancelárii, s jeho osobným vozidlom, ktoré riadil jeho syn.

65

Dňa 14. októbra 2016 generálny tajomník Dvora audítorov na pokyn predsedu tejto inštitúcie postúpil OLAF‑u spis týkajúci sa činností pána Pinxtena, ktoré pravdepodobne viedli k neoprávneným výdavkom z rozpočtu Únie.

66

Dňa 31. marca 2017 generálny tajomník OLAF‑u formálne oznámil predsedovi Dvora audítorov začatie vyšetrovania vo veci možných nezrovnalostí poškodzujúcich finančné záujmy Únie, na ktorých sa podieľal pán Pinxten, pri využívaní majetku Dvora audítorov a pri služobných cestách uskutočnených alebo schválených v rozpore s platnými pravidlami.

67

Úrad OLAF 22. septembra 2017 informoval pána Pinxtena o začatí tohto vyšetrovania a o jeho postavení „dotknutej osoby“ na účely tohto vyšetrovania.

68

Dňa 20. novembra 2017 OLAF vykonal prehliadku priestorov kancelárie pána Pinxtena a získal pri tejto príležitosti rôzne dokumenty. Po prvotnom posúdení týchto dokumentov OLAF 15. decembra 2017 informoval pána Pinxtena, že predmet vyšetrovania bol rozšírený o možné konflikty záujmov a ďalšie porušenia článkov 285 a 286 ZFEÚ, ako aj ustanovení kódexu správania z roku 2012.

69

Dňa 22. decembra 2017 vyšetrovatelia OLAF‑u ústne vypočuli pána Pinxtena. Pán Pinxten 15. mája 2018 po tom, ako mu OLAF oznámil súhrn skutkového stavu zisteného na základe vyšetrovania, zaslal OLAF‑u písomné pripomienky.

70

Dňa 2. júla 2018 dostal Dvor audítorov záverečnú správu OLAF‑u o skončení vyšetrovania (ďalej len „správa OLAF‑u“). V tejto správe bolo vo vzťahu k pánovi Pinxtenovi konštatované, že zneužil zdroje Dvora audítorov v rámci činností mimo svojej funkcie, zneužil palivové karty a zmluvu o poistení svojho služobného vozidla, bol bezdôvodné neprítomný, neoznámil vonkajšie činnosti, oznámil dôverné informácie a bol v konflikte záujmov.

71

OLAF vzhľadom na konštatovania v uvedenej správe odporučil Dvoru audítorov, aby proti pánovi Pinxtenovi začal disciplinárne konanie, prijal vhodné opatrenia na vrátenie 472869,09 eura zodpovedajúcich výdavkom, ktoré neoprávnene uhradil Dvor audítorov, a zvážil vrátenie 97954,52 eura zodpovedajúcich mzde vyplatenej za obdobia neodôvodnenej neprítomnosti pána Pinxtena.

72

Keďže OLAF okrem toho usúdil, že určité skutočnosti zistené počas vyšetrovania môžu byť trestným činom, postúpil informácie a svoje odporúčania luxemburským súdnym orgánom.

73

Predseda Dvor audítorov 3. júla 2018 postúpil členom tejto inštitúcie kópiu správy OLAF‑u a odporúčania, ktoré vydal tento úrad.

74

Dňa 5. októbra 2018 predseda Dvora audítorov zaslal členom tejto inštitúcie predbežnú správu. Táto správa odporučila uvedenej inštitúcii, aby navrhla Súdnemu dvoru, „aby preskúmal skutkový stav, aký bol zistený, a zistil, či si pán Pinxten nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie“. Uvedená správa a správa OLAF‑u boli v ten istý deň oznámené pánovi Pinxtenovi. Prílohy správy OLAF‑u mu okrem toho boli zaslané 17. októbra 2018.

75

Pán Pinxten 19. novembra 2018 zaslal Dvoru audítorov písomné pripomienky. Dňa 26. novembra 2018 bol vypočutý členmi tejto inštitúcie v rámci neverejného zasadnutia.

76

Dvor audítorov 29. novembra 2018 na neverejnom zasadnutí rozhodol, že prípad pána Pinxtena postúpi Súdnemu dvoru na základe článku 286 ods. 6 ZFEÚ.

77

Štátny prokurátor pri Okresnom súde v Luxemburgu (Luxembursko) vzhľadom na informácie zaslané OLAF‑om požiadal listom z 1. októbra 2018 Dvor audítorov, aby pána Pinxtena zbavil súdnej imunity. Táto inštitúcia vyhovela tejto žiadosti 15. novembra 2018.

78

Dvor audítorov navrhuje, aby Súdny dvor:

79

Pán Pinxten navrhuje, aby Súdny dvor:

80

Pán Pinxten zdôrazňuje, že v Luxembursku prebieha trestné konanie. V tejto súvislosti pravidlo, že „prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania“, alebo prinajmenšom zásada riadnej správy vecí verejných zakazujú Súdnemu dvoru, aby rozhodol skôr ako luxemburské trestné orgány.

81

Prerušenie tohto konania teda súčasne umožní, aby nedošlo k ovplyvneniu postavenia pána Pinxtena v rámci trestného stíhania vedeného v Luxembursku, a tiež zaručí, aby sa zohľadnil skutkový stav zistený luxemburskými trestnými orgánmi, ktoré majú významnejšie vyšetrovacie právomoci, než Súdny dvor.

82

Dvor audítorov s týmto návrhom nesúhlasí.

83

Treba najprv poukázať na to, že nijaké ustanovenie práva Únie nestanovuje, že by konanie, ktoré sa na Súdnom dvore začalo podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ, muselo byť prerušené, pokiaľ sa začalo trestné konanie, ktoré sa týka celkom alebo sčasti tých istých skutkov.

84

Článok 25 prílohy IX štatútu síce stanovuje, že pokiaľ je úradník trestne stíhaný za rovnaké skutky, konečné disciplinárne rozhodnutie môže byť prijaté až po vynesení konečného rozsudku súdom, ktorý prípad prejednáva.

85

Konania týkajúce sa porušenia povinností člena Dvora audítorov vyplývajúcich z jeho funkcie sú však samostatným právnym prostriedkom upraveným v článku 286 ods. 6 ZFEÚ a tieto konania sa teda nespravujú pravidlami, ktoré sa týkajú disciplinárneho konania uvedeného v štatúte (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, bod 118).

86

Ďalej je potrebné zdôrazniť, ako uviedol generálny advokát v bode 78 svojich návrhov, že konanie podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ má vlastnú úlohu v rozsahu, v akom má zabezpečiť riadne fungovanie európskych inštitúcií, ktorá sa odlišuje od úlohy vnútroštátneho trestného konania.

87

Z judikatúry Súdneho dvora napokon vyplýva, že Súdny dvor nie je v rámci konania podľa tohto ustanovenia viazaný právnym posúdením skutkov vykonanom v trestnom konaní a prináleží mu v plnom rozsahu svojej voľnej úvahy zistiť, či skutky vytýkané dotknutému členovi Dvora audítorov predstavujú neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, bod 121).

88

Prípadné prerušenie tohto konania do skončenia trestného konania, ktoré sa začalo v Luxembursku, nie je teda potrebné, keďže výsledok tohto konania v každom prípade nemôže obmedziť rozsah posúdenia, ktoré je Súdny dvor povinný vykonať, aby rozhodol o tejto žalobe.

89

Za týchto podmienok treba zamietnuť návrh na prerušenie tohto konania, ktorý podal pán Pinxten.

90

Pán Pinxten uvádza, že Dvor audítorov vykonal za obdobie rokov 2012 až 2018 úplný interný audit výdavkov za služobné cesty členov tejto inštitúcie a za používanie úradných vozidiel týmito členmi.

91

Pán Pinxten vo svojej duplike navrhuje, aby Súdny dvor ako dôkazný prostriedok nariadil Dvoru audítorov predložiť správu vypracovanú po skončení tohto interného auditu a opísať opatrenia prijaté v nadväznosti na túto správu. Taký dôkazný prostriedok podľa pána Pinxtena umožní vysvetliť Súdnemu dvoru posúdenie jeho situácie oddelením internej kontroly Dvora audítorov, existujúce nezrovnalosti, ktorých sa dopustili iní členovia tejto inštitúcie, ako aj zdržanlivý prístup uvedenej inštitúcie k týmto nezrovnalostiam.

92

Pán Pinxten okrem toho tvrdí, že generálny tajomník uvedenej inštitúcie ohrozil nezávislosť interného audítora a že je potrebné, aby bola Súdnemu dvoru oznámená akákoľvek informácia o tejto situácii, aby bolo možné zistiť, ako treba posudzovať žalobné dôvody uvedené proti pánovi Pinxtenovi.

93

Na úvod je potrebné pripomenúť, že iba Súdny dvor má právomoc posúdiť relevantnosť návrhu na predloženie dokumentov vo vzťahu k predmetu sporu a k potrebe požadovaných dokumentov na účely rozhodnutia uvedeného sporu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. marca 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R, neuverejnené, EU:C:2020:147, bod 9 a citovanú judikatúru)

94

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že prináleží Súdnemu dvoru, aby na účely rozhodnutia o tejto žalobe stanovil rozsah povinností vyplývajúcich z funkcie člena Dvora audítorov a aby na základe dôkazov poskytnutých účastníkmi konania posúdil, či treba porušenie týchto povinností pánom Pinxtenom považovať za preukázané.

95

Za týchto podmienok aj za predpokladu, že by správa o internom audite uvádzaná pánom Pinxtenom skutočne obsahovala posúdenie zákonnosti jeho konania, nič to nemení na tom, že postoj, ktorý zaujme v tejto súvislosti interný orgán Dvora audítorov, nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o žalobe tejto inštitúcie.

96

Po druhé je potrebné pripomenúť, že toto konanie sa týka výlučne nezrovnalostí, ktoré pánovi Pinxtenovi vytýka Dvor audítorov.

97

Okolnosť, že iní členovia tejto inštitúcie sa dopustili porovnateľných alebo závažnejších nezrovnalostí, aj keby bola preukázaná, však neznamená, že konanie pána Pinxtena bolo zákonné alebo že toto konanie možno považovať za konanie v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z jeho funkcie v zmysle článku 286 ods. 6 ZFEÚ.

98

Po tretie, vzhľadom na úlohy, ktoré má Súdny dvor v rámci tohto konania, aké vyplývajú z bodu 94 tohto rozsudku, nie je prípadná existencia rozporu v rámci Dvora audítorov ohľadom uskutočnenia interného auditu po uplynutí druhého funkčného obdobia pána Pinxtena ako člena tejto inštitúcie relevantnou pre posúdenie žaloby uvedenej inštitúcie.

99

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, treba konštatovať, že dôvody, ktoré uvádza pán Pinxten na podporu svojho návrhu na predloženie dokumentov, nepreukazujú význam, ktorý by tieto dokumenty mohli mať pre toto konanie, a tento návrh treba teda zamietnuť.

100

Dvor audítorov žiada, aby bola zo spisu vyňatá kópia e‑mailu, ktorý predseda tejto inštitúcie 13. februára 2019 zaslal ostatným jej členom a jej generálnemu tajomníkovi a ktorý predložil pán Pinxten v prílohe B.10 svojho vyjadrenia k žalobe (ďalej len „e‑mail z 13. februára 2019“).

101

Dvor audítorov tvrdí, že ide o prísne dôverný e‑mail zaslaný iba členom tejto inštitúcie v čase po uplynutí druhého funkčného obdobia pána Pinxtena ako jej člena. Dvor audítorov z toho vyvodzuje, že tento dokument musel byť získaný nezákonným spôsobom, čo zasahuje najmä do práva na rešpektovanie dôvernosti komunikácie, ktoré má Dvor audítorov.

102

Pán Pinxten tvrdí, že tento návrh na vyňatie e‑mailu z 13. februára 2019 zo spisu treba zamietnuť.

103

Pán Pinxten v tejto súvislosti po prvé uvádza, že tento e‑mail nezískal nezákonným spôsobom. Ďalej sa domnieva, že uvedený e‑mail nebol v skutočnosti dôverný, keďže pravidlá riadenia Dvora audítorov vylučujú zasielanie dôverných informácií elektronickou poštou a taký e‑mail dostanú všetci členovia kancelárií jeho adresátov. Napokon dôverná povaha dokumentu alebo skutočnosť, že bol získaný nezákonne, neodôvodňujú jeho vyňatie zo spisu v prípade, že je tento dokument potrebný pre rozhodnutie Súdneho dvora, čo je prípad prejednávanej veci.

104

Je potrebné pripomenúť, že v práve Únie platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, z ktorej vyplýva, že prípustnosť dôkazu, ktorý bol včas predložený, možno pred súdmi Únie spochybniť iba na základe toho, že tento dôkaz bol získaný nezákonne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 65 a citovanú judikatúru).

105

Súdny dvor v tejto súvislosti už rozhodol o vyňatí dokumentu zo spisu vo veci najmä z dôvodu, že existovala pochybnosť, či ho účastník konania, ktorý sa naň odvolával, získal zákonnými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1981, Ludwigshafener Walzmühle Erling a i./Rada a Komisia, 197/80 až 200/80, 243/80, 245/80 a 247/80, EU:C:1981:311, bod 16).

106

Rovnaký záver bol prijatý, pokiaľ ide o právne stanovisko, ktoré vypracoval pre internú potrebu vnútroštátny správny orgán, ktorý ho neoznámil účastníkovi konania, ktorý sa naň odvolával, ani neschválil oznámenie tohto stanoviska tomuto účastníkovi (uznesenie z 23. marca 2007, Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, C‑221/06, EU:C:2007:185, body 19 až 23).

107

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že právne stanovisko vydané právnym oddelením inštitúcie, ktoré účastník konania, ktorý sa naň odvoláva, nezískal od tejto inštitúcie zákonným spôsobom, musí byť vyňaté zo spisu, ibaže by vyšší verejný záujem odôvodňoval predloženie tohto právneho stanoviska týmto účastníkom (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. januára 2009, Donnici/Parlament, C‑9/08, neuverejnené, EU:C:2009:40, body 17 až 23).

108

Hoci pán Pinxten v prejednávanej veci formálne spochybňuje tvrdenie Dvora audítorov, že e‑mail z 13. februára 2019 si musel zadovážiť nezákonným spôsobom, neposkytuje nijaké vysvetlenie, akým spôsobom si zadovážil tento e‑mail a iba zdôrazňuje, že k uvedenému e‑mailu mali prístup početní zamestnanci Dvora audítorov.

109

E‑mail z 13. februára 2019 predstavuje pritom internú komunikáciu medzi členmi Dvora audítorov, ktorá sa výslovne javí ako prísne dôverná.

110

Okrem toho je nesporné, že tento e‑mail nebol zaslaný pánovi Pinxtenovi, keďže od 30. apríla 2018 už nebol členom Dvora audítorov.

111

Je teda potrebné konštatovať, že existuje pochybnosť, či pán Pinxten získal uvedený e‑mail zákonnými prostriedkami.

112

Pán Pinxten sa okrem iného odvoláva na e‑mail z 13. februára 2019 s cieľom preukázať, že s inými členmi Dvora audítorov sa zaobchádzalo priaznivejšie ako s ním.

113

Aj za predpokladu, že s inými členmi tejto inštitúcie skutočne táto inštitúcia zaobchádzala priaznivejšie, pokiaľ ide o nezrovnalosti, ktorých sa dopustili v rámci výkonu svojej funkcie, ako s pánom Pinxtenom, by však táto skutočnosť v každom prípade nemohla preukázať, že tento pán neporušil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie v zmysle článku 286 ods. 6 ZFEÚ.

114

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade so zásadou zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže vo svoj prospech dovolávať protiprávnosti, z ktorej má prospech iná osoba (rozsudky z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10, EU:C:2011:719, bod 62, ako aj z 13. septembra 2017, Pappalardo a i./Komisia, C‑350/16 P, EU:C:2017:672, bod 52).

115

Z toho vyplýva, že pán Pinxten nepreukázal existenciu vyššieho verejného záujmu, ktorý by mohol odôvodniť predloženie predmetného dokumentu.

116

Je preto potrebné vyhovieť návrhu Dvora audítorov, aby bol zo spisu vyňatý e‑mail z 13. februára 2019 uvedený v prílohe B.10 vyjadrenia k žalobe.

117

Pán Pinxten predložil na úvod štyri tvrdenia, ktorými spochybňuje prípustnosť tejto žaloby a ktoré sú založené na nezlučiteľnosti konania podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ s právom na účinnú súdnu ochranu, na nezákonnosti vyšetrovania OLAF‑u, na nezákonnosti konania vedeného na Dvore audítorov na účely schválenia podania tejto žaloby, a na neprimerane oneskorenom podaní táto žaloba.

118

Vo svojom prvom tvrdení o neprípustnosti pán Pinxten uvádza, že v rámci tohto konania nebude rešpektované jeho právo na sudcu a že nebude mať dvojstupňové súdne konanie v rozpore s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článkom 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).

119

Hoci Súdny dvor v rozsudku z 11. júla 2006, Komisia/Cresson (C‑432/04, EU:C:2006:455) už zamietol tvrdenie založené na dvojstupňovom súdnom konaní, nepoukázal na to, že v prejednávanej veci koná ako disciplinárny orgán, a nie ako súdny orgán.

120

Ak by teda žaloba Dvora audítorov mala byť preskúmaná v rámci definovanom v článku 286 ods. 6 ZFEÚ, pán Pinxten by bol zbavený akejkoľvek formy súdnej ochrany, čo by znamenalo, že toto ustanovenie nemôže byť základom pre žalobu Dvora audítorov.

121

Dvor audítorov sa domnieva, že tento dôvod je neprípustný vzhľadom na to, že v skutočnosti sa v ňom požaduje, aby Súdny dvor konštatoval neplatnosť ustanovenia primárneho práva. Uvedený dôvod bol v každom prípade už zamietnutý v rozsudku z 11. júla 2006, Komisia/Cresson (C‑432/04, EU:C:2006:455).

122

Pokiaľ ide na úvod o neexistenciu dvojstupňového súdneho konania, stačí pripomenúť, že nemožnosť uplatnenia opravného prostriedku proti rozhodnutiu Súdneho dvora v konaní podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ nepredstavuje nedostatok spôsobilý porušiť právo dotknutého člena alebo bývalého člena Dvora audítorov na účinnú súdnu ochranu, akú zaručuje článok 47 Charty (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, body 112 a 113).

123

Keďže pán Pinxten okrem toho tvrdí, že jeho tvrdenie je odlišné od tvrdenia, ktoré Súdny dvor preskúmal v rozsudku z 11. júla 2006, Komisia/Cresson (C‑432/04, EU:C:2006:455) v rozsahu, v akom poukazuje na celkový nedostatok súdnej ochrany a nie na porušenie práva na dvojstupňovú súdnu ochranu, je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci Súdny dvor rozhoduje po vypočutí pána Pinxtena ako nezávislý a nestranný súd zriadený zmluvami o EÚ a FEÚ a nie ako správny orgán rozhodujúci v disciplinárnych veciach.

124

Skutočnosť, že Súdny dvor preskúma v prvom aj poslednom stupni žalobné dôvody založené na tom, že pán Pinxten údajne porušil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie člena Dvora audítorov, teda stačí na to, aby bola pánovi Pinxtenovi zabezpečená účinná súdna ochrana.

125

Pán Pinxten vo svojom druhom tvrdení o neprípustnosti uvádza, že žaloba Dvora audítorov vychádza zo správu OLAF‑u a že táto správa bola vypracovaná na základe nezákonného konania.

126

Úrad OLAF v prvom rade nezákonne rozšíril rozsah svojho vyšetrovania.

127

Z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 vyplýva, že prehliadku priestorov inštitúcie možno vykonať na základe písomného poverenia, v ktorom sa uvedú úkony schváleného vyšetrovania, ktorého rozsah definuje rozhodnutie o začatí vyšetrovania.

128

Úrad OLAF nemôže teda vykonať prehliadku, ktorej účelom alebo výsledkom je odhalenie možných porušení, o ktorých tento úrad nevedel a ktoré prekračujú rozsah vedeného vyšetrovania. V prejednávanej veci teda OLAF nemohol platne rozšíriť rozsah svojho vyšetrovania na základe posúdenia údajov získaných počas prehliadky kancelárie pána Pinxtena.

129

OLAF v druhom rade porušil právo na súkromný život pána Pinxtena. Tento úrad nepotvrdil, že by nezaistil korešpondenciu medzi pánom Pinxtenom a jeho obhajcom, na ktorú sa vzťahuje profesijné tajomstvo. OLAF tiež zaistil spisy, ktoré boli súkromné a ako také boli jasne označené a ktoré sa konkrétne týkali účasti dotknutej osoby na poľovačkách a prenájmu bytu v jeho vlastníctve.

130

Úrad OLAF v treťom rade nerešpektoval právo pána Pinxtena na obhajobu.

131

Po prvé, zhrnutie skutkového stavu poskytnuté pánovi Pinxtenovi pred prijatím správy OLAF‑u bolo mimoriadne stručné, tabuľky v tomto zhrnutí boli málo zrozumiteľné a súvisiace dôkazné listiny neboli oznámené včas.

132

Po druhé, táto správa sa zakladá na niekoľkých skutočnostiach a výsluchoch, o ktorých pán Pinxten nebol informovaný, keď ho vypočúval OLAF.

133

Po tretie, výkon jeho práva na obhajobu bol iba formálny, keďže tvrdenia uvádzané na obranu neboli až na ojedinelé výnimky predmetom diskusie, ale boli iba uvedené na konci správy.

134

Po štvrté, bývalá asistentka pána Pinxtena nedostala zápisnicu po jej výsluchu, hoci OLAF bol povinný odovzdať jej kópiu, čo potvrdzuje, že OLAF nevyšetroval v neprospech aj v prospech pána Pinxtena.

135

Dvor audítorov sa domnieva, že dôvod založený na nezákonnosti vyšetrovania OLAF‑u je neúčinný, keďže správa tohto úradu nie je rozhodujúcou skutočnosťou, na ktorej je založené podanie žaloby na Súdny dvor.

136

Subsidiárne je tento dôvod nedôvodný.

137

Dvor audítorov v prvom rade tvrdí, že OLAF‑u nič nebráni, aby rozšíril rozsah vyšetrovania, a že tento úrad ho môže rozšíriť, keď po prehliadke priestorov inštitúcie vyjdú najavo vážne podozrenia. Predmetné vyšetrovanie bolo okrem toho rozšírené na podozrenia úzko spojené s jeho počiatočným rozsahom.

138

Právo na súkromný život pána Pinxtena bolo v druhom rade rešpektované. Po prvé, nijaká skutočnosť predložená pánom Pinxtenom nedokazuje, že by OLAF vychádzal z dokumentu, ktorý je chránený dôvernosťou vzťahu advokáta s jeho klientom. Po druhé, článok 4 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 oprávňuje OLAF na okamžitý prístup k akejkoľvek informácii a na vyhotovenie kópie akéhokoľvek dokumentu, ktoré majú inštitúcie. Tento úrad má teda voľnú úvahu a jeho právomoci nemôžu byť obmedzené okolnosťou, že určité dokumenty sú uvádzané ako „súkromné“.

139

Pán Pinxten musí v treťom rade preukázať, že predmetné konanie mohlo viesť k inému výsledku, pokiaľ by nedošlo k údajnému porušeniu jeho práv, čo neurobil. V prejednávanej veci OLAF v každom prípade dodržal svoje povinnosti a oznámil mu zhrnutie skutkového stavu dostatočné na to, aby mohol predložiť svoje pripomienky, čo pán Pinxten okrem iného urobil. Pán Pinxten mal navyše tiež príležitosť uviesť svoju obranu v priebehu interného konania na Dvore audítorov, a to na základe celej správy OLAF‑u. Okrem toho OLAF nebol povinný odovzdať bývalej asistentke pána Pinxtena zápisnicu, keďže bola vypočutá ako svedok.

140

Na úvod treba preskúmať tvrdenie Dvora audítorov, že nie je potrebné posúdiť zákonnosť vyšetrovania OLAF‑u, keďže správa OLAF‑u nie je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej bola podaná žaloba na Súdny dvor podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ.

141

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v piatich žalobných dôvodoch, ktoré uvádza Dvor audítorov na podporu svojej žaloby, sú prevzaté konštatovania, ktoré uviedol OLAF vo svojej správe.

142

Na preukázanie dôvodnosti týchto žalobných dôvodov uvádza Dvor audítorov dôkazy, ktoré sa z veľkej časti zakladajú na dokumentoch, ktoré zaistil OLAF počas svojho vyšetrovania a ktoré sú uvedené v prílohe jeho správy. Dvor audítorov ohľadom prílohy A.37, na ktorú vo veľmi veľkej miere odkazuje vo svojich písomných podaniach, okrem iného výslovne uvádza, že sa skladá z „[p]ríloh správy OLAF‑u, ktorá bola 2. júla 2018 zaslaná predsedovi Dvora audítorov“.

143

Navyše v nadväznosti na otázky, ktoré Súdny dvor položil Dvoru audítorov ohľadom dôvodu, prečo zmenil svoje počiatočné posúdenie zákonnosti výdavkov na služobné cesty, reprezentáciu a pohostenie, ako aj diét zaplatených pánovi Pinxtenovi, táto inštitúcia uviedla, že jej nové posúdenie bolo založené na dôkazoch, ktoré počas svojho vyšetrovania zaistil OLAF.

144

Za týchto podmienok treba konštatovať, že prípustnosť tejto žaloby nezávisí od zákonnosti vyšetrovania OLAF‑u.

145

Prípadná nezákonnosť tohto vyšetrovania by pritom mohla znamenať, že všetky dôkazy alebo ich časť, ktoré predložil Dvor audítorov na podporu svojej žaloby, boli získané v rozpore s platnými právnymi predpismi, v dôsledku čoho by mal Súdny dvor určiť, či má táto nezákonnosť dôsledky na prípustnosť týchto dôkazov v rámci tohto konania.

146

Pred rozhodnutím o žalobných dôvodoch, ktoré uvádza Dvor audítorov, je teda potrebné posúdiť dôvodnosť tvrdení pána Pinxtena o nezákonnosti vyšetrovania OLAF‑u.

147

Pokiaľ ide v prvom rade o údajne nezákonné rozšírenie predmetu vyšetrovania OLAF‑u, treba zdôrazniť, že OLAF môže mať na základe článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 883/2013 prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám, ktorými disponujú inštitúcie Únie, ako aj prístup do priestorov týchto inštitúcií.

148

Na základe článku 4 ods. 1 a 2 tohto nariadenia možno túto právomoc vykonávať iba v rámci interného vyšetrovania a musí to byť v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenom nariadení.

149

Na základe článku 5 ods. 1 toho istého nariadenia môže pritom generálny riaditeľ začať vyšetrovanie v prípade, že existuje dostatočné podozrenie, že bol spáchaný podvod, korupcia alebo akékoľvek iné protiprávne činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

150

V článku 7 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 sa okrem iného uvádza, že zamestnanci OLAF‑u vykonajú prehliadku priestorov inštitúcie po predložení písomného oprávnenia, v ktorom sa uvedie najmä predmet a účel vyšetrovania, ako aj právne základy na vedenie týchto vyšetrovaní a vyšetrovacie právomoci, ktoré z toho vyplývajú.

151

Z toho vyplýva, že prehliadka priestorov inštitúcie OLAF‑om bez toho, aby mal tento úrad predtým k dispozícii informácie, na základe ktorých môže platne vzniknúť podozrenie o existencii nezákonných činností patriacich do jeho právomoci, by bola nezákonná, a tiež že cieľom takej prehliadky musí byť získanie dôkazov týkajúcich sa nezákonných činností, ktoré sú predmetom podozrenia (pozri analogicky rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P, EU:C:2014:2030, bod 37).

152

Z článkov 4, 5 a 7 nariadenia č. 883/2013 naproti tomu nevyplýva, že by OLAF nesmel zohľadniť skutočnosti odhalené náhodne počas zákonnej prehliadky priestorov inštitúcie, ktoré svedčia o existencii nezákonných činností patriacich do jeho právomoci, o ktorých nemal vedomosť pred touto prehliadkou a ktoré sú odlišné od nezákonných činností, ktorých sa pôvodne týkalo vyšetrovanie, v rámci ktorého bola uvedená prehliadka vykonaná.

153

Navyše výklad pravidiel upravujúcich činnosti OLAF‑u, ktorý navrhuje pán Pinxten, by v praxi priznal imunitu páchateľom nezákonných činností odhalených pri vyšetrovaní OLAF‑u bez toho, aby tento dôsledok bol potrebný na zabránenie zneužitiu vyšetrovacích právomocí zverených tomuto orgánu alebo na ochranu práv na obhajobu dotknutej osoby, čím by vzniklo riziko, že sa zmarí uskutočnenie cieľa posilniť boj proti podvodom, korupcii a akejkoľvek nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie uvedeného v článku 1 ods. 1 nariadenia č. 883/2013.

154

Teda v prípade, že zákonná prehliadka priestorov inštitúcie privedie OLAF k náhodnému odhaleniu skutočností, ktoré môžu vzbudiť dostatočné podozrenia o existencii nezákonných činností patriacich do jeho právomoci, ktoré sú odlišné od činností, ktorých sa pôvodne týkalo vyšetrovanie, v rámci ktorého bola táto prehliadka vykonaná, prislúcha OLAF‑u, pokiaľ chce v tejto súvislosti uskutočniť vyšetrovanie na účely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodne dozvedel v priebehu tejto prehliadky, aby začal nové vyšetrovanie (pozri analogicky rozsudky zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, EU:C:1989:379, bod 19, ako aj z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 301) alebo aby prípadne rozšíril pôvodný predmet svojho vyšetrovania, pokiaľ náhodne odhalené nezákonné činnosti dostatočne súvisia s činnosťami, ktoré boli predmetom pôvodného vyšetrovania, aby sa potvrdilo, že sú predmetom tohto istého vyšetrovacieho konania.

155

Pán Pinxten v prejednávanej veci nespochybňuje zákonnosť rozhodnutia o začatí interného vyšetrovania, ktoré prijal generálny riaditeľ OLAF‑u v dôsledku postúpenia informácií Dvorom audítorov, ani zákonnosť prehliadky priestorov tejto inštitúcie, ktorú OLAF vykonal 20. novembra 2017 v rámci tohto vyšetrovania.

156

Pán Pinxten okrem toho netvrdí, že by skutočnosti, ktoré OLAF odhalil počas tejto prehliadky, nemohli vzbudiť dostatočné podozrenia o existencii nezákonných činností patriacich do právomoci OLAF‑u.

157

Okolnosť, že rozhodnutie OLAF‑u rozšíriť predmet vyšetrovania, ktoré sa pôvodne začalo vo veci možných nezrovnalostí, na ktorých sa podieľal pán Pinxten a ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, pri používaní majetku Dvora audítorov a pri služobných cestách uskutočnených alebo schválených v rozpore s platnými predpismi, na možný konflikt záujmov a ďalšie porušenia článkov 285 a 286 ZFEÚ ako aj ustanovenia kódexu správania z roku 2012, sa zakladá na skutočnostiach odhalených počas prehliadky vykonanej 20. novembra 2017, nemôže mať preto za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.

158

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenia založené na zásahu do práva pána Pinxtena na súkromný život, je potrebné poukázať na to, že v prejednávanej veci je vzhľadom na predmet tohto konania v právomoci Súdneho dvora, aby nerozhodoval o každom zásahu do tohto práva, ktorého sa mohol OLAF dopustiť v priebehu svojho vyšetrovania, ale iba o údajných zásahoch do uvedeného práva, ktoré sa týkajú súboru dôkazov, ktoré predložil Dvor audítorov na podporu tejto žaloby. Procesné nezákonnosti, ktorých sa prípadne dopustil OLAF počas zhromažďovania dôkazov, môžu totiž v každom prípade ovplyvniť preskúmanie tejto žaloby iba v rozsahu, v akom Dvor audítorov vychádza z dôkazov, ktoré OLAF získal nezákonne.

159

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že pán Pinxten neuvádza spomedzi dôkazov predložených Dvorom audítorov nijaký dokument, na ktorý by sa vzťahovala zásada dôvernosti vzťahov advokátom s jeho klientom.

160

Skutočnosť, že OLAF nepotvrdil, že by nezaistil nijakú časť korešpondencie medzi pánom Pinxtenom a jeho poradcom – ak by bola preukázaná –, nie je teda v prejednávanej veci relevantná.

161

Pokiaľ ide ďalej o dôkazy o účasti pána Pinxtena na poľovačkách, je potrebné poukázať na to, že Dvor audítorov predložil Súdnemu dvoru dokumenty týkajúce sa tejto činnosti, ktoré priamo súvisia s niekoľkými služobnými cestami uskutočnenými v postavení člena Dvora audítorov.

162

Bez ohľadu na uloženie týchto dokumentov v zložke výslovne označenej ako „súkromná“ však tieto dokumenty nemožno z dôvodu ich spojitosti s takými služobnými cestami považovať za súvisiace s činnosťami, ktoré pán Pinxten uskutočnil z výlučne súkromných dôvodov.

163

Z konštatovania uvedeného v bode 158 tohto rozsudku okrem toho vyplýva, že na účely tohto konania nie je potrebné rozhodnúť o tvrdení pána Pinxtena, že OLAF si vzal alebo skopíroval niekoľko dokumentov týkajúcich sa poľovačiek, ktoré neboli uvedené v príkazoch na služobné cesty.

164

Napokon je potrebné konštatovať, že list z 20. novembra 2014, ktorý poslal pán Pinxten vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby jej ponúkol prenájom bytu v Bruseli (Belgicko), sa týkal správy súkromného majetku pána Pinxtena, a že zaradenie kópie tohto listu do spisu OLAF‑u predstavuje teda obmedzenie práva tohto pána na rešpektovanie súkromného života zaručeného v článku 7 Charty.

165

Použitie tohto listu OLAF‑om je však obmedzené a ohraničené zákonom, keďže môže byť použitý iba v rámci vyšetrovania OLAF‑u a konaní vedených v dôsledku tohto vyšetrovania.

166

Tvrdenia, ktoré uvádza pán Pinxten, nemôžu preto na účely tohto konania preukázať, že OLAF nezákonným spôsobom zasiahol do jeho práva na rešpektovanie súkromného života.

167

Pokiaľ ide v treťom rade o údajný zásah do práv pána Pinxtena na obhajobu, je potrebné pripomenúť, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty stanovuje, že právo na dobrú správu vecí verejných zahŕňa najmä právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

168

Túto zásadu vykonáva článok 9 ods. 4 nariadenia č. 883/2013, ktorý stanovuje, že OLAF v zásade po ukončení vyšetrovania a pred vypracovaním záverov, v ktorých sa uvádza meno dotknutej osoby, tejto osobe poskytne príležitosť, aby sa vyjadrila k skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú.

169

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že v rámci konania, ktoré je analogické s konaním podľa článku 286. ods. 6 ZFEÚ a ktoré sa týka člena Komisie, je potrebné overiť, či boli dotknutému členovi Komisie včas oznámené výhrady, ktoré sú mu vytýkané, a či mal možnosť byť vypočutý (rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, bod 105). Taká povinnosť je okrem iného stanovená v článku 4 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku.

170

Hoci sú OLAF aj Súdny dvor za týchto podmienok povinní dodržiavať svoje povinnosti, rešpektovanie práva dotknutého člena alebo bývalého člena tejto inštitúcie byť vypočutý treba na účely konania podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ posúdiť z celkového hľadiska, keďže nemožno vylúčiť, že tomuto členovi alebo tomuto bývalému členovi ponúkol Dvor audítorov dostatočnú možnosť byť vypočutý o skutočnostiach, ku ktorým sa nemohol riadne vyjadriť pred prijatím správy OLAF‑u.

171

V prejednávanej veci je nesporné, že OLAF 22. decembra 2017 ústne vypočul pána Pinxtena, že OLAF a poradca pána Pinxtena si vymenili niekoľko písomností a že tento pán mohol v nadväznosti na oznámenie skutkového stavu zisteného na základe vyšetrovania zaslať OLAF‑u písomný dokument s cieľom spochybniť tvrdenia uvedené v tomto zhrnutí.

172

V nadväznosti na to predseda Dvora audítorov oznámil 5. októbra 2018 pánovi Pinxtenovi správu OLAF‑u a predbežnú správu zaslanú členom tejto inštitúcie. Pán Pinxten sa mohol k týmto správam vyjadriť v zaslaných písomných pripomienkach ako aj počas výsluchu pred touto inštitúciou.

173

Hoci pán Pinxten v tejto súvislosti tvrdí, že vyšetrovanie OLAF‑u trpí štyrmi odlišnými nezákonnosťami uvedenými v bodoch 131 až 134 tohto rozsudku, ktoré mu bránili byť riadne vypočutý OLAF‑om, neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by preukázalo, že sa pred Dvorom audítorov nemohol dostatočným spôsobom vyjadriť k určitým skutočnostiam uvedeným v jeho neprospech pred prijatím správy OLAF‑u.

174

Za týchto podmienok je zrejmé, že tvrdenia uvádzané pánom Pinxtenom nie sú na účely tohto konania spôsobilé preukázať, že jeho práva na obhajobu boli porušené.

175

Z toho vyplýva, že všetky tvrdenia pána Pinxtena založené na nezákonnosti vyšetrovania OLAF‑u treba zamietnuť a že na účely rozhodnutia o tejto žalobe nie je teda potrebné stanoviť, či sa v rámci konania podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ možno odvolávať na dôkazy získané nezákonným spôsobom.

176

Pán Pinxten vo svojom treťom tvrdení o neprípustnosti po prvé uvádza, že jeho vypočutie Dvorom audítorov sa napriek jeho nesúhlasu uskutočnilo za prítomnosti generálneho tajomníka a vedúceho právneho oddelenia tejto inštitúcie, hoci článok 49 ods. 3 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku vyžaduje, aby sa vypočutie člena uvedenej inštitúcie pred podaním žaloby podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ konalo bez prítomnosti akéhokoľvek tlmočníka alebo zamestnanca tejto inštitúcie.

177

Prítomnosť predmetných zamestnancov však mohla ovplyvniť rokovania najmä vzhľadom na zodpovednosť generálneho tajomníka Dvora audítorov za nedostatočnú kontrolu vykonanú touto inštitúciou a „prekvapujúcu“ úlohu vedúceho právneho oddelenia tejto inštitúcie počas vyšetrovania.

178

Pán Pinxten sa po druhé domnieva, že za podanie tejto žaloby hlasoval nedostatočný počet členov Dvora audítorov.

179

Článok 4 ods. 4 rokovacieho poriadku vyžaduje totiž na schválenie podania žaloby podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ štvorpätinovú väčšinu týchto členov, teda dvadsaťtri z nich. Za podanie tejto žaloby však hlasovalo len dvadsaťdva z uvedených členov.

180

Hoci dvaja členovia Dvora audítorov namietli svoju zaujatosť, táto okolnosť je nepodstatná. Keďže článok 4 ods. 4 rokovacieho poriadku vyžaduje väčšinu vypočítanú vo vzťahu k celkovému počtu týchto členov, postavenie členov Dvora audítorov, ktorí namietli svoju zaujatosť, je porovnateľné s postavením členov tejto inštitúcie, ktorí sa zdržali hlasovania.

181

Dvor audítorov si kladie otázku, či sú tvrdenia pána Pinxtena týkajúce sa rozhodnutia podať túto žalobu na Súdny dvor, účinné, keďže toto rozhodnutie nemožno prirovnať k úkonu podania žaloby na Súdny dvor, ako sa uvádza v uznesení z 9. septembra 2005, Komisia/Cresson (C‑432/04, neuverejnené, EU:C:2005:539).

182

Generálny tajomník Dvora audítorov sa v každom prípade zúčastňuje na všetkých zasadnutiach tejto inštitúcie, aby vypracoval zápisnicu v súlade s článkom 23 rokovacieho poriadku a článkom 39 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku. Okrem toho článok 50 ods. 1 týchto vykonávacích predpisov umožňuje Dvoru audítorov vymenovať osobu zodpovednú za vypracovanie návrhu zápisnice. Táto právomoc bola vykonaná 12. februára 2015 a touto úlohou bol poverený vedúci právneho oddelenia Dvora audítorov.

183

Okrem toho väčšina potrebná na podanie žaloby podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ sa musí vypočítať na základe celkového počtu členov Dvora audítorov, s výnimkou dotknutého člena a členov, ktorí sa rozhodli namietnuť svoju zaujatosť. Je pravdou, že prípad, keď sa členovia tejto inštitúcie ocitnú v situácii konfliktu záujmov, nie je upravený v rokovacom poriadku. Pokiaľ by sa však títo členovia považovali za členov, ktorí sa zdržali hlasovania, de facto by sa podieľali na rozhodovacom procese, z ktorého mali byť vylúčení.

184

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je na Súdny dvor podaná námietka neprípustnosti založená na porušení pravidiel upravujúcich prijatie rozhodnutia o podaní žaloby Dvorom audítorov podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ, Súdny dvor musí rozhodnúť o tejto námietke predtým, ako prípadne preskúma dôvodnosť tejto žaloby.

185

Takú námietku neprípustnosti nemožno zamietnuť na základe konštatovania uvedeného v bode 4 uznesenia z 9. septembra 2005, Komisia/Cresson (C‑432/04, neuverejnené, EU:C:2005:539), že v rámci žaloby na základe článku 213 ods. 2 Zmluvy o ES nemožno rozhodnutie Komisie obrátiť sa na Súdny dvor prirovnať k úkonu podania žaloby na Súdny dvor.

186

Toto konštatovanie, ktorého cieľom bolo iba stanoviť, že Súdny dvor sa zaoberal iba skutočnosťami uvedenými v tejto žalobe a nebol teda oprávnený zohľadniť dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, že považovala za vhodné obrátiť sa na Súdny dvor, totiž vôbec neznamená, že by prípadná nezákonnosť rozhodnutia o podaní uvedenej žaloby nemala dôsledky na jej prípustnosť.

187

Je teda potrebné preskúmať tvrdenia pána Pinxtena týkajúce sa údajnej nezákonnosti konania vedeného na Dvore audítorov na účely schválenia tejto žaloby.

188

Pokiaľ ide po prvé o priebeh vypočutia pána Pinxtena pred Dvorom audítorov, treba poznamenať, že z článku 4 ods. 1, 3 a 4 rokovacieho poriadku vyplýva, že keď sa táto inštitúcia domnieva, že predložené informácie sú dostatočné na preukázanie toho, že jeden z jej členov prestal spĺňať požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, je tento člen vyzvaný, aby pred touto inštitúciou podal ústne svoje vysvetlenia predtým, ako táto inštitúcia rozhodne, či je potrebné postúpiť záležitosť Súdnemu dvoru s cieľom odvolať tohto člena z funkcie alebo zbaviť ho nároku na dôchodok alebo iné funkčné požitky.

189

V článku 8 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku sa uvádzalo, že zasadnutia, ktoré sa konajú podľa postupu uvedeného v článku 4 rokovacieho poriadku, sú v zmysle ustanovení článku 49 týchto vykonávacích pravidiel zasadnutiami za zatvorenými dverami.

190

Také zasadnutia sa v súlade s článkom 49 ods. 3 týchto uvedených vykonávacích pravidiel konali bez tlmočníkov alebo zamestnancov Dvora audítorov, pokiaľ sa na predchádzajúcom zasadnutí tejto inštitúcie nerozhodlo inak.

191

Z týchto ustanovení vyplýva, že vypočutie pána Pinxtena sa malo konať len za prítomnosti členov Dvora audítorov.

192

Tento záver nemôže spochybniť tvrdenie Dvora audítorov, že prítomnosť generálneho tajomníka tejto inštitúcie na tomto vypočutí bola naproti tomu odôvodnená, keďže mal povinnosť vyhotoviť zápisnicu z neverejného zasadnutia, počas ktorého sa uskutočnilo uvedené vypočutie, a pomáhať predsedovi uvedenej inštitúcie.

193

Článok 23 rokovacieho poriadku síce stanovuje, že z každého zasadnutia Dvora audítorov sa vyhotovuje zápisnica. Okrem toho článok 39 ods. 1 vykonávacích predpisov k tomuto poriadku stanovoval, že generálny tajomník Dvora audítorov najmä vyhotovuje návrhy zápisníc zasadnutí tejto inštitúcie a pomáha predsedovi uvedenej inštitúcie pri príprave jej zasadnutí a zabezpečuje dodržiavanie postupov. Rovnako sa v článku 50 ods. 1 týchto vykonávacích predpisov uvádzalo, že návrhy zápisníc zasadnutí Dvora audítorov vyhotovuje generálny tajomník tejto inštitúcie alebo akákoľvek iná na tento účel určená osoba.

194

Z ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode však nevyplýva, že generálny tajomník Dvora audítorov musel byť nevyhnutne prítomný na neverejnom zasadnutí tejto inštitúcie, počas ktorého sa uskutočnilo vypočutie pána Pinxtena, aby vypracoval zápisnicu z tohto zasadnutia, keďže v prípade potreby mohol byť vypracovaním zápisnice z toho istého zasadnutia poverený člen Dvora audítorov na základe článku 50 ods. 1 uvedených vykonávacích predpisov.

195

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že článok 49 ods. 3 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku predstavoval osobitné pravidlo, ktoré sa odchyľuje od bežných postupov organizácie zasadnutí Dvora audítorov najmä s cieľom zabezpečiť úplne slobodnú diskusiu medzi členmi tejto inštitúcie.

196

V dôsledku toho pravidlá, ktoré zverujú generálnemu tajomníkovi Dvora audítorov všeobecnú funkciu pomáhať predsedovi tejto inštitúcie, nemôžu odôvodniť prítomnosť tohto generálneho tajomníka na neverejnom zasadnutí uvedenej inštitúcie tým viac, že článok 49 ods. 3 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku stanovoval osobitný postup, ktorý umožňoval povoliť prítomnosť zamestnanca tej istej inštitúcie na neverejnom zasadnutí, pričom nebolo predložené tvrdenie, že by ho Dvor audítorov v tomto prípade použil.

197

Za týchto okolností nemohla byť prítomnosť vedúceho právneho oddelenia Dvora audítorov na predmetnom neverejnom zasadnutí odôvodnená ani funkciou vypracovania návrhov zápisníc zo zasadnutí Dvora audítorov, ktorá mu podľa tejto inštitúcie bola zverená v rozhodnutí prijatom 12. februára 2015 na základe článku 50 ods. 1 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku.

198

Z prepisu tohto neverejného zasadnutia okrem iného vyplýva, že predseda Dvora audítorov neodôvodnil prítomnosť vedúceho právneho oddelenia tejto inštitúcie touto funkciou, ale odkázal na jeho poradnú úlohu.

199

Hoci z vyššie uvedeného vyplýva, že prítomnosť generálneho tajomníka a vedúceho právneho oddelenia Dvora audítorov na neverejnom zasadnutí tejto inštitúcie, v priebehu ktorého sa konalo vypočutie pána Pinxtena, bola nezákonná, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že taká nezákonnosť sa môže ukázať ako rozhodujúca len vtedy, pokiaľ sa pánovi Pinxtenovi podarí preukázať, že v prípade, ak by k tejto nezákonnosti nedošlo, konanie na Dvore audítorov by mohlo viesť k odlišnému výsledku [pozri analogicky rozsudky zo 4. apríla 2019, OZ/BEI, C‑558/17 P, EU:C:2019:289, bod 76, a zo 4. júna 2020, CF (Contrôle fiscal), C‑430/19, EU:C:2020:429, bod 35, ako aj citovanú judikatúru].

200

Pán Pinxten pritom nepreukázal, ako mohla prítomnosť týchto zamestnancov Dvora audítorov, ktorí sa, – ako vyplýva z prepisu záznamu tohto neverejného zasadnutia –, počas uvedeného zasadnutia nevyjadrovali, ovplyvniť priebeh toho istého zasadnutia alebo tým viac konečné rozhodnutie prijaté touto inštitúciou.

201

Aj keď pán Pinxten konkrétne tvrdí, že z dôvodu nedostatkov v kontrole výdavkov tejto inštitúcie, ktorú mal zabezpečiť generálny tajomník Dvora audítorov, mohla byť vyvodená jeho zodpovednosť, je potrebné konštatovať, že cieľom predmetného neverejného zasadnutia bolo výlučne umožniť pánovi Pinxtenovi zaujať stanovisko ku skutočnostiam, ktoré mu boli vytýkané.

202

Okrem toho výhrady vo vzťahu k správaniu vedúceho právneho oddelenia Dvora audítorov počas vyšetrovania podporuje hlavne návrh listu, ktorý údajne napísal vodič pána Pinxtena a predložil pán Pinxten, avšak je nesporné, že ho tento vodič nepodpísal. Pán Pinxten teda z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal, že by prítomnosť vedúceho právneho oddelenia Dvora audítorov na predmetnom neverejnom zasadnutí mohla z dôvodu správania uvedeného zamestnanca ovplyvniť priebeh konania tohto zasadnutia.

203

Pokiaľ ide po druhé o hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo na Dvore audítorov s cieľom rozhodnúť o podaní tejto žaloby, článok 4 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, že toto rozhodnutie musí byť prijaté tajným hlasovaním na základe štvorpätinovej väčšiny členov tejto inštitúcie.

204

Aj keď toto ustanovenie rovnako stanovuje, že dotknutý člen Dvora audítorov sa na hlasovaní nezúčastňuje, toto pravidlo je v prejednávanej veci irelevantné, keďže uvedené rozhodnutie bolo prijaté v deň, keď už pán Pinxten nebol členom tejto inštitúcie.

205

Ako preto uviedol generálny advokát v bode 90 svojich návrhov, porovnanie pojmov použitých v článku 4 ods. 4 rokovacieho poriadku a článku 25 ods. 3 tohto poriadku dokazuje, že väčšina potrebná na prijatie takého rozhodnutia sa má vypočítať na základe celkového počtu členov Dvora audítorov, a nie počtu členov tejto inštitúcie prítomných na dotknutom zasadnutí uvedenej inštitúcie.

206

V článku 41 ods. 1 Charty sa pritom predovšetkým uvádza, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne.

207

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že prináleží inštitúciám, orgánom a organizáciám Únie, aby splnili požiadavku nestrannosti obsahujúcu dva aspekty, ktorými sú po prvé subjektívna nestrannosť, na základe ktorej žiadny z členov danej inštitúcie nesmie prejavovať svoj názor alebo osobnú zaujatosť, a po druhé objektívna nestrannosť, v súlade s ktorou musí táto inštitúcia poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností, pokiaľ ide o prípadnú zaujatosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2019, August Wolff a Remedia/Komisia, C‑680/16 P, EU:C:2019:257, bod 27 ako aj citovanú judikatúru).

208

Aby sa zaručilo splnenie tejto požiadavky, členovia Dvora audítorov, ktorí sa nemôžu nestranne zúčastniť konania o postúpení žaloby proti jednému z členov alebo jednému z bývalých členov tejto inštitúcie na Súdny dvor, najmä z dôvodu osobných väzieb, ktoré udržiavajú s dotknutým členom alebo bývalým členom, musia mať možnosť zabezpečiť, že nebudú mať žiadny vplyv na výsledok tohto konania, a na tento účel musia mať možnosť namietnuť svoju zaujatosť.

209

Pokiaľ by sa však článok 4 ods. 4 rokovacieho poriadku vykladal tak, že z neho vyplýva, že väčšina vyžadovaná v tomto ustanovení sa vypočíta bez odpočítania počtu členov Dvora audítorov, ktorí namietli svoju zaujatosť, od celkového počtu jeho členov, ich rozhodnutie namietnuť svoju zaujatosť by mohlo mať rozhodujúci vplyv na výsledok konania podľa uvedeného ustanovenia.

210

Navyše vzhľadom na väčšinu vyžadovanú v tomto istom ustanovení by taký výklad tejto väčšiny v praxi mimoriadne sťažil, ak nie znemožnil začatie tohto konania, pokiaľ by sa určitý počet členov tejto inštitúcie rozhodol, že musí namietnuť svoju zaujatosť.

211

Článok 4 ods. 4 rokovacieho poriadku treba preto vykladať v súlade s článkom 41 ods. 1 Charty v tom zmysle, že štvorpätinová väčšina členov Dvora audítorov stanovená v tomto prvom uvedenom ustanovení sa musí vypočítať na základe celkového počtu členov tejto inštitúcie, ktorí sa mohli zákonne zúčastniť na predmetnom hlasovaní bez toho, aby bola narušená požiadavka nestrannosti.

212

V prejednávanej veci je nesporné, že dvaja členovia Dvora audítorov namietli svoju zaujatosť z dôvodov, ktoré neboli nijako spochybnené, aby zabezpečili splnenie tejto požiadavky.

213

V dôsledku toho 22 hlasov členov Dvora audítorov za podanie tejto žaloby bolo dostatočných na dosiahnutie väčšiny požadovanej v článku 4 ods. 4 rokovacieho poriadku.

214

Z toho vyplýva, že tvrdenia pána Pinxtena založené na nezákonnosti konania vedeného na Dvore audítorov na účely schválenia podania tejto žaloby treba zamietnuť.

215

Vo svojom štvrtom tvrdení o neprípustnosti sa pán Pinxten domnieva, že Dvor audítorov porušil zásadu rešpektovania primeranej lehoty zakotvenú v článku 41 ods. 1 Charty tým, že spochybnil zákonnosť žiadostí o platbu, ktoré podal od roku 2006, aj keď táto inštitúcia mala po podaní týchto žiadostí všetky informácie potrebné na to, aby sa ubezpečila, že uvedené žiadosti sú oprávnené, alebo aby sa rozhodla požiadať o vysvetlenia.

216

Zásada právnej istoty, analogicky s pravidlami stanovenými právnou úpravou Únie v oblasti financií a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora, vyžaduje, aby inštitúcia zaslala oznámenie o dlhu v lehote, ktorá zvyčajne nepresiahne päť rokov odo dňa, keď si táto inštitúcia mohla uplatniť svoju pohľadávku, pričom túto lehotu však možno podľa okolností skrátiť alebo predĺžiť.

217

V prejednávanej veci okrem toho nie je potrebné preukazovať dosah prekročenia primeranej lehoty na obsah aktu Únie, keďže cieľom tejto žaloby nie je zrušenie takého aktu. V tejto súvislosti treba konštatovať, že všetky výhrady Dvora audítorov spred viac ako troch rokov alebo prinajmenšom spred viac ako piatich rokov k 5. októbru 2018, teda dátumu predloženia predbežnej správy predsedu tejto inštitúcie jej členom, sú prekludované.

218

Podľa Dvora audítorov bola žaloba na Súdny dvor podaná v primeranej lehote. Dvor audítorov mohol začať toto konanie v skutočnosti až po prijatí správy OLAF‑u, teda 2. júla 2018. Vzhľadom na rozsah údajných nezrovnalostí nie je lehota ôsmich mesiacov od tohto dátumu neprimeranou. Okrem toho pravidlá týkajúce sa premlčania vo veciach vymáhania pohľadávok nemožno prevziať na toto konanie.

219

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Dvor audítorov má povinnosť neodďaľovať neobmedzene podanie žaloby podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ, aby bola dodržaná základná požiadavka právnej istoty a aby neboli porušené práva na obhajobu dotknutej osoby tým, že bude mať zvýšené ťažkosti pri spochybňovaní tvrdení uvedených v tejto žalobe (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, bod 90).

220

Keďže však toto ustanovenie nestanovuje presnú lehotu, primeranosť lehoty, ktorú má Dvor audítorov dodržať, nemôže byť stanovená odkazom na presnú maximálnu hranicu určenú abstraktným spôsobom, ale musí byť posúdená v každej prejednávanej veci v závislosti od predmetných okolností, najmä významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2013, preskúmanie Arango Jaramillo a i. /BEI, C‑334/12 RX – II, EU:C:2013:134, body 28 a 29).

221

Ako okrem toho poukázal generálny advokát v bode 104 svojich návrhov, vyvrátiteľnú domnienku, že lehota dlhšia ako päť rokov od predmetných skutočností je neprimeranou, ktorú Súdny dvor potvrdil v bode 105 rozsudku zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament (C‑566/14 P, EU:C:2016:437), na ktorú odkazuje pán Pinxten, nemožno uplatniť v rámci prejednávanej veci.

222

Táto domnienka totiž pochádza z pravidiel týkajúcich sa vymáhania pohľadávok Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P, EU:C:2016:437, body 101 až 103).

223

Aj keď sa však žaloba podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ sčasti zakladá na žalobnom dôvode založenom na zneužití zdrojov Dvora audítorov, nič to nemení na tom, že cieľom takej žaloby nie je získať náhradu platieb uhradených v prospech dotknutého člena tejto inštitúcie, ktoré táto inštitúcia považuje za neoprávnené.

224

Je teda potrebné určiť, či bola žaloba Dvora audítorov vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora uvedenú v bode 220 tohto rozsudku podaná v primeranej lehote.

225

V prejednávanej veci je pritom potrebné uviesť, že najstaršie skutočnosti vytýkané pánovi Pinxtenovi sú z roku 2006, teda viac ako dvanásť rokov pred podaním tejto žaloby.

226

Aj keď zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, okrem iného vyplýva, že pokiaľ by Dvor audítorov prísnejšie kontroloval žiadosti o platbu predložené jeho členmi, mohol skôr zistiť prinajmenšom významnú časť nezrovnalostí vytýkaných pánovi Pinxtenovi, nič to nemení na tom, že dôsledné preskúmanie jeho situácie bolo odôvodnili skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas vyšetrovania OLAF‑u.

227

Žaloba Dvora audítorov podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ sa však zakladá na spojení všetkých informácií, ktoré mala táto inštitúcia k dispozícii po tomto dôslednom preskúmaní. V dôsledku toho nie je preukázané, že by Dvor audítorov mohol rozhodnúť o podaní tejto žaloby, pokiaľ by nemal informácie získané OLAF‑om.

228

Okrem toho Dvor audítorov po prijatí informácií týkajúcich sa pána Pinxtena v priebehu roka 2016 vykonal v priebehu toho istého roka interné vyšetrovanie. Od okamihu, keď riaditeľ OLAF‑u postúpil Dvoru audítorov 27. októbra 2016 informáciu o tom, že OLAF skúma možnosť začať vyšetrovanie, až do predloženia jeho správy Dvoru audítorov 2. júla 2018 nemohla táto inštitúcia v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 pokračovať vo svojom vyšetrovaní, ibaže by sa s úradom OLAF dohodla inak. Po prijatí tejto správy Dvor audítorov začal konanie v niekoľkých etapách podľa článku 4 rokovacieho poriadku, pričom toto konanie prebiehalo od 12. júla do 29. novembra 2018.

229

Z toho vyplýva, že Dvor audítorov rýchlo reagoval na prijatie informácií o nezrovnalostiach, ktorých sa údajne dopustil pán Pinxten, a že v dôsledku toho viedol pomerne rýchlo konania patriace do jeho právomocí, hoci článok 286 ods. 6 ZFEÚ nebol zatiaľ nikdy uplatnený a v správe OLAF‑u sa uvádza veľmi veľký počet nezrovnalostí, ktorých sa dopustil pán Pinxten.

230

Aj keď v dôsledku toho prislúcha Súdnemu dvoru, aby v prípade potreby zohľadnil lehotu, ktorá uplynula medzi určitými predmetnými skutočnosťami a uvedením konkrétnych žalobných dôvodov Dvora audítorov, s cieľom posúdiť, v akom rozsahu možno očakávať, že pán Pinxten predloží doplňujúce vysvetlenia alebo dôkazy týkajúce sa týchto skutočností, nemožno konštatovať, že by táto žaloba bola vo všeobecnosti podaná po uplynutí neprimeranej lehoty alebo že by možnosť Dvora audítorov odvolávať sa na účely tohto konania na určité nezrovnalosti uvedené v tejto žalobe bola prekludovaná.

231

Tvrdenia pána Pinxtena založené na oneskorenom podaní tejto žaloby treba teda zmietnuť.

232

Keďže nijaké zo štyroch tvrdení o neprípustnosti žaloby nebolo prijaté, treba konštatovať, že táto žaloba je prípustná.

233

Dvor audítorov uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov založených po prvé na zneužití zdrojov tejto inštitúcie, po druhé na zneužití a protiprávnom využití daňových výhod, po tretie na nepravdivých vyhláseniach o poistnej udalosti, po štvrté na neoznámenom a protiprávnom vykonávaní určitých činností, ako aj po piate na vzniku situácie konfliktu záujmov.

234

Na účely preskúmania týchto žalobných dôvodov je potrebné uviesť, že článok 286 ods. 6 ZFEÚ umožňuje Dvoru audítorov navrhnúť, aby Súdny dvor členov tejto inštitúcie odvolal z funkcie alebo ich zbavil nároku na dôchodok alebo iné požitky poskytované namiesto dôchodku v prípade, že títo členovia nespĺňajú požadované podmienky alebo si neplnia povinnosti vyplývajúce z ich funkcie.

235

Povaha týchto povinností je konkretizovaná najmä v článkoch 285 a 286 ZFEÚ.

236

Je teda povinnosťou týchto členov, aby v súlade s článkom 285 ZFEÚ vykonávali svoje funkcie úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Únie.

237

Okrem toho z článku 286 ods. 3 ZFEÚ vyplýva, že členovia Dvora audítorov sa musia najmä zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s povahou ich funkcie.

238

Článok 286 ods. 4 ZFEÚ týmto členom okrem toho zakazuje počas výkonu ich funkcie vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť, najmä s cieľom zabezpečiť dostupnosť uvedených členov pri výkone tejto funkcie. V tomto ustanovení sa tiež konkrétne uvádza, že uvedení členovia sa musia slávnostne zaviazať, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia..

239

Tieto posledné uvedené povinnosti sú citované len ako príklad, pričom pojem „povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie“ v zmysle článku 286 ods. 6 ZFEÚ treba chápať v širšom zmysle. Vzhľadom na vysokú zodpovednosť, ktorá je členom Dvora audítorov zverená, je dôležité, aby dodržiavali najprísnejšie pravidlá správania a aby za každých okolností uprednostnili všeobecný záujem Únie, a to nielen pred vnútroštátnymi záujmami, ale aj pred osobnými záujmami (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, body 70 a 71).

240

Z tohto hľadiska sú povinnosti členov Dvora audítorov, ktoré sú uvedené v primárnom práve, prevzaté a konkretizované v normách prijatých touto inštitúciou, ktoré sú títo členovia povinní prísne dodržiavať.

241

Členovia Dvora audítorov musia predovšetkým dôsledne dodržiavať oznamovacie povinnosti stanovené týmito normami, aby sa zaručilo dodržanie článku 286 ods. 3 a 4 ZFEÚ a zabezpečilo tak úplné informovanie tejto inštitúcie o žiadostiach týkajúcich sa poskytnutia zdrojov uvedenej inštitúcie, najmä na výdavky na služobné cesty, reprezentáciu a pohostenie.

242

V prípade pochybností o presnom rozsahu povinností vyplývajúcich z ich funkcie sú členovia Dvora audítorov povinní obrátiť sa na príslušné útvary tejto inštitúcie s cieľom vyvrátiť túto pochybnosť.

243

Aj keď členovia Dvora audítorov musia pritom dohliadať na to, aby ich správanie bolo bezúhonné, nevyplýva z toho, že aj malé odchýlenie sa od pravidiel, ktoré majú dodržiavať, možno potrestať podľa článku 286 ods. 6 ZFEÚ. Na tento účel sa požaduje existencia nesplnenia povinnosti, ktorá má určitý stupeň závažnosti (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, EU:C:2006:455, bod 72).

244

Cieľom preskúmania piatich žalobných dôvodov predložených Dvorom audítorov musí byť teda zistenie, či na základe spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, možno vo vzťahu k pánovi Pinxtenovi stanoviť, že porušil s určitou závažnosťou povinnosti vyplývajúce z funkcie člena tejto inštitúcie, aké sú definované v primárnom práve a spresnené v normách prijatých touto inštitúciou.

245

Je úlohou Súdneho dvora, aby na tento účel preskúmal všetky dôkazy, ktoré mu predložil jednak Dvor audítorov, ktorý musí preukázať existenciu porušenia, ktoré pripisuje pánovi Pinxtenovi, a tiež posledný uvedený pán. Súdny dvor musí posúdiť najmä vecnú presnosť a spoľahlivosť týchto dôkazov, aby zistil, či sú tieto dôkazy dostatočné na konštatovanie porušenia určitého stupňa závažnosti v zmysle článku 286 ods. 6 ZFEÚ.

246

Dvor audítorov vo svojom štvrtom žalobnom dôvode tvrdí, že pán Pinxten si nesplnil svoje povinnosti nezainteresovanosti, nezávislosti, nestrannosti, záväzku, bezúhonnosti, zodpovednosti, príkladnosti a transparentnosti tým, že počas svojich funkčných období nezákonne vykonával dve vonkajšie činnosti.

247

Keďže zneužitie zdrojov Dvora audítorov, ktorého sa týka prvý žalobný dôvod, čiastočne súvisí s vynaložením zdrojov tejto inštitúcie, ktoré táto inštitúcia uvádza ako spojené s týmito vonkajšími činnosťami, v prvom rade je potrebné preskúmať štvrtý žalobný dôvod.

248

Ako bolo v tejto súvislosti pripomenuté v bode 238 tohto rozsudku, na základe článku 286 ods. 4 ZFEÚ nesmú členovia Dvora audítorov počas výkonu svojej funkcie vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť.

249

Okrem toho najmä s cieľom zaručiť v súlade s článkom 285 ZFEÚ nezávislosť týchto členov a zabezpečiť na základe článku 286 ods. 3 ZFEÚ, aby sa uvedení členovia zdržali akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich funkciou, pravidlá prijaté Dvorom audítorov, ktoré musia tí istí členovia dôsledne dodržiavať, ako bolo uvedené v bode 241 tohto rozsudku, konkretizujú podmienky, za ktorých títo členovia môžu počas svojho funkčného obdobia vykonávať vonkajšiu činnosť.

250

Bod 3.7 etických usmernení teda stanovuje, že členovia Dvora audítorov môžu vykonávať externé činnosti len v rámci stanovenom v služobnom poriadku a musia sa zdržať akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla ohroziť dobré meno tejto inštitúcie, vzniesť pochybnosti o ich nestrannosti alebo zasahovať do ich práce.

251

V článku 4 ods. 1 kódexu správania z roku 2004 a v článku 4 ods. 1 a 2 kódexu správania z roku 2012 sa uvádzalo, že členovia Dvora audítorov sa venujú vykonávaniu svojho mandátu, že nemôžu vykonávať žiadnu politickú funkciu a že sa zdržia akejkoľvek vonkajšej pracovnej činnosti ako aj akejkoľvek vonkajšej činnosti nezlučiteľnej s výkonom ich funkcie.

252

Článok 5 odsek 1 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku stanovoval, že členovia Dvora audítorov nesmú mimo tejto inštitúcie vykonávať žiadnu profesionálnu činnosť ani inú externú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s princípom nezávislosti a disponibility vo vzťahu k výkonu ich funkcie.

253

Článok 5 odsek 2 týchto vykonávacích predpisov stanovoval, že všetky existujúce alebo navrhované vonkajšie činnosti sa skúmajú podľa štyroch všeobecných kritérií, ktoré sa týkajú neovplyvňovania nestrannosti Dvora audítorov, neexistencie konfliktu záujmov, nevykonávania činnosti počas neprimeraného časového obdobia a neexistencie finančného prospechu.

254

Okrem toho článok 4 ods. 3 kódexu správania z roku 2004, článok 4 ods. 6 kódexu správania z roku 2012 ako aj článok 6 ods. 1 a 2 vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku zavádzajú z procesného hľadiska povinnosť oznámiť predsedovi Dvora audítorov akúkoľvek vonkajšiu činnosť nielen pri nástupe člena tejto inštitúcie do funkcie, ale aj počas zvyšku jeho funkčného obdobia.

255

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely rozhodnutia o štvrtom žalobnom dôvode je potrebné posúdiť, či si pán Pinxten splnil povinnosti oznámiť akúkoľvek vonkajšiu činnosť a zdržať sa vykonávania vonkajšej činnosti nezlučiteľnej s jeho povinnosťami, pokiaľ ide o dve vonkajšie činnosti, ktorých sa týka prvá a druhá časť tohto žalobného dôvodu.

256

V prvej časti svojho štvrtého žalobného dôvodu Dvor audítorov tvrdí, že pán Pinxten vykonával intenzívnu politickú činnosť, keď bol členom v tejto inštitúcii. Zúčastnil sa tak početných zasadnutí predsedníctva politickej strany Open VLD (ďalej len „predmetná politická strana“), navyše ako člen s volebným právom do roku 2008.

257

Táto činnosť nebola oznámená ani povolená Dvorom audítorov a v každom prípade je nezlučiteľná s funkciou člena tejto inštitúcie.

258

Pán Pinxten popiera, že by vykonával akúkoľvek politickú činnosť, keď bol členom Dvora audítorov. Aj keď sa zúčastnil niektorých zasadnutí predmetnej politickej strany, išlo o zasadnutia „širšieho“ predsedníctva tejto strany, na ktorých sa zúčastnili aj poslanci uvedenej strany a na ktorých pán Pinxten nemal hlasovacie právo, keďže nebol voleným členom tohto predsedníctva. Jeho účasť na týchto zasadnutiach mala za cieľ podporovať činnosti Dvora audítorov a udržiavať profesionálne vzťahy s vnútroštátnymi politickými predstaviteľmi.

259

Po prvé je potrebné poukázať na to, že tvrdenie Dvora audítorov, že pán Pinxten sa do roku 2008 zúčastňoval na zasadnutiach predsedníctva predmetnej politickej strany ako člen s hlasovacím právom, nemožno považovať za preukázané, keďže spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neobsahuje žiadny dôkaz podporujúci toto tvrdenie.

260

Pokiaľ ide po druhé o účasť pána Pinxtena od roku 2008 na zasadnutiach predsedníctva predmetnej politickej strany bez hlasovacieho práva, Dvor audítorov predložil najmä e‑mail zaslaný 24. novembra 2008 politickým riaditeľom tejto strany, v ktorom bol pán Pinxten ubezpečený, že bude pravidelne pozývaný na zasadnutia predsedníctva uvedenej strany, ako aj zápisnice z týchto zasadnutí, v ktorých bola uvedená účasť pána Pinxtena na najmenej 30‑ich uvedených zasadnutiach od 9. marca 2009 do 26. apríla 2010.

261

Ako uviedol generálny advokát v bode 182 svojich návrhov, z týchto zápisníc tiež vyplýva, že účelom zasadnutí predsedníctva predmetnej politickej strany, na ktorých sa zúčastnil pán Pinxten, bolo diskutovať o rôznych otázkach týkajúcich sa belgickej a európskej politiky.

262

Okrem toho, hoci sa zápisnice zo zasadnutí predsedníctva predmetnej politickej strany po 26. apríli 2010 nenachádzajú v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, z niekoľkých skutočností z tohto spisu vyplýva, že účasť pána Pinxtena na týchto zasadnutiach pokračovala aj po tomto dátume.

263

Najmä z výmeny e‑mailov z mája 2012 vyplýva, že pán Pinxten bol znepokojený, že už nedostával pozvánky na účasť na zasadnutiach predsedníctva predmetnej politickej strany, a že dostal odpoveď, že išlo o technický problém. Záujem pána Pinxtena o tieto zasadnutia naznačuje aj výmena e‑mailov z januára 2016, v ktorých sa sťažoval, že pozvánky na uvedené zasadnutia mu prišli príliš neskoro na to, aby si mohol zariadiť účasť na nich.

264

E‑maily zaslané v septembri 2014 ako aj v septembri a októbri 2015 navyše potvrdzujú účasť pána Pinxtena na niektorých zasadnutiach predsedníctva predmetnej politickej strany.

265

Následne niekoľko e‑mailov z rokov 2016 a 2017 potvrdzuje, že pozvánky na také zasadnutia boli pánovi Pinxtenovi naďalej zasielané, pričom listiny týkajúce sa niekoľkých ním vykonaných služobných ciest uvádzajú, že sa zúčastnil najmenej štyroch z týchto zasadnutí počas týchto dvoch rokov.

266

Pán Pinxten okrem toho na svojom vypočutí pred Dvorom audítorov a neskôr na pojednávaní priznal, že sa pravidelne zúčastňoval na zasadnutiach „širšieho“ predsedníctva predmetnej politickej strany, a to v priemere približne osem až desať zasadnutí za rok.

267

Z týchto skutočností vyplýva, že počas väčšiny svojich dvoch funkčných období na Dvore audítorov vykonával pán Pinxten aktívnu politickú činnosť, ktorá sa prejavovala najmä priamou a pravidelnou účasťou v riadiacom orgáne vnútroštátnej politickej strany.

268

Tvrdenie pána Pinxtena, že sa na týchto zasadnutiach zúčastnil ako hosť alebo ako pozorovateľ z rovnakého titulu ako poslanci dotknutej strany bez toho, aby bol na tento účel zvolený alebo mal hlasovacie právo, nemôže spochybniť toto posúdenie.

269

Pravidelná účasť na zasadnutiach vedenia politickej strany, a to aj bez hlasovacieho práva, totiž ponúka skutočnú možnosť, najmä prostredníctvom účasti na diskusiách na tomto fóre, ovplyvňovať politickú činnosť tejto strany. Podobnosť postavenia poslancov dotknutej strany a postavenia pána Pinxtena, pokiaľ ide o účasť na predmetných zasadnutiach, na ktorú sa tento pán odvoláva, potvrdzuje okrem iného spojitosť tejto účasti s politickou činnosťou.

270

Okrem toho, že pán Pinxten túto činnosť vôbec neoznámil, treba však konštatovať, že taká činnosť je zjavne nezlučiteľná s funkciou člena Dvora audítorov.

271

Okrem času potrebného na cestovanie a účasť na politických zasadnutiach počas pracovných dní, keď má dotknutý člen povinnosť dostupnosti, ovplyvňuje totiž činnosť tohto druhu jeho nezávislosť, a v prípade, že je známa, môže poškodiť obraz verejnosti o nestrannosti Dvora audítorov.

272

Taká činnosť je teda nezlučiteľná s povinnosťami stanovenými v primárnom práve a je tiež v rozpore s normami, ktoré prijal Dvor audítorov a ktoré sú uvedené v bodoch 250 až 253 tohto rozsudku. Výkon politickej funkcie výslovne zakazujú najmä kódexy správania z rokov 2004 a 2012, pričom bod 3.3 etických usmernení uvádza potrebu vyhnúť sa akémukoľvek konfliktu záujmov, ktorý by mohol vzniknúť v prípade členstva v politickej organizácii.

273

Je potrebné zdôrazniť, že udržiavanie politickej činnosti člena Dvora audítorov počas podstatnej časti trvania jeho funkčných období predstavuje obzvlášť závažné porušenie najzákladnejších povinností vyplývajúcich z jeho funkcie.

274

Závažnosť porušenia týchto povinností v tomto prípade ďalej zvýrazňuje okolnosť, že pán Pinxten nemohol v žiadnom prípade nevedieť o nezákonnosti svojho konania, keďže výbor zodpovedný za posúdenie vonkajších činností členov Dvora audítorov zamietol pri jeho nástupe do funkcie jeho žiadosť o ponechanie funkcie primátora mesta Overpelt (Belgicko), a to najmä na základe správy právneho oddelenia tejto inštitúcie z 10. mája 2006, v ktorej bolo zdôraznené, že jej členovia nemôžu vykonávať žiadnu politickú funkciu.

275

Prvá časť štvrtého žalobného dôvodu je teda dôvodná.

276

V druhej časti svojho štvrtého žalobného dôvodu Dvor audítorov tvrdí, že pán Pinxten založil v priebehu roka 2016 súkromnú spoločnosť, z ktorej poberal príjmy a ktorá mala prevádzkovať vinicu v Côte‑d’Or (Francúzsko).

277

Táto činnosť nebola oznámená ani povolená Dvorom audítorov a v každom prípade je nezlučiteľná s funkciou člena tejto inštitúcie, keďže ide o zárobkovú profesijnú činnosť.

278

Podľa pána Pinxtena je spoločnosť uvádzaná Dvorom audítorov realitnou spoločnosťou podľa občianskeho práva, ktorá nevykonáva obchodnú činnosť a ktorá sa obmedzuje na vyberanie nájomného za majetok uvedený v jeho vyhlásení o záujmoch. Ide teda iba o formu vlastníctva nehnuteľností, ktorá je úplne transparentná.

279

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že pán Pinxten skutočne zastával funkciu konateľa realitnej spoločnosti podľa občianskeho práva od založenia tejto spoločnosti počas roku 2016 do konca svojho druhého funkčného obdobia.

280

Pán Pinxten a jeho manželka vlastnili 97 %‑ný podiel v uvedenej realitnej spoločnosti a zvyšné 3 % vlastnili ich tri deti.

281

Z notárskych záznamov a e‑mailov predložených Dvorom audítorov okrem toho vyplýva, že 12. septembra 2016 tá istá realitná spoločnosť nadobudla niekoľko pozemkov, ktoré boli okamžite dané do prenájmu na využívanie tretími subjektmi.

282

Pokiaľ však ide o zlučiteľnosť takto vykonávanej funkcie pánom Pinxtenom s jeho funkciou, žiadna zo zásad, ktorými sa riadi postavenie členov Dvora audítorov, nebráni priamemu alebo nepriamemu vlastníctvu nehnuteľného majetku alebo poberaniu príjmov z prenájmu takého majetku.

283

Z článku 2 ods. 2 kódexu správania z roku 2012, podľa ktorého podlieha rovnakému oznamovaciemu režimu vlastníctvo akejkoľvek „nehnuteľnosti buď priamo, alebo prostredníctvom realitnej kancelárie“, ďalej vyplýva, že interné normy Dvora audítorov výslovne stanovili, že jeho členovia môžu priamo alebo nepriamo vlastniť nehnuteľnosti.

284

Keďže nikto netvrdí a tým skôr nebolo preukázané, že by predmetná realitná spoločnosť vykonávala činnosť presahujúcu rámec správy poľnohospodárskych pozemkov uvedených v bode 281 tohto rozsudku, pán Pinxten bol zrejme ako konateľ tejto spoločnosti iba oprávnený spravovať tieto pozemky, ktoré uvedená spoločnosť priamo nevyužívala, ako by bol oprávnený ich spravovať, ak by uvedené pozemky priamo vlastnil.

285

Pokiaľ za týchto okolností neexistujú iné skutočnosti, ktoré by mohli preukázať dôvodnosť výhrady, ktorú Dvor audítorov v tejto súvislosti vytýka pánovi Pinxtenovi, činnosť konateľa rodinnej realitnej spoločnosti podľa občianskeho práva, ktorú vykonával pán Pinxten, zrejme nemôže narušiť zásady nezávislosti a nestrannosti, obmedziť jeho disponibilitu alebo mu poskytnúť vyšší príjem, než aký by mohol dosiahnuť ako vlastník majetku, ktorý je vo vlastníctve tejto spoločnosti.

286

Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia Dvora audítorov nemožno túto činnosť považovať za činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena Dvora audítorov.

287

Pokiaľ ide o otázku, či si pán Pinxten splnil svoju povinnosť oznámiť takú činnosť, z článku 2 ods. 2 a 4 kódexu správania z roku 2012 vyplýva, že člen Dvora audítorov, ktorý počas svojho funkčného obdobia nadobudol prostredníctvom realitnej spoločnosti nehnuteľný majetok, ktorý nie je obydlím určeným pre jeho výlučnú potrebu, je povinný podať nové vyhlásenie o svojich finančných záujmoch a zložkách svojho majetku s uvedením tohto majetku.

288

Vzhľadom na existenciu tejto osobitnej oznamovacej povinnosti týkajúcej sa vlastníctva nehnuteľností a na odkaz na realitné spoločnosti, ktorý je v tejto súvislosti uvedený v kódexe správania z roku 2012, je potrebné konštatovať, že vyhlásenie o finančných záujmoch a zložkách majetku člena Dvora audítorov s uvedením majetku vlastneného prostredníctvom realitnej spoločnosti postačovalo na to, aby tento člen Dvora audítorov v prípade, keď zastáva funkciu konateľa tejto spoločnosti, mohol splniť svoje oznamovacie povinnosti vo vzťahu k tejto inštitúcii.

289

Okrem toho vzhľadom na to, že funkcia konateľa realitnej spoločnosti podľa občianskeho práva nie je ako taká nezlučiteľná s funkciou člena Dvora audítorov a tiež, že prípadný konflikt záujmov spojený s touto funkciou by prirodzene vyplýval z vlastníctva predmetného majetku a nie zo samotného vykonávania uvedenej funkcie, dodatočné oznámenie tejto funkcie ako vonkajšej činnosti v rámci postupu uvedeného v bode 254 tohto rozsudku nie je potrebné na to, aby Dvor audítorov mohol overiť, či jeho členovia dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z ich funkcie.

290

V prejednávanej veci je nesporné, že poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve predmetnej realitnej spoločnosti boli skutočne uvedené v novom vyhlásení o finančných záujmoch a zložkách majetku, ktoré predložil pán Pinxten po nadobudnutí týchto pozemkov.

291

Druhú časť štvrtého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

292

Tento žalobný dôvod treba teda čiastočne prijať.

293

Pán Pinxten predložil dve tvrdenia, ktorými spochybňuje prípustnosť prvého žalobného dôvodu a ktoré sú založené na nevykonaní právomoci voľnej úvahy Dvorom audítorov a na formálnych nedostatkoch podania žaloby, ako aj na neprípustnosti tabuľky predloženej v prílohe repliky.

294

Pán Pinxten tvrdí, že Dvor audítorov iba odkazuje na správu OLAF‑u bez toho, aby ju posúdil, a najmä bez toho, aby presne uviedol, v čom boli jednotlivé vytýkané výdavky nezákonné. Táto inštitúcia teda nevykonala právomoc voľnej úvahy, ktorú jej priznáva článok 286 ods. 6 ZFEÚ. Tento nedostatok je zvýraznený skutočnosťou, že Dvor audítorov napokon od pána Pinxtena požaduje len približne 27 % sumy konštatovanej OLAF‑om bez toho, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré si napriek tomu osvojuje všetky výhrady, ktoré sú voči pánovi Pinxtenovi uvedené v správe OLAF‑u.

295

Dvor audítorov konštatuje, že bol povinný posúdiť správu OLAF‑u a odkázať na ňu. Vykonal však vlastné posúdenie predmetných skutočností, ako okrem iného vyplýva z predbežnej správy a žaloby.

296

Z článku 286 ods. 6 ZFEÚ vyplýva, že iba Dvor audítorov môže začať konanie podľa tohto ustanovenia.

297

Je teda úlohou tejto inštitúcie posúdiť, či skutočnosti, ktoré má k dispozícii ohľadom správania dotknutého člena alebo bývalého člena uvedenej inštitúcie, sú dostatočné na odôvodnenie začatia tohto konania. Článok 4 rokovacieho poriadku stanovuje okrem toho interný postup, na základe ktorého môže tá istá inštitúcia prijať v tejto súvislosti informované rozhodnutie.

298

Okrem toho existujúca správa OLAF‑u týkajúca sa konania dotknutého člena alebo bývalého člena Dvora audítorov nemôže obmedziť voľnú úvahu, ktorú má v tejto súvislosti táto inštitúcia, keďže z článku 11 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 vyplýva, že prislúcha inštitúcii, ktorej je takáto správa zaslaná, aby z tejto správy a v nej uvedených odporúčaní vyvodila potrebné dôsledky.

299

Ako v prejednávanej veci vyplýva najmä z bodov 188 až 214 tohto rozsudku, uplatnil sa postup stanovený v článku 4 rokovacieho poriadku, čo umožnilo Dvoru audítorov rozhodnúť o podaní tejto žaloby so zohľadnením všetkých skutočností, ktoré mal k dispozícii, vrátane správy OLAF‑u.

300

Skutočnosť, že žaloba je do veľmi veľkej miery založená na zisteniach uvedených v správe OLAF‑u, nemôže za týchto okolností spochybniť prípustnosť prvého žalobného dôvodu, keďže Dvor audítorov nie je vôbec povinný sa od týchto zistení odchýliť.

301

Okrem toho Dvor audítorov vo svojej žalobe neprevzal všetky výhrady uvedené v správe OLAF‑u. Predovšetkým teda neuviedol žalobné dôvody založené na neodôvodnenej neprítomnosti pána Pinxtena a okrem toho sa odchýlil od posúdenia OLAF‑u týkajúceho sa nezákonnosti niektorých služobných ciest pána Pinxtena.

302

Z toho vyplýva, že tvrdenie pána Pinxtena založené na tom, že Dvor audítorov nevykonal svoju voľnú úvahu, treba zamietnuť.

303

Pán Pinxten tvrdí, že Dvor audítorov si ako vyšetrovací orgán nesplnil svoju povinnosť zistiť skutkový stav tým, že by preukázal, že každý z výdavkov spochybnených v rámci prvého žalobného dôvodu je skutočne nezákonný.

304

Také preukázanie nemožno v zásade vykonať automatickým odkazom na správu OLAF‑u a jej početné prílohy a takýto odkaz je neprípustný. Rovnako táto inštitúcia nemôže platne podporiť svoju argumentáciu odkazom na tabuľku v prílohe C.1 repliky tým viac, že táto tabuľka vznikla po jej rozhodnutí podať žalobu na Súdny dvor.

305

Podľa Dvora audítorov je žaloba dostatočne odôvodnená. Poskytuje teda názorné príklady porušení vytýkaných pánovi Pinxtenovi, pričom je v nej prevzatý každý žalobný dôvod a v prílohe vypracovaná podrobná tabuľka. Po oznámení pripomienok pána Pinxtena 4. februára 2019 Dvor audítorov okrem toho znova preskúmal každý z výdavkov a zostavil tabuľku pripojenú k svojmu rozhodnutiu z 11. apríla 2019 o konštatovaní dlhu a vymáhania.

306

Na úvod je potrebné poukázať na to, že tvrdenie pána Pinxtena, že Dvor audítorov nepreukázal skutočnosti, z ktorých vychádza prvý žalobný dôvod, treba posúdiť v štádiu skúmania dôvodnosti tohto žalobného dôvodu, a nie v štádiu skúmania jeho prípustnosti.

307

Pokiaľ ide ďalej po prvé o podanie žaloby, je potrebné pripomenúť, že na základe článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 120 písm. c) jeho rokovacieho poriadku musí byť v žalobe uvedený najmä predmet sporu, návrh žalobcu na rozhodnutie ako aj žalobné dôvody a tvrdenia.

308

Splnenie tejto povinnosti musí umožniť žalovanému pripraviť si svoju obranu a Súdnemu dvoru vykonať svoje preskúmanie. Z toho vyplýva, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je taká žaloba založená, musia súvisle a zrozumiteľne vyplývať zo samotného textu žaloby a že žalobné návrhy musia byť vyjadrené jednoznačným spôsobom, aby Súdny dvor nerozhodol nad rámec týchto návrhov alebo neopomenul rozhodnúť o niektorom žalobnom dôvode.

309

V rámci žaloby podanej na základe článku 286 ods. 6 ZFEÚ musí teda Dvor audítorov uviesť žalobné dôvody súvislým a presným spôsobom, aby dotknutý člen alebo bývalý člen Dvora audítorov mohol správne pochopiť povahu porušenia povinností vyplývajúcich z jeho funkcie, ktoré mu je vytýkané, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby tento člen alebo tento bývalý člen mohol účinne uplatniť svoje dôvody obrany a aby Súdny dvor mohol overiť, či došlo k údajnému porušeniu.

310

Hoci text žaloby môže byť na tento účel v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria prílohu žaloby, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktoré tvoria náležitosť žaloby (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 40 ako aj citovanú judikatúru).

311

Nie je teda úlohou Súdneho dvora, aby v prílohách žaloby hľadal a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 41 ako aj citovanú judikatúru).

312

V prejednávanej veci obsahuje žaloba Dvora audítorov všeobecné vysvetlenie prvého žalobného dôvodu, v ktorom sú najmä uvedené kategórie situácií, v ktorých pán Pinxten podľa tejto inštitúcie zneužil jej prostriedky.

313

Toto vysvetlenie dopĺňajú veľmi rozsiahle prílohy, na ktoré žaloba opakovane odkazuje.

314

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Dvoru audítorov možno vytknúť spôsoby, akými v žalobe odkazuje na tieto prílohy, keďže často podporuje svoju argumentáciu nedostatočne presným odkazom na prílohu A.37 žaloby, ktorá pozostáva z početných dokumentov, ktoré často nie sú usporiadané a majú niekoľko tisíc strán.

315

Hoci tento spôsob neumožňuje Súdnemu dvoru vykonať presné a podrobné posúdenie, nič to však nemení na tom, že žaloba umožňuje napriek tomu pochopiť povahu prvého žalobného dôvodu uvádzaného Dvorom audítorov a tvrdení, ktoré chce uviesť na účely preukázania nezákonnosti správania pána Pinxtena.

316

Je teda potrebné konštatovať, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto žaloba založená, dostatočne vyplývajú zo znenia žaloby a že účelom viacnásobných odkazov na prílohy žaloby nie je teda napraviť v tomto ohľade nedostatok žaloby.

317

Pokiaľ ide konkrétne o tabuľku uvedenú v prílohe A.47 žaloby, ktorú predložil Dvor audítorov, je potrebné poukázať na to, že táto tabuľka umožňuje tejto inštitúcii odôvodniť a doplniť žalobu vyčerpávajúcim a presným spôsobom na základe opisu konkrétnych situácií, v ktorých došlo k nezákonnostiam, ktoré sú v žalobe uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu.

318

Táto tabuľka ďalej umožňuje zabezpečiť spojitosť s predchádzajúcim správnym konaním, v priebehu ktorého Dvor audítorov, ako aj pán Pinxten použili tie isté odkazy na označenie predmetných situácií.

319

Okrem toho vzhľadom na veľký počet konkrétnych situácií, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod, bolo v skutočnosti ťažké predstaviť si uvedenie všetkých týchto situácií v texte žaloby.

320

Na základe takého formálneho obmedzenia však nemožno od Dvora audítorov vyžadovať, aby nepredložil Súdnemu dvoru všetky skutočnosti, ktoré podľa neho súbežne preukazujú, že pán Pinxten porušil povinnosti vyplývajúce zo svojej funkcie.

321

Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že vyjadrenie prvého žalobného dôvodu v žalobe umožňuje pánovi Pinxtenovi uplatniť svoje právo na obhajobu, ako okrem iného podrobne urobil v priebehu konania pred Súdnym dvorom, a Súdnemu dvoru rozhodnúť o dôvodnosti tohto žalobného dôvodu.

322

Z toho vyplýva, že na základe formálnych nedostatkov podania žaloby nemožno konštatovať, že by bol prvý žalobný dôvod úplne alebo sčasti neprípustný.

323

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie, že tabuľka uvedená v prílohe C.1 repliky je neprípustná, keďže bola vypracovaná po podaní žaloby a predložená v štádiu repliky, treba pripomenúť, že podľa článku 127 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov počas konania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Okrem toho článok 128 ods. 1 tohto poriadku stanovuje, že účastníci konania môžu aj v replike predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na podporu svojich tvrdení, s odôvodnením omeškania s vykonaním týchto úkonov.

324

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že tabuľka uvedená v prílohe C.1 repliky predstavuje nové predloženie tabuľky uvedenej v prílohe A.47 žaloby, ktorej cieľom je uľahčiť označenie dôkazov týkajúcich sa každej zo situácií uvedených v tejto tabuľke a zohľadniť tvrdenia, ktoré predložil pán Pinxten vo vyjadrení k žalobe.

325

Keďže nie je preukázané, že by tabuľka uvedená v prílohe C.1 repliky obsahovala nové žalobné dôvody alebo že by odkazovala na dôkazy, ktoré neboli predložené v prílohe žaloby, nemožno ju na základe článkov 127 alebo 128 rokovacieho poriadku považovať za celkom alebo sčasti neprípustnú.

326

Dvor audítorov vo svojom prvom žalobnom dôvode tvrdí, že zneužitím zdrojov tejto inštitúcie si pán Pinxten nesplnil svoje povinnosti nezainteresovanosti, nezávislosti, nestrannosti, záväzku, bezúhonnosti, zodpovednosti, príkladnosti a transparentnosti.

327

Dvor audítorov v prvom rade vytýka pánovi Pinxtenovi, že požiadal o náhradu výdavkov na služobnú cestu a vyplatenie diét za činnosti, ktoré nesúvisia s jeho funkciou.

328

Dvor audítorov v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z článku 7 nariadenia č. 2290/77 a z rozhodnutia č. 1‑2003 vyplývalo, že túto náhradu a vyplatenie bolo možné uskutočniť len za úlohy, ktorých splnením poverila inštitúcia člena a ktoré sa týkali výkonu jeho funkcie.

329

Po prvé, pán Pinxten však žiadal o náhradu výdavkov na služobné cesty a vyplatenie diét v prípade zábavných činností, konkrétne oddychových činností, akými bol pobyt v horskom stredisku Crans‑Montana (Švajčiarsko), voľnočasových činností, najmä poľovačiek, turistických zájazdov, ako napríklad výlet na Kubu, či dokonca pohostení a svadieb svojich priateľov.

330

Po druhé pán Pinxten požiadal o náhrady a platby za činnosti týkajúce sa jeho majetkových záujmov, najmä v rámci kúpy vinice.

331

Po tretie, pán Pinxten uskutočnil služobné cesty v prípade činností nezlučiteľných so svojou funkciou, akými sú činnosti v rámci predmetnej politickej strany, ktorých uskutočnenie dokazuje frekvencia stretnutí s členmi tejto strany ako aj informácie zhromaždené úradom OLAF.

332

Po štvrté, pán Pinxten zaviedol „služobné cesty bez náhrad“ v prípade činností, pri ktorých pripúšťa, že nesúvisia s jeho funkciou, aby sa uistil, že najazdené kilometre služobného vozidla týkajúce sa jeho služobných ciest nebudú zaúčtované do ročného stropu 15000 km, ktorého prekročenie znášal sám.

333

Aj keď pán Pinxten odôvodňuje početné služobné cesty tým, že dostal formálne pozvanie, toto odôvodnenie nemožno prijať vzhľadom na to, že táto formálna povaha – najmä skutočnosť, že pozvanie odkazuje na postavenie jeho adresáta ako člena Dvora audítorov –, môže byť jednak prejavom zdvorilosti, ktorý nedokazuje súvislosť s funkciou člena Dvora audítorov, a tiež, že je preukázané, že v určitých prípadoch si predmetné pozvanie vyžiadal Pán Pinxten. Rovnako postavenie alebo funkcia osôb, s ktorými sa stretol na služobnej ceste, nepredstavujú platný dôvod, pretože nepostačujú na preukázanie oficiálnej povahy udalosti. Za zabezpečenie vonkajšieho zastupovania tejto inštitúcie okrem toho zodpovedá predseda Dvora audítorov, od roku 2016 s pomocou členov zodpovedných za inštitucionálne vzťahy a kontrolu kvality auditu.

334

Dvor audítorov v druhom rade tvrdí, že pán Pinxten vo štvrťročných zúčtovaniach svojich výdavkov na reprezentáciu a pohostenie uviedol výdavky, ktoré boli súkromného charakteru alebo boli nezlučiteľné s jeho funkciou.

335

Z článku 2 rozhodnutia č. 7‑2004 pritom vyplýva, že náhrada výdavkov na reprezentáciu bola obmedzená na výdavky, ktoré členovia Dvora audítorov vynaložili v tomto postavení a že priatelia alebo osobné vzťahy patrili medzi súkromné pozvania.

336

Dvor audítorov zdôrazňuje najmä na to, že pán Pinxten zorganizoval vo svojom obydlí niekoľko večerí, ktorých súvislosť s jeho funkciou člena tejto inštitúcie nie je preukázaná a ktoré treba vzhľadom na znenie listu z 28. apríla 2015, ktorý zaslal predsedovi vlády Belgického kráľovstva, aby ho pozval na takú večeru (ďalej len „list z 28. apríla 2015“), považovať za večere, ktorých skutočným účelom bolo stretnutie priateľov pána Pinxtena.

337

Pán Pinxten v treťom rade používal svoje služobné vozidlo a využíval služby vodičov Dvora audítorov pri činnostiach, ktoré nesúviseli alebo boli nezlučiteľné s jeho funkciou, vrátane prípadov, keď nebol na služobnej ceste.

338

Z článkov 1 a 4 rozhodnutia č. 33‑2004 pritom vyplýva, že Dvor audítorov mal znášať iba náklady, ktoré vznikli používaním služobného vozidla pri výkone funkcie člena tejto inštitúcie. Na základe týchto ustanovení to bolo tak v prípade, keď boli cesty uvedené v príkaze na služobnú cestu alebo v rámci limitu 15000 km ročne v prípade určitých osobitných ciest, ktoré sa považovali za spojené s výkonom funkcie. Okrem toho členovia Dvora audítorov mohli využívať služby vodiča len na ich cesty pri výkone funkcie.

339

Zdravotný stav pána Pinxtena nebol taký, aby odôvodnil využívanie vodičov Dvora audítorov na súkromné cesty. Okrem toho lekárske potvrdenie o kontraindikácii riadenia vozidla na dlhé vzdialenosti bolo vystavené až 31. októbra 2016.

340

Podľa Dvora audítorov boli právne ustanovenia, ktoré sa uplatňovali na celé sporné obdobie, jasné, presné, predvídateľné a pánovi Pinxtenovi veľmi dobre známe. Tieto ustanovenia nesporne vylučovali akúkoľvek platbu týkajúcu sa súkromných činností alebo činností nezlučiteľných s postavením člena Dvora audítorov. V tejto súvislosti nemôže pán Pinxten prenášať zodpovednosť za svoje vlastné pochybenia na Dvor audítorov, ktorý mal primerané mechanizmy vnútornej kontroly.

341

V tomto prípade nemožno prijať žiadne porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, keďže nekonanie administratívy alebo neoprávnené platby nemožno považovať za presné, bezpodmienečné a zhodné záruky.

342

V každom prípade nezákonný postup nemôže vyvolať legitímnu dôveru. Príkazy na služobné cesty vystavené pánom Pinxtenom potvrdil predseda Dvora audítorov na základe na informácií, z ktorých nebolo zrozumiteľné, že by sa tieto cesty netýkali úloh súvisiacich s výkonom jeho funkcie. Súhlas tohto predsedu teda trpel vadou v dôsledku úmyselného opomenutia alebo podvodu zo strany pána Pinxtena.

343

Pán Pinxten navrhuje prvý žalobný dôvod zamietnuť.

344

V prvom rade sa dovoláva zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

345

V tejto súvislosti tvrdí, že normy platné do roku 2018 v rámci Dvora audítorov nedefinovali pojmy „služobná cesta“, „výkon funkcie“ alebo dokonca „záujem Dvora audítorov“. Jediným užitočným textom boli v tom čase poznámky k článku 4 rozhodnutia č. 33‑2004, z ktorých vyplývalo, že výkon funkcie treba chápať v širokom zmysle.

346

Pán Pinxten okrem toho pravidelne oznamoval predsedovi Dvora audítorov informácie požadované na základe rozhodnutia č. 1‑2003. Informoval ho aj o tom, že zo zdravotných dôvodov použil vodiča, čo bolo konkrétne uvedené v oznámení o „služobných cestách bez náhrady“. Navyše odpovedal na všetky otázky, ktoré mu mohli zasielať útvary Dvora audítorov. Vzhľadom na transparentný postup, ktorý tým dodržal, nemôže byť zodpovedný za nedostatky v kontrole týchto útvarov, ktoré mu neumožnili odhaliť prípadné pochybenia.

347

Pán Pinxten v tejto súvislosti na základe udelených súhlasov a praxe Dvora audítorov dostával od spoľahlivých zdrojov presné, bezpodmienečné a zhodné záruky počas viac ako desiatich rokov, ktoré vytvorili legitímne očakávanie, že uskutočnené platby boli zákonné. Žaloba Dvora audítorov je teda v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

348

V druhom rade posúdenia, ktoré Dvor audítorov vykonal v rámci svojho prvého žalobného dôvodu, trpia niekoľkými zjavnými vadami.

349

Dvor audítorov teda v nadväznosti na úrad OLAF spochybnil účel početných služobných ciest a vychádzal z toho, čo považuje za „skutočný účel“ týchto služobných ciest bez toho, aby poskytol vysvetlenie ohľadom dokumentov, ktoré odôvodnili jeho postoj.

350

Pán Pinxten najmä tvrdí, že počas svojich funkčných období člena Dvora audítorov nikdy nevykonával politickú činnosť. S členmi predmetnej politickej strany sa stretol ako člen Dvora audítorov a najmä preto, aby spropagoval prácu tejto inštitúcie. Rovnako služobné cesty vykonané v rámci nadácie SBNL‑V prispeli k oboznámeniu zúčastnených strán s prácou Dvora audítorov.

351

Pokiaľ ide o poľovačky, pán Pinxten uvádza, že jeho služobné cesty na zámok Chambord (Francúzsko) sa konali v rámci európskych dní, na ktorých sa stretli poprední európski predstavitelia. Skutočnosť, že súčasťou oficiálneho stretnutia sú neformálne časti, nemôže vo všeobecnosti spochybniť, že toto stretnutie súvisí s funkciou člena Dvora audítorov.

352

Služobnú cestu do Crans‑Montana schválil predseda Dvora audítorov bez vyžiadania akýchkoľvek doplňujúcich informácií. Na základe tejto cesty mal Pán Pinxten možnosť zúčastniť sa na „Crans‑Montanskom fóre“, ktorého účelom bolo zapojiť popredných predstaviteľov do všeobecných diskusií. Žalovaný sa okrem toho dozvedel o existencii tohto fóra od predsedu Dvora audítorov.

353

Cesta na Kubu bola so súhlasom predsedu Dvora audítorov odôvodnená aj tým, že pán Pinxten sa chcel stretnúť s miestnymi subjektmi, keďže vedel, že povaha kubánskeho režimu si vyžadovala na mieste nadviazať kontakty. Organizáciu cesty okrem toho skomplikovala aj nedostatočná spolupráca delegácie Únie na Kube.

354

Medzi prípady uvedené v článku 4 rozhodnutia č. 33‑2004, v ktorých je povolené použitie vodiča, patria návštevy lekára, za ktoré nedostal žiadnu náhradu.

355

Pán Pinxten okrem toho uvádza podrobné detaily ohľadom niekoľkých služobných ciest, ktorých účel bol nesprávne opísaný v žalobe alebo ohľadom ktorých uviedol Dvor audítorov nesprávne skutkové tvrdenia.

356

Pokiaľ ide o výdavky na reprezentáciu a pohostenie, pán Pinxten na základe rozhodnutia č. 7‑2004 a oznámení Dvora audítorov zdôrazňuje, že bolo v záujme tejto inštitúcie, aby jej členovia udržiavali kontakty s poprednými predstaviteľmi. Žiadne pravidlo nezakazovalo, aby sa reprezentačné činnosti zamerali na už známe osoby, keďže iba osobní priatelia a rodinní príslušníci museli byť pozvaní súkromne.

357

Pán Pinxten v tomto ohľade nesúhlasí s postojom, ktorý zaujal Dvor audítorov, že reprezentačné činnosti prislúchajú iba jeho predsedovi. Tento postoj nezodpovedá praxi tejto inštitúcie alebo jej strategickým cieľom a nie je v súlade so skutočnosťou, že jej členovia sú oprávnení vynaložiť výdavky na reprezentáciu.

358

Služobné cesty, ktoré vodičom nariadil pán Pinxten, súvisia buď so služobnými cestami tohto pána, alebo sú odôvodnené na základe článku 4 rozhodnutia č. 33‑2004 a článku 4 rozhodnutia č. 19‑2009. Administratíva Dvora audítorov bola okrem toho riadne informovaná o činnostiach dotknutých vodičov.

359

Na úvod je potrebné uviesť, že prvý žalobný dôvod sa týka niekoľkých stoviek odlišných výhrad, ktoré sa týkajú rovnakého počtu skutkových situácií, v ktorých boli podľa Dvora audítorov neoprávnene použité jeho zdroje na žiadosť pána Pinxtena.

360

Aby bolo možné za týchto podmienok posúdiť všetky tieto výhrady spôsobom zrozumiteľným pre účastníkov konania, budú tieto výhrady označené odkazom na číslovanie, ktoré vypracoval Dvor audítorov na účely vymáhania a ktoré je navrhnuté v tabuľke uvedenej v prílohe A.47 žaloby a prevzaté v tabuľke uvedenej v prílohe C.1 repliky.

361

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor musí o prvom žalobnom dôvode rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, a s ohľadom na kritériá stanovené v článku 286 ods. 6 ZFEÚ, s cieľom zistiť, či údajné nezrovnalosti možno kvalifikovať ako porušenie povinností vyplývajúcich z funkcie člena Dvora audítorov v zmysle tohto ustanovenia.

362

Aj keď teda Dvor audítorov 11. apríla 2019 zaslal pánovi Pinxtenovi rozhodnutie o stanovení pohľadávky a vymáhania týkajúce sa údajných nezrovnalostí, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod, stanovisko Súdneho dvora v rámci tohto konania k tomuto žalobnému dôvodu sa netýka stanovenia súm, ktoré by pán Pinxten prípadne dlžil, a preto nemá vplyv na posúdenie, ktoré bude potrebné vykonať ohľadom tohto rozhodnutia v rámci žaloby o jeho neplatnosť, ktorú podal pán Pinxten na Všeobecný súd Európskej únie.

363

Pred postupným preskúmaním výhrad Dvora audítorov, ktoré sa týkajú po prvé výdavkov na služobné cesty a diéty, po druhé výdavkov na reprezentáciu a pohostenie a po tretie používania služobného vozidla a služieb vodiča, je potrebné posúdiť tvrdenie pána Pinxtena, že prvý žalobný dôvod je v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

364

Je potrebné zdôrazniť, že aj keď sa pán Pinxten formálne dovoláva zásady právnej istoty, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, jeho argumentácia sa v skutočnosti týka výlučne druhej z týchto zásad, ako to okrem iného potvrdzuje aj preformulovanie tejto argumentácie v duplike.

365

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá, že dotknutému subjektu boli zo strany príslušných orgánov Únie poskytnuté presné, bezpodmienečné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov (rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EÚ:C:2020:676, bod 144, ako aj citovaná judikatúra).

366

Uplatniteľnosť tejto zásady treba bez ďalšieho vylúčiť, pokiaľ ide o zdroje, ktoré Dvor audítorov vynaložil z dôvodu výdavkov na reprezentáciu a pohostenie, ako aj na použitie služobného vozidla a služby vodiča.

367

Po prvé platby, akými sú platby uskutočnené z dôvodu výdavkov na reprezentáciu a pohostenie, nemôžu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora založiť vo vzťahu k ich príjemcovi legitímnu dôveru v skutočnosť, že uvedené platby už nemožno spochybniť, pokiaľ neexistuje akákoľvek iná relevantná skutočnosť, a to aj v prípade, keď medzi týmito platbami a spochybnením ich zákonnosti uplynulo dlhé obdobie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P, EU:C:2016:437, bod 79).

368

Prax Dvora audítorov, ktorá spočívala v náhrade výdavkov na reprezentáciu a pohostenie na základe informácií poskytnutých pánom Pinxtenom, bez vyžiadania ďalších informácií a bez spochybnenia dôvodnosti jeho žiadostí o náhradu, však nemôže postačovať na preukázanie, že táto inštitúcia mu poskytla presné, bezpodmienečné a zhodné záruky o zákonnosti týchto žiadostí.

369

Po druhé, používanie služobného vozidla alebo služieb vodiča pánom Pinxtenom nebolo predmetom nijakého výslovného rozhodnutia Dvora audítorov a pred Súdnym dvorom nebolo poukázané na žiadnu inú formu konkrétneho stanoviska, ktoré by Dvor audítorov zaujal k postupu, ktorý mal v tomto ohľade dodržiavať pán Pinxten.

370

Teda za predpokladu, ako tvrdí pán Pinxten, že by Dvor audítorov v danej oblasti pripustil pretrvávanie praxe, o ktorej existencii nemohol nevedieť, nemôže táto skutočnosť v každom prípade postačovať na preukázanie, že táto inštitúcia mu v tomto smere poskytla presné, bezpodmienečné a zhodné záruky.

371

Naproti tomu príkazy na služobné cesty, ktoré na žiadosť pána Pinxtena výslovne vystavil predseda Dvora audítorov, predstavujú dostatočné záruky v zmysle judikatúry citovanej v bode 365 tohto rozsudku, aby mohli u tohto pána v zásade založiť legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutých služobných ciest.

372

Je pritom dôležité poukázať po prvé na to, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že osoba podliehajúca súdnej právomoci sa nemôže dovolávať legitímnej dôvery v zachovanie situácie, ktorá sa vyznačuje podvodom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2017, Santogal M‑Comércio e Reparação de Automóveis, C‑26/16, EU:C:2017:453, bod 76 a citovanú judikatúru).

373

Ako ďalej vyplýva z bodu 241 tohto rozsudku, vzhľadom na povinnosť členov Dvora audítorov dôsledne dodržiavať oznamovacie povinnosti stanovené normami, ktoré prijal Dvor audítorov s cieľom zabezpečiť informovanie tejto inštitúcie o všetkých žiadostiach týkajúcich sa používania zdrojov uvedenej inštitúcie, nemôže príkaz na služobnú cestu vystavený na základe žiadosti, v ktorej sú vynechané podstatné informácie, na základe ktorých by mohol predseda tej istej inštitúcie posúdiť zákonnosť predmetnej služobnej cesty, založiť legitímnu dôveru dotknutého člena v túto zákonnosť, a to aj v prípade, ak nejde o podvod.

374

Napokon sa zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže dovolávať osoba, ktorá sa dopustila zjavného porušenia účinnej právnej úpravy (rozsudky zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C‑96/89, EU:C:1991:213, bod 30 ako aj zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C‑65/02 P a C‑73/02 P, EU:C:2005:454, bod 41 a citovaná judikatúra).

375

Z toho po prvé vyplýva, že pán Pinxten sa nemôže dovolávať legitímnej dôvery založenej na príkazoch na služobné cesty získaných podvodným spôsobom alebo aj keď sa nepreukáže podvodný úmysel, na príkazoch na služobné cesty vystavených predsedom Dvora audítorov na základe žiadosti, v ktorej sú vynechané podstatné informácie, na základe ktorých by tento predseda mohol posúdiť zákonnosť predmetnej služobnej cesty.

376

Na rozdiel od tvrdenia Dvora audítorov, sa však nemožno domnievať, že by povolenia udelené pánovi Pinxtenovi, ktoré sú spochybnené v rámci prvého žalobného dôvodu, boli pravidelne udeľované na základe takých informácií. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, naopak vyplýva, že v početných žiadostiach o povolenie služobných ciest bol jasne a transparentne opísaný účel, ktorý Dvor audítorov považuje teraz ako taký za nezákonný.

377

Po druhé v prípadoch, keď je príkaz na služobnú cestu vystavený predsedom Dvora audítorov na žiadosť pána Pinxtena zjavne nezákonný, avšak bez toho, aby bol získaný podvodným spôsobom alebo na základe žiadosti obsahujúcej neúplné informácie, nemôže zásada ochrany legitímnej dôvery vylúčiť možnosť, aby Súdny dvor konštatoval, že pán Pinxten tým, že požiadal o toto schválenie a neskôr ho použil na získanie platby, porušil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.

378

Taký prístup vyplýva okrem iného z povinnosti členov Dvora audítorov dodržiavať najprísnejšie pravidlá správania, ktorá je uvedená v bode 239 tohto rozsudku.

379

Keď sa totiž nezákonnosť služobnej cesty ukáže ako zjavná, pán Pinxten nemohol o nej rozumne nevedieť. Tento pán nemohol za takých podmienok žiadať o povolenie alebo sa naň odvolávať bez toho, aby sa v skutočnosti nesnažil využiť, že sa tolerovali nezákonné postupy alebo nedostatky v kontrole vykonávanej v rámci Dvora audítorov.

380

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemôže naproti tomu Dvor audítorov na účely tohto konania pánovi Pinxtenovi platne vytýkať, že mal prospech z úhrady výdavkov na služobnú cestu alebo diét na základe služobnej cesty, ktorú schválil predseda Dvora audítorov na základe žiadosti, ktorá nemala podvodný charakter a v ktorej neboli vynechané podstatné informácie, a ktorej nezákonnosť nie je zjavná.

381

Za týchto okolností musí byť otázka, či príkazy na služobné cesty, ktoré na žiadosť pána Pinxtena vystavil predseda Dvora audítorov, mohli založiť legitímnu dôveru dotknutej osoby v zákonnosť dotknutých služobných ciest, posudzovaná od prípadu k prípadu, najmä na základe porovnania dôvodu uvedeného v žiadosti o schválenie so skutočným účelom služobnej cesty, aký vyplýva z dôkazov predložených Súdnemu dvoru. Toto posúdenie sa prelína s vecným preskúmaním prvého žalobného dôvodu uvádzaného Dvorom audítorov.

382

Hoci sa pán Pinxten okrem toho odvoláva aj na nepresnosť pravidiel uplatniteľných na členov Dvora audítorov, toto tvrdenie nemôže odôvodniť zamietnutie prvého žalobného dôvodu v celom rozsahu.

383

Je potrebné konštatovať, že pravidlá uplatniteľné na situácie, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod, sa vyznačujú určitou neurčitosťou, ktorá súvisí najmä s nepresnosťou ohľadom situácií, v ktorých môže byť služobná cesta schválená, dokumentov, ktoré treba poskytnúť na podporu žiadosti o schválenie služobnej cesty alebo tiež podmienok, za ktorých môže pozvanie zaslané tretiemu subjektu súvisieť s postavením člena Dvora audítorov, najmä pokiaľ ide o prípustné reprezentačné dôvody a informácie, ktoré je potrebné predložiť na účely preukázania, že uvádzaný dôvod je skutočný.

384

Z tejto neurčitosti vyplýva, že príslušné orgány Dvora audítorov mali širokú voľnú úvahu pri stanovení, či bola úhrada výdavkov na služobnú cestu, diét alebo výdavkov na reprezentáciu a pohostenie odôvodnená.

385

Súdny dvor bude teda musieť pri posúdení zákonnosti konania pána Pinxtena alebo tým viac pri posúdení zjavnej nezákonnosti tohto konania zohľadniť od prípadu k prípadu túto mieru voľnej úvahy.

386

Naproti tomu relatívna neurčitosť relevantných pravidiel vo všeobecnosti nepostačuje na preukázanie nedôvodnosti tvrdení Dvora audítorov týkajúcich sa zneužitia jeho zdrojov pánom Pinxtenom.

387

V čase skutkových okolností, ktorých sa týka táto žaloba, bol systém výdavkov na služobnú cestu a diét v rámci stanovenom v článkoch 285 až 287 ZFEÚ upravený v článku 7 nariadenia č. 2290/77, ktorý stanovoval náhradu týchto výdavkov a vyplatenie týchto náhrad v prípade, keď bol dotknutý člen Dvora audítorov pri výkone svojej funkcie poverený, aby vycestoval mimo pracoviska tejto inštitúcie.

388

Pokiaľ ide o úlohy členov Dvora audítorov, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 285 ZFEÚ je prvoradou úlohou tejto inštitúcie vykonávať audit Únie. Na tento účel je v súlade s článkom 287 ods. 1 a 2 ZFEÚ poverená preskúmaním zákonnosti a správnosti všetkých príjmov a výdavkov Únie a zabezpečením riadneho finančného hospodárenia.

389

Režim uplatniteľný na výdavky na služobné cesty a diéty bol konkrétne upravený v rozhodnutí č. 1‑2003.

390

V článku 1 tohto rozhodnutia sa uvádzalo, že o príkaz na služobnú cestu je potrebné požiadať čo najskôr a ďalej že o výdavkoch členov na služobnú cestu je príslušný rozhodovať predseda tejto inštitúcie.

391

Článok 3 uvedeného rozhodnutia povoľoval cesty služobným vozidlom v rámci služobnej cesty, zatiaľ čo články 5 a 6 toho istého rozhodnutia stanovovali náhradu výdavkov na služobnú cestu a vyplácanie diét.

392

Žiadosť o náhradu výdavkov na služobnú cestu alebo vyplatenie diét treba teda považovať za nezákonnú, ak sa preukáže, že činnosť, ktorá bola na základe predmetného príkazu na služobnú cestu skutočne vykonaná, nemôže byť spojená s výkonom funkcie pána Pinxtena. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 371 až 381 tohto rozsudku možno túto nezákonnosť zohľadniť na účely tohto konania buď vtedy, keď bol príkaz na služobnú cestu získaný podvodom alebo na základe žiadosti, v ktorej bola vynechaná podstatná informácia, alebo keď táto činnosť zjavne nesúvisí s touto funkciou.

393

Pred podrobným posúdením zákonnosti každej zo služobných ciest, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod, je ďalej potrebné preskúmať tvrdenie Dvora audítorov, že pán Pinxten počas svojho výsluchu úradom OLAF uznal, že všetky služobné cesty, ktoré boli v príkazoch na služobné cesty výslovne uvedené ako „služobné cesty bez náhrad“, vôbec nesúviseli s jeho funkciou.

394

Zo zápisnice z tohto výsluchu vyplýva, že pán Pinxten iba vyhlásil, že takú úpravu týchto žiadostí použil v záujme transparentnosti vtedy, keď služobná cesta „mala cieľ spojený s [jeho] funkciou, ale aj súkromný aspekt“, alebo keď mal „pochybnosť o vhodnosti“ služobnej cesty na základe účelu a významu predmetnej činnosti.

395

Vzhľadom na to, že toto stanovisko bolo zopakované pred Súdnym dvorom, je potrebné preskúmať služobné cesty, ktoré pán Pinxten výslovne uviedol ako „služobné cesty bez náhrad“, rovnako ako ďalšie služobné cesty, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod.

396

Je nesporné, že pán Pinxten býval so svojou manželkou od 22. do 25. augusta 2013 v horskom stredisku Crans‑Montana, aby sa zúčastnil na letných zasadnutiach „Crans‑Montanského fóra“ v rámci služobnej cesty uvedenej v riadku č. 252.

397

Na základe tejto služobnej cesty boli nahradené registračné a hotelové výdavky, ako aj vyplatené diéty, pričom Dvor audítorov neplatil výdavky spojené s pobytom manželky pána Pinxtena.

398

V žiadosti o schválenie uvedenej služobnej cesty bolo uvedené, že jej cieľom bolo zúčastniť sa letných zasadnutí „Crans‑Montanského fóra“, ktoré je švajčiarskou mimovládnou organizáciou. K tejto žiadosti bola pripojená krátka interná poznámka podpísaná pánom Pinxtenom, v ktorej sa uvádzalo, že tieto zasadnutia predstavovali príležitosť diskutovať o aktuálnych otázkach medzinárodnej politiky s lídrami z celého sveta. Príkaz na služobnú cestu bol vystavený na základe týchto skutočností bez vyžiadania doplňujúcich informácií týkajúcich sa napríklad programu tohto podujatia.

399

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že skutočnosť, že služobná cesta umožňuje členovi Dvora audítorov zúčastniť sa na podujatí, ktorého vedľajšou súčasťou je činnosť, ktorá sa môže týkať turistiky alebo voľného času, nemusí nevyhnutne znamenať, že táto služobná cesta nesúvisí s funkciou tohto člena, pokiaľ je však toto podujatie zamerané hlavne na pracovné činnosti.

400

V prospekte, ktorý predložil Dvor audítorov, však predmetné podujatie opísali jeho organizátori ako podujatie, ktoré je celé venované kontaktom, priateľstvu, príjemným túram a neformálnym stretnutiam. Tento popis potvrdzuje aj podrobný program tohto podujatia, ktorý zahŕňa len voľnočasové aktivity, najmä túry a zábavný večer.

401

V e‑maile od organizátorov uvedeného podujatia z 29. mája 2013 je tiež uvedené, že letné zasadnutia „Crans‑Montanského fóra“ majú neformálny charakter, ktorým sa odlišujú od ostatných zasadnutí tohto fóra.

402

Hoci pán Pinxten pred Súdnym dvorom okrem toho tvrdí, že tieto letné zasadnutia mali skutočný profesionálny rozmer, nepredkladá žiadny dôkaz, ktorý by mohol podporiť toto tvrdenie.

403

V dôsledku toho samotná skutočnosť, že účasť na uvedených letných zasadnutiach by prípadne mohla podporiť stretnutia a výmeny s medzinárodnými predstaviteľmi, čo navyše nebolo preukázané, nemôže preukázať, že dotknutá služobná cesta skutočne súvisela s funkciou pána Pinxtena.

404

Túto služobnú cestu treba teda považovať za zjavne nezákonnú.

405

Za týchto podmienok je skutočnosť, že predseda Dvora audítorov zaslal členom tejto inštitúcie informácie týkajúce sa „Crans‑Montanského fóra“, čo táto inštitúcia nespochybňuje, bezvýznamnou, keďže môže nanajvýš svedčiť o tom, že uvedená inštitúcia schválila uvedenú služobnú cestu, pričom poznala všetky skutočnosti, čo v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 374 tohto rozsudku nestačí na založenie legitímnej dôvery pána Pinxtena, ktorá by mohla brániť zohľadneniu jej zjavnej nezákonnosti na účely tohto konania.

406

Je nesporné, že pán Pinxten sa so svojou manželkou zdržiaval na Kube od 30. marca do 14. apríla 2015, na základe čoho mu z dôvodu služobnej cesty uvedenej v riadku č. 343 boli nahradené najmä výdavky na dopravu a ubytovanie, ako aj vyplatené diéty, pričom Dvor audítorov neplatil výdavky spojené s pobytom manželky pána Pinxtena.

407

Túto služobnú cestu schválil Dvor audítorov po tom, ako pán Pinxten predložil doplňujúce informácie požadované predsedom tejto inštitúcie, z ktorých vyplývalo, že cieľom uvedenej služobnej cesty bolo získať informácie o vzťahoch medzi Úniou a Kubou na základe kontaktov s miestnou občianskou spoločnosťou a návštev projektov financovaných Úniou.

408

Je potrebné zistiť, či dôkazy, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, umožňujú preukázať dôvodnosť tvrdenia Dvora audítorov, že pobyt pána Pinxtena na Kube sa uskutočnil hlavne na súkromné účely.

409

Z programu, ktorý vypracovala kancelária pána Pinxtena a ktorý zaistil OLAF, v tejto súvislosti vyplýva, že predmetný pobyt bol zameraný takmer výlučne na turistické činnosti.

410

Jedinými prvkami tohto programu, ktoré by mohli byť prípadne spojené s funkciou, ktorú vykonával pán Pinxten, bolo stretnutie s veľvyslancom Únie na Kube 31. marca 2015, obed s týmto veľvyslancom za prítomnosti predstaviteľa Rozvojového programu OSN (UNDP) a veľvyslanca Belgického kráľovstva na Kube 2. apríla 2015, ako aj stretnutie s týmto posledným uvedeným veľvyslancom 3. apríla 2015.

411

Informácie, ktoré úradu OLAF poskytol veľvyslanec Únie na Kube, však svedčia o tom, že obed 2. apríla 2015 bol zorganizovaný iba zo zdvorilosti a že nešlo o pracovný obed. Tento veľvyslanec tiež uviedol, že pobyt pána Pinxtena v každom prípade nemožno považovať za služobný, keďže je vylúčené, aby sa taký pobyt na Kube uskutočnil s turistickým vízom.

412

Túto poslednú uvedenú skutočnosť potvrdil úradu OLAF ďalší člen delegácie Únie na Kube, ktorý okrem iného konkrétne uviedol, že pán Pinxten nevzal do úvahy upozornenia, ktoré dostal ohľadom nevhodných dátumov svojho pobytu, a že rokovania s ním nemali žiadnu odbornú povahu.

413

Je pritom potrebné konštatovať, že pán Pinxten účinne nespochybnil dôkazy, ktoré predložil Dvor audítorov s cieľom preukázať, že jeho pobyt na Kube bol zameraný takmer výlučne na turistické činnosti, alebo tým viac nepredložil Súdnemu dvoru ďalšie dokumenty, ktoré by mohli podporiť jeho stanovisko, že účel jeho pobytu na Kube skutočne súvisel s jeho funkciou.

414

Najmä pokiaľ pán Pinxten odkazuje na postavenie jednotlivých predstaviteľov, ktorých mohol počas tohto pobytu kontaktovať, je zrejmé, že väčšinu týchto osôb stretol počas obeda na veľvyslanectve Únie na Kube, ktorý nemal charakter pracovného obeda, ako vyplýva z bodu 411 tohto rozsudku.

415

Spoľahlivosť informácií, ktoré v tomto ohľade poskytol pán Pinxten, je okrem toho tým nižšia, že medzi citovanými predstaviteľmi je uvedený „podnikateľ“, ktorý je v skutočnosti vlastníkom ubytovania, ktoré si pán Pinxten prenajal počas svojho pobytu.

416

Pokiaľ ide o okolnosť, ktorú pán Pinxten uvádza v správe zaslanej po jeho služobnej ceste predsedovi Dvora audítorov, že niektoré návštevy museli byť zrušené na poslednú chvíľu, toto tvrdenie nemôže vysvetliť skutočnosť, že jeho pobyt na Kube nemal skutočný pracovný rozmer.

417

Z informácii v spise, ktorý sa týkal prípravy na túto služobnú cestu, po prvé vyplýva, že táto služobná cesta bola pôvodne plánovaná iba ako turistický pobyt.

418

V tejto súvislosti treba uviesť najmä e‑maily, ktoré 28. a 29. januára 2015 zaslala asistentka pána Pinxtena veľvyslancovi Únie na Kube a v ktorých táto asistentka uvádza, že pán Pinxten chce získať informácie na účely súkromnej cesty do tejto krajiny, ktorú nikdy nenavštívil, pričom vôbec neuvádza akýkoľvek pracovný účel plánovaného pobytu.

419

Po druhé opatrenia prijaté pred cestou na Kubu s cieľom zorganizovať činnosti, ktoré by mohli súvisieť s funkciou pána Pinxtena v rámci Dvora audítorov, nemôžu spochybniť súkromný charakter jeho pobytu v tejto krajine.

420

Predovšetkým je zrejmé, že tieto opatrenia sa uskutočnili veľmi neskoro, čo je ťažko zlučiteľné s organizáciou študijnej služobnej cesty do tretej krajiny, akou je Kuba, kam dotknutá osoba zamýšľala ísť po prvýkrát. Z e‑mailov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, teda vyplýva, že UNDP bol kontaktovaný až 18. marca 2015 a že 19. marca 2015, t. j. menej ako dva týždne pred odchodom pána Pinxtena na Kubu, nebol stanovený žiadny oficiálny program.

421

Okrem toho v e‑mailoch, ktoré predložil Dvor audítorov, veľvyslanci Únie a Belgického kráľovstva na Kube, ako aj zamestnanci UNDP v tejto krajine jasne pánovi Pinxtenovi uviedli, že je ťažké plánovať spojenie služobných aj turistických činností v uvedenej krajine, že každá oficiálna návšteva musí byť vopred oznámená kubánskym orgánom a uskutočnená s príslušným vízom a že je veľmi nepravdepodobné, že by sa mohol stretnúť s kubánskymi predstaviteľmi v neformálnom prostredí.

422

Pán Pinxten nemôže teda platne tvrdiť, že pri svojom odchode na Kubu nevedel, že by jeho pobyt v tejto tretej krajine skutočne neumožňoval vykonávať činnosti súvisiace s jeho funkciou člena Dvora audítorov.

423

Hoci je vzhľadom na všetky tieto skutočnosti potrebné poukázať na chýbajúcu dodatočnú kontrolu ex ante a ex post v prípade služobnej cesty, na ktorú sa vynakladajú významné finančné prostriedky, nič to nemení na tom, že informácie poskytnuté Dvoru audítorov pred a po služobnej ceste uvedenej v riadku č. 343 boli veľmi zavádzajúce, pokiaľ ide o skutočný účel pobytu pána Pinxtena na Kube, a že túto služobnú cestu treba považovať za nezákonnú, keďže tento pobyt nesúvisel s funkciou pána Pinxtena.

424

Z toho vyplýva, že za nezákonnú treba považovať aj služobnú cestu uvedenú v riadku č. 341, ktorej účelom bolo stretnúť sa s rôznymi predstaviteľmi s cieľom pripraviť pobyt na Kube.

425

Početné služobné cesty pána Pinxtena, ktoré viedli k náhrade výdavkov na služobné cesty alebo vyplateniu diét a ktoré Dvor audítorov označuje v rámci prvého žalobného dôvodu za nezákonné, sa týkali stretnutí s politickými predstaviteľmi.

426

Aby bolo možné rozhodnúť o týchto služobných cestách, je potrebné zistiť, či také stretnutia mohli v zásade predstavovať účel služobných ciest členov Dvora audítorov.

427

Ako v tejto súvislosti vyplýva z bodu 387 tohto rozsudku, právna úprava Únie uplatniteľná v čase skutkových okolností uvedených v tejto žalobe stanovovala, že služobné cesty členov Dvora audítorov sa mali týkať ciest „pri výkone funkcie“ týchto členov.

428

Treba však konštatovať, ako tvrdí pán Pinxten, že výkon funkcie člena Dvora audítorov môže zahŕňať protokolárne činnosti zamerané najmä na oboznámenie s prácou a propágaciu práce Dvora audítorov, ako aj udržiavanie vzťahov s poprednými predstaviteľmi v záujme inštitúcie.

429

Také protokolárne činnosti sa môžu často týkať predstaviteľov pochádzajúcich z toho istého členského štátu ako dotknutý člen Dvora audítorov, najmä z dôvodu možnej existencie kontaktov pred nástupom tohto člena do funkcie, z dôvodu praktických výhod, najmä jazykových, alebo tiež z dôvodu lepšej znalosti vnútroštátnych otázok, ktoré vznikajú ohľadom vnímania práce Dvora audítorov.

430

Dvor audítorov mal určitú mieru voľnej úvahy pri stanovení, do akej miery a za akých podmienok bolo možné schváliť služobné cesty jeho členov týkajúce sa stretnutí s politickými predstaviteľmi, s cieľom zabezpečiť uskutočnenie takých protokolárnych činností, pokiaľ skutočným účelom takých služobných ciest nebolo vykonávanie politickej činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena Dvora audítorov, ako vyplýva z bodu 272 tohto rozsudku.

431

Aj keď z bodu 383 tohto rozsudku vyplýva, že interné pravidlá Dvora audítorov týkajúce sa služobných ciest jeho členov neobsahovali jasné rozhodnutie, ktoré by táto inštitúcia prijala v tomto ohľade, užitočné usmernenia ohľadom doktríny dodržiavanej v rámci tejto inštitúcie možno vyvodiť z pravidiel týkajúcich sa výdavkov na reprezentáciu a pohostenie.

432

Význam, ktorý Dvor audítorov pripisoval vzťahom, ktoré udržiavali jeho členovia s politickými predstaviteľmi, vyplýva totiž z oznámenia z 22. apríla 2004, v ktorom sa uvádzalo, že „členovia reprezentujú Dvor [audítorov] najmä, pokiaľ v záujme Dvora [audítorov] udržiavajú pracovné vzťahy s osobami vykonávajúcimi funkciu v rámci Únie…, členských štátov alebo iných krajín“.

433

Rovnako stratégia Dvora audítorov na roky 2013 – 2017 ako aj stratégia komunikácie a vzťahov so zúčastnenými stranami prijatá 12. decembra 2013 poukazovali na potrebu Dvora audítorov zabezpečiť vzťahy s jednotlivými subjektmi, akými sú vnútroštátne a európske politické orgány zodpovedné za kontrolu využívania fondov Únie. V druhom z týchto dokumentov sa navyše uvádzalo, že vzťahy s vnútroštátnymi parlamentmi majú zabezpečovať členovia a ich kancelária.

434

Postup Dvora audítorov týkajúci sa služobných ciest pána Pinxtena potvrdzuje, že táto inštitúcia vykonala svoju voľnú úvahu v tom zmysle, že v zásade pripustila súvislosť medzi služobnými cestami, ktorých účelom bolo stretnutie s vnútroštátnymi politickými predstaviteľmi, a funkciou svojich členov.

435

Po prvé, počas dvoch funkčných období pána Pinxtena bolo schválených niekoľko desiatok jeho služobných ciest, ktorých jediným účelom bolo stretnúť sa s belgickým politickým predstaviteľom.

436

Ďalej počas prvého preskúmania služobných ciest pána Pinxtena, ktoré zabezpečili útvary Dvora audítorov pred vyšetrovaním OLAF‑u, neboli tieto cesty vôbec označené za potenciálne problematické cesty, ktoré by mali byť dodatočne odôvodnené.

437

Napokon zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že okrem služobných ciest, ktoré sú označené za nezákonné v rámci prvého žalobného dôvodu, zostávajú z pohľadu Dvora audítorov úplne zákonnými ďalšie služobné cesty pána Pinxtena, ktorých účelom boli stretnutia s belgickými politickými predstaviteľmi.

438

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, služobné cesty schválené transparentným spôsobom, ktorých cieľom je stretnutie s politickými predstaviteľmi, nemožno vo všeobecnosti považovať z dôvodu ich účelu za zjavne nezákonné.

439

Toto posúdenie nemôže spochybniť tvrdenie Dvora audítorov, že reprezentáciu tejto inštitúcie zabezpečuje jej predseda a jej členovia zodpovední za inštitucionálne vzťahy a kontrolu kvality auditu.

440

Toto tvrdenie je v priamom rozpore s dokumentmi vydanými touto inštitúciou, ktoré sú uvedené v bode 433 tohto rozsudku. Uvedené tvrdenie nie je okrem toho ani v súlade so skutočnosťou, že rozhodnutie č. 7‑2004 stanovilo, že všetci členovia uvedenej inštitúcie môžu využívať výdavky na reprezentáciu a pohostenie, ktoré im vznikli ako členom.

441

V dôsledku toho je potrebné posúdiť, či vysvetlenia a dôkazy predložené Dvorom audítorov zakladajú v prípade každej zo služobných ciest, ktorej účel sa týkal stretnutia s politickým predstaviteľom, dôvod, na základe ktorého sa možno domnievať, že predmetná služobná cesta nemala oprávnený protokolárny cieľ.

442

Z tohto hľadiska je v prvom rade zrejmé, že niekoľko služobných ciest, ktoré pán Pinxten uvádza ako cesty, ktorých účelom bolo stretnúť sa s belgickými politickými predstaviteľmi, môže byť priamo spojených s jeho politickou činnosťou nezlučiteľnou s jeho funkciou, ktorej existencia bola konštatovaná pri preskúmaní štvrtého žalobného dôvodu, keďže v skutočnosti mu mali umožniť zúčastniť sa na schôdzi predsedníctva dotknutej politickej strany.

443

Také služobné cesty, ktoré boli schválené na základe žiadostí, v ktorých boli vynechané podstatné informácie, a ktoré v skutočnosti súviseli s činnosťou nezlučiteľnou s funkciou člena Dvora audítorov, nemožno považovať za zákonné.

444

Konštatovanie tohto druhu možno uviesť v prípade služobných ciest uvedených v riadkoch č. 54, 60, 61, 70, 81, 84, 85, 88 a 94 vzhľadom na to, že Dvor audítorov predložil zápisnice potvrdzujúce prítomnosť pána Pinxtena na schôdzach predsedníctva predmetnej politickej strany počas týchto ciest, pričom však v žiadostiach o schválenie služobných ciest neboli tieto schôdze uvedené.

445

Skutočnosť, že účelom služobnej cesty uvedenej v riadku č. 94 nebolo len stretnutie s belgickými politickými predstaviteľmi, ale aj účasť na schôdzi v Európskom parlamente, nemôže byť dôkazom o zákonnosti tejto misie, keďže zápisnice, ktoré vyhotovila predmetná politická strana a Európsky parlament preukazujú, že pán Pinxten sa zúčastnil iba na schôdzi organizovanej touto stranou.

446

Služobné cesty uvedené v riadkoch č. 95, 396, 410, 413 a 414 treba vzhľadom na údaje uvedené v diári pána Pinxtena a v e‑mailoch, ktoré si vymenil s predstaviteľmi tejto strany, taktiež považovať za cesty, ktorých skutočným účelom bolo umožniť pánovi Pinxtenovi zúčastniť sa na schôdzach predsedníctva predmetnej politickej strany. To isté platí pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 299 a 369, a to iba na základe jasných odkazov, na ktoré možno poukázať v tomto diári.

447

V tomto prípade treba analogicky uviesť niekoľko služobných ciest, ktorých oznámeným účelom síce nebolo stretnúť sa s belgickým politickým predstaviteľom, ale vzhľadom na to, že umožnili pánovi Pinxtenovi zúčastniť sa na schôdzach predsedníctva predmetnej politickej strany, je potrebné ich z tohto dôvodu považovať za čiastočne nezákonné.

448

Platí to v prípade služobných ciest uvedených v riadkoch č. 39, 45 a 86. Zatiaľ čo oznámeným účelom týchto troch služobných ciest bolo stretnutie so súkromnými hospodárskymi subjektmi alebo predstaviteľmi združení, Súd má k dispozícii zápisnice zo schôdzí predsedníctva predmetnej politickej strany, v ktorých je uvedená prítomnosť pána Pinxtena na týchto schôdzach v dňoch, ktoré zodpovedajú dátumom uvedených služobných ciest.

449

Rovnako služobnú cestu uvedenú v riadku č. 68, – hoci sa týkala aj reprezentačnej činnosti, ktorej zákonnosť nie je spochybnená –, treba považovať za čiastočne nezákonnú, keďže pán Pinxten sa v čase konania tejto služobnej cesty zúčastnil na schôdzi predsedníctva predmetnej politickej strany, o čom svedčí zápisnica z tejto schôdze.

450

Cieľom niekoľkých služobných ciest pána Pinxtena bola v druhom rade účasť na činnostiach alebo pohosteniach, ktoré organizovala predmetná politická strana a ktoré boli odlišné od stretnutí jej predsedníctva.

451

Vzhľadom na pozvania, ktoré dostal pán Pinxten, a poznámky v jeho diári je teda zrejmé, že pod záštitou oficiálnych dôvodov založených na stretnutiach s belgickými politickými predstaviteľmi bola cieľom služobných ciest uvedených v riadkoch č. 120, 175, 221 a 365 účasť na parlamentných dňoch predmetnej politickej strany, služobných ciest uvedených v riadkoch č. 207, 298 a 381 ako aj sčasti služobnej cesty uvedenej v riadku č. 229 účasť na novoročných recepciách tejto strany, služobnej cesty uvedenej v riadku č. 258 účasť na návšteve mesta určenej pre členov uvedenej strany alebo ďalej služobných ciest uvedených v riadkoch č. 260 a 289 účasť na študijnom dni a na kongrese tej istej strany.

452

Činnosti toho istého druhu sa okrem toho niekedy uskutočnili aj na základe iných dôvodov, než bolo stretnutie s belgickými politickými predstaviteľmi.

453

Z diára pána Pinxtena teda po prvé vyplýva, že služobná cesta č. 69, ktorej uvádzaným cieľom bola účasť na „kongrese“, sa týkala kongresu predmetnej politickej strany.

454

Pokiaľ bola ďalej služobná cesta uvedená v riadku č. 275 odôvodnená pozvaním od osoby, ktorej funkcia nie je uvedená, faktúra predložená Dvorom audítorov a odkaz v tomto diári dokazujú, že jej skutočným účelom bola účasť na „politickej kaviarni“ organizovanej touto politickou stranou.

455

Napokon je potrebné na základe tohto diára a e‑mailu od asistentky pána Pinxtena z 25. júla 2017 konštatovať, že pod záštitou pozvania politickej skupiny ALDE v Európskom parlamente bola cieľom služobných ciest uvedených v riadkoch č. 308 a 416 účasť na parlamentných dňoch predmetnej politickej strany.

456

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 269, ktorej oficiálnym účelom bolo „Formálne pozvanie, štátny minister, Herman de Croo Centrum“, táto cesta musí tiež súvisieť s politickou činnosťou pána Pinxtena, keďže sa týkala návštevy inštitúcie, ktorá sa prezentuje ako založená na účely vzdania pocty bývalému predsedovi predmetnej politickej strany.

457

Služobné cesty uvedené v bodoch 451 až 456 tohto rozsudku treba považovať za neoddeliteľné od politickej činnosti pána Pinxtena, ktorej sa týka prvá časť štvrtého žalobného dôvodu, a z tohto dôvodu za zjavne nezákonné.

458

Skutočnosť, že cieľom podujatí organizovaných predmetnou politickou stranou, ktoré predstavujú účel niektorých z týchto služobných ciest, nebolo a priori diskutovať o politickom smerovaní tejto strany, ale mali skôr slávnostný rozmer, nemôže spochybniť toto posúdenie, keďže prepojenie týchto podujatí s politickým hnutím, v rámci ktorého vykonával pán Pinxten činnosť nezlučiteľnú s jeho funkciou, mu neumožňovalo zúčastniť sa na nich bez toho, aby porušil svoju povinnosť nezávislosti.

459

Teda skutočnosť, že niektoré z uvedených služobných ciest boli schválené na základe žiadosti, ktorá dostatočne transparentne opísala ich účel, je na účely tohto konania irelevantná.

460

Naproti tomu v prípade služobnej cesty uvedenej v riadku č. 34 nemôže byť skutočnosť, že v diári pána Pinxtena sa uvádza, že sa mal zúčastniť na novoročnej recepcii predmetnej politickej strany 19. januára 2009, dôkazom o tom, že by jeho príchod do Bruselu v ten deň – hoci účelom tejto služobnej cesty bola účasť na schôdzi Európskeho parlamentu nasledujúce ráno – mal zjavne iný účel, než bol oznámený účel uvedenej služobnej cesty, keďže takú možnosť možno odôvodniť z praktických dôvodov.

461

Rovnako pokiaľ Dvor audítorov ohľadom služobnej cesty uvedenej v riadku č. 74 uvádza účasť pána Pinxtena na schôdzi predsedníctva predmetnej politickej strany, z príkazu na služobnú cestu vyplýva, že táto cesta sa začala až niekoľko hodín po konaní tejto schôdze.

462

Ďalšie služobné cesty, ktorých oznámeným účelom bolo stretnutie s belgickými politickými predstaviteľmi, nemôžu v treťom rade vzhľadom na spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, súvisieť so schôdzami alebo inými činnosťami organizovanými predmetnou politickou stranou.

463

Je pravdou, že politických predstaviteľov, ktorí sú uvedení v príkazoch na tieto služobné cesty, Dvor audítorov vo väčšine prípadov dôveryhodným spôsobom označuje za patriacich k tejto politickej strane.

464

Konštatovane úzkych väzieb medzi pánom Pinxtenom a predmetnou politickou stranou však v rámci tohto konania nemôže stačiť na vytvorenie domnienky, ktorá by umožňovala pravidelne vyvodiť zjavne nezákonnú povahu služobnej cesty, ktorej cieľom je stretnutie s politickým predstaviteľom iba z dôvodu, že tento predstaviteľ je členom tejto politickej strany.

465

Totiž najmä vzhľadom na významnú úlohu, ktorú uvedená strana zohráva v belgickom politickom živote, a na vzťahy, ktoré v nej mohol oprávnene mať pán Pinxten z dôvodu jeho činností pred jeho nástupom do funkcie, nemožno zorganizovanie určitého počtu protokolárnych služobných ciest zameraných na politických predstaviteľov patriacich k tej istej strane považovať za neprijateľné.

466

Pokiaľ Dvor audítorov pred Súdnym dvorom tvrdí, že nevedel o straníckej príslušnosti týchto politických predstaviteľov pred vyšetrovaním OLAF‑u, toto tvrdenie nemôže stačiť na preukázanie, že žiadosti pána Pinxtena boli podvodnej povahy alebo v nich bola vynechaná podstatná informácia, a to tým viac, že predmetné služobné cesty sa najčastejšie týkali malého počtu osôb, ktorých politická príslušnosť bola verejne známa, a že cieľom niekoľkých z týchto služobných ciest bolo stretnutie s politickými predstaviteľmi, ktorí boli výslovne označení ako zastávajúci najmä funkciu „vodcu strany“.

467

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že Dvor audítorov neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu prináleží v prípadoch, v ktorých navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval nezákonnosť služobných ciest iba na základe skutočnosti, že politický predstaviteľ uvedený v príkaze na predmetnú služobnú cestu je členom predmetnej politickej strany bez toho, aby predložil dôkaz o tom, že táto služobná cesta nespĺňala v relevantnom čase kritériá uplatňované v rámci Dvora audítorov na to, aby sa uznala za zákonnú protokolárnu služobnú cestu.

468

Na takú situáciu možno poukázať v prípade niekoľkých služobných ciest, na ktorých bol pán Pinxten oprávnený stretnúť sa s politickým predstaviteľom zastávajúcim poprednú funkciu, či už išlo o poslanca Európskeho parlamentu na služobných cestách uvedených v riadkoch č. 19, 301, 330, 355 a 402 a čiastočne aj na služobnej ceste uvedenej v riadku č. 296, člena belgickej vlády na služobných cestách uvedených v riadkoch č. 43, 66, 92, 97, 169, 211, 215, 248, 303, 352 a 395 a čiastočne aj na služobných cestách uvedených v riadkoch č. 118, 326 a 339, alebo tiež poslanca belgického parlamentu na služobných cestách uvedených v riadkoch č. 41, 59, 171, 203, 204, 208, 211, 238, 313, 331, 334, 336, 346, 354 a čiastočne aj na služobnej ceste uvedenej v riadku č. 326.

469

Tento výsledok musí platiť aj v prípade služobných ciest uvedených v riadkoch č. 1 a 7, ktorých cieľom bolo stretnúť sa s členom ministerského kabinetu.

470

Pokiaľ ide o služobné cesty citované v riadkoch č. 319 a 320, Dvor audítorov neopisuje člena ministerského kabinetu uvedeného v príkaze na služobnú cestu ako člena predmetnej politickej strany. Táto inštitúcia sa však domnieva, že tieto služobné cesty musia byť spojené s politickou alebo súkromnou činnosťou, pretože súvisia s oblasťou dopravy. Táto skutočnosť však nepostačuje na preukázanie zjavnej nezákonnosti uvedených služobných ciest.

471

Logiku uplatnenú v súvislosti so služobnými cestami, ktorých cieľom bolo stretnutie s politickými predstaviteľmi zastávajúcimi popredné funkcie, nemožno v štvrtom rade prevziať na služobné cesty, ktorých cieľom bolo stretnutie s osobami, ktoré také funkcie zastávali, ale ku dňu predmetnej služobnej cesty ich zanechali, keďže také stretnutie treba s výnimkou osobitných okolností považovať za stretnutie bez protokolárneho záujmu Dvora audítorov.

472

Takisto stretnutie s miestnym politickým predstaviteľom treba s výnimkou osobitných okolností považovať za stretnutie, ktoré zjavne nesúvisí s výkonom funkcie člena Dvora audítorov.

473

Na základe týchto kritérií a vzhľadom na to, že pán Pinxten nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu osobitných okolností, treba služobné cesty uvedené v riadkoch č. 15 a 253 považovať za zjavne nezákonné, keďže zo samotného účelu týchto služobných ciest, aký oznámil pán Pinxten, vyplýva, že ich cieľom bolo stretnutie s bývalým ministrom a bývalým členom belgického parlamentu.

474

Pokiaľ ide o služobnú cestu uvedenú v riadku č. 232, je potrebné konštatovať, že postavenie „štátneho ministra“ priznané osobe, s ktorou sa malo uskutočniť stretnutie v rámci tejto služobnej cesty, predstavuje čestný titul, ktorý neznamená súčasné vykonávanie poprednej politickej funkcie. Dôvod takej služobnej cesty sa preto javí ako zavádzajúci a túto cestu treba v každom prípade považovať za zjavne nezákonnú.

475

Podobne účasť na recepcii organizovanej obcou Overpelt, ktorá bola sčasti účelom služobnej cesty uvedenej v riadku č. 378, treba taktiež považovať za zjavne nesúvisiacu s funkciou člena Dvora audítorov.

476

Viaceré služobné cesty, ktoré viedli k vyplateniu náhrady výdavkov na služobnú cestu alebo diét a ktoré sú predmetom prvého žalobného dôvodu, súviseli so vzťahmi, ktoré pán Pinxten udržiaval so zástupcami súkromných hospodárskych subjektov.

477

Právny režim služobných ciest členov Dvora audítorov, ktorých predmetom sú stretnutia s takými osobami, treba odlíšiť od režimu služobných ciest, ktoré sa týkajú vzťahov s politickými predstaviteľmi.

478

Keďže totiž podľa článku 285 ZFEÚ je úlohou Dvora audítorov zabezpečovať kontrolu účtov Únie, vzťahy udržiavané so súkromnými hospodárskymi subjektmi môžu mať pre túto inštitúciu menší význam než vzťahy s predstaviteľmi verejnej moci.

479

Toto konštatovanie je potvrdené skutočnosťou, že v oznámení z 22. apríla 2004 nie je medzi pripomienkami k správnemu použitiu výdavkov členov Dvora audítorov na reprezentáciu a pohostenie uvedené pozývanie zástupcov súkromných hospodárskych subjektov.

480

Ani dokumenty, ktoré majú stanoviť komunikačnú stratégiu Dvora audítorov, citované v bode 433 tohto rozsudku, neodkazujú na týchto zástupcov ako na zainteresované strany, na ktoré sa táto inštitúcia chce obracať s cieľom zabezpečiť propagáciu svojej práce.

481

Tvrdenie pána Pinxtena, podľa ktorého boli služobné cesty, počas ktorých sa stretával so zástupcami súkromných hospodárskych subjektov, odôvodnené potrebou vymieňať si názory s aktérmi hospodárskeho sveta, ktoré potom boli témou diskusií v rámci Dvora audítorov, nemôže byť v tomto smere dôkazom dostatočnej súvislosti s funkciou člena tejto inštitúcie, ktorá by bola dôvodom na využitie jej zdrojov.

482

V dôsledku toho hoci Dvor audítorov väčšinu služobných ciest zameraných na stretnutia so zástupcami súkromných subjektov schválil na základe úplne transparentných žiadostí pána Pinxtena, pán Pinxten musel vedieť, že s výnimkou osobitných okolností, ktoré môžu byť dôkazom špecifickej súvislosti medzi príslušnými činnosťami dotknutého súkromného subjektu a tejto inštitúcie, taký dôvod zjavne nie je spôsobilý preukázať dostatočnú súvislosť s výkonom funkcie člena tejto inštitúcie.

483

V tomto smere treba po prvé považovať za zjavne protizákonné služobné cesty, ktorých dôvodom bolo pozvanie od zástupcu súkromného hospodárskeho subjektu nadnárodných rozmerov.

484

Tento záver je nevyhnutný, najmä pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 33 a 104, ktoré súviseli s pozvánkami od zástupcov priemyselných skupín, služobnú cestu uvedenú v riadku č. 45, ktorej predmetom bol obed s osobou, ktorú pán Pinxten opísal ako člena viacerých správnych rád, a služobnú cestu uvedenú v riadku č. 325, ktorej cieľom bolo stretnutie s členom vedenia obchodnej banky.

485

Rovnako tvrdenia Dvora audítorov v súvislosti so skutočným predmetom služobných ciest uvedených v riadkoch č. 257 a 259 sa síce z hľadiska spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, nejavia byť preukázané, napriek tomu ich však treba považovať za zjavne protizákonné v tom zmysle, že sa uskutočnili na pozvanie medzinárodnej advokátskej kancelárie a elektrárenskej spoločnosti.

486

Platí to aj pre služobnú cestu uvedenú v riadku č. 74, ktorej dôvodom bolo pozvanie od zástupcu skupiny poisťovní a jej cieľom bola vzhľadom na informácie, ktoré vyplývajú z diára pána Pinxtena, účasť na koncerte.

487

Služobné cesty uvedené v riadkoch č. 75 a 307 a čiastočne aj služobnú cestu uvedenú v riadku č. 86 treba tiež považovať za zjavne protizákonné, lebo ich cieľom bolo stretnúť sa s vedúcim predstaviteľom poštovej skupiny, a to tým viac, že e‑maily poskytnuté Dvorom audítorov preukazujú, že pán Pinxten slúžil pre tohto vedúceho predstaviteľa ako sprostredkovateľ vo veci štátnej pomoci.

488

Po druhé zjavná protizákonnosť, ktorou sú v zásade postihnuté služobné cesty, ktorých cieľom boli stretnutia so zástupcami súkromných hospodárskych subjektov, sa o to viac vzťahuje na služobné cesty súvisiace s miestnymi súkromnými hospodárskymi subjektmi.

489

V prvom rade to platí pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 73, 76, 251 a 295, ktorých predmetom boli stretnutia so zástupcami spoločností odborníkov na účtovníctvo z regiónu, z ktorého pochádza pán Pinxten, ako aj pre služobnú cestu spomenutú v riadku č. 130, ktorej cieľom bolo stretnutie so zástupcom viacerých podnikov v tomto regióne.

490

Rovnako služobnú cestu spomenutú v riadku č. 82 a čiastočne aj služobné cesty uvedené v riadkoch č. 121 a 310 treba pokladať za zjavne protizákonné, keďže opakované stretnutia s developerom pôsobiacim v regióne, z ktorého pán Pinxten pochádza, podľa všetkého nemajú nijakú súvislosť s jeho funkciou v Dvore audítorov.

491

V tomto smere je nepodstatné, že uvedená inštitúcia nie je schopná preukázať dôvodnosť tvrdenia, podľa ktorého sa pán Pinxten s týmto developerom stretol, lebo mal záujem o konkrétny stavebný projekt.

492

Okrem toho miestne oslavy usporiadané súkromnými hospodárskymi subjektmi, akou je oslava výročia antverpskej prístavnej spoločnosti, ktorá bola predmetom služobnej cesty uvedenej v riadku č. 363, alebo spustenie lisovacej linky v istej továrni, ktoré bolo dôvodom na služobnú cestu spomenutú v riadku č. 390, zjavne nie je možné považovať za súvisiace s funkciou pána Pinxtena v rámci Dvora audítorov.

493

Nakoniec služobné cesty uvedené v riadkoch č. 100, 239, 283, 287, 359 a 406 treba tiež považovať za zjavne protizákonné z rovnakého dôvodu, lebo ich cieľom bolo stretnutie s belgickým podnikateľom, ktorého pán Pinxten počas vypočutia úradom OLAF opísal ako člena správnej rady skupiny, ktorej je akcionárom, a „dlhoročného priateľa“. Použitie zdrojov Dvora audítorov na financovanie takých služobných ciest svedčí o zamieňaní záujmov tejto inštitúcie so súkromnými záujmami pána Pinxtena o to viac, že z dokumentov predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že pán Pinxten slúžil pre uvedeného podnikateľa ako poradca, pokiaľ ide o jeho vzťahy s Komisiou.

494

Po tretie však nie je možné považovať za zjavne protizákonné služobné cesty, ktorých cieľom bola výmena názorov so zástupcami medzinárodných audítorských spoločností.

495

Keďže totiž konkrétne úlohy, ktoré tieto spoločnosti vykonávajú, sú čiastočne porovnateľné s úlohami členov a zamestnancov Dvora audítorov a táto inštitúcia s uvedenými spoločnosťami spolupracuje, nie je vylúčené, aby členovia tejto inštitúcie chodili na služobné cesty zamerané na udržiavanie pracovných vzťahov s uvedenými spoločnosťami.

496

Dvor audítorov počas tohto konania napokon priznal existenciu pravidelných kontaktov medzi zástupcami tejto inštitúcie a medzinárodných audítorských spoločností.

497

Uvedená inštitúcia síce tvrdí, že rámcom týchto kontaktov musí byť verejné obstarávanie alebo sa musia uskutočňovať v podobe vzdelávacích aktivít, treba však konštatovať, že také zásady nie sú stanovené v interných predpisoch, na ktoré táto inštitúcia poukazuje, a nezodpovedajú jej praxi, ktorá vyplýva z príkazov na služobné cesty pána Pinxtena.

498

Z toho vyplýva, že služobné cesty uvedené v riadkoch č. 47, 103, 161, 210 a 277, ktorých transparentným cieľom bola účasť pána Pinxtena na podujatí usporiadanom medzinárodnou audítorskou spoločnosťou pre predstaviteľov európskych inštitúcií, nemožno považovať za zjavne protizákonné.

499

To isté platí pre služobnú cestu spomenutú v riadku č. 237 a čiastočne pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 373 a 374 v rozsahu, v akom boli predmetom týchto služobných ciest stretnutia so zástupcami medzinárodných audítorských spoločností. Skutočnosť, že služobná cesta spomenutá v riadku č. 157 a čiastočne služobná cesta spomenutá v riadku č. 339, ktoré boli predmetom rovnakého príkazu na služobnú cestu, sa uskutočnili v sídle súkromného klubu a veľkého podniku, bez doplňujúcich informácií nepostačuje na odôvodnenie odlišného záveru, pokiaľ ide o tieto služobné cesty.

500

Čo sa týka služobnej cesty uvedenej v riadku č. 199, ktorej cieľom bolo tiež stretnutie so zástupcom medzinárodnej audítorskej spoločnosti, Dvor audítorov tvrdí, že jej skutočným predmetom boli diskusie o pracovnej ponuke, ktorá by mohla zaujímať dieťa pána Pinxtena.

501

Dôkazy predložené touto inštitúciou však z právneho hľadiska dostatočne nepreukazujú, že toto stretnutie bolo zorganizované na uvedený účel alebo že sa týkalo predovšetkým rodinných záujmov pána Pinxtena, a teda nepreukazujú ani zjavnú protizákonnosť uvedenej služobnej cesty. Je pravda, že z e‑mailov poskytnutých touto inštitúciu vyplýva, že osoba, s ktorou sa pán Pinxten počas tejto služobnej cesty stretol, po rozhovore s ním dostala životopis jedného z jeho detí a informovala o možných perspektívach zamestnania tohto dieťaťa. Odôvodnenie poskytnuté pánom Pinxtenom, podľa ktorého sú počas pracovného obeda možné aj menej formálne diskusie, ktoré sa týkajú predovšetkým rodinnej situácie účastníkov obeda a môžu vysvetliť tieto e‑maily, sa však nezdá byť neprípustné.

502

Štyridsať služobných ciest, v súvislosti s ktorými boli nahradené výdavky na služobnú cestu alebo vyplatené diéty a ktoré Dvor audítorov podľa prvého žalobného dôvodu považuje za protizákonné, sa týkalo aktivít pána Pinxtena súvisiacich so záujmovými organizáciami alebo združeniami.

503

Také služobné cesty sa nachádzajú na polceste medzi služobnými cestami súvisiacimi so vzťahmi s politickými predstaviteľmi a služobnými cestami súvisiacimi so vzťahmi so zástupcami súkromných hospodárskych subjektov.

504

Hoci teda organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť neboli spomenuté v predpisoch Dvora audítorov upravujúcich výdavky na reprezentáciu a pohostenie ani v dokumente vymedzujúcom komunikačnú stratégiu tejto inštitúcie, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, tieto organizácie napriek tomu môžu vyjadrovať stanoviská k fungovaniu inštitúcií, ktoré môže Dvor audítorov vziať do úvahy pri príprave správ o tomto fungovaní.

505

Za týchto okolností nemožno úplne vylúčiť, že Dvor audítorov by sa v konkrétnych prípadoch mohol právoplatne domnievať, že služobné cesty súvisiace s takými organizáciami majú byť spojené s výkonom funkcie jeho členmi.

506

Na základe preskúmania postupu pána Pinxtena, ktorý vyplýva z príslušných príkazov na služobné cesty, však možno konštatovať, že napriek tomu, že mu ich Dvor audítorov opakovane povolil vo všeobecnosti na transparentnom základe, musel si byť vedomý toho, že jeho služobné cesty súvisiace so záujmovými organizáciami alebo združeniami zjavne nemajú pre túto inštitúciu skutočný význam.

507

V prvom rade ako vyplýva z bodu 502 tohto rozsudku, pán Pinxten počas svojho funkčného obdobia uskutočnil niekoľko desiatok služobných ciest tohto druhu.

508

Ďalej sa zdá, že tieto služobné cesty sa takmer systematicky týkali miestnych organizácií, ktorých pôsobnosť je obmedzená na Limbursko alebo Flámsko (Belgicko).

509

Nakoniec sa počas týchto služobných ciest v skutočnosti uskutočnili stretnutia s veľmi obmedzeným počtom aktérov, ktorých pán Pinxten opakovane navštívil.

510

Keďže však z nepriamej súvislosti medzi činnosťami Dvora audítorov a záujmových organizácií alebo združení je možné odvodiť zákonnosť takých služobných ciest len v osobitných prípadoch, zjavne nemožno vychádzať z toho, že bolo v záujme Dvora audítorov opakovane zabezpečovať propagáciu svojej činnosti u miestnych aktérov alebo výmenu názorov s takými aktérmi.

511

Z tohto dôvodu treba služobné cesty uvedené v riadkoch č. 48, 132, 170, 192, 209, 217, 224, 228, 242, 256, 271, 292, 304, 305, 318, 328, 353, 361, 380 a 398 a čiastočne služobnú cestu spomenutú v riadku č. 155 pokladať za zjavne protizákonné, keďže ich predmetom bolo udržiavanie vzťahov s Vlaams netwerk van ondernemingen Limburg (Obchodná a priemyselná komora Limburska, Belgicko) prostredníctvom stretnutí s jej vedením alebo účasti na výročných stretnutiach, novoročných recepciách, letných slávnostiach a ďalších spoločenských podujatiach, ktoré usporiadala táto organizácia.

512

Rovnaký záver platí pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 83, 174, 219 a 311 a čiastočne pre služobnú cestu uvedenú v riadku č. 118, ktoré súviseli s pozvaniami od zamestnávateľského zväzu z Limburska, a pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 131, 227, 261 a čiastočne pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 326 a 378, ktorých predmetom bola účasť na stretnutiach zoskupenia priemyselných podnikov pôsobiacich v obci Overpelt.

513

Hoci služobná cesta uvedená v riadku č. 93 a čiastočne služobná cesta spomenutá v riadku č. 310 súviseli s organizáciami z Limburska, do ktorých bola uskutočnená len jedna služobná cesta, pričom konkrétne išlo o združenie na podporu zamestnávania a neformálne zoskupenie miestnych predstaviteľov, na základe kontextu opísaného v bodoch 506 až 509 tohto rozsudku je ich tiež možné pokladať za zjavne protizákonné.

514

Toto posúdenie treba uplatniť aj na služobné cesty uvedené v riadkoch č. 154 a 230, ktoré sa týkali organizácie presadzujúcej flámske záujmy v Bruseli, ako aj na služobné cesty uvedené v riadkoch č. 134 a 135, ktorých predmetom bola účasť na novoročnej recepcii investičného fondu z Flámskeho regiónu.

515

Naopak, dôležitá úloha priznaná zväzom podnikov s celoštátnou pôsobnosťou znamená, že služobné cesty uvedené v riadkoch č. 137 a 143, ktorých cieľom bolo stretnutie s prezidentom zväzu belgických podnikov, ako aj služobnú cestu uvedenú v riadku č. 290 a čiastočne služobnú cestu spomenutú v riadku č. 155, v ktorých išlo o účasť na fórach usporiadaných týmto zväzom, netreba považovať za zjavne protizákonné.

516

Ako vyplýva z bodu 58 tohto rozsudku, rozhodnutím z 30. apríla 2015 Dvor audítorov pánovi Pinxtenovi povolil vykonávať vonkajšiu činnosť zlučiteľnú s funkciou člena tejto inštitúcie, ktorá spočívala vo výkone funkcie predsedu SBNL‑V.

517

V žiadosti, na základe ktorej bolo vydané toto rozhodnutie, bola uvedená nadácia opísaná ako nezisková organizácia zameraná na presadzovanie toho, aby majitelia pozemkov prispievali k biodiverzite a správnemu ekologickému hospodáreniu v Belgicku.

518

Keďže vonkajšia činnosť sa zo svojej podstaty odlišuje od funkcie vykonávanej členom Dvora audítorov v rámci tejto inštitúcie, nemôže byť dôvodom na uskutočňovanie služobných ciest v postavení člena Dvora audítorov.

519

Protiprávnosť služobných ciest priamo súvisiacich s povolenou vonkajšou činnosťou treba okrem toho považovať za zjavnú, keďže vyplýva zo samotnej povahy takej činnosti.

520

Na základe týchto úvah je potrebné určiť, či niektoré služobné cesty povolené Dvorom audítorov v skutočnosti patria pod vonkajšiu činnosť pána Pinxtena.

521

Hoci teda Dvor audítorov schválil služobnú cestu uvedenú v riadku č. 368 a čiastočne služobnú cestu spomenutú v riadku č. 392 na základe úplne transparentnej žiadosti, treba ich pokladať za zjavne protizákonné v tom zmysle, že boli reakciou na pozvanie SBNL‑V, na ktoré sa odvolával príkaz na služobnú cestu.

522

Okrem týchto dvoch služobných ciest je možné s povolenou vonkajšou činnosťou pána Pinxtena, ktorá spočívala vo funkcii predsedu tejto nadácie, spojiť služobné cesty uvedené v riadkoch č. 323, 360, 385 a 405 a čiastočne služobnú cestu uvedenú v riadku č. 392.

523

Služobná cesta spomenutá v riadku č. 405 a čiastočne služobná cesta uvedená v riadku č. 385 totiž súviseli so stretnutím so zástupcom fondu, ktorý zabezpečoval financovanie hlavnej ceny, ktorú každoročne udeľuje SBNL‑V.

524

Pokiaľ ide o služobné cesty uvedené v riadkoch č. 323 a 360 a čiastočne služobné cesty uvedené v riadkoch č. 385 a 392, týkali sa buď činnosti organizovanej zo strany European Landowners Organisation (Európska organizácia majiteľov pozemkov, ďalej len „ELO“), alebo stretnutia so zástupcom tejto organizácie v čase, keď bol pán Pinxten predsedom SBNL‑V.

525

Pán Pinxten teda síce presne nevysvetlil väzbu medzi ELO a svojou funkciou člena Dvora audítorov, zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, však vyplýva, že táto organizácia úzko súvisí s nadáciou SBNL‑V.

526

V prvom rade totiž z opisu predmetu činnosti SBNL‑V uvedeného v bode 517 tohto rozsudku vyplýva, že cieľom tejto nadácie i ELO je hájiť záujmy majiteľov pozemkov.

527

Ďalej zástupca ELO, s ktorým sa pán Pinxten stretol počas služobných ciest schválených Dvorom audítorov, ako generálny tajomník SBNL‑V podpísal dokument, ktorý pán Pinxten tejto inštitúcii predložil v rámci žiadosti o povolenie vykonávať funkciu predsedu uvedenej nadácie. Zo zápisnice predloženej Dvorom audítorov ďalej vyplýva, že tento zástupca ELO zasadal vo valnom zhromaždení SBNL‑V.

528

Nakoniec e‑maily figurujúce v spise, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, preukazujú existenciu ďalších väzieb medzi SBNL‑V a ELO, akou je účasť ELO na postupe schvaľovania uvedenej vonkajšej činnosti alebo na príprave odovzdávania hlavnej ceny, ktorú každoročne udeľuje SBNL‑V.

529

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba vychádzať z toho, že služobné cesty uvedené v bode 524 tohto rozsudku sú zjavne protizákonné.

530

Toto posúdenie je potrebné uplatniť na služobnú cestu spomenutú v riadku č. 296, keďže jej predmetom bolo sčasti umožniť pánovi Pinxtenovi, aby sa stretol s vedúcimi predstaviteľmi ELO a SBNL‑V krátko pred svojím vymenovaním za predsedu tejto nadácie.

531

Navyše hoci v prípade služobnej cesty uvedenej v riadku č. 393 bola účasť na valnom zhromaždení Medzinárodnej rady pre poľovníctvo v Bruseli jasne uvedená v príkaze na služobnú cestu, treba poukázať na to, že pán Pinxten bol v programe tohto valného zhromaždenia predstavený nielen ako člen Dvora audítorov, ale aj ako predseda SBNL‑V, a že v programe bolo uvedené, že prednesie uvítací príhovor „v mene Belgicka“.

532

Okrem toho z výmeny e‑mailov pred touto služobnou cestou vyplýva, že pán Pinxten mal pôvodne predniesť prejav spolu s belgickým ministrom a že jeho účasť na uvedenom valnom zhromaždení pripravovala najmä organizácia ELO.

533

V dôsledku toho treba konštatovať, že prejav pána Pinxtena na valnom zhromaždení Medzinárodnej rady pre poľovníctvo súvisí s jeho funkciou predsedu SBNL‑V, a nie s postavením člena Dvora audítorov, čo znamená, že služobnú cestu spomenutú v riadku č. 393 je potrebné považovať za zjavne protizákonnú.

534

Naopak, hoci služobná cesta uvedená v riadku č. 128 výslovne súvisí s organizáciou ELO, nemožno ju považovať za zjavne protizákonnú len z tohto dôvodu, lebo sa uskutočnila niekoľko rokov predtým, ako bolo pánovi Pinxtenovi umožnené stať sa predsedom SBNL‑V.

535

Za týchto okolností pánovi Pinxtenovi nemožno vytýkať, že sa na základe transparentného príkazu na služobnú cestu zúčastnil na konferencii usporiadanej v Európskom parlamente, ktorá súvisela so záujmovou organizáciou európskych rozmerov.

536

To isté platí pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 411 a 412, ktoré súviseli s podujatiami usporiadanými združením „Friends of the Countryside“ (Priatelia vidieka) a Fondation wallonne pour la conservation des habitats (Valónska nadácia pre zachovanie biotopov), keďže výhrady Dvora audítorov sú založené na údajných väzbách medzi týmito organizáciami a nadáciou SBNL‑V, ktoré nie sú podložené dôkazmi poskytnutými Súdnemu dvoru.

537

Skutočným cieľom jedenástich služobných ciest, za ktoré boli nahradené výdavky na služobnú cestu alebo vyplatené diéty a ktoré sú predmetom prvého žalobného dôvodu, bolo podľa Dvora audítorov umožniť pánovi Pinxtenovi účasť na poľovačkách.

538

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že pán Pinxten sa skutočne zúčastňoval na poľovačkách počas viacerých služobných ciest.

539

Treba však poukázať na to, že všetky tieto služobné cesty boli schválené na základe žiadostí predložených pánom Pinxtenom, ktoré sa odvolávali na pozvánku alebo na plánovanú činnosť, no neobsahovali nijakú zmienku o poľovačke.

540

V dôsledku toho keďže skutočnosť, že súčasťou služobnej cesty je účasť na poľovačke, je zásadnou informáciou na účely posúdenia jej súladu so zákonom, pán Pinxten sa vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 372 a 374 tohto rozsudku nemôže právoplatne odvolávať na legitímnu dôveru v zachovanie povolenia na predmetné služobné cesty, a teda od Dvora audítorov nemožno požadovať, aby preukázal ich zjavnú protiprávnosť.

541

V tejto súvislosti je síce zjavné, že účasť na poľovačke nemá ako taká nijakú súvislosť s výkonom funkcie člena Dvora audítorov, treba však pripomenúť, že z bodov 399 a 428 tohto rozsudku na jednej strane vyplýva, že služobná cesta člena tejto inštitúcie môže túto osobu právoplatne oprávniť na to, aby sa zúčastnila na podujatí, ktoré má predovšetkým pracovnú povahu, ale zahŕňa aj doplnkovú voľnočasovú aktivitu, a na druhej strane, že služobná cesta tohto člena môže byť odôvodnená protokolárnym cieľom.

542

V dôsledku toho je pri posudzovaní zákonnosti služobných ciest pána Pinxtena, v rámci ktorých sa zúčastnil na poľovačke, potrebné určiť, či tieto služobné cesty skutočne súviseli s podujatím, ktoré malo najmä pracovnú povahu, alebo či mali ozajstný protokolárny rozmer.

543

V tomto smere takú služobnú cestu po prvé nie je možné považovať za zákonnú, ak je jej oficiálnym dôvodom len pozvanie od osoby, ktorej funkcia nemá úzku súvislosť s činnosťou Dvora audítorov.

544

Služobné cesty uvedené v riadkoch č. 309, 327 a 366 treba preto považovať za protizákonné, lebo ich jediným deklarovaným dôvodom bolo pozvanie od osoby, ktorej funkcia nebola uvedená v príkaze na služobnú cestu a nebola ani objasnená počas tohto konania.

545

To isté platí pre služobné cesty uvedené v riadkoch č. 329 a 377, keďže boli reakciou na pozvanie od zástupcu ELO, a teda súviseli prinajlepšom s povolenou vonkajšou činnosťou pána Pinxtena.

546

Okrem toho význam, ktorý môže mať pre Dvor audítorov udržiavanie pracovných vzťahov s medzinárodnými audítorskými spoločnosťami, nepostačuje na odôvodnenie služobnej cesty spomenutej v riadku č. 321, ktoré bola prezentovaná ako odpoveď na pozvanie od zástupcu takej spoločnosti, lebo z dôkazov, ktoré Dvor audítorov predložil, vyplýva, že jediným cieľom tejto služobnej cesty bola účasť na poľovačke usporiadanej touto osobou.

547

Po druhé služobné cesty uvedené v riadkoch č. 337 a 386 a čiastočne služobná cesta spomenutá v riadku č. 229 sa líšia od ostatných služobných ciest súvisiacich s poľovačkami v tom zmysle, že boli prezentované ako zamerané na účasť na „dňoch európskych inštitúcií“ usporiadaných na zámku Chambord.

548

Na základe potvrdenia vystaveného riaditeľom štátnych lesov Chambord a dôkazov, ktoré získal OLAF, najmä e‑mailu z 13. januára 2012, ktorý obsahuje zmienku o „európskej poľovačke“, a zoznamu účastníkov jedného z dotknutých podujatí, sa zdá, že na rozdiel od tvrdení Dvora audítorov je potrebné konštatovať, že na zámku Chambord boli v dňoch týchto služobných ciest skutočne usporiadané akcie, na ktorých sa zúčastnili osoby zastávajúce vysoké funkcie v európskych inštitúciách.

549

Ani jedna z písomností získaných úradom OLAF alebo predložených pánom Pinxtenom však nepreukazuje, že tieto podujatia by mali akýkoľvek pracovný rozmer. Naopak, programy získané úradom OLAF sa zmieňujú len o „honoch“, hostinách a „vzdávaní pocty ulovenej zveri“.

550

Navyše žiadosť o schválenie predmetných služobných ciest ani ďalšie dôkazy predložené Súdnemu dvoru neobsahujú informácie, z ktorých by vyplývalo, že tieto podujatia usporiadala organizácia, s ktorou by udržiavanie vzťahov malo pre Dvor audítorov význam, alebo zástupca takej organizácie. Bez týchto informácií alebo napokon bez tvrdení pána Pinxtena v tomto smere však tieto podujatia nemôžu byť dôvodom na uskutočnenie služobných ciest na protokolárne účely.

551

Služobné cesty uvedené v riadkoch č. 337 a 386 a čiastočne služobnú cestu spomenutú v riadku č. 229 preto treba pokladať za protizákonné.

552

Po tretie dôvod služobných ciest uvedených v riadkoch č. 315 a 371 súvisel s pozvaniami od útvarov belgickej koruny a člena belgickej kráľovskej rodiny.

553

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že belgická kráľovská rodina naozaj pozvala pána Pinxtena na „kráľovské poľovačky“ na zámku Ciergnon (Belgicko).

554

Keďže však spis, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, neobsahuje informácie spôsobilé preukázať dôvodnosť tvrdenia pána Pinxtena, podľa ktorého majú tieto poľovačky v Belgickom kráľovstve významný protokolárny rozmer, samotná skutočnosť, že pozvanie pochádzalo od belgickej kráľovskej rodiny, nie je postačujúca na preukázanie súvislosti s výkonom funkcie člena Dvora audítorov.

555

Z toho vyplýva, že protiprávnosť služobných ciest uvedených v riadkoch č. 315 a 371 treba považovať za preukázanú.

556

Séria služobných ciest, v súvislosti s ktorými boli nahradené výdavky na služobnú cestu alebo vyplatené diéty a ktoré sú predmetom prvého žalobného dôvodu, nepatrí do už preskúmaných kategórií, a teda ich súlad so zákonom treba posúdiť v každom jednotlivom prípade.

557

Pokiaľ ide o štrnásť z týchto služobných ciest, výhrady Dvora audítorov treba zamietnuť ako nedôvodné.

558

Po prvé keďže Dvor audítorov nijako nespresnil dôvod údajnej protiprávnosti, služobnú cestu uvedenú v riadku č. 310 nemožno pokladať za zjavne protizákonnú, lebo čiastočne súvisela s návštevou na univerzite.

559

Rovnako čo sa týka služobnej cesty uvedenej v riadku č. 347, stretnutie s predstaviteľom Národnej banky Belgicka, ako aj s poslancom belgického parlamentu a s advokátom, ktorý vykonáva určitú funkciu aj v rámci tejto banky, nemožno označiť za zjavne protizákonné iba na základe tvrdenia Dvora audítorov, podľa ktorého táto služobná cesta „nesúvisela s funkciou pána Pinxtena“, a skutočnosti, že uvedený poslanec bol členom dotknutej politickej strany.

560

Po druhé vo viacerých prípadoch dôkazy predložené Dvorom audítorov nie sú postačujúce na preukázanie protizákonnosti, ktorú namieta táto inštitúcia.

561

V prvom rade čo sa týka služobných ciest uvedených v riadkoch č. 57 a 391, ktorých predmetom boli stretnutia s členom Komisie, je nesporné, že také stretnutie v zásade mohlo mať súvislosť s výkonom funkcie člena Dvora audítorov.

562

Na jednej strane však nie je preukázaná dôvodnosť tvrdenia tejto inštitúcie, podľa ktorého služobná cesta spomenutá v riadku č. 57 v skutočnosti súvisela s organizáciou hudobného festivalu, ktorý pána Pinxtena zaujímal zo súkromných dôvodov.

563

Táto služobná cesta sa totiž uskutočnila 13. júla 2009, zatiaľ čo e‑maily týkajúce sa tohto festivalu, ktoré predložil Dvor audítorov, súvisia s dotáciou na rok 2011 a pochádzajú zo septembra a októbra 2011. Navyše súvislosť medzi uvedenou služobnou cestou a touto dotáciou sa javí byť o to menej pravdepodobná, že dotknutý člen Komisie bol zodpovedný za kultúru až od 10. februára 2010.