VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/...

z 17. 8. 2023

ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti na účely mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach počas prechodného obdobia

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach 1 , a najmä na jeho článok 35 ods. 7,

keďže:

(1)Nariadením (EÚ) 2023/956 sa stanovujú oznamovacie povinnosti na účely mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach počas prechodného obdobia od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025.

(2)Počas prechodného obdobia musia dovozcovia alebo nepriami colní zástupcovia podávať správy o množstve dovezeného tovaru, priamych a nepriamych emisiách viazaných v tovare a o každej cene uhlíka splatnej za uvedené emisie vrátane cien uhlíka splatných za emisie viazané v príslušných prekurzorových materiáloch.

(3)Prvá správa by sa mala predložiť do 31. januára 2024 za tovar dovezený počas štvrtého štvrťroka 2023. Posledná správa by sa mala predložiť do 31. januára 2026 za tovar dovezený počas štvrtého štvrťroka 2025.

(4)Komisia má prijať vykonávacie pravidlá k týmto požiadavkám na oznamovanie.

(5)Požiadavky na oznamovanie by sa mali obmedziť len na to, čo je nevyhnutné, aby sa minimalizovalo zaťaženie dovozcov v prechodnom období a uľahčilo sa plynulé zavedenie požiadaviek na vyhlásenie CBAM po prechodnom období.

(6)V súlade s prílohou IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 by podrobné pravidlá pre výpočet viazaných emisií dovezeného tovaru mali byť založené na metodike uplatniteľnej podľa systému obchodovania s emisiami pre zariadenia umiestnené v EÚ, ako sa uvádza najmä vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/2066 2 . Zásady určovania viazaných emisií tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 by sa mali zamerať na určenie príslušných výrobných procesov za jednotlivé kategórie tovaru a na monitorovanie priamych a nepriamych emisií týchto výrobných procesov. Pri oznamovaní počas prechodného obdobia by sa mali zohľadniť aj existujúce normy a postupy príslušných právnych predpisov Únie. Pokiaľ ide o výrobu vodíka a jeho derivátov, pri oznamovaní by sa mala zohľadniť smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 3 .

(7)Na určenie údajov, ktoré sa majú poskytnúť na účely splnenia oznamovacích povinností, by sa mali použiť systémové hranice výrobných procesov vrátane údajov o emisiách na úrovni zariadenia, priradených emisií výrobných procesov a viazaných emisií tovaru. V rámci týchto povinností by dovozcovia a nepriami colní zástupcovia mali zabezpečiť dostupnosť potrebných informácií od prevádzkovateľov zariadení. Tieto informácie by sa mali doručiť včas, aby si dovozcovia a nepriami colní zástupcovia mohli splniť svoje oznamovacie povinnosti. Tieto informácie by mali zahŕňať štandardné emisné faktory použité na výpočet priamych viazaných emisií, najmä emisné faktory pre palivá a emisné faktory pre procesy a faktory referenčnej účinnosti pre výrobu elektriny a tepla.

(8)Keďže obdobie oznamovania sa začína 1. októbra 2023, dovozcovia a nepriami colní zástupcovia majú k dispozícii obmedzený čas na zabezpečenie súladu s oznamovacími povinnosťami. Synergie možno dosiahnuť so systémami monitorovania a oznamovania, ktoré už používajú prevádzkovatelia z tretích krajín. Preto by sa mala na obmedzené obdobie, do konca roka 2024, povoliť dočasná výnimka z metód výpočtu na oznamovanie viazaných emisií. Táto flexibilita by sa mala uplatniť, keď sa na prevádzkovateľa v tretej krajine vzťahuje povinný systém monitorovania a oznamovania súvisiaci so systémom stanovovania cien uhlíka alebo iné povinné systémy monitorovania a oznamovania alebo keď prevádzkovateľ monitoruje emisie zariadenia, a to aj na účely projektu znižovania emisií.

(9)Na obmedzené obdobie, do 31. júla 2024, by oznamujúci deklaranti, ktorí by neboli schopní získať všetky informácie od prevádzkovateľov z tretích krajín na určenie skutočných viazaných emisií dovezeného tovaru v súlade s metodikou stanovenou v prílohe III k tomuto nariadeniu, mali mať možnosť použiť alternatívnu metódu na určenie priamych viazaných emisií a uviesť na ňu odkaz.

(10)Oznamovacie povinnosti by mali poskytovať aj určitú flexibilitu pri určovaní fáz výroby v zariadeniach, ktoré nepredstavujú významnú časť viazaných priamych emisií dovezeného tovaru. Obvykle by to mal byť prípad konečných fáz výroby oceľových alebo hliníkových výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca. V takom prípade by sa mala stanoviť výnimka z požadovaných oznamovacích povinností a pre fázy výroby v zariadeniach, ktorých príspevok k priamym emisiám neprekračuje 20 % celkových viazaných emisií dovezeného tovaru, by malo byť možné oznamovať odhadované hodnoty. Touto prahovou hodnotou by sa mala zaistiť dostatočná flexibilita pre malých prevádzkovateľov v tretích krajinách.

(11)Jedným z cieľov prechodného obdobia je zhromaždiť údaje na účely ďalšieho stanovenia metodiky výpočtu viazaných nepriamych emisií po tomto období vo vykonávacom akte podľa článku 7 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2023/956. V tejto súvislosti by oznamovanie nepriamych emisií počas prechodného obdobia malo byť otvorené a navrhnuté tak, aby umožňovalo výber najvhodnejšej hodnoty spomedzi hodnôt uvedených v oddiele 4.3 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956. Oznamovanie nepriamych emisií by však nemalo zahŕňať oznamovanie na základe priemerného emisného faktora elektrizačnej sústavy Únie, keďže táto hodnota je už Komisii známa.

(12)Údaje zhromaždené počas prechodného obdobia by mali predstavovať základ správ, ktoré má Komisia predložiť v súlade s článkom 30 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2023/956. Údaje zhromaždené počas prechodného obdobia by mali takisto pomôcť vymedziť jednoznačnú metodiku monitorovania, oznamovania a overovania po prechodnom období. Posúdenie zhromaždených údajov by sa malo použiť najmä pri práci Komisie na účely úpravy metodiky uplatniteľnej po prechodnom období.

(13)Orientačný rozsah pokút, ktoré sa majú uložiť oznamujúcemu deklarantovi, ktorý nedodržal oznamovacie povinnosti, by mal vychádzať zo štandardných hodnôt, ktoré Komisia poskytla a zverejnila na prechodné obdobie pre neoznámené viazané emisie. Orientačný maximálny rozsah by mal byť v súlade s pokutami podľa článku 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87/ES 4 , pričom by sa malo takisto zohľadniť, že povinnosť v prechodnom období je obmedzená na oznamovanie údajov. Kritériá, ktoré príslušné orgány použijú na určenie skutočnej výšky pokuty, by mali vychádzať zo závažnosti a z trvania neplnenia oznamovacej povinnosti. Komisia by mala monitorovať správy o CBAM s cieľom poskytnúť orientačné posúdenie informácií, ktoré potrebujú príslušné orgány, a zabezpečiť koherentnosť pokút, ktoré sa majú ukladať.

(14)V záujme zaistenia účinného vykonávania oznamovacích povinností by mala Komisia zriadiť elektronickú databázu, prechodný register CBAM, s cieľom zhromažďovať informácie oznamované počas prechodného obdobia. Prechodný register CBAM by mal slúžiť ako základ pre zriadenie registra CBAM podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2023/956.

(15)Prechodný register CBAM by sa mal stať systémom na ukladanie a spravovanie správ o CBAM pre oznamujúcich deklarantov vrátane kontrol, orientačných posúdení a postupov preskúmavania. S cieľom zaistiť presné posúdenie oznamovacích povinností by prechodný register CBAM mal byť interoperabilný s existujúcimi colnými systémami.

(16)V záujme zaistenia účinného a jednotného systému oznamovania by sa mali stanoviť technické dojednania pre fungovanie prechodného registra CBAM, napríklad dojednania týkajúce sa vývoja, skúšania a zavedenia, ako aj údržby a prípadných zmien elektronických systémov, ochrany údajov, aktualizácie údajov, obmedzenia spracúvania údajov, vlastníctva systémov a bezpečnosti. Tieto dojednania by mali byť zlučiteľné so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov podľa článku 27 nariadenia (EÚ) 2018/1725 5 a článku 25 nariadenia (EÚ) 2016/679 6 , ako aj s bezpečnosťou spracúvania podľa článku 33 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a článku 32 nariadenia 2016/679.

(17)S cieľom vždy zaistiť kontinuitu oznamovania údajov je dôležité stanoviť alternatívne riešenia, ktoré sa použijú v prípade dočasného zlyhania elektronických systémov na oznamovanie údajov. Na tento účel by Komisia mala pracovať na pláne na zabezpečenie kontinuity činností CBAM.

(18)Na zabezpečenie prístupu k prechodnému registru CBAM by mal na správu procesu autentifikácie a overovania prístupových práv oznamujúcich deklarantov slúžiť systém jednotnej správy používateľov a digitálneho podpisu (UUM-DS), ako sa uvádza v článku 16 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1070 7 .

(19)Na účely identifikácie oznamujúcich deklarantov a vytvorenia zoznamu oznamujúcich deklarantov s ich číslami registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI) by prechodný register CBAM mal byť interoperabilný so systémom registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov, ako sa uvádza v článku 30 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 2023/1070.

(20)Na účely kontroly a oznamovania by vnútroštátne systémy mali poskytovať požadované informácie o tovare uvedenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, ako sa uvádza vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/2151 8 .

(21)Na poskytovanie informácií o dovážanom tovare uvedenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 2023/956 by sa mala použiť identifikácia dovážaného tovaru prostredníctvom jeho zatriedenia v kombinovanej nomenklatúre (ďalej len „KN“) stanovenej v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 9 a ustanovenia o uchovávaní informácií vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 2023/1070.

(22)Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä s právom na ochranu osobných údajov. Osobné údaje hospodárskych subjektov a iných osôb spracúvané elektronickými systémami by sa mali obmedziť na súbor údajov stanovený v prílohe I k tomuto nariadeniu. Ak je na účely vykonávacieho nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov. V tejto súvislosti by každé spracúvanie osobných údajov orgánmi členských štátov malo podliehať nariadeniu (EÚ) 2016/679 a vnútroštátnym požiadavkám na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Každé spracúvanie osobných údajov Komisiou by malo podliehať nariadeniu (EÚ) 2018/1725. Osobné údaje by mali byť vedené vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac na obdobie, ktoré je potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú. V tejto súvislosti sa má obdobie uchovávania údajov v prechodnom registri CBAM obmedziť na päť rokov od prijatia správy o CBAM.

(23)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 10 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 28. júla 2023 svoje stanovisko.

(24)Keďže prvé obdobie oznamovania sa začína 1. októbra 2023, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(25)Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre CBAM,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre oznamovacie povinnosti stanovené v článku 35 nariadenia (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o tovar uvedený v prílohe I k uvedenému nariadeniu, ktorý je dovezený na colné územie Únie počas prechodného obdobia od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025 (ďalej len „prechodné obdobie“).

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„oznamujúci deklarant“ je ktorákoľvek z týchto osôb:

a)dovozca, ktorý podáva colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu vo vlastnom mene a na vlastný účet;

b)osoba, ktorá je držiteľom povolenia na podanie colného vyhlásenia uvedeného v článku 182 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ktorá deklaruje dovoz tovaru;

c)nepriamy colný zástupca, ak colné vyhlásenie podáva nepriamy colný zástupca určený v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, keď je dovozca usadený mimo Únie alebo keď nepriamy colný zástupca súhlasil s oznamovacími povinnosťami v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) 2023/956.

2.„zľava“ je každá suma, o ktorú sa znižuje suma splatná alebo zaplatená osobou zodpovednou za platbu ceny uhlíka, a to pred takouto platbou alebo po nej, v peňažnej forme alebo v akejkoľvek inej forme.

Kapitola II

Práva a povinnosti oznamujúcich deklarantov v súvislosti s oznamovaním

Článok 3
Oznamovacie povinnosti oznamujúcich deklarantov

1.Každý oznamujúci deklarant poskytne na základe údajov, ktoré môže prevádzkovateľ oznámiť tak, ako sa stanovuje v prílohe III k tomuto nariadeniu, nasledujúce informácie týkajúce sa tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 a dovezeného počas štvrťroka, na ktorý sa vzťahuje správa o CBAM:

a)množstvo dovezeného tovaru vyjadrené v megawatthodinách v prípade elektriny a v tonách v prípade ostatného tovaru;

b)druh tovaru na základe jeho číselného znaku KN.

2.Každý oznamujúci deklarant poskytne v správach o CBAM nasledujúce informácie týkajúce sa viazaných emisií tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, ako sa uvádzajú v prílohe I k tomuto nariadeniu:

a)krajina pôvodu dovezeného tovaru;

b)zariadenie, v ktorom bol tovar vyrobený, identifikované na základe týchto údajov:

1.kód Organizácie Spojených národov pre lokality obchodu a dopravy (UN/LOCODE) platný pre lokalitu;

2.názov spoločnosti zariadenia, adresa zariadenia a jej anglický prepis;

3.zemepisné súradnice hlavného zdroja emisií zariadenia;

c)použité spôsoby výroby vymedzené v oddiele 3 prílohy II k tomuto nariadeniu, ktoré odzrkadľujú technológiu použitú na výrobu tovaru, a informácie o osobitných parametroch odôvodňujúcich uvedený zvolený spôsob výroby, ako sa vymedzuje v oddiele 2 prílohy IV, a to na určenie viazaných priamych emisií;

d)špecifické viazané priame emisie tovaru, ktoré sa určujú prevedením priradených priamych emisií výrobných procesov na emisie špecifické pre tovar, ktoré sa vyjadrujú ako CO2e na tonu v súlade s oddielmi F a G prílohy III k tomuto nariadeniu;

e)požiadavky na oznamovanie, ktoré majú vplyv na viazané emisie tovaru, ako sa uvádza v oddiele 2 prílohy IV k tomuto nariadeniu;

f)v prípade elektriny ako dovezeného tovaru oznamujúci deklarant oznamuje tieto informácie:

1.emisný faktor použitý pre elektrinu, vyjadrený v tonách CO2e na MWh (megawatthodinu), určený v súlade s oddielom D prílohy III k tomuto nariadeniu;

2.zdroj údajov alebo metóda použitá na určenie emisného faktora elektriny, ako sa určuje v súlade s oddielom D prílohy III k tomuto nariadeniu.

g)v prípade tovaru z ocele, identifikačné číslo oceliarne, v ktorej bola vyrobená konkrétna dávka surovín, pokiaľ je známa.

3.V prípade špecifických viazaných nepriamych emisií každý oznamujúci deklarant oznamuje v správach o CBAM nasledujúce informácie, ako sa uvádza v prílohe I k tomuto nariadeniu:

a)spotrebu elektrickej energie výrobného procesu na tonu vyrobeného tovaru vyjadrenú v megawatthodinách;

b)informáciu, či deklarant oznamuje skutočné emisie alebo štandardné hodnoty, ktoré Komisia sprístupnila a uverejnila pre prechodné obdobie v súlade s oddielom D prílohy III k tomuto nariadeniu;

c)zodpovedajúci emisný faktor spotrebovanej elektriny;

d)množstvo špecifických viazaných nepriamych emisií, ktoré sa určujú prevedením priradených viazaných nepriamych emisií výrobných procesov na nepriame emisie špecifické pre tovar, vyjadrené ako CO2e na tonu v súlade oddielmi F a G prílohy III k tomuto nariadeniu.

4.V prípade, že sa pravidlá určovania údajov líšia od pravidiel uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu, oznamujúci deklarant poskytne dodatočné informácie o metodickom základe pravidiel použitých na určenie viazaných emisií a jeho opis. Opísané pravidlá musia viesť k podobnému pokrytiu a presnosti údajov o emisiách vrátane hraníc systémov, monitorovaných výrobných procesov, emisných faktorov a ďalších metód použitých pri výpočtoch a oznamovaní.

5.Na účely oznamovania môže oznamujúci deklarant požadovať, aby prevádzkovateľ používal elektronický vzor poskytnutý Komisiou a poskytol obsah oznámenia v oddieloch 1 a 2 prílohy IV.

Článok 4
Výpočet viazaných emisií

1.Na účely článku 3 ods. 2 sa špecifické viazané emisie tovaru vyrobeného v zariadení určia pomocou jednej z nasledujúcich metód, ktoré sú založené na voľbe metodiky monitorovania určenej v súlade s bodom B.2 prílohy III k tomuto nariadeniu, pričom ide buď o:

a)určovanie emisií zo zdrojových prúdov na základe údajov o činnosti získaných pomocou meracích systémov a faktorov výpočtu z laboratórnych analýz alebo štandardných hodnôt, alebo

b)určovanie emisií zo zdrojov emisií pomocou kontinuálneho merania koncentrácie príslušných skleníkových plynov v spalinách a kontinuálneho merania samotného toku spalín.

2.Odchylne od odseku 1 možno do 31. decembra 2024 špecifické viazané emisie tovaru vyrobeného v zariadení určiť pomocou jednej z nasledujúcich metód monitorovania a oznamovania, ak vedú k podobnému pokrytiu a presnosti údajov o emisiách ako metódy stanovené v uvedenom odseku:

a)systém stanovovania cien uhlíka na mieste, kde sa zariadenie nachádza, alebo

b)povinný systém monitorovania emisií na mieste, kde sa zariadenie nachádza, alebo

c)systém monitorovania emisií v zariadení, ktorý môže zahŕňať overenie akreditovaným overovateľom.

3.Odchylne od odsekov 1 a 2 môže oznamujúci deklarant do 31. júla 2024 v prípade každého dovozu tovaru, pre ktorý nemá všetky informácie uvedené v článku 3 ods. 2 a 3, použiť iné metódy na určenie emisií vrátane štandardných hodnôt, ktoré Komisia sprístupnila a uverejnila pre prechodné obdobie, alebo akýchkoľvek iných štandardných hodnôt uvedených v prílohe III. V takýchto prípadoch oznamujúci deklarant v správach o CBAM uvedie metodiku, ktorá bola použitá na určenie takýchto hodnôt, a odkaz na ňu.

Článok 5
Použitie odhadovaných hodnôt

Odchylne od článku 4 môže až 20 % celkových viazaných emisií zložitého tovaru vychádzať z odhadov, ktoré sprístupnili prevádzkovatelia zariadení.

Článok 6
Zber a oznamovanie údajov v súvislosti s aktívnym zušľachťovacím stykom

1.V prípade tovaru umiestneného do colného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku a následne prepusteného do voľného obehu ako rovnaký tovar alebo ako zušľachtené výrobky predkladá oznamujúci deklarant v správe o CBAM za štvrťrok nasledujúci po štvrťroku, v ktorom došlo k ukončeniu colného režimu v súlade s článkom 257 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, tieto informácie:

a)množstvá tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, ktorý bol počas uvedeného obdobia prepustený do voľného obehu po aktívnom zušľachťovacom styku;

b)viazané emisie zodpovedajúce týmto množstvám tovaru uvedeného v písmene a), ktorý bol počas uvedeného obdobia prepustený do voľného obehu po aktívnom zušľachťovacom styku;

c)krajinu pôvodu tovaru uvedeného v písmene a), pokiaľ je známa;

d)zariadenia, v ktorých sa tovar uvedený v písmene a) vyrobil, pokiaľ sú známe;

e)množstvá tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, ktorý bol umiestnený do colného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorého výsledkom sú zušľachtené výrobky prepustené počas uvedeného obdobia do voľného obehu;

f)viazané emisie zodpovedajúce tovaru, ktorý sa použil na výrobu množstiev zušľachtených výrobkov uvedených v písmene e);

g)v prípade, že colné orgány upustia od povinnosti predložiť doklad o ukončení režimu v súlade s článkom 175 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 11 , oznamujúci deklarant doloží upustenie.

2.Oznamovanie a výpočet viazaných emisií uvedených v odseku 1 písm. b) a f) sa vykonáva v súlade s článkami 3, 4 a 5.

3.Odchylne od odseku 2, keď sú zušľachtené výrobky alebo tovar umiestnený do colného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku prepustené do voľného obehu v súlade s článkom 170 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446, viazané emisie uvedené v odseku 1 písm. b) a f) sa vypočítajú ako vážený priemer viazaných emisií všetkého tovaru tej istej kategórie tovaru CBAM, ako sa vymedzuje v prílohe II k tomuto nariadeniu, umiestneného do colného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku od 1. októbra 2023.

Viazané emisie uvedené v prvom pododseku sa vypočítajú takto:

a)viazané emisie podľa odseku 2 písm. b) sú celkové viazané emisie tovaru umiestneného do colného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý sa dováža, a

b)viazané emisie podľa odseku 2 písm. f) sú celkové viazané emisie tovaru umiestneného do colného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý sa dováža a ktorý sa použil pri jednej alebo viacerých spracovateľských operáciách, vynásobené percentuálnymi podielmi spracovaných výrobkov, ktoré sa z neho získali.

Článok 7
Oznamovanie informácií týkajúcich sa splatnej ceny uhlíka

1.Oznamujúci deklarant v náležitých prípadoch poskytne v správach o CBAM nasledujúce informácie týkajúce sa ceny uhlíka splatnej v krajine pôvodu v prípade viazaných emisií:

a)druh výrobku označený číselným znakom KN;

b)druh ceny uhlíka;

c)krajinu, v ktorej je cena uhlíka splatná;

d)formu zľavy alebo inej formy kompenzácie dostupnej v uvedenej krajine, ktorá by viedla k zníženiu tejto ceny uhlíka;

e)sumu splatnej ceny uhlíka, opis nástroja na stanovovanie cien uhlíka a možných kompenzačných mechanizmov;

f)uvedenie ustanovenia právneho aktu, ktorým sa stanovuje cena uhlíka, zľava alebo iné formy príslušnej kompenzácie, vrátane kópie tohto právneho aktu;

g)množstvo zahrnutých viazaných priamych alebo nepriamych emisií;

h)množstvo viazaných emisií, na ktoré sa vzťahuje akákoľvek zľava alebo iná forma kompenzácie, prípadne aj vrátane bezodplatného prideľovania.

2.Peňažné sumy uvedené v odseku 1 písm. e) sa prepočítajú na eurá na základe priemerných výmenných kurzov za rok predchádzajúci roku, v ktorom sa má správa predložiť. Ročné priemerné výmenné kurzy vychádzajú z kurzov zverejnených Európskou centrálnou bankou. V prípade mien, pre ktoré Európska centrálna banka výmenný kurz nezverejňuje, vychádzajú ročné priemerné výmenné kurzy z verejne dostupných informácií o efektívnych výmenných kurzoch. Ročné priemerné výmenné kurzy uvádza Komisia v prechodnom registri CBAM.

Článok 8
Predkladanie správ o CBAM

1.Za každý štvrťrok od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025 oznamujúci deklarant predloží správy o CBAM prechodnému registru CBAM, a to najneskôr jeden mesiac po skončení uvedeného štvrťroka.

2.V prechodnom registri CBAM oznamujúci deklarant poskytne informácie a uvedie, či:

a)správu o CBAM predkladá dovozca vo vlastnom mene a na vlastný účet;

b)správu o CBAM predkladá nepriamy colný zástupca v mene dovozcu.

3.V prípade, že nepriamy colný zástupca nesúhlasí s plnením oznamovacích povinností dovozcu na základe tohto nariadenia, nepriamy colný zástupca informuje dovozcu o povinnosti konať v súlade s týmto nariadením. Oznámenie obsahuje informácie uvedené v článku 33 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2023/956.

4.Správy o CBAM obsahujú informácie podľa prílohy I k tomuto nariadeniu.

5.Po predložení správy o CBAM prechodnému registru CBAM sa správe priradí jedinečné identifikačné číslo správy.

Článok 9
Zmena a oprava správ o CBAM

1.Oznamujúci deklarant môže upraviť predloženú správu o CBAM do dvoch mesiacov po skončení príslušného štvrťroka oznamovania.

2.Odchylne od odseku 1 môže oznamujúci deklarant upraviť správy o CBAM za prvé dve obdobia oznamovania do lehoty na predloženie tretej správy o CBAM.

3.Na základe odôvodnenej žiadosti oznamujúceho deklaranta príslušný orgán posúdi túto žiadosť a v prípade potreby povolí oznamujúcemu deklarantovi opätovne predložiť správu o CBAM alebo ju opraviť po uplynutí lehoty uvedenej v odsekoch 1 a 2 a do jedného roka po skončení príslušného štvrťroka oznamovania. Opätovné predloženie opravenej správy o CBAM alebo prípadne jej oprava sa uskutoční najneskôr jeden mesiac po schválení príslušným orgánom.

4.Príslušné orgány odôvodňujú zamietnutie žiadosti uvedenej v odseku 3 a informujú oznamujúceho deklaranta o právach na odvolanie.

5.Správu o CBAM, ktorá je predmetom sporu, nemožno upraviť. Možno ju nahradiť, aby sa zohľadnil výsledok uvedeného sporu.

Kapitola III

Spravovanie v súvislosti s oznamovaním CBAM

Článok 10
Prechodný register CBAM

1.Prechodný register CBAM je štandardizovaná a bezpečná elektronická databáza, ktorá obsahuje spoločné dátové prvky na oznamovanie počas prechodného obdobia a na poskytovanie prístupu, spracúvanie prípadov a zabezpečenie dôvernosti.

2.Prechodný register CBAM umožňuje komunikáciu, kontroly a výmenu informácií medzi Komisiou, príslušnými orgánmi, colnými orgánmi a oznamujúcimi deklarantmi v súlade s kapitolou V.

Článok 11
Kontroly správ o CBAM a používanie informácií Komisiou

1.Počas prechodného obdobia a do troch mesiacov odo dňa, keď sa mala predložiť posledná správa o CBAM, môže Komisia skontrolovať správy o CBAM s cieľom posúdiť dodržiavanie oznamovacích povinností oznamujúcimi deklarantmi.

2.Komisia používa prechodný register CBAM a informácie obsiahnuté v tomto registri na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2023/956.

Článok 12
Orientačné posúdenie zo strany Komisie

1.Komisia oznámi členským štátom na orientačné účely zoznam oznamujúcich deklarantov usadených v danom členskom štáte, v prípade ktorých má Komisia dôvody domnievať sa, že si nesplnili povinnosť predložiť správu o CBAM.

2.V prípade, že sa Komisia domnieva, že správa o CBAM neobsahuje všetky informácie požadované v článkoch 3 až 7, alebo považuje správu za neúplnú alebo nesprávnu v súlade s článkom 13, Komisia oznámi orientačné posúdenie týkajúce sa správy o CBAM príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je usadený oznamujúci deklarant.

Článok 13
Neúplné alebo nesprávne správy o CBAM

1.Správa o CBAM sa považuje za neúplnú, ak oznamujúci deklarant nepodal správu v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2.Správa o CBAM sa považuje za nesprávnu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)údaje alebo informácie v predloženej správe nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 3 až 7 a v prílohe III k tomuto nariadeniu;

b)oznamujúci deklarant predložil chybné údaje a informácie;

c)ak oznamujúci deklarant neposkytne primerané odôvodnenie, prečo použil iné pravidlá oznamovania, než sú pravidlá uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 14
Posúdenie správ o CBAM a používanie informácií príslušnými orgánmi

1.Príslušný orgán členského štátu sídla oznamujúceho deklaranta začne preskúmanie a posúdi údaje, informácie a zoznam oznamujúcich deklarantov oznámených Komisiou a orientačné posúdenie, ako sa uvádza v článku 12, do troch mesiacov od oznámenia uvedeného zoznamu alebo orientačného posúdenia.

2.Príslušné orgány používajú prechodný register CBAM a informácie obsiahnuté v tomto registri na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2023/956.

3.Počas prechodného obdobia alebo po ňom môžu príslušné orgány začať postup opravy v súvislosti s ktorýmkoľvek z nasledujúcich prípadov:

a)neúplné alebo nesprávne správy o CBAM;

b)nepredloženie správy o CBAM.

4.V prípade, že príslušný orgán začne postup opravy, oznamujúcemu deklarantovi sa oznámi, že správa sa preskúmava a že sú potrebné dodatočné informácie. Súčasťou žiadosti príslušného orgánu o dodatočné informácie sú informácie požadované v článkoch 3 až 7. Oznamujúci deklarant predloží dodatočné informácie prostredníctvom prechodného registra CBAM.

5.Príslušný orgán alebo akýkoľvek iný orgán určený príslušným orgánom udeľuje povolenie na prístup do prechodného registra CBAM a spravuje registráciu na vnútroštátnej úrovni, pričom zohľadňuje číslo EORI v súlade s technickým dojednaním stanoveným v článku 20.

Článok 15
Dôvernosť

1.Na všetky rozhodnutia príslušných orgánov a informácie, ktoré získali príslušné orgány pri plnení svojich povinností v súvislosti s oznamovaním podľa tohto nariadenia, ktoré majú dôverný charakter alebo boli poskytnuté ako dôverné, sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva. Príslušný orgán takéto informácie nemôže zverejniť bez výslovného povolenia osoby alebo orgánu, ktorý ich poskytol.

Odchylne od prvého pododseku sa takéto informácie môžu zverejniť bez povolenia, ak sa to stanovuje v tomto nariadení a ak je príslušný orgán povinný alebo oprávnený zverejniť ich na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2.Príslušné orgány môžu oznámiť dôverné informácie uvedené v odseku 1 colným orgánom Únie.

3.Akékoľvek zverejnenie alebo oznámenie informácií, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, sa vykonáva v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami o ochrane údajov.

Kapitola IV

Presadzovanie

Článok 16
Pokuty

1.Členské štáty ukladajú pokuty v týchto prípadoch:

a)ak oznamujúci deklarant nevykonal potrebné kroky na splnenie povinnosti predložiť správu o CBAM alebo

b)ak je správa o CBAM neúplná alebo nesprávna v súlade s článkom 13 a oznamujúci deklarant nevykonal potrebné kroky s cieľom opraviť správu o CBAM v prípade, že príslušný orgán začal postup opravy v súlade s článkom 14 ods. 4.

2.Výška pokuty je v rozsahu 10 EUR až 50 EUR za tonu neoznámených emisií. Pokuta sa zvýši v súlade s európskym indexom spotrebiteľských cien.

3.Pri určovaní skutočnej výšky pokuty za neoznámené emisie vypočítané na základe štandardných hodnôt poskytnutých a zverejnených Komisiou pre prechodné obdobie príslušné orgány zvážia tieto faktory:

a)rozsah neoznámených informácií;

b)neoznámené množstvá dovezeného tovaru a neoznámené emisie súvisiace s týmto tovarom;

c)pripravenosť oznamujúceho deklaranta vyhovieť žiadostiam o informácie alebo opraviť správu o CBAM;

d)úmyselné alebo nedbanlivostné správanie oznamujúceho deklaranta;

e)správanie oznamujúceho deklaranta v minulosti pri dodržiavaní oznamovacích povinností;

f)úroveň spolupráce oznamujúceho deklaranta v záujme ukončenia porušenia;

g)či oznamujúci deklarant dobrovoľne prijal opatrenia s cieľom zaistiť, aby k podobným porušeniam nemohlo v budúcnosti dôjsť.

4.Vyššie pokuty sa uložia, ak sa predložia viac ako dve neúplné alebo nesprávne správy v zmysle článku 13 po sebe alebo ak sa oznamovacia povinnosť neplní dlhšie ako šesť mesiacov.

Kapitola V

Technické prvky týkajúce sa prechodného registra CBAM

Oddiel 1

Úvod

Článok 17
Rozsah centrálneho systému

1.Prechodný register CBAM je interoperabilný so:

a)systémom jednotnej správy používateľov a digitálneho podpisu (UUM-DS) na účely registrácie používateľov a správy prístupu pre Komisiu, členské štáty a oznamujúcich deklarantov, ako sa uvádza v článku 16 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1070;

b)systémom registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI) na účely potvrdenia a získania informácií o totožnosti hospodárskeho subjektu, ako sa uvádza v článku 30 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1070, pokiaľ ide o údaje stanovené v prílohe V k tomuto nariadeniu;

c)systémom Surveillance vyvinutým prostredníctvom projektu Surveillance 3 (SURV3) podľa CKÚ, a to na účely získavania informácií o dovozných colných vyhláseniach za tovar uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 na účely kontrol správ o CBAM a súladu, ako sa uvádza v článku 99 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1070;

d)systémom TARIC, ako sa uvádza v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987.

2.Prechodný register CBAM je interoperabilný s decentralizovanými systémami vyvinutými alebo modernizovanými prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2019/2151 na účely získavania informácií o dovozných colných vyhláseniach za tovar uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, ako sa uvádza v prílohe VI a prílohe VII k tomuto nariadeniu, a na účely kontrol správ o CBAM a zaistenia súladu oznamujúcich deklarantov, keď tieto informácie nie sú k dispozícii v systéme SURV3.

Článok 18
Kontaktné miesta pre elektronické systémy

Komisia a členské štáty určia kontaktné miesta pre každý z elektronických systémov uvedených v článku 17 tohto nariadenia na účely výmeny informácií s cieľom zabezpečiť koordinovaný vývoj, prevádzku a údržbu daných elektronických systémov.

Komisia a členské štáty si navzájom oznámia údaje o uvedených kontaktných miestach a bezodkladne sa navzájom informujú o všetkých zmenách týchto údajov.

Oddiel 2

Prechodný register CBAM

Článok 19
Štruktúra prechodného registra CBAM

Prechodný register CBAM sa skladá z týchto spoločných komponentov (ďalej len „spoločné komponenty“):

a)z portálu CBAM pre obchodníkov (CBAM TP);

b)z portálu príslušných orgánov CBAM (CBAM CAP) s dvomi oddelenými priestormi:

1.s jedným pre vnútroštátne príslušné orgány (CBAM CAP/N) a

2.s druhým pre Komisiu (CBAM CAP/C);

c)zo správy prístupu používateľov CBAM;

d)z back-endových služieb registra CBAM (CBAM BE);

e)z verejnej stránky CBAM na webovom sídle Europa.

Článok 20
Podmienky spolupráce v rámci prechodného registra CBAM

1.Komisia navrhne podmienky spolupráce, dohodu o úrovni poskytovaných služieb a plán zabezpečenia na účely dohody s príslušnými orgánmi. Komisia prevádzkuje prechodný register CBAM v súlade s dohodnutými podmienkami.

2.Prechodný register CBAM sa používa v súvislosti so správami o CBAM a záznamami dovozných vyhlásení, na ktoré sa tieto správy vzťahujú.

Článok 21
Správa prístupu používateľov CBAM

1.Na autentifikáciu a overovanie prístupových práv oznamujúceho deklaranta pre tovar uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 sa na účely prístupu ku komponentom registra CBAM používa systém UUM-DS, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 písm. a).

2.Komisia poskytne služby autentifikácie, ktoré umožňujú používateľom prechodného registra CBAM bezpečný prístup do tohto registra.

3.Komisia pomocou systému UUM-DS udelí povolenie na prístup do prechodného registra CBAM svojim zamestnancom a zabezpečí delegovanie pre príslušné orgány na vydávanie ich povolení.

4.Príslušné orgány udelia pomocou systému UUM-DS povolenie na prístup do prechodného registra CBAM svojim zamestnancom a oznamujúcim deklarantom usadeným v ich členských štátov.

5.Príslušný orgán sa môže rozhodnúť, že na poskytnutie potrebných potvrdení na prístup do prechodného registra CBAM použije systém na správu identity a prístupu, ktorý bol zriadený v jeho členskom štáte podľa článku 26 tohto nariadenia (vnútroštátny systém eIDAS).

Článok 22
Portál CBAM pre obchodníkov

1.Portál CBAM pre obchodníkov predstavuje jedinečný vstupný bod do prechodného registra CBAM pre oznamujúcich deklarantov. Portál je prístupný prostredníctvom internetu.

2.Portál CBAM pre obchodníkov je interoperabilný s back-endovými službami registra CBAM.

3.Oznamujúci deklarant používa portál CBAM pre obchodníkov na:

a)podávanie správ o CBAM prostredníctvom webového rozhrania alebo rozhrania medzi systémami a

b)prijímanie oznámení týkajúcich sa jeho povinností súvisiacich s dodržiavaním súladu.

4.Portál CBAM pre obchodníkov ponúka prostriedky pre oznamujúcich deklarantov na ukladanie informácií o zariadeniach tretích krajín a viazaných emisiách na ich neskoršie opätovné použitie.

5.Prístup k portálu CBAM pre obchodníkov sa spravuje výlučne prostredníctvom správy prístupu CBAM uvedenej v článku 26.

Článok 23
Portál príslušných orgánov CBAM (CBAM CAP)
pre vnútroštátne príslušné orgány CBAM (CBAM CAP/N)

1.Portál príslušných orgánov CBAM pre vnútroštátne príslušné orgány predstavuje jedinečný vstupný bod do prechodného registra CBAM pre príslušné orgány. Portál je prístupný prostredníctvom internetu.

2.Portál príslušných orgánov CBAM pre vnútroštátne príslušné orgány je interoperabilný s back-endovými službami registra CBAM prostredníctvom internej siete Komisie.

3.Príslušné orgány používajú portál príslušných orgánov CBAM pre vnútroštátne príslušné orgány na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2023/956.

4.Prístup k portálu príslušných orgánov CBAM pre vnútroštátne príslušné orgány sa spravuje výlučne prostredníctvom správy prístupu CBAM uvedenej v článku 26.

Článok 24
Portál príslušných orgánov CBAM (CBAM CAP)
pre Komisiu (CBAM CAP/C)

1.Portál príslušných orgánov CBAM pre Komisiu predstavuje jedinečný vstupný bod do prechodného registra CBAM pre Komisiu. Portál je prístupný v internej sieti Komisie a prostredníctvom internetu.

2.Portál príslušných orgánov CBAM pre Komisiu je interoperabilný s back-endovými službami registra CBAM prostredníctvom internej siete Komisie.

3.Komisia používa portál príslušných orgánov CBAM pre Komisiu na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2023/956.

4.Prístup k portálu príslušných orgánov CBAM pre Komisiu sa spravuje výlučne prostredníctvom správy prístupu CBAM uvedenej v článku 26.

Článok 25
Back-endové služby registra CBAM (CBAM BE)

1.Prostredníctvom back-endových služieb registra CBAM sa spracúvajú všetky žiadosti predložené:

a)oznamujúcimi deklarantmi prostredníctvom portálu CBAM pre obchodníkov;

b)príslušnými orgánmi prostredníctvom portálu príslušných orgánov CBAM/N;

c)Komisiou prostredníctvom portálu príslušných orgánov CBAM/C.

2.Prostredníctvom back-endových služieb registra CBAM sa centrálne ukladajú a spravujú všetky informácie vložené do prechodného registra CBAM. Zaručuje sa tak stálosť, integrita a koherentnosť uvedených informácií.

3.Back-endové služby registra CBAM spravuje Komisia.

4.Prístup k back-endovým službám registra CBAM sa spravuje výlučne prostredníctvom správy prístupu CBAM uvedenej v článku 26.

Článok 26
Systém správy prístupu

Komisia zriadi systém správy prístupu na validáciu žiadostí o prístup predložených oznamujúcimi deklarantmi a inými osobami v rámci systému UUM-DS, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 písm. a), prepojením systémov na správu identity a prístupu členských štátov a EÚ v zmysle článku 27.

Článok 27
Systém administratívnej správy

Komisia zriadi systém administratívnej správy s cieľom riadiť autentifikáciu a autorizáciu a identifikačné údaje oznamujúcich deklarantov a iných osôb na účely umožnenia prístupu do elektronických systémov.

Článok 28
Systémy členských štátov na správu identity a prístupu

Členské štáty zriadia alebo použijú existujúce systémy na správu identity a prístupu s cieľom zaistiť:

a)zabezpečenú registráciu a uchovávanie identifikačných údajov oznamujúcich deklarantov a iných osôb;

b)zabezpečenú výmenu podpísaných a šifrovaných identifikačných údajov oznamujúcich deklarantov a iných osôb.

Oddiel 3

Fungovanie elektronických systémov a odborná príprava na ich používanie

Článok 29
Vývoj, testovanie, zavedenie a správa elektronických systémov

1.Spoločné komponenty prechodného registra CBAM vyvíja, testuje, zavádza a spravuje Komisia a môžu ich testovať členské štáty. Príslušný orgán členského štátu sídla oznamujúceho deklaranta oznámi Komisii rozhodnutia o pokutách s príslušným výsledkom tohto procesu prostredníctvom elektronických systémov vyvinutých na vnútroštátnej úrovni, ktoré súvisia s presadzovaním a pokutami, alebo inými prostriedkami.

2.Komisia koncipuje a spravuje spoločné špecifikácie rozhraní s komponentmi elektronických systémov vyvinutých na vnútroštátnej úrovni v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

3.Ak to je vhodné, Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vymedzuje spoločné technické špecifikácie, ktoré sú predmetom preskúmania zo strany členských štátov tak, aby sa zaviedli včas. Členské štáty a, ak je to vhodné, Komisia sa zúčastňujú na vývoji a zavádzaní systémov. Komisia a členské štáty spolupracujú aj s oznamujúcimi deklarantmi a inými zainteresovanými stranami.

Článok 30
Údržba a zmeny elektronických systémov

1.Komisia vykonáva údržbu spoločných komponentov a členské štáty vykonávajú údržbu svojich vnútroštátnych komponentov.

2.Komisia zabezpečuje nepretržitú prevádzku elektronických systémov.

3.Komisia môže zmeniť spoločné komponenty elektronických systémov, keď treba napraviť nedostatky, pridať nové funkcie alebo pozmeniť existujúce.

4.Komisia zmeny a aktualizácie spoločných komponentov oznamuje členským štátom.

5.Komisia zverejňuje informácie o zmenách a aktualizáciách elektronických systémov stanovených v odsekoch 3 a 4.

Článok 31
Dočasné zlyhanie elektronických systémov

1.V prípade dočasného zlyhania prechodného registra CBAM oznamujúci deklaranti a iné osoby predkladajú informácie požadované na splnenie požadovaných formalít prostriedkami, ktoré určí Komisia, a to vrátane prostriedkov iných než techniky elektronického spracovania údajov.

2.Komisia informuje členské štáty a oznamujúcich deklarantov o akejkoľvek nedostupnosti elektronických systémov v dôsledku dočasného zlyhania.

3.Komisia pripraví plán na zabezpečenie kontinuity činností CBAM, ktorý má byť výsledkom dohody medzi členskými štátmi a Komisiou. V prípade dočasného zlyhania prechodného registra CBAM Komisia vyhodnotí podmienky na jeho aktivovanie.

Článok 32
Podpora odbornej prípravy týkajúcej sa používania spoločných komponentov a ich fungovania

Komisia členským štátom poskytuje podporu v súvislosti s používaním spoločných komponentov elektronických systémov a ich fungovaním formou vhodných školiacich materiálov.

Oddiel 4

Ochrana a správa údajov, vlastníctvo elektronických systémov a ich bezpečnosť

Článok 33
Ochrana osobných údajov

1.Osobné údaje zaznamenané v prechodnom registri CBAM a v komponentoch elektronických systémov vyvinutých na vnútroštátnej úrovni sa spracúvajú na účely vykonávania nariadenia (EÚ) 2023/956 so zreteľom na osobitné ciele týchto databáz, ako sa stanovujú v tomto nariadení. Osobné údaje by sa mali môcť spracúvať na tieto účely:

a) autentifikačné účely a riadenie prístupu;

b) monitorovanie, kontroly a preskúmanie správ o CBAM;

c) oznámenia a notifikácie;

d) konania týkajúce sa plnenia povinností a súdne konania;

e) fungovanie IT infraštruktúry vrátane interoperability s decentralizovanými systémami podľa tohto nariadenia;

f) štatistika a preskúmanie fungovania nariadenia (EÚ) 2023/956 a tohto nariadenia.

2.Vnútroštátne dozorné orgány členských štátov v oblasti ochrany osobných údajov a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov spolupracujú v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725 s cieľom zabezpečiť koordinovaný dohľad nad spracúvaním osobných údajov zaznamenaných v prechodnom registri CBAM a komponentoch elektronických systémov vyvinutých na vnútroštátnej úrovni.

3.Ustanoveniami uvedenými v tomto článku nie je dotknuté právo na opravu osobných údajov v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 34
Obmedzenie prístupu k údajom a spracovania údajov

1.K údajom, ktoré do prechodného registra CBAM zaznamená oznamujúci deklarant, môže získať prístup alebo ich môže inak spracúvať tento oznamujúci deklarant. Získať k nim prístup alebo ich inak spracúvať môže aj Komisia a príslušné orgány.

2.Ak sa zistia incidenty a problémy v prevádzkových procesoch v rámci poskytovania služieb systémov, v ktorých Komisia koná ako sprostredkovateľ, Komisia môže získať prístup k údajom v týchto procesoch len na účely vyriešenia registrovaného incidentu alebo problému. Komisia zaisťuje dôvernosť takýchto údajov.

Článok 35
Vlastníctvo systémov

Vlastníkom systému, pokiaľ ide o prechodný register CBAM, je Komisia.

Článok 36
Bezpečnosť systémov

1.Bezpečnosť prechodného registra CBAM zaisťuje Komisia.

2.Na uvedené účely Komisia a členské štáty prijmú opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby:

a)zabránili prístupu akýchkoľvek neoprávnených osôb k zariadeniam na spracovanie údajov;

b)zabránili zápisu, prezeraniu, úprave alebo výmazu údajov neoprávnenými osobami;

c)odhalili akékoľvek činnosti uvedené v písmenách a) a b).

3.Komisia a členské štáty sa navzájom informujú o akýchkoľvek činnostiach, ktoré by mohli vyústiť do porušenia alebo podozrenia z porušenia bezpečnosti prechodného registra CBAM.

4.Komisia a členské štáty stanovujú plány zabezpečenia v súvislosti s prechodným registrom CBAM.

Článok 37
Prevádzkovateľ prechodného registra CBAM

V súvislosti s prechodným registrom CBAM a vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov Komisia a členské štáty konajú ako spoloční prevádzkovatelia v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 8 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

Článok 38
Obdobie uchovávania údajov

1.V záujme dosiahnutia cieľov sledovaných podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2023/956, najmä jeho článku 30, sa obdobie uchovávania údajov v prechodnom registri CBAM obmedzuje na päť rokov od prijatia správy o CBAM.

2.    Ak bolo podané odvolanie alebo ak sa začalo súdne konanie týkajúce sa údajov uchovávaných v prechodnom registri CBAM, tieto údaje sa bez ohľadu na odsek 1 uchovávajú až do ukončenia odvolacieho konania alebo súdneho konania a smú sa používať len na účel spomínaného odvolacieho konania alebo súdneho konania.

Článok 39
Posúdenie elektronických systémov

Komisia a členské štáty vykonávajú posúdenie komponentov, za ktoré sú zodpovedné, a najmä analyzujú bezpečnosť a integritu uvedených komponentov a dôvernosť údajov spracúvaných v rámci týchto komponentov.

Komisia a členské štáty sa navzájom informujú o výsledkoch uvedených posúdení.

Článok 40
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. 8. 2023

(1)    Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 52.

(2)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1).

(3)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (nariadenie EÚ o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(7)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1070 z 1. júna 2023 o technických dojednaniach pre vývoj, správu a využívanie elektronických systémov na výmenu a uchovávanie informácií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 65).

(8)    Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2151 z 13. decembra 2019, ktorým sa stanovuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov stanovených v Colnom kódexe Únie (Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 168).

(9)    Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(11)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie.

PRÍLOHA I 
Informácie, ktoré sa majú predkladať v správach o CBAM

Oznamujúci deklarant pri predkladaní správy o CBAM dodržiava štruktúru správy o CBAM, ktorá je uvedená v tabuľke 1 tejto prílohy a nastavená v prechodnom registri CBAM, a zahrnie podrobné informácie uvedené v tabuľke 2 tejto prílohy.

Tabuľka 1: Štruktúra správy o CBAM

Tabuľka 2: Podrobné požiadavky na informácie, ktoré sa majú uviesť v správe o CBAM

   *Poznámka: Zástupcovia/dovozcovia sú registrovaní buď na úrovni vyhlásenia CBAM, alebo na úrovni dovážaného tovaru CBAM, v závislosti od toho, či má príslušný dovážaný tovar CBAM rovnakých alebo iných zástupcov/dovozcov.

PRÍLOHA II
Vymedzenie pojmov a spôsoby výroby tovaru

1.Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy a príloh III, IV a VIII až IX sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

0.„údaje o činnosti“ sú množstvo paliva alebo materiálov, ktoré sa spotrebovali alebo vznikli v rámci procesu relevantného z hľadiska metodiky založenej na výpočtoch, vyjadrené v terajouloch, prípadne ako hmotnosť v tonách alebo (v prípade plynov) v bežných metroch kubických;

1.„úroveň činnosti“ je množstvo vyrobeného tovaru (vyjadrené v MWh v prípade elektriny alebo v tonách v prípade iného tovaru) v rámci hraníc výrobného procesu;

2.„obdobie oznamovania“ je obdobie, ktoré sa prevádzkovateľ zariadenia rozhodol použiť ako referenčné obdobie na určenie viazaných emisií;

3.„zdrojový prúd“ je ktorákoľvek z nasledujúcich možností:

a)špecifický typ paliva, surovina alebo výrobok, pri ktorého spotrebe alebo výrobe vznikajú emisie príslušných skleníkových plynov z jedného alebo viacerých zdrojov emisií;

b)špecifický typ paliva, surovina alebo výrobok, ktorý obsahuje uhlík a je zahrnutý do výpočtu emisií skleníkových plynov pomocou metódy hmotnostnej bilancie;

4.„zdroj emisií“ je jednotlivo identifikovateľná časť zariadenia alebo proces v rámci zariadenia, kde vznikajú emisie príslušných skleníkových plynov;

5.„neistota“ je parameter súvisiaci s výsledkom určovania kvantity, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt reálne priraditeľných konkrétnej kvantite vrátane vplyvu systematických aj náhodných faktorov, ktorý je vyjadrený v percentách a opisuje interval spoľahlivosti okolo priemernej hodnoty zahŕňajúci 95 % odvodených hodnôt, pričom sa zohľadňuje každá asymetria rozloženia hodnôt;

6.„faktory výpočtu“ sú dolná výhrevnosť, emisný faktor, predbežný emisný faktor, oxidačný faktor, konverzný faktor, obsah uhlíka alebo pomerná časť biomasy;

7.„emisie zo spaľovania“ sú emisie skleníkových plynov vznikajúce pri exotermickej reakcii paliva s kyslíkom;

8.„emisný faktor“ je priemerná miera emisií skleníkových plynov súvisiacich s údajmi o činnosti za zdrojový prúd za predpokladu, že pri spaľovaní dochádza k úplnej oxidácii a pri všetkých ostatných chemických reakciách k úplnej konverzii;

9.„oxidačný faktor“ je pomer uhlíka, ktorý zoxidoval na CO2 v dôsledku spaľovania, k celkovému obsahu uhlíka v palive, vyjadrený ako pomerná časť, pričom oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry sa považuje za molárne ekvivalentné množstvo CO2;

10.„konverzný faktor“ je pomer uhlíka emitovaného ako CO2 k celkovému obsahu uhlíka v zdrojovom prúde pred uskutočnením procesu emisie, vyjadrený ako pomerná časť, pričom oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry sa považuje za molárne ekvivalentné množstvo CO2;

11.„presnosť“ je stupeň zhody medzi výsledkom merania a skutočnou hodnotou určitého množstva alebo referenčnou hodnotou určenou empiricky pomocou medzinárodne uznávaných a odvoditeľných kalibračných materiálov a štandardných metód, pričom sa zohľadňujú náhodné aj systematické faktory;

12.„kalibrácia“ je súbor operácií, ktoré za špecifikovaných podmienok určujú vzťahy medzi hodnotami zistenými meracím prístrojom či meracím systémom alebo hodnotami reprezentovanými materiálovou mierkou či referenčným materiálom a zodpovedajúcimi kvantitatívnymi hodnotami získanými pomocou referenčnej normy;

13.„konzervatívny“ je výraz, ktorým sa označuje situácia, keď je vymedzený súbor predpokladov na zamedzenie podhodnotenia oznámených emisií alebo nadhodnotenia výroby tepla, elektriny alebo tovaru;

14.„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, z lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybolovu a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;

15.„odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť, a nezahŕňa látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili toto vymedzenie pojmu;

16.„zvyšok“ je látka, ktorá nie je konečným výrobkom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;

17.„zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesného hospodárstva“ sú zvyšky, ktoré sú priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesným hospodárstvom a ktoré nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania;

18.„zákonná metrologická kontrola“ je kontrola úloh merania v rámci aplikačnej oblasti meracieho prístroja vykonávaná orgánom verejnej moci alebo regulačným orgánom z dôvodu verejného záujmu, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, ochrany životného prostredia, výberu daní a ciel, ochrany spotrebiteľa a spravodlivého obchodovania;

19.„činnosti súvisiace s tokom údajov“ sú činnosti súvisiace so získavaním a spracovaním údajov potrebných na vypracovanie správy o emisiách na základe údajov zo základného zdroja, ako aj činnosti súvisiace s manipuláciou s týmito údajmi;

20.„merací systém“ je kompletný súbor meracích prístrojov a iných zariadení, napríklad zariadení na odber vzoriek a na spracovanie údajov, ktorý sa používa na určovanie premenných, ako sú napríklad údaje o činnosti, obsah uhlíka, výhrevnosť alebo emisný faktor emisií skleníkových plynov;

21.„dolná výhrevnosť“ je špecifické množstvo energie uvoľnenej ako teplo pri úplnom spaľovaní paliva alebo materiálu za prítomnosti kyslíka v štandardných podmienkach, znížené o teplo z vyparovania akejkoľvek vzniknutej vody;

22.„emisie z procesov“ sú emisie skleníkových plynov, ktoré nie sú emisiami zo spaľovania a ktoré vznikajú v dôsledku úmyselných a neúmyselných reakcií medzi látkami alebo pri ich premene na iný hlavný účel ako na výrobu tepla vrátane týchto procesov:

a)chemická, elektrolytická alebo pyrometalurgická redukcia zlúčenín kovu v rudách, koncentrátoch a druhotných materiáloch;

b)odstraňovanie nečistôt z kovov a zlúčenín kovu;

c)rozklad uhličitanov vrátane tých uhličitanov, ktoré sa používajú na čistenie iných spalín;

d)chemická syntéza produktov a medziproduktov, pri ktorej je v reakcii prítomný materiál obsahujúci uhlík;

e)použitie prísad alebo surovín obsahujúcich uhlík;

f)chemická alebo elektrolytická redukcia metaloidných oxidov alebo nekovových oxidov, ako sú oxidy kremíka a fosfáty;

23.„dávka“ je množstvo paliva alebo materiálu, v prípade ktorého sa reprezentatívnym spôsobom odobrali vzorky a vykonala charakterizácia a ktoré sa previedlo ako jedna zásielka alebo kontinuálne počas konkrétneho časového obdobia;

24.„zmiešané palivo“ je palivo, ktoré obsahuje biomasu aj fosílny uhlík;

25.„zmiešaný materiál“ je materiál, ktorý obsahuje biomasu aj fosílny uhlík;

26.„predbežný emisný faktor“ je predpokladaný celkový emisný faktor paliva alebo materiálu vychádzajúci z obsahu uhlíka v pomernej časti biomasy a pomernej časti fosílií pred jeho vynásobením pomernou časťou fosílií, ktorým sa vypočíta emisný faktor;

27.„pomerná časť fosílií“ je pomer fosílneho uhlíka a anorganického uhlíka k celkovému obsahu uhlíka v palive alebo materiáli, vyjadrený ako pomerná časť;

28.„pomerná časť biomasy“ je pomer uhlíka pochádzajúceho z biomasy k celkovému obsahu uhlíka v palive alebo materiáli, vyjadrený ako pomerná časť;

29.„kontinuálne meranie emisií“ je súbor operácií s cieľom určiť kvantitatívnu hodnotu prostredníctvom periodických meraní, buď pomocou merania v komíne, alebo pomocou extrakčných postupov meracím prístrojom umiestneným v blízkosti komína, pričom sú vylúčené metodiky merania založené na odoberaní jednotlivých vzoriek z komína;

30.„vlastný CO2“ je CO2, ktorý je súčasťou zdrojového prúdu;

31.„fosílny uhlík“ je anorganický a organický uhlík, ktorý nie je biomasou;

32.„merací bod“ je zdroj emisií, v prípade ktorého sa na meranie emisií používajú systémy kontinuálneho merania emisií (SKME), alebo prierez potrubného systému, v prípade ktorého sa tok CO2 určuje pomocou systémov kontinuálneho merania;

33.„fugitívne emisie“ sú nepravidelné alebo neúmyselné emisie zo zdrojov, ktoré nie sú lokalizované, alebo sú príliš rozmanité alebo primalé na to, aby sa jednotlivo monitorovali;

34.„štandardné podmienky“ sú teplota 273,15 K a tlak 101 325 Pa, ktorými sa vymedzujú bežné metre kubické (Nm3);

35.„zástupné údaje“ sú ročné hodnoty, ktoré sú empiricky podložené alebo odvodené z uznávaných zdrojov a ktoré prevádzkovateľ použije na nahradenie súboru údajov s cieľom zabezpečiť kompletné oznamovanie v prípade, že sa príslušnou metodikou monitorovania nedajú získať všetky požadované údaje alebo faktory;

36.„merateľné teplo“ je čistý tok tepla prepravovaný cez identifikovateľné potrubie alebo rúry s použitím teplonosnej látky, akým je najmä para, horúci vzduch, voda, olej, tekuté kovy a soli, pre ktoré je alebo by mohol byť nainštalovaný merač tepla;

37.„merač tepla“ je meradlo na meranie tepelnej energie alebo akékoľvek iné zariadenie na meranie a zaznamenávanie množstva vyrobenej tepelnej energie na základe objemov tokov a teplôt;

38.„nemerateľné teplo“ je všetko teplo iné ako merateľné teplo;

39.„odpadový plyn“ je plyn obsahujúci neúplne oxidovaný uhlík v plynnom skupenstve za štandardných podmienok, ktorý je výsledkom ktoréhokoľvek z procesov uvedených v bode (22);

40.„výrobný proces“ je chemický alebo fyzikálny proces vykonávaný v častiach zariadenia na výrobu tovaru v rámci súhrnnej kategórie tovaru vymedzenej v tabuľke 1 oddielu 2 tejto prílohy a jeho špecifické systémové hranice týkajúce sa vstupov, výstupov a zodpovedajúcich emisií;

41.„spôsob výroby“ je konkrétna technológia, ktorá sa používa vo výrobnom procese na výrobu tovaru v rámci súhrnnej kategórie tovaru;

42.„súbor údajov“ je jeden druh údajov, a to buď na úrovni zariadenia, alebo prípadne podľa okolností na úrovni výrobného procesu, pričom môže ísť o:

a)množstvo palív alebo materiálov, ktoré sa spotrebovali alebo vyrobili v rámci výrobného procesu, ktorý je relevantný z hľadiska metodiky založenej na výpočtoch, vyjadrené v terajouloch, prípadne ako hmotnosť v tonách alebo v prípade plynov (vrátane odpadových plynov) v bežných metroch kubických;

b)faktor výpočtu;

c)čisté množstvo merateľného tepla a relevantné parametre potrebné na určenie tohto množstva, najmä:

–hmotnostný prietok teplonosnej látky a

–entalpiu prenesenej a vrátenej teplonosnej látky, stanovenú podľa zloženia, teploty, tlaku a saturácie;

d)množstvá nemerateľného tepla, stanovené podľa príslušných množstiev palív použitých na výrobu tepla a dolnej výhrevnosti palivového mixu;

e)množstvá elektriny;

f)množstvá CO2 preneseného medzi zariadeniami;

g)množstvá prekurzorov prijatých mimo zariadenia a ich relevantné parametre, ako je krajina pôvodu, použitý spôsob výroby, špecifické priame a nepriame emisie, splatná cena uhlíka;

h)parametre relevantné pre splatnú cenu uhlíka;

43.„minimálne požiadavky“ sú metódy monitorovania, pri ktorých sa vynaloží minimálne povolené úsilie na určenie údajov v snahe získať údaje o emisiách prijateľné na účely nariadenia (EÚ) 2023/956;

44.„odporúčané zlepšenia“ sú metódy monitorovania, ktoré sú osvedčenými prostriedkami na zabezpečenie presnejších údajov alebo údajov menej náchylných na chyby než len uplatňovaním minimálnych požiadaviek a ktoré si možno zvoliť dobrovoľne;

45. „skreslené údaje“ sú opomenutie, skreslenie alebo omyl v údajoch oznámených prevádzkovateľom, pričom sa neberie do úvahy neistota prípustná pre merania a laboratórne analýzy;

46.„podstatne skreslené údaje“ sú skreslené údaje, ktoré podľa názoru overovateľa jednotlivo alebo súhrnne s inými skreslenými údajmi prekračujú hranicu závažnosti alebo by mohli negatívne ovplyvniť spôsob, ktorým príslušný orgán nakladá so správou prevádzkovateľa;

47.„primeraná istota“ je vysoká, no nie absolútna miera istoty, jasne vyjadrená vo verifikačnom stanovisku, že správa prevádzkovateľa, ktorá je predmetom overovania, neobsahuje podstatne skreslené údaje;

48.„oprávnený systém monitorovania, oznamovania a overovania“ je systém monitorovania, oznamovania a overovania zavedený v zariadení na účely systému stanovovania cien uhlíka, systémy povinného monitorovania emisií alebo systém monitorovania emisií v zariadení, ktorý môže zahŕňať overenie akreditovaným overovateľom v súlade s článkom 4 ods. 2 tohto nariadenia.

2.Priradenie číselných znakov KN k súhrnným kategóriám tovaru

V tabuľke 1 tejto prílohy sa vymedzujú súhrnné kategórie tovaru pre každý číselný znak KN uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956. Tieto kategórie sa používajú na účely vymedzenia systémových hraníc výrobných procesov na určenie viazaných emisií zodpovedajúcich tovaru uvedenému v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

Tabuľka 1: Priradenie číselných znakov KN k súhrnným kategóriám tovaru

3.Spôsoby výroby, systémové hranice a relevantné prekurzory

3.1. Medziodvetvové pravidlá

Na určenie úrovne činnosti (vyprodukovaného množstva) tovaru, ktorý sa uvádza ako menovateľ v rovniciach 50 a 51 (oddiel F.1 prílohy III), sa uplatňujú pravidlá monitorovania uvedené v oddiele F.2 prílohy III.

Ak sa v tom istom zariadení používa niekoľko spôsobov výroby na výrobu tovaru patriaceho pod ten istý číselný znak KN a ak sú týmto spôsobom výroby priradené samostatné výrobné procesy, viazané emisie uvedeného tovaru sa vypočítajú samostatne pre každý použitý spôsob výroby.

Na monitorovanie priamych emisií sa monitorujú všetky zdroje emisií a zdrojové prúdy súvisiace s výrobným procesom, pričom sa v prípade potreby zohľadňujú osobitné požiadavky stanovené v oddieloch 3.2 až 3.19 tejto prílohy a pravidlá stanovené v prílohe III.

Ak sa používa zachytávanie CO2, uplatňujú sa pravidlá oddielu B.8.2 prílohy III.

Na monitorovanie nepriamych emisií sa určí celková spotreba elektriny každého výrobného procesu v rámci systémových hraníc vymedzených v súlade s oddielmi 3.2 až 3.19 tejto prílohy a prípadne v súlade s oddielom A.4 prílohy III. Príslušný emisný faktor elektriny sa určí v súlade s oddielom D.2 prílohy III.

Ak sú uvedené relevantné prekurzory, vzťahujú sa na zodpovedajúce súhrnné kategórie tovaru.

3.2. Kalcinovaný íl

3.2.1. Osobitné ustanovenia

Ílom patriacim pod číselný znak KN 2507 00 80, ktoré nie sú kalcinované, sú priradené nulové viazané emisie. Zahŕňajú sa do správy o CBAM, ale od výrobcu ílu sa nevyžadujú žiadne doplňujúce informácie. Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú len na íly, ktoré patria pod uvedený číselný znak KN a ktoré sú kalcinované.

3.2.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade kalcinovaného ílu zahŕňa:

–všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými procesmi, ako je príprava suroviny, miešanie, sušenie a kalcinácia a čistenie spalín,

–emisie CO2 zo spaľovania palív, ako aj zo surovín, ak je to relevantné.

Relevantné prekurzory: žiadne.

3.3. Cementové slinky

3.3.1. Osobitné ustanovenia

Nerozlišuje sa medzi šedým a bielym cementovým slinkom.

3.3.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade cementových slinkov zahŕňa:

–kalcináciu vápenca a iných uhličitanov v surovinách, konvenčné fosílne palivá pre vypaľovacie pece, alternatívne palivá a suroviny na báze fosílneho uhlíka pre vypaľovacie pece, palivá z biomasy pre vypaľovacie pece (ako sú palivá pochádzajúce z odpadu), palivá neurčené pre vypaľovacie pece, obsah neuhličitanového uhlíka vo vápenci a v bridliciach alebo alternatívne suroviny, ako je popolček použitý v surovinovej múčke v cementárskej peci a materiály používané na mokrú vypierku spalín,

–uplatňujú sa dodatočné ustanovenia oddielu B.9.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory: žiadne.

3.4. Cement

3.4.1. Osobitné ustanovenia

Žiadne.

3.4.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade cementu zahŕňa:

– všetky emisie CO2 zo spaľovania palív, ak je to relevantné pre sušenie surovín.

Relevantné prekurzory:

–cementové slinky,

–kalcinovaný íl, ak sa v procese používa.

3.5. Cement hlinitanový

3.5.1. Osobitné ustanovenia

Žiadne.

3.5.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade hlinitanového cementu zahŕňa:

–všetky emisie CO2 zo spaľovania paliva priamo alebo nepriamo spojené s procesom,

–emisie z procesov z uhličitanov v surovinách, ak je to aktuálne, a čistenie spalín.

Relevantné prekurzory: žiadne.

3.6. Vodík

3.6.1. Osobitné ustanovenia

Do úvahy sa berie len výroba čistého vodíka alebo zmesí vodíka s dusíkom použiteľných pri výrobe amoniaku. Nepatrí sem výroba syntéznych plynov alebo vodíka v rafinériách alebo organických chemických zariadeniach, kde sa vodík používa výlučne v týchto zariadeniach a nepoužíva sa na výrobu tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

3.6.2. Spôsoby výroby

3.6.2.1. Parné reformovanie a čiastočná oxidácia

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedených spôsobov výroby zahŕňa:

–všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou vodíka a čistenie spalín,

–všetky palivá použité vo výrobnom procese vodíka bez ohľadu na ich energetické alebo neenergetické využitie a palivá používané na iné procesy spaľovania vrátane výroby horúcej vody alebo pary.

Relevantné prekurzory: žiadne.

3.6.2.2. Elektrolýza vody

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa, ak je to relevantné:

–všetky emisie z používania palív priamo alebo nepriamo spojené s procesom výroby vodíka a z čistenia spalín.

Nepriame emisie: Ak bol vyrobený vodík schválený na účely zhody s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/1184 ( 1 ), možno pre elektrinu použiť nulový emisný faktor. Vo všetkých ostatných prípadoch sa uplatňujú pravidlá o nepriamych viazaných emisiách (oddiel D prílohy III).

Relevantné prekurzory: žiadne.

Priradenie emisií produktom: Ak sa koprodukovaný kyslík vypúšťa, všetky emisie z výrobného procesu sa priraďujú vodíku. Ak sa kyslík ako vedľajší produkt využíva v iných výrobných procesoch v zariadení alebo ak sa predáva a ak sa priame alebo nepriame emisie nerovnajú nule, emisie z výrobného procesu sa priradia vodíku na základe molárnych pomerov pomocou nasledujúcej rovnice:

       (rovnica 1)

Kde:

 sú buď priame, alebo nepriame emisie priradené vodíku vyrobenému počas obdobia oznamovania, vyjadrené v tonách CO2;

sú buď priame, alebo nepriame emisie celého výrobného procesu za obdobie oznamovania, vyjadrené v tonách CO2;

je hmotnosť kyslíka predaného alebo použitého v zariadení počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách;

je hmotnosť kyslíka vyrobeného počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách;

je hmotnosť vodíka vyrobeného počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách;

je molárna hmotnosť O2 (31,998 kg/kmol) a

je molárna hmotnosť H2 (2,016 kg/kmol).

3.6.2.3. Chlóroalkalická elektrolýza a výroba chlorečnanov

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedených spôsobov výroby zahŕňa, ak je to relevantné:

–všetky emisie z používania palív priamo alebo nepriamo spojené s procesom výroby vodíka a z čistenia spalín.

Nepriame emisie: Ak bol vyrobený vodík schválený na účely zhody s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/1184 (1), možno pre elektrinu použiť nulový emisný faktor. Vo všetkých ostatných prípadoch sa uplatňujú pravidlá o nepriamych viazaných emisiách (oddiel D prílohy III).

Relevantné prekurzory: žiadne.

Priradenie emisií produktom: Keďže sa vodík v tomto výrobnom procese považuje za vedľajší produkt, podielu vodíka predaného alebo použitého ako prekurzor v rámci zariadenia sa priradí len molárny pomer celkového procesu. Za predpokladu, že priame alebo nepriame emisie nie sú rovné nule, emisie z výrobného procesu sa priraďujú použitému alebo predanému vodíku pomocou týchto rovníc:

Chlóroalkalická elektrolýza:

       (rovnica 2)

Výroba chlorečnanu sodného:

       (rovnica 3)

Kde:

sú buď priame, alebo nepriame emisie priradené vodíku predanému alebo použitému ako prekurzor počas obdobia oznamovania, vyjadrené v tonách CO2;

sú buď priame, alebo nepriame emisie výrobného procesu za obdobie oznamovania, vyjadrené v tonách CO2;

je hmotnosť vodíka predaného alebo použitého ako prekurzor počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách;

je hmotnosť vodíka vyrobeného počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách;

je hmotnosť chlóru vyrobeného počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách;

je hmotnosť hydroxidu sodného (kaustickej sódy) vyrobeného počas obdobia oznamovania vyjadrená v tonách, vypočítaná ako 100 % NaOH;

je hmotnosť chlorečnanu sodného vyrobeného počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách; vypočítaná ako 100 % NaClO3;

je molárna hmotnosť H2 (2,016 kg/kmol);

je molárna hmotnosť Cl2 (70,902 kg/kmol);

je molárna hmotnosť NaOH (39,997 kg/kmol) a

je molárna hmotnosť NaClO3 (106,438 kg/kmol).

3.7. Amoniak

3.7.1. Osobitné ustanovenia

Hydroxid amónny aj bezvodý amoniak sa oznamujú spoločne ako 100 % amoniak.

Ak sa CO2 z výroby amoniaku používa ako surovina na výrobu močoviny alebo iných chemikálií, uplatňuje sa oddiel B.8.2 písm. b) prílohy III. Ak je podľa tohto oddielu povolený odpočet CO2 a ak by to viedlo k záporným špecifickým viazaným priamym emisiám amoniaku, špecifické viazané priame emisie amoniaku sú rovné nule.

3.7.2. Spôsoby výroby

3.7.2.1. Proces Haber-Bosch s parným reformovaním zemného plynu alebo bioplynu

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–všetky palivá priamo alebo nepriamo spojené s výrobou amoniaku a materiály používané na čistenie spalín,

–monitorujú sa všetky palivá bez ohľadu na to, či sa používajú ako energetický alebo neenergetický vstupný materiál,

–ak sa používa bioplyn, uplatňujú sa ustanovenia oddielu B.3.3 prílohy III,

–ak sa k procesu pridáva vodík z iných spôsobov výroby, považuje sa za prekurzor s vlastnými viazanými emisiami.

Relevantné prekurzory: samostatne vyrobený vodík, ak sa v procese používa.

3.7.2.2. Proces Haber-Bosch so splyňovaním uhlia alebo iných palív

Uvedený spôsob sa uplatňuje, ak sa vodík vyrába splyňovaním uhlia, ťažkých rafinérskych palív alebo iných fosílnych surovín. Vstupné materiály môžu zahŕňať biomasu, v prípade ktorej sa zohľadňujú ustanovenia oddielu B.3.3 prílohy III.

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–všetky palivá priamo alebo nepriamo spojené s výrobou amoniaku a materiály používané na čistenie spalín,

–každý vstup paliva sa monitoruje ako jeden prúd paliva bez ohľadu na to, či sa používa ako energetický alebo neenergetický vstupný materiál,

–ak sa k procesu pridáva vodík z iných spôsobov výroby, považuje sa za prekurzor s vlastnými viazanými emisiami.

Relevantné prekurzory: samostatne vyrobený vodík, ak sa v procese používa.

3.8. Kyselina dusičná

3.8.1. Osobitné ustanovenia

Množstvá vyrobenej kyseliny dusičnej sa monitorujú a oznamujú ako 100 % kyselina dusičná.

3.8.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade kyseliny dusičnej zahŕňa:

–CO2 zo všetkých palív priamo alebo nepriamo spojených s výrobou kyseliny dusičnej a materiálov používaných na čistenie spalín,

–emisie N2O zo všetkých zdrojov emitujúcich N2O z výrobného procesu vrátane neznížených a znížených emisií. Akékoľvek emisie N2O zo spaľovania palív sú z monitorovania vyňaté.

Relevantné prekurzory: amoniak (ako 100 % amoniak).

3.9. Močovina

3.9.1. Osobitné ustanovenia

Ak CO2 použitý pri výrobe močoviny pochádza z výroby amoniaku, zohľadňuje sa tak, že sa amoniak ako prekurzor močoviny odpočíta od viazaných emisií, ak to ustanovenia oddielu 3.7 tejto prílohy umožňujú. Ak sa však ako prekurzor použije amoniak vyrobený bez priamych fosílnych emisií CO2, použitý CO2 možno odpočítať od priamych emisií zariadenia, ktoré produkuje CO2, za predpokladu, že sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES( 2 ) vymedzuje výroba močoviny ako prípad, keď je CO2 trvalo chemicky viazaný tak, aby pri bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, neunikal do atmosféry. Ak by takýto odpočet viedol k záporným špecifickým priamym viazaným emisiám močoviny, špecifické priame viazané emisie močoviny sú rovné nule.

3.9.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade močoviny zahŕňa:

–CO2 zo všetkých palív priamo alebo nepriamo spojených s výrobou močoviny a materiálov používaných na čistenie spalín,

–ak sa CO2 prijíma z iného zariadenia ako vstupný materiál, prijatý CO2, ktorý nie je viazaný v močovine, sa považuje za emisiu, ak sa už nezapočítava ako emisia zariadenia, v ktorom bol CO2 vyprodukovaný, a to v rámci oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania.

Relevantné prekurzory: amoniak (ako 100 % amoniak).

3.10. Zmiešané hnojivá

3.10.1. Osobitné ustanovenia

Tento oddiel sa vzťahuje na výrobu všetkých druhov hnojív s obsahom dusíka vrátane dusičnanu amónneho, dusičnanu amónno-vápenatého, síranu amónneho, fosforečnanov amónnych, roztokov močoviny a dusičnanu amónneho, ako aj hnojív s obsahom dusíka a fosforu (NP), dusíka a draslíka (NK) a dusíka, fosforu a draslíka (NPK). Zahrnuté sú všetky druhy operácií, ako je miešanie, neutralizácia, granulovanie, prilling, a to bez ohľadu na to, či dochádza len k fyzikálnemu miešaniu, alebo k chemickým reakciám.

Množstvá rôznych dusíkatých zlúčenín obsiahnutých v konečnom výrobku sa zaznamenávajú v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1009( 3 )):

–obsah N ako amónium (NH4+),

–obsah N ako dusičnan (NO3–),

–obsah N ako močovina,

–obsah N v iných (organických) formách.

Priame a nepriame emisie výrobných procesov, ktoré patria do tejto súhrnnej kategórie tovaru, možno určiť za celé obdobie oznamovania a priradiť všetkým zmiešaným hnojivám na pomernom základe na tonu konečného výrobku. Pre každý stupeň hnojiva sa viazané emisie počítajú samostatne, pričom sa zohľadní príslušná hmotnosť použitých prekurzorov a použijú sa priemerné viazané emisie počas obdobia oznamovania pre každý z prekurzorov.

3.10.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade zmiešaných hnojív zahŕňa:

–CO2 zo všetkých palív priamo alebo nepriamo spojených s výrobou hnojív, ako sú palivá používané v sušičkách a na ohrievanie vstupných materiálov a materiálov používaných na čistenie spalín.

Relevantné prekurzory:

–amoniak (ako 100 % amoniak), ak sa v procese používa,

–kyselina dusičná (ako 100 % kyselina dusičná), ak sa v procese používa,

–močovina, ak sa v procese používa,

–zmiešané hnojivá (najmä soli s obsahom amónia alebo dusičnanu), ak sa v procese používajú.

3.11. Spekaná ruda

3.11.1. Osobitné ustanovenia

Táto súhrnná kategória tovaru zahŕňa všetky druhy výroby peliet zo železnej rudy (na predaj peliet, ako aj na priame použitie v tom istom zariadení) a výrobu aglomerátu. V rozsahu číselného znaku KN 2601 12 00 sem môžu patriť aj železné rudy používané ako prekurzory pre ferochróm (FeCr), feromangán (FeMn) alebo feronikel (FeNi).

3.11.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade spekanej rudy zahŕňa:

–CO2 z materiálov použitých v procesoch, ako je vápenec a iné uhličitany alebo uhličité železné rudy,

–CO2 zo všetkých palív vrátane koksu, odpadových plynov, ako je koksárenský plyn, vysokopecný plyn alebo konvertorový plyn; priamo alebo nepriamo spojené s výrobným procesom a materiály používané na čistenie spalín.

Relevantné prekurzory: žiadne.

3.12. FeMn (feromangán), FeCr (ferochróm) a FeNi (feronikel)

3.12.1. Osobitné ustanovenia

Do tohto procesu patrí iba výroba zliatin uvedených pod číselnými znakmi KN 7202 1, 7202 4 a 7202 6. Nepatria sem ostatné železné materiály s výrazným obsahom zliatin, ako je vysokopecná zrkadlovina. Niklové surové železo je zahrnuté, ak je obsah niklu vyšší ako 10 %.

Ak sa odpadové plyny alebo iné spaliny uvoľňujú bez zníženia emisií, CO obsiahnutý v odpadovom plyne sa považuje za molárny ekvivalent emisií CO2.

3.12.2. Spôsoby výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade FeMn, FeCr a FeNi zahŕňa:

–emisie CO2 spôsobené vstupmi paliva bez ohľadu na to, či sa používajú na energetické alebo neenergetické účely,

–emisie CO2 zo vstupných materiálov, ako je vápenec, a z čistenia spalín,

–emisie CO2 zo spotreby elektród alebo elektródových pást,

–uhlík zostávajúci vo výrobku alebo v troske alebo odpadoch sa zohľadňuje pomocou metódy založenej na hmotnostnej bilancii v súlade s oddielom B.3.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory: spekaná ruda, ak sa v procese používa.

3.13. Surové železo

3.13.1. Osobitné ustanovenia

Táto súhrnná kategória tovaru zahŕňa nelegované surové železo z vysokých pecí, ako aj surové železo s obsahom zliatin (napr. vysokopecná zrkadlovina) bez ohľadu na fyzickú podobu (napr. ingoty, granuly). Niklové surové železo je zahrnuté, ak je obsah niklu nižší ako 10 %. V integrovaných oceliarňach je tekuté surové železo („horúci kov“) priamo vsádzané do kyslíkového konvertora produktom, ktorým sa oddeľuje výrobný proces surového železa od výrobného procesu surovej ocele. Ak zariadenie nepredáva alebo nepresúva surové železo do iných zariadení, emisie z výroby surového železa netreba monitorovať samostatne. Možno vymedziť spoločný výrobný proces, ktorý zahŕňa aj výrobu surovej ocele, a v súlade s pravidlami oddielu A.4 prílohy III ďalšiu nadväzujúcu výrobu.

3.13.2. Spôsoby výroby

3.13.2.1. Výroba vo vysokej peci

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–CO2 z palív a redukčných činidiel, ako je koks, koksový prach, uhlie, vykurovacie oleje, plastový odpad, zemný plyn, drevný odpad, drevné uhlie, ako aj z odpadových plynov, ako je koksárenský plyn, vysokopecný plyn alebo konvertorový plyn,

–ak sa používa biomasa, zohľadňujú sa ustanovenia oddielu B.3.3 prílohy III,

–CO2 z materiálov použitých v procesoch, ako je vápenec, magnezit a iné uhličitany, uhličité železné rudy; materiály na čistenie spalín,

–uhlík zostávajúci vo výrobku alebo v troske alebo odpadoch sa zohľadňuje pomocou metódy založenej na hmotnostnej bilancii v súlade s oddielom B.3.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory:

–spekaná ruda,

–surové železo alebo priamo redukované železo (DRI) z iných zariadení alebo výrobných procesov, ak sa v procese používajú,

–FeMn, FeCr, FeNi, ak sa v procese používajú,

–vodík, ak sa v procese používa.

3.13.2.2. Redukčné tavenie

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–CO2 z palív a redukčných činidiel, ako je koks, koksový prach, uhlie, vykurovacie oleje, plastový odpad, zemný plyn, drevný odpad, drevné uhlie, odpadové plyny z procesu alebo konvertorový plyn atď.,

–ak sa používa biomasa, zohľadňujú sa ustanovenia oddielu B.3.3 prílohy III,

–CO2 z materiálov použitých v procesoch, ako je vápenec, magnezit a iné uhličitany, uhličité železné rudy; materiály na čistenie spalín,

–uhlík zostávajúci vo výrobku alebo v troske alebo odpadoch sa zohľadňuje pomocou metódy založenej na hmotnostnej bilancii v súlade s oddielom B.3.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory:

–spekaná ruda,

–surové železo alebo DRI z iných zariadení alebo výrobných procesov, ak sa v tomto procese používajú,

–FeMn, FeCr, FeNi, ak sa v procese používajú,

–vodík, ak sa v procese používa.

3.14. DRI (Priamo redukované železo)

3.14.1. Osobitné ustanovenia

Existuje len jeden vymedzený spôsob výroby, hoci sa pri rôznych technológiách môžu využívať rôzne kvality rúd, ktoré môžu vyžadovať peletizáciu alebo spekanie, a rôzne redukčné činidlá (zemný plyn, rôzne fosílne palivá alebo biomasu, vodík). Preto môžu byť relevantné prekurzory spekanej rudy alebo vodíka. Pokiaľ ide o výrobky, relevantné môže byť hubovité železo, horúce briketované železo (HBI) alebo iné formy priamo redukovaného železa vrátane DRI, ktoré sa bezprostredne privádzajú do elektrických oblúkových pecí alebo iných nadväzujúcich procesov.

Ak zariadenie nepredáva alebo nepresúva DRI do iných zariadení, emisie z výroby DRI netreba monitorovať samostatne. Možno použiť spoločný výrobný proces, ktorý zahŕňa aj výrobu surovej ocele, a v súlade s pravidlami oddielu A.4 prílohy III ďalšiu nadväzujúcu výrobu.

3.14.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–CO2 z palív a redukčných činidiel, ako je koks, zemný plyn, vykurovacie oleje, odpadové plyny z procesu alebo konvertorový plyn atď.,

–ak sa používa bioplyn alebo iné formy biomasy, zohľadňujú sa ustanovenia oddielu B.3.3 prílohy III,

–CO2 z materiálov použitých v procesoch, ako je vápenec, magnezit a iné uhličitany, uhličité železné rudy; materiály na čistenie spalín,

–uhlík zostávajúci vo výrobku alebo v troske alebo odpadoch sa zohľadňuje pomocou metódy založenej na hmotnostnej bilancii v súlade s oddielom B.3.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory:

–spekaná ruda, ak sa v procese používa,

–vodík, ak sa v procese používa,

–surové železo alebo DRI z iných zariadení alebo výrobných procesov, ak sa v tomto procese používajú,

–FeMn, FeCr, FeNi, ak sa v procese používajú.

3.15. Surová oceľ

3.15.1. Osobitné ustanovenia

Systémové hranice sa vzťahujú na všetky činnosti a jednotky potrebné na získavanie surovej ocele:

–Ak sa proces začína horúcim kovom (tekuté surové železo), systémové hranice zahŕňajú základný kyslíkový konvertor, vákuové odplyňovanie, sekundárnu metalurgiu, oduhličenie argónom s fúkaním kyslíka/vákuové oduhličenie s fúkaním kyslíka, kontinuálne liatie alebo odlievanie ingotov, prípadne valcovanie za tepla alebo kovanie, a všetky potrebné pomocné činnosti, ako sú presuny, opätovné ohrievanie a čistenie spalín;

–Ak sa v procese používa elektrická oblúková pec, systémové hranice zahŕňajú všetky relevantné činnosti a jednotky, ako je samotná elektrická oblúková pec, sekundárna metalurgia, vákuové odplyňovanie, oduhličenie argónom s fúkaním kyslíka/vákuové oduhličenie s fúkaním kyslíka, kontinuálne liatie alebo odlievanie ingotov, prípadne valcovanie za tepla alebo kovanie, a všetky potrebné pomocné činnosti, ako sú presuny, ohrievanie surovín a vybavenia, opätovné zahriatie a čistenie spalín.

–Do tejto súhrnnej kategórie tovaru je zahrnuté iba primárne valcovanie za tepla a tvarovanie kovaním nahrubo s cieľom získať polotovary pod číselnými znakmi KN 7207, 7218 a 7224. Všetky ostatné procesy valcovania a kovania sú zahrnuté v súhrnnej kategórii tovaru „výrobky zo železa alebo z ocele“.

3.15.2. Spôsoby výroby

3.15.2.1. Výroba ocele v kyslíkových konvertoroch

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–CO2 z palív, ako je uhlie, zemný plyn, vykurovacie oleje, odpadové plyny, ako je vysokopecný plyn, koksárenský plyn alebo konvertorový plyn atď.,

–CO2 z materiálov použitých v procesoch, ako je vápenec, magnezit a iné uhličitany, uhličité železné rudy; materiály na čistenie spalín,

–uhlík vstupujúci do procesu v šrote, zliatinách, grafite atď. a uhlík zostávajúci vo výrobku alebo v troske alebo odpadoch sa zohľadňuje pomocou metódy založenej na hmotnostnej bilancii v súlade s oddielom B.3.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory:

–surové železo, DRI, ak sa v procese používajú,

–FeMn, FeCr, FeNi, ak sa v procese používajú,

–surová oceľ z iných zariadení alebo výrobných procesov, ak sa v tomto procese používa.

3.15.2.2. Elektrická oblúková pec

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–CO2 z palív, ako je uhlie, zemný plyn, vykurovacie oleje, ako aj z odpadových plynov, ako je vysokopecný plyn, koksárenský plyn alebo konvertorový plyn,

–CO2 zo spotreby elektród a elektródových pást,

–CO2 z materiálov použitých v procesoch, ako je vápenec, magnezit a iné uhličitany, uhličité železné rudy; materiály na čistenie spalín,

–uhlík vstupujúci do procesu, napr. vo forme šrotu, zliatin a grafitu, a uhlík zostávajúci vo výrobku alebo v troske alebo odpadoch sa zohľadňuje pomocou metódy založenej na hmotnostnej bilancii v súlade s oddielom B.3.2 prílohy III.

Relevantné prekurzory:

–surové železo, DRI, ak sa v procese používajú,

–FeMn, FeCr, FeNi, ak sa v procese používajú,

–surová oceľ z iných zariadení alebo výrobných procesov, ak sa v tomto procese používa.

3.16. Výrobky zo železa alebo z ocele

3.16.1. Osobitné ustanovenia

S výhradou pravidiel oddielu A.4 prílohy III a oddielov 3.11 až 3.15 tejto prílohy sa výrobný proces pre výrobky zo železa alebo z ocele môže vzťahovať na tieto prípady:

–Systémové hranice sa ako na jeden proces vzťahujú na všetky fázy v integrovanej oceliarni, počnúc výrobou surového železa alebo DRI, surovej ocele, polotovarov, ako aj finálnych výrobkov z ocele pod číselnými znakmi KN uvedenými v oddiele 2 tejto prílohy.

–Systémové hranice sa vzťahujú na výrobu surovej ocele, polotovarov a konečných výrobkov z ocele podľa číselných znakov KN uvedených v oddiele 2 tejto prílohy.

–Systémové hranice sa vzťahujú na výrobu konečných výrobkov z ocele podľa číselných znakov KN uvedených v oddiele 2 tejto prílohy, počnúc surovou oceľou, polotovarmi alebo inými konečnými výrobkami z ocele podľa číselných znakov KN uvedených v oddiele 2, ktoré buď pochádzajú z iných zariadení, alebo sa vyrábajú v rámci toho istého zariadenia, ale v rámci samostatného výrobného procesu.

Je potrebné vyhnúť sa dvojitému započítaniu alebo medzerám v monitorovaní výrobných procesov zariadenia. Výrobný proces „výrobkov zo železa alebo z ocele“ zahŕňa tieto fázy výroby:

–Všetky fázy výroby na výrobu tovaru, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN uvedené v oddiele 2 tejto prílohy pre súhrnnú kategóriu tovaru „výrobky zo železa alebo z ocele“, ktoré už nie sú zahrnuté do samostatných výrobných procesov pre surové železo, DRI alebo surovú oceľ, ako sa vyžaduje v oddieloch 3.11 až 3.15 tejto prílohy a ako sa uplatňuje v zariadení.

–Všetky fázy výroby uplatňované v zariadení, počnúc surovou oceľou, vrátane, okrem iného: opätovného zahriatia, pretavenia, odlievania, valcovania za tepla, valcovania za studena, kovania, morenia, žíhania, pokovovania, poťahovania, zinkovania, ťahania drôtov, rezania, zvárania, konečnej úpravy.

V prípade výrobkov, ktoré obsahujú viac ako 5 % hmotnosti iných materiálov, napr. izolačných materiálov s číselným znakom KN 7309 00 30, sa ako hmotnosť vyrobeného tovaru oznamuje len hmotnosť železa alebo ocele.

3.16.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade výrobkov zo železa alebo z ocele zahŕňa:

–všetky emisie CO2 zo spaľovania palív a emisie z procesov čistenia spalín súvisiace s fázami výroby používanými v zariadení vrátane, okrem iného: opätovného zahriatia, pretavenia, odlievania, valcovania za tepla, valcovania za studena, kovania, morenia, žíhania, pokovovania, poťahovania, zinkovania, ťahania drôtov, rezania, zvárania a konečnej úpravy výrobkov zo železa a z ocele.

Relevantné prekurzory:

–surová oceľ, ak sa v procese používa,

–surové železo, DRI, ak sa v procese používajú,

–FeMn, FeCr, FeNi, ak sa v procese používajú,

–výrobky zo železa alebo z ocele, ak sa v procese používajú.

3.17. Neopracovaný (surový) hliník

3.17.1. Osobitné ustanovenia

Táto súhrnná kategória tovaru zahŕňa nelegovaný, ako aj legovaný hliník vo fyzickej forme typickej pre neopracované (surové) kovy, ako sú ingoty, bramy, sochory alebo granuly. V integrovaných hlinikárňach je zahrnutý aj tekutý hliník priamo vsádzaný do výroby hliníkových výrobkov. Ak zariadenie nepredáva alebo nepresúva neopracovaný (surový) hliník do iných zariadení, emisie z výroby neopracovaného (surového) hliníka netreba monitorovať samostatne. Možno vymedziť spoločný výrobný proces, ktorý zahŕňa aj neopracovaný (surový) hliník, a v súlade s pravidlami oddielu A.4 prílohy III ďalšie procesy na výrobu hliníkových výrobkov.

3.17.2. Spôsoby výroby

3.17.2.1. Primárne (elektrolytické) tavenie

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–emisie CO2 zo spotreby elektród alebo elektródových pást,

–emisie CO2 z akýchkoľvek použitých palív (napr. na sušenie a predhrievanie surovín, ohrev elektrolytických článkov, ohrev potrebný na odlievanie),

–emisie CO2 z akejkoľvek úpravy spalín, z uhličitanu sodného alebo vápenca, ak je to relevantné,

–emisie úplne fluorovaných uhľovodíkov vyvolané anódovými efektmi monitorovanými v súlade s oddielom B.7 prílohy III.

Relevantné prekurzory: žiadne.

3.17.2.2. Sekundárne tavenie (recyklácia)

Pri sekundárnom tavení (recyklácii) hliníka sa využíva hliníkový šrot ako hlavný vstupný materiál. Ak sa však pridáva neopracovaný (surový) hliník z iných zdrojov, zaobchádza sa s ním ako s prekurzorom. Okrem toho, ak výrobok tohto procesu obsahuje viac ako 5 % legujúcich prvkov, viazané emisie výrobku sa vypočítajú tak, ako keby hmotnosť legujúcich prvkov predstavovala neopracovaný (surový) hliník z primárneho tavenia.

Monitorovanie priamych emisií v prípade uvedeného spôsobu výroby zahŕňa:

–emisie CO2 z akýchkoľvek palív používaných na sušenie a predhrievanie surovín používaných v taviacich peciach, pri predúprave šrotu, ako je odstraňovanie náterov a odolejovanie, a na spaľovanie súvisiacich zvyškov a palív potrebných na odlievanie ingotov, sochorov alebo bramov,

–emisie CO2 z akýchkoľvek palív používaných pri súvisiacich činnostiach, ako je úprava sterov a regenerácia trosky,

–emisie CO2 z akejkoľvek úpravy spalín, z uhličitanu sodného alebo vápenca, ak je to relevantné.

Relevantné prekurzory:

–neopracovaný (surový) hliník z iných zdrojov, ak sa v procese používa.

3.18. Hliníkové výrobky

3.18.1. Osobitné ustanovenia

S výhradou pravidiel oddielu A.4 prílohy III a oddielu 3.17 tejto prílohy sa výrobný proces hliníkových výrobkov môže vzťahovať na tieto prípady:

–Systémové hranice sa ako na jeden proces vzťahujú na všetky fázy v integrovanej hlinikárni, počnúc výrobou neopracovaného (surového) hliníka až po polotovary, hliníkové výrobky pod číselnými znakmi KN uvedenými v oddiele 2 tejto prílohy.

–Systémové hranice sa vzťahujú na výrobu hliníkových výrobkov podľa číselných znakov KN uvedených v oddiele 2 tejto prílohy, počnúc polotovarmi alebo inými hliníkovými výrobkami pod číselnými znakmi KN uvedenými v oddiele 2, ktoré buď pochádzajú z iných zariadení, alebo sa vyrábajú v rámci toho istého zariadenia, ale v rámci samostatného výrobného procesu.

Je potrebné vyhnúť sa dvojitému započítaniu alebo medzerám v monitorovaní výrobných procesov zariadenia. Výrobný proces „hliníkových výrobkov“ zahŕňa tieto fázy výroby:

–Všetky fázy výroby na výrobu tovaru, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN uvedené v oddiele 2 tejto prílohy pre súhrnnú kategóriu tovaru „hliníkové výrobky“, ktoré už nie sú zahrnuté do samostatných výrobných procesov pre neopracovaný (surový) hliník, ako sa vyžaduje v oddiele 3.17 tejto prílohy a ako sa uplatňuje v zariadení.

–Všetky fázy výroby uplatňované v zariadení, počnúc neopracovaným (surovým) hliníkom, vrátane, okrem iného: opätovného zahriatia, pretavenia, odlievania, valcovania, vytláčania, kovania, poťahovania, zinkovania, ťahania drôtov, rezania, zvárania, konečnej úpravy.

Okrem toho, ak výrobok obsahuje viac ako 5 % hmotnosti legujúcich prvkov, viazané emisie výrobku sa vypočítajú tak, ako keby hmotnosť legujúcich prvkov predstavovala neopracovaný (surový) hliník z primárneho tavenia.

V prípade výrobkov, ktoré obsahujú viac ako 5 % hmotnosti iných materiálov, napr. izolačných materiálov s číselným znakom KN 7611 00 00, sa oznamuje len hmotnosť hliníka ako hmotnosť vyrobeného tovaru.

3.18.2. Spôsob výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade hliníkových výrobkov zahŕňa:

–všetky emisie CO2 zo spotreby paliva v procesoch tvárnenia hliníkových výrobkov a čistenia spalín.

Relevantné prekurzory:

–neopracovaný (surový) hliník, ak sa používa vo výrobnom procese (primárna a sekundárna výroba hliníka sa uvádza oddelene, ak sú známe údaje),

–hliníkové výrobky, ak sa v procese používajú.

3.19. Elektrina

3.19.1. Osobitné ustanovenia

V prípade elektriny sa monitorujú a oznamujú len priame emisie. Emisný faktor elektriny sa určí v súlade s oddielom D.2 prílohy III.

3.19.2. Spôsoby výroby

Monitorovanie priamych emisií v prípade elektriny zahŕňa:

– akékoľvek emisie zo spaľovania a emisie z procesov z čistenia spalín.

Relevantné prekurzory: žiadne.

PRÍLOHA III

Pravidlá určovania údajov vrátane údajov o emisiách na úrovni zariadenia, priradených emisiách výrobných procesov a o viazaných emisiách tovaru

A. Zásady

A.1. Všeobecný prístup

1.Na účely stanovenia viazaných emisií tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 sa vykonávajú tieto činnosti:

a)Výrobné procesy súvisiace s tovarom vyrobeným v zariadení sa určujú pomocou súhrnných kategórií tovaru, ako sú vymedzené v oddiele 2 prílohy II, ako aj príslušných spôsobov výroby uvedených v oddiele 3 prílohy II, pričom sa zohľadňujú pravidlá stanovovania systémových hraníc výrobných procesov v súlade s oddielom A.4 tejto prílohy.

b)Na úrovni zariadenia, ktoré vyrába tovar, sa priame emisie skleníkových plynov stanovené v prílohe II pre daný tovar monitorujú v súlade s metódami uvedenými v oddiele B tejto prílohy.

c)Ak sa merateľné teplo dováža do zariadenia, vyrába v ňom a spotrebúva alebo z neho vyváža, čisté toky tepla a emisie spojené s výrobou tohto tepla sa monitorujú v súlade s metódami stanovenými v oddiele C tejto prílohy.

d)Na účely monitorovania nepriamych emisií viazaných vo vyrobenom tovare sa spotreba elektriny v príslušných výrobných procesoch monitoruje v súlade s metódami uvedenými v oddiele D.1 tejto prílohy. Ak sa elektrina vyrába v rámci zariadenia alebo zdrojom s priamym technickým súvisom, monitorujú sa emisie spojené s uvedenou výrobou elektriny s cieľom určiť emisný faktor pre túto elektrinu. Ak zariadenie odoberá elektrinu z elektrizačnej sústavy, emisný faktor pre uvedenú elektrinu sa určuje v súlade s oddielom D.2.3 tejto prílohy. Monitorujú sa aj všetky množstvá elektriny prevedené medzi výrobnými procesmi alebo vyvezené zo zariadenia.

e)Priame emisie v zariadeniach s výrobou a so spotrebou tepla, s výrobou a so spotrebou elektriny a všetky príslušné prúdy odpadových plynov sa priradia k výrobným procesom súvisiacim s vyrobeným tovarom, pričom sa uplatnia pravidlá stanovené v oddiele F tejto prílohy. Tieto priradené emisie sa použijú na výpočet špecifických priamych a nepriamych viazaných emisií vyrobeného tovaru, pričom sa uplatní oddiel F tejto prílohy.

f)Ak sa v oddiele 3 prílohy II vymedzujú relevantné prekurzory pre tovar vyrobený v zariadeniach, čím sa tento tovar stáva „zložitým tovarom“, viazané emisie relevantného prekurzora sa stanovia v súlade s oddielom E tejto prílohy a pripočítajú sa k viazaným emisiám vyrobeného zložitého tovaru tak, že sa uplatnia pravidlá stanovené v oddiele G tejto prílohy. Ak sú zložitým tovarom samotné prekurzory, tento proces sa opakuje rekurzívne, až kým nie sú dotknuté žiadne ďalšie prekurzory.

Ak prevádzkovateľ nemôže primerane určiť skutočné údaje pre jeden alebo viac súborov údajov uplatnením metód stanovených v oddiele A.3 tejto prílohy a ak nie je k dispozícii žiadna iná metóda na doplnenie chýbajúcich údajov, štandardné hodnoty, ktoré sprístupnila a uverejnila Komisia pre prechodné obdobie, možno použiť za podmienok uvedených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia. V takom prípade sa doplní krátke vysvetlenie dôvodov, prečo sa nepoužili skutočné údaje.

Monitorovanie sa vzťahuje na obdobie oznamovania, ktorým sa zabezpečí, aby sa v čo najväčšej možnej miere predišlo výskytu nereprezentatívnych údajov v dôsledku krátkodobých výkyvov vo výrobných procesoch a chýbajúcich údajov. Štandardné obdobie oznamovania je kalendárny rok. Prevádzkovateľ si však môže zvoliť alternatívu:

a)ak má zariadenie povinnosť dodržiavania súladu v rámci oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania, môže sa použiť obdobie oznamovania tohto systému, ak sa vzťahuje aspoň na tri mesiace,

b)finančný rok prevádzkovateľa za predpokladu, že toto obdobie zabezpečí vyššiu kvalitu údajov ako použitie kalendárneho roka.

Viazané emisie tovaru sa vypočítajú ako priemer zvoleného obdobia oznamovania.

Pokiaľ ide o emisie vznikajúce mimo hraníc zariadenia, ktoré sú relevantné pre výpočet viazaných emisií, použijú sa údaje za posledné dostupné obdobie oznamovania získané od dodávateľa vstupu (napríklad elektriny, tepla, prekurzora). Medzi emisie vznikajúce mimo hraníc zariadenia patria:

a)nepriame emisie, keď sa elektrina odoberá z elektrizačnej sústavy;

b)emisie z elektriny a tepla dodaných z iných zariadení;

c)viazané priame a nepriame emisie prekurzorov, ktoré pochádzajú z iných zariadení.

Údaje o emisiách za celé obdobie oznamovania sú vyjadrené v tonách CO2e zaokrúhlených na celé tony.

Všetky parametre použité pri výpočte emisií sa zaokrúhlia tak, aby obsahovali všetky číslice podstatné pre výpočet a oznamovanie emisií.

Špecifické priame a nepriame viazané emisie sa vyjadrujú v tonách CO2e na tonu tovaru a zaokrúhlia maximálne na päť desatinných miest tak, aby obsahovali všetky podstatné číslice.

A.2. Zásady monitorovania

Pri monitorovaní skutočných údajov na úrovni zariadenia a v prípade súborov údajov potrebných na priradenie emisií tovaru sa uplatňujú tieto zásady:

1. Úplnosť: Metodika monitorovania sa vzťahuje na všetky parametre potrebné na určenie viazaných emisií tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, v súlade s metódami a so vzorcami uvedenými v tejto prílohe.

a)Priame emisie na úrovni zariadenia zahŕňajú emisie zo spaľovania a z procesov.

b)Priame viazané emisie zahŕňajú priradené emisie príslušného výrobného procesu v súlade s oddielom F tejto prílohy na základe priamych emisií v zariadení, emisií súvisiacich s príslušnými tokmi tepla a tokmi materiálov medzi systémovými hranicami procesov vrátane odpadových plynov, ak je to relevantné. Priame viazané emisie ďalej zahŕňajú priame viazané emisie relevantných prekurzorov.

c)Nepriame emisie na úrovni zariadenia zahŕňajú emisie súvisiace so spotrebou elektriny v zariadení.

d)Nepriame viazané emisie zahŕňajú nepriame emisie tovaru vyrobeného v zariadení a nepriame viazané emisie relevantných prekurzorov.

e)Pre každý parameter sa zvolí vhodná metóda v súlade s oddielom A.3 tejto prílohy, pričom sa zabezpečí, aby nedošlo k dvojitému započítaniu ani nechýbali údaje.

2.Konzistentnosť a porovnateľnosť: Monitorovanie a oznamovanie je konzistentné a porovnateľné v čase. Na tento účel sa v písomnej dokumentácii k metodike monitorovania stanovia zvolené metódy tak, aby sa metódy používali konzistentne. Metodika sa zmení len vtedy, ak je to objektívne odôvodnené. Medzi relevantné dôvody patria:

a)zmeny v konfigurácii použitej technológie zariadenia, vo vstupných materiáloch a palivách alebo vo vyrobenom tovare;

b)nutnosť zaviesť nové zdroje údajov alebo metódy monitorovania z dôvodu zmien obchodných partnerov zodpovedných za údaje použité v metodike monitorovania;

c)možnosť zlepšiť presnosť údajov, zjednodušiť toky údajov alebo zlepšiť kontrolný systém.

3.Transparentnosť: Údaje z monitorovania sa získavajú, zaznamenávajú, zostavujú, analyzujú a dokumentujú, a to vrátane predpokladov, odkazov, údajov o činnosti, emisných faktorov, faktorov výpočtu, údajov o viazaných emisiách nakúpených prekurzorov, merateľného tepla a elektriny, štandardných hodnôt viazaných emisií, informácií o splatnej cene uhlíka a akýchkoľvek iných údajov na účely tejto prílohy transparentným spôsobom, ktorý umožní zreprodukovať určenie údajov o emisiách aj nezávislým tretím stranám, ako sú akreditovaní overovatelia. Dokumentácia musí obsahovať záznam o všetkých zmenách metodiky.
 
Úplné a transparentné záznamy všetkých údajov relevantných na určenie viazaných emisií vyrobeného tovaru vrátane potrebných podporných dokladov sa uchovávajú v zariadení najmenej štyri roky po období oznamovania. Tieto záznamy možno sprístupniť oznamujúcemu deklarantovi.

4.Presnosť: Zvolenou metodikou monitorovania sa zabezpečí, aby určovanie emisií nebolo systematicky ani vedome nepresné. Každý zdroj nepresností sa musí zistiť a čo najviac eliminovať. Vynakladá sa náležité úsilie na zabezpečenie, aby výpočet a meranie emisií vykazovali podľa možnosti čo najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť.
 
Ak sa vyskytli chýbajúce údaje alebo sa očakáva, že sa tomu nebude dať vyhnúť, náhradné údaje budú predstavovať konzervatívne odhady. Ďalšie prípady, keď údaje o emisiách vychádzajú z konzervatívnych odhadov, zahŕňajú:

a)oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry sa vypočíta ako molárne ekvivalentné množstvo CO2;

b)všetky emisie biomasy v hmotnostných bilanciách a v prípade prevedeného CO2, keď nie je možné určiť obsah biomasy v materiáloch alebo palivách, sa emisie považujú za emisie z fosílneho uhlíka.

5.Integrita metodiky: Zvolenou metodikou monitorovania sa umožní s primeranou istotou určiť integritu údajov o emisiách, ktoré sa majú oznámiť. Emisie sa určia podľa príslušných metodík monitorovania uvedených v tejto prílohe. Oznámené emisie nesmú obsahovať podstatné skreslenie skutočností, musia byť nestranné pri výbere a prezentácii informácií a poskytovať vierohodnú a vyváženú evidenciu viazaných emisií vyrobeného tovaru zariadenia.

6.Môžu sa uplatniť voliteľné opatrenia na zvýšenie kvality údajov, ktoré sa majú oznamovať, najmä toky údajov a kontrolné činnosti v súlade s oddielom H tejto prílohy.

7.Nákladová účinnosť: Pri výbere metodiky monitorovania sa zváži prínos zlepšení vyplývajúcich z väčšej presnosti v porovnaní s dodatočnými nákladmi. Monitorovanie a oznamovanie emisií sa snaží o čo najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť s výnimkou prípadu, keď je takéto riešenie technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom.

8.Priebežné zlepšovanie: Pravidelne sa kontroluje, či je možné metodiky monitorovania zlepšiť. Ak sa vykonáva overovanie údajov o emisiách, zvážia sa všetky odporúčania na zlepšenia uvedené v správach o overení tak, aby sa v primeranom časovom rámci realizovali, pokiaľ by zlepšenie neviedlo k neprimeraným nákladom alebo by nebolo technicky nerealizovateľné.

A.3. Metódy predstavujúce najlepší dostupný zdroj údajov

1.Na určenie viazaných emisií tovaru a v prípade základných súborov údajov, ako sú emisie súvisiace s jednotlivými zdrojovými prúdmi alebo zdrojmi emisií, množstvá merateľného tepla, platí všeobecný princíp vždy vybrať najlepší dostupný zdroj údajov. Na tento účel sa uplatňujú tieto hlavné zásady:

a)Uprednostňujú sa metódy monitorovania opísané v tejto prílohe. Ak pre konkrétny súbor údajov neexistuje žiadna metóda monitorovania opísaná v tejto prílohe alebo by to viedlo k neprimeraným nákladom alebo by to nebolo technicky možné, môžu sa za podmienok uvedených v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia použiť metódy monitorovania z iného oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania, ak sa vzťahujú na požadovaný súbor údajov. Ak takéto metódy nie sú k dispozícii, nie sú technicky uskutočniteľné alebo by viedli k neprimeraným nákladom, možno použiť nepriame metódy na určenie súboru údajov v súlade s bodom 2. Ak takéto metódy nie sú k dispozícii, nie sú technicky uskutočniteľné alebo by viedli k neprimeraným nákladom, použijú sa štandardné hodnoty sprístupnené a uverejnené Komisiou pre prechodné obdobie za podmienok uvedených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia.

b)V prípade metód priameho alebo nepriameho určovania sa metóda považuje za vhodnú, ak sa zabezpečí, že sa všetky merania, analýzy, odber vzoriek, kalibrácie a validácie na určenie súboru špecifických údajov vykonávajú použitím metód vymedzených v príslušných normách EN alebo ISO. Ak takéto normy nie sú k dispozícii, môžu sa použiť vnútroštátne normy. Ak neexistujú žiadne zverejnené uplatniteľné normy, použijú sa vhodné návrhy noriem, usmernenia o osvedčených postupoch odvetvia alebo iné vedecky overené metodiky, ktorými sa obmedzuje chybovosť odberu vzoriek a merania.

c)V rámci jednej metódy uvedenej v písmene a) sa meracie prístroje alebo laboratórne analýzy pod kontrolou prevádzkovateľa uprednostňujú pred meracími nástrojmi alebo rozbormi pod kontrolou iného právneho subjektu, napríklad dodávateľa paliva alebo materiálov alebo obchodných partnerov, pokiaľ ide o vyrobený tovar.

d)Meracie prístroje sa vyberú tak, aby vykazovali najnižšiu neistotu pri používaní bez toho, aby vznikli neprimerané náklady. Uprednostňujú sa prístroje, ktoré podliehajú zákonnej metrologickej kontrole, s výnimkou prípadov, keď sú k dispozícii iné prístroje s výrazne nižšou neistotou pri používaní. Prístroje sa používajú len v prostrediach, ktoré sú vhodné podľa ich špecifikácie použitia.

e)Ak sa používajú laboratórne analýzy alebo ak laboratóriá vykonávajú úpravu vzoriek, kalibráciu, validáciu metód alebo činnosti súvisiace s kontinuálnym meraním emisií, uplatňujú sa požiadavky oddielu B.5.4.3 tejto prílohy.

2.Metódy nepriameho určovania: Ak pre požadovaný súbor údajov nie je k dispozícii žiadna metóda priameho určovania, a najmä v prípadoch, keď je potrebné určiť čisté merateľné teplo prenášané do iných výrobných procesov, možno použiť metódu nepriameho určovania, napríklad:

a)výpočet založený na známom chemickom alebo fyzikálnom procese, s použitím vhodných prijateľných hodnôt uvádzaných v literatúre a týkajúcich sa chemických a fyzikálnych vlastností príslušných látok, vhodných stechiometrických faktorov a termodynamických vlastností, ako sú reakčné entalpie, ak je to potrebné;

b)výpočet založený na údajoch o konštrukcii zariadenia, ako sú energetické účinnosti technických jednotiek alebo vypočítaná spotreba energie na jednotku produktu;

c)korelácie založené na empirických skúškach na určenie hodnôt odhadov pre požadovaný súbor údajov, pochádzajúcich z nekalibrovaného zariadenia alebo z údajov zdokumentovaných vo výrobných protokoloch. Na tento účel sa zabezpečí, aby korelácia spĺňala požiadavky správnej prevádzkovej praxe a aby sa použila len na určenie hodnôt, ktoré patria do rozpätia, pre ktoré bola stanovená. Platnosť takýchto korelácií sa vyhodnocuje aspoň raz ročne.

3.S cieľom určiť najlepšie dostupné zdroje údajov sa vyberú zdroje údajov, ktoré sú najvyššie v poradí uvedenom v bode 1 a sú už dostupné v zariadení. Ak je však technicky realizovateľné uplatniť zdroj údajov, ktorý sa v poradí nachádza vyššie, bez toho, aby vznikli neprimerané náklady, takýto lepší zdroj údajov sa uplatní bez zbytočného odkladu. Ak sú rôzne zdroje údajov dostupné pre rovnaký súbor údajov na rovnakej úrovni v poradí uvedenom v bode 1, vyberie sa zdroj údajov, ktorým sa zaisťuje najzreteľnejší tok údajov s najnižším inherentným rizikom a kontrolným rizikom, pokiaľ ide o skreslené údaje.

4.Zdroje údajov vybraté v bode 3 sa použijú na pravidelné určovanie a oznamovanie viazaných emisií.

5.Na účely kontrolného systému v súlade s oddielom H tejto prílohy sa v realizovateľnom rozsahu bez toho, aby vznikli neprimerané náklady, identifikujú dodatočné zdroje údajov alebo metódy na určovanie súborov údajov v záujme potvrdenia zdrojov údajov podľa bodu 3. Prípadné vybraté zdroje údajov sa stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania.

6.Odporúčané zlepšenia: Na účely zlepšovania metód monitorovania sa pravidelne, prinajmenšom však raz ročne, kontroluje, či sa stali dostupnými nové zdroje údajov. V prípade, že sa takéto nové zdroje údajov považujú za presnejšie v súlade s poradím uvedeným v bode 1, uvedú sa v dokumentácii k metodike monitorovania a uplatnia sa od najskoršieho možného dátumu.

7.Technická realizovateľnosť: V prípade tvrdenia, že uplatnenie osobitnej metodiky určovania nie je technicky realizovateľné, odôvodnenie tejto skutočnosti sa stanoví v dokumentácii k metodike monitorovania. Opätovné posúdenie sa vykoná počas pravidelných kontrol v súlade s bodom 6. Dané odôvodnenie vychádza z toho, či má zariadenie technické prostriedky umožňujúce splnenie potrieb navrhovaného zdroja údajov alebo metódy monitorovania, ktoré možno využiť v požadovanom čase na účely tejto prílohy. K daným technickým prostriedkom patrí dostupnosť požadovaných techník a technológií.

8.Neprimerané náklady: V prípade tvrdenia, že uplatnením osobitnej metodiky určovania pre súbor údajov vznikajú neprimerané náklady, sa odôvodnenie tejto skutočnosti stanoví v dokumentácii k metodike monitorovania. Opätovné posúdenie sa vykoná počas pravidelných kontrol v súlade s bodom 6. Neprimeranosť nákladov sa určí takto.

Náklady na určenie špecifického súboru údajov sa považujú za neprimerané, ak odhad nákladov prevádzkovateľa prekračuje prínosy osobitnej metodiky určovania. Na tento účel sa prínos vypočíta vynásobením faktora vylepšenia referenčnou cenou 20 EUR na tonu CO2e, pričom náklady zahŕňajú primerané obdobie odpisovania založené podľa potreby na hospodárskej životnosti zariadenia.

Faktor vylepšenia je:

a)vylepšenie odhadovanej neistoty merania vyjadrené v percentách, vynásobené odhadovanými súvisiacimi emisiami počas obdobia oznamovania. Súvisiace emisie sú:

1. priame emisie spôsobené príslušným zdrojovým prúdom alebo zdrojom emisií;

2. emisie priradené množstvu merateľného tepla;

3. nepriame emisie súvisiace s príslušným množstvom elektriny;

4. viazané emisie vyrobeného materiálu alebo spotrebovaného prekurzora;

b)1 % súvisiacich emisií v prípade, že sa nezohľadňuje žiadne vylepšenie neistoty merania.

Opatrenia súvisiace s vylepšením metodiky používanej zariadením na monitorovanie sa nepovažujú za neprimerane nákladné, pokiaľ nepresiahnu celkovú sumu 2 000 EUR ročne.

A.4. Rozdelenie zariadení na výrobné procesy

Zariadenia sa rozdelia na výrobné procesy so systémovými hranicami, ktorými sa zabezpečí, aby príslušné vstupy, výstupy a emisie bolo možné monitorovať v súlade s oddielmi B až E tejto prílohy a aby priame a nepriame emisie bolo možné priradiť skupinám tovaru vymedzeným v oddiele 2 prílohy II, a to uplatnením pravidiel v oddiele F tejto prílohy.

Zariadenia sa rozdelia na výrobné procesy takto:

a)Jeden výrobný proces sa vymedzí pre každú so súhrnných kategórií tovaru vymedzených v oddiele 2 prílohy II, ktoré sú pre zariadenie relevantné.

b)Odchylne od písmena a) sa samostatné výrobné procesy vymedzia pre každý spôsob výroby v prípade, že sa v rovnakom zariadení uplatňujú rôzne spôsoby výroby v súlade s oddielom 3 prílohy II, alebo v prípade, že prevádzkovateľ dobrovoľne vyberie rôzny tovar alebo skupiny tovaru na osobitné monitorovanie. Použiť sa môže aj vymedzenie výrobných procesov s väčšou mierou rozčlenenia, ak je v súlade s oprávneným systémom monitorovania, oznamovania a overovania uplatniteľným v zariadení.

c)Odchylne od písmena a), ak sa aspoň časť príslušných prekurzorov pre zložitý tovar vyrába v rovnakom zariadení ako zložitý tovar a ak sa príslušné prekurzory neprevádzajú zo zariadenia na účely predaja alebo použitia v iných zariadeniach, na výrobu prekurzorov a zložitého tovaru sa môže vzťahovať spoločný výrobný proces. Samostatný výpočet viazaných emisií prekurzorov sa v takom prípade vynechá.

d)Odchylne od písmena a) možno uplatniť tieto odvetvové výnimky:

1.Ak sa v tom istom zariadení vyrábajú dva alebo viac druhov tovaru zo súhrnných kategórií tovaru spekaná ruda, surové železo, FeMn, FeCr, FeNi, Dri, surová oceľ alebo výrobky zo železa a z ocele, viazané emisie možno monitorovať a oznamovať vymedzením jedného spoločného výrobného procesu pre všetok tento tovar.

2.Ak sa v tom istom zariadení vyrábajú dva druhy alebo viac druhov tovaru zo skupín neopracovaný (surový) hliník alebo hliníkové výrobky, viazané emisie možno monitorovať a oznamovať vymedzením jedného spoločného výrobného procesu pre všetok tento tovar.

3.V prípade výroby zmiešaných hnojív možno monitorovanie a oznamovanie pre príslušný výrobný proces zjednodušiť určením jednej jednotnej hodnoty viazaných emisií na tonu dusíka obsiahnutého v zmiešaných hnojivách bez ohľadu na chemickú formu dusíka (vo forme dusičnanu amónneho alebo močoviny),

e)Ak časť zariadenia slúži na výrobu tovaru, ktorý nie je uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, odporúčaným zlepšením je monitorovať túto časť ako jeden dodatočný výrobný proces na účely potvrdenia úplnosti údajov o celkových emisiách zariadenia.

B. Monitorovanie priamych emisií na úrovni zariadenia

B.1. Úplnosť zdrojových prúdov a zdrojov emisií

Hranice zariadenia a jeho výrobné procesy musia byť jednoznačné známe prevádzkovateľovi a vymedzené v dokumentácii k metodike monitorovania, pričom sa zohľadňujú požiadavky špecifické pre dané odvetvie stanovené v oddiele 2 prílohy II, ako aj v oddiele B.9 tejto prílohy. Uplatňujú sa tieto zásady:

1.Ako minimum musia byť zahnuté všetky príslušné zdroje emisií skleníkových plynov a zdrojové prúdy priamo alebo nepriamo súvisiace s výrobou tovaru uvedeného v oddiele 2 prílohy II.

2.Odporúčaným zlepšením je zahrnúť všetky zdroje emisií a zdrojové prúdy celého zariadenia s cieľom uskutočniť kontroly hodnovernosti a riadiť účinnosť zariadenia ako celku z hľadiska energie a emisií.

3.Zahrnuté sú všetky emisie z pravidelnej prevádzky, ako aj mimoriadnych udalostí vrátane uvádzania do prevádzky, vyraďovania z prevádzky a havarijných situácií počas obdobia oznamovania.

4.Vylúčené sú emisie zo samohybných pracovných strojov využívaných na účely prepravy.

B.2. Voľba metodiky monitorovania

Uplatniteľnou metodikou je buď:

1.metodika založená na výpočtoch, ktorá spočíva v určovaní emisií zo zdrojových prúdov na základe údajov o činnosti získaných pomocou meracích systémov a ďalších parametrov z laboratórnych analýz alebo štandardných hodnôt. Metodiku založenú na výpočtoch možno realizovať podľa štandardnej metódy alebo metódy hmotnostnej bilancie;

2.metodika založená na meraniach, ktorá spočíva v určovaní emisií zo zdrojov emisií pomocou kontinuálneho merania koncentrácie príslušných skleníkových plynov v spalinách a samotného prúdu spalín,

odchylne možno použiť iné metodiky za podmienok uvedených v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 3 a článku 5 tohto nariadenia.

Zvolí sa metodika monitorovania, ktorá poskytuje najpresnejšie a najspoľahlivejšie výsledky, s výnimkou prípadov, keď sa na základe požiadaviek špecifických pre dané odvetvie v súlade s oddielom B.9 vyžaduje jedna osobitná metodika. Použitá metodika monitorovania môže byť kombináciou metodík tak, aby sa rôzne časti emisií zariadenia monitorovali jednou z uplatniteľných metodík.

V dokumentácii k metodike monitorovania sa jednoznačne identifikuje:

a)pre ktorý zdrojový prúd sa používa štandardná metóda založená na výpočtoch alebo metóda hmotnostnej bilancie, a to vrátane podrobného opisu určenia každého relevantného parametra uvedeného v oddiele B.3.4 tejto prílohy;

b)pre ktorý zdroj emisií sa používa metodika založená na meraniach, a to vrátane opisu všetkých príslušných prvkov uvedených v oddiele B.6 tejto prílohy;

c)dôkaz pomocou vhodného diagramu a opisu procesov zariadenia, že nedochádza k dvojitému započítaniu ani k chýbajúcim údajom, pokiaľ ide o emisie zariadenia.

Emisie zariadenia sa určia na základe

       (rovnica 4)

Kde:

EmInst sú (priame) emisie zariadenia vyjadrené v tonách CO2e;

Emcalc,i sú emisie zo zdrojového prúdu i určené pomocou metodiky založenej na výpočtoch, vyjadrené v tonách CO2e;

Emmeas,j sú emisie zo zdrojového prúdu j určené pomocou metodiky založenej na meraniach, vyjadrené v tonách CO2e a

Emother,k sú emisie určené inou metódou, s indexom k, vyjadrené v tonách CO2e.

B.3. Vzorce a parametre pre metodiku založenú na výpočtoch pre CO2

B.3.1. Štandardná metóda

Emisie sa vypočítajú osobitne pre každý zdrojový prúd takto:

B.3.1.1. Emisie zo spaľovania

Emisie zo spaľovania sa vypočítajú pomocou štandardnej metódy takto:

         (rovnica 5)

Kde:

Emi sú emisie (t CO2) spôsobené palivom i;

EFi je emisný faktor (t CO2/TJ) paliva i;

ADi sú údaje o činnosti (TJ) v súvislosti s palivom i, vypočítané ako    (rovnica 6);

FQi je spotrebované množstvo (t alebo m3) paliva i;

NCVi je dolná výhrevnosť (TJ/t alebo TJ/m3) paliva i;

OFi je oxidačný faktor (bezrozmerná hodnota) paliva i, vypočítaný ako

        (rovnica 7);

Cash je uhlík obsiahnutý v popole a prachu z čistenia spalín a

Ctotal je celkový uhlík obsiahnutý v spálenom palive.

Konzervatívny predpoklad, že OF = 1 sa môže vždy použiť na zníženie úsilia v súvislosti s monitorovaním.

Za predpokladu, že to povedie k vyššej presnosti, môže byť štandardná metóda pre emisie zo spaľovania upravená takto:

a)údaje o činnosti sa vyjadrujú v podobe množstva paliva (t. j. v t alebo m3);

b)EF je podľa potreby vyjadrený v t CO2/t paliva alebo t CO2/m3 paliva a

c)NCV sa môže z výpočtu vynechať. Odporúčaným zlepšením je však to, aby sa NVC oznamovalo s cieľom umožniť konzistentnosť pri kontrole a monitorovaní energetickej účinnosti celého výrobného procesu.

Ak sa má emisný faktor paliva i vypočítať z analýzy obsahu uhlíka a NCV, použije sa táto rovnica:

        (rovnica 8)

Ak sa emisný faktor materiálu alebo paliva vyjadrený v t CO2/t má vypočítať z analýzy obsahu uhlíka, použije sa táto rovnica:

       (rovnica 9)

Kde:

f je pomer molárnych hmotností CO2 a C: f = 3,664 t CO2/t C.

Keďže emisný faktor biomasy je nula za predpokladu, že sú splnené kritéria uvedené v oddiele B.3.3, táto skutočnosť sa môže v prípade zmiešaných palív (t. j. palív, ktoré obsahujú fosílne zložky aj zložky biomasy) zohľadniť takto:

       (rovnica 10)

Kde:

EFpre,i je predbežný emisný faktor paliva i (t. j. emisný faktor na základe predpokladu, že všetko palivo je fosílne) a

BFi je pomerná časť (bezrozmerná hodnota) biomasy paliva i.

Ak ide o fosílne palivá a nie je známa pomerná časť biomasy, pre BFi sa určí konzervatívna hodnota nula.

B.3.1.2. Emisie z procesov:

Emisie z procesov sa vypočítajú pomocou štandardnej metódy takto:

       (rovnica 11)

Kde:

ADj sú údaje o činnosti (t materiálu) materiálu j;

EFj je emisný faktor (t CO2/t) materiálu j a

CFj je konverzný faktor (bezrozmerný) materiálu j.

Konzervatívny predpoklad, že CFj = 1 sa môže vždy použiť na zníženie úsilia v súvislosti s monitorovaním.

V prípade zmiešaných vstupných materiálov procesu, ktoré obsahujú anorganické, ako aj organické formy uhlíka, môže prevádzkovateľ buď:

1.určiť celkový predbežný emisný faktor pre zmiešaný materiál analýzou celkového obsahu uhlíka (CCj) a použitím konverzného faktora a prípadne pomernej časti biomasy a dolnej výhrevnosti vo vzťahu k celkovému obsahu uhlíka, alebo

2.určiť organický obsah a anorganický obsah samostatne a považovať ich za dva samostatné zdrojové prúdy.

Vzhľadom na dostupné meracie systémy pre údaje o činnosti a metódy na určenie emisného faktora sa v prípade emisií z rozkladu uhličitanov pre každý zdrojový prúd môže spomedzi týchto dvoch metód zvoliť metóda, ktorá poskytuje presnejšie výsledky:

–Metóda A (založená na vstupoch): Emisný faktor, konverzný faktor a údaje o činnosti sa vzťahujú na množstvo vstupného materiálu v rámci procesu. Používajú sa štandardné emisné faktory čistých uhličitanov, ako sa uvádzajú v tabuľke 3 prílohy VIII, pričom sa zohľadňuje zloženie materiálu určené v súlade s oddielom B.5 tejto prílohy.

–Metóda B (založená na výstupoch): Emisný faktor, konverzný faktor a údaje o činnosti sa vzťahujú na množstvo výstupného materiálu v rámci procesu. Používajú sa štandardné emisné faktory kovových oxidov po dekarbonizácii, ako sa uvádzajú v tabuľke 4 prílohy VIII, pričom sa zohľadňuje zloženie príslušného materiálu určené v súlade s oddielom B.5 tejto prílohy.

V prípade iných emisií CO2 z procesov ako emisie z uhličitanov sa uplatňuje len metóda A.

B.3.2. Metóda hmotnostnej bilancie

Množstvá CO2 relevantné pre každý zdrojový prúd sa vypočítajú na základe obsahu uhlíka v každom materiáli, pričom sa nerozlišujú palivá a materiály použité v procesoch. Uhlík, ktorý odchádza zo zariadenia vo výrobkoch a nie prostredníctvom emisií, sa zohľadňuje vo výstupných zdrojových prúdoch, ktoré preto majú záporné údaje o činnosti.

Emisie zodpovedajúce každému zdrojovému prúdu sa vypočítajú takto:

       (rovnica 12)

Kde:

ADk sú údaje o činnosti [t] materiálu k; v prípade výstupov je ADk záporné;

f je pomer molárnych hmotností CO2 a C: f = 3,664 t CO2/t C a

CCk je obsah uhlíka v materiáli k (bezrozmerná a kladná hodnota).

Ak sa obsah uhlíka v palive k počíta z emisného faktora vyjadreného v t CO2/TJ, použije sa táto rovnica:

        (rovnica 13)

Ak sa obsah uhlíka v materiáli alebo palive k počíta z emisného faktora vyjadreného v t CO2/t, použije sa táto rovnica:

       (rovnica 14)

V prípade zmiešaných palív, t. j. palív, ktoré obsahujú fosílne zložky aj zložky biomasy, alebo zmiešaných materiálov sa môže zohľadniť pomerná časť biomasy za predpokladu, že sú splnené kritériá uvedené v oddiele B.3.3, a to takto:

       (rovnica 15)

Kde:

CCpre,k je predbežný obsah uhlíka v palive k (t. j. emisný faktor na základe predpokladu, že všetko palivo je fosílne) a

BFk je pomerná časť biomasy v palive k (bezrozmerná hodnota).

Ak ide o fosílne palivá alebo materiály a nie je známa pomerná časť biomasy, pre BF sa určí konzervatívna hodnota nula. Keď sa biomasa používa ako vstupný materiál alebo palivo a výstupné materiály obsahujú uhlík, v celkovej hmotnostnej bilancie sa pomerná časť biomasy zohľadňuje konzervatívne, čo znamená, že pomerná časť biomasy v celkovom výstupnom uhlíku nesmie prekročiť celkovú pomernú časť biomasy obsiahnutej vo vstupných materiáloch a palivách s výnimkou toho, ak prevádzkovateľ predloží dôkaz o vyššej pomernej časti biomasy vo výstupných materiáloch prostredníctvom metódy založenej na „sledovaní atómov“ (stechiometrická metóda) alebo analýzy 14C.

B.3.3. Kritéria pre stanovenie nulovej hodnoty emisií z biomasy

Ak sa biomasa používa ako palivo na spaľovanie, musí spĺňať kritéria tohto oddielu. Ak biomasa používaná na spaľovanie nie je v súlade s týmito kritériami, jej obsah uhlíka sa považuje za fosílny uhlík.

1.Biomasa musí spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001( 4 ).

2.Odchylne od predchádzajúceho bodu biomasa obsiahnutá v odpade a zvyškoch okrem zvyškov z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva alebo vyrobená z takéhoto odpadu a zvyškov však spĺňa len kritériá stanovené v článku 29 ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001. Tento bod sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na palivá najprv spracujú na produkt.

3.Na elektrinu, teplo a chlad vyrobené z tuhého komunálneho odpadu sa nevzťahujú kritériá stanovené v článku 29 ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001.

4.Kritériá stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 smernice (EÚ) 2018/2001 sa uplatňujú bez ohľadu na zemepisný pôvod biomasy.

5.Dodržiavanie kritérií stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 smernice (EÚ) 2018/2001 sa posudzuje v súlade s článkom 30 a článkom 31 ods. 1 uvedenej smernice.

B.3.4. Relevantné parametre

V súlade so vzorcami uvedenými v oddieloch B.3.1 až B.3.3 tejto prílohy sa pre každý zdrojový prúd určia tieto parametre:

1.Štandardná metóda, spaľovanie:

–Minimálna požiadavka: množstvo paliva (t alebo m3), emisný faktor (t CO2/t alebo t CO2/m3).

–Odporúčané zlepšenie: množstvo paliva (t alebo m3), NCV (TJ/t alebo TJ/m3), emisný faktor (t CO2/TJ), oxidačný faktor, pomerná časť biomasy, dôkaz na splnenie kritérií v oddiele B.3.3.

2.Štandardná metóda, emisie z procesov:

–Minimálna požiadavka: údaje o činnosti (t alebo m3), emisný faktor (t CO2/t alebo t CO2/m3).

–Odporúčané zlepšenie: údaje o činnosti (t alebo m3), emisný faktor (t CO2/t alebo t CO2/m3), konverzný faktor.

3.Hmotnostná bilancia:

–Minimálna požiadavka: množstvo materiálu (t), obsah uhlíka (t C/t materiálu).

–Odporúčané zlepšenie: množstvo materiálu (t), obsah uhlíka (t C/t materiálu), NCV (TJ/t), pomerná časť biomasy, dôkaz na splnenie kritérií v oddiele B.3.3.

B.4. Požiadavky na údaje o činnosti

B.4.1. Kontinuálne alebo dávkové meranie

Ak sa musia určiť množstvá palív alebo materiálov vrátane tovaru alebo medziproduktov za obdobie oznamovania, môže sa zvoliť jedna z týchto metód a stanoviť v dokumentácii k metodike monitorovania:

1.na základe kontinuálneho merania procesu spotreby alebo výroby materiálu,

2.na základe agregácie (dávkového) merania oddelene dodaných alebo vyrobených množstiev s prihliadnutím na relevantné zmeny zásob. Na tento účel platí:

a)množstvo paliva alebo materiálu spotrebovaného počas obdobia oznamovania sa vypočíta ako množstvo paliva alebo materiálu dovezeného počas obdobia oznamovania mínus množstvo vyvezeného paliva alebo materiálu plus množstvo paliva alebo materiálu v zásobách na začiatku obdobia oznamovania mínus množstvo paliva alebo materiálu v zásobách na konci obdobia oznamovania;

b)úrovne výroby tovaru alebo medziproduktov sa vypočítajú ako vyvezené množstvo počas obdobia oznamovania mínus dovezené množstvo mínus množstvo produktu alebo materiálu v zásobách na začiatku obdobia oznamovania plus množstvo produktu alebo materiálu v zásobách na konci obdobia oznamovania. S cieľom predísť akémukoľvek dvojitému započítaniu sa produkty výrobného procesu, ktoré sa vrátia do toho istého výrobného procesu, odpočítajú od úrovní výroby.

Ak je určenie množstiev v zásobách priamym meraním technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, tieto množstvá možno odhadnúť jedným z týchto postupov:

1.na základe údajov z predchádzajúcich rokov a korelovaných s úrovňami činnosti za obdobie oznamovania;

2.na základe zdokumentovaných postupov a príslušných údajov vo finančných výkazoch za obdobie oznamovania, ktoré boli podrobené auditu.

Ak je určenie množstiev produktov, materiálov alebo palív za celé obdobie oznamovania technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, možno zvoliť najbližší vhodný deň na oddelenie obdobia oznamovania od nasledujúceho obdobia oznamovania. Náležitým spôsobom sa uvedie do súladu s požadovaným obdobím oznamovania. Odchýlky pre každý produkt, materiál alebo palivo sa jasne zaznamenajú, aby tvorili základ reprezentatívnej hodnoty za obdobie oznamovania a dôsledne sa zohľadnili vo vzťahu k nasledujúcemu roku.

B.4.2. Kontrola prevádzkovateľa nad meracími systémami

Uprednostňovanou metódou na určenie množstiev výrobkov, materiálov alebo palív je, aby prevádzkovateľ zariadenia používal meracie systémy, ktoré sú pod jeho vlastnou kontrolou. Meracie systémy mimo vlastnej kontroly prevádzkovateľa, najmä ak sú pod kontrolou dodávateľa materiálu alebo paliva, možno použiť v týchto prípadoch:

1.ak prevádzkovateľ nemá k dispozícii vlastný merací systém na určenie príslušného súboru údajov;

2.ak je určenie súboru údajov vlastným meracím systémom prevádzkovateľa technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom;

3.ak má prevádzkovateľ dôkaz, že merací systém mimo vlastnej kontroly prevádzkovateľa poskytuje spoľahlivejšie výsledky a sú s ním spojené nižšie riziká výskytu skreslených údajov.

V prípade, že sa používajú meracie systémy mimo vlastnej kontroly prevádzkovateľa, uplatniteľnými zdrojmi údajov:

1.sú množstvá, ktoré sú uvedené vo faktúrach vystavených obchodným partnerom, pokiaľ dôjde k obchodnej transakcii medzi dvoma nezávislými obchodnými partnermi;

2.je priame odčítanie hodnôt získaných pomocou takýchto meracích systémov.

B.4.3. Požiadavky na meracie systémy

Je zabezpečené dôkladné porozumenie neistoty spojenej s meraním množstiev palív a materiálov vrátane vplyvu prevádzkového prostredia a podľa potreby neistoty v súvislosti s určovaním zásob. Zvolia sa meracie prístroje, ktorými sa zabezpečí najnižšia dostupná neistota bez toho, aby vznikli neprimerané náklady, a ktoré sú vhodné pre prostredie, v ktorom sa používajú, a to v súlade s uplatniteľnými technickými normami a požiadavkami. Uprednostňujú sa prístroje, na ktoré sa vzťahuje zákonná metrologická kontrola, ak sú k dispozícii. V takom prípade možno ako hodnotu neistoty použiť maximálnu prípustnú prevádzkovú chybu, ktorá je v prípade relevantnej úlohy merania povolená relevantnými vnútroštátnymi predpismi o zákonnej metrologickej kontrole.

Ak je potrebné merací prístroj vymeniť z dôvodu poruchy alebo preto, že sa kalibráciou preukáže, že už nie sú splnené požiadavky, nahradí sa prístrojom, ktorým sa zaistí splnenie rovnakej alebo lepšej úrovne neistoty v porovnaní s existujúcim prístrojom.

B.4.4. Odporúčané zlepšenie

Za odporúčané zlepšenie sa považuje dosiahnutie neistoty merania, ktorá je primeraná celkovým emisiám zdrojového prúdu alebo zdroja emisií, pričom najnižšia neistota sa dosahuje pre najväčšie časti emisií. Na orientačné účely v prípade emisií presahujúcich 500 000 t CO2 za rok by neistota v priebehu celého obdobia oznamovania podľa potreby s prihliadnutím na zmeny zásob mala byť 1,5 % alebo lepšia. V prípade emisií nižších ako 10 000 t CO2 za rok je prijateľná neistota nižšia ako 7,5 %.

B.5. Požiadavky na faktory výpočtu pre CO2

B.5.1. Metódy určenia faktorov výpočtu

Na určenie faktorov výpočtu potrebných pre metodiku založenú na výpočtoch možno zvoliť jednu z týchto metód:

1.použitie štandardných hodnôt;

2.použitie zástupných hodnôt na základe empirických korelácií medzi príslušným faktorom výpočtu a ďalšími vlastnosťami, ktoré sú lepšie prístupné z hľadiska merania;

3.použitie hodnôt založených na laboratórnej analýze.

Faktory výpočtu sa určujú v súlade so stavom, ktorý sa používa pre súvisiace údaje o činnosti, čím sa myslí stav paliva alebo materiálu, v ktorom sú palivo alebo materiál zakúpené alebo používané v procese spôsobujúcom emisie pred tým, ako dôjde k ich vysušeniu alebo inému spracovaniu pre potreby laboratórnej analýzy. Ak takto vznikajú neprimerané náklady alebo ak je možné dosiahnuť väčšiu presnosť, údaje o činnosti a faktory výpočtu možno konzistentne oznamovať vzhľadom na stav, v ktorom sa vykonávajú laboratórne analýzy.

B.5.2. Uplatniteľné štandardná hodnoty

Štandardné hodnoty typu I sú uplatniteľné, iba ak pre rovnaký parameter a materiál alebo palivo nie sú k dispozícii žiadne štandardné hodnoty typu II.

Štandardné hodnoty typu I sú:

a)štandardné faktory uvedené prílohe VIII;

b)štandardné faktory obsiahnuté v najnovších usmerneniach IPCC pre inventúry skleníkových plynov 5 ;

c)hodnoty založené na laboratórnych analýzach vykonaných v minulosti, nie starších viac ako päť rokov, a považované za reprezentatívne pre dané palivo alebo materiál.

Štandardné hodnoty typu II sú:

a)štandardné faktory použité krajinou, v ktorej sa zariadenie nachádza, v jej poslednej národnej inventúre predloženej sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy;

b)hodnoty zverejnené vnútroštátnymi výskumnými inštitúciami, orgánmi verejnej moci, normalizačnými orgánmi, štatistickými úradmi atď. na účely oznamovania emisií s väčšou mierou rozčlenenia než podľa predchádzajúceho bodu;

c)hodnoty špecifikované a garantované dodávateľom paliva alebo materiálu, ak existuje dôkaz, že obsah uhlíka vykazuje 95 % interval spoľahlivosti, ktorý nepresahuje 1 %;

d)stechiometrické hodnoty pre obsah uhlíka a súvisiace hodnoty uvádzané v literatúre pre hodnotu dolnej výhrevnosti čistej látky;

e)hodnoty založené na laboratórnych analýzach vykonaných v minulosti, nie starších viac ako dva roky, a považované za reprezentatívne pre dané palivo alebo materiál.

V záujme zaistenia konzistentnosti v priebehu času sa všetky použité štandardné hodnoty stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania a zmenia sa, len ak existuje dôkaz, že nová hodnota je presnejšia a reprezentatívnejšia pre použité palivo alebo materiál než predchádzajúca hodnota. Ak sa štandardné hodnoty každoročne menia, namiesto samotnej hodnoty sa v dokumentácii k metodike monitorovania stanoví oficiálny uplatniteľný zdroj danej hodnoty.

B.5.3. Stanovenie korelácií na určenie zástupných údajov

Zástupný údaj pre obsah uhlíka možno odvodiť z nasledujúcich parametrov v kombinácii s empirickou koreláciou určenou aspoň raz ročne v súlade požiadavkami na laboratórne analýzy uvedenými v oddiele B.5.4 tejto prílohy takto:

a)meranie hustoty špecifických olejov alebo plynov vrátane tých, ktoré sa bežne používajú v odvetví rafinácie alebo oceliarstva;

b)dolná výhrevnosť špecifických druhov uhlia.

Korelácia musí spĺňať požiadavky správnej priemyselnej praxe a možno ju uplatniť len pre zástupné hodnoty, ktoré patria do rozpätia, pre ktoré boli stanovené.

B.5.4. Požiadavky na laboratórne analýzy

Ak sa vyžadujú laboratórne analýzy na určenie vlastností (vrátane vlhkosti, čistoty, koncentrácie, obsahu uhlíka, pomernej časti biomasy, dolnej výhrevnosti, hustoty) produktov, materiálov, palív alebo odpadových plynov alebo na určenie korelácií medzi parametrami na účely nepriameho určenia požadovaných údajov, analýzy musia byť v súlade s požiadavkami tohto oddielu.

Výsledok akejkoľvek analýzy sa použije len pre dodaciu lehotu alebo dávku paliva či materiálu, v prípade ktorých boli odobraté vzorky a pre ktoré mali byť vzorky reprezentatívne. Na určenie špecifického parametra sa použijú výsledky všetkých analýz vykonaných v súvislosti s daným parametrom.

B.5.4.1. Použitie noriem

Všetky analýzy, odbery vzoriek, kalibrácie a validácie na určenie faktorov výpočtu sa vykonávali pomocou metód založených na zodpovedajúcich normách ISO. Ak takéto normy nie sú k dispozícii, metódy sú založené na vhodných normách EN alebo vnútroštátnych normách, alebo na požiadavkách stanovených v oprávnenom systéme monitorovania, oznamovania a overovania. Ak neexistujú žiadne zverejnené uplatniteľné normy, môžu sa použiť vhodné návrhy noriem, usmernenia o osvedčených postupoch odvetvia alebo iné vedecky overené metodiky, ktorými sa obmedzuje chybovosť odberu vzoriek a merania.

B.5.4.2. Odporúčania v súvislosti s plánom odberu vzoriek a minimálnou frekvenciou analýz

Používajú sa minimálne frekvencie analýz relevantných palív a materiálov, ktoré sa uvádzajú v tabuľke1 tejto prílohy. Iná frekvencia analýz sa môže použiť v týchto prípadoch:

a)ak sa v tabuľke neuvádza uplatniteľná minimálna frekvencia;

b)ak sa v oprávnenom systéme monitorovania, oznamovania a overovania stanovuje iná minimálna frekvencia analýz pre rovnaký typ materiálu alebo paliva;

c)ak by minimálna frekvencia uvedená v  Table 1 tejto prílohy viedla k neprimeraným nákladom;

d)ak možno preukázať, že na základe historických údajov vrátane analytických hodnôt príslušných palív alebo materiálov v období oznamovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu oznamovania, akákoľvek odchýlka analytických hodnôt pre príslušné palivo alebo materiál neprekračuje 1/3 neistoty v súvislosti s určovaním údajov o činnosti pre relevantné palivo alebo relevantný materiál.

Ak je zariadenie v prevádzke len časť roka alebo ak sa palivá alebo materiály dodávajú v dávkach, ktoré sa spotrebujú počas obdobia dlhšieho ako jedno obdobie oznamovania, môže sa zvoliť vhodnejší harmonogram analýz za predpokladu, že to povedie k porovnateľnej neistote, ako sa uvádza v poslednom bode predchádzajúceho pododseku.

Tabuľka 1: Minimálne frekvencie analýz

Vzorky sú reprezentatívne pre celkovú vzorku alebo obdobie dodávok, za ktoré sa odoberajú. V záujme zaistenia reprezentatívnosti sa musí zohľadniť heterogenita materiálu, ako aj všetky ďalšie relevantné aspekty, napríklad dostupné zariadenie na odber vzoriek, možné rozdelenie fáz alebo miestne rozloženie veľkostí častíc, stabilita vzoriek atď. Metóda odberu vzoriek sa stanoví v dokumentácii k metodike monitorovania.

Za odporúčané zlepšenie sa považuje použitie vyhradeného plánu odberu vzoriek pre každý príslušný materiál alebo palivo, ktorý vychádza z uplatniteľných noriem, pričom obsahuje relevantné informácie o metodikách prípravy vzoriek vrátane informácií o vymedzení zodpovednosti, umiestneniach, frekvenciách a množstvách, ako aj o metodikách uskladňovania a prepravy vzoriek.

B.5.4.3. Odporúčané pre laboratóriá

Laboratóriá použité na vykonanie analýz na určenie faktorov výpočtu musia byť akreditované podľa normy ISO/IEC 17025 pre relevantné analytické metódy. Laboratóriá, ktoré nie sú akreditované, možno na určenie faktorov výpočtu použiť len vtedy, ak existuje dôkaz, že prístup k akreditovaným laboratóriám je technicky nerealizovateľný alebo by viedol k neprimeraným nákladom a že neakreditované laboratórium je dostatočne spôsobilé. Laboratórium sa považuje za dostatočne spôsobilé, ak spĺňa všetky tieto požiadavky:

1.je hospodársky nezávislé od prevádzkovateľa alebo prinajmenšom organizačne oddelené od vplyvu vedenia zariadenia;

2.používa uplatniteľné normy pre požadované analýzy;

3.zamestnáva personál spôsobilý na vykonávanie špecifických pridelených úloh;

4.správne riadi odber vzoriek a prípravu vzoriek vrátane kontroly integrity vzoriek;

5.pravidelne vykonáva zabezpečovanie kvality, pokiaľ ide o kalibrácie, metódy odberu vzoriek a analytické metódy, a to vhodnými metódami vrátane pravidelnej účasti na programoch na testovanie odbornosti, uplatňovania analytických metód na certifikované referenčné materiály či vzájomného porovnávania s akreditovaným laboratóriom;

6.primerane spravuje zariadenia, a to aj vedením a vykonávaním postupov kalibrácie, úpravy, údržby a opravy zariadenia, ako aj vedením súvisiacich záznamov.

B.5.5. Odporúčané metódy určenia faktorov výpočtu

Za odporúčané zlepšenie sa považuje uplatňovanie štandardných hodnôt len na zdrojové prúdy, ktoré zodpovedajú menším množstvám emisií, a uplatňovanie laboratórnych analýz na všetky väčšie zdrojové prúdy. V tomto zozname sa uvádzajú uplatniteľné metódy v poradí zodpovedajúcom zvyšujúcej sa kvalite údajov:

1.štandardné hodnoty typu I;

2.štandardné hodnoty typu II;

3.korelácie na určenie zástupných údajov;

4.analýzy uskutočnené mimo kontroly prevádzkovateľa, napríklad dodávateľom paliva alebo materiálu, ktoré sú uvedené v nákupných dokladoch bez ďalších informácií o uplatnených metódach;

5.analýzy v neakreditovaných laboratóriách, prípadne v akreditovaných laboratóriách, ale na základe zjednodušených metód odberu vzoriek;

6.analýzy v akreditovaných laboratóriách s využitím najlepších postupov v súvislosti s odberom vzoriek.

B.6. Požiadavky pre metodiku založenú na meraniach pre CO2 a N2O

B.6.1. Všeobecné ustanovenia

V prípade metodiky založenej na meraniach sa vyžaduje používanie systému kontinuálneho merania emisií (SKME), ktorý je nainštalovaný vo vhodnom meracom bode.

V prípade monitorovania emisií N2O je použitie metodiky založenej na meraniach povinné. V prípade CO2 sa použije, len ak existuje dôkaz, že vedie k presnejším údajom než metodika založená na výpočtoch. Uplatňujú sa požiadavky na neistotu meracích systémov podľa oddielu B.4.3 tejto prílohy.

S CO emitovaným do atmosféry sa zaobchádza ako s molárnym ekvivalentným množstvom CO2.

Ak v rámci jedného zariadenia existuje viacero zdrojov emisií, ktoré sa nedajú merať ako jeden zdroj emisií, prevádzkovateľ meria emisie z daných zdrojov samostatne a celkové emisie predmetného plynu za obdobie oznamovania získa spočítaním výsledkov.

B.6.2. Metóda a výpočet

B.6.2.1. Emisie za obdobie oznamovania (ročné emisie)

Celkové emisie zo zdroja emisií za obdobie oznamovania sa určia zhrnutím všetkých hodinových hodnôt nameranej koncentrácie skleníkových plynov za obdobie oznamovania, ktorá sa vynásobí hodinovými hodnotami prúdu spalín, pričom hodinové hodnoty sú priemery všetkých jednotlivých výsledkov meraní za príslušnú hodinu prevádzky, a to pomocou vzorca:

    
       (rovnica 16)

Kde:

GHG Emtotal sú celkové ročné emisie skleníkových plynov v tonách;

GHG conchourly, i sú hodinové koncentrácie emisií skleníkových plynov v g/Nm3 v prúde spalín merané počas prevádzky za hodinu alebo kratšie referenčné obdobie i;

Vhourly, i je objem spalín v Nm3 za hodinu alebo kratšie referenčné obdobie i určený integrovaním prietoku za referenčné obdobie a

HoursOp = je celkový počet hodín (alebo kratších referenčných období), počas ktorých sa uplatňuje metodika založená na meraniach, a to vrátane hodín, za ktoré boli údaje nahradené v súlade s oddielom B.6.2.6 tejto prílohy.

Index i sa vzťahuje na jednotlivú prevádzkovú hodinu (alebo referenčné obdobia).

Hodinové priemery za každý nameraný parameter sa vypočítajú pred ďalším spracovaním pomocou všetkých údajových bodov dostupných pre danú hodinu. Ak možno vygenerovať údaje za kratšie referenčné obdobia bez dodatočných nákladov, tieto obdobia sa použijú na určenie ročných emisií.

B.6.2.2. Určovanie koncentrácie skleníkových plynov

Koncentrácia posudzovaných skleníkových plynov v spalinách sa určí pomocou kontinuálneho merania v reprezentatívnom bode jedným z týchto postupov:

–priamym meraním koncentrácie skleníkových plynov,

–nepriamym meraním: v prípade vysokej koncentrácie v spalinách sa koncentrácia skleníkových plynov môže vypočítať nepriamym meraním koncentrácie s prihliadnutím na namerané hodnoty koncentrácie všetkých ostatných zložiek i prúdu plynu, a to pomocou tohto vzorca:

        (rovnica 17)

Kde:

conci je koncentrácia zložky i plynu.

B.6.2.3. Emisie CO2 z biomasy

V relevantných prípadoch sa akékoľvek množstvo CO2 pochádzajúce z biomasy, ktorá je v súlade s kritériami uvedenými v oddiele B.3.3 tejto prílohy, môže odpočítať od celkových nameraných emisií CO2 za predpokladu, že sa v súvislosti s množstvom emisií CO2 z biomasy použije jedna z týchto metód:

1.metodika založená na výpočtoch vrátane metodík využívajúcich analýzy a odber vzoriek na základe normy ISO 13833 [Stacionárne zdroje emisií. Stanovenie pomeru oxidu uhličitého pochádzajúceho z biomasy (biogénneho) a z fosílnych palív. Odber vzoriek a stanovenie rádiouhlíkovou metódou];

2.iná metóda založená na relevantnej norme vrátane normy ISO 18466 (Stacionárne zdroje emisií. Stanovenie biogénnej pomernej časti CO2 v odpadových plynoch na základe metódy rovnováhy);

3.iná metóda, ktorú umožňuje oprávnený systém monitorovania, oznamovania a overovania.

B.6.2.4. Určovanie emisií CO2e z N2O

V prípade meraní N2O sa celkové ročné emisie 2O zo všetkých zdrojov emisií, merané v tonách na tri desatinné miesta, prepočítajú na ročné CO2e zaokrúhlené na tony pomocou tohto vzorca a hodnôt potenciálu globálneho otepľovania uvedených v prílohe VIII:

   CO2e (t) = N2Oannual(t) × GWPN2O      (rovnica 18)

Kde:

N2Oannual sú celkové ročné emisie N2O vypočítané v súlade s oddielom B.6.2.1 tejto prílohy.

B.6.2.5. Určovanie prúdu spalín

Na výpočet prúdu spalín možno použiť jednu z týchto metód:

–výpočet pomocou vhodnej hmotnostnej bilancie s prihliadnutím na všetky podstatné parametre na strane vstupov, pričom v prípade emisií CO2 je to aspoň zaťaženie vstupným materiálom, vstupný prúd vzduchu a efektívnosť procesu, ako aj na strane výstupov, a to prinajmenšom vrátane množstva vyrobených produktov a koncentrácie kyslíka (O2), oxidu siričitého (SO2) a oxidov dusíka (NOx),

–určovanie prúdu v reprezentatívnom bode kontinuálnym meraním.

B.6.2.6. Postup v prípade chýbajúcich meraní

Ak zariadenie na kontinuálne meranie parametra na časť hodiny alebo referenčného obdobia nemožno kontrolovať, je nesprávne nastavené alebo mimo prevádzky, príslušný hodinový priemer sa vypočíta proporcionálne k ostávajúcim údajovým bodom pre danú hodinu alebo dané kratšie referenčné obdobie, pokiaľ je k dispozícii aspoň 80 % maximálneho možného počtu údajových bodov pre parameter.

Ak je k dispozícii menej ako 80 % maximálneho možného počtu údajových bodov pre parameter, použijú sa tieto metódy:

–V prípade parametra, ktorý sa meria priamo ako koncentrácia, sa použije náhradná hodnota ako súčet priemernej koncentrácie a dvojnásobku štandardnej odchýlky od daného priemeru pomocou tejto rovnice:

       (rovnica 19)

Kde:

je aritmetický priemer koncentrácie špecifického parametra za celé obdobie oznamovania alebo ak sa v čase straty údajov uplatňovali osobitné okolnosti, za príslušné obdobie trvania osobitných okolností, a

je najspoľahlivejší odhad štandardnej odchýlky koncentrácie špecifického parametra za celé obdobie oznamovania alebo ak sa v čase straty údajov uplatňovali osobitné okolnosti, za príslušné obdobie trvania osobitných okolností.

Ak obdobie oznamovania nemožno uplatniť na určenie takýchto náhradných hodnôt z dôvodu výrazných technických zmien v zariadení, na určenie priemernej a štandardnej odchýlky sa použije iný dostatočne reprezentatívny časový rámec, pokiaľ možno v dĺžke aspoň šesť mesiacov.

–V prípade parametra, ktorý sa nemeria ako koncentrácia, sa náhradné hodnoty určia pomocou vhodného modelu hmotnostnej bilancie alebo energetickej bilancie procesu. Tento model sa validuje pomocou ostávajúcich nameraných parametrov metodiky založenej na meraniach a údajov získaných v bežných pracovných podmienkach za obdobie rovnakej dĺžky, ako je obdobie, za ktoré chýbajú údaje.

B.6.3. Požiadavky na kvalitu

Všetky merania sa vykonávajú uplatnením metód, ktoré vychádzajú z:

1.normy ISO 20181:2023 – Stacionárne zdroje emisií. Zabezpečovanie kvality automatizovaných meracích systémov;

2.normy ISO 14164:1999 – Stacionárne zdroje emisií. Určovanie rýchlosti objemového toku v prúdoch plynu v potrubiach. Automatizovaná metóda;

3.normy ISO 14385-1:2014 Stacionárne zdroje emisií. Skleníkové plyny. Časť 1: Kalibrácia automatizovaných meracích systémov;

4.normy ISO 14385-2:2014 Stacionárne zdroje emisií. Skleníkové plyny. Časť 2: Priebežná kontrola kvality automatizovaných meracích systémov;

5.iných relevantných noriem ISO, najmä z normy ISO 16911-2 (Stacionárne zdroje emisií. Meranie rýchlosti a objemového prietoku plynov v potrubiach. Manuálna referenčná metóda. Automatizované meracie systémy).

Ak neexistujú žiadne zverejnené uplatniteľné normy, použijú sa vhodné návrhy noriem, usmernenia o osvedčených postupoch odvetvia alebo iné vedecky overené metodiky, ktorými sa obmedzuje chybovosť odberu vzoriek a merania.

Zohľadnia sa všetky relevantné aspekty kontinuálneho meracieho systému vrátane umiestnenia zariadenia, kalibrácie, merania, zabezpečenia kvality a kontroly kvality.

Laboratóriá vykonávajúce merania, kalibrácie a relevantné hodnotenia zariadení pre systémy kontinuálneho merania emisií musia byť akreditované podľa normy ISO/IEC 17025 pre relevantné analytické metódy alebo kalibračné činnosti. Ak laboratórium takúto akreditáciu nemá, musí sa zaistiť dostatočná spôsobilosť v súlade s oddielom B.5.4.3 tejto prílohy.

B.6.4. Potvrdenie výpočtov

Emisie CO2 určené metodikou založenou na meraniach sa potvrdia vypočítaním ročných emisií všetkých predmetných skleníkových plynov pre rovnaké zdroje emisií a zdrojové prúdy. Na tento účel možno podľa potreby zjednodušiť požiadavky stanovené v oddieloch B.4 až B.6 tejto prílohy.

B.6.5. Minimálne požiadavky pre kontinuálne merania emisií

Minimálnou požiadavkou je, aby sa dosiahla neistota na úrovni 7,5 % emisií skleníkových plynov zdroja emisií za celé obdobie oznamovania. V prípade menších zdrojov emisií alebo výnimočných okolností môže byť prípustná neistota na úrovni 10 %. Odporúčaným zlepšením je dosiahnuť neistotu na úrovni 2,5 % prinajmenšom v prípade zdrojov emisií, ktoré emitujú viac ako 100 000 ton fosílneho CO2e za obdobie oznamovania.

B.7. Požiadavky na určovanie emisií úplne fluórovaných uhľovodíkov

Monitorovanie sa vzťahuje na emisie úplne fluórovaných uhľovodíkov (PFC) vznikajúcich v rámci anódových efektov vrátane fugitívnych emisií úplne fluórovaných uhľovodíkov. Emisie nesúvisiace s anódovými efektmi sa určujú na základe metód odhadu podľa osvedčených postupov odvetvia, najmä usmernení vydaných organizáciou International Aluminium Institute.

Emisie PFC sa vypočítajú z emisií, ktoré sú merateľné v potrubí alebo komíne („emisie bodových zdrojov“), ako aj z fugitívnych emisií na základe účinnosti zachytávania potrubia:

   Emisie PFC (spolu) = emisie PFC (potrubie)/účinnosť zachytávania     (rovnica 20)

Účinnosť zachytávania sa meria vtedy, keď sú určené emisné faktory špecifické pre dané zariadenie.

Emisie CF4 a C2F6, ktoré sa emitujú cez potrubie alebo komín, sa vypočítajú pomocou jednej z týchto metód:

1.metóda A – zaznamenáva sa počet minút anódového efektu na vaňo-deň;

2.metóda B – zaznamenáva sa prepätie anódového efektu.

B.7.1. Metóda výpočtu A – metóda smernice priamky

Na určenie emisií PFC sa použijú tieto rovnice:

Emisie CF4 (t) = AEM × (SEFCF4/1 000) × PrAl     (rovnica 21)

Emisie C2F6 (t) = emisie CF4 × FC2F6    (rovnica 22)

Kde:

AEM je počet minút anódového efektu/vaňo-deň;

SEFCF4 je emisný faktor smernice priamky vyjadrený v [kg CF4/t vyrobeného Al)/(počet minút anódového efektu/vaňo-deň)]. Ak sa používajú rôzne druhy vaní, môžu sa podľa potreby použiť rôzne SEF;

PrAl je produkcia primárneho hliníka [t] počas obdobia oznamovania a

FC2F6 je hmotnostný podiel C2F6 (t C2F6/t CF4).

Počet minút anódového efektu na vaňo-deň vyjadruje frekvenciu anódových efektov (počet anódových efektov/vaňo-deň) vynásobenú priemerným trvaním anódových efektov (počet minút anódového efektu/výskyt):

AEM = frekvencia × priemerné trvanie     (rovnica 23)

Emisný faktor: Emisný faktor pre CF4 (emisný faktor smernice priamky SEFCF4) vyjadruje množstvo (kg) CF4 emitovaného na tonu hliníka vyrobeného za minútu anódového efektu/vaňo-deň. Emisný faktor (hmotnostný podiel FC2F6) C2F6 vyjadruje emitované množstvo (kg) C2F6 ako pomer k emitovanému množstvu (kg) CF4.

Minimálna požiadavka: Používajú sa emisné faktory špecifické pre jednotlivé technológie uvedené v  Table 2 tejto prílohy.

Odporúčané zlepšenie: Emisné faktory pre CF4 a C2F6 špecifické pre dané zariadenie sa stanovujú pomocou kontinuálnych alebo prerušovaných meraní na mieste. Na určenie týchto emisných faktorov sa používajú osvedčené postupy odvetvia, najmä usmernenia vydané organizáciou International Aluminium Institute. Pri emisnom faktore sa zohľadnia aj emisie súvisiace s neanódovými efektmi. Každý emisný faktor sa určuje s maximálnou nepresnosťou ±15 %. Emisné faktory sa určujú minimálne každé tri roky alebo v prípade potreby ešte skôr v dôsledku podstatných zmien zariadenia. Medzi relevantné zmeny patrí zmena rozloženia trvania anódového efektu alebo zmena kontrolného algoritmu, ktorá má vplyv na zmes druhov anódových efektov alebo povahu obvyklého postupu ukončenia anódového efektu.

Tabuľka 2: Emisné faktory špecifické pre jednotlivé technológie, ktoré sa týkajú údajov o činnosti pre metódu smernice priamky.

(*) Zariadenie musí potvrdiť faktor na základe vlastných meraní. Ak je to technicky nerealizovateľné alebo by to viedlo k neprimeraným nákladom, použijú sa hodnoty pre metodiku VVA.

B.7.2. Metóda výpočtu B – metóda prepätia

V prípade metódy prepätia sa použije táto rovnica:

   Emisie CF4 (t) = OVC × (AEO/CE) × PrAl × 0,001    (rovnica 24)

   Emisie C2F6 (t) = emisie CF4 × FC2F6    (rovnica 25)

Kde:

OVC je koeficient prepätia („emisný faktor“) vyjadrený v kg CF4 na tonu hliníka vyrobeného na mV prepätia;

AEO je prepätie anódového efektu na vaňu (mV) určené ako integrál (čas × napätie nad cieľovým napätím) delené časom (trvaním) zberu údajov;

CE je priemerná prúdová účinnosť výroby hliníka (%);

PrAl je ročná produkcia primárneho hliníka (t) a

FC2F6 je hmotnostný podiel C2F6 (t C2F6/t CF4).

Pojem AEO/CE (prepätie anódového efektu/prúdová účinnosť) vyjadruje časovo integrované priemerné prepätie anódového efektu (mV prepätia) na priemernú prúdovú účinnosť (%).

Minimálna požiadavka: Používajú sa emisné faktory špecifické pre jednotlivé technológie uvedené v tabuľke 3 tejto prílohy.

Odporúčané zlepšenie: Používajú sa emisné faktory špecifické pre dané zariadenie pre CF4 [(kg CF4/t Al)/(mV)] a C2F6 (t C2F6/t CF4) stanovené pomocou kontinuálnych alebo prerušovaných meraní na mieste. Na určenie týchto emisných faktorov sa používajú osvedčené postupy odvetvia, najmä usmernenia vydané organizáciou International Aluminium Institute. Jednotlivé emisné faktory sa určujú s maximálnou nepresnosťou ±15 %. Emisné faktory sa určujú minimálne každé tri roky alebo v prípade potreby ešte skôr v dôsledku podstatných zmien zariadenia. Medzi relevantné zmeny patrí zmena rozloženia trvania anódového efektu alebo zmena kontrolného algoritmu, ktorá má vplyv na zmes druhov anódových efektov alebo povahu obvyklého postupu ukončenia anódového efektu.

Tabuľka 3: Emisné faktory špecifické pre jednotlivé technológie týkajúce sa údajov o činnosti prepätia.

B.7.3. Určovanie emisií CO2e

Emisie CO2e sa vypočítajú z emisií CF4 a C2F6 takto, pričom sa použijú potenciály globálneho otepľovania uvedené v prílohe VIII:

   Emisie PFC (t CO2e) = emisie CF4 (t) × GWPCF4 + emisie C2F6 (t) × GWPC2F6
       (rovnica 26)

B.8. Požiadavky na prevody CO2 medzi zariadeniami

B.8.1. CO2 obsiahnutý v plynoch („vlastný CO2“)

Vlastný CO2, ktorý sa prevádza do zariadenia, vrátane vlastného CO2, ktorý je súčasťou zemného plynu, odpadového plynu (napríklad vysokopecný plyn alebo koksárenský plyn) alebo vstupného materiálu (napríklad syntézny plyn), sa začlení do emisného faktoru pre daný zdrojový prúd.

Ak sa vlastný CO2 prevádza zo zariadenia ako zložka zdrojového prúdu do iného zariadenia, nepočíta sa ako emisie zo zariadenia, z ktorého pochádza. Ak sa však vlastný CO2 emituje (napríklad sa vypúšťa alebo necháva vyhorieť) alebo prevedie do subjektov, ktoré nevykonávajú vlastné monitorovanie emisií na účely tohto nariadenia alebo oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania, započíta sa ako emisie zo zariadenia, z ktorého pochádza.

B.8.2. Oprávnenosť na odpočítanie uloženého alebo použitého CO2

CO2, ktorý pochádza z fosílneho uhlíka a zo spaľovania alebo z procesov, ktoré vedú k emisiám z procesov, alebo ktorý sa dodáva z iných zariadení, a to aj vo forme vlastného CO2, sa môže považovať za neemitovaný v týchto prípadoch:

1.ak sa CO2 použije v zariadení alebo sa prevedie mimo zariadenia do ktoréhokoľvek z týchto subjektov:

a)zariadenia na účely zachytávania CO2, pričom toto zariadenie monitoruje emisie na účely tohto nariadenia alebo oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania;

b)zariadenia alebo prepravnej siete na účely dlhodobého geologického ukladania CO2, pričom toto zariadenia alebo táto prepravná sieť monitoruje emisie na účely tohto nariadenia alebo oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania;

c)úložiska na účely dlhodobého geologického ukladania, pričom toto úložisko monitoruje emisie na účely tohto nariadenia alebo oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania;

2.ak sa CO2 použije v zariadení alebo sa prevedie mimo zariadenia do subjektu, ktorý monitoruje emisie na účely tohto nariadenia alebo oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania, a to s cieľom výroby produktov, v ktorých je uhlík pochádzajúci z CO2 trvalo chemicky viazaný tak, aby pri jeho bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, neunikal do atmosféry, ako sa vymedzuje v delegovanom akte prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES.

CO2 prevedený do iného zariadenia na účely uvedené v bodoch 1 a 2 sa môže považovať za neemitovaný len do tej miery, v akej v rámci celého reťazca zodpovednosti až po dosiahnutie úložiska alebo zariadenia, v ktorom sa CO2 používa, a to vrátane všetkých dopravcov, existuje dôkaz o podiele CO2, ktorý je skutočne uložený alebo použitý na výrobu chemicky stabilných produktov, v porovnaní s celkovým množstvom CO2 prevedeným zo zariadenia pôvodu.

Ak sa CO2 použije v rovnakom zariadení na účely uvedené v bodoch 1 a 2, uplatňujú sa metódy monitorovania uvedené v oddieloch 21 až 23 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/2066( 6 ).

B.8.3. Pravidlá monitorovania pre prevody CO2

Totožnosť a kontaktné údaje zodpovednej osoby prijímajúcich zariadení alebo subjektov sa jednoznačne stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania. Množstvo CO2, ktoré sa považuje za neemitované, sa uvedie v oznámení podľa prílohy IV.

Totožnosť a kontaktné údaje zodpovednej osoby zariadení alebo subjektov, z ktorých sa CO2 prijal, sa jednoznačne stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania. Množstvo CO2, ktoré je prijaté, sa uvedie v oznámení podľa prílohy IV.

Pri určovaní množstva CO2 prevedeného z jedného zariadenia do druhého sa uplatňuje metodika založenú na meraniach. V prípade množstva CO2 trvalo chemicky viazaného v produktoch sa používa metodika založená na výpočtoch podľa možnosti pomocou hmotnostnej bilancie. Uplatnené chemické reakcie a všetky relevantné stechiometrické faktory sa stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania.

B.9. Požiadavky špecifické pre dané odvetvie

B.9.1. Dodatočné pravidlá pre spaľovacie jednotky

Emisie zo spaľovania zahŕňajú všetky emisie CO2 zo spaľovania palív obsahujúcich uhlík vrátane odpadov, a to nezávisle od akéhokoľvek iného zatriedenia takýchto emisií alebo palív. Ak nie je jasné, či materiál plní úlohu paliva alebo vstupného materiálu, napríklad pri redukcii kovových rúd, emisie daného materiálu sa monitorujú rovnako ako emisie zo spaľovania. Zohľadňujú sa všetky statické spaľovacie jednotky vrátane kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, horákov zvyškového plynu, termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania.

Monitorovanie ďalej zahŕňa emisie CO2 z procesov z mokrej vypierky spalín, najmä CO2 z vápenca alebo iných uhličitanov na odsírovanie a podobnú mokrú vypierku a z močoviny použitej v jednotkách na odstraňovanie NOx.

B.9.1.1. Odsírovanie a iná mokrá vypierka kyslých plynov

Emisie CO2 z procesov, ktoré používajú uhličitany na mokrú vypierku kyslých plynov z prúdu spalín, sa vypočítajú na základe spotrebovaného uhličitanu (metóda A). V prípade odsírovania sa výpočet alternatívne môže uskutočniť na základe vzniknutej sadry (metóda B). V tomto prípade je emisný faktor stechiometrickým pomerom suchej sadry (CaSO4×2H2O) k emitovanému CO2: 0,2558 t CO2/t sadry.

B.9.1.2. Odstraňovanie NOx

Ak sa močovina používa ako redukčné činidlo v jednotke na odstraňovanie NOx, emisie CO2 z procesov v súvislosti s jej používaním sa vypočítajú metódou A, pričom sa uplatní emisný faktor na základe stechiometrického pomeru 0,7328 t CO2/t močoviny.

B.9.1.3. Monitorovanie horákov zvyškového plynu

Pri výpočte emisií z horákov zvyškového plynu sa zohľadňuje bežné spaľovanie odplynu, ako aj prevádzkové spaľovanie odplynu (odstávky, uvádzanie do prevádzky, vyraďovanie z prevádzky, ako aj odplyňovanie v prípade havárií). Zahrnúť sa musí vlastný CO2 v spálených odplynoch.

Ak je presnejšie monitorovanie technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, použije sa referenčný emisný faktor 0,00393 t CO2/Nm3 odvodený zo spaľovania čistého etánu použitého ako konzervatívna zástupná hodnota pre spálené odplyny.

Odporúčaným zlepšením je určiť emisné faktory špecifické pre jednotlivé zariadenia, ktoré sú odvodené z odhadu molekulovej hmotnosti prúdu spáleného odplynu pomocou modelovania procesu založeného na štandardných modeloch odvetvia. Vážená ročná priemerná hodnota sa pre molekulovú hmotnosť spáleného odplynu odvodzuje prostredníctvom relatívnych pomerov a molekulových hmotností za každý z prispievajúcich prúdov.

V prípade údajov o činnosti je prijateľný vyššia neistota merania, než v prípade iných palív.

B.9.2. Dodatočné pravidlá pre emisie z výroby cementového slinku

B.9.2.1. Dodatočné pravidlá pre metódu A (založenú na vstupoch)

Ak sa na určenie emisií z procesov použije metóda A (založená na vstupe do pece), uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá:

– Ak prach z cementárenských pecí alebo prach z obtoku opúšťa systém pece, súvisiace množstvá suroviny sa nepovažujú za vstupný materiál. Emisie z prachu z cementárenských pecí sa vypočítajú samostatne v súlade s oddielom B.9.2.3 tejto prílohy.

– Charakterizovať sa môže surovinová múčka ako celok alebo samostatné vstupné materiály, pričom sa predchádza dvojitému započítaniu alebo opomenutiam z materiálu vráteného do procesu alebo z materiálu, ktorý prešiel obtokom. Ak sa údaje o činnosti určujú na základe vyrobeného slinku, čisté množstvo surovinovej múčky sa môže určiť prostredníctvom empirického pomeru surovinovej múčky a slinku špecifického pre dané zariadenie. Daný pomer by sa mal aktualizovať aspoň raz ročne na základe usmernení o osvedčených postupoch odvetvia.

B.9.2.2. Dodatočné pravidlá pre metódu B (založenú na výstupoch)

Ak sa na určenie emisií z procesov použije metóda B (založená na výstupe slinku), uplatňujú sa tieto osobitné pravidlá:

Údaje o činnosti sa určia ako výroba slinku (t) za obdobie oznamovania jedným z týchto postupov:

–priamym vážením slinku;

–na základe dodávok cementu (materiálová bilancia s prihliadnutím na predaj slinku, nákup slinku, ako aj zmeny zásob slinku) pomocou tohto vzorca:

         (rovnica 27)

Kde:

Cliprod je množstvo vyrobeného slinku vyjadrené v tonách;

Cemdeliv je množstvo dodávok cementu vyjadrené v tonách;

Cemsv sú zmeny zásob cementu vyjadrené v tonách;

CCR je pomer slinku k cementu (tony slinku na tonu cementu);

Clis je množstvo dodaného slinku vyjadrené v tonách;

Clid je množstvo odoslaného slinku vyjadrené v tonách;

Slisv je množstvo zmien zásob slinku vyjadrené v tonách.

Pomer slinku k cementu sa odvodí buď osobitne za každý z jednotlivých cementových výrobkov na základe laboratórnych analýz v súlade s ustanoveniami oddielu B.5.4, alebo sa vypočíta z rozdielu dodávok cementu a zmien zásob cementu a všetkých materiálov používaných ako prísady k cementu, vrátane prachu z obtoku a prachu z cementárenských pecí.

Ako minimálna požiadavka na určenie emisného faktora sa uplatní štandardná hodnota 0,525 t CO2/t slinku.

B.9.2.3. Emisie týkajúce sa odpadového prachu

Emisie CO2 z procesov z prachu z obtoku alebo z prachu z cementárenských pecí (CKD) unikajúceho zo systému pecí sa pripočítajú k emisiám, pričom sa vykoná korekcia na základe pomeru čiastočnej kalcinácie prachu z cementárenských pecí.

Minimálna požiadavka: Uplatní sa emisný faktor 0,525 t CO2/t prachu.

Odporúčané zlepšenie: Emisný faktor (EF) sa určuje prinajmenšom raz ročne v súlade s ustanovenia oddielu B.5.4 tejto prílohy a pomocou tohto vzorca:

       (rovnica 28)

Kde:

EFCKD je emisný faktor čiastočne kalcinovaného prachu z cementárenských pecí (t CO2/t CKD);

EFCli je emisný faktor pre slinok špecifický pre dané zariadenie (t CO2/t slinku) a

d je stupeň kalcinácie CKD (uvoľnený CO2 ako % celkového CO2 z uhličitanov v surovinovej zmesi).

B.9.3. Dodatočné pravidlá pre emisie z výroby kyseliny dusičnej

B.9.3.1. Všeobecné pravidlá pre meranie N2O

Emisie N2O sa určia pomocou metodiky založenej na meraniach. Koncentrácie N2O v spalinách z každého zdroja emisií sa merajú v reprezentatívnom bode za zariadením na znižovanie emisií NOx/N2O, ak sa toto zariadenie používa. Uplatnia sa techniky, ktorými možno merať koncentrácie N2O znížených aj neznížených emisií zo všetkých zdrojov emisií. Všetky merania sa podľa potreby upravujú na základe suchého plynu a systematicky sa oznamujú.

B.9.3.2. Určovanie prúdu spalín

Na monitorovanie prúdu spalín sa používa metóda hmotnostnej bilancie stanovená v oddiele B.6.2.5 tejto prílohy s výnimkou prípadov, keď je to technicky nerealizovateľné. V takom prípade sa môže použiť alternatívna metóda vrátane inej metódy hmotnostnej bilancie založenej na podstatných parametroch, ako je napr. vstupná dávka amoniaku, alebo určovanie prúdu pomocou kontinuálneho merania emisií.

Prúd spalín sa vypočíta podľa tohto vzorca:

   Vflue gas flow (Nm3/h) = Vair × (1 – O2,air)/(1 – O2,flue gas)    (rovnica 29)

Kde:

Vair  je celkový vstupný prúd vzduchu v Nm3/h za štandardných podmienok;

O2,air je objemový zlomok O2 v suchom vzduchu (= 0,2095) a

O2,flue gas je objemový zlomok O2 v spalinách.

Vair sa vypočíta ako súčet všetkých prúdov vzduchu, ktoré vstupujú do jednotky na výrobu kyseliny dusičnej, najmä primárneho a sekundárneho vstupného prúdu vzduchu a podľa potreby uzatvoreného vstupného prúdu vzduchu.

Všetky merania sa upravujú na základe suchého plynu a systematicky sa oznamujú.

B.9.3.3. Koncentrácie (O2) kyslíka

Koncentrácie kyslíka in spalinách sa merajú, ak je to potrebné na výpočet prúdu spalín v súlade s oddielom B.9.3.2 tejto prílohy, pričom sa uplatňujú požiadavky stanovené v oddiele B.6.2.2 tejto prílohy. Všetky merania sa upravujú na základe suchého plynu a systematicky sa oznamujú.

C. Toky tepla

C.1. Pravidlá určovania čistého merateľného tepla

C.1.1. Zásady

Všetky špecifikované množstvá merateľného tepla sa vždy týkajú čistého množstva merateľného tepla, určeného ako tepelný obsah (entalpia) toku tepla prenášaného do procesu spotrebúvajúceho teplo alebo externému používateľovi mínus tepelný obsah spätného toku.

Procesy spotrebúvajúce teplo potrebné na prevádzku výroby a distribúcie tepla, ako sú odvzdušňovače, príprava prídavnej vody a pravidelné vypúšťanie, sa zohľadňujú pri účinnosti vykurovacieho systému a započítavajú sa vo viazaných emisiách tovaru.

Ak sa rovnaká teplonosná látka použije v niekoľkých po sebe nasledujúcich procesoch, pričom jej teplo sa začína spotrebúvať na rôznych teplotných úrovniach, množstvo tepla spotrebovaného každým procesom spotrebúvajúcim teplo sa určí samostatne, pokiaľ procesy nepatria do celkového výrobného procesu toho istého tovaru. Opätovné ohrievanie teplonosnej látky medzi po sebe nasledujúcimi procesmi spotrebúvajúcimi teplo sa považuje za dodatočnú výrobu tepla.

Keď sa teplo používa na zabezpečovanie chladenia prostredníctvom procesu absorbčného chladenia, tento proces chladenia sa považuje za proces spotrebúvajúci teplo.

C.1.2. Metodika určovania čistého množstva merateľného tepla

Na účely výberu zdrojov údajov s cieľom vyčísliť energetické toky v súlade s oddielom A.4 tejto prílohy sa zohľadnia tieto metódy určovania čistého množstva merateľného tepla:

C.1.2.1. Metóda 1: Použitie meraní

V rámci tejto metódy sa merajú všetky relevantné parametre, najmä teplota, tlak, stav prenesenej, ako aj vrátenej teplonosnej látky. Stav teplonosnej látky v prípade pary znamená jej saturáciu alebo stupeň prehriatia. Meria sa (objemový) prietok teplonosnej látky. Na základe nameraných hodnôt sa pomocou vhodných tabuliek pre paru alebo inžinierskeho softvéru určí entalpia a špecifický objem teplonosnej látky.

Hmotnostný prietok teplonosnej látky sa vypočíta ako

       (rovnica 30)

Kde:

je hmotnostný prietok v kg/s;

  je objemový prietok v m3/s a

je špecifický objem v m3/kg.

Keďže hmotnostný prietok sa považuje za rovnaký v prípade prenesenej aj vrátenej teplonosnej látky, tok tepla sa vypočíta ako rozdiel v entalpii medzi preneseným a vráteným prúdom takto:

       (rovnica 31)

Kde:

 je tok tepla v kJ/s;

hflow je entalpia preneseného prúdu v kJ/kg;

hreturn je entalpia vráteného prúdu v kJ/kg a

je hmotnostný prietok v kg/s.

Ak sa ako teplonosná látka použije para alebo horúca voda a nevráti sa kondenzát, alebo ak nie je realizovateľné odhadnúť entalpiu vráteného kondenzátu, hreturn sa určí na základe teploty 90 °C.

Ak hmotnostné prietoky nie sú identické, platí nasledujúce:

a)ak je k dispozícii dôkaz, že kondenzát zostáva v produkte (napr. v procesoch „priameho vtláčania pary“), príslušné množstvo entalpie kondenzátu sa neodpočítava;

b)ak je známe, že teplonosná látka sa stráca (napr. v dôsledku únikov alebo odtekania), odhad príslušného hmotnostného prietoku sa odpočítava od hmotnostného prietoku prenesenej teplonosnej látky.

Na určenie ročného čistého toku tepla z uvedených údajov sa v závislosti od dostupného zariadenia na meranie a od spracúvania údajov použije jedna z týchto metód:

a)určenie priemerných ročných hodnôt parametrov, ktorými sa určuje priemerná ročná entalpia prenesenej a vrátenej teplonosnej látky, a vynásobenie celkovým ročným hmotnostným prietokom pomocou rovnice 31;

b)určenie hodinových hodnôt toku tepla a sčítanie týchto hodnôt za celkový ročný čas prevádzky vykurovacieho systému. Na základe systému spracovania údajov sa hodinové hodnoty môžu podľa potreby nahradiť inými časovými intervalmi.

C.1.2.2. Metóda 2: Výpočet zástupných údajov na základe nameranej účinnosti

Množstvá čistého merateľného tepla sa určia na základe palivového vstupu a nameranej účinnosti súvisiacej s výrobou tepla:

       (rovnica 32)

       (rovnica 33)

Kde:

Q je množstvo tepla vyjadrené v TJ;

ηH je nameraná účinnosť výroby tepla;

EIn je energetický vstup z palív;

ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i a

NCVi sú hodnoty dolnej výhrevnosti palív i.

Hodnota ηH  sa buď nameria za primerane dlhé obdobie, pri ktorom sa dostatočne zohľadňujú rôzne stavy zaťaženia zariadenia, alebo sa prevezme z dokumentácie výrobcu. V tomto zmysle sa zohľadní krivka zaťaženia špecifickej časti použitím ročného faktora zaťaženia takto:

       (rovnica 34)

Kde:

LF je faktor zaťaženia;

EIn je energetický vstup určený podľa rovnice 33 za obdobie oznamovania a

EMax je maximálny palivový vstup, ak bola jednotka vyrábajúca teplo v prevádzke na 100 % nominálnej záťaže celý kalendárny rok.

Účinnosť vychádza zo situácie, v ktorej sa vráti celý kondenzát. Pre vrátený kondenzát sa predpokladá teplota 90 °C.

C.1.2.3. Metóda 3: Výpočet zástupných údajov na základe referenčnej účinnosti

Táto metóda je rovnaká ako metóda 3, v rovnici 32 sa však využíva referenčná účinnosť 70 % (ηRef,H = 0,7).

C.1.3. Osobitné pravidlá

Keď zariadenie spotrebuje merateľné teplo, ktoré je produktom iných exotermických chemických procesov ako spaľovanie, napríklad pri výrobe amoniaku alebo kyseliny dusičnej, toto množstvo spotrebovaného tepla sa určí oddelene od iného merateľného tepla a tejto spotrebe tepla sa priradia nulové emisie CO2e.

Na účely zabránenia dvojitému započítaniu sa v prípade rekuperácie merateľného tepla z nemerateľného tepla vyrobeného z palív a použitého vo výrobných procesoch po tomto použití, napr. z výfukových plynov, príslušné množstvo čistého merateľného tepla vydelené referenčnou účinnosťou vo výške 90 % odpočíta od palivového vstupu.

C.2. Stanovenie emisného faktora palivového mixu merateľného tepla

Keď výrobný proces spotrebuje merateľné teplo vyrobené v zariadení, emisie súvisiace s teplom sa určia pomocou niektorej z nasledujúcich metód.

C.2.1. Emisný faktor merateľného tepla vyrobeného v zariadení inak než kombinovanou výrobou

V prípade merateľného tepla vyrobeného zo spaľovania palív v rámci zariadenia, okrem tepla vyrobeného kombinovanou výrobou, sa určí emisný faktor príslušného palivového mixu a vypočítajú sa emisie priraditeľné výrobnému procesu ako:

   EmHeat = EFmix · Qconsumed/η    (rovnica 35)

Kde:

EmHeat sú emisie súvisiace s teplom z výrobného procesu v t CO2;

EFmix je emisný faktor príslušného palivového mixu vyjadrený v t CO2/TJ vrátane emisií z čistenia spalín, ak je to vhodné;

Qconsumed je množstvo merateľného tepla spotrebovaného vo výrobnom procese vyjadrené v TJ a

η je účinnosť procesu výroby tepla.

EFmix  sa vypočíta ako:

   EFmix = (Σ ADi · NCVi · EFi + EmFGC)/(Σ ADi · NCVi)    (rovnica 36)

Kde:

ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i použitých na výrobu merateľného tepla vyjadrené v tonách alebo Nm3;

NCVi sú hodnoty dolnej výhrevnosti palív i vyjadrené v TJ/t alebo TJ/Nm3;

EFi sú emisné faktory palív i vyjadrené v t CO2/TJ a

EmFGC sú emisie z procesov pochádzajúce z čistenia spalín vyjadrené v t CO2.

Ak je odpadový plyn súčasťou použitého palivového mixu a ak je emisný faktor odpadového plynu vyšší ako štandardný emisný faktor zemného plynu uvedený v tabuľke 1 prílohy VIII, tento štandardný emisný faktor sa použije na výpočet EFmix namiesto emisného faktora odpadového plynu.

C.2.2. Emisný faktor merateľného tepla vyrobeného v zariadení kombinovanou výrobou

Ak sa merateľné teplo a elektrina vyrábajú kombinovanou výrobou [t. j. kombinovanou výrobou tepla a elektriny (KVET)], príslušné emisie priradené merateľnému teplu a elektrine sa určia v súlade s týmto oddielom. Pravidlá týkajúce sa elektriny sa vzťahujú aj na výrobu mechanickej energie, ak je to relevantné.

Emisie zariadenia kombinovanej výroby sa určujú takto:

       (rovnica 37)

Kde:

EmCHP  sú emisie zariadenia kombinovanej výroby počas obdobia oznamovania vyjadrené v t CO2;

ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i použitých na jednotku KVET v tonách alebo Nm3;

NCVi sú hodnoty dolnej výhrevnosti palív i vyjadrené v TJ/t alebo TJ/Nm3;

EFi sú emisné faktory palív i vyjadrené v t CO2/TJ a

EmFGC sú emisie z procesov pochádzajúce z čistenia spalín vyjadrené v t CO2.

Energetický vstup do zariadení KVET sa vypočíta podľa rovnice 33. Príslušné priemerné účinnosti výroby tepla a výroby elektriny (alebo mechanickej energie, ak sa uplatňuje) počas obdobia oznamovania sa vypočítajú takto:

       (rovnica 38)

       (rovnica 39)

Kde:

ηheat je priemerná účinnosť výroby tepla počas obdobia oznamovania (bezrozmerná hodnota),

Qnet je čisté množstvo tepla vyrobeného počas obdobia oznamovania v zariadení kombinovanej výroby vyjadrené v TJ, ako je stanovené v súlade s oddielom C.1.2;

EIn je energetický vstup určený podľa rovnice 33 vyjadrený v TJ;

ηel je priemerná účinnosť výroby elektriny počas obdobia oznamovania (bezrozmerná hodnota) a

EmCHP  je čistá výroba elektriny v zariadení kombinovanej výroby počas obdobia oznamovania vyjadrená v TJ.

Ak určenie účinností ηheat a ηel nie je technicky realizovateľné alebo by viedlo k vzniku neprimeraných nákladov, použijú sa hodnoty založené na technickej dokumentácii (projektované hodnoty) zariadenia. Ak takéto hodnoty nie sú k dispozícii, použijú sa konzervatívne predvolené hodnoty ηheat = 0,55 a ηel = 0,25.

Faktory priraďovania v prípade tepla a elektriny z KVET sa vypočítajú takto:

   (rovnica 40)

   (rovnica 41)

Kde:

FCHP,Heat je faktor priraďovania v prípade tepla (bezrozmerná hodnota);

FCHP,El je faktor priraďovania v prípade elektriny (alebo mechanickej energie, ak sa uplatňuje) (bezrozmerná hodnota);

ηref, heat je referenčná účinnosť v prípade výroby tepla v samostatnom kotle (bezrozmerná hodnota) a

ηref,el je referenčná účinnosť v prípade výroby tepla v samostatnom kotle (bezrozmerná hodnota).

Príslušné referenčné účinnosti špecifické pre dané palivá sú uvedené v prílohe IX.

Špecifický emisný faktor merateľného tepla súvisiaceho s kombinovanou výrobou, ktorý sa má použiť na priradenie emisií súvisiacich s teplom výrobným procesom, sa vypočíta ako

   EFCHP,Heat = EmCHP · FCHP,Heat/Qnet    (rovnica 42)

Kde:

EFCHP, heat je emisný faktor výroby merateľného tepla v zariadení kombinovanej výroby vyjadrený v t CO2/TJ a

Qnet je čisté teplo vyrobené v zariadení kombinovanej výroby vyjadrené v TJ.

Špecifický emisný faktor elektriny súvisiacej s kombinovanou výrobou, ktorý sa má použiť na priradenie nepriamych emisií výrobným procesom, sa vypočíta ako:

   EFCHP,El = EmCHP · FCHP,El/EEl,prod    (rovnica 43)

Kde:

EEl,prod je elektrina vyrobená jednotkou KVET.

Ak je odpadový plyn súčasťou použitého palivového mixu a ak je emisný faktor odpadového plynu vyšší ako štandardný emisný faktor zemného plynu uvedený v tabuľke 1 prílohy VIII, tento štandardný emisný faktor sa použije na výpočet EFmix namiesto emisného faktora odpadového plynu.

C.2.3. Emisný faktor merateľného tepla vyrobeného mimo zariadenia

Keď výrobný proces spotrebuje merateľné teplo vyrobené mimo zariadenia, emisie súvisiace s teplom sa určia pomocou jednej z týchto metód.

1.Ak sa na zariadenie vyrábajúce merateľné teplo vzťahuje oprávnený systém monitorovania, oznamovania a overovania alebo ak prevádzkovateľ zariadenia, ktoré merateľné teplo spotrebúva, prostredníctvom príslušných ustanovení zmluvy o dodávke tepla zabezpečí, aby zariadenie, ktoré vyrába teplo, vykonávalo monitorovanie emisií v súlade s touto prílohou, emisný faktor merateľného tepla sa určí pomocou príslušných rovníc uvedených v oddiele C.2.1 alebo C.2.2, a to na základe údajov o emisiách poskytnutých prevádzkovateľom zariadenia, ktoré vyrába merateľné teplo.

2.Ak spôsob podľa bodu 1 nie je dostupný, použije sa štandardná hodnota založená na štandardnom emisnom faktore paliva najčastejšie používaného v priemyselnom odvetví krajiny za predpokladu účinnosti kotla 90 %.

D. Elektrina

D.1. Výpočet emisií súvisiacich s elektrinou

Emisie súvisiace s výrobou alebo so spotrebou elektriny na účely výpočtu viazaných emisií v súlade s oddielom F.1 sa vypočítajú pomocou tejto rovnice:

       (rovnica 44)

Kde:

sú emisie súvisiace s vyrobenou alebo spotrebovanou elektrinou vyjadrené v t CO2;

je vyrobená alebo spotrebovaná elektrina vyjadrená v MWh alebo TJ a

je použitý emisný faktor pre elektrinu vyjadrený v t CO2/MWh alebo t CO2/TJ.

D.2 Pravidlá určovania emisného faktora elektriny ako dovezeného tovaru

Na určenie špecifických skutočných viazaných emisií elektriny ako dovezeného tovaru sa uplatňujú len priame emisie v súlade s oddielom 2 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

Emisný faktor na výpočet špecifických skutočných viazaných emisií elektriny sa stanoví takto:

a)použije sa špecifická štandardná hodnota pre tretiu krajinu, skupinu tretích krajín alebo región v rámci tretej krajiny ako príslušný faktor emisií CO2 stanovený v bode D.2.1 tejto prílohy;

b)ak podľa písmena a) nie je k dispozícii žiadna špecifická štandardná hodnota, použije sa faktor emisií CO2 v EÚ stanovený v bode D.2.2 tejto prílohy;

c)ak oznamujúci deklarant na základe úradných a verejných informácií predloží dostatočné dôkazy o tom, že faktor emisií CO2 v tretej krajine, skupine tretích krajín alebo regióne v rámci tretej krajiny, odkiaľ sa dováža elektrina, je nižší ako hodnoty v súlade s písmenami a) a b), a ak sú splnené podmienky uvedené v bode D.2.3 tejto prílohy, údajné nižšie hodnoty sa určia na základe poskytnutých dostupných a spoľahlivých údajov;

d)oznamujúci deklarant môže na výpočet viazaných emisií dovážanej elektriny uplatniť namiesto štandardných hodnôt skutočné viazané emisie za predpokladu, ak sú kumulatívne splnené kritériá a) až d) uvedené v oddiele 5 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 a výpočet vychádza z údajov určených v súlade s touto prílohou výrobcom elektriny vypočítaných podľa oddielu D.2.3 tejto prílohy.

D.2.1. Faktor emisií CO2 založený na špecifických štandardných hodnotách

V súlade s oddielom 4.2.1 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 sa použijú faktory emisií CO2 v tretej krajine, skupine tretích krajín alebo regióne v tretej krajine, a to na základe najlepších údajov, ktoré má Komisia k dispozícii. Na účely tohto nariadenia tieto faktory emisií CO2 vychádzajú z údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) a uvádza ich Komisia v prechodnom registri CBAM.

D.2.2. Faktor emisií CO2 EÚ

Podľa oddielu 4.2.2 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 sa uplatňuje faktor emisií CO2 pre Úniu. Na účely tohto nariadenia faktor emisií CO2 pre Úniu vychádza z údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) a uvádza ich Komisia v prechodnom registri CBAM.

D.2.3. Emisný faktor CO2 založený na spoľahlivých údajoch preukázaných oznamujúcim deklarantom

Na účely oddielu D.2 písm. c) tejto prílohy oznamujúci deklarant poskytne súbory údajov z alternatívnych úradných zdrojov vrátane vnútroštátnych štatistík za päťročné obdobie, ktoré končí dva roky pred oznamovaním.

V snahe zohľadniť vplyv politík dekarbonizácie, ako je zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj klimatické podmienky, ako sú mimoriadne studené roky, na ročnú dodávku elektriny v príslušných krajinách, oznamujúci deklarant vypočíta faktor emisií CO2 na základe váženého priemeru faktora emisií CO2 za päťročné obdobie, ktoré končí dva roky pred oznamovaním.

Na tento účel oznamujúci deklarant vypočíta ročné emisné faktory CO2 za technológiu fosílnych palív a jej príslušnú hrubú výrobu elektriny v tretej krajine, ktorá je schopná vyvážať elektrinu do EÚ, a to podľa tejto rovnice:

       (rovnica 45)

Kde:

je ročný faktor emisií CO2 pre všetky technológie fosílnych palív v danom roku v tretej krajine, ktorá je schopná vyvážať elektrinu do EÚ;

je celková hrubá výroba elektriny zo všetkých technológií fosílnych palív v danom roku; je faktor emisií CO2 pre každú technológiu fosílnych palív „i“ a

je ročná hrubá výroba elektriny pre každú technológiu fosílnych palív „i“.

Oznamujúci deklarant vypočíta faktor emisií CO2 ako kĺzavý priemer týchto rokov počnúc bežným rokom mínus dva roky, a to podľa nasledujúcej rovnice:

        (rovnica 46)

Kde:

je faktor emisií CO2 vyplývajúci z kĺzavého priemeru faktorov emisií CO2 za predchádzajúcich päť rokov, počnúc bežným rokom, mínus dva roky, až po bežný rok, mínus šesť rokov;

je faktor emisií CO2 za každý rok „i“;

i je premenlivý index pre roky, ktoré sa majú vziať do úvahy, a

y je bežný rok.

D.2.4. Faktor emisií CO2 na základe skutočných emisií CO2 zariadenia

Podľa oddielu 5 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 oznamujúci deklarant môže na výpočet viazaných emisií dovážanej elektriny uplatniť skutočné viazané emisie namiesto štandardných hodnôt, ak sú kumulatívne splnené kritériá a) až d) uvedené v tomto oddiele.

D.3. Pravidlá určovania množstva elektriny použitej na výrobu iného tovaru ako elektriny

Na účely stanovenia viazaných emisií sa meranie množstva elektriny vzťahuje na činný výkon, nie na zdanlivý výkon (komplexný výkon). Meria sa len zložka činného výkonu a jalový výkon sa neberie do úvahy.

Pri výrobe elektriny sa úroveň činnosti vzťahuje na čistú elektrinu, ktorá opúšťa systémové hranice elektrárne alebo zariadenia kombinovanej výroby, a to po odpočítaní interne spotrebovanej elektriny.

D.4. Pravidlá určovania viazaných nepriamych emisií elektriny ako vstupu na výrobu iného tovaru ako elektrina

Počas prechodného obdobia sa emisné faktory pre elektrinu určia buď na základe:

a)priemerného emisného faktora elektrizačnej sústavy krajiny pôvodu na základe údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) poskytnutých Komisiou v prechodnom registri CBAM alebo

b)akéhokoľvek iného emisného faktora elektrizačnej sústavy krajiny pôvodu na základe verejne dostupných údajov, ktorý predstavuje buď priemerný faktor emisií alebo faktor emisií CO2 tak, ako sa uvádza v oddiele 4.3 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

Odchylne od písmen a) a b) sa skutočné emisné faktory pre elektrinu môžu použiť v prípadoch uvedených v oddieloch D.4.1 až D.4.3.

D.4.1. Emisný faktor elektriny vyrobenej v zariadení inak než kombinovanou výrobou

V prípade elektriny vyrobenej spaľovaním palív v rámci zariadenia, okrem elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, sa emisný faktor elektriny EFEl určí na základe príslušného palivového mixu a emisie priraditeľné výrobe elektriny sa vypočítajú ako:

   EFEl = (Σ ADi · NCVi · EFi + EmFGC)/Elprod 
       (rovnica 47)

Kde:

ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i použitých na výrobu elektriny vyjadrené v tonách alebo Nm3;

NCVi sú hodnoty dolnej výhrevnosti palív i vyjadrené v TJ/t alebo TJ/Nm3;

EFi sú emisné faktory palív i vyjadrené v t CO2/TJ;

EmFGC sú emisie z procesov pochádzajúce z čistenia spalín vyjadrené v t CO2 a

Elprod je čisté množstvo vyrobenej elektriny vyjadrené v MWh. Môže zahŕňať množstvá elektriny vyrobenej z iných zdrojov ako spaľovaním palív.

Ak je odpadový plyn súčasťou použitého palivového mixu a ak je emisný faktor odpadového plynu vyšší ako štandardný emisný faktor zemného plynu uvedený v tabuľke 1 prílohy VIII, tento štandardný emisný faktor sa použije na výpočet EFEl namiesto emisného faktora odpadového plynu.

D.4.2. Emisný faktor elektriny vyrobenej v zariadení kombinovanou výrobou

Emisný faktor výroby elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou sa určí podľa oddielu C.2.2 tejto prílohy.

D.4.3. Emisný faktor elektriny vyrobenej mimo zariadenia

1.Ak sa elektrina odoberá zo zdroja s priamym technickým súvisom a ak sú k dispozícii všetky príslušné údaje, emisný faktor tejto elektriny sa podľa potreby určí podľa oddielov D. 4.1 alebo D.4.2.

2.Ak sa elektrina odoberá od výrobcu elektriny na základe dohody o nákupe elektriny, môže sa podľa potreby použiť emisný faktor pre elektrinu určený v súlade s oddielmi D. 4.1 alebo D.4.2 a oznámený výrobcom elektriny, ak to výrobca elektriny oznámi prevádzkovateľovi a sprístupní podľa prílohy IV.

E. Monitorovanie prekurzorov

Ak sa v opise spôsobov výroby pre výrobné procesy vymedzené pre zariadenie uvádzajú príslušné prekurzory, určí sa množstvo každého prekurzora spotrebovaného v rámci výrobných procesov zariadenia s cieľom vypočítať celkové viazané emisie zložitého tovaru vyrobeného v súlade s oddielom G tejto prílohy.

Odchylne od predchádzajúceho odseku, ak sa výroba a používanie prekurzorov vzťahuje na ten istý výrobný proces, určí sa len množstvo ďalšieho prekurzora použitého a odobraného z iných zariadení alebo z iných výrobných procesov.

Použité množstvo a emisné vlastnosti sa určujú osobitne pre každé zariadenie, z ktorého prekurzor pochádza. Metódy použité na určenie požadovaných údajov sa stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania zariadenia, pričom sa uplatnia tieto ustanovenia:

1.Ak sa prekurzor vyrába v rámci zariadenia, ale v inom výrobnom procese, ako je určený na základe uplatnenia pravidiel oddielu A.4 tejto prílohy, súbory údajov, ktoré sa majú určiť, zahŕňajú:

a)špecifické viazané priame a nepriame emisie prekurzora ako priemer za posledné dostupné obdobie oznamovania vyjadrené v tonách CO2e na tonu prekurzora;

b)množstvo prekurzora spotrebovaného v každom výrobnom procese zariadenia, pre ktoré je relevantným prekurzorom.

2.Ak sa prekurzor pochádza z iného zariadenia, súbory údajov, ktoré sa majú určiť, zahŕňajú:

a)krajinu pôvodu dovezeného tovaru;

b)zariadenie, v ktorom bol tovar vyrobený, s uvedením:

–jedinečného identifikátora zariadenia, ak je k dispozícii,

–príslušného kódu Organizácie Spojených národov pre lokality obchodu a dopravy (UN/LOCODE) danej lokality,

–presnej adresy a jej anglického prepisu a

–geografických súradníc zariadenia,

c)spôsob výroby používaný v zmysle oddielu 3 prílohy II;

d)hodnoty príslušných špecifických parametrov potrebných na určenie viazaných emisií, ako je uvedené v oddiele 2 prílohy IV;

e)špecifické viazané priame a nepriame emisie prekurzora ako priemer za posledné dostupné obdobie oznamovania vyjadrené v tonách CO2(e) CO2e na tonu prekurzora;

f)dátum začiatku a konca obdobia oznamovania používaného zariadením, z ktorého prekurzor pochádza;

g)informácie o splatnej cene uhlíka za prekurzor, ak je to relevantné.

Zariadenie, ktoré vyrába prekurzor, poskytne príslušné informácie, najlepšie prostredníctvom elektronického vzoru uvedeného v článku 3 ods. 5 a prílohe IV.

3.Pre každé množstvo prekurzora, pre ktoré boli doručené neúplné alebo nejednoznačné údaje podľa bodu 2, možno použiť uplatniteľné štandardné hodnoty, ktoré sprístupnila a uverejnila Komisia pre prechodné obdobie, za podmienok uvedených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia.

F. Pravidlá priraďovania emisií zariadenia k tovaru

F.1. Metódy výpočtu

Na účely priradenia emisií zariadenia k tovaru sa emisie, vstupy a výstupy priradia k výrobným procesom vymedzeným v súlade s oddielom A.4 tejto prílohy pomocou rovnice 48 v prípade priamych emisií a rovnice 49 v prípade nepriamych emisií, pričom sa pre parametre uvedené v rovnici použijú celkové údaje za celé obdobie oznamovania. Priradené priame a nepriame emisie sa potom prevedú na špecifické viazané priame a nepriame emisie tovaru pochádzajúce z výrobného procesu pomocou rovníc 50 a 51.

   
       (rovnica 48)

Ak sa vypočíta záporná hodnota, nastaví sa na nulu.

        (rovnica 49)

        (rovnica 50)

        (rovnica 51)

Kde:

F.2. Metodika monitorovania úrovní činnosti

Úroveň činnosti výrobného procesu sa vypočíta ako celková hmotnosť všetkého tovaru opúšťajúceho výrobný proces počas obdobia oznamovania pre tovar uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 podľa súhrnnej kategórie tovaru podľa oddielu 2 prílohy II, ktorej sa výrobný proces týka. Ak sú výrobné procesy vymedzené tak, že je zahrnutá aj výroba prekurzorov, zabráni sa dvojitému započítaniu tak, že sa započítajú len konečné výrobky, ktoré opúšťajú systémové hranice výrobného procesu. Zohľadnia sa všetky osobitné ustanovenia stanovené pre výrobný proces alebo spôsob výroby v oddiele 3 prílohy II. Ak sa v tom istom zariadení používa niekoľko spôsobov výroby na výrobu tovaru patriaceho pod ten istý číselný znak KN a ak sú týmto spôsobom výroby priradené samostatné výrobné procesy, viazané emisie tovaru sa vypočítajú samostatne pre každý použitý spôsob výroby.

Do úvahy sa berie len tovar, ktorý môže byť predaný alebo priamo použitý ako prekurzor v inom výrobnom procese. Výrobky mimo špecifikácie, vedľajšie produkty, odpad a šrot vyrobené vo výrobnom procese bez ohľadu na to, či sa vracajú do výrobných procesov, dodávajú do iných zariadení alebo likvidujú, sa nezahŕňajú do určenia úrovne činnosti. Preto sa im pri vstupe do iného výrobného procesu priradia nulové viazané emisie.

Na určenie úrovní činnosti sa uplatňujú požiadavky na meranie stanovené v oddiele B.4 tejto prílohy.

F.3. Metódy monitorovania potrebné na priradenie emisií k výrobným procesom

F.3.1. Zásady priraďovania údajov k výrobným procesom

1.Metódy zvolené na priradenie súborov údajov k výrobným procesom sa stanovia v dokumentácii k metodike monitorovania. Pravidelne sa skúmajú s cieľom podľa možnosti zlepšiť kvalitu údajov v súlade s oddielom A tejto prílohy.

2.Ak údaje pre konkrétny súbor údajov nie sú k dispozícii pre každý výrobný proces, zvolí sa vhodná metóda na určenie požadovaných údajov pre každý jednotlivý výrobný proces. Na tento účel sa použije niektorá z týchto zásad v závislosti od toho, ktorá prináša presnejšie výsledky:

   a)    ak sa rôzny tovar vyrába jeden za druhým na tej istej výrobnej linke, vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie sa priradia sekvenčne na základe času využívania za rok za každý výrobný proces;

       b)    vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie sa priraďujú na základe hmotnosti alebo objemu jednotlivého vyrobeného tovaru alebo odhadov založených na pomere voľných reakčných entalpií prítomných chemických reakcií alebo na základe iného vhodného rozdeľovacieho kľúča, ktorý je potvrdený dôkladnou vedeckou metodikou.

1.Ak sa výsledky merania dosahujú použitím viacerých meradiel rôznej kvality, na rozdelenie údajov o množstve materiálu, paliva, merateľného tepla alebo elektriny na úrovni zariadenia na výrobné procesy sa môže použiť niektorá z týchto metód:

a)Určenie rozdelenia na základe metódy určovania, ako je individuálne meranie spotreby, odhad či korelácia, použitej rovnakým spôsobom v prípade každého výrobného procesu. Ak sa súčet údajov výrobného procesu líši od údajov určených samostatne za zariadenie, na jednotnú opravu, ktorou sa získa celkový údaj za zariadenie, sa použije „faktor zosúladenia“, a to takto:

   RecF = DInst /Σ DPP    (rovnica 55)

Kde:

RecF je faktor zosúladenia;

DInst je údajová hodnota určená za zariadenie ako celok a

DPP sú údajové hodnoty za rôzne výrobné procesy.

Údaje pre každý výrobný proces sa potom opravia nasledovne, pričom DPP,corr je opravená hodnota DPP:

   DPP,corr = DPP × RecF    (rovnica 56)

b)Ak nie sú známe údaje iba jedného výrobného procesu alebo ak majú nižšiu kvalitu ako údaje o iných výrobných procesoch, z celkových údajov zariadenia možno odpočítať známe údaje výrobného procesu. Táto metóda sa uprednostňuje iba v prípade výrobných procesov, ktorých pridelené kvóty predstavujú len menšie množstvo kvót pridelených zariadeniu.

F.3.2. Postup sledovania číselných znakov KN tovaru a prekurzorov

Na účely správneho priradenia údajov k výrobným procesom zariadenie vedie zoznam všetkého tovaru a prekurzorov vyrobených v zariadení, ako aj prekurzorov získaných mimo zariadenia a ich príslušných číselných znakov KN. Na základe tohto zoznamu:

1.výrobky a ich ročné údaje o výrobe sa priraďujú výrobným procesom v súlade so súhrnnými kategóriami tovaru uvedenými v oddiele 2 prílohy II;

2.tieto informácie sa zohľadňujú pri samostatnom priraďovaní vstupov, výstupov a emisií jednotlivým výrobným procesom.

Na tento účel sa zavedie, zdokumentuje, vykonáva a udržiava postup pravidelnej kontroly toho, či tovar alebo prekurzory vyrobené v zariadení zodpovedajú číselným znakom KN použitým pri príprave dokumentácie k metodike monitorovania. Tento postup okrem toho obsahuje aj ustanovenia na zisťovanie toho, či zariadenie vyrába nový tovar, a na zabezpečenie určenia príslušného číselného znaku KN pre nový výrobok, jeho pridanie do zoznamu tovaru a priradenie súvisiacich vstupov, výstupov a emisií vhodnému výrobnému procesu.

F.4. Ďalšie pravidlá priraďovania priamych emisií

1. Emisie zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií slúžiacich iba jednému výrobnému procesu sa priradia k tomuto výrobnému procesu v plnom rozsahu. V prípade, že sa použije hmotnostná bilancia, odchádzajúce zdrojové prúdy sa odpočítajú v súlade s oddielom B.3.2 tejto prílohy. S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu sa zdrojové prúdy, ktoré sa premenia na odpadové plyny, s výnimkou odpadových plynov vyrobených a v plnej miere spotrebovaných v rámci rovnakého výrobného procesu, priradia pomocou rovníc 53 a 54. Potrebné monitorovanie dolnej výhrevnosti a objemu príslušného odpadového plynu sa vykonáva uplatňovaním pravidiel uvedených v oddieloch B.4 a B.5 tejto prílohy.

2. Len vtedy, keď zdrojové prúdy alebo zdroje emisií slúžia viac ako jednému výrobnému procesu, sa uplatňujú tieto metódy v oblasti priraďovania priamych emisií:

a)Emisie zo zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií použitých na výrobu merateľného tepla sa priradia výrobným procesom v súlade s oddielom F.5 tejto prílohy.

b)Keď sa odpadové plyny nepoužívajú v rámci toho istého výrobného procesu, v ktorom sa vyrábajú, emisie pochádzajúce z odpadových plynov sa priradia v súlade s pravidlami a rovnicami uvedenými v oddiele F.1 tejto prílohy.

c)Keď sa množstvá zdrojových prúdov priraditeľných výrobným procesom určujú meraním pred použitím vo výrobnom procese, použije sa vhodná metodika v súlade s oddielom F.3.1 tejto prílohy.

d)Keď emisie zo zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií nemožno priradiť v súlade s inými metódami, priradia sa pomocou korelovaných parametrov, ktoré už boli priradené výrobným procesom v súlade s oddielom F.3.1 tejto prílohy. Na tento účel sa priradia množstvá zdrojových prúdov a ich príslušné emisie proporčne k pomeru, v akom sa dané parametre priradili výrobným procesom. Vhodnými parametrami sú hmotnosť vyrobeného tovaru, hmotnosť alebo objem spotrebovaného paliva alebo materiálu, množstvo vyrobeného nemerateľného tepla, prevádzkové hodiny alebo známe účinnosti zariadenia.

F.5. Ďalšie pravidlá priraďovania emisií z merateľného tepla

Platia všeobecné zásady výpočtu uvedené v časti F.1 tejto prílohy. Príslušné toky tepla sa určia v súlade s oddielom C.1 tejto prílohy a emisným faktorom merateľného tepla uplatnením oddielu C.2 tejto prílohy.

Ak sa straty merateľného tepla určujú samostatne od množstiev použitých vo výrobných procesoch, emisie súvisiace s týmito tepelnými stratami sa pripočítajú úmerne k emisiám všetkých výrobných procesov, v ktorých sa používa merateľné teplo vyrobené v zariadení, aby sa zabezpečilo, že sa 100 % množstva čistého merateľného tepla vyrobeného v zariadení alebo dovezeného do zariadenia alebo vyvezeného z neho, ako aj množstvá prevedené medzi výrobnými procesmi priradilo výrobným procesom bez akéhokoľvek vynechania alebo dvojitého započítania.

G. Výpočet špecifických viazaných emisií zložitého tovaru

V súlade s prílohou IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 sa SEEg špecifických viazaných emisií zložitého tovaru g vypočíta takto:

       (rovnica 57)

        (rovnica 58)

Kde:

sú špecifické priame alebo nepriame viazané emisie (zložitého) tovaru g vyjadrené v t CO2e na tonu tovaru g;

sú priradené priame alebo nepriame emisie z výrobného procesu, pri ktorom sa získava tovar g, stanovené v súlade s oddielom F.1 tejto prílohy za obdobie oznamovania, vyjadrené v t CO2e;

je úroveň činnosti výrobného procesu, pri ktorom sa získava tovar g, stanovená v súlade s oddielom F.2 tejto prílohy za obdobie oznamovania, vyjadrené v tonách;

sú viazané priame alebo nepriame emisie všetkých prekurzorov spotrebovaných počas obdobia oznamovania, ktoré sú vymedzené ako relevantné pre výrobný proces tovaru g v oddiele 3 prílohy II, vyjadrené v t CO2e;

je hmotnosť prekurzora i použitá vo výrobnom procese, pri ktorom sa získava g počas obdobia oznamovania, vyjadrená v tonách prekurzora i a

sú špecifické priame alebo nepriame viazané emisie prekurzora i vyjadrené v t CO2e na tonu prekurzora i.

Pri tomto výpočte sa berú do úvahy len prekurzory, ktoré nie sú zahrnuté do rovnakého výrobného procesu ako tovar g. Ak rovnaký prekurzor pochádza z rôznych zariadení, prekurzor z každého zariadenia sa považuje za samostatný prekurzor.

Ak má samotný prekurzor i prekurzory, tieto prekurzory sa najprv zohľadnia použitím rovnakej metódy výpočtu s cieľom vypočítať viazané emisie prekurzora i predtým, ako sa použijú na výpočet viazaných emisií tovaru g. Táto metóda sa používa rekurzívne na všetky prekurzory, ktoré sú zložitým tovarom.

Parameter Mi sa vzťahuje na celkovú hmotnosť prekurzora potrebného na výrobu množstva ALg. Zahŕňa množstvá prekurzora, ktoré nekončia v zložitom tovare, ale môžu sa rozliať, odrezať, spáliť, chemicky modifikovať atď. vo výrobnom procese a opustiť proces ako vedľajšie produkty, šrot, zvyšky, odpady alebo emisie.

V snahe poskytnúť údaje, ktoré možno použiť nezávisle od úrovní činnosti, špecifická hmotnostná spotreba mi pre každý prekurzor i sa stanoví a zahrnie do oznámenia podľa prílohy IV:

       (rovnica 59)

Týmto spôsobom možno špecifické viazané emisie zložitého tovaru g vyjadriť ako:

       (rovnica 60)

Kde:

sú špecifické priradené priame alebo nepriame emisie výrobného procesu, pri ktorom sa získava tovar g, vyjadrené v t CO2e na tonu g, ktoré sú rovnocenné špecifickým viazaným emisiám bez viazaných emisií prekurzorov:

        (rovnica 61)

je špecifická hmotnostná spotreba prekurzora i použitého vo výrobnom procese, pri ktorom sa získava jedna tona tovaru g, vyjadrená v tonách prekurzora i na tonu tovaru g (t. j. bezrozmerná hodnota) a

sú špecifické priame alebo nepriame viazané emisie prekurzora i vyjadrené v t CO2e na tonu prekurzora i.

H. Voliteľné opatrenia na zvýšenie kvality údajov

1.Zdroje rizík chýb sú identifikované v toku údajov od primárnych údajov po konečné údaje v oznámení podľa prílohy IV. Je zavedený, zdokumentovaný, vykonávaný a udržiavaný účinný systém kontroly, aby sa zabezpečilo, že oznámenia vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov neobsahujú skreslené údaje a sú v súlade s dokumentáciou k metodike monitorovania a s touto prílohou.

Hodnotenie rizika podľa prvého pododseku sa na požiadanie sprístupní Komisii a príslušnému orgánu. Ak sa prevádzkovateľ rozhodne použiť overenie v súlade s odporúčanými zlepšeniami, prevádzkovateľ ho sprístupní aj na účely overenia.

2.Na účely hodnotenia rizika sú stanovené, zdokumentované, vykonávané a udržiavané písomné postupy pre činnosti súvisiace s tokom údajov, ako aj pre kontrolné činnosti, a odkazy na tieto postupy sú zahrnuté v dokumentácii k metodike monitorovania.

3.Kontrolné činnosti uvedené v odseku 2 zahŕňajú v prípade potreby:

a)zabezpečenie kvality príslušného meracieho zariadenia;

b)zabezpečenie kvality systémov informačných technológií, pričom sa zaistí, aby boli príslušné systémy navrhnuté, zdokumentované, odskúšané, vykonávané, kontrolované a udržiavané spôsobom, ktorým sa zabezpečí spracovanie spoľahlivých, presných a včasných údajov v súlade s rizikami identifikovanými v hodnotení rizika;

c)oddelenie úloh v rámci činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ako aj riadenie nevyhnutne potrebných spôsobilostí;

d)interné preskúmania a validácia údajov;

e)opravy a nápravné opatrenia;

f)kontrola externe zabezpečovaných procesov;

g)vedenie záznamov a dokumentácie vrátane riadenia verzií dokumentov.

4.Na účely odseku 3 písm. a) sa zabezpečí, aby sa všetky príslušné meracie zariadenia v pravidelných intervaloch kalibrovali, opravovali a kontrolovali, a to aj pred ich použitím, a aby sa kontrolovali porovnaním podľa príslušných noriem na meranie vychádzajúcich z medzinárodných noriem v oblasti merania, ak sú k dispozícii, a aby boli primerané zisteným rizikám.

Ak sa zložky meracích systémov nedajú kalibrovať, uvedené zložky sa uvedú v dokumentácii k metodike monitorovania a stanovia sa alternatívne kontrolné činnosti.

Ak sa zistí, že zariadenie nie je v súlade s požadovaným výkonom, bezodkladne sa prijmú potrebné nápravné opatrenia.

5.Na účely odseku 3 písm. d) sa údaje vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v odseku 2 pravidelne preskúmavajú a validujú. Takéto preskúmanie a validácia údajov pozostávajú z týchto krokov:

a)kontrola úplnosti údajov;

b)porovnanie údajov určených za predchádzajúce základné obdobie, a najmä kontroly konzistentnosti na základe časového sledu účinnosti emisií skleníkových plynov v rámci príslušných výrobných procesov;

c)porovnanie údajov a hodnôt vyplývajúcich z rôznych systémov získavania prevádzkových údajov, najmä v prípade výrobných protokolov, údajov o predaji a údajov o zásobách príslušného tovaru;

d)porovnania a kontroly úplnosti údajov na úrovni zariadenia a výrobného procesu príslušného tovaru.

6.Na účely odseku 3 písm. e) sa zabezpečí, že v prípade zistenia neúčinného fungovania činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností, alebo nedodržania pravidiel stanovených v dokumentácii postupov pre tieto činnosti, sa prijmú nápravné opatrenia a dotknuté údaje sa bezodkladne opravia.

7.Ak sa jedna alebo viacero činností zariadenia súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností uvedených v odseku 1 zabezpečuje externe, na účely odseku 3 písm. f) sa uskutočnia všetky tieto činnosti:

a)overí sa kvalita externe zabezpečených činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností podľa tejto prílohy;

b)určia sa primerané požiadavky na výstupy externe zabezpečovaných procesov a na metódy použité v daných procesoch;

c)overí sa kvalita výstupov a metód uvedených v písmene b) tohto odseku;

d)zaistí sa, aby sa externe zabezpečované činnosti vykonávali tak, aby riešili inherentné riziká a kontrolné riziká zistené v rámci hodnotenia rizika.

8.Monitoruje sa účinnosť kontrolného systému, okrem iného aj prostredníctvom vykonávania interných preskúmaní a zohľadnenia zistení, ku ktorým dospel overovateľ, ak sa overovanie vykonáva.

Keď sa zistí, že kontrolný systém nie je účinný alebo nezodpovedá zisteným rizikám, systém kontroly sa zodpovedajúcim spôsobom zlepší a dokumentácia k metodike monitorovania sa zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje vrátane príslušných písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, hodnotenie rizika a kontrolné činnosti (podľa toho, čo je vhodné).

9.Odporúčané zlepšenie: prevádzkovateľ môže dobrovoľne nechať údaje o emisiách zariadenia a špecifické viazané údaje o emisiách tovaru zostavené v súlade s prílohou IV overiť nezávislým overovateľom akreditovaným podľa normy ISO 14065 alebo podľa pravidiel oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania relevantného pre zariadenie.

PRÍLOHA IV
Obsah odporúčaného oznámenia prevádzkovateľov zariadení oznamujúcim deklarantom

1. Obsah vzoru na oznamovanie údajov o emisiách

Všeobecné informácie

1.Informácie o zariadení:

a)meno a kontaktné údaje prevádzkovateľa;

b)názov prevádzky;

c)kontaktné údaje zariadenia;

d)jedinečný identifikátor zariadenia, ak je k dispozícii;

e)príslušný kód Organizácie Spojených národov pre lokality obchodu a dopravy (UN/LOCODE) danej lokality;

f)presná adresa a jej anglický prepis;

g)geografické súradnice hlavného zdroja emisií zariadenia.

2.Pre každú súhrnnú kategóriu tovaru použité výrobné procesy a spôsoby výroby uvedené v tabuľke 1 prílohy II;

3.Pre každý tovar, uvedený buď pre každý číselný znak KN samostatne, alebo agregovaný podľa súhrnnej kategórie tovaru v súlade s oddielom 2 prílohy II:

a)špecifické priame viazané emisie každého tovaru;

b)informácie o kvalite údajov a použitých metódach, najmä ak boli viazané emisie v plnom rozsahu určené na základe monitorovania, alebo či sa použili niektoré z štandardných hodnôt, ktoré sprístupnila a uverejnila Komisia pre prechodné obdobie;

c)špecifické nepriame viazané emisie každého tovaru a spôsob určenia emisného faktora, ako aj použitý zdroj informácií;

d)emisný faktor použitý pre elektrinu ako dovážaný tovar vyjadrený ako tona CO2e na MWh a zdroj údajov alebo metóda použitá na určenie emisného faktora elektriny, ak sa líši od emisných faktorov poskytnutých Komisiou v prechodnom registri CBAM;

e)ak sa namiesto skutočných údajov o špecifických viazaných emisiách oznamujú štandardné hodnoty, ktoré Komisia sprístupnila a uverejnila pre prechodné obdobie, doplní sa krátky opis dôvodov;

f)informácie špecifické pre dané odvetvie v súlade s oddielom 2 tejto prílohy, ak je to relevantné;

g)v prípade potreby informácie o splatnej cene uhlíka. Ak sa splatná cena uhlíka za prekurzory získava z iných zariadení, akákoľvek splatná cena uhlíka za tieto prekurzory sa uvedie samostatne podľa krajiny pôvodu.

Odporúčané zlepšenie všeobecných informácií

1.Celkové emisie zariadenia vrátane:

a)údajov o činnosti a faktorov výpočtu pre každý použitý zdrojový prúd;

b)emisií z každého monitorovaného zdroja emisií pomocou metodiky založenej na meraniach;

c)emisií stanovených inými metódami;

d)množstiev CO2 prijatých z iných zariadení alebo vyvezených do iných zariadení na účely geologického ukladania alebo ako vstup do výrobkov, v ktorých je CO2 trvalo chemicky viazaný;

2.bilancia dovezeného, vyrobeného, spotrebovaného a vyvezeného merateľného tepla, odpadových plynov a elektriny;

3.množstvo všetkých prekurzorov prijatých z iných zariadení a ich špecifické priame a nepriame viazané emisie;

4.množstvo prekurzorov použitých v každom výrobnom procese s výnimkou prekurzorov vyrobených v tom istom zariadení;

5.informácie o tom, ako sa vypočítali priradené priame a nepriame emisie každého výrobného procesu;

6.úroveň činnosti a priradené emisie každého výrobného procesu;

7.zoznam všetkých vyrobených druhov tovaru podľa číselného znaku KN vrátane prekurzorov, ktoré nie sú zahrnuté do samostatných výrobných procesov;

8.stručný opis zariadenia, jeho hlavných výrobných procesov, akýchkoľvek výrobných procesov, ktoré nie sú zahrnuté na účely CBAM, hlavných prvkov použitej metodiky monitorovania, či sa uplatnili pravidlá oprávneného systému monitorovania, oznamovania a overovania a aké opatrenia na zlepšenie kvality údajov sa prijali, najmä či sa uplatnila akákoľvek forma overovania.

9.informácie o emisnom faktore elektriny v zmluve o nákupe elektriny, ak je to vhodné.

2. Parametre špecifické pre dané odvetvie, ktoré sa majú zahrnúť do oznámenia

PRÍLOHA V

ÚDAJE EORI

Tabuľka 1 obsahuje informácie o hospodárskych subjektoch uvedené v systéme hospodárskych subjektov (EOS), ktoré sú interoperabilné s prechodným registrom CBAM.

Tabuľka 1: Údaje EORI