DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Kontext delegovaného aktu
1.1.Právny a politický kontext návrhu
V EÚ sa rámcovou smernicou o ekodizajne stanovuje rámec, ktorý výrobcovia energeticky významných výrobkov musia používať na zlepšenie environmentálnych vlastností svojich výrobkov. V tomto rámci sa stanovujú minimálne požiadavky na energetickú účinnosť a iné environmentálne kritériá, ako napríklad spotreba vody, úrovne emisií alebo minimálna trvanlivosť určitých komponentov, ktoré musia výrobcovia splniť pred tým, ako môžu umiestniť svoje výrobky na trh.
Rámcové nariadenie o energetickom označovaní dopĺňa rámcovú smernicu o ekodizajne tým, že umožňuje koncovým spotrebiteľom identifikovať energeticky významné výrobky s lepšou energetickou účinnosťou, a to pomocou stupnice od A po G/od zelenej až po červenú. Legislatívny rámec vychádza z kombinovaného účinku týchto dvoch právnych predpisov.
Rámec ekodizajnu a energetického označovania má kľúčový význam pre dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti v Európe, pričom prispieva najmä k „rámcovej stratégii energetickej únie“ a k dosiahnutiu priority, ktorou je hlbší a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou. Po prvé, tento legislatívny rámec núti odvetvie zlepšiť energetickú účinnosť výrobkov a odstrániť z trhu najmenej hospodárne výrobky. Po druhé, pomáha spotrebiteľom a podnikom znižovať ich účty za energie. V odvetví priemyslu a služieb to vedie k podpore konkurencieschopnosti a inovácie. Po tretie, zabezpečuje, aby výrobcovia a dovozcovia zodpovední za uvádzanie výrobkov na trh Európskej únie (EÚ) museli dodržiavať iba jeden súbor pravidiel platných pre celú EÚ; to často vedie k tomu, že zákazníci platia za tieto výrobky nižšie ceny.
Viaceré tretie krajiny zaviedli alebo zavádzajú podobné politické rámce, ako je ten európsky, a niekoľko energetických štítkov, ktoré sa vo všeobecnosti podobajú európskym energetickým štítkom, je v prípade energeticky významných výrobkov povinných. Medzi tieto krajiny patrí napr. Juhoafrická republika, Hong Kong, Čína, Brazília, Argentína, Peru, Čile, Turecko, Irán, Spojené arabské emiráty, Ghana a iné.
Obrázok 1: Štyri energetické štítky pre televízory podľa platného nariadenia
V októbri 2014 bola dokončená štúdia o celkovom vplyve energetického štítka a jeho možných zmien na orientáciu spotrebiteľov na trhu a na rozhodnutia o kúpe, ktorá bola základom preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o označovaní energetickými štítkami. Zo štúdie vyplynulo, že energetický štítok pozná a využíva 85 % Európanov a po symbole eura predstavuje druhý najznámejší symbol spájaný s EÚ. Väčšina spotrebiteľov v EÚ bola schopná správne identifikovať výrobok, ktorý bol najmenej nákladný na používanie, čo naznačuje, že chápu význam informácií na štítku, ako napríklad kWh/rok.
V auguste 2017 nadobudlo účinnosť nové rámcové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1369 o energetickom označovaní, ktorým sa zrušuje smernica 2010/30/EÚ. Podľa zrušenej smernice mohli energetické štítky obsahovať triedy A+ až A+++ v záujme odstránenia problému nadmerného množstva výrobkov v najvyššej triede „A“. V priebehu času však v dôsledku technologického vývoja došlo k preplneniu aj tried A+ až A+++, čím sa výrazne znížila účinnosť štítkov. Riešenie tohto problému si podľa nového rámcového nariadenia vyžaduje zmenu stupnice existujúcich energetických štítkov, a to späť na pôvodnú stupnicu od A po G. V článku 11 rámcového nariadenia o energetickom označovaní sa uvádza päť prioritných skupín výrobkov, v prípade ktorých sa najneskôr 2. novembra 2018 musia prijať nové delegované akty týkajúce sa energetických štítkov so zmenenou stupnicou. Televízory sú jednou z týchto prioritných skupín výrobkov.
Napokon niekoľko nových politických iniciatív naznačuje, že politiky v oblasti ekodizajnu a energetického označovania sú relevantné v širšom politickom kontexte, a to najmä v prípade:
·rámcovej stratégie energetickej únie, ktorá vyzýva na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo šetrné voči klíme,
·Parížskej dohody, ktorá vyzýva na obnovenie úsilia v oblasti znižovania emisií uhlíka,
·Göteborského protokolu, ktorého cieľom je kontrola znečistenia ovzdušia,
·iniciatívy obehového hospodárstva, v ktorej sa okrem iného zdôrazňuje potreba zahrnúť opraviteľnosť, recyklovateľnosť a trvanlivosť do rámca ekodizajnu,
·systému obchodovania s emisiami (ETS) zameraného na zníženie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý je nepriamo ovplyvnený spotrebou energie výrobkov využívajúcich elektrinu v rozsahu pôsobnosti politík v oblasti ekodizajnu a energetického označovania a
·stratégie energetickej bezpečnosti, ktorou sa stanovuje stratégia na zabezpečenie spoľahlivých dodávok energie.
V rámci ekodizajnu a energetického označovania sú televízory a televízne monitory upravené nariadením Komisie (ES) č. 642/2009 (ekodizajn) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2010 (energetický štítok). V článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1062/2010 sa vyžaduje preskúmanie do 5 rokov (t. j. do decembra 2015).
Okrem toho pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 zahŕňa aj preskúmanie obidvoch nariadení, pričom sa v ňom vyžaduje najmä preskúmanie spôsobu posúdenia a zohľadnenia aspektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom. To je v súlade s iniciatívou obehového hospodárstva, v ktorej sa dospelo k záveru, že navrhovanie výrobku je kľúčom k dosiahnutiu cieľov, keďže môže mať významný vplyv na životný cyklus výrobku (napr. na to, aby výrobok dlhšie vydržal, aby sa mohol ľahšie opraviť, opätovne použiť alebo recyklovať). Okrem toho je v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 konkrétne uvedené, že sa do revízie existujúcich predpisov pre televízory majú zahrnúť informačné displeje.
1.2.Všeobecný kontext
Právny rámec pre ekodizajn spolu s energetickým označovaním predstavujú motivačný a nátlakový trhový mechanizmus zameraný na znižovanie emisií uhlíka (
Figure 2
) z toho dôvodu, že má značný vplyv na to, ako sa spotrebitelia pri nákupe výrobkov, ktoré spotrebúvajú energiu, rozhodujú.
Tieto dva politické rámce prispievajú k tomu, že umožňujú uvádzať na trh EÚ také výrobky, ktoré majú rovnakú výkonnosť, ale využívajú na to menej energie. Predpokladá sa, že používanie štítkov energetickej účinnosti a požiadaviek na ekodizajn do roku 2020 povedie v EÚ k úsporám energie vo výške približne 165 Mtoe (milión ton ekvivalentu ropy), čo je zhruba ekvivalent ročnej spotreby primárnych energetických zdrojov v Taliansku. V relatívnom vyjadrení to predstavuje potenciálnu úsporu energie viac ako 9 % celkovej spotreby energie v EÚ a potenciálne zníženie emisií uhlíka o 7 %. Predpokladá sa, že do roku 2030 úspory dosiahnu 15 % celkovej spotreby energie EÚ a 11 % jej celkových emisií uhlíka.
Obrázok 2: Samotný účinok ekodizajnu a v kombinácii s energetickým označovaním
Tieto dva politické rámce takisto prispievajú k zníženiu výdavkov spotrebiteľov, a to znížením nákladov na účty za elektrinu, ako aj nákladov na výrobky, keďže výrobcovia musia vyrábať len modely, ktoré budú v súlade s jednotným regulačným rámcom na úrovni EÚ.
Došlo k zlepšeniu energetickej účinnosti všetkých elektronických displejov, a to najmä vďaka odvetviu výroby televízorov. Odhaduje sa však, že elektronické displeje, najmä preto, že sa zväčšujú a ich počet sa zvyšuje, budú naďalej tvoriť značný podiel spotreby energie, pokiaľ sa neprijme nápravné opatrenie. Ide najmä o informačné displeje (pozri
Figure 3
), ktoré majú spravidla väčšiu veľkosť, oveľa vyšší jas a predstavujú dynamicky sa rozvíjajúci trh.
Obrázok 3: Ročná spotreba energie v TWh troch najrelevantnejších typov elektronických displejov v režime zapnutia, v rokoch 1990 – 2030, v prípade scenára bez zmien (zdroj VHK, 2018).
Doteraz sa z rôznych typov elektronických displejov povinné opatrenia energetického označovania [podľa nariadenia (EÚ) č. 1062/2010] a požiadavky na ekodizajn [stanovené v nariadení (ES) č. 642/2009] vzťahovali len na televízory. Na ostatné typy displejov sa vzťahujú len horizontálne požiadavky (t. j. nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 o pohotovostnom režime).
Platné nariadenia vychádzajú z prípravnej štúdie a posúdenia spred viac ako desiatich rokov. Ako sa vyžaduje v doložke o preskúmaní, Komisia začala prostredníctvom štúdie v roku 2012 skúmať dve nariadenia týkajúce sa televízorov a svoje závery prezentovala zainteresovaným stranám. Z preskúmania už v tom čase vyplynulo, že existujú regulačné medzery a zlyhania trhu, čo znemožňuje plne dosiahnuť identifikovaný potenciál v oblasti úspor energie. Zber informácií bol rozšírený a analýza údajov sa zopakovala, pričom sa zdôraznila vhodnosť nápravného opatrenia. Celkovo sa v štyroch rôznych fázach od roku 2012 do konca roka 2017 analyzovala databáza obsahujúca viac ako 3 tisíc modelov elektronických displejov umiestnených na trhu EÚ.
Od začiatku preskúmania sa zistili zlyhania trhu a regulácie a medzičasom sa objavilo ďalšie množstvo nových problémov, ktoré treba riešiť. V prípade televízorov ich možno zhrnúť takto:
–minimálne požiadavky na ekodizajn nie sú dostatočne prísne a rozsahy tried energetického označovania nie sú primerané, a to v dôsledku rýchlych a nepredvídaných technologických zmien. To viedlo k rýchlemu preplneniu najvyšších tried: už v roku 2017 patrilo viac ako 85 % televízorov predaných v EÚ do tried vyšších ako „B“;
–rýchly pokrok v prípade funkčnej konvergencie medzi rôznymi elektronickými displejmi, ako sú televízory, počítačové monitory a informačné displeje, čím sa vytvorili možné regulačné medzery. Stále viac televízorov je vybavených funkciou na prezeranie webu, sledovanie obsahu vysielaného cez internet alebo dokonca na hranie hier. Rozličné displeje sa bežne používajú na sledovanie obsahu, ktorý sa tradične sledoval len na televízoroch. Okrem toho, zastarané vymedzenie pojmu „televízny monitor“ v platnom nariadení sa týka mnohých počítačových monitorov, ktoré sú v súčasnosti na trhu;
–nedostatok požiadaviek týkajúcich sa na nových energeticky náročných funkcií, ako je vysoký dynamický rozsah (HDR), ktorý sa prvýkrát objavil v prémiových modeloch v roku 2016 a je súčasťou stále väčšieho počtu cenovo dostupných modelov (hoci dostupnosť obsahu, pri ktorom by využívala funkcia HDR, je stále veľmi obmedzená). HDR môže pri nesprávnom využívaní viac ako zdvojnásobiť spotrebu energie elektronického displeja;
–nedostatok požiadaviek v prípade aspektov materiálovej efektívnosti.
Cieľom navrhovaného nariadenia o energetickom označovaní je poskytnúť výrobcom nový stimul na zlepšenie energetickej účinnosti elektronických displejov, opätovne naštartovať prienik energeticky účinných výrobkov na trh, a to najmä prostredníctvom:
·rozšírenia rozsahu jeho pôsobnosti na najbežnejšie elektronické displeje;
·zmeny stupnice energetického štítka, ktorá sa v súčasnosti pohybuje od A+++ po D (obrázok 1), na pôvodnú stupnicu od A po G;
·a tým, že sa zákazníkom na štítku poskytnú údaje, ktoré lepšie zodpovedajú reálnemu používaniu a umožnia im prijímať informovanejšie rozhodnutia pri nákupe výrobkov, ktoré sú porovnateľné.
1.3.Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu
Tieto opatrenia, ktoré sú v súčasnosti platné, upravujú environmentálne vlastnosti elektronických displejov:
–smernica 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch;
–smernica 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov;
–nariadenie (EÚ) č. 1062/2010, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami;
–nariadenie (ES) č. 642/2009, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn televízorov.
Okrem toho rozhodnutie Komisie 2009/300/ES, ktorým sa stanovujú revidované ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva, sa vzťahuje na televízory, niektoré požiadavky na energetickú účinnosť, ktoré obsahuje, sú prísnejšie a zaoberá sa ďalšími otázkami životného prostredia.
Nariadenie č. 1275/2008 o stave pohotovosti sa okrem toho vzťahuje aj na displeje, na ktoré sa nariadenie o televízoroch nevzťahuje. A napokon, do dohody medzi EÚ a USA o používaní označenia Energy Star (v prílohe C), ktorej platnosť sa už skončila, boli zahrnuté monitory a informačné displeje. V dôsledku toho sa na monitory a informačné displeje v súčasnosti už nevzťahuje žiadny program označovania, a to ani na dobrovoľnom základe, a neexistuje žiadny systém označovania, ktorý by sa vzťahoval na tieto výrobky podliehajúce kritériám verejného obstarávania.
1.4.Súlad s ostatnými politikami a cieľmi EÚ
Podpora prieniku účinných elektronických displejov na trh prispieva k dosiahnutiu cieľov v oblasti energetickej účinnosti a zníženia emisií skleníkových plynov na roky 2020 a 2030. Cieľom je podporiť efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov, chrániť životné prostredie, posilniť vedúcu úlohu EÚ pri vývoji nových ekologických technológií, zlepšiť podnikateľské prostredie a pomôcť spotrebiteľom prijímať informovanejšie rozhodnutia.
2.Konzultácie pred prijatím aktu
2.1.Konzultácie so zainteresovanými stranami
Od začiatku sa do tohto procesu zapojili medzinárodné zainteresované strany, zainteresované strany z EÚ a odborníci z členských štátov.
O návrhu energetického označovania sa diskutovalo spolu s potenciálnymi požiadavkami na ekodizajn na štyroch rôznych konzultačných fórach s odborníkmi z členských štátov, zástupcami výrobcov, mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti životného prostredia („MVO“) a spotrebiteľských organizácií. Do diskusií sa zapojilo aj viacero zástupcov iných organizácií, ako sú európske organizácie zastupujúce odvetvie recyklácie, opravárov, odpadové hospodárstvo a environmentálne služby (obce a súkromný sektor).
Všetky príslušné pracovné dokumenty boli zaslané členským štátom, Európskemu parlamentu a zainteresovaným stranám a boli zverejnené na webovom sídle Komisie CIRCA 30 dní pred zasadnutiami konzultačných fór. V nadväznosti na stretnutia v rámci konzultačných fór sa zainteresovaným stranám poskytla dodatočná lehota 30 dní na predkladanie písomných pripomienok (k dispozícii na webovom sídle CIRCA).
Okrem toho sa od roku 2013 do marca 2018 medzi zamestnancami Komisie a rôznymi zainteresovanými stranami diskutovalo o osobitných aspektoch jednotlivých požiadaviek na niekoľkých dvojstranných a viacstranných stretnutiach. Tento proces sa uskutočnil otvoreným spôsobom, pričom sa zohľadnili informácie od všetkých príslušných zainteresovaných strán a nezávislých technických expertov.
Členské štáty a zainteresované strany v zásade podporili navrhovaný systém energetického označovania pre elektronické displeje.
Pokiaľ ide o výrobky v rozsahu pôsobnosti, po diskusii, ktorá sa uskutočnila v rámci predchádzajúceho konzultačného fóra v roku 2009, a po konzultačnom fóre v roku 2012, súhlasila prevažná väčšina členských štátov a mimovládnych organizácií s navrhovaným rozšírením systému označovania o elektronické displeje iné ako televízory. Výrobcovia však požadovali výnimky alebo odlišné požiadavky na špecializované displeje, ako sú informačné displeje pre verejné priestory, profesionálne monitory pre grafiku a pre použitie v rámci vysielania.
Navrhované opatrenie týkajúce sa energetického označovania obsahuje pripomienky, ktoré vyjadrili členské štáty a zainteresované strany na zasadnutiach konzultačného fóra a po nich.
V priebehu prípravného procesu sa zhromaždili ďalšie dôkazy a údaje na účely posúdenia vplyvu z roku 2013 a jeho prvej aktualizácie z roku 2015. Údaje o trhu a technické údaje boli získané na viacerých dvojstranných a viacstranných stretnutiach so zainteresovanými stranami alebo z verejne dostupných údajov.
Okrem toho Komisia s cieľom podporiť rozvoj navrhovaných opatrení týkajúcich sa ekodizajnu a energetického označovania vytvorila súbor údajov o environmentálnych vlastnostiach elektronických displejov (najmä televízorov a počítačových monitorov), ktoré boli aktualizované štyrikrát, aby zohľadňovali situáciu na trhu. Tak sa prispeje k tomu, aby sa požiadavky stanovili na správnej úrovni ambícií a aby zohľadňovali najnovší technologický vývoj.
Obrázok 4:
Navrhovaná podoba energetického štítka vyplývajúca z prieskumu orientácie spotrebiteľov na trhu a relevantnosti
V rámcovom nariadení o energetickom označovaní (EÚ) 2017/1369 sa stanovuje, že pri príprave delegovaných aktov Komisia overuje vzory a obsah štítkov na reprezentatívnych skupinách zákazníkov v Únii, aby zabezpečila, že štítky sú pre nich jasne zrozumiteľné. V roku 2017 bola vykonaná štúdia, ktorá mala slúžiť ako základ podoby energetického štítku pre elektronické displeje. Jej súčasťou bol online prieskum, ktorého sa zúčastnilo 4 081 potenciálnych spotrebiteľov zo 7 krajín EÚ. V rámci prieskumu sa navrhli rôzne symboly a informácie, ktoré by sa mali na štítku uviesť. Približne polovica oslovených respondentov nemá dostatočné alebo žiadne povedomie o rozdiele v uvádzaní energie (t. j. v kWh) alebo príkonu (t. j. vo wattoch), hoci uviedla, že pri porovnávaní výrobkov je užitočné akékoľvek číslo. Vzor štítku, ktorý vznikol na základe prieskumu, je znázornený na obrázku 4. Následné konzultácie vyvolali pochybnosti o zrozumiteľnosti symbolu, ktorý predstavuje štandardizovaný externý zdroj napájania (pozri obrázok 4), navrhnutý ako ukazovateľ trvanlivosti a opraviteľnosti.
Od 12. februára do 7. mája 2018 prebiehala verejná online konzultácia, ktorej cieľom bolo získať názory zainteresovaných strán, pokiaľ ide o očakávaný vplyv potenciálnych legislatívnych opatrení na podniky a vývoj spotreby energie.
Verejná konzultácia obsahovala spoločnú časť o ekodizajne a energetickom označovaní, po čom nasledovali otázky týkajúce sa konkrétnych výrobkov, a to i) chladničiek, ii) umývačiek riadu, iii) práčok, iv) televízorov, v) elektronických displejov a vi) svietidiel.
Získalo sa 1 230 odpovedí, pričom 67 % bolo od spotrebiteľov a 19 % od podnikov (tri štvrtiny z nich boli MSP a jedna štvrtina veľké spoločnosti). Mimovládne organizácie predstavovali 6 % respondentov a 7 % respondentov patrilo do kategórie „iné“. Vnútroštátne orgány a orgány samosprávy tvorili menej ako 1 % respondentov a 0,25 % tvorili vnútroštátne orgány pre dohľad nad trhom.
Treba poznamenať, že z 1 230 respondentov 719 (58 %) odpovedalo len na otázky súvisiace so svietidlami v rámci koordinovanej kampane zameranej na osvetlenie v divadlách.
Približne 63 % účastníkov sa vyslovilo za začlenenie požiadaviek na ekodizajn týkajúcich sa opraviteľnosti a trvanlivosti a 65 % respondentov sa domnievalo, že tieto informácie by sa mali uvádzať na energetických štítkoch.
Pokiaľ ide o opraviteľnosť výrobkov, účastníci väčšinou označili za „veľmi dôležitý“ či „dôležitý“ (v rozpätí 62 % – 68 %) každý z týchto prvkov: záruku, dostupnosť náhradných dielov a úplnú príručku opravy a údržby. Dodaciu lehotu náhradných dielov označilo za „veľmi dôležitú“ či „dôležitú“ 56 % respondentov.
V prípade elektronických displejov sa verejná konzultácia zameriavala najmä na možnosti upraveného energetického štítka. Väčšina respondentov sa domnievala, že na štítku by sa mala uvádzať aspoň plocha zobrazovacej jednotky displeja, úroveň jeho rozlíšenia, použitie vysokého dynamického rozsahu (HDR) a ročná spotreba energie.
2.2.Posúdenie vplyvu
Posúdenie vplyvu možných politických opatrení sa uskutočnilo podľa článku 15 ods. 4 písm. b) smernice 2009/125/ES. Prvé posúdenie vplyvu bolo vypracované v roku 2013 a prvá úplná aktualizácia bola dokončená v roku 2015. Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k súčasnému návrhu, je rozsiahlym preskúmaním predchádzajúcej aktualizácie s použitím nových dôkazov, doplňujúcich burzových údajov a s prihliadnutím na pripomienky, ktoré boli Komisii doručené pred už uvedenými konzultačnými fórami, počas nich a po nich, na pozície adresované Komisii za posledných 6 rokov od začiatku procesu preskúmania, na štúdiu o energetickom štítku a verejnú online konzultáciu. Výbor pre kontrolu regulácie si vyžiadal preskúmanie prvého návrhu posúdenia vplyvu, s cieľom zlepšiť jeho zrozumiteľnosť v súvislosti s vymedzením problému a lepším začlenením aspektov obehového hospodárstva. Druhý návrh, ktorý obsahoval kvalitnejšie údaje a dôkazy súvisiace s aspektmi obehového hospodárstva a tiež lepší opis konzultačného procesu od jeho začiatkov, dostal kladné stanovisko.
Vplyvy rôznych možností politiky zahŕňajúce zavedenie nového energetického štítka pre televízory a iné elektronické displeje (spolu s novými požiadavkami na ekodizajn) boli posúdené v porovnaní so scenárom „bez zmien“. Analyzovali sa tri rôzne návrhy revízie opatrení v oblasti energetického označovania (a ekodizajnu), t. j. „ECO“, „Ambi“ a „Leni“. Zvažovali sa a zamietli tri ďalšie možnosti politiky, t. j. žiadne nové opatrenia na úrovni EÚ (scenár bez zmien), zrušenie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa televízorov a samoregulačné opatrenie prijaté odvetvím. Návrh ECO zodpovedá pracovným dokumentom predloženým konzultačnému fóru v júli 2017 a vychádza z návrhov predložených na dvoch predchádzajúcich diskusiách v rámci konzultačného fóra v roku 2014 a 2012. Možnosť Ambi čiastočne zahŕňa silnú a obnovenú požiadavku rôznych členských štátov a mimovládnych organizácií o rozšírenie rozsahu pôsobnosti o informačné displeje, zatiaľ čo možnosť Leni reaguje na požiadavku výrobcov zmierniť požiadavky týkajúce sa nových funkcií a technológií, ako sú UHD/HDR a OLED.
Na základe posúdenia nákladov a prínosov sa ako uprednostňovaná možnosť riešenia regulačných a trhových zlyhaní v odvetví elektronických displejov objavila kombinácia požiadaviek na energetické označovanie a ekodizajn.
Preto bola spolu s požiadavkami na ekodizajn zvolená možnosť zavedenia systému označovania energetickej účinnosti troch hlavných kategórií výrobkov (televízory, monitory a informačné displeje), keďže prináša najvyššie úspory.
Nasledoval proces internej konzultácie, ktorého výsledkom bolo niekoľko návrhov a podrobných zlepšení začlenených do legislatívneho návrhu a sprievodných dokumentov.
2.3.Mechanizmus spätnej väzby
Pripravený návrh bol uverejnený v októbri 2018 na obdobie jedného mesiaca na účely získania spätnej väzby. Od podnikov, podnikateľských združení a mimovládnych organizácií prišlo šestnásť pripomienok. Zástupcovia odvetvia, niektorých záujmových združení a mimovládnych organizácií privítali uvádzanie príkonu (alebo spotreby energie) pri zobrazovaní v režime HDR s príslušnou triedou účinnosti na osobitnej stupnici. Mimovládne organizácie požadovali prísnejšie pravidlá týkajúce sa softvérových aktualizácií (ale nie na úkor výkonnosti alebo spotreby energie). Výrobcovia vyjadrili obavy v súvislosti s náročnými požiadavkami na energetickú účinnosť a s tým, že by mali zverejňovať informácie o opravách, čo by mohlo zvýhodňovať konkurenciu. Mimovládne organizácie podporili rozšírenie rozsahu pôsobnosti, zatiaľ čo niektorí výrobcovia vyjadrili nesúhlas s navrhovaným rozšírením o elektronické informačné displeje. Mimovládne organizácie a jeden výrobca vyjadrili určitý skepticizmus, pokiaľ ide o účinnosť symbolu znázorňujúceho externý zdroj napájania. Niektoré ďalšie pripomienky súviseli skôr s návrhom týkajúcim sa ekodizajnu.
3.Právne prvky delegovaného aktu
Navrhované opatrenie sa vzťahuje na elektronické displeje bez ohľadu na technológiu zobrazovania. Displeje, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o ekodizajne, pokiaľ ide o požiadavky na režim zapnutia, sú úplne vylúčené z rozsahu pôsobnosti energetického označovania, s výnimkou informačných displejov, pri ktorých sa používa korekčný faktor, ktorý zohľadňuje vyššiu svietivosť, ktorá je charakteristická pre túto skupinu výrobkov vo vzťahu k televízorom alebo počítačovým monitorom.
Displeje integrované v iných výrobkoch, ako sú počítače, chladničky, predajné automaty atď., sú úplne mimo rozsahu pôsobnosti nariadení o ekodizajne a označovaní, čo platí aj pre displeje v dopravných prostriedkoch a displeje používané v medicíne.
Všetky predchádzajúce návrhy opatrení používali na výpočet koeficientu energetickej účinnosti (EEI) rovnaký „vzorec“ ekodizajnu, aby najnižší limit triedy „G“ správne zodpovedal maximálnemu limitu povolenému nariadením o ekodizajne. Členské štáty sa však v prípade energetického označovania nakoniec rozhodli pre mierne upravený vzorec, ktorý je zhovievavejší pre malé displeje, ale oveľa prísnejší pre tie najväčšie:
Požiadavky sa zavedú v dvoch fázach.
|
Tabuľka 1: Triedy energetickej efektívnosti ECO
|
|
Trieda energetickej účinnosti
|
Nový EEI
|
|
A
|
EEI < 0,30
|
|
B
|
0,30 ≤ EEI < 0,40
|
|
C
|
0,40 ≤ EEI < 0,50
|
|
D
|
0,50 ≤ EEI < 0,60
|
|
E
|
0,60 ≤ EEI < 0,75
|
|
F
|
0,75 ≤ EEI < 0,90
|
|
G
|
0,90 ≤ EEI
|
Súčasné a nové triedy energetickej účinnosti možno porovnávať iba približne, keďže vzorec na stanovenie limitov je odlišný: v súčasnom nariadení je to rovná čiara, v novom návrhu je to krivka. Na obrázku
Figure 5
je znázornené takéto porovnanie relatívne malých displejov.
Obrázok 5: Približné porovnanie nových a starých tried energetickej účinnosti
Figure 6
poskytuje vizuálne rozloženie elektronických displejov, ktoré sú súčasťou súboru údajov z rokov 2014 – 2017, použité pri hypotéze, že pri zmene stupnice pre televízory a pri stanovení požiadaviek na označovanie pre ostatné monitory, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti súčasného nariadenia, by boli na trhu tie isté displeje. Uplatnením minimálnych požiadaviek na ekodizajn by sa odstránili všetky displeje nad červenou krivkou. Je však veľmi nepravdepodobné, že modely na trhu z roku 2014 budú stále dostupné na trhu v roku 2021.
Obrázok 6:
Rozloženie displejov z „neupraveného“ súboru údajov z roku 2018 do nových tried označovania
Figure 7
zahŕňa úpravu energetickej účinnosti v rámci toho istého súboru údajov na základe priemerných zlepšení pozorovaných pri porovnávaní súborov údajov v priebehu rokov (od roku 2012 do roku 2017).
Obrázok 7:
Rozloženie displejov zo súboru údajov z roku 2018 pri zohľadnení prognózy očakávaných zlepšení v čase nadobudnutia účinnosti štítkov so zmenenou stupnicou
Figure 8
znázorňuje rovnaký súbor údajov s rovnakými predpokladmi a hypotetické rozloženie do roku 2025 a do roku 2030.
Obrázok 8:
Rozloženie displejov zo súboru údajov z roku 2018 pri zohľadnení prognózy očakávaných zlepšení do roku 2025 (vľavo) a 2030 (vpravo)
Figure 9
znázorňuje očakávaný vývoj energetického označovania podľa scenára ECO. Podľa scenára Leni by triedy s nižšou energetickou účinnosťou zahŕňali viac výrobkov (keďže na trh možno v rámci nariadenia o ekodizajne uvádzať viac výrobkov). V prípade scenára Ambi, v ktorom informačné displeje patria do rozsahu pôsobnosti, sa tiež očakáva, že v triedach s nižšou energetickou účinnosťou bude viac výrobkov. „Edx „označuje tri rôzne fázy, ktoré boli pôvodne v oblasti ekodizajnu navrhnuté (potom bola fáza 3 zrušená).
Obrázok 9:
Rozloženie modelov štandardných elektronických displejov do tried energetickej účinnosti dostupných v EÚ v rokoch 2010 – 2030 (skutočná situácia v rokoch 2013 – 2016 a predpokladaná situácia v rokoch 2017 – 2030) s navrhovanými opatreniami v oblasti ekodizajnu a energetického označovania.
V budúcich prognózach pre túto skupinu výrobkov panuje značná neistota, pretože nové technológie môžu viesť k tzv. bodom zlomu, keď sa dosiahne zvýšená energetická účinnosť, nové funkcie však môžu dosiahnuté úspory zmariť.
Napokon sa nepreukázala žiadna priama súvislosť medzi maloobchodnými cenami a úrovňou energetickej účinnosti, pokiaľ ide o elektronické displeje, keďže pri určovaní nákladov na výrobok sú rozhodujúce iné faktory než spotreba energie, a to veľkosť displeja, rozlíšenie, stupeň zavádzania nových technológií a funkcie, najmä z hľadiska inteligentných funkcií.
Nový štítok by zahŕňal dve triedy energetickej účinnosti, jednu pre tradičný spôsob zobrazovania a samostatnú triedu pre HDR s údajom o energii. Keďže HDR je nová technológia a dostupných údajov o nej je málo, v nariadení o ekodizajne sa nestanovila minimálna hodnota koeficientu energetickej účinnosti a prijateľná by nebola žiadna vážená kombinácia hodnôt štandardného dynamického rozsahu (SDR) a HDR.
Mali by sa porovnávať displeje s rovnakou veľkosťou a úrovňou rozlíšenia. Preto by štítok mal obsahovať základné informácie slúžiace na porovnanie porovnateľných displejov.
Napriek tomu, že rozšírenie štandardizovaných externých zdrojov napájania (EZN, tiež nesprávne nazývaných „nabíjačky“) môže zlepšiť opraviteľnosť a trvanlivosť, ako aj uľahčiť recyklovateľnosť, nenašiel sa žiadny známy alebo presvedčivý symbol, ktorý by sa mohol na štítku uviesť.
4.Právny základ, subsidiarita a proporcionalita
4.1.Právny základ
Navrhované nariadenie je delegované opatrenie prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369, najmä jeho článkov 11 a 16. Nariadenie (EÚ) 2017/1369 zase vychádza z článku 194 ods. 2 zmluvy.
4.2.Zásada subsidiarity
Prijatie opatrení energetického označovania pre elektronické displeje jednotlivými členskými štátmi prostredníctvom ich vnútroštátnych právnych predpisov by vytvorilo prekážky voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ. Je potrebné, aby takéto opatrenia platné v celej EÚ mali rovnaký obsah. V súlade so zásadou subsidiarity je preto vhodné, aby sa príslušné opatrenia prijali na úrovni EÚ.
4.3.Zásada proporcionality
V súlade so zásadou proporcionality toto opatrenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľa, ktorým je stanoviť harmonizované požiadavky na energetické označovanie pre elektronické displeje. Existujúce nariadenie sa ním zrušuje a nahrádza. Stanovujú sa v ňom požiadavky, ktoré slúžia ako stimul pre technologických lídrov investovať do energeticky vysokoúčinných elektronických displejov.
5.Výber nástroja
Navrhovaný nástroj: delegované nariadenie.
Iné prostriedky by neboli vhodné z týchto dôvodov:
Vykonávacie opatrenie má formu nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Forma nariadenia bola zvolená preto, lebo ciele opatrenia možno najefektívnejšie dosiahnuť zavedením plne harmonizovaných požiadaviek v celej EÚ. Okrem toho sa ním ruší a nahrádza existujúce nariadenie Komisie. Navyše sa tým zaručí, že vnútroštátnym správnym orgánom a správnym orgánom EÚ nevzniknú nijaké náklady na transpozíciu vykonávacích právnych predpisov do právnych predpisov jednotlivých členských štátov.
6.Vplyv na rozpočet
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.
7.Doplňujúce informácie
Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti
Návrh zahŕňa doložku o preskúmaní.
Európsky hospodársky priestor
Navrhované nariadenie sa týka záležitostí EHP, a malo by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/…
z 11. 3. 2019,
ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369,
pokiaľ ide o energetické označovanie elektronických displejov,
a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2010
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 z 28. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ, a najmä na jeho článok 11 ods. 5 a článok 16,
keďže:
(1)Nariadením (EÚ) 2017/1369 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, pokiaľ ide o označovanie alebo zmenu stupnice pri označovaní skupín výrobkov s významným potenciálom úspory energie a v relevantných prípadoch aj iných zdrojov.
(2)Ustanovenia týkajúce sa energetického označovania televízorov boli stanovené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2010.
(3)V oznámení Komisie COM(20161) 773 final (pracovný plán v oblasti ekodizajnu), ktorý Komisia zaviedla na základe článku 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, sa stanovujú pracovné priority v rámci ekodizajnu a energetického označovania na obdobie 2016 – 2019. V pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu sa identifikujú skupiny energeticky významných výrobkov, ktoré sa majú považovať za prioritné z hľadiska vypracovania prípravných štúdií a prípadného prijatia vykonávacieho opatrenia, ako aj preskúmania nariadenia Komisie (ES) č. 642/2009 a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2010.
(4)Odhaduje sa, že opatrenia v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu môžu v roku 2030 predstavovať ročnú úsporu vyše 260 TWh koncovej energie, čo zodpovedá zníženiu emisií skleníkových plynov o zhruba 100 miliónov ton ročne v roku 2030. Elektronické displeje sú jednou zo skupín výrobkov uvedených v pracovnom pláne.
(5)Televízory patria medzi prioritné skupiny výrobkov uvedené v článku 11 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1369, v prípade ktorých by Komisia mala prijať delegovaný akt s cieľom zaviesť štítok so zmenenou stupnicou od A po G.
(6)V nariadení (EÚ) č. 1062/2010 sa od Komisie vyžaduje, aby nariadenie preskúmala vzhľadom na technologický pokrok.
(7)Komisia preskúmala nariadenie (EÚ) č. 1062/2010 v zmysle požiadavky podľa jeho článku 7 a analyzovala technické, environmentálne a ekonomické aspekty televízorov a iných elektronických displejov vrátane monitorov a informačných displejov, ako aj skutočné chápanie a správanie používateľov v prípade rôznych prvkov označovania. Preskúmanie prebehlo v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami z Únie aj tretích krajín. Výsledky preskúmania sa zverejnili a predložili konzultačnému fóru zriadenému podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2017/1369.
(8)Z preskúmania vyplýva, že rovnaké požiadavky na televízory by sa mali vzťahovať aj na monitory, keďže funkčné využitie takýchto displejov a televízorov sa čoraz viac prekrýva. Okrem toho sú v pracovnom pláne Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 konkrétne uvedené digitálne informačné displeje, čo sa má pri revízii existujúcich predpisov pre televízory zohľadniť. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by teda mal zahŕňať elektronické displeje vrátane televízorov, monitorov a digitálnych informačných displejov.
(9)Ročná spotreba energie televízorov v Únii za rok 2016 predstavovala vyše 3 % jej spotreby elektriny. Predpokladá sa, že v roku 2030 sa spotreba energie televízorov, monitorov a digitálnych informačných displejov v prípade scenára bez zmeny priblíži hodnote 100 TWh/rok. Toto nariadenie spolu so sprievodným nariadením o ekodizajne podľa odhadov znížia do roku 2030 ročnú konečnú spotrebu energie až o 39 TWh/rok.
(10)Funkcia kódovania vysokého dynamického rozsahu (HDR) môže viesť k odlišnej spotrebe energie, a táto funkcia by preto mohla mať samostatný ukazovateľ energetickej účinnosti.
(11)V prípade elektronických displejov patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa informácie uvedené na štítku mali získavať prostredníctvom spoľahlivých, presných a opakovateľných postupov merania, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania zahŕňajúce harmonizované normy, pokiaľ sú dostupné, ktoré prijali európske organizácie pre normalizáciu uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012.
(12)Vzhľadom na nárast predaja energeticky významných výrobkov prostredníctvom internetových hostingových platforiem a nie priamo z webových stránok dodávateľov alebo predajcov by sa malo ozrejmiť, že platformy internetového predaja by mali byť zodpovedné za umožnenie zobrazenie štítku, ktorý poskytol dodávateľ, v blízkosti ceny. Mali by o tejto povinnosti informovať predajcu, ale nemali by byť zodpovedné za presnosť alebo obsah štítku a informačného listu výrobku. V rámci uplatňovania článku 14 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES o elektronickom obchode by však takéto internetové hostingové platformy mali promptne konať, aby odstránili alebo znemožnili prístup k informáciám o predmetnom výrobku, ak vedia o nesúlade (napr. chýbajúci, neúplný alebo nesprávny štítok či informačný list výrobku), napríklad ak ich o tom informuje orgán dohľadu nad trhom. Na dodávateľa, ktorý predáva priamo koncovým používateľom prostredníctvom svojej vlastnej webovej stránky, sa vzťahujú povinnosti predajcu týkajúce sa predaja na diaľku uvedené v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/1369.
(13)Elektronické displeje vystavované na obchodných veľtrhoch by mali byť opatrené energetickým štítkom, ak už bol prvý kus daného modelu uvedený na trh alebo ak sa na trh uvádza v rámci daného veľtrhu.
(14)S cieľom zlepšiť účinnosť tohto nariadenia by sa mali zakázať výrobky, ktoré v skúšobných podmienkach automaticky menia svoje správanie s cieľom zlepšiť deklarované parametre.
(15)Opatrenia stanovené v tomto nariadení prerokovalo konzultačné fórum a odborníci z členských štátov v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2017/1369.
(16)Nariadenie (EÚ) č. 1062/2010 by sa malo zrušiť,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky na označovanie a poskytovanie doplnkových informácii o výrobku v prípade elektronických displejov vrátane televízorov, monitorov a digitálnych informačných displejov.
2.Toto nariadenie sa nevzťahuje na:
a)elektronické displeje s plochou zobrazovacej jednotky 100 centimetrov štvorcových alebo menšou;
b)projektory;
c)kompaktné videokonferenčné systémy (tzv. all in one);
d)displeje používané v medicíne;
e)náhlavné súpravy pre virtuálnu realitu.
f)displeje integrované alebo určené na integrovanie do výrobkov uvedených v článku 2 ods. 3 písm. a) a v článku 2 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ;
g)elektronické displeje, ktoré sú komponentmi alebo podzostavami výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES;
h)displeje používané vo vysielaní;
i)displeje na bezpečnostné účely;
j)interaktívne digitálne tabule;
k)digitálne fotorámiky;
l)digitálne informačné displeje, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z týchto charakteristík:
1.sú navrhnuté a skonštruované ako zobrazovací modul, ktorý má byť integrovaný ako čiastočná zobrazovacia plocha v rámci väčšej plochy zobrazovacej jednotky displeja a nie je určený na použitie ako samostatné zobrazovacie zariadenie;
2.sú distribuované samostatne v kryte určenom na trvalé vonkajšie použitie;
3.sú distribuované samostatne v kryte, s plochou zobrazovacej jednotky menšou ako 30 dm² alebo väčšou ako 130 dm²;
4.displej má hustotu pixelov menej ako 230 pixelov/cm² alebo viac ako 3025 pixelov/cm²;
5.najvyššia hodnota jasu bielej v prevádzkovom režime štandardného dynamického rozsahu (SDR) je väčšia alebo rovná 1 000 cd/m²;
6.nemajú rozhranie pre vstupný video signál a ovládanie displeja, ktoré by umožňovali správne zobrazenie normalizovanej dynamickej videosekvencie na účely merania príkonu;
m)stavové displeje;
n)ovládacie panely.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„elektronický displej“ je zobrazovacia jednotka a elektronické príslušenstvo, ktorých primárnou funkciou je zobrazovanie vizuálnej informácie z pevne alebo bezdrôtovo pripojených zdrojov;
2.„televízor“ je elektronický displej určený predovšetkým na zobrazovanie a príjem audiovizuálnych signálov, ktorý pozostáva z elektronického displeja a jedného alebo viacerých ladičov/prijímačov;
3.„ladič/prijímač“ je elektronický obvod, ktorý rozpoznáva signál televízneho vysielania (napríklad pozemského digitálneho alebo satelitného), ale nie internetového jednosmerného vysielania (unicast), a umožňuje voľbu televízneho kanála spomedzi skupiny vysielaných kanálov;
4.„monitor“ alebo „počítačový monitor“ alebo „počítačový displej“ je elektronický displej určený na sledovanie zblízka – napríklad za pracovným stolom;
5.„digitálny fotorámik“ je elektronický displej, ktorý zobrazuje výlučne nehybné vizuálne informácie;
6.„projektor“ je optické zariadenie na spracovanie analógovej alebo digitálnej videoobrazovej informácie v akomkoľvek formáte, na moduláciu zdroja svetla a premietnutie výsledného obrazu na externú plochu;
7.„stavový displej“ je displej určený na zobrazenie jednoduchej ale premenlivej informácie, ako je napríklad zvolený kanál, čas alebo spotreba energie. Jednoduché svetelné kontrolky sa za stavový displej nepovažujú;
8.„ovládací panel“ je elektronický displej, ktorého hlavnou funkciou je zobrazovanie obrazov súvisiacich s prevádzkovým stavom výrobku; môže umožňovať dotykovú alebo inú interakciu používateľa na ovládanie chodu výrobku. Môže byť integrovaný vo výrobkoch alebo osobitne navrhnutý a uvádzaný na trh výlučne na použitie v spojení s konkrétnym výrobkom.
9.„kompaktný videokonferenčný systém“ je špecializovaný systém určený na videokonferencie a spoluprácu, ktorý je integrovaný v jedinom celku a ktorého špecifikácie zahŕňajú všetky tieto prvky:
a)podpora špecifického videokonferenčného protokolu ITU-T H.323 alebo IETF SIP, ako ho dodal výrobca;
b)kamera(-y), displej a funkcie spracovania obojsmerného prenosu videa v reálnom čase vrátane odolnosti proti strate paketov;
c)reproduktor a funkcie spracovania zvuku pre obojsmerný prenos zvuku zariadením na hlasitú prevádzku v reálnom čase vrátane potlačenia ozveny;
d)funkcia šifrovania;
e)HiNA.
10.„HiNA“ je vysoká sieťová dostupnosť (High Network Availability) v zmysle vymedzenia v článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1275/2008;
11.„displej používaný vo vysielaní (broadcast display)“ je elektronický displej určený a predávaný na profesionálne použitie vysielateľmi a produkčnými spoločnosťami na tvorbu videoobsahu. Jeho špecifikácie musia zahŕňať všetky tieto prvky:
a)funkcia kalibrácie farieb;
b)funkcia analýzy vstupného signálu na monitorovanie vstupného signálu a detekciu chýb, ako napr. waveform monitor/vektoroskop, RGB Parade, funkcia kontroly stavu signálu videa pri skutočnom pixelovom rozlíšení, prekladaný režim (interlace) a screen marker;
c)výrobok má integrované sériové digitálne rozhranie (Serial Digital Interface – SDI) alebo prenos videa internetovým protokolom (Video over Internet Protocol – VoIP);
d)nie je určený na použitie na verejných priestranstvách;
12.„interaktívna digitálna tabuľa“ je elektronický displej, ktorý umožňuje priamu interakciu používateľa so zobrazovaným obrazom. Interaktívne digitálne tabule sú určené predovšetkým na prezentácie, prednášky alebo spoluprácu na diaľku a zahŕňajú prenos audio- aj videosignálu. Jej špecifikácie musia zahŕňať všetky tieto prvky:
a)sú navrhnuté primárne na zavesenie, nasadenie na stojan, položenie na policu alebo stôl, alebo namontovanie na fyzickú konštrukciu, aby tabuľu mohlo sledovať viac ľudí;
b)na jej používanie je potrebný počítačový softvér s osobitnými funkciami na spracovanie obsahu a interakciu;
c)sú integrované alebo určené konkrétne na použitie s počítačom, ktorý obsluhuje softvér uvedený v písmene b);
d)plocha zobrazovacej jednotky väčšia než 40 dm²;
e)používateľská interakcia dotykom prsta alebo pera či inak – napríklad gestá dlane, ruky alebo hlasové povely;
13.„displej na bezpečnostné účely“ je elektronický displej, ktorého špecifikácie zahŕňajú všetky tieto prvky:
a)funkcia samomonitorovania schopná postupovať na vzdialený server aspoň jednu z týchto informácií:
–stav napájania;
–vnútornú teplotu snímanú teplotnými senzormi na zabránenie preťaženiu;
–zdroj videosignálu;
–zdroj audiosignálu a stav zvuku (hlasitosť/zvuk vypnutý);
–model a verziu firmvéru;
b)používateľsky špecifikované špecializované vyhotovenie uľahčujúce inštaláciu displeja do profesionálnych krytov alebo konzol;
14.„digitálny informačný displej“ je elektronický displej určený primárne na zobrazovanie informácií pre väčší počet osôb v iných než stolových konfiguráciách mimo domácnosti. Jeho špecifikácie musia zahŕňať všetky tieto prvky:
a)jedinečný identifikátor umožňujúci adresovať konkrétnu zobrazovaciu jednotku;
b)funkcia brániaca neoprávnenému prístupu k nastaveniam displeja a zobrazovanému obrazu;
c)sieťové pripojenie (zahŕňajúce pevné alebo bezdrôtové rozhranie) na ovládanie, monitorovanie alebo prijímanie informácií, ktoré sa majú zobraziť, zo vzdialených zdrojov typu unicast (jednosmerné vysielanie) alebo multicast (viacsmerné vysielanie), ale nie broadcast (všesmerné vysielanie);
d)je navrhnutý na zavesenie, pripevnenie alebo namontovanie na fyzickú konštrukciu, aby ho mohlo sledovať viac ľudí, a nepredáva sa so stojanom;
e)neobsahuje ladič na zobrazovanie signálov vysielania;
15.„integrovaný“ vo vzťahu k displeju, ktorý je súčasťou iného výrobku ako jeho funkčný komponent, označuje elektronické displeje, ktoré nemožno používať nezávisle od daného výrobku a ktoré sú z hľadiska poskytovania funkcií od daného výrobku závislé vrátane napájania;
16.„displej používaný v medicíne“ je elektronický displej, na ktorý sa vzťahuje:
a)smernica Rady 93/42/EHS o zdravotníckych pomôckach alebo
b)nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach alebo
c)smernica Rady 90/385/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach alebo
d)smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro alebo
e)nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro;
17.„monitor triedy 1“ je monitor na technicky vysoko náročné vyhodnocovanie kvality obrazu v kľúčových fázach procesu produkcie alebo vysielania, ako je zachytávanie obrazu, postprodukcia, prenos a uchovávanie;
18.„plocha zobrazovacej jednotky“ je viditeľná plocha elektronického displeja vypočítaná vynásobením maximálnej šírky viditeľného obrazu maximálnou výškou viditeľného obrazu pozdĺž plochy panela (plochého aj zakriveného);
19.„náhlavná súprava na virtuálnu realitu“ je zariadenie upevniteľné na hlavu, ktoré nositeľovi sprostredkuje imerznú virtuálnu realitu zobrazovaním stereoskopických obrazov pre každé oko, s funkciami snímania pohybov hlavy;
20.„miesto predaja“ je miesto, na ktorom sa elektronické displeje vystavujú alebo ponúkajú na predaj, prenájom alebo predaj na splátky.
Článok 3
Povinnosti dodávateľov
1.Dodávatelia zabezpečia, aby:
a)každý elektronický displej bol vybavený štítkom v tlačenej podobe v stanovenom formáte, ktorý obsahuje informácie uvedené v prílohe III;
b)parametre informačného listu výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe V, boli zadané do databázy výrobkov;
c)bol v prípade konkrétnej žiadosti predajcu sprístupnený informačný list výrobku v tlačenej podobe;
d)obsah technickej dokumentácie stanovený v prílohe VI bol zadaný do databázy výrobkov;
e)každá vizuálna reklama konkrétneho modelu elektronického displeja, vrátane internetovej, obsahovala triedu energetickej účinnosti a rozsah tried energetickej účinnosti dostupných na štítku v súlade s prílohou VII a prílohou VIII;
f)všetky technické propagačné materiály ku konkrétnemu modelu elektronického displeja vrátane internetových, v ktorých sú opísané jeho konkrétne technické parametre, zahŕňali triedu energetickej účinnosti daného modelu a rozsah tried energetickej účinnosti dostupných na štítku v súlade s prílohou VII;
g)predajcovia mali k dispozícii elektronický štítok vo formáte a s informáciami podľa prílohy III pre každý model elektronického displeja;
h)predajcovia mali k dispozícii elektronický informačný list výrobku podľa prílohy V pre každý model elektronického displeja;
i)okrem požiadavky stanovenej v písmene a) bol štítok vytlačený alebo prilepený na balení.
2.Trieda energetickej účinnosti vychádza z koeficientu energetickej účinnosti vypočítaného v súlade s prílohou II.
Článok 4
Povinnosti predajcov
Predajcovia zabezpečia, aby:
a)bol každý elektronický displej v mieste predaja vrátane obchodných veľtrhov označený štítkom, ktorý poskytol dodávateľ v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) a ktorý je zobrazený na prednej strane spotrebiča alebo na ňom zavesený či umiestnený tak, aby bol zreteľne viditeľný a jednoznačne spojený s konkrétnym modelom; za predpokladu, že sa elektronický displej z dôvodu vystavenia pri predaji ponecháva v režime zapnutia, elektronický štítok v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. g) zobrazený na obrazovke mohol nahradiť vytlačený štítok;
b)keď sa model elektronického displeja vystavuje na mieste predaja bez toho, aby bol akýkoľvek kus nevybalený, štítok vytlačený alebo nalepený na balení musí byť viditeľný;
c)štítok a informačný list výrobku boli v prípade predaja na diaľku alebo telemarketingu poskytnuté v súlade s prílohami VII a VIII;
d)každá vizuálna reklama konkrétneho modelu elektronického displeja, vrátane internetovej, obsahovala triedu energetickej účinnosti a rozsah tried energetickej účinnosti dostupných na štítku v súlade s prílohou VII;
e)všetky technické propagačné materiály konkrétneho modelu elektronického displeja vrátane technických propagačných materiálov na internete, v ktorých sú opísané jeho konkrétne technické parametre, zahŕňali triedu energetickej účinnosti daného modelu a rozsah tried energetickej účinnosti dostupných na štítku v súlade s prílohou VII.
Článok 5
Povinnosti poskytovateľa služieb na internetových hostingových platformách
Ak poskytovateľ hostingových služieb podľa článku 14 smernice 2000/31/ES umožňuje predaj elektronických displejov prostredníctvom svojho webového sídla, poskytovateľ služieb musí umožniť zobrazenie elektronického štítka a elektronického informačného listu výrobku, ktoré poskytol predajca, v mechanizme zobrazovania v súlade s ustanoveniami prílohy VIII a informovať predajcu o povinnosti ich zobrazovať.
Článok 6
Metódy merania
Informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článkov 3 a 4, sa získavajú spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami merania a výpočtu, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu stanovené v prílohe IV.
Článok 7
Postup overovania na účely dohľadu nad trhom
Pri vykonávaní kontrol v rámci dohľadu nad trhom uvedených v článku 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1369 členské štáty použijú postup overovania stanovený v prílohe IX.
Článok 8
Preskúmanie
Komisia toto nariadenie preskúma vzhľadom na technologický pokrok a výsledky preskúmania vrátane prípadného návrhu revízie poskytne konzultačnému fóru najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum - tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Preskúmaním sa posudzujú predovšetkým tieto aspekty:
a)či je (naďalej) vhodné mať samostatné energetické kategórie pre SDR a HDR;
b)tolerancie overovania stanovené v prílohe IX;
c)či by do rozsahu pôsobnosti mali byť zahrnuté aj iné elektronické displeje;
d)či je primerane vyvážená prísnosť pravidiel medzi väčšími a menšími výrobkami;
e)či je možné vytvoriť vhodné metódy oznamovania spotreby energie;
f)možnosť venovať sa aspektom obehového hospodárstva.
Komisia okrem toho preskúma štítok z hľadiska zmeny stupnice, keď sú splnené požiadavky článku 11 nariadenia (EÚ) 2017/1369.
Článok 9
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1062/2010 sa zrušuje k 1. marcu 2021.
Článok 10
Prechodné ustanovenia
Od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] do 28. februára 2021 možno informačný list výrobku požadovaný v článku 3 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1062/2010 miesto tlačenej formy priloženej k výrobku sprístupňovať v databáze výrobkov. V takomto prípade dodávateľ zabezpečí, aby sa opis výrobku (informačný list výrobku) na osobitnú žiadosť predajcu sprístupnil v tlačenej podobe.
Článok 11
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. marca 2021. Článok 3 ods. 1 písm. a) sa však uplatňuje od 1. novembra 2020.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. 3. 2019
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER