DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT DELEGOVANÉHO AKTU

1.určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a

2.certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

2.KONZULTÁCIE PRED PRIJATÍM AKTU

Verejnosti bol návrh delegovaného aktu na pripomienkovanie sprístupnený na portáli pre lepšiu právnu reguláciu od 8. februára do 8. marca 2019. Správa o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín bola zverejnená aj na webovom sídle GR pre energetiku 14. marca.

Početné príspevky získané v rámci verejnej spätnej väzby umožnili zhromaždiť názory celého spektra zainteresovaných strán. Komisia bola výslovne vyzvaná, aby v súvislosti s certifikáciou palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy opätovne zvážila rozsah pôsobnosti certifikovateľných dodatočných surovín a hlavných výnimiek stanovených v článku 5. Široko kritizované boli najmä výnimky z kritérií finančnej prínosnosti platné pre biopalivá zo surovín vypestovaných na nevyužívanej pôde a drobnými poľnohospodármi, pretože by mohli viesť k vzniku prípadných medzier v rámci kategórie s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a následne by mohli viesť k rizikám vyplývajúcim z nepriamej zmeny využívania pôdy. Niektoré pripomienky sa týkali aj potreby zahrnúť správne faktory produktivity pre každý druh plodín s cieľom vytvoriť vzorec podľa článku 3, ktorý je účelnejší a ľahšie použiteľný na určenie toho, ktorá surovina patrí do kategórie s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

V dôsledku získanej spätnej väzby sa všeobecný odkaz na nevyužívanú pôdu z článku 5 vypustil s cieľom obmedziť príslušnú výnimku len na obmedzené kategórie opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôdy. Upravila sa aj definícia drobných poľnohospodárov s cieľom vylúčiť možné zneužívanie zo strany korporácií, ktoré kontrolujú niekoľko drobných poľnohospodárov; a dodatočná produkcia, ktorá sa má certifikovať, sa vypočíta na základe dynamického výnosového základu, ktorý podrobnejšie zachytáva skutočné zvýšenie nad rámec bežnej produkcie. Vzorec sa tiež prepracoval tak, aby zahŕňal faktory produktivity pre každú kategóriu plodín.

Napokon sa prepracovalo niekoľko odôvodnení s cieľom objasniť, že i) globálny prístup k jednotlivým surovinám je na plnenie cieľov stanovených v smernici lepší ako individuálny prístup jednotlivých krajín; ii) certifikovateľné palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy by v každom prípade odkazovali na nárast nad rámec bežnej produkcie; iii) osobitné kritérium finančnej prínosnosti, ktoré sa má preukázať v prípade opatrení na zvýšenie produktivity surovín, vychádza z osvedčeného mechanizmu čistého rozvoja vyvinutého v rámci Kjótskeho protokolu; iv) oslobodenie drobných poľnohospodárov od preukazovania finančnej prínosnosti je založené na uznaní ich väčšieho potenciálu dosiahnuteľného zvýšenia produktivity, ako majú veľkí výrobcovia; v) amortizácia investícií do novej produkcie zohráva dôležitú úlohu pri stanovení lehoty na zohľadnenie opatrení prínosnosti; a vi) Komisia bude ďalej špecifikovať a harmonizovať pravidlá certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy prostredníctvom prijatia vykonávacích aktov. 

3.PRÁVNE PRVKY DELEGOVANÉHO AKTU

a)kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka 4 ;

b)všeobecné kritériá na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

c)špecifické kritériá na opatrenia prínosnosti;

d)požiadavky na audit a overovanie, pokiaľ ide o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/…

z 13. 3. 2019,

ktorým sa dopĺňa smernica (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov 5 , a najmä na jej článok 26 ods. 2 štvrtý pododsek,

keďže:

(1)S cieľom riešiť otázku nepriamej zmeny využívania pôdy sa v smernici (EÚ) 2018/2001 vyžaduje, aby Komisia prijala delegovaný akt v záujme stanovenia ustanovení, ktorými sa stanovia kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Takéto ustanovenia by mali byť súčasťou správy o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných surovín (ďalej len „správa o rozšírení surovín“), ktorá bola predložená Európskemu parlamentu a Rade v tento deň.

(2)Nepriama zmena využívania pôdy môže nastať, keď sa pôda predtým určená na výrobu potravín alebo krmiva preorientuje na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V takom prípade sa dopyt po potravinách a krmive musí naďalej uspokojovať, čo môže viesť k rozšíreniu poľnohospodárskej pôdy do oblastí s vysokými zásobami uhlíka, ako sú lesy, mokrade a rašeliniská, čím vzniknú ďalšie emisie skleníkových plynov.

(3)V kritériách udržateľnosti a úspor skleníkových plynov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES 6 a v smernici (EÚ) 2018/2001 sa nezohľadňujú emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy.

(4)V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 7 sa uznala nielen existencia emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, ale aj to, napriek neistote pri ich výpočte, že miera emisií skleníkových plynov súvisiacich s nepriamou zmenou využívania pôdy môže viesť k negovaniu niektorých alebo všetkých úspor emisií skleníkových plynov z jednotlivých biopalív, ako sa vymedzujú v uvedenej smernici, a biokvapalín. Preto sa v nej zaviedol celkový limit množstva uvedených palív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré možno zarátať do cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES. Tento limit predstavuje maximálne 7 % podiel takýchto palív na konečnej energetickej spotrebe v železničnej a cestnej doprave v každom členskom štáte.

(5)Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa obmedzenie biopalív a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín spotrebovaných v doprave zachováva a posilňuje sa zavedením osobitných vnútroštátnych limitov pre celkový príspevok týchto palív k cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030. Tieto limity sa určujú podľa vnútroštátnych podielov uvedených palív na konečnej energetickej spotrebe v železničnej a cestnej doprave v každom členskom štáte do roku 2020 s možnosťou ich zvýšenia o jeden percentuálny bod po maximálnu úroveň 7 %.

(6)V smernici (EÚ) 2018/2001 sa okrem toho požaduje osobitné obmedzenie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, v prípade ktorých sa pozoruje značné rozšírenie produkčnej plochy surovín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, vo výške ich úrovne spotreby v každom členskom štáte v roku 2019. Od 31. decembra 2023 by sa ich podiel mal postupne znižovať na 0 %, a to najneskôr do roku 2030.

(7)Hoci sa všeobecne uznáva, že z nepriamej zmeny využívania pôdy vyplývajú riziká súvisiace s používaním potravinárskych a krmovinárskych plodín na výrobu palív, z vedeckej literatúry vyplýva, že úroveň emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy závisí od mnohých faktorov vrátane typu suroviny použitej na výrobu obnoviteľných palív, úrovne ďalšieho dopytu po surovine spôsobeného používaním biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a miery ochrany pôdy s vysokými zásobami uhlíka v rôznych častiach sveta.

(8)Vo vedeckej literatúre sa okrem toho preukazuje, že vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na potenciál biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na dosiahnutie úspor emisií skleníkových plynov je obzvlášť výrazný v prípade olejnín. Obnoviteľné palivá vyrobené z takýchto surovín sa preto všeobecne považujú za také, ktoré majú vyššie riziko nepriamej zmeny využívania pôdy. To sa odzrkadľuje v časti A prílohy VIII k smernici 2009/28/ES a smernici (EÚ) 2018/2001. V správe o rozšírení surovín, v ktorej sa odzrkadľujú aktuálne najlepšie dostupné vedecké údaje o celosvetovom rozšírení produkčnej plochy potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, sa potvrdzuje, že tieto plodiny sú takisto zodpovedné za značnú väčšinu pozorovaného celosvetového rozšírenia produkčnej plochy potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

(9)V správe o rozšírení surovín sa okrem toho zdôrazňuje, že vplyv rozšírenia produkčnej plochy olejnín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka na potenciál biopalív, biokvapalín a palív z biomasy dosiahnuť úspory emisií skleníkových plynov závisí od viacerých faktorov. Spomedzi týchto faktorov zohrávajú pri určovaní významu takéhoto rozšírenia na účely smernice (EÚ) 2018/2001 rozhodujúcu úlohu absolútna a relatívna miera rozšírenia pôdy od konkrétneho referenčného roka v porovnaní s celkovou produkčnou plochou príslušnej plodiny, podiel tohto rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, ako aj typ oblasti s vysokými zásobami uhlíka. Tieto faktory, ako aj špecifické faktory produktivity pre každú skupinu plodín, by sa preto mali brať do úvahy pri stanovovaní kritérií na určenie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pri ktorých sa pozoruje výrazné rozšírenie produkčnej plochy surovín, z ktorých sú vyrobené, na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

(10)Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj všetky relevantné vedecké informácie a štúdie, rozdiely medzi rôznymi surovinami, globálny charakter trhov s rôznymi komoditami a spôsob ich fungovania, súvisiace riziko neúmyselných alebo kontraproduktívnych účinkov odklonu alebo výkyvu, relatívnu dostupnosť úplných údajov a pravidelné a časté preskúmavanie týchto údajov, i na príslušné medzinárodné záväzky Európskej únie sa v tejto fáze regulačného procesu za najvhodnejšiu, objektívnu a nestrannú metodiku považuje metodika založená na celkovej celosvetovej pozícii, pokiaľ ide o jednotlivé suroviny, a nie metodika, ktorá by diskriminovala jednotlivé krajiny. To predstavuje najlepší dosiahnuteľný regulačný prístup, ktorý zohľadňuje konkurenčné, ale zároveň doplnkové ciele sledované týmto nariadením. Takýto prístup je ďalej primerane vyvážený možnosťou certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

(11)V súlade s článkom 26 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 sa od členských štátov požaduje, aby uplatňovali kritériá stanovené v tomto nariadení na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Mali by tak robiť na základe informácií uvedených v prílohe, ktorá bude zrevidovaná v súlade s týmto nariadením. Komisia by mala pravidelne preskúmavať správu o rozšírení surovín, aby zohľadnila vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy. Príloha by sa mala podľa potreby zmeniť.

(12)Za určitých okolností je možné zabrániť vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy v prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za palivá s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, a pestovanie súvisiacej suroviny sa dokonca môže ukázať ako prospešné pre príslušné produkčné plochy. V takýchto prípadoch je potrebné stanoviť kritériá na umožnenie identifikácie a certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Certifikované biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy by sa mali vyňať z limitu a postupného znižovania stanoveného pre biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy pod podmienkou, že spĺňajú príslušné kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(13)Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy by sa mali považovať za palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy iba vtedy, ak sa surovina použitá na ich výrobu pestuje v dôsledku uplatňovania riadne overiteľných opatrení na zvýšenie produktivity, ktorá by sa dosiahla nad rámec bežnej produkcie. Okrem toho by tieto opatrenia mali zabezpečiť udržateľnosť surovín vzhľadom na všetky požiadavky stanovené v smernici 2009/28/ES alebo smernici (EÚ) 2018/2001 v súvislosti s cieľmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(14)Ďalšou zárukou pozitívnych účinkov certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy by malo byť to, že sa dodatočné suroviny, ktoré sa majú použiť na výrobu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, zohľadnia len vtedy, keď sú výsledkom obmedzenej kategórie opatrení. Predovšetkým by sa mali zvážiť iba tie opatrenia, ktoré sú finančne atraktívne, pretože umožňujú získať finančný príspevok vyplývajúci z takejto certifikácie, podobne ako kritériá finančnej prínosnosti uplatňované v rámci mechanizmu čistého rozvoja stanoveného v Kjótskom protokole.

(15)Okrem toho je vhodné neuplatňovať kritérium finančnej prínosnosti na dodatočné suroviny vypestované nezávislými drobnými poľnohospodármi alebo na opustenej či veľmi znehodnotenej pôde. To by vzhľadom na významný potenciál zlepšenia produktivity a na prekážky brániace financovaniu potrebných investícií predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Opatrenia prijaté v súvislosti s opustenou alebo veľmi znehodnotenou pôdou alebo nezávislými drobnými poľnohospodármi by sa preto mali vyňať z preukazovania súladu s kritériami finančnej prínosnosti bez toho, aby bola dotknutá požiadavka na produkciu dodatočných surovín a splnenie kritérií udržateľnosti. Na základe štatistík vypracovaných v rámci niekoľkých analýz vrátane údajov o drobných poľnohospodároch organizácie FAO by sa v tomto kontexte za malé mali považovať poľnohospodárske podniky s rozlohou menšou ako 2 hektáre.

(16)Zvažovať by sa mali iba skutočné zvýšenia produktivity v existujúcich alebo nových projektoch vyplývajúce z opatrení zameraných na dosiahnutie ďalších výnosov. Obdobie certifikácie by sa preto malo obmedziť na primeraný čas a rozsah, aby sa umožnila úplná amortizácia príslušných investícií a existencia spoľahlivých postupov na monitorovanie účinnosti certifikácie.

(17)Aby sa zabezpečil hladký proces certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, mali by hospodárske subjekty mať možnosť využívať spoľahlivé pravidlá certifikácie. Tieto pravidlá by mali zohľadňovať úlohu dobrovoľných vnútroštátnych alebo medzinárodných schém v súlade s prepracovaným znením článku 30 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorými sa v porovnaní so zodpovedajúcimi ustanoveniami stanovenými v smernici 2009/28/ES posilnila spoľahlivosť overovania, ktoré majú hospodárske subjekty vykonávať. Okrem vnútroštátnych schém uznaných Komisiou v súlade s článkom 30 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001 sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy môžu na základe dobrovoľných schém certifikovať tak, ako v prípade certifikácie súladu s kritériami udržateľnosti stanovenými v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(18)S cieľom zabezpečiť, aby informácie poskytované hospodárskymi subjektmi boli transparentné, presné, spoľahlivé a chránené pred podvodmi, by sa mali zaviesť zastrešujúce pravidlá certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, ktorými sa zabezpečí primeraný štandard nezávislého auditu žiadostí predložených hospodárskymi subjektmi, Takéto pravidlá vrátane pravidiel o skupinovej certifikácii sa môžu ďalej špecifikovať a harmonizovať na základe prijatia vykonávacích aktov v súlade s článkom 30 ods. 8 smernice (EÚ) 2018/2001,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„olejniny“ sú potravinárske a krmovinárske plodiny, ako repka olejná, palma olejná, sója a slnečnica, ktoré nie sú plodinami bohatými na škrob a cukornatými plodinami, ktoré sa bežne používajú ako surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy;

2.„nevyužívaná pôda“ sú plochy, ktoré počas súvislého obdobia najmenej 5 rokov pred začiatkom pestovania surovín používaných na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy neboli používané na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín, iných energetických plodín, ani významného množstva krmovín pre pasúce sa zvieratá;

3.„opustená pôda“ je nevyužívaná pôda, ktorá sa v minulosti používala na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín, ale pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín sa na nej prerušilo z dôvodu biofyzikálnych alebo socioekonomických obmedzení;

4.„veľmi znehodnotená pôda“ je pôda vymedzená v časti C bode 9 prílohy V k smernici (EÚ) 2018/2001;

5.„opatrenie prínosnosti“ je každé zlepšenie poľnohospodárskych postupov, ktoré udržateľným spôsobom vedie k zvýšeniu výnosov potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôde, ktorá sa už používa na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín; a všetky činnosti, ktoré umožňujú pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín na nevyužívanej pôde vrátane opustenej pôdy na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy;

6.„dodatočná surovina“ je v porovnaní s dynamickým výnosovým základom dodatočné množstvo potravinových a krmovinárskych plodín vypestovaných v jasne vymedzenej oblasti, ktoré je priamym dôsledkom uplatňovania opatrenia prínosnosti;

7.„dynamický výnosový základ“ je priemerný výnos z vymedzenej oblasti, pre ktorú sa prijalo opatrenie prínosnosti, vypočítaný za trojročné obdobie bezprostredne predchádzajúce roku uplatňovania takéhoto opatrenia, pričom sa berie do úvahy priemerný nárast výnosov zaznamenaný v prípade danej suroviny v predchádzajúcom desaťročí a v prípade trvalých plodín výnosové krivky počas celého obdobia ich životnosti, s vylúčením výkyvov vo výnosoch;

8.„pôda s vysokými zásobami uhlíka“ sú mokrade vrátane rašelinísk a súvisle zalesnených oblastí v zmysle článku 29 ods. 4 písm. a), b) a c) smernice (EÚ) 2018/2001;

9.„drobní poľnohospodári“ sú poľnohospodári, ktorí samostatne vykonávajú poľnohospodársku činnosť v poľnohospodárskom podniku s poľnohospodárskou plochou menšou ako 2 hektáre, ktorú vlastnia, majú práva na jej držbu alebo iné rovnocenné práva, ktoré im udeľujú kontrolu nad daným pozemkom, a ktorí nie sú zamestnancami spoločnosti, s výnimkou družstva, ktorého sú členmi s ostatnými drobnými poľnohospodármi, za predpokladu, že takéto družstvo nie je ovládané treťou stranou; 

10.„trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu, iné než trvalý trávny porast a trvalé pasienky, ktoré zaberajú pôdu počas piatich rokov alebo dlhšie a opakovane produkujú úrodu.

Článok 3

Kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka

Na účely určenia surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, sa uplatňujú tieto kumulatívne kritériá:

a)priemerné ročné rozšírenie celosvetovej produkčnej plochy suroviny od roku 2008 je vyššie ako 1 % a týka sa viac ako 100 000 hektárov;

b)podiel takého rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka je vyšší ako 10 % podľa tohto vzorca:

Uplatňovanie kritérií uvedených v písmenách a) a b) sa zakladá na informáciách uvedených v prílohe, revidovaných v súlade s článkom 7.

Článok 4

Všeobecné kritériá na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

1.Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy môžu byť certifikované ako palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, iba ak sú splnené všetky tieto kritériá:

a)biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001;

b)biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy boli vyrobené z dodatočných surovín získaných prostredníctvom opatrení prínosnosti, ktoré spĺňajú špecifické kritériá stanovené v článku 5;

c)dôkazy potrebné na identifikáciu dodatočných surovín a podloženie žiadostí týkajúcich sa výroby dodatočných surovín sú riadne zhromaždené a dôkladne zdokumentované príslušnými hospodárskymi subjektmi.

2.Dôkazy uvedené v ods. 1 písm. c) musia obsahovať prinajmenšom informácie o opatreniach prínosnosti prijatých na produkciu dodatočných surovín, o vymedzených oblastiach, na ktoré sa tieto opatrenia uplatnili, a o priemernom výnose dosiahnutom z pôdy, kde sa tieto opatrenia uplatňovali počas trojročného obdobia bezprostredne predchádzajúceho roku, v ktorom sa opatrenie prínosnosti uplatnilo.

Článok 5

Opatrenia prínosnosti

1.Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy môžu byť certifikované ako palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, iba ak:

a)opatrenia prínosnosti na produkciu dodatočných surovín spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

i)stanú sa finančne atraktívnymi alebo nemajú žiadnu prekážku, ktorá bráni v ich vykonávaní, len preto, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z dodatočných surovín sa môžu zarátať do cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa smernice 2009/28/ES alebo smernice (EÚ) 2018/2001;

ii)umožňujú pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín na opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde;

iii)uplatňujú ich drobní poľnohospodári;

b)opatrenia prínosnosti sa neprijmú skôr ako 10 rokov pred certifikáciou biopalív, biokvapalín a palív z biomasy ako palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Článok 6

Požiadavky na audit a overovanie, pokiaľ ide o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

1.Na účely certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy hospodárske subjekty:

a)predložia spoľahlivé informácie na podporu svojich žiadostí, aby sa zabezpečilo, že všetky požiadavky stanovené v článkoch 4 a 5 boli riadne splnené;

b)zabezpečia primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií a primeranú úroveň transparentnosti vzhľadom na potrebu verejnej kontroly koncepcie auditu a

c)poskytnú dôkazy o vykonaní auditov.

2.Auditom sa overuje, že informácie predložené hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom.

3.S cieľom preukázať, že dodávka sa má považovať za biopalivo, biokvapalinu alebo palivo z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, hospodárske subjekty použijú systém hmotnostnej bilancie stanovený v článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001. Na preukázanie súladu s kritériami stanovenými v článkoch 4 až 6 v súlade s článkom 30 smernice (EÚ) 2018/2001 sa môžu použiť dobrovoľné schémy.

Článok 7

Monitorovanie a preskúmanie

Komisia do 30. júna 2021 preskúma všetky relevantné aspekty správy o rozširovaní surovín, najmä údaje o rozširovaní surovín, ako aj dôkazy o faktoroch odôvodňujúcich ustanovenie o drobných poľnohospodároch v článku 5 ods. 1, a v prípade potreby toto nariadenie upraví. Táto revidovaná správa sa predloží Európskemu parlamentu a Rade a stane sa základom pre uplatňovanie kritérií stanovených v článku 3.

Komisia následne preskúma údaje uvedené v správe vzhľadom na vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. 3. 2019

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

(2)    CO2 uložený v stromoch a pôde sa uvoľňuje pri výrube stromov a odvodnení rašelinísk.

(3)    Správa bude čoskoro uverejnená na tejto webovej stránke:     https://ec.europa.eu/energy/en/topics/renewable-energy/biofuels/sustainability-criteria .

(4)    Význam rozšírenia sa určuje použitím vzorca zohľadňujúceho úspory emisií skleníkových plynov dosiahnuté biopalivami vyrobenými z určitých surovín pestovaných na pôde s vysokými zásobami uhlíka, ako aj emisií skleníkových plynov nepriamo spôsobených tými istými biopalivami, ako je vysvetlené v správe o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín. 

(5)    Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1).

PRÍLOHA