This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0673
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS A Blueprint to Safeguard Europe's Water Resources
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy
/* COM/2012/0673 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy /* COM/2012/0673 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Koncepcia na ochranu vodných zdrojov
Európy 1. Odôvodnenie koncepcie: Stav
vôd EÚ je neuspokojivý Voda je nevyhnutná pre ľudský život, prírodu a hospodárstvo.
Nepretržite sa obnovuje, ale jej zásoby sú zároveň obmedzené. Vodu nie je možné
získať alebo nahradiť prostredníctvom iných zdrojov. Sladká voda predstavuje
len približne 2 % vody na planéte a vzájomne si konkurujúci dopyt
môže podľa odhadov do roku 2030 viesť približne k 40 % zníženiu
celosvetových zásob vody[1]. Politika EÚ v oblasti vodného
hospodárstva úspešne pomáha chrániť naše vodné zdroje. Koncepcia
na ochranu vodných zdrojov Európy je zameraná na odstránenie
prekážok obmedzujúcich opatrenia na ochranu vodných zdrojov Európy
a zakladá sa na rozsiahlom hodnotení existujúcej politiky. Koncepcia
je založená na množstve informácií a analýz vrátane správy Európskej
environmentálnej agentúry o stave vôd[2],
hodnotenia Komisie týkajúceho sa plánov členských štátov v rámci
vodohospodárskeho manažmentu povodia, preskúmania politiky súvisiacej s
nedostatkom vody a suchami[3]
a kontroly účelnosti politiky EÚ v oblasti sladkých vôd[4]. Prílohou tejto koncepcie je aj
posúdenie vplyvu[5].
Koncepcia vychádza z rozsiahlych verejných konzultácií s účasťou širokej
verejnosti, zainteresovaných strán, členských štátov, ako aj ďalších
inštitúcií a orgánov EÚ, ktoré sa uskutočnili v rámci jej prípravy a
v rámci kontroly účelnosti[6].
V koncepcii sa uznáva, že vodné prostredia sa v rámci EÚ veľmi líšia,
a preto v nej v súlade so zásadou subsidiarity nie je
navrhnuté žiadne univerzálne riešenie. Zdôrazňujú sa v nej zásadné témy,
medzi ktoré patria: zlepšenie využívania pôdy, riešenie znečistenia vôd,
zefektívnenie využívania vody, vyššia odolnosť a zlepšenie riadenia
vykonávaného subjektmi zapojenými do hospodárenia s vodnými zdrojmi. 1.1. Politické súvislosti Politika EÚ v oblasti vodného
hospodárstva počas posledných troch desaťročí úspešne prispievala
k ochrane vôd. Európania môžu bez rizika piť vodu z vodovodu
a plávať v tisíckach pobrežných oblastí, riek a jazier
v celej EÚ. Znečisťovanie z mestských, priemyselných
a poľnohospodárskych zdrojov sa reguluje, čo prinieslo značné zlepšenie
kvality európskych vôd, a to najmä znížením nadmerného množstva živín.
V dôsledku toho sa do niektorých európskych riek vrátili tradičné
druhy rýb, ako sú losos a jeseter. V rámcovej smernici EÚ o vode[7] sa v roku 2000 prvýkrát
komplexne riešili všetky problémy, ktoré postihujú vody EÚ, čím sa ozrejmilo,
že vodné hospodárstvo je omnoho viac ako len distribúcia vody a jej
čistenie. Týka sa využívania a správy pôdy, ktoré ovplyvňujú kvalitu
a množstvo vody, a vyžaduje si koordináciu s priestorovým
plánovaním členských štátov a začlenenie do priorít v oblasti
financovania. V rámcovej smernici o vode bol stanovený cieľ dosiahnuť
dobrý stav do roku 2015. Tento termín sa blíži. Správa Európskej
environmentálnej agentúry (EEA) o stave vôd a hodnotenie Komisie
týkajúce sa plánov členských štátov v oblasti vodohospodárskeho manažmentu
povodia, ktoré boli vypracované na základe rámcovej smernice o vode,
sa zhodujú v tom, že tento cieľ sa pravdepodobne dosiahne len
v prípade väčšej polovice (53 %) vôd EÚ. Preto sú potrebné ďalšie
zásadné opatrenia na ochranu a zlepšenie kvality vôd EÚ. Hlavné príčiny negatívnych účinkov
na stav vôd sú prepojené. Ide o zmenu klímy; využívanie pôdy;
hospodárske činnosti, ako sú napríklad výroba elektrickej energie, priemysel,
poľnohospodárstvo a cestovný ruch; mestský rozvoj a demografické
zmeny. Tlak spôsobený týmito príčinami sa prejavuje vo forme
znečisťujúcich emisií, nadmernej spotreby vody (nedostatok vody), fyzických
zmien vodných útvarov a mimoriadnych udalostí, ako sú napríklad záplavy
a suchá, ktoré sa budú zhoršovať, ak sa nepodniknú príslušné kroky.
V dôsledku toho je ohrozený ekologický a chemický stav vôd EÚ,
viacerým častiam EÚ hrozí nedostatok vody a vodné ekosystémy – od ktorých
závisia služby našich spoločností – sa môžu stať citlivejšími na mimoriadne
udalosti, ako sú záplavy a suchá. Je nevyhnutné riešiť tieto problémy, aby
sme ochránili našu základňu zdrojov pre život, prírodu a hospodárstvo
a chránili zdravie ľudí. EÚ sa musí zamerať na ekologický rast
a musí sa stať energeticky efektívnejšou (vrátane vody), aby dosiahla
udržateľné oživenie zo súčasnej hospodárskej a environmentálnej krízy,
prispôsobila sa zmene klímy a vybudovala si odolnosť voči katastrofám.
Vyriešenie týchto problémov má značný potenciál posilniť konkurencieschopnosť a rast
európskeho odvetvia vodného hospodárstva, ktoré tvorí 9 000 aktívnych
malých a stredných podnikov a ktoré poskytuje 600 000 priamych
pracovných miest len v oblasti vodohospodárskych služieb. Potenciál
na ekologický rast existuje aj v ostatných odvetviach súvisiacich s vodným
hospodárstvom (priemyselné odvetvia využívajúce vodu, vývoj vodohospodárskych
technológií atď.), v ktorých inovácie môžu priniesť vyššiu prevádzkovú
efektívnosť. Šesťdesiat percent
územia EÚ leží v cezhraničných povodiach. Hydrologické cykly sú prepojené
až do takej miery, že využívanie pôdy v jednej krajine môže ovplyvniť
zrážky za jej hranicami. Na stav vody navyše významne vplývajú aj európsky
trh, spoločné politiky EÚ a politiky členských štátov. Preto Komisia
navrhuje túto Koncepciu na ochranu vodných zdrojov Európy. Jej
dlhodobým cieľom je zabezpečiť udržateľnosť všetkých činností, ktoré majú vplyv
na vodu, a tým zaistiť dostupnosť kvalitnej vody na trvalo
udržateľné a spravodlivé využívanie vody. Tento cieľ už je rôznymi
spôsobmi zakotvený v rámcovej smernici o vode. Koncepcia nám ho
pomôže dosiahnuť identifikovaním prekážok a spôsobov, ako ich prekonať. 2. „Dobrý stav vôd“ a ako
ho dosiahnuť: niečo lepšie, niečoho viac a niečo nové Cieľ tejto koncepcie síce nie je nový, je to
však prvýkrát, čo sa sprístupnilo tak veľa informácií o stave vôd
na celom kontinente, najmä vďaka vypracovaniu plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia na základe rámcovej smernice o vode a vyššie
uvedených hodnotení. Tieto dokumenty a názory vyjadrené zainteresovanými
stranami sa zhodujú v tom, že súčasný právny rámec EÚ o vode je
rozsiahly, pružný a v podstate vhodný na riešenie problémov vodného
prostredia. Je však potrebné lepšie vykonávať a vo väčšej miere
začleňovať ciele politiky v oblasti vodného hospodárstva do ostatných
oblastí politiky, ako sú napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP),
Kohézny fond a štrukturálne fondy a politiky v oblasti energie
z obnoviteľných zdrojov, dopravy a integrovaného zvládania katastrof.
Dôvody súčasnej nedostatočnej úrovne vykonávania a začleňovania sú zložité
a sú zanalyzované v sprievodnom posúdení vplyvu. Tvorí ich súbor
problémov v oblasti vodného hospodárstva spojených s nedostatočným
využívaním hospodárskych nástrojov, nedostatočnou podporou konkrétnych
opatrení, zlým riadením a nedostatočnými znalosťami. Len v menšine
prípadov boli zistené medzery, ktoré si vyžadujú skompletizovanie súčasného
rámca prostredníctvom nového opatrenia legislatívneho/právneho charakteru. Úspech
prístupu navrhnutého v tejto koncepcii bude, samozrejme, závisieť od
ochoty členských štátov a opatrení zameraných na zapojenie
zainteresovaných strán a sledovanie návrhov Komisie na zlepšenie
vykonávania súčasných právnych predpisov. V tejto súvislosti by mala
pozitívnu úlohu pri vykonávaní rámcovej smernice o vode aj naďalej
zohrávať spoločná implementačná stratégia tejto smernice so zapojením
všetkých členských štátov a príslušných zainteresovaných strán. Koncepcia
sa snaží podľa možnosti vychádzať zo spoločnej implementačnej stratégie
s cieľom podnietiť zodpovednosť a uľahčiť vykonávanie návrhov
Komisie. Hoci sa koncepcia opiera o spoločnú implementačnú stratégiu,
neznamená to, že sa Komisia v súvislosti s právnymi predpismi
o vode vzdá svojej úlohy presadzovania. V závislosti od pokroku,
ktorý členské štáty dosiahnu pri náprave svojich nedostatkov
vo vykonávaní, môže byť potrebné začať konania o porušení právnych
predpisov. Možno bude potrebné zvážiť legislatívne iniciatívy. V nasledujúcich
oddieloch sú popísané problematické oblasti a navrhnuté spôsoby týkajúce
sa využívania pôdy/ekologického stavu, chemického stavu a znečistenia vôd,
efektívneho využívania vody, citlivosti a prierezových otázok. Treba však
myslieť na to, že všetky tieto aspekty vodného hospodárstva sú vzájomne prepojené
a navrhnuté opatrenia prispejú k plneniu viacerých cieľov. Očakáva sa
napríklad, že opatrenia týkajúce sa efektívneho využívania vody
a citlivosti pozitívne ovplyvnia ekologický a chemický stav a naopak. 2.1. Využívanie pôdy
a ekologický stav vôd EÚ: problémy a riešenia Zo správy agentúry EEA o stave vôd a
z hodnotenia Komisie týkajúceho sa plánov vodohospodárskeho manažmentu
povodia vyplýva, že dobrý ekologický stav má v súčasnosti 43 %
nahlasovaných sladkovodných útvarov a že ďalšie opatrenia uvedené
v plánoch by mali do roku 2015 zvýšiť túto hodnotu na 53 %. Aj keď hodnotenia ekologického stavu treba
ešte zlepšiť, zdá sa, že najrozšírenejší tlak na ekologický stav v EÚ
(19 členských štátov) vyvolávajú zmeny vodných útvarov[8] spôsobené napríklad priehradami
na výrobu vodnej energie a lodnou dopravou alebo odvodňovaním pôdy
na poľnohospodárske účely či protipovodňovými hrádzami. Spôsoby zmiernenia týchto tlakov sú známe
a mali by sa používať. Ak existujúce štruktúry vybudované na účely
výroby vodnej energie, plavby alebo na iné účely porušujú priechodnosť
riek a často aj migráciu rýb, malo by byť štandardným postupom prijatie
zmierňujúcich opatrení, ako sú rybovody a výťahy pre ryby.
Tento postup sa v súčasnosti uplatňuje najmä v prípade nových
projektov, keďže sa to požaduje v rámcovej smernici o vode (článok 4
ods. 7), ale na zlepšenie stavu vôd je dôležité postupne modernizovať
existujúce štruktúry. Keď sa plánuje realizácia významných nových zmien vodných
útvarov, malo by sa v prípade určitých projektov popri posudzovaní
vplyvov na životné prostredie[9]
vykonať aj strategické environmentálne posudzovanie[10]. Strategickému
environmentálnemu posudzovaniu by mali podliehať napríklad vnútroštátne
a regionálne plány na rozvoj vodnej energie, aby sa určilo, kde by
mohli byť priehrady umiestnené, s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy
na životné prostredie a citlivosť voči rizikám katastrofy, alebo aby
bolo možné tieto plány porovnať s rozvojom alternatívnych
obnoviteľných zdrojov energie[11].
Podobne by sa v rámci strategického environmentálneho posudzovania
zameraného na plány rozvoja vnútrozemskej lodnej dopravy malo preskúmať,
ktoré vodné cesty by sa dokázali zvládnuť najväčší objem dopravy za najnižšie
environmentálne náklady a v najvhodnejšej kombinácii s ostatnými
spôsobmi dopravy.[12]
Komisia bude venovať mimoriadnu pozornosť presadzovaniu článku 4 ods. 7.
Cezhraničné otázky by sa mali riešiť aj vo vzťahoch EÚ s tretími
krajinami, a to aj v rámci európskej susedskej politiky
a politiky rozširovania. Tlak spôsobený poľnohospodárstvom
a opatreniami v rámci protipovodňovej ochrany možno zmierniť alebo mu
možno zamedziť. K týmto metódam patrí rozvoj ochranných pásiem, ktoré
poskytujú biologickú kontinuitu medzi riekami a ich brehmi a podľa
možnosti využívajú zelenú infraštruktúru, ako napríklad obnovenie
pobrežných oblastí, mokradí a záplavových území na zadržiavanie vody,
podporujú biodiverzitu a úrodnosť pôdy a zamedzujú záplavám
a suchám. Predstavuje to cennú alternatívu ku klasickej sivej infraštruktúre
(napr. valy, hrádze a priehrady). Osobitná pozornosť by sa mala venovať
predchádzaniu degradácie prameňov. Sú to malé vodné útvary (škôlky pre mnohé
druhy rýb), ktoré sú podľa agentúry EEA často ohrozované poľnohospodárskymi
prácami (odvodňovanie, zasypávanie) a vysychaním. Rybníky tiež zohrávajú
dôležitú úlohu pri zadržiavaní a uchovávaní vody v krajine,
zamedzovaní záplavám a erózii. V návrhoch Komisie pre viacročný finančný
rámec (VFR)[13]
na obdobie rokov 2014 až 2020 sú preto ustanovené silné nástroje
na politickú integráciu, ktoré by mohli vo veľkej miere zlepšiť
rozšírenie zelenej infraštruktúry. Navrhnutý záväzok vyčleniť 20 %
z rozpočtu EÚ na zohľadňovanie problematiky klímy vo VFR by malo
zvýšiť podporu pre všetky opatrenia v oblasti vodného hospodárstva
týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy. Prvky oblastí ekologického zamerania
naplánované v návrhu Komisie o ekologizácii piliera SPP I, ako
napríklad ochranné pásma, by mohli slúžiť ako prírodné opatrenia
na zadržiavanie vody predstavujúce druh zelenej infraštruktúry. Prírodné
opatrenia na zadržiavanie vody by sa ako alternatíva k sivej
infraštruktúre mohli finančne podporovať aj z Kohézneho fondu a zo
štrukturálnych fondov. Návrh na nový Európsky fond pre námorné
otázky a rybné hospodárstvo (EFNORH) obsahuje opatrenia na podporu
rozvoja trvalo udržateľnej akvakultúry s poskytnutím podpory pre ochranu
a zlepšenie životného prostredia, biodiverzity, riadenia krajinných
a tradičných prvkov oblastí akvakultúry. Návrhy Komisie o VFR sa musia ďalej
podporiť a spresniť vo vykonávacích predpisoch. Členské štáty musia
cieľom politiky v oblasti vodného hospodárstva prikladať dostatočnú
prioritu, keď rokujú o dohodách o partnerstve s Komisiou
na plánovanie výdavkov z fondov EÚ. Členské štáty musia na rozšírenie zelenej
infraštruktúry zvýšiť svoju snahu o politickú integráciu
na vnútroštátnej úrovni. Mali by plne využiť plány vodohospodárskeho
manažmentu povodia, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup k hospodáreniu
s vodnými zdrojmi v rôznych oblastiach politiky, ako sú napríklad
poľnohospodárstvo, akvakultúra, energetika, doprava a integrované
zvládanie katastrof. Komisia navrhuje vypracovať usmernenie k spoločnej
implementačnej stratégii o prírodných opatreniach na zadržiavanie
vody s cieľom podporiť tento integrovaný prístup a takisto zváži
vypracovanie usmernení na zaistenie primeranej úrovne ochrany vôd,
v ktorých žijú vodné schránkovce a kôrovce. Druhý najčastejší tlak na ekologický stav
EÚ (v 16 členských štátoch) pochádza z nadmerného čerpania vody.
Nadmerné prideľovanie vody používateľom v povodí spôsobené nadhodnotením
dostupných množstiev alebo hospodárskym či politickým tlakom by sa malo
rozlišovať od nadmerného čerpania vody, ktoré je nezákonné, pretože sa vykonáva
bez povolenia alebo v rozpore s udeleným povolením. Vyriešenie otázky nadmerného prideľovania
si v mnohých povodiach EÚ vyžaduje omnoho pevnejší základ pre
kvantitatívne vodné hospodárstvo: a to identifikáciu ekologického toku,
t. j. množstva vody potrebného na pretrvávajúci rozvoj vodného
ekosystému, ktorý potom môže poskytovať služby, od ktorých závisíme. Preto je
dôležité uznať, že kvalita a množstvo vody sú v rámci pojmu „dobrý
stav“ úzko prepojené. Na úrovni EÚ však neexistuje žiadne vymedzenie pojmu
ekologického toku ani všeobecná predstava o tom, ako sa má vypočítať, hoci
ide o základné podmienky jeho konzistentného uplatňovania. Komisia
na vyplnenie tejto medzery navrhuje vypracovať usmerňovací dokument
v rámci spoločnej implementačnej stratégie rámcovej smernice o vode,
pričom sa využije jej otvorený a participatívny postup. Jednotné
vymedzenie pojmu a metodika výpočtu by sa po odsúhlasení mali zaviesť
v ďalšom cykle plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré sa majú
prijať do konca roka 2015. V súvislosti s otázkou nezákonného čerpania[14] majú členské štáty použiť
všetky prostriedky na presadenie právnych predpisov EÚ
a vnútroštátnych právnych predpisov, pričom by im pri určovaní oblastí,
ktoré sú zavlažované omnoho viac, ako je dovolené vo vnútroštátnych
povoleniach alebo dokonca bez povolení, mohlo významne pomáhať využívanie
satelitných snímok a odvodených informácií, ako napríklad z programu
Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES). Komisia preto navrhuje spoluprácu s členskými
štátmi, ktoré majú problém s takýmto nezákonným čerpaním, aby sa navrhli služby
GMES, v rámci ktorých sa v úplnej miere využijú informácie uchovávané
na úrovni členských štátov v záujme odhalenia nezákonného čerpania. Tabuľka 1 Opatrenie navrhnuté v koncepcii || Kto ho podnikne? || Dokedy? Vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o prírodných opatreniach na zadržiavanie vody (zelená infraštruktúra). || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Ekologický pilier SPP I na podporu prírodných opatrení na zadržiavanie vody (prostredníctvom oblastí ekologického záujmu). || Komisia a členské štáty || od roku 2014 Využiť štrukturálne fondy, Kohézny fond a úvery od Európskej investičnej banky (EIB) na podporu prírodných opatrení na zadržiavanie vody. || Komisia, EIB a členské štáty || 2014 – 2021 Vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o ekologickom toku (a vodných účtoch). || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Využiť služby GMES na odhalenie nezákonného čerpania. || Komisia a členské štáty || od roku 2013 2.2. Chemický stav a znečistenie
vôd EÚ: problémy a riešenia Informácie poskytnuté v plánoch
vodohospodárskeho manažmentu povodia o chemickom stave nie sú dostatočne
jasné na stanovenie základnej úrovne pre rok 2009, čo je rok prijatia
plánov. Hoci sa chemická kvalita vodných útvarov za posledných 30 rokov
zlepšila, situácia týkajúca sa prioritných látok, ktoré sú základom hodnotenia
chemického stavu podľa rámcovej smernice o vode, nespĺňa očakávania. Z hodnotenia
chemického stavu vyplýva, že stav veľkej časti (približne 40 %) vodných
útvarov je neznámy. Monitorovanie je zjavne nedostatočné
a neprimerané v mnohých členských štátoch, najmä v štátoch, kde
sa nemonitorujú všetky prioritné látky, kde je počet monitorovaných vodných
útvarov veľmi obmedzený a/alebo kde je výber časti vodného prostredia,
v ktorom sa látky monitorujú, nevhodný. Plnenie monitorovacích povinností
vyplývajúcich z rámcovej smernice o vode je nevyhnutné
na podporu správneho rozhodovania najmä preto, že náklady
na monitorovanie sú omnoho nižšie ako náklady na prijatie nevhodných
rozhodnutí. EÚ pred rámcovou smernicou o vode riešila
významné znečistenia z bodových zdrojov a difúzne chemické alebo iné
znečistenie vo vodnom prostredí schválením viacerých právnych predpisov
vrátane smernice o čistení komunálnych odpadových vôd[15], smernice
o dusičnanoch[16],
smernice o prípravkoch na ochranu rastlín[17] a smernice
o priemyselných emisiách[18].
Týmito smernicami sa ochraňujú vodné zdroje pred znečistením živinami a/alebo
ostatnými chemickými látkami z poľnohospodárstva, domácností
a priemyslu. Hoci vykonávanie týchto smerníc značne
pokročilo, plné dodržiavanie sa nedosiahlo, a to bráni dosiahnutiu ich
cieľov v oblasti životného prostredia. Difúzne znečistenie
a znečistenie z bodových zdrojov predstavujú stále veľké tlaky na vodné
prostredie – v prípade difúzneho znečistenia ide o 38 % a v prípade
znečistenia z bodových zdrojov o 22 % vodných útvarov EÚ.
Eutrofizácia spôsobená nadmernou záťažou živinami zostáva veľkou hrozbou pre
dobrý stav vôd, keďže obohatenie živinami bolo zistené v približne
30 % vodných útvarov v 17 členských štátoch. Boj proti týmto
hrozbám si vyžaduje rozšírenie oblastí citlivých na dusičnany
a posilnenie akčných programov. Dôležité je tiež zlepšiť mieru
dodržiavania predpisov týkajúcich sa čistenia odpadových vôd prostredníctvom
dlhodobého investičného plánovania a vykonávacích plánov (vrátane
prostriedkov EÚ a úverov EIB). Vnútroštátne orgány by mali zaistiť, aby
v povoleniach na priemyselné emisie, ktoré vydávajú, boli stanovené
limitné hodnoty emisií, ktoré sú v súlade s najlepšími dostupnými
technikami a zohľadňujú náležité vodohospodárske ciele. V právnych predpisoch EÚ
o chemických látkach (REACH)[19]
a o výrobkoch na ochranu rastlín a biocídoch[20] sa uznala potreba hodnotiť ich
riziká pre vodné prostredie a v prípade potreby zaviesť obmedzenia toho,
ako sa môžu používať, alebo nepovoliť ich používanie. V každom prípade by
sa však mali uprednostniť preventívne opatrenia pred následnými riešeniami
(odstraňovanie následkov). V návrhoch Komisie na reformu SPP
bola smernica o trvalo udržateľnom používaní pesticídov[21] určená na možné
začlenenie do mechanizmu krížového plnenia. Účinné presadzovanie tejto
smernice by mohlo doplniť opatrenia podnikané v rámci právnych predpisov
o výrobkoch na ochranu rastlín a mohlo by pomôcť ešte viac
znížiť znečistenie vôd spôsobené používaním prípravkov na ochranu rastlín.
Aby sa k tomu prispelo, je dôležité podporiť návrh Komisie
na začlenenie tejto smernice do krížového plnenia. Pokiaľ ide o právne predpisy o liekoch,
je rozdiel medzi ochranou životného prostredia zabezpečenou v rámci
právnych predpisov o liekoch pre ľudí[22]
a ochranou zabezpečenou v rámci právnych predpisov
o veterinárnych liekoch[23].
V prípade obidvoch je potrebné posúdenie environmentálnych rizík
a individuálne zváženie potreby ochranných opatrení[24], ale len v prípade
veterinárnych liekov sa v povolení môžu zohľadniť environmentálne záujmy.
Znečistenie životného prostredia farmaceutickými rezíduami začína predstavovať
problém. Komisia má predložiť správu o rozsahu tohto problému spoločne
s posúdením, či sú potrebné zmeny a doplnenia právnych predpisov EÚ
o liekoch alebo iných právnych predpisov[25].
Komisia na základe dostupných informácií navrhla 31. januára 2012 zmenu
a doplnenie smernice o environmentálnych normách kvality
a rámcovej smernice o vode[26]
okrem iného s cieľom pridať 15 látok do zoznamu prioritných látok
podľa týchto právnych predpisov vrátane troch liečiv. Prijatím tejto zmeny
a doplnenia sa posilní úloha rámcovej smernice o vode
pri určovaní rizík pre vodné prostredie alebo rizík vznikajúcich jeho
prostredníctvom. Vďaka tomu sa získajú aj údaje o monitorovaní, ktoré budú
užitočné pri rozvoji ďalších opatrení. Tabuľka 2 Opatrenie navrhnuté v koncepcii || Kto ho podnikne? || Dokedy? Rámcová smernica o vode: presadzovať povinnosti týkajúce sa podávania správ. || Komisia || kontinuálne Smernica o dusičnanoch: rozšíriť oblasti citlivé na dusičnany a posilniť akčné programy. || členské štáty || kontinuálne Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd: zlepšiť mieru dodržiavania predpisov týkajúcich sa čistenia odpadových vôd prostredníctvom dlhodobého investičného plánovania (vrátane prostriedkov EÚ a úverov EIB); Vypracovať vykonávacie plány. || členské štáty (aj Komisia pre fondy EÚ, EIB pre úvery) členské štáty, Komisia || 2018 2014 Smernica o priemyselných emisiách: zabezpečiť, aby boli v povoleniach na priemyselné emisie stanovené limitné hodnoty emisií, ktoré sú v súlade s najlepšími dostupnými technikami a zohľadňujú príslušné vodohospodárske ciele. || členské štáty || od roku 2016 Smernica o trvalo udržateľnom používaní pesticídov: začleniť do krížového plnenia v rámci SPP. || Rada, EP, Komisia || hneď, ako budú splnené podmienky v návrhu Komisie (t. j. najskôr v roku 2014) Lieky: predložiť správu o liekoch a životnom prostredí. || Komisia || 2013 Smernica o environmentálnych normách kvality: prijať návrh Komisie na zmeny a doplnenia. || Rada, EP || 2012 – 2013 2.3. Efektívne využívanie vody
v EÚ: problémy a riešenia Vzhľadom na globálne javy ako zmena klímy
a demografický vývoj predstavuje trvalo udržateľné využívanie európskych
vôd a najmä jeho kvantitatívne aspekty skutočný problém pre vodohospodárov.
V správe agentúry EEA o stave vôd sa uvádzajú znepokojujúce
trendy poukazujúce na zvýšenie a rozšírenie nedostatku vody, ktoré
podľa očakávaní postihnú v roku 2030 približne polovicu povodí EÚ.
Na riešenie tejto otázky by sa okrem zlepšenia prideľovania vody
založeného na ekologickom toku mali prijať opatrenia týkajúce sa
efektívneho využívania vody s cieľom šetriť vodou a v mnohých
prípadoch aj energiou. V článku 9 rámcovej smernice o vode
sa požaduje zavedenie cenových politík, ktoré stimulujú k
efektívnejšiemu využívaniu vody. Cenotvorba predstavuje silný nástroj
na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov, ktorý kombinuje
environmentálne a hospodárske prínosy a zároveň stimuluje inovácie. Meranie
spotreby je základnou podmienkou každej stimulujúcej cenovej politiky.
V článku 9 sa taktiež požaduje úhrada nákladov (vrátane
environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje) za vodohospodárske
služby, čím sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“. V oznámení Komisie
z roku 2007 o nedostatku vody a suchách[27] boli uvedené možnosti
na „stanovenie správnej ceny vody“, „účinnejšie prideľovanie vody“
a podporu „technológií a postupov umožňujúcich účinné využívanie
vody“. Tieto opatrenia na racionálnejšie využívanie vody sú v súlade
s celkovým cieľom efektívneho využívania zdrojov v rámci stratégie
Európa 2020[28]. Ako dokazuje preskúmanie Komisie týkajúce sa
politiky zameranej na nedostatok vody a suchá, pri vykonávaní
politických nástrojov určených v oznámení z roku 2007 sa dosiahol
obmedzený pokrok. V preskúmaní sa poukazuje na veľký nevyužitý
potenciál opatrení na efektívne hospodárenie s vodou vo všetkých
hlavných odvetviach využívajúcich vodu (poľnohospodárstvo, priemysel,
distribučné siete, budovy a výroba elektrickej energie). Je v ňom
uvedené, že zavedenie cieľov v oblasti účtovania vody a efektívneho
využívania vody na odvetvovej úrovni by poskytlo silnejší základ pre
účinné a cielené opatrenia na ochranu vody. Hodnotenie plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia v kontexte rámcovej smernice
o vode odhalilo, že situácia týkajúca sa článku 9 nie je omnoho lepšia:
stimulujúce a transparentné stanovovanie cien vody sa neuplatňuje
vo všetkých členských štátoch a odvetviach využívajúcich vodu, čo je
zapríčinené aj nedostatočným meraním spotreby. Len v 49 % plánov
vodohospodárskeho manažmentu povodia sa počíta so zmenou systému stanovovania
cien vody na podporenie jej efektívnejšieho využívania a len
40 % obsahuje opatrenia na zlepšenie merania spotreby vody.
Nestanovenie ceny za taký vzácny zdroj, akým je voda, sa môže považovať za
dotáciu poškodzujúcu životné prostredie. Obmedzené vykonávanie koncepcie
vodohospodárskych služieb zo strany niektorých členských štátov navyše brzdí
pokrok v oblasti vykonávania politík úhrady nákladov aj mimo rámca pitnej
vody a hygieny[29],
čo značne obmedzuje potenciálny dosah týchto ustanovení rámcovej smernice
o vode. Komisia sa popri pokračujúcich opatreniach
na presadzovanie práva s cieľom zaistiť dodržiavanie článku 9
bude usilovať o uľahčenie vykonávania predpisov vypracovaním usmerňovacieho
dokumentu v rámci spoločnej implementačnej stratégie.
Usmerňovací dokument sa zameria na metodiku posudzovania nákladov
a prínosov vodohospodárskych opatrení na podporu nákladovej
efektívnosti a na ďalšie vykonávanie koncepcie platieb za služby
ekosystému. Tento dokument pomôže pri určovaní opatrení na efektívne
využívanie vody, ako aj pri uplatňovaní zásady „znečisťovateľ platí“. Okrem
toho sa politika tvorby cien za vodu považuje za podmienku ex ante
na získanie financovania pre určité projekty v rámci návrhov Komisie
týkajúcich sa fondu rozvoja vidieka a Kohézneho fondu. Ak sa tieto návrhy
podporia, budú predstavovať ďalší stimul pre efektívne stanovovanie cien vody. Komisia určila viacero ďalších opatrení, ktoré
by mohli výrazne zlepšiť kvantitatívne vodné hospodárstvo a efektívnosť
využívania vody v Európe, čo by prispelo aj k dosiahnutiu cieľov
týkajúcich sa kvality vôd. Po prvé, Komisia spoločne s agentúrou EEA
vypracovala „vodné účty“ na úrovni povodí a spádových oblastí.
Tieto účty bude potrebné s členskými štátmi a zainteresovanými
stranami ďalej upraviť v rámci spoločnej implementačnej stratégie rámcovej
smernice o vode, sú však „chýbajúcim článkom“ pre vodné hospodárstvo
v mnohých povodiach. Vodohospodári z nich môžu zistiť, koľko vody
vteká do povodia a koľko z neho vyteká a aké dostupné
množstvo vody možno realisticky očakávať pred pridelením na využívanie.
Účtovníctvo v oblasti vôd vypĺňa medzeru tým, že sa v ňom spájajú poznatky,
ktoré boli doteraz dostupné len v rozptýlenej a čiastkovej podobe.
Keby sa používalo rozšírene mohlo by vo veľkej miere pomôcť vyriešiť
problémy s nedostatkom vody, napr. prostredníctvom lepšej analýzy štrukturálnych
a vedľajších kategórií nedostatku vody a poskytnutím lepšieho
prehľadu ukazovateľov týkajúcich sa zdrojov vody. Vodné účty sú úzko spojené
s určením ekologického toku, keďže by mali zabezpečiť rešpektovanie
potrieb prírody a zachovanie vodnej bilancie v rámci povodia
v udržateľných medziach. Samotné vodné účty však nepostačujú, keďže nimi
poskytované informácie predstavujú len základ pre opatrenia. Po druhé,
na zlepšenie efektívneho využívania vody by mali orgány povodia vypracovať
ciele týkajúce sa efektívneho využívania vody pre povodia so súčasným
alebo očakávaným nedostatkom vody, na základe ukazovateľov nedostatku
vody vypracovaných v postupe spoločnej implementačnej stratégie
a uplatňovaných na úrovni povodí. Tieto ciele by sa mali týkať všetkých
hlavných odvetví, ktoré využívajú vodu (priemysel, energetika,
poľnohospodárstvo, domácnosti atď.), a mali by byť úzko spojené
s cieľom dobrého stavu. Mali by sa používať spoločne s vyššie
uvedenou stimulujúcou tvorbou cien vody, aby sa zabránilo možnému odrazovému
efektu (zvýšenie efektívnosti využívania vody namiesto zníženia využívania
a spotreby vody). Mohli by sa stať súčasťou postupu prideľovania vody
a stanovovania cieľov v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.
Mohlo by to priniesť úspory vody a energie, čo by prospelo vodným
ekosystémom, obmedzilo náklady a znížilo emisie skleníkových plynov. Aby
bola zabezpečená konzistentnosť a porovnateľnosť, Komisia navrhuje
vypracovať spoločnú metodiku EÚ na určovanie cieľov týkajúcich sa
efektívneho využívania vody, ktoré sa dohodnú v rámci procesu spoločnej
implementačnej stratégie. Po tretie, Komisia na podporu efektívneho využívania vody v
odvetví výstavby analyzovala dostupné možnosti a rozhodla sa navrhnúť
dobrovoľnú environmentálnu značku EÚ a kritériá ekologického verejného
obstarávania[30]
pre kľúčové výrobky súvisiace s vodou a začleniť výrobky súvisiace
s využívaním vody do pracovného plánu týkajúceho sa ekodizajnu
v rozsahu uvedenom v tomto pláne[31].
Táto možnosť poskytuje viacero výhod: je zrozumiteľná pre spotrebiteľov, ktorí
budú v budúcnosti na trhu nachádzať len efektívnejšie vodovodné
zariadenia a výrobky jasne označené na základe ich efektívnosti; je
založená na progresívnom prístupe, keďže si nevyžaduje modernizáciu
existujúcich budov, ale postupné nahradenie starých výrobkov na trhu
efektívnejšími a prinesie značené úspory energie, keďže veľká časť vody
spotrebovanej v domácnostiach sa zohrieva. Úspory
energie odhadované pre vodovodné kohútiky a sprchy zodpovedajú 10,75 Mtoe
v roku 2020 a približne dvakrát takej hodnote v roku 2030. Tieto
úspory zodpovedajú približne 3,5 % celkovej spotreby energie
v domácnostiach v EÚ 27 alebo približne 1 % celkovej spotreby
energie v EÚ 27. Po štvrté, v oblasti poľnohospodárstva sa v súčasnosti prerokúvaných
návrhoch Komisie na reformu SPP stanovuje (v rámci piliera II
pre rozvoj vidieka) rozsah financovania na zlepšenie efektívnosti
zavlažovania spôsobmi, ktoré sú v súlade s cieľmi rámcovej
smernice o vode a zamedzujú odrazovému efektu. Patrí medzi ne
zníženie minimálnej spotreby vody. Očakáva sa, že tieto opatrenia budú
v konečných dohodnutých textoch o SPP podporené. Je to dôležité,
keďže poľnohospodárstvo zodpovedá za 24 % čerpania vody v Európe,
a hoci sa to možno nezdá veľa v porovnaní s 44 % čerpaním
vody na chladenie pri výrobe energie, dosah poľnohospodárstva
na zásoby vody je omnoho väčší. Pri výrobe energie sa takmer všetka voda
využívaná na chladenie vracia do vodného útvaru, ale v prípade
poľnohospodárstva ide často len o jednu tretinu[32]. Po piate, pokiaľ ide o problém presakovania
z vodovodných sietí, Komisia sa domnieva, že ho možno riešiť len
individuálne v záujme posúdenia environmentálnych a hospodárskych prínosov
zníženia úrovní presakovania. Situácia sa medzi členskými štátmi, ale aj
v rámci jednotlivých štátov veľmi líši, keďže miery presakovania kolíšu od
7 % po 50 % alebo viac. Komisia bude spolupracovať
s vodohospodárskym odvetvím EÚ na urýchlení rozvoja a šírenia najlepších
postupov týkajúcich sa trvalo udržateľných hospodárskych úrovní
presakovania (SELL) a v širšom kontexte na tvorbe a uplatňovaní
strategickej vízie budúcej vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom pomôcť
jej prispôsobiť sa zmene klímy vo svete, kde sú zdroje čoraz vzácnejšie. Na záver možno konštatovať, že obchodovanie
s vodou je ďalší nástroj používaný väčšinou mimo EÚ, ktorý by mohol
pomôcť zlepšiť efektívnosť využívania vody a prekonať jej nedostatok, ak
sa zavedie trvalo udržateľná celková hranica pre používanie vody. Obchodovanie
s vodou so sebou prináša značné administratívne náklady a
v podstate má význam len medzi používateľmi vody vo vymedzenom
povodí. Hoci by zriadenie takéhoto systému na úrovni EÚ nebolo osobitne
prínosné, Komisia navrhuje vypracovať usmernenie k spoločnej
implementačnej stratégii na podporu rozvoja obchodovania s vodou
v členských štátoch, ktoré ho chcú využiť. Tabuľka 3 Opatrenie navrhnuté v koncepcii || Kto ho podnikne? || Dokedy? Presadiť povinnosť stanovovania cien vody/povinnosť úhrady nákladov za vodu na základe rámcovej smernice o vode, v prípade potreby vrátane merania spotreby . Určiť stanovovanie cien za vodu/úhradu nákladov za vodu ako podmienku ex ante v rámci fondu pre rozvoj vidieka a Kohézneho fondu. || Komisia Rada, EP a Komisia || kontinuálne od roku 2014 Vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o systémoch na obchodovanie a o hodnotení nákladov/prínosov. || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Stanoviť zníženie využívania vody ako základnú podmienku pre niektoré projekty zavlažovania v rámci rozvoja vidieka. || Rada, EP a Komisia || od roku 2014 Vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o vodných účtoch (a ekologickom toku). || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o stanovovaní cieľov. || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Začleniť výrobky súvisiace s využívaním vody do pracovného plánu týkajúceho sa ekodizajnu. Vypracovať kritériá týkajúce sa dobrovoľnej environmentálnej značky EÚ a kritériá pre ekologické verejné obstarávanie. || Komisia || 2012 2013 Šíriť najlepšie postupy/nástroje na dosiahnutie trvalo udržateľnej hospodárskej úrovne presakovania. || Komisia, členské štáty a vodohospodárske odvetvie || 2013 2.4. Citlivosť vôd EÚ: problémy
a riešenia Z údajov uvedených v posúdení vplyvu
koncepcie vyplýva rastúci vývoj strát spôsobených vysýchaním tokov riek
a záplavami v Európe počas posledných desaťročí. Poukazuje to
na potrebu zlepšiť odolnosť vodného ekosystému, aby sa prispôsobil meniacej
sa klíme, ktorá pravdepodobne prinesie aj ďalší tlak, akým je napríklad vyššia
teplota vody a invazívne cudzie druhy. Zároveň je potrebné preskúmať
opatrenia založené na integrovanom spôsobe riadenia katastrof, ktoré sú
špecificky zamerané na boj proti dosahom mimoriadnych udalostí, ako sú
suchá a záplavy, ktorých frekvencia, intenzita a nimi spôsobené
environmentálne a hospodárske škody za posledných tridsať rokov zjavne
vzrástli. V smernici EÚ o povodniach sa
požaduje vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík do roku 2015 v
úplnej koordinácii s druhým cyklom plánov vodohospodárskeho manažmentu
povodia, ktorý je tiež naplánovaný na rok 2015. Plány manažmentu
povodňových rizík by sa mali zohľadniť aj pri vypracúvaní plánov riadenia rizík
týkajúcich sa viacerých odvetví a hrozieb. Malo by to priniesť lepšie
využívanie pôdy a priestorové plánovanie, ktoré riadne zohľadní zmenu
klímy, odolnosť voči katastrofám a potreby adaptácie.[33] K opatreniam, ktoré môžu veľkou mierou
prispieť k obmedzeniu negatívnych účinkov záplav a súch, patrí zelená
infraštruktúra, najmä prírodné opatrenia na zadržiavanie vody.
Tieto opatrenia zahŕňajú obnovenie záplavových území a mokradí, ktoré môžu
zadržať vodu v obdobiach výdatných alebo nadmerných zrážok
na využitie v obdobiach nedostatku. Zelená infraštruktúra môže pomôcť
zabezpečiť poskytovanie služieb ekosystému v súlade so stratégiou EÚ
v oblasti biodiverzity.[34]
Zníženie zástavby pôdy predstavuje ďalšie opatrenie, ktoré môže znížiť
povodňové riziká[35].
Tieto opatrenia by sa mali začleniť do plánov vodohospodárskeho manažmentu
povodí a do plánov manažmentu povodňových rizík a, ako bolo spomenuté,
mali by sa stať prioritou pre financovanie v rámci SPP, Kohézneho fondu
a štrukturálnych fondov. V oznámení Komisie o nedostatku vody
a suchách z roku 2007 bol okrem vyššie uvedených možností efektívneho
využívania vody uvedený návrh na zváženie doplňujúcej infraštruktúry
na zásobovanie vodou. V oznámení bol navrhnutý aj systém priorít
v oblasti vodohospodárstva, podľa ktorého sa uvažuje o doplňujúcich možnostiach
zásobovania vodou (napr. o odsoľovaní) až po vyčerpaní všetkých ostatných
možností zlepšenia efektívnosti na strane dopytu. Ide o postup
založený na analýze nákladov a prínosov. V rámci konzultácií
so zainteresovanými stranami vedúcich k tejto koncepcii sa objavila
možnosť alternatívneho zásobovania vyžadujúca si pozornosť EÚ. Ide o opätovné
využívanie vody na zavlažovanie a priemyselné účely,. Opätovné
využívanie vody (napr. z čistenia odpadových vôd alebo priemyselných
zariadení) sa považuje za možnosť s menším vplyvom na životné
prostredie ako ostatné alternatívne druhy zásobovania vodou (napr. prevody vody
alebo odsoľovanie), ale v EÚ sa používa len v obmedzenej miere. Zdá
sa, že to spôsobuje nedostatok spoločných environmentálnych/zdravotných noriem
EÚ pre opätovne využívanú vodu a potenciálne prekážky pre voľný pohyb
poľnohospodárskych produktov zavlažovaných opätovne použitou vodou. Komisia
preskúma najvhodnejší nástroj na úrovni EÚ na podporu
opätovného využívania vody vrátane nariadenia zavádzajúceho spoločné normy.
V roku 2015 predloží návrh, ktorý bude predmetom príslušného posúdenia
vplyvov, s cieľom udržať vysokú úroveň ochrany verejného zdravia
a životného prostredia v EÚ. Pokiaľ ide o suchá, Komisia bude
pokračovať v budovaní európskeho strediska pre monitorovanie prípadov
sucha, ktoré bude pôsobiť ako systém včasného varovania na zvýšenie
pripravenosti členských štátov a zainteresovaných strán. Bude presadzovať
aj náležité požiadavky rámcovej smernice o vode a prostredníctvom
svojej spätnej väzby týkajúcej sa prvého cyklu plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia podporí členské štáty, aby lepšie začleňovali aspekty
riadenia rizika sucha a aspekty zmeny klímy do svojich budúcich
plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a aby ich zohľadňovali pri
vypracúvaní plánov riadenia rizík týkajúcich sa viacerých odvetví
a hrozieb. Tabuľka 4 Opatrenie navrhnuté v koncepcii || Kto ho podnikne? || Dokedy? Vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o prírodných opatreniach na zadržiavanie vody (zelená infraštruktúra) || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Ekologický pilier SPP I na podporu prírodných opatrení na zadržiavanie vody (prostredníctvom oblastí ekologického záujmu). || Komisia a členské štáty || od roku 2014 Využiť štrukturálne fondy, Kohézny fond a úvery od Európskej investičnej banky (EIB) na podporu prírodných opatrení na zadržiavanie vody. || Komisia, EIB a členské štáty || 2014 – 2021 Presadzovať požiadavky rámcovej smernice o vode týkajúce sa riadenia rizika sucha. || Komisia || kontinuálne Vypracovať plány manažmentu povodňových rizík. || členské štáty || 2015 Navrhnúť (regulačný) nástroj týkajúci sa noriem pre opätovné využívanie vody. || Komisia || 2015 Ďalej budovať európske stredisko pre monitorovanie prípadov sucha. || Komisia || 2013 – 2014 2.5. Prierezové riešenia Komisia určila viacero prierezových možností
na podporenie cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva. Partnerstvá v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo a poľnohospodársku
produktivitu a udržateľnosť[36],
ktoré sa začali na začiatku tohto roka, pomôžu nájsť riešenia problémov
týkajúcich sa vody v mestskom, priemyselnom a poľnohospodárskom
prostredí. Povedie to k environmentálnym cieľom a trhovým
príležitostiam. Svetový trh s vodou rýchlo rastie, pričom sa odhaduje, že
do roku 2020 dosiahne hodnotu až 1 bilión eur. Zvýšenie miery rastu
vodohospodárskeho odvetvia v Európe o 1 % by mohlo vytvoriť
10 000 až 20 000 nových pracovných miest. Európa môže využitím nových
a významných trhových príležitostí získať vedúce postavenie
na globálnom trhu s inováciami a technológiami súvisiacimi
s vodou. Partnerstvá v oblasti inovácií sa budú snažiť uľahčovať
prepojenie ponuky a dopytu v súvislosti s inovatívnymi riešeniami
a šíriť overené riešenia, napr. prostredníctvom vytvorenia elektronického
trhu a zriadením špecifických sietí. Ostatné prierezové možnosti sa môžu zhrnúť
do dvoch základných oblastí: zlepšenie vedomostnej základne
a zlepšenie riadenia. Pokiaľ ide o vedomostnú základňu,
v rámci systému informácií o vode pre Európu (WISE) sa už
podarilo zhromaždiť pozoruhodné množstvo informácií z celej EÚ
o stave vody a politike v oblasti vodného hospodárstva. Stále
však existujú medzery. Informácie sú často rozptýlené a nie sú jednoducho
dostupné na rôznych úrovniach rozhodovania. Komisia navrhuje rozvoj tohto
nástroja prostredníctvom následných vykonávacích plánov v záujme
zabezpečenia jeho úplnej interoperability s informačnými systémami
používanými na úrovni členských štátov a na európskej úrovni,
s cieľom zlepšiť naše poznatky o vodných ekosystémoch. Pre vedomostnú
základňu bude prínosné najmä vytvorenie a zavedenie mechanizmov INSPIRE[37], SEIS[38] a GMES a súčasné
výskumy v oblasti vôd v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum
a výskumy, ktoré sa majú vykonať v rámci programu Horizont 2020[39]. Pokiaľ ide o štatistické
údaje o vode, Komisia navrhne, aby predpisy o environmentálnych
účtoch a štatistických údajoch[40]
zahŕňali požiadavky na informácie, ktoré sú najužitočnejšie pre potreby
politiky v oblasti vodného hospodárstva. Komisia sa bude v úzkej
spolupráci s členskými štátmi usilovať aj o ďalšiu harmonizáciu
cyklov podávania správ v rámci právnych predpisov v oblasti vody
s cieľom znížiť administratívnu záťaž tým, že navrhne ďalšiu integráciu
a prípadne cielené zmeny a doplnenia príslušných právnych predpisov
(rámcová smernica o vode, smernica o dusičnanoch, smernica
o čistení komunálnych odpadových vôd). Komisia bude naďalej podporovať prácu
na zlepšení prepojenia medzi vedou a politikou a bude
ďalej rozvíjať prototyp vodohospodárskeho modelu, ktorý vytvorilo
Spoločné výskumné centrum na účely posúdenia vplyvu koncepcie. Pomôže to aj pri hodnotení nákladov a prínosov
referenčných scenárov a programov opatrení členských štátov
v koordinácii s ostatnými nástrojmi na vnútroštátnej úrovni
a/alebo na úrovni povodia. Pokiaľ ide o riadenie, Komisia navrhuje
v rámci spoločnej implementačnej stratégie vytvoriť jednoduchý
a dobrovoľný systém partnerského preskúmania, prostredníctvom
ktorého budú môcť oblastné orgány povodia zaslať svoje plány vodohospodárskeho
manažmentu povodia na preskúmanie iným oblastným orgánom v rámci
rovnakého členského štátu alebo v iných členských štátoch. Očakáva sa, že
to uľahčí vzájomné získavanie poznatkov a zlepší kvalitu plánov
a ich súlad s podmienkami rámcovej smernice o vode. Komisia by
mohla na základe svojho hodnotenia prvého cyklu plánov vodohospodárskeho
manažmentu povodia určiť oblastné orgány povodia, ktoré by mohli mať najväčší
osoh z takejto výmeny. V rámci reformy SPP Komisia navrhuje zaviesť
osobitné požiadavky rámcovej smernice o vode do mechanizmu
krížového plnenia SPP. Podrobnosti o tomto návrhu sa musia spresniť
v delegovaných aktoch, ale ak zostane zachovaný, mohlo by to predstavovať
silný stimul na plnenie požiadaviek rámcovej smernice o vode
na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ako sú povolenia na čerpanie
a zadržiavanie vody, čo by zmiernilo značné poľnohospodárske tlaky
na vodné prostredie. V nadväznosti na svoje nedávne oznámenie
o vykonávaní opatrení EÚ v oblasti životného prostredia[41] Komisia v súčasnosti
pracuje na posilnení požiadaviek týkajúcich sa inšpekcií a dohľadu
uplatniteľných na celý súbor právnych predpisov EÚ v oblasti životného
prostredia. Odvetvie vodného hospodárstva je jednou z hlavných oblastí,
ktorým sa táto iniciatíva bude venovať. Komisia preskúma aj to, ako by užšia
spolupráca s členskými štátmi prostredníctvom vykonávacích partnerských
dohôd mohla zlepšiť budúce dodržiavanie predpisov v oblastiach, ako sú
nadmerné prideľovanie alebo nezákonné čerpanie vody. Ako je zdôraznené v pláne Komisie pre
Európu efektívne využívajúcu zdroje, voda je vzácny zdroj, ktorého efektívne
využívanie prinesie značné hospodárske prínosy pre viaceré hospodárske
odvetvia. Komisia preto v rámci procesu európskeho semestra posúdi
aspekty súvisiace s vodou v ročnom prieskume rastu a v
prípade potreby jednotlivým členským štátom navrhne odporúčania zohľadňujúce
špecifiká danej krajiny pre . Pokiaľ ide o tretie krajiny, Komisia
bude postupovať v rámci prístupového procesu a štruktúrovaných
dialógov vedených s krajinami susediacimi s EÚ. Komisia okrem toho podporuje využívanie nástrojov
na zvýšenie informovanosti, ako sú komunikačné kampane[42], certifikačné systémy[43] a stanovovanie
ekologickej stopy[44],
aby sa používateľom vody poskytli stimuly na trvalo udržateľné
rozhodnutia. Koncepcia sa snaží dosiahnuť všeobecné
zlepšenie vodných ekosystémov, čo pozitívne prispeje k cieľu stratégie EÚ
v oblasti biodiverzity, ktorým je zastavenie straty biodiverzity
a degradácie ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020 a ich
obnovenie v čo najväčšej možnej miere. Vďaka tejto koncepcii sa
zintenzívni úsilie zamerané na zvýšenie odolnosti voči katastrofám[45] a na prispôsobenie sa
zmene klímy[46].
Koncepciou sa zároveň podarí dosiahnuť míľnik v oblasti vodného hospodárstva
stanovený v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje. Keďže tlaky
vznikajúce na pevnine ovplyvňujú vo veľkej miere aj stav morského
prostredia, koncepcia prispeje k dosiahnutiu dobrého environmentálneho
stavu podľa rámcovej smernice o morskej stratégii,[47] pod podmienkou náležitej
koordinácie s programami opatrení v rámci morských stratégií, ktoré sa
majú pripraviť do roku 2015. Pokiaľ ide o cezhraničné vodné útvary,
Komisia bude naďalej povzbudzovať kandidátske a susediace krajiny, aby
zosúladili svoje právne predpisy s acquis EÚ v oblasti
životného prostredia, a pritom poskytovať týmto krajinám technickú pomoc. Tabuľka 5 Opatrenie navrhnuté v koncepcii || Kto ho podnikne? || Dokedy? Zaviesť partnerstvá v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo a poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť. || Komisia a zainteresované strany || od roku 2013 Aktualizovať systém WISE. || agentúra EEA, Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2015 Zefektívniť požiadavky v oblasti podávania správ a štatistiky. || agentúra EEA, Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2014 Dokončiť vodohospodársky model. || agentúra EEA, Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2013 Pokračovať v spoločnej implementačnej stratégii v rámci prepojenia vedy a politiky. || agentúra EEA, Komisia, členské štáty a zainteresované strany || kontinuálne Zriadiť a používať systém partnerského preskúmania v rámci spoločnej implementačnej politiky v súvislosti s plánmi vodohospodárskeho manažmentu povodia. || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || 2013 – 2016 Pridať požiadavky rámcovej smernice o vode do krížového plnenia v rámci SPP. || Rada, EP a Komisia || hneď, ako budú splnené podmienky v návrhu Komisie (t. j. najskôr v roku 2014) Posilniť požiadavky týkajúce sa inšpekcií a dohľadu. || Komisia || 2013 Preskúmať odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa vody v rámci európskeho semestra. || Komisia, Európska rada || 2013 Podporiť nástroje na zvyšovanie informovanosti o spotrebe vody (napr. dobrovoľné systémy označovania a certifikácie). || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || kontinuálne 2.6. Globálne aspekty Koncepcia sa zameriava predovšetkým na
európske vody. Voda nepredstavuje len záležitosť miestneho významu, ale aj
globálny problém prepojený s mnohými otázkami, ako sú potravinová
bezpečnosť, dezertifikácia, zmena klímy, vplyv prírodných a človekom
spôsobených katastrof atď., z ktorých majú všetky značný hospodársky, sociálny
a bezpečnostný rozmer. EÚ sa angažuje v mnohých týchto oblastiach
na základe svojich záväzkov v rámci Agendy 21, troch dohovorov
z Ria (o dezertifikácii, zmene klímy a biodiverzite), miléniových
rozvojových cieľov týkajúcich sa vody, johannesburského plánu plnenia
a najnovšie aj konferencie Rio+20. Táto zaangažovanosť bude pre EÚ naďalej
vysokou prioritou. Svet dosiahol v roku 2011 miléniový
rozvojový cieľ pre rok 2015 znížiť na polovicu počet ľudí bez udržateľného
prístupu k pitnej vode, no mnohé africké krajiny naďalej zaostávajú,
pokiaľ ide o prístup k vode. Svet má ešte ďaleko od dosiahnutia
miléniového rozvojového cieľa týkajúceho sa oblasti hygieny, keďže 2,5 miliardy
ľudí v súčasnosti nemá lepšie hygienické podmienky. Rast populácie a konkurujúce potreby používateľov vody povedú
do roku 2025 k zvýšeniu globálneho dopytu po vode o 35 % až
60 %. Táto hodnota by sa mohla do roku 2050 zdvojnásobiť[48]. Tento vývoj ešte zhorší zmena
klímy, čo bude mať vážne dôsledky na potravinovú bezpečnosť. Vodné hospodárstvo by sa s ohľadom
na nové zameranie rozvojovej politiky EÚ[49]
a priority a stratégie partnerských rozvojových krajín
a regiónov malo v rámci rozvojovej spolupráce EÚ zamerať
na tieto aspekty: ·
Prístup k bezpečnej pitnej vode
a základným hygienickým službám, ktorý
Organizácia Spojených národov v roku 2010 vyhlásila za ľudské právo, čo
bolo potvrdené vo vyhlásení na konferencii Rio+20 v roku 2012.[50] ·
Voda pre hospodársky rast a trvalo
udržateľný rozvoj. EÚ bude venovať osobitnú pozornosť
prideľovaniu a využívaniu vody v hospodárskych odvetviach,
udržateľnom poľnohospodárstve a v rámci prepojenia medzi vodohospodárstvom,
poľnohospodárstvom, energetikou a životným prostredím. ·
Riadenie vodných zdrojov: Efektívne inštitucionálne prostredie, ktoré povedie k dobrému
riadeniu vodných zdrojov na úrovni povodia, je kľúčom k dosiahnutiu
záväzku vyhlásenia z konferencie Rio +20 týkajúceho sa značného zlepšenia
vykonávania integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi na všetkých
príslušných úrovniach. Vhodné riadenie a udržateľné vodné hospodárstvo
na regionálnej a cezhraničnej úrovni prostredníctvom prepojenia
vodohospodárstva a bezpečnosti tiež prispievajú k zaisteniu mieru
a politickej stability. Budú potrebné aj mechanizmy koordinácie
partnerov EÚ a partnerských regiónov, ktoré by mohli stavať
na iniciatíve EÚ v oblasti vody (EUWI). Podpora EÚ pre partnerské krajiny a regióny by mala vychádzať zo
skúseností a poznatkov získaných vo vodnom hospodárstve EÚ, najmä pri
vykonávaní rámcovej smernice o vode. Partnerstvo EÚ v oblasti
inovácií zamerané na vodné hospodárstvo by okrem toho mohlo prinášať
a rozširovať inovatívne riešenia problémov s vodou, s ktorými zápasia
rozvojové krajiny. V plánoch vodného hospodárstva partnerských krajín a
v politikách EÚ treba zohľadniť aj tzv. vloženú (virtuálnu) vodu
v predávaných poľnohospodárskych a priemyselných produktoch
z rozvojových krajín. EÚ by v tejto súvislosti mala v rámci
svojej rozvojovej politiky podporiť rozvoj trvalo udržateľného vodného
hospodárstva vo vyvážajúcich krajinách, napr. zvýšením efektívneho
využívania vody a zlepšením výberu plodín a ostatných výrobkov. Tabuľka 6 Opatrenie navrhnuté v koncepcii || Kto ho podnikne? || Dokedy? Podporiť prístup k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým službám. || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || kontinuálne a od roku 2014 Podporiť integrované udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi. || Komisia, členské štáty a zainteresované strany || kontinuálne a od roku 2014 3. Závery a výhľady pre
politiku EÚ v oblasti vodného hospodárstva V koncepcii sú stanovené hlavné
opatrenia, ktoré musia vodohospodári a tvorcovia politiky prijať
na riešenie problémov súvisiacich s vodným prostredím. Je možné a potrebné, aby členské štáty
zlepšili vykonávanie rámcovej smernice o vode a znížili
hydromorfologický tlak v našich povodiach obnovením priechodnosti riek
napríklad prostredníctvom využívania zelenej infraštruktúry. Tá môže zároveň
znížiť citlivosť EÚ voči záplavám a suchám. V rámci SPP, Kohézneho
fondu a štrukturálnych fondov je priestor na financovanie zelenej
infraštruktúry, najmä ak sa podporia súčasné návrhy Komisie o VFR. Aby sa
podporilo dosiahnutie tohto cieľa, malo by sa vypracovať aj usmernenie
k spoločnej implementačnej stratégii. Je nevyhnutné napraviť situáciu týkajúcu sa
nadmerného prideľovania vody a rešpektovať potreby prírody: ekologický tok.
Komisia bude pracovať v rámci postupu spoločnej implementačnej stratégie
na rozvoji spoločného chápania tohto pojmu a spôsobov jeho výpočtu.
Komisia počas prác na tejto koncepcii zároveň zriadila spoločne
s agentúrou EEA vodné účty, ktoré vodohospodárom poskytnú realistickejší
obraz o dostupnosti vody na úrovni povodia a spádovej oblasti.
Keď sa tieto nástroje v rámci postupu spoločnej implementačnej stratégie
upravia, umožnia omnoho lepšie prideľovanie vody. Difúzne znečistenie a znečistenie
z bodových zdrojov stále ohrozujú stav vôd EÚ, a to napriek pokroku
dosiahnutému v rámci právnych predpisov o dusičnanoch, čistení
odpadových vôd, priemyselných emisiách, prioritných látkach a výrobkoch
na ochranu rastlín. Potrebné je lepšie vykonávanie týchto právnych
predpisov a Komisia bude pokračovať v ich presadzovaní. Finančná
podpora EÚ je dostupná, ale môže len doplniť, nie nahradiť dlhodobé investičné
plány členských štátov a súkromného sektora v týchto oblastiach. Efektívne využívanie vody môže pomôcť znížiť
nedostatok vody a súvisiace problémy. Stanovovanie cien vody založené
na volumetrickom meraní spotreby predstavuje silný nástroj
na zvýšenie efektívneho využívania vody, ale napriek právnym požiadavkám
rámcovej smernice o vode sa nevyužíva v plnej miere. Komisia bude
naďalej presadzovať požiadavky a zároveň bude pracovať v rámci
spoločnej implementačnej stratégie na zlepšení metodiky pre primeranú
úhradu nákladov, ktorá zahŕňa environmentálne náklady. Komisia ďalej navrhuje,
aby sa v rámci spoločnej implementačnej stratégie vypracovala spoločná
metodika pre ciele efektívneho využívania vody, ktoré by sa v prípade
potreby začlenili do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.
Efektívnejšie využívanie vody je mimoriadne naliehavé v určitých
odvetviach. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, v návrhu Komisie o pilieri
SPP II (rozvoj vidieka) je naplánovaná podpora pre zlepšenie efektívnosti
zavlažovania, ak dôjde k zníženiu spotreby vody. Pokiaľ ide o budovy,
Komisia navrhuje začleniť výrobky týkajúce sa využívania vody do pracovného
plánu zameraného na ekodizajn v rozsahu uvedenom v tomto pláne, čo predstavuje
nákladovo efektívne riešenie, ktoré by mohlo mať významné pozitívne vedľajšie
prínosy z hľadiska zníženia spotreby elektrickej energie. Komisia zváži vytvorenie regulačného nástroja
na zavedenie celoeurópskych noriem pre opätovné využívanie vody, čím sa
odstránia prekážky pre rozšírené využívanie tohto alternatívneho zásobovania
vodou. Pomohlo by to zmierniť nedostatok vody a znížiť citlivosť. Súbor prierezových nástrojov bude slúžiť na
podporu vykonávania opatrení naplánovaných v tejto koncepcii. Partnerstvá
v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo a na
produktivitu a udržateľnosť v poľnohospodárstve podporia testovanie
a šírenie inovatívnych riešení tým, že pomôžu zosúladiť ponuku
v oblasti inovácií s dopytom. Vodohospodársky model, ktorý
vypracovalo Spoločné výskumné centrum, pomôže vodohospodárom posúdiť nákladovú
efektívnosť opatrení zahrnutých v ich plánoch vodohospodárskeho manažmentu
povodia. Rozvoj systému WISE a zvýšenie jeho interoperability uľahčí
subjektom s rozhodovacou právomocou prístup k dôležitým informáciám.
K dispozícii bude systém partnerského preskúmania, ktorý umožní vzájomnú
výmenu poznatkov pri vypracúvaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.
Ak sa schváli súčasný návrh Komisie týkajúci sa SPP, doplnenie určitých
požiadaviek rámcovej smernice o vode do mechanizmu krížového plnenia
bude predstavovať silný podnet na dodržiavanie týchto požiadaviek. Komisia by
mohla napokon v rámci procesu európskeho semestra vydať odporúčania pre
jednotlivé členské štáty zohľadňujúce špecifiká danej krajiny s cieľom
určiť hospodárske opatrenia a opatrenia v oblasti vodného prostredia,
ktoré prinesú osoh všetkým. Komisia po ukončení terajších rokovaní
o VFR posúdi ich výsledok a, ak sa to ukáže ako nevyhnutné
na dosiahnutie cieľov politiky v oblasti vodného hospodárstva,
predloží ďalšie náležité legislatívne návrhy, napríklad návrhy týkajúce sa
merania spotreby, prírodných opatrení na zadržiavanie vody a cieľov súvisiacich
s efektívnym využívaním vody. Vykonávanie a monitorovanie návrhov
koncepcie bude v relevantných prípadoch vychádzať zo spoločnej
implementačnej stratégie rámcovej smernice o vode, v rámci ktorej ich
Komisia predloží a bude na ne nadväzovať. Komisia vypracuje
hodnotiacu tabuľku, ktorú bude pravidelne aktualizovať na účely kontroly
pokroku vykonávania. Rámcová smernica o vode sa musí preskúmať
a možno aj zrevidovať do roku 2019. Komisia pri príprave tohto
preskúmania posúdi stav vykonávania všetkých aspektov koncepcie a v prípade
potreby navrhne zmeny a doplnenia smernice v záujme ľahšieho plnenia jej
cieľov. Vďaka týmto zmenám a doplneniam by sa niektoré nezáväzné návrhy
uvedené v koncepcii mohli stať právne záväznými požiadavkami, ak by sa
dobrovoľný prístup preukázal ako nedostatočný. V koncepcii je jasne stanovený cieľ
a postup rozvoja politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva.
Dosiahnutie tohto cieľa je vecou politickej vôle a odhodlania
zainteresovaných strán v nasledujúcich rokoch. V nižšie uvedenej tabuľke 7 je prehľad
návrhov opatrení koncepcie, ktoré sú opísané v tomto dokumente, ako
aj harmonogram ich vykonávania. || Ako ich dosiahneme? Osobitné ciele koncepcie || Dobrovoľne || Regulačný nástroj || Podmienenosť || Priorita financovania Stanovovanie cien vody stimulujúce jej efektívne využívanie || Usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o systémoch obchodovania do roku 2014 || Presadzovanie článku 9 rámcovej smernice o vode (kontinuálne) || Podmienky ex ante v rámci fondov pre rozvoj vidieka a kohéznu politiku od roku 2014 || Meranie spotreby || || Presadzovanie článku 9 rámcovej smernice o vode (kontinuálne) || || Zníženie využívania vody v poľnohospodárstve || || || Základná podmienka pre niektoré projekty zavlažovania v rámci rozvoja vidieka od roku 2014 || Zníženie nezákonného čerpania/zadržiavania vody || Využívanie GMES od roku 2013 || Možná iniciatíva EÚ o inšpekciách v roku 2013 || Krížové plnenie v rámci SPP hneď, ako budú splnené podmienky stanovené v návrhu Komisie (t. j. najskôr v roku 2014) || Informovanosť o spotrebe vody (napr. informácie o „virtuálnej“ vode v globálne obchodovanom tovare) || Podporovanie systémov dobrovoľného označovania a certifikácie || || || Maximalizácia využívania prírodných opatrení na zadržiavanie vody (zelená infraštruktúra) || Usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii do roku 2014 || || Ekologizácia piliera SPP I (oblasti ekologického záujmu) od roku 2014 || Štrukturálne fondy, Kohézny fond a úvery EIB (2014 – 2021) Zariadenia na efektívne využívanie vody v budovách || Environmentálna značka EÚ a kritériá pre ekologické verejné obstarávanie 2013 || Pracovný plán týkajúci sa ekodizajnu v roku 2012 || || Zníženie presakovania || Najlepšie postupy/nástroje úrovní SELL v roku 2013 || || || Štrukturálne fondy, Kohézny fond a úvery EIB (2014 – 2021) Maximalizácia opätovného využívania vody || || Možné nariadenie v roku 2015 || || Štrukturálne fondy, Kohézny fond a úvery EIB (2014 – 2021) Zlepšenie riadenia || Partnerské preskúmanie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia (2013 – 2016) || || || Zavedenie vodných účtov Zavedenie ekologického toku Stanovovanie cieľov || Usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o vodných účtoch/ekologických tokoch do roku 2014 Usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii o stanovovaní cieľov do roku 2014 || || || Zníženie povodňových rizík || Prostredníctvom zelenej infraštruktúry (pozri vyššie) Európsky systém informovanosti o záplavách || Plány manažmentu povodňových rizík do roku 2015 || || Zníženie rizika sucha || Prostredníctvom zelenej infraštruktúry (pozri vyššie) Európske stredisko pre monitorovanie prípadov sucha (2013 – 2014) || Presadzovanie požiadaviek rámcovej smernice o vode (kontinuálne) || || Lepší výpočet nákladov a prínosov || Usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii do roku 2014 || || || Lepšia vedomostná základňa || Aktualizácia systému WISE do roku 2015 Vodohospodársky model Spoločného výskumného centra do roku 2013 Činnosť v rámci spoločnej implementačnej stratégie na prepojenie vedy s politikou (kontinuálne) || Požiadavky v oblasti podávania správ/štatistiky do roku 2014 || || Podpora pre rozvojové krajiny || || || || Podpora prístupu k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým službám Podpora pre integrované udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi. (Kontinuálne, a potom od roku 2014 do roku 2021) Riešenie problému znečistenia || Správa o liekoch a životnom prostredí (2013) || Cielené presadzovanie rámcovej smernice o vode, smernice o environmentálnych normách kvality/o prioritných látkach, smernice o dusičnanoch, smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o priemyselných emisiách so zameraním na: 1. Monitorovanie požiadaviek rámcovej smernice o vode – environmentálne normy kvality/smernica o prioritných látkach. 2. Rozšírenie oblastí citlivých na dusičnany a posilnenie akčných programov (kontinuálne). 3. Zlepšenie miery dodržiavania predpisov týkajúcich sa čistenia odpadovej vody prostredníctvom dlhodobého investičného plánovania (vrátane prostriedkov EÚ a úverov EIB) do roku 2018, vykonávacie plány vypracované do roku 2014. 4. Zabezpečenie toho, aby v povoleniach na priemyselné emisie boli stanovené limitné hodnoty emisií, ktoré sú v súlade s najlepšími dostupnými technikami (BAT) a zohľadňujú náležité vodohospodárske ciele, od roku 2016. Prijatie navrhnutých zmien a doplnení environmentálnych noriem kvality/smernice o prioritných látkach. || Pridanie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov do krížového plnenia v rámci SPP – hneď po splnení podmienok stanovených v návrhu Komisie (t. j. najskôr v roku 2014) || Prierezové ciele || Partnerstvá v oblasti inovácií zamerané na vodné hospodárstvo a poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť od roku 2013 || Celkové presadzovanie smerníc: rámcová smernica o vode, smernica o environmentálnych normách kvality/o prioritných látkach, smernica o dusičnanoch, smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, smernica o priemyselných emisiách || Možné odporúčania v rámci európskeho semestra v roku 2013 || Celkové prioritné usporiadanie cieľov týkajúcich sa vodného hospodárstva v rámci SPP, štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a úverov EIB (2014 – 2021) [1] Zmapovanie našej budúcnosti v súvislosti s vodnými
zdrojmi (Charting our water future), správa skupiny pre vodné zdroje do roku
2030,
http://www.mckinsey.com/client_service/sustainability/latest_thinking/charting_our_water_future. [2] http://www.eea.europa.eu/themes/water/publications-2012.
[3] Správa Komisie o vykonávaní rámcovej smernice
o vode (2000/60/ES) – plány vodohospodárskeho manažmentu povodia a oznámenie
Komisie o správe o preskúmaní politiky týkajúcej sa nedostatku vody
a súch, prijaté spoločne s touto koncepciou. [4] Pracovný dokument útvarov Komisie o kontrole
účelnosti politiky EÚ v oblasti sladkej vody. [5] Pracovný dokument útvarov Komisie – hodnotenie vplyvu, sprievodný
dokument oznámenia Komisie s názvom Koncepcia na ochranu vodných
zdrojov Európy, ktoré obsahuje úplný zoznam štúdií tvoriacich podklad tejto koncepcie. [6] Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012
o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti vôd, potrebe komplexného
prístupu k európskym problémom v tejto oblasti http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2012-0273&language=SK&ring=A7-2012-0192.
Pozri aj stanovisko Výboru regiónov (30. júna 2011) k úlohe miestnych
a regionálnych orgánov v trvalo udržateľnom vodnom hospodárstve, http://www.toad.cor.europa.eu/ViewDoc.aspx?doc=cdr%5cenve-v%5cdossiers%5cenve-v-008%5cEN%5cCDR5-2011_REV2_PAC_EN.doc&docid=2770279,
a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (15. júna
2011) na tému „Začlenenie vodohospodárskej politiky do ostatných
oblastí európskej politiky“, http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.nat-opinions.18788 [7] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES,
ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva
v oblasti vodného hospodárstva. Ú. v. ES L 327, 22.12.2000. [8] Takzvaný hydromorfologický tlak, ktorý pôsobí
na približne 40 % vodných útvarov. [9] Smernica Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov
určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, Ú.
v. ES L 175, 5.7.1985 v znení neskorších zmien a doplnení. Komisia
očakáva, že blížiaca sa revízia smernice o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie prispeje aj k dosiahnutiu cieľov v oblasti
vodnej politiky tým, že pomôže komplexnejšie identifikovať vplyvy na vodu. [10] Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady
o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné
prostredie. Ú. v. ES L 197, 21.7.2001. [11] Pozri rámcovú smernicu o vode
a politický dokument o hydromorfologických tlakoch „Focus on hydropower, navigation and flood defence activities -
Recommendations for better policy integration“ (Zameranie sa na vodnú
energiu, lodnú dopravu a protipovodňové opatrenia – odporúčania na lepšie
politické začlenenie). http://circa.europa.eu/Public/irc/env/wfd/library?l=/framework_directive/thematic_documents/hydromorphology/hydromorphology/_EN_1.0_&a=d [12] Pozri napr. Medzinárodný dohovor na ochranu rieky
Dunaj, spoločné vyhlásenie o plavbe http://www.icpdr.org/main/sites/default/files/Joint_Statement_FINAL.pdf.
[13] http://ec.europa.eu/budget/reform/commission-proposals-for-the-multiannual-financial-framework-2014-2020/index_en.htm [14] Je ťažké získať spoľahlivé údaje o nezákonnom
čerpaní, ale podľa španielskeho ministerstva životného prostredia bolo
v roku 2006 v Španielsku 510 000 nezákonných studní (WWF,
Nezákonné využívanie vody v Španielsku. Príčiny, účinky a riešenia,
máj 2006). [15] Smernica Rady č. 91/271/EHS o čistení
komunálnych odpadových vôd. Ú. v. ES L 135, 30.5.1991. [16] Smernica Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred
znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov. Ú. v. ES L 375,
31.12.1991. [17] Smernica Rady 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov
na ochranu rastlín na trh, Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, zrušená
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, Ú. v. EÚ L
309, 24.11.2009. [18] Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia. Ú.
v. EÚ L 28, 29.1.2008, ktorá sa má nahradiť smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, Ú. v. EÚ L 334,
17.12.2010. [19] Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006
o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok
(REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene
a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS)
č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady
76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES
a 2000/21/ES, Ú. v. EÚ L 396/1, 30.12.2006. [20] Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh, Ú. v. ES L
123, 24.4.1998, ktorá sa nahrádza nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich
používaní, Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012. [21] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES,
ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo
udržateľného používania pesticídov, Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009. [22] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES,
ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, Ú. v. ES L
311, 28.11.2001. [23] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES,
ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch, Ú. v.
ES L 311, 28.11.2001. [24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES
z 31. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES
o právnych predpisoch spoločenstva, týkajúcich sa liekov na humánne
použitie, Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004. [25] Pozri odôvodnenie 6 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2010/84/EÚ, ktorou sa, pokiaľ ide o dohľad nad liekmi, mení
a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva
o humánnych liekoch, Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2010; a odôvodnenie 3
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1235/2010, ktorým sa mení
a dopĺňa, pokiaľ ide o dohľad nad liekmi na humánne použitie,
nariadenie (ES) č. 726/2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri
povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie
a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje
Európska agentúra pre lieky, a nariadenie (ES) č. 1394/2007 o liekoch
na inovatívnu liečbu, Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2010. [26] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou
sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide
o prioritné látky v oblasti vodnej politiky. COM(2011) 876,
31.1.2012. [27] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade,
Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii. KOM(2007)
414, 18.7.2007. [28] Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje COM(2011)
571, 20.9.2011. [29] Komisia začala na základe sťažnosti konania
vo veci porušenia predpisov proti deviatim členským štátom pre ich
obmedzené vykonávanie koncepcie vodohospodárskych služieb. [30] Environmentálna značka EÚ: http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/;
ekologické verejné obstarávanie EÚ:
http://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm. [31] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES
o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn
energeticky významných výrobkov, Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009; smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie
a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných
informáciách o výrobkoch, Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010. [32] http://www.eea.europa.eu/articles/the-water-we-eat. [33] Komisia vypracovala Európsky systém informovanosti
o záplavách ako účinný nástroj na zvýšenie pripravenosti
na cezhraničné záplavy v Európe, ktorý bol prijatý ako súčasť služby
riadenia núdzových stavov európskeho programu monitorovania Zeme (GMES) (GIO EMS). [34] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Naše životné
poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity
do roku 2020. KOM(2011) 244, 3.5.2011. [35] Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia
týkajúce sa osvedčených postupov s cieľom obmedziť, zmierniť alebo
kompenzovať zástavbu pôdy SWD(2012) 101 v konečnom znení/2, 15.5.2012. [36] Oznámenie Komisie o európskom partnerstve
v oblasti inovácií zameranom na vodné hospodárstvo, COM(2012) 216
final, 10.5.2012. Oznámenie Komisie o európskom partnerstve v oblasti
inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“, COM(2012) 79
final, 29.2.2012. [37] Pozri
http://inspire.jrc.ec.europa.eu/ [38] Pozri http://ec.europa.eu/environment/seis/ [39] Pozri
http://ec.europa.eu/research/horizon2020/index_en.cfm [40] Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických
účtoch, Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011. [41] Oznámenie Komisie o zlepšení využitia potenciálu
opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom
rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať
COM(2012) 095 final, 7.3.2012. [42] Pozri komunikačnú kampaň Generation
Awake http://www.generationawake.eu/sk. [43] Pozri Spravovanie európskych vôd.
http://www.ewp.eu/activities/water-stewardship/. [44] Pozri ISO
http://www.iso.org/iso/catalogue_detail?csnumber=43263 [45] Oznámenie Komisie o prístupe
Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof
KOM (2009) 82 v konečnom znení. [46] Komisia pracuje na vytvorení integrovanej adaptačnej
stratégie EÚ do roku 2013. [47] Smernica 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre
činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky, Ú. v. EÚ
L164, 25.6.2008. [48] Európska správa o rozvoji
2011/2012
http://ec.europa.eu/europeaid/what/development-policies/research-development/erd-2011-2012_en.htm. [49] Program zmien – KOM (2011) 637
v konečnom znení, prijatý 13. októbra 2011. [50] Pozri http://www.uncsd2012.org/index.html.