SOC/655

Zmenený návrh nariadenia o ESF+

STANOVISKO

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)
[COM(2020) 447 final – 2018/0206 (COD)]

Hlavný spravodajca: Krzysztof BALON

Pomocný hlavný spravodajca: Carlos Manuel TRINDADE

1.Závery a odporúčania

1.1Hospodárstvo, trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti v Európskej únii utrpeli v dôsledku pandémie COVID-19 bezprecedentný a zásadný šok. Pandémia priniesla početné a obrovské sociálne výzvy, ako je prehlbovanie nerovností a prudký nárast chudoby v dôsledku straty pracovných miest a predvídateľného zvýšenia sociálneho a pracovného vylúčenia zraniteľných skupín. Ak chce Európa zostať konkurencieschopnou v globálnom hospodárstve a chrániť, rešpektovať a uplatňovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP), musí riadne zosúladiť svoje hospodárske a sociálne politiky, najmä v čase krízy. Na riešenie týchto výziev by EÚ mala prijať vhodné opatrenia, ktoré by sa mali v neposlednom rade týkať viacročného finančného rámca (VFR) vrátane Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+).

1.2Vo fáze obnovy je dôležité zabezpečiť konzistentnosť pri využívaní jednotlivých európskych fondov, aby sa zabránilo fragmentácii intervencií na vnútroštátnej úrovni. EHSV preto rozhodne súhlasí s tým, aby sa umožnilo spolufinancovať operácie ESF+ prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Okrem toho by sa malo využívanie ESF+ na financovanie operácií na podporu zelenej a digitálnej transformácie zamerať na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností a dopĺňať tak ostatné európske fondy v rámci VFR a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

1.3Nariadenie o ESF+ nie je primerane financované, aby pokrylo potreby politiky sociálnej súdržnosti. EHSV preto rozhodne nesúhlasí so znížením celkového finančného krytia ESF+ na obdobie 2021 – 2027. Systém povinného prerozdeľovania prostriedkov z ESF+ a/alebo EFRR do Fondu na spravodlivú transformáciu by sa mal zrušiť. Mala by sa zachovať miera spolufinancovania zo súčasného VFR.

1.4EHSV opakuje svoju požiadavku z predchádzajúceho stanoviska, aby sa 30 % z celkových zdrojov určených na politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyčlenilo na ESF+ a aby sa okrem toho vyčlenilo 30 % existujúcich zdrojov v rámci ESF+ na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia. Keďže v zmenenom návrhu sa stanovuje pridelenie 5 % zdrojov na riešenie otázky chudoby detí, táto požiadavka predstavuje nevyhnutné minimum. EHSV zároveň podporuje zvýšenie minimálnej sumy na začlenenie osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), na 15 %; vyššie miery NEET u žien v niektorých regiónoch EÚ by sa mali zohľadniť osobitným pridelením finančných prostriedkov.

1.5Vzhľadom na úlohu ESF+ pri vykonávaní EPSP EHSV dôrazne vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zvážili primeranejšie monitorovanie sociálnej situácie v európskom semestri zahrnutím zoznamu dohodnutých ukazovateľov, ktoré by dokázali poskytnúť spoľahlivé a primerané informácie o sociálnom vývoji v EÚ. EHSV v blízkej budúcnosti vypracuje svoj vlastný návrh takéhoto zoznamu.

1.6EHSV si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohráva sociálne hospodárstvo (vrátane poskytovateľov sociálnych služieb) v sociálnom rozmere EÚ, a uznáva jeho zásadnú úlohu v čase krízy a obnovy, a preto opakuje požiadavku uvedenú vo svojom predchádzajúcom stanovisku 1 , že podpora opatrení v oblasti sociálneho hospodárstva vrátane neziskových organizácií poskytujúcich podporu a služby ľuďom by sa mala stať osobitným samostatným cieľom v rámci ESF+.

1.7V prípade použitia ESF+ na spolufinancovanie sociálnych služieb vo verejnom záujme by sa v nariadení malo stanoviť, že tieto služby musia spĺňať kritériá všeobecného prístupu, vysokej kvality a dostupnosti. V súvislosti s odstránením zložky Zdravie z ESF+ je potrebné lepšie definovať cieľovú skupinu, ktorej sú určené zdroje na podporu zdravotnej starostlivosti, ale aj dlhodobej starostlivosti o zraniteľné osoby. Navyše rodiny a neformálni opatrovatelia sa musia identifikovať ako explicitná cieľová skupina ESF+, aby sa zabezpečilo, že budú plne podporovaní pri riešení budúcich otrasov.

1.8Na podporu európskej solidarity, ktorá bola vážne zasiahnutá súčasnou krízou, je potrebné podstatne zvýšiť objem prostriedkov určených na nadnárodné alebo cezhraničné projekty, siete alebo zložky.

1.9Hoci ESF+ obsahuje osobitný cieľ zameraný na integráciu občanov tretích krajín, EHSV odporúča zahrnúť doň odôvodnenie, v ktorom sa objasní, že z právnych predpisov EÚ nevyplývajú žiadne obmedzenia týkajúce sa prístupu utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov z tretích krajín k aktívnym opatreniam alebo prístupu k sociálnej podpore pri prístupe k takýmto opatreniam. EHSV tiež nalieha na členské štáty, aby upustili od používania obmedzení, ktoré zhoršujú sociálne vylúčenie migrantov. To platí aj pre iné zraniteľné skupiny, ako sú etnické menšiny.

1.10Okrem toho je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým plne vykonávať zásadu partnerstva, do ktorej sú zapojení sociálni partneri a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti. Základným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa je riadne financovanie budovania kapacít sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti, najmä ich sietí a federácií.

2.Úvod

2.1Európska komisia (ďalej len „EK“) prijala 30. mája 2018 návrh nariadenia o ESF+ 2 , v ktorom sa zaoberá ďalšími výzvami, ktorým EÚ čelí nedostatočná úroveň zručností, nedostatočné výsledky aktívnej politiky trhu práce a systémov vzdelávania, výzvy vyplývajúce z nových technológií a nových foriem práce, nízkej mobility pracovnej sily a sociálneho vylúčenia. EHSV prijal 17. októbra 2018 stanovisko k tomuto návrhu, ktorého hlavný obsah zostáva v platnosti 3 . V reakcii na sociálne a hospodárske dôsledky pandémie COVID-19 prijala EK 28. mája 2020 zmenený návrh ESF+ 4  predmet tohto stanoviska vypracovaný na žiadosť EK z 28. mája a na žiadosť Európskeho parlamentu z 9. júna 2020.

2.2Hospodárstvo, trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti v EÚ utrpeli v dôsledku pandémie COVID-19 bezprecedentný a zásadný šok. Priame a nepriame účinky pandémie COVID-19 majú a budú mať významný a škodlivý vplyv na všetky členské štáty a spôsobia nielen výrazný krátkodobý pokles HDP, ale aj najmä v strednodobom až dlhodobom horizonte prehlbovanie sociálnych nerovností a zvyšovanie chudoby a nezamestnanosti, a to aj medzi mladými ľuďmi. Kľúčovým problémom bude rýchlo rastúca chudoba spôsobená okrem iného stratou pracovných miest a „novým“ sociálnym a pracovným vylúčením zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a migrantov.

2.3Na druhej strane má EÚ problémy so zvládnutím výzvy spojenej s dlhovekosťou, ako tragicky ukazujú počty starších ľudí, ktorí v niekoľkých členských štátoch zomreli na COVID-19 v opatrovateľských zariadeniach. Nejde iba o problémy, ktorým čelia staršie osoby, ale aj o európsku nestabilitu v medzigeneračnej solidarite, ktorá si vyžaduje výrazné zásahy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

2.4Ďalší nedávny a prebiehajúci vývoj zhoršil štrukturálne výzvy, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, riadenia migračných tokov a zo zvýšených bezpečnostných hrozieb, z prechodu na čistú energiu, technologických zmien, zo starnutia pracovnej sily, ako aj z narastajúceho nesúladu medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami a pracovnou silou v rovnakých sektoroch a regiónoch, ktoré pociťujú najmä MSP. EÚ by sa mala pripraviť na súčasné a budúce výzvy tým, že bude investovať do relevantných zručností v záujme podpory zelenej transformácie a digitalizácie, usilovať sa o to, aby bol rast inkluzívnejší vďaka zlepšeniu politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, pričom je potrebné zohľadniť hospodársku a priemyselnú udržateľnosť. EHSV víta podporu z ESF+ na opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, ako sa uvádza v novom odôvodnení 14 predmetného návrhu.

2.5S cieľom splniť tieto výzvy by EÚ mala prijať vhodné opatrenia, v neposlednom rade prispôsobením VFR vrátane Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) novým rámcovým podmienkam.

2.6Dokonca aj v čase krízy by sa všetky zainteresované strany na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni mali riadiť zásadami dobrej správy vecí verejných a pri plánovaní, implementácii a hodnotení operácií ESF+ by sa mali riadiť zásadami právneho štátu. EK by mala zabezpečiť, aby sa žiadosti v rámci ESF+ predložené sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti posudzovali spravodlivo na základe transparentných kritérií. Okrem toho je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhajovať a riadne vykonávať zásadu partnerstva vychádzajúc z kódexu správania a zapojiť sociálnych partnerov a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti. Základným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa je riadne financovanie budovania kapacít sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti vrátane ich sietí a federácií.

2.7EHSV vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím nepokračovať v konzultáciách s externými zainteresovanými stranami o tejto zmenenej verzii nariadenia. Argument naliehavosti nie je dostatočný na to, aby ospravedlňoval nerešpektovanie základnej zásady konzultácie so zainteresovanými stranami o zmenách v takom dôležitom nariadení. EHSV však víta informáciu, že sa vedú konzultácie s členskými štátmi a Európskym parlamentom, čo, dúfajme, povedie k významným zlepšeniam v niektorých aspektoch návrhu.

3.Kľúčové aspekty zmeneného návrhu Európskej komisie

3.1Zvýšenie požiadaviek tematickej koncentrácie na zamestnanosť mladých ľudí vzhľadom na nebezpečenstvo extrémne vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a rastúceho podielu mladých NEET (ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy): členské štáty s mierou mladých NEET (veková skupina 15 – 29 rokov) vyššou, ako je priemer EÚ, by mali vyčleniť najmenej 15 % svojich zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia (na rozdiel od 10 % podľa pôvodného návrhu Komisie) na cielené opatrenia a štrukturálne reformy na podporu mladých ľudí.

3.2Riešenie chudoby detí: EK navrhuje vložiť odôvodnenie a článok, v ktorom sa vyžaduje, aby členské štáty pridelili aspoň 5 % zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na riešenie problému chudoby detí.

3.3Podpora zelenej a digitálnej transformácie v súlade s priemyselnou stratégiou EÚ 5 : na základe predpokladu, že po pandémii COVID-19 nastane „nový normálny stav“, sa v európskych priemyselných ekosystémoch objavia nové modely vrátane nových miestnych hodnotových reťazcov, ktoré si budú vyžadovať nové zručnosti pre nové typy pracovných miest.

3.4Prísne dodržiavanie horizontálnej zásady rodovej rovnosti vo všetkých členských štátoch: vzhľadom na skutočnosť, že pandémia COVID-19 mala neúmerný sociálno-ekonomický vplyv na ženy.

3.5Odstránenie zložky Zdravie z ESF+ pri súčasnom zachovaní ustanovení vyžadujúcich synergické účinky a komplementárnosť akcií medzi ESF+ a novým programom EÚ v oblasti zdravia vzhľadom na potrebu úzkej koordinácie týchto dvoch programov: spojené s návrhom EK vytvoriť omnoho silnejší a samostatný program v oblasti zdravia 6 .

3.6Zabezpečenie toho, aby sa v právnom rámci politiky súdržnosti stanovili mechanizmy, ktoré možno rýchlo uplatniť, ak by v nasledujúcom desaťročí nastali mimoriadne okolnosti: EK navrhuje dočasné opatrenia na použitie ESF+ v rámci reakcie na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti, ktoré sa týkajú výnimiek z určitých pravidiel v záujme účinnejšej reakcie na takéto okolnosti. Znamená to napríklad rozšírenie rozsahu pôsobnosti ESF+ s cieľom zahrnúť podporu pre režimy skráteného pracovného času, ktoré nie sú skombinované s aktívnymi opatreniami, a prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v bezprostredných sociálno-ekonomických ťažkostiach, ako aj možnosť zmiernenia požiadaviek tematickej koncentrácie.

4.Návrhy EHSV k zmenenému návrhu nariadenia

4.1Ak chce Európa zostať konkurencieschopnou v globálnom hospodárstve a chrániť, rešpektovať a vykonávať práva zakotvené v EPSP najmä kvalitné pracovné miesta, kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, všeobecne prístupné zdravotnícke a sociálne služby a rovnaký prístup k nim, sociálne začlenenie a aktívnu účasť osôb so zdravotným postihnutím a iných zraniteľných skupín v spoločnosti musí riadne zosúladiť svoje hospodárske a sociálne politiky, najmä v čase krízy.

4.2V tejto súvislosti by mal byť sociálny rozmer EÚ náležite financovaný z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a rozpočtu EÚ v rámci finančného výhľadu na roky 2021 – 2027 vrátane ESF+. EHSV preto rozhodne súhlasí s tým, aby sa umožnilo spolufinancovať ESF+ prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

4.3Okrem toho by sa malo využívanie ESF+ na financovanie operácií na podporu zelenej a digitálnej transformácie zamerať na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností a dopĺňať tak ostatné európske fondy v rámci VFR a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Vo fáze obnovy je dôležité zabezpečiť konzistentnosť pri využívaní jednotlivých európskych fondov, aby sa zabránilo fragmentácii intervencií na vnútroštátnej úrovni.

4.4EHSV rozhodne nesúhlasí so znížením celkového finančného krytia pre ESF+ na obdobie 2021 – 2027 z pôvodne plánovanej sumy približne 101 miliárd EUR (v súčasných cenách) na súčasnú plánovanú sumu približne 97 miliárd EUR; toto zníženie nie je odôvodnené odstránením zložky Zdravie (na ktorú bolo predtým vyčlenených približne 413 miliónov EUR).

4.5K výraznému zníženiu objemu ESF+ by mohlo dôjsť v dôsledku článku 21a všeobecného nariadenia, v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť prerozdeliť 1,5 až 3 EUR z ESF+ a/alebo EFRR za každé 1 EUR, ktoré dostanú z Fondu na spravodlivú transformáciu (až do výšky 20 % z celkových prostriedkov príslušného fondu). Systém povinného prerozdeľovania prostriedkov by sa mal preto zrušiť.

4.6Navrhované zníženie miery spolufinancovania EÚ je neprijateľné a ich zvládnutie by bolo pre existujúce štruktúry financovania náročné. Členské štáty presúvajú veľkú časť spolufinancovania na realizátorov projektov. Namiesto mobilizácie ďalších vnútroštátnych finančných prostriedkov sa organizácie, ktoré realizujú projekty, dostanú v dôsledku nižšej miery spolufinancovania do finančných ťažkostí. Miery spolufinancovania zo súčasného obdobia financovania by sa preto mali zachovať.

4.7Vzhľadom na to, že ESF+ je hlavným finančným nástrojom na vykonávanie EPSP, EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku 7 vyzval, aby sa na ESF+ vyčlenilo 30 % z celkových zdrojov určených na politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a aby sa okrem toho vyčlenilo 30 % existujúcich zdrojov v rámci ESF+ na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia.

4.8EHSV sa okrem toho domnieva, že rozsah hospodárskych a sociálnych výziev, ktorým čelíme počas sociálnej krízy, ktorá nastala po pandémii COVID-19, si vyžaduje záruku vyváženého využívania ESF+ v celej Európe. EHSV preto opätovne vyjadruje svoj nesúhlas so zrušením minimálneho podielu (v súčasnosti stanoveného na 23,1 %) na financovanie politiky súdržnosti. Dodatočná podpora pre najvzdialenejšie regióny a riedko osídlené oblasti, ako aj podpora mobility pracovnej sily patria medzi ciele ESF+ a takisto úzko súvisia s politikou súdržnosti.

4.9Zatiaľ čo v zmenenom návrhu sa stanovuje pridelenie 25 % zdrojov na sociálne začlenenie a 5 % na riešenie chudoby detí, požiadavka vyčleniť 30 % na sociálne začlenenie predstavuje absolútne nevyhnutné minimum. Okrem toho by v závislosti od skutočnej situácie na konkrétnom území malo byť možné vyčleniť viac ako 5 % finančných prostriedkov na boj proti chudobe detí (ako súčasť 30 % finančných prostriedkov na sociálne začlenenie). V tejto súvislosti by sa opatrenia na boj proti chudobe detí mali vykonávať v súlade s odporúčaním Komisie z 20. februára2013 Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia 8 , pričom by sa mala zohľadniť aj Štúdia uskutočniteľnosti Európskej záruky pre deti (záverečná správa) 9 .

4.10EHSV podporuje zvýšenie minimálneho finančného krytia na začlenenie NEET na 15 %. EHSV podporuje činnosť Komisie zameranú na podporu cielených opatrení na zvýšenie účasti mladých ľudí na trhu práce vrátane osôb s migrantským pôvodom. Tieto opatrenia by mali byť zamerané na podporu zamestnateľnosti mladých ľudí s náležitými zručnosťami, pričom by sa mala zabezpečiť sociálna ochrana a uplatňovanie kolektívneho vyjednávania. V tejto súvislosti výbor upozorňuje na výrazne vyššiu mieru NEET v prípade žien v niektorých regiónoch EÚ, čo by sa malo zohľadniť pridelením zodpovedajúcej vyššej miery financovania osobitne pre ženy, podporou inovatívnych opatrení dohodnutých na úrovni podnikov a úsilím o väčšiu vyváženosť pracovného a súkromného života.

4.11EHSV podporuje tematickú koncentráciu, pretože zabezpečuje, aby členské štáty presadzovali politické priority na úrovni EÚ. EHSV napriek tomu požaduje kombináciu tematickej koncentrácie s určitou flexibilitou a autonómiou pre členské štáty pri úprave plánovania finančných prostriedkov, aby sa predišlo administratívnemu zaťaženiu riadenia programov. Ak by to však viedlo k akémukoľvek zníženiu požiadaviek na tematickú koncentráciu v oblasti sociálneho začlenenia, EHSV žiada sprievodné opatrenia, napríklad umožnenie miery spolufinancovania až do výšky 100 % na činnosti súvisiace s týmito konkrétnymi cieľmi.

4.12Vzhľadom na to, že ESF+ je zameraný na vykonávanie EPSP, v nariadení o ESF+ by sa mali brať do úvahy plány na vykonávanie EPSP na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni ako základné usmerňovacie dokumenty, s ktorými by sa mali zosúladiť dohody o partnerstve a operačné programy, a tieto plány by sa mali monitorovať ako súčasť európskeho semestra. EHSV preto dôrazne vyzýva EK a členské štáty, aby zvážili primeranejšie monitorovanie sociálnej situácie v európskom semestri zahrnutím zoznamu dohodnutých ukazovateľov schopných poskytnúť spoľahlivé a primerané informácie o sociálnom vývoji v EÚ. EHSV už na túto tému vypracoval stanovisko 10 , v ktorom požadoval nové sociálne ukazovatele na monitorovanie vykonávania EPSP v rámci európskeho semestra, ako aj odporúčania pre jednotlivé krajiny v sociálnej oblasti. V blízkej budúcnosti vypracuje svoj vlastný návrh takéhoto zoznamu. Na tento účel by EK mala vypracovať pravidlá a postupy na overenie korelácie medzi návrhmi vnútroštátnych dokumentov, v ktorých sa plánujú výdavky ESF+ na obdobie 2021 – 2027, na jednej strane, a zásadami EPSP na druhej strane (politické rámce pre trh práce, vzdelávanie a odbornú prípravu sú stanovené predovšetkým v kapitolách I a II, zatiaľ čo rámec na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by sa mal stanoviť v kapitole III).

4.13ESF+ primerane nerieši problémy, ktoré sú súčasťou prechodného obdobia, v ktorom žijeme, ako napríklad potrebu zvážiť prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania prijatie stratégií na skrátenie pracovného času bez zníženia miezd, lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života, podporu dobrovoľnej práce na čiastočný pracovný úväzok, nové formy zamestnania, najmä v striebornej ekonomike, obehovom a sociálnom hospodárstve, a všeobecnejšie prerozdelenie práce, ktoré umožňuje každému pracovať a zároveň žiť zmysluplný a zdravý život. ESF+ by mal podporovať sociálnych partnerov a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti pri vypracovávaní týchto stratégií, ako aj pri šírení osvedčených postupov, pričom by mal presadzovať opatrenia zamerané na ich vykonávanie v členských štátoch. Ďalšou oblasťou, v ktorej by mohol byť ESF+ aktívny a inovatívny, je podpora spoločensky prospešnej práce.

4.14V prípade použitia ESF+ na spolufinancovanie sociálnych služieb vo verejnom záujme by sa v nariadení malo stanoviť, že tieto služby musia spĺňať zásady solidarity a transparentnosti, ako aj kritériá všeobecného prístupu, vysokej kvality a dostupnosti v súlade s normami stanovenými v dobrovoľnom európskom rámci pre kvalitu sociálnych služieb 11 .

4.15V súvislosti s odstránením zložky Zdravie z ESF+ je potrebné lepšie definovať cieľovú skupinu, ktorej sú určené zdroje na podporu prístupu zraniteľných osôb k zdravotnej starostlivosti, pričom sa spresňuje, že sa to konkrétne týka osôb bez domova, neregulárnych prisťahovalcov a ďalších osôb bez zdravotného poistenia, ako aj osôb so zdravotným postihnutím a starších zraniteľných osôb. Okrem toho je potrebné objasniť, že ESF+ zahŕňa do svojej pôsobnosti aj dlhodobú starostlivosť o zraniteľné skupiny, berúc do úvahy, že po pandémii bude niekoľko členských štátov pravdepodobne čeliť potrebe prehodnotiť, reorganizovať a/alebo rozvíjať svoje služby v oblasti dlhodobej starostlivosti.

4.16Rodinní opatrovatelia (väčšinou ženy) už poskytujú 80 % dlhodobej starostlivosti v Európe a v dôsledku pandémie COVID-19 sa z jedného dňa na druhý stali výhradnými opatrovateľmi svojich rodinných príslušníkov. Zladiť pracovný a rodinný život sa stalo úplne nemožným a museli poskytovať starostlivosť a rehabilitáciu, na ktorú mnohí z nich nemali žiadnu odbornú prípravu, bez toho, aby si počas celého zákazu vychádzania mohli aspoň trochu oddýchnuť. Rodiny a neformálni opatrovatelia sa preto musia identifikovať ako explicitná cieľová skupina ESF+.

4.17EHSV si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohráva sociálne hospodárstvo (vrátane poskytovateľov sociálnych služieb) v sociálnom rozmere EÚ, a uznáva jeho zásadnú úlohu v čase krízy a obnovy, a preto opakuje požiadavku, aby sa podpora opatrení v oblasti sociálneho hospodárstva stala osobitným samostatným cieľom v rámci ESF+. Sociálne hospodárstvo vytvára vysoko kvalitné pracovné miesta a podporuje sociálne začlenenie, v neposlednom rade poskytovaním sociálnych, zdravotných a vzdelávacích služieb vo verejnom záujme a zároveň prispieva k rozvoju participatívnej demokracie a občianskej spoločnosti. Odvetvie sociálneho hospodárstva, ako aj neziskové organizácie poskytujúce podporu a služby ľuďom navyše preukázali veľkú odolnosť a prispeli k zmierňovaniu účinkov krízy COVID-19. To by malo viesť k posilneniu existujúcich sociálnych neziskových subjektov a zvýšiť investície do nových subjektov v duchu zabezpečenia nielen hospodárskeho rastu, ale aj spoločných statkov a blahobytu.

4.18Rozsiahle zhromažďovanie údajov, najmä osobných údajov, spôsobuje veľké problémy pri realizácii projektov. Účastníci projektov ESF sa často nepovažujú za oprávnené osoby z hľadiska financovania, ak nepredložia svoje úplné údaje. Napriek snahe zjednodušiť ESF Európska komisia nezmenila svoj návrh týkajúci sa ukazovateľov v prílohách I a II k nariadeniu o ESF+. EHSV preto odporúča, aby sa upustilo od zhromažďovania irelevantných údajov a aby sa požadované ukazovatele prispôsobili konkrétnemu programu. Počet ukazovateľov by sa mal ešte viac znížiť.

4.19Niekoľko krajín zaviedlo určité obmedzenia týkajúce sa utečencov, žiadateľov o azyl a iných migrantov z tretích krajín, či už ide o prístup k aktívnym opatreniam, alebo o prístup k sociálnej podpore. Z tohto dôvodu hoci ESF+ obsahuje osobitný cieľ zameraný na integráciu občanov tretích krajín EHSV naliehavo žiada Európsku komisiu, aby vložila nové odôvodnenie, v ktorom sa objasní, že z právnych predpisov EÚ nevyplývajú žiadne obmedzenia týkajúce sa prístupu k aktívnym opatreniam alebo prístupu k sociálnej podpore pri prístupe k takýmto opatreniam, hoci členské štáty môžu tento prístup obmedziť prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov. EHSV tiež nalieha na členské štáty, aby upustili od používania obmedzení, ktoré zhoršujú sociálne vylúčenie migrantov.

4.20Vzhľadom na potrebu podporovať európsku solidaritu, ktorá bola vážne zasiahnutá súčasnou krízou, EHSV tiež žiada o výrazné zvýšenie prostriedkov na nadnárodné projekty, siete a zložky. Je to potrebné na vybudovanie sietí vzájomnej podpory medzi krajinami, ale aj na posilnenie pocitu európskej identity medzi občanmi rôznych členských štátov a na zviditeľnenie finančnej podpory, ktorú EÚ ponúka svojim občanom. Požiadavky na spolufinancovanie týchto nadnárodných sietí a projektov musia byť flexibilnejšie vzhľadom na negatívny vplyv COVID-19 na nadnárodnú pracovnú a finančnú udržateľnosť.

V Bruseli 18. septembra 2020

Luca JAHIER
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

_____________

(1)       Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165 .

(2)       COM(2018) 382 .

(3)       Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165 .

(4)       COM(2020) 447 .

(5)       COM(2020) 102 .

(6)       COM(2020) 405 .

(7)       Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165 .

(8)       Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5 .

(9)       https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1428&langId=en .

(10)       Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1 .

(11)      SPC/2010/10/8 final https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6140&langId=en .