(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (4) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (5). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa toto nariadenie malo kodifikovať.

(2)

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu a na uľahčenie cezhraničného obchodu v rámci Únie je nevyhnutné, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách boli rovnaké ako zodpovedajúce platby v rámci členského štátu.

(3)

Neodporúča sa uplatňovať zásadu rovnosti poplatkov, pokiaľ ide o platobné nástroje, ktoré sú hlavne alebo výhradne papierové, ako sú napríklad šeky, keďže pre svoju povahu sa nemôžu spracúvať tak efektívne ako elektronické platby.

(4)

Zásada rovnosti poplatkov by mala platiť pre platby začaté alebo ukončené v papierovej podobe alebo v hotovosti, ktoré sa v priebehu platobného reťazca spracúvajú elektronicky, s výnimkou šekov, ako aj pre všetky poplatky, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s platobnou transakciou, vrátane poplatkov spojených so zmluvou. Nepriame poplatky zahŕňajú poplatky za zadanie trvalého platobného príkazu alebo poplatky za používanie platobnej, debetnej alebo kreditnej platobnej karty, ktoré by mali byť rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné platobné transakcie v rámci Únie.

(5)

Aby sa predchádzalo roztrieštenosti platobných trhov, je vhodné uplatňovať zásadu rovnosti poplatkov. Na tento účel by sa pre každú kategóriu cezhraničných platobných transakcií mala určiť vnútroštátna platba, ktorá má rovnaké alebo veľmi podobné znaky ako cezhraničná platba. Na určenie vnútroštátnej platby, ktorá zodpovedá cezhraničnej platbe, by malo byť možné použiť napríklad tieto kritériá: spôsob zadania pokynu, vykonania a ukončenia platby, miera automatizácie, zabezpečenie platby, postavenie klienta a vzťah k poskytovateľovi platobných služieb alebo použitý platobný nástroj, ako je vymedzený v článku 4 bode 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (6). Tieto kritériá by sa nemali považovať za vyčerpávajúce.

(6)

Príslušné orgány by mali, ak to považujú za potrebné, vydávať usmernenia na určenie zodpovedajúcich platieb. Komisia, ktorej podľa potreby pomáha Výbor pre platby zriadený článkom 85 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (7), by mala príslušným orgánom poskytnúť vhodné usmernenia a mala by im pomáhať.

(7)

V záujme ľahšieho fungovania vnútorného trhu a vyhnutiu sa nerovností medzi používateľmi platobných služieb v členských štátoch eurozóny a členských štátoch mimo eurozóny v súvislosti s cezhraničnými platbami v eurách je nevyhnutné zabezpečiť, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách v rámci Únie boli zosúladené s poplatkami za zodpovedajúce vnútroštátne platby vykonávané v národnej mene členského štátu, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb sa považuje za nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, v ktorom poskytuje svoje služby používateľovi platobných služieb.

(8)

Poplatky za menovú konverziu predstavujú významné náklady na cezhraničné platby v prípadoch, keď sa v členskom štáte platiteľa a v členskom štáte príjemcu používajú rôzne meny. V článku 45 smernice (EÚ) 2015/2366 sa vyžaduje, aby boli poplatky a použitý výmenný kurz transparentné, v článku 52 bode 3 uvedenej smernice sa stanovujú požiadavky na informácie, pokiaľ ide o platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová zmluva, a v článku 59 ods. 2 uvedenej smernice sa uvádzajú požiadavky na informácie pre strany, ktoré ponúkajú služby menovej konverzie v bankomatoch alebo na miestach predaja. Je nevyhnutné zabezpečiť dodatočné opatrenia s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nadmernými poplatkami za služby menovej konverzie a zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie, ktoré potrebujú, aby si vybrali najlepšiu možnosť menovej konverzie.

(9)

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať, by mali byť primerané, vhodné a nákladovo efektívne. Zároveň v situáciách, keď sa platiteľovi v bankomate alebo na mieste predaja ponúkajú rôzne možnosti menovej konverzie, by poskytnuté informácie mali umožňovať porovnanie tak, aby mohol platiteľ urobiť informované rozhodnutie.

(10)

V záujme dosiahnutia porovnateľnosti by sa poplatky za menovú konverziu pre všetky platby viazané na kartu mali vyjadriť rovnakým spôsobom, a to konkrétne ako percentuálne prirážky k posledným dostupným referenčným výmenným kurzom eura, ktoré oznámila Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“). Prirážka by mohla byť založená na sadzbe odvodenej od dvoch sadzieb ECB v prípade konverzie medzi dvomi menami inými ako euro.

(11)

V súlade so všeobecnými požiadavkami na informácie týkajúcimi sa poplatkov za menovú konverziu, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2015/2366, by poskytovatelia služieb menovej konverzie mali pred začatím platobnej transakcie zverejniť informácie o svojich poplatkoch za menovú konverziu. Strany, ktoré poskytujú služby menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, by mali poskytovať informácie o svojich poplatkoch za takéto služby jasným a prístupným spôsobom, napríklad zobrazením svojich poplatkov na mieste predaja alebo digitálne na termináli alebo na obrazovke v prípade online nákupov. Okrem informácií uvedených v článku 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366 by tieto strany mali pred začatím platby poskytnúť explicitné informácie o sume, ktorá sa má vyplatiť príjemcovi v mene používanej príjemcom, a o celkovej sume, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa. Suma, ktorá sa má zaplatiť v mene používanej príjemcom, by mala vyjadrovať cenu tovaru alebo služieb, ktoré sa majú kúpiť, a mohla by sa zobraziť na pokladnici, a nie na platobnom termináli. Mena, ktorú používa príjemca, je vo všeobecnosti miestna mena, ale podľa zásady zmluvnej slobody ňou v niektorých prípadoch môže byť iná mena Únie. Celkovú sumu, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa, by mala tvoriť cena tovaru alebo služieb a poplatky za menovú konverziu. Obe sumy by sa okrem toho mali zaznamenať na potvrdení o zaplatení alebo na inom trvanlivom nosiči.

(12)

V súvislosti s článkom 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, keď sa služba menovej konverzie ponúka v bankomate alebo na mieste predaja, platiteľ by mal mať možnosť túto službu odmietnuť a zaplatiť v mene, ktorú používa príjemca.

(13)

V záujme toho, aby si platitelia mohli porovnať poplatky za možnosti menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, poskytovatelia platobných služieb platiteľa by mali nielen uviesť plne porovnateľné informácie o platných poplatkoch za menovú konverziu v podmienkach svojej rámcovej zmluvy, ale mali by tiež zverejniť tieto informácie prostredníctvom široko prístupnej a ľahko dostupnej elektronickej platformy, najmä na svojich webových sídlach, na webových sídlach svojho internetbankingu a vo svojich aplikáciách mobilného bankovníctva, a to ľahko zrozumiteľným a prístupným spôsobom. To by umožnilo vytvorenie porovnávacích webových sídiel, ktoré by spotrebiteľom uľahčili porovnanie cien, keď cestujú alebo nakupujú v zahraničí. Okrem toho by poskytovatelia platobných služieb platiteľov mali platiteľom pripomenúť platné poplatky za menovú konverziu v prípade, že sa platba viazaná na kartu uskutočňuje v inej mene, a to široko dostupnými a ľahko prístupnými elektronickými komunikačnými kanálmi, ako sú SMS správy, e-maily alebo zasielanie notifikácií prostredníctvom aplikácie mobilného bankovníctva platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by sa mali dohodnúť s používateľmi platobných služieb na elektronickom komunikačnom kanáli, prostredníctvom ktorého budú poskytovať informácie o poplatkoch za menovú konverziu, pričom zohľadnia najúčinnejší kanál na kontaktovanie platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by takisto mali akceptovať žiadosti používateľov platobných služieb, ktorí sa rozhodli neprijímať elektronické správy obsahujúce informácie o poplatkoch za menovú konverziu.

(14)

Pravidelné upozornenia sú vhodné v situáciách, keď sa platiteľ zdržiava dlhší čas v zahraničí, napríklad keď je platiteľ vyslaný pracovne do zahraničia alebo študuje v zahraničí, alebo keď platiteľ pravidelne používa kartu na online nákupy v miestnej mene. Povinnosť poskytovať takéto upozornenia by zabezpečila, aby bol platiteľ informovaný, keď zvažuje rôzne možnosti menovej konverzie.

(15)

Je dôležité, aby sa poskytovateľom platobných služieb uľahčilo vykonávanie cezhraničných platieb. Vzhľadom na to by sa mala podporiť štandardizácia týkajúca sa najmä používania medzinárodného identifikátora čísla platobného účtu (IBAN) a obchodného identifikačného kódu (BIC). Preto je vhodné, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali používateľom platobných služieb IBAN a BIC na dotknutý účet.

(16)

S cieľom zaručiť nepretržité, včasné a účinné poskytovanie štatistiky o platobnej bilancii v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) je žiaduce zabezpečiť, aby sa naďalej mohli zhromažďovať ľahko dostupné údaje o platbách, ako sú napríklad IBAN, BIC a suma transakcie alebo základné súhrnné údaje o platbách v prípade rôznych platobných nástrojov, ak proces zhromažďovania údajov nenarušuje automatizované spracovanie platieb a ak sa môže plne automatizovať. Toto nariadenie sa nedotýka vykazovacích povinností na iné politické účely, ako je napríklad predchádzanie praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo na daňové účely.

(17)

Príslušné orgány by mali mať právomoc na účinné plnenie svojich monitorovacích povinností a prijímanie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia poskytovateľmi platobných služieb.

(18)

S cieľom zabezpečiť možnosť nápravy v prípadoch nesprávneho uplatňovania tohto nariadenia by členské štáty mali zabezpečiť vhodné a účinné postupy sťažností a nápravy na riešenie akýchkoľvek sporov medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Je tiež dôležité, aby sa určili príslušné orgány a orgány na rozhodovanie o mimosúdnych sťažnostiach a náprave.

(19)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby príslušné orgány a orgány na rozhodovanie o mimosúdnych sťažnostiach a náprave v rámci Únie aktívne spolupracovali na hladkom a včasnom riešení cezhraničných sporov podľa tohto nariadenia. Takáto spolupráca by mohla mať podobu výmeny informácií týkajúcich sa práva alebo právnej praxe v ich jurisdikciách alebo v prípade potreby prenesenia alebo prevzatia postupov na podávanie sťažností a nápravu.

(20)

Je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(21)

Rozšírenie uplatňovania tohto nariadenia na iné meny ako euro by malo jasné výhody obzvlášť z hľadiska počtu platieb, na ktoré by sa vzťahovalo. Mal by sa zabezpečiť postup oznamovania, aby sa členským štátom, ktoré nepoužívajú euro ako svoju menu, umožnilo rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na cezhraničné platby uskutočňované v ich národnej mene.

(22)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní pravidla vyrovnania nákladov na cezhraničné platby v eurách s nákladmi na vnútroštátne transakcie v národných menách a o účinnosti požiadaviek na informácie o menovej konverzii, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala analyzovať ďalšie možnosti a technickú uskutočniteľnosť uvedených možností rozšírenia pravidla rovnakých poplatkov na všetky meny Únie a ďalšieho zlepšenia transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov za menovú konverziu, ako aj možnosť strán, iných ako je poskytovateľ platobných služieb platiteľa, deaktivovať a aktivovať možnosť prijímania menovej konverzie.

(23)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

„cezhraničná platba“ je elektronicky spracovaná platobná transakcia vykonávaná na podnet platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu, pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v rôznych členských štátoch;

2.

„vnútroštátna platba“ je elektronicky spracovaná platobná transakcia vykonávaná na podnet platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu, pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v tom istom členskom štáte;

3.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá disponuje platobným účtom a ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že taký účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz;

4.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

5.

„poskytovateľ platobných služieb“ je každá z kategórií právnických osôb uvedených v článku 1 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2366 a fyzická alebo právnická osoba uvedená v článku 32 uvedenej smernice s výnimkou inštitúcií uvedených v článku 2 ods. 5 bodoch 2 až 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (8), ktorým členský štát udelil výnimku v zmysle článku 2 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2366;

6.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca, alebo ako platiteľ aj príjemca;

7.

„platobná transakcia“ je úkon, ktorý pozostáva z vkladu, prevodu alebo výberu finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

8.

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

9.

„poplatok“ je každá suma, ktorú poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb a ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s platobnou transakciou, každá suma, ktorú používateľovi platobných služieb účtuje za službu menovej konverzie poskytovateľ platobných služieb alebo strana poskytujúca služby menovej konverzie v súlade s článkom 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, alebo ich kombinácia;

10.

„finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, prostriedky prevádzané v bezhotovostnej forme a elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (9);

11.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá koná na iné účely ako účely, ktoré súvisia s jej obchodnou činnosťou, podnikaním alebo povolaním;

12.

„mikropodnik“ je podnik, ktorý v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní platobných služieb je podnikom v zmysle definície v článku 1 a článku 2 ods. 1 a 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (10);

13.

„výmenný poplatok“ je poplatok medzi poskytovateľmi platobných služieb platiteľa a príjemcu za každé inkaso;

14.

„inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa suma transakcie odpisuje z platobného účtu platiteľa a platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe súhlasu platiteľa, ktorý dal príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo platiteľovmu vlastnému poskytovateľovi platobných služieb;

15.

„systém inkasa“ je spoločný súbor pravidiel, postupov a noriem dohodnutých medzi poskytovateľmi platobných služieb na výkon inkasa.