(1)

Rada 29. novembra 2012 prijala rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby začala rokovať o dohode o voľnom obchode s Japonskom.

(2)

Rokovania o Dohode medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (ďalej len „dohoda“) boli úspešne uzavreté a dohoda bola podpísaná 17. júla 2018.

(3)

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES (3) sa stanovuje, že výrobky v spotrebiteľských baleniach možno na trh Únie uvádzať len vtedy, ak sú v spotrebiteľských baleniach v menovitých množstvách uvedených v oddiele 1 prílohy k uvedenej smernici. V prípade alkoholických nápojov sa v oddiele 1 prílohy k smernici 2007/45/ES uvádza deväť menovitých množstiev v intervale od 100 ml do 2 000 ml. Uvedené menovité množstvá nezahŕňajú množstvá 720 ml a 1 800 ml, ktoré sú menovitými množstvami, v akých sa v Japonsku fľašuje a uvádza na trh jedenkrát destilované šóčú vyrábané periodickou destiláciou.

(5)

(6)

Výnimku zo smernice 2007/45/ES je nutné zaviesť prostredníctvom zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (4), s cieľom zabezpečiť, aby sa jedenkrát destilované šóčú vyrábané periodickou destiláciou a fľašované v Japonsku mohlo uvádzať na trh vo všetkých členských štátoch súčasne v momente nadobudnutia platnosti dohody.

(7)

Nariadenie (ES) č. 110/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

V záujme zabezpečenia vykonávania dohody vzhľadom na uvádzanie jedenkrát destilovaného šóčú vyrábaného periodickou destiláciou a fľašovaného v Japonsku na trh Únie by sa toto nariadenie malo uplatňovať od dátumu nadobudnutia platnosti dohody,

(1)

Únia môže podporovať úsilie členských štátov na ich žiadosť v záujme zlepšenia ich administratívnych kapacít na vykonávanie práva Únie.

(2)

Program na podporu štrukturálnych reforiem (ďalej len „program“) bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a rast udržujúcich štrukturálnych reforiem v záujme Únie, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho a účinného využívania prostriedkov Únie. Podporu v rámci programu poskytuje Komisia na základe žiadosti členského štátu a môže pokrývať celý rad oblastí politiky. Budovanie odolných hospodárstiev a odolnej spoločnosti vytvorenej na pevných hospodárskych, sociálnych a územných štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať šoky a rýchlo sa po nich zotaviť, prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a uvoľňuje potenciál pre rast. Členské štáty by mali v súlade so svojím právnym rámcom podporovať vhodný prínos a zapojenie vnútroštátnej a regionálnej verejnej správy a zainteresovaných strán. Realizácia inštitucionálnych, administratívnych a rast udržujúcich štrukturálnych reforiem, ktoré sú pre členské štáty dôležité, a miestna zodpovednosť za štrukturálne reformy v záujme Únie sú významnými nástrojmi na dosiahnutie takéhoto rozvoja.

(3)

Efektívna komunikácia o akciách a činnostiach programu a o ich výsledkoch podľa potreby na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni je nevyhnutná na zvyšovanie informovanosti o výsledkoch programu, na zabezpečenie viditeľnosti a na poskytovanie informácií o jeho účinkoch v praxi.

(4)

Vzhľadom na to, že dopyt po podpore by mohol prekročiť možnosti financovania programu, mali by príslušné členské štáty v prípade potreby v rámci postupu žiadania o podporu stanoviť úroveň priority jednotlivých žiadostí. V uvedenej súvislosti by sa pozornosť mala venovať žiadostiam o podporu, ktoré sú spojené s európskym semestrom a oblasťami politiky súvisiacimi so súdržnosťou, inováciami, zamestnanosťou a inteligentným a udržateľným rastom. Program by mal dopĺňať ďalšie nástroje, aby sa zabránilo ich vzájomnému prekrývaniu.

(5)

Vzhľadom na to, že sa v rámci programu neposkytuje financovanie členským štátom, ale len technická pomoc, nie je jeho cieľom nahradiť financovanie z vnútroštátnych rozpočtov.

(6)

Členské štáty čoraz intenzívnejšie využívajú podporu v rámci programu, a to nad rámec pôvodných očakávaní. Komisia počas cyklu týkajúceho sa roku 2017 dostala taký počet žiadostí o podporu, že na základe ich odhadovanej hodnoty tieto žiadosti výrazne presiahli prostriedky, ktoré boli v danom roku k dispozícií. Pokiaľ ide o cyklus týkajúci sa roku 2018, odhadovaná hodnota prijatých žiadostí bola päťkrát vyššia, ako sú finančné zdroje, ktoré sú na daný rok k dispozícii. Takmer všetky členské štáty požiadali o podporu v rámci programu, pričom sa žiadosti týkali všetkých oblastí politiky, na ktoré sa program vzťahuje.

(7)

Posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti prostredníctvom štrukturálnych reforiem, ktoré prinášajú Únii osoh a sú v súlade s jej zásadami a hodnotami, má zásadný význam pre podporu odolnosti hospodárstva, ako aj pre úspešnú účasť a posilnenú reálnu konvergenciu v hospodárskej a menovej únii, pričom zabezpečuje dlhodobú stabilitu a prosperitu Únie. Uvedené má rovnaký význam pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, v rámci ich prípravy na vstup do eurozóny, ako aj pre členské štáty eurozóny.

(8)

Preto je vhodné vo všeobecnom cieli programu v rámci jeho príspevku k reakcii na hospodárske a sociálne výzvy zdôrazniť, že posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľného rastu, tvorby pracovných miest, investícií a sociálneho začlenenia by mohlo tiež prispieť k príprave na budúcu účasť v eurozóne tých členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(9)

V záujme plnenia všeobecných a osobitných cieľov a v rámci oprávnených akcií, ktoré sa majú financovať z programu, by sa malo poznamenať, že akcie a činnosti programu by mali byť schopné podporovať aj reformy, ktoré môžu členským štátom pomôcť v ich príprave na vstup do eurozóny pri rešpektovaní zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi.

(10)

V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na potrebu podporiť realizáciu štrukturálnych reforiem v záujme Únie vrátane tých členských štátov, ktorých menou nie je euro, pri ich príprave na vstup do eurozóny by sa mal zvýšiť finančný prídel na program na takú dostatočnú úroveň, ktorá umožní Únii poskytovať podporu zodpovedajúcu potrebám žiadajúcich členských štátov a ktorá sa používa v súlade s riadnym finančným hospodárením. Uvedené zvýšenie by nemalo mať nepriaznivý účinok na ostatné priority politiky súdržnosti. Okrem toho by členské štáty nemali byť povinné presúvať svoje národné a regionálne prostriedky pridelené z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

(11)

V záujme toho, aby sa kvalitná podpora poskytovala s minimálnym omeškaním, by mala Komisia mať možnosť použiť časť finančného krytia aj na krytie nákladov na činnosti podporujúce program, ako sú napríklad výdavky súvisiace s kontrolou kvality a monitorovaním a hodnotením projektov na mieste. Uvedené činnosti sú dôležité na zabezpečenie efektívnosti realizácie projektu.

(12)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 (4) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Jednou z priorít Únie je podpora harmonického, udržateľného a inkluzívneho rozvoja vnútorného trhu ako priestoru, v ktorom sa tovar, osoby, služby a kapitál môžu pohybovať voľne a bezpečne.

(2)

Opätovné uvádzanie nezákonných príjmov do ekonomiky a presmerovanie peňazí na financovanie nezákonných činností spôsobujú narušenie a nevýhody plynúce z nekalej súťaže občanom a podnikom dodržiavajúcim zákon, a preto predstavujú hrozbu pre fungovanie vnútorného trhu. Okrem toho uvedené praktiky napomáhajú trestným a teroristickým činnostiam, ktoré ohrozujú bezpečnosť občanov Únie. Únia preto prijala opatrenia na svoju ochranu.

(3)

Jedným z hlavných pilierov opatrení prijatých Úniou bola smernica Rady 91/308/EHS (3), ktorou sa stanovil súbor opatrení a povinností pre finančné inštitúcie, právnické osoby a určité profesie, pokiaľ ide, okrem iného, o transparentnosť a vedenie záznamov, ako aj o zásadu „poznaj svojho klienta“, a ktorou sa stanovila povinnosť nahlasovať podozrivé transakcie vnútroštátnym finančným spravodajským jednotkám (ďalej len „FIU“ – Financial Intelligence Units). Jednotky FIU boli zriadené ako centrá na posudzovanie takýchto transakcií, spoluprácu s ich partnermi v iných krajinách a v prípade potreby kontaktovanie súdnych orgánov. Odvtedy bola smernica 91/308/EHS zmenená a nahradená následnými opatreniami. Ustanovenia na predchádzanie praniu špinavých peňazí sa v súčasnosti stanovujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (4).

(4)

Vzhľadom na riziko, že uplatňovanie smernice Rady 91/308/EHS by viedlo k zvýšenému pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti na nezákonné účely, čo by mohlo predstavovať hrozbu pre finančný systém a vnútorný trh, uvedená smernica bola doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 (5). Uvedené nariadenie má za cieľ predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a odhaľovať ich, a to tak, že stanovuje systém kontrol uplatniteľný na fyzické osoby, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu a prepravujú pritom peňažné prostriedky v hotovosti alebo obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa v hodnote 10 000 EUR alebo viac, alebo ekvivalent tejto hodnoty v iných menách. Pojem „vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu“ by sa mal vymedziť podľa územia Únie vymedzeného v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), aby sa zaistil čo najširší rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a aby žiadne oblasti nemali výnimku z jeho uplatňovania a neumožňovali obchádzanie uplatniteľných kontrol.

(5)

Nariadením (ES) č. 1889/2005 sa v Spoločenstve zaviedli medzinárodné normy pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré vypracovala Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“ – Financial Action Task Force).

(6)

FATF zriadená na samite G7 v Paríži v roku 1989 je medzivládny orgán, ktorý stanovuje štandardy a podporuje účinné vykonávanie právnych, regulačných a operačných opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a ďalším súvisiacim hrozbám pre integritu medzinárodného finančného systému. Viaceré členské štáty sú členmi FATF alebo sú v nej zastúpené prostredníctvom regionálnych orgánov. Únia je vo FATF zastúpená Komisiou a zaviazala sa účinne vykonávať odporúčania FATF. Odporúčanie FATF č. 32 o kuriéroch peňažných prostriedkov v hotovosti špecifikuje, že by mali byť zavedené opatrenia so zreteľom na primerané kontroly cezhraničného pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti.

(7)

V smernici (EÚ) 2015/849 sa určuje a opisuje niekoľko trestných činností, z ktorých príjmy by sa mohli stať predmetom prania špinavých peňazí alebo by sa mohli použiť na financovanie terorizmu. Príjmy z týchto trestných činností sa často prepravujú cez vonkajšie hranice Únie na účely prania špinavých peňazí alebo aby sa použili na financovanie terorizmu. Toto nariadenie by malo tieto skutočnosti zohľadniť a stanoviť systém pravidiel, ktoré by nielen prispeli k predchádzaniu prania špinavých peňazí, a najmä predikatívnych trestných činov ako daňové trestné činy, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, a financovania terorizmu ako takého, takisto by však uľahčili predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činností vymedzených v smernici (EÚ) 2015/849.

(8)

Dosiahol sa pokrok, pokiaľ ide o poznatky o mechanizmoch používaných na cezhraničný prevod nezákonne získanej hodnoty. V dôsledku toho boli aktualizované odporúčania FATF, smernica (EÚ) 2015/849 zaviedla zmeny právneho rámca Únie a boli vypracované nové najlepšie postupy. V súvislosti s týmto vývojom a na základe hodnotenia existujúcich právnych predpisov Únie je potrebné zmeniť nariadenie (ES) č. 1889/2005. Vzhľadom na rozsiahly charakter zmien, ktoré by boli potrebné, by sa však nariadenie (ES) č. 1889/2005 malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(9)

Toto nariadenie neovplyvňuje schopnosť členských štátov stanoviť podľa vnútroštátneho práva dodatočné vnútroštátne kontroly pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti v rámci Únie za predpokladu, že uvedené kontroly sú v súlade so základnými slobodami Únie, najmä s článkami 63 a 65 ZFEÚ.

(10)

Súbor pravidiel na úrovni Únie, ktorý by umožnil porovnateľné kontroly pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v rámci Únie, by výrazne zjednodušil úsilie zamerané na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(11)

Toto nariadenie sa netýka opatrení, ktoré prijala Únia alebo členské štáty podľa článku 66 ZFEÚ na obmedzenie pohybu kapitálu ktorý spôsobí alebo hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti fungovaniu hospodárskej a menovej únie alebo podľa článkov 143 a 144 ZFEÚ v dôsledku náhlej krízy v platobnej bilancii.

(12)

Colné orgány by mali aj naďalej pôsobiť ako príslušné orgány na účely tohto nariadenia, vzhľadom na ich prítomnosť na vonkajších hraniciach Únie, ich odborné znalosti pri vykonávaní kontrol cestujúcich a nákladu prekračujúcich vonkajšie hranice a na ich skúsenosti získané pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1889/2005. Členské štáty by mali aj naďalej mať možnosť určiť iné vnútroštátne orgány prítomné na vonkajších hraniciach, aby pôsobili ako príslušné orgány. Členské štáty by mali naďalej poskytovať primeranú odbornú prípravu zamestnancom colných orgánov a iných vnútroštátnych orgánov potrebnú na vykonávanie uvedených kontrol vrátane kontrol prania špinavých peňazí.

(13)

Jedným z kľúčových pojmov tohto nariadenia je pojem „peňažné prostriedky v hotovosti“, ktorý by mal byť vymedzený tak, aby zahŕňal štyri kategórie: mena, obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa, komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty a určité typy predplatených kariet. Vzhľadom na svoje vlastnosti budú určité obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa, komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty a predplatené karty, ktoré nie sú prepojené s bankovým účtom a ktoré môžu uchovávať finančné čiastky v obťažne identifikovateľnej výške, pravdepodobne používané namiesto meny ako anonymné prostriedky na prevod hodnoty cez vonkajšie hranice spôsobom, ktorý sa nedá vysledovať s použitím klasického systému dohľadu zo strany orgánov verejnej moci. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť základné prvky vymedzenia pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“ a zároveň by sa Komisii malo umožniť meniť nepodstatné prvky tohto nariadenia v reakcii na pokusy páchateľov trestnej činnosti a ich spoločníkov obísť opatrenie, ktorým sa kontroluje iba jeden typ vysoko likvidného uchovávateľa hodnoty tak, že cez vonkajšie hranice prenesú iný typ. Ak sa zistí dôkaz o takejto činnosti značného rozsahu, je nevyhnutné rýchlo prijať opatrenia na nápravu situácie. Napriek vysokej úrovni rizika, ktorú predstavujú virtuálne meny, ako sa dokazuje v správe Komisie z 26. júna 2017 o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou, colné orgány nemajú právomoc ich monitorovať.

(14)

Obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa umožňujú osobe, ktorá ich má fyzicky v držbe, žiadať o platbu finančnej sumy bez toho, aby sa registrovalo alebo uvádzalo jej meno. Dajú sa ľahko použiť na prevod značných hodnôt a čo sa týka likvidity, anonymity a rizika zneužitia, s menou sú si výrazne podobné.

(15)

Komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty sa vyznačujú vysokým pomerom medzi svojou hodnotou a svojím objemom, pre ktoré existuje ľahko dostupný medzinárodný obchodný trh, na ktorom ich možno jednoducho zameniť za menu, a to len s nízkymi transakčnými nákladmi. Takéto komodity sa väčšinou predkladajú v štandardizovanej podobe s sa väčšinou predkladajú v štandardizovanej podobe, ktorá umožňuje rýchle overenie ich hodnoty.

(16)

Predplatené karty sú karty, ktoré neuvádzajú meno majiteľa a uchovávajú alebo poskytujú prístup k peňažnej hodnote alebo zdrojom, ktoré možno použiť na platobné transakcie, na účely nadobudnutia tovaru alebo služieb alebo na vyplatenie meny. Nie sú prepojené s bankovým účtom. Predplatené karty zahŕňajú anonymné predplatené karty, ako sa uvádza v smernici (EÚ) 2015/849. Často sa používajú na rôzne zákonné účely a niektoré z týchto nástrojov takisto predstavujú jasný spoločenský záujem. Tieto predplatené karty sú teda ľahko prevoditeľné a dajú sa použiť na prevod značnej hodnoty cez vonkajšie hranice. Je preto nutné predplatené karty zahrnúť do vymedzenia pojmu peňažné prostriedky v hotovosti, najmä ak ich možno zakúpiť bez postupov náležitej starostlivosti o zákazníka. Tak sa zabezpečí možnosť rozšíriť kontroly na určité typy predplatených kariet s ohľadom na dostupnú technológiu, pokiaľ je to opodstatnené dôkazmi, za predpokladu, že tieto kontroly sa rozšíria s náležitým ohľadom na proporcionalitu a vymáhateľnosť v praxi.

(17)

Na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa fyzickým osobám, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, mala uložiť povinnosť oznamovať peňažné prostriedky v hotovosti. Aby sa predišlo prílišnému obmedzeniu voľného pohybu alebo neprimeranému zaťažovaniu občanov a orgánov administratívnymi formalitami, táto povinnosť by mala podliehať hranici 10 000 EUR. Táto povinnosť by sa mala vzťahovať na prepravcov, ktorí takéto sumy majú u seba, vo svojej batožine alebo v dopravnom prostriedku, v ktorom prekračujú vonkajšie hranice. Mali by byť povinní sprístupniť peňažné prostriedky v hotovosti príslušným orgánom na kontrolu a v prípade potreby ich predložiť uvedeným orgánom. Vymedzenie pojmu „prepravca“ by sa malo chápať tak, že sa z neho vylučujú prepravcovia, ktorí vykonávajú profesionálnu prepravu tovaru alebo osôb.

(18)

V prípade pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu, napríklad peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu v poštových balíkoch, kuriérskych zásielkach, batožine bez sprievodu alebo ako náklad v kontajneroch, by mali mať príslušné orgány právomoc žiadať, aby odosielateľ alebo príjemca alebo ich zástupca splnili nahlasovaciu povinnosť, a to systematicky alebo od prípadu k prípadu v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Takéto hlásenie by malo zahŕňať niekoľko prvkov, ktoré nezahŕňa bežná dokumentácia predkladaná colným orgánom, ako sú prepravné doklady a colné vyhlásenia. Takýmito prvkami sú pôvod, miesto určenia, ekonomický pôvod a zamýšľané použitie peňažných prostriedkov v hotovosti. Povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu by mala podliehať hranici v rovnakej výške, aká platí pre peňažné prostriedky v hotovosti prepravované prepravcami.

(19)

Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia by sa malo zaznamenávať niekoľko štandardizovaných prvkov údajov týkajúcich sa pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti, ako napríklad osobné údaje deklaranta, majiteľa alebo príjemcu, ekonomický pôvod a zamýšľané použitie peňažných prostriedkov v hotovosti. Najmä je potrebné, aby deklarant, majiteľ alebo príjemca poskytli svoje osobné údaje, ako sú uvedené v ich dokladoch totožnosti, s cieľom znížiť na minimum riziko vzniku chýb týkajúcich sa ich totožnosti a oneskorení v dôsledku prípadnej následnej potreby overenia.

(20)

Pokiaľ ide o povinnosť oznamovať peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom a povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu, príslušné orgány by mali byť splnomocnené vykonávať všetky potrebné kontroly osôb, ich batožiny, dopravného prostriedku, v ktorom prekračujú vonkajšie hranice a každej zásielky alebo schránky bez sprievodu, ktorá sa cez tieto hranice prepravuje a ktorá by mohla obsahovať peňažné prostriedky v hotovosti, alebo dopravného prostriedku, ktorým sa prepravujú. V prípade nesplnenia uvedených povinností by príslušné orgány mali vyhotoviť oznámenie ex offo, aby mohli následne postúpiť príslušné informácie iným orgánom.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kontrol príslušnými orgánmi by tieto kontroly mali vychádzať predovšetkým z analýzy rizika s cieľom identifikovať a vyhodnotiť riziká a vytvoriť potrebné protiopatrenia.

(22)

Vytvorenie spoločného rámca pre riadenie rizika by nemalo brániť príslušným orgánom vykonávať náhodné kontroly alebo spontánne kontroly kedykoľvek, keď to považujú za potrebné.

(23)

Ak príslušné orgány zistia sumy peňažných prostriedkov v hotovosti nižšie ako stanovená hranica, ale existuje podozrenie, že dané peňažné prostriedky v hotovosti by mohli mať spojitosť s trestnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, uvedené príslušné orgány by v prípade peňažných prostriedkov v hotovosti so sprievodom mali mať možnosť zaznamenať informácie o prepravcovi, majiteľovi a, ak sú k dispozícii, o zamýšľanom príjemcovi peňažných prostriedkov hotovosti vrátane celého mena, kontaktných údajov, podrobností o povahe a sume alebo hodnote peňažných prostriedkov v hotovosti, ich hospodárskom pôvode a zamýšľanom použití.

(24)

V prípade peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu by príslušné orgány mali mať možnosť zaznamenať informácie o deklarantovi, majiteľovi, odosielateľovi a príjemcovi alebo zamýšľanom príjemcovi peňažných prostriedkov v hotovosti vrátane celého mena, kontaktných údajov, podrobností o povahe a sume alebo hodnote peňažných prostriedkov v hotovosti, ich hospodárskom pôvode a zamýšľanom použití.

(25)

Uvedené informácie by sa mali postúpiť jednotke FIU predmetného členského štátu, ktorá by mala zaručiť, že jednotka FIU postúpi všetky relevantné informácie spontánne alebo na žiadosť jednotke FIU iných členských štátov. Uvedené jednotky sú určené ako centrálne prvky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré prijímajú a spracúvajú informácie z rôznych zdrojov, napríklad z finančných inštitúcií, a analyzujú uvedené informácie s cieľom stanoviť, či existuje dôvod na ďalšie vyšetrovanie, ktorý nemusel byť zrejmý príslušným orgánom, ktoré podľa tohto nariadenia zbierajú oznámenia a vykonávajú kontroly. S cieľom zaručiť účinný tok informácií, všetky jednotky FIU by mali byť napojené na colný informačný systém (ďalej len „CIS“) zriadený nariadením Rady (ES) č. 515/97 (6) a údaje vygenerované alebo vymieňané príslušnými orgánmi a jednotkami FIU by mali byť kompatibilné a porovnateľné.

(26)

So zreteľom na význam účinnej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi vrátane jednotiek FIU v rámci právneho rámca vzťahujúceho sa na tieto subjekty a na potrebu posilnenia spolupráce medzi jednotkami FIU v rámci Únie pre úspešné nadviazanie tohto nariadenia by Komisia mala do 1. júna 2019 posúdiť možnosť vytvorenia spoločného mechanizmu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(27)

Odhalenie súm peňažných prostriedkov v hotovosti nižších, ako je stanovená hranica, v situáciách, keď existuje podozrenie z trestnej činnosti, je v tomto kontexte veľmi dôležité. Mala by sa preto umožniť aj výmena informácií týkajúcich sa súm nižších ako stanovená hranica s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, ak existuje podozrenie z trestnej činnosti.

(28)

Vzhľadom na to, že pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti podliehajúce kontrolám podľa tohto nariadenia sa uskutočňujú cez vonkajšie hranice a keďže je zložité konať, keď peňažné prostriedky v hotovosti opustia miesto vstupu alebo výstupu, a vzhľadom na riziko s tým súvisiace, že aj malé sumy sú použité nezákonným spôsobom, by príslušné orgány mali mať možnosť dočasne zadržať peňažné prostriedky v hotovosti za určitých okolností pod podmienkou, že existuje systém bŕzd a protiváh: po prvé, ak sa nesplnila oznamovacia povinnosť alebo povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti, a po druhé, ak existuje podozrenie z trestnej činnosti bez ohľadu na sumu peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na to, či sú peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom alebo bez sprievodu. Vzhľadom na povahu takéhoto dočasného zadržania a na vplyv, aký by mohlo mať na slobodu pohybu a vlastnícke právo, by sa doba zadržania mala obmedziť na absolútne najkratší čas, ktorý iné príslušné orgány potrebujú, aby stanovili, či existuje dôvod na ďalšiu intervenciu, ako je napríklad vyšetrovanie alebo zhabanie peňažných prostriedkov v hotovosti na základe iných právnych nástrojov. Rozhodnutie dočasne zadržať peňažné prostriedky v hotovosti podľa tohto nariadenia by malo sprevádzať odôvodnenie a mali by sa v ňom primerane opisovať špecifické okolnosti, ktoré opatrenie podmienili. Malo by byť možné predĺžiť dobu dočasného zadržania peňažných prostriedkov v hotovosti v konkrétnych a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad, ak sa príslušné orgány stretávajú s ťažkosťami pri získavaní informácií o možnej trestnej činnosti okrem iného vtedy, keď sa vyžaduje komunikácia s treťou krajinou, keď je potrebné dokumenty preložiť alebo keď je ťažké identifikovať a kontaktovať odosielateľa alebo príjemcu v prípade pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu. Ak sa do doby zadržania neprijme žiadne rozhodnutie vo veci ďalších opatrení alebo ak príslušné orgány rozhodnú, že neexistujú dôvody pre dlhšie zadržiavanie peňažných prostriedkov v hotovosti, mali by sa bezodkladne uvoľniť, a to podľa situácie osobe, od ktorej boli peňažné prostriedky v hotovosti dočasne zadržané, prepravcovi alebo majiteľovi.

(29)

S cieľom zvýšiť informovanosť o tomto nariadení by členské štáty mali v spolupráci s Komisiou vytvoriť vhodné materiály, pokiaľ ide o povinnosť oznámiť alebo nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti.

(30)

Je zásadné, aby príslušné orgány, ktoré zbierajú informácie v súlade s týmto nariadením včas poskytovali tieto informácie vnútroštátnej jednotke FIU, aby jej tak umožnili ďalšiu analýzu a porovnanie informácií s inými údajmi, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2015/849.

(31)

Príslušné orgány by na účely tohto nariadenia v prípadoch, v ktorých zaznamenajú nesplnenie povinnosti oznámiť alebo povinnosti nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti, alebo v ktorých existuje podozrenie z trestnej činnosti, mali urýchlene poskytnúť tieto informácie prostredníctvom vhodných kanálov príslušným orgánom iných členských štátov. Takáto výmena údajov by bola primeraná vzhľadom na to, že osoby, ktoré porušili povinnosť oznámiť alebo povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti a boli zadržané v jednom z členských štátov, by si na vstup do Únie alebo výstup z nej pravdepodobne vybrali iný členský štát, ktorého príslušné orgány by si neboli vedomé ich predošlých porušení. Výmena takýchto informácií by s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia vo všetkých členských štátov mala byť povinná. V prípade, že existuje podozrenie, že peňažné prostriedky v hotovosti súvisia s trestnou činnosťou, ktorá by mohla mať nepriaznivý dosah na finančné záujmy Únie, tieto informácie by mali byť takisto sprístupnené Komisii, Európskej prokuratúre zriadenej nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (7), a to členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa uvedeného nariadenia, a Europolu zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (8). S cieľom dosiahnuť preventívne a odrádzajúce ciele tohto nariadenia, pokiaľ ide o obchádzanie povinnosti oznámiť alebo povinnosti nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti, by si členské štáty a Komisia v súlade s normami, ktoré sa majú stanoviť vo vykonávacích aktoch, ktoré sa prijmú podľa tohto nariadenia, mali povinne vymieňať aj anonymizované informácie o riziku a výsledky analýz rizika.

(32)

Mala by byť možná výmena informácií medzi príslušným orgánom členského štátu alebo Komisiou a orgánmi tretích krajín, ak existujú vhodné záruky. Takáto výmena informácií by mala byť dovolená, ak je v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami a ustanoveniami Únie o základných právach a prenose osobných údajov, a so súhlasom orgánov, ktoré pôvodne informácie získali. Komisia by mala byť informovaná o každej výmene informácií s tretími krajinami v zmysle tohto nariadenia a mala by o tom podávať správu Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

Vzhľadom na povahu zozbieraných informácií a na oprávnené očakávania prepravcov a deklarantov, že s ich osobnými údajmi a informáciami o hodnote peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vniesli do Únie alebo z nej vyniesli, sa bude zaobchádzať dôverne, by príslušné orgány mali poskytnúť dostatočné záruky na zabezpečenie toho, že splnomocnení zástupcovia, ktorí si vyžadujú prístup k týmto informáciám, budú dodržiavať služobné tajomstvo, a mali by takéto informácie primerane chrániť proti neoprávnenému prístupu, použitiu alebo odovzdávaniu. Pokiaľ nie je uvedené inak v tomto nariadení alebo vo vnútroštátnom práve, najmä v oblasti súdnych konaní, takéto informácie by sa nemali zverejňovať bez povolenia orgánu, ktorý ich získal.

Spracúvanie údajov podľa tohto nariadenia sa môže takisto vzťahovať na osobné údaje a malo by sa vykonávať v súlade s právom Únie. Členské štáty a Komisia by osobné údaje mali spracúvať iba spôsobom, ktorý je v súlade s účelmi tohto nariadenia. Každý zber, zverejňovanie, prenos, odovzdávanie a ďalšie spracovanie osobných údajov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by malo podliehať požiadavkám uvedeným v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (9) a (EÚ) 2016/679 (10). Pri spracúvaní osobných údajov na účely tohto nariadenia by sa mali tiež dodržiavať základné práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života uznané v článku 8 Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov, uznané v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(34)

Na účely analýz, ktoré vykonávajú jednotky FIU, a aby sa orgánom v iných členských štátoch umožnilo kontrolovať a vynucovať povinnosť oznamovať peňažné prostriedky v hotovosti, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré sa už v minulosti dopustili porušenia tejto povinnosti, je nevyhnutné, aby sa údaje z oznámení vykonaných podľa tohto nariadenia uchovávali po dostatočne dlhú dobu. V záujme toho, aby jednotky FIU účinne vykonávali svoje analýzy, a aby príslušné orgány vykonávali kontrolu a účinne presadzovali povinnosť oznámiť alebo povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti, by doba uchovávania údajov z oznámení vykonaných podľa tohto nariadenia nemala presiahnuť päť rokov s možnosťou ďalšieho predĺženia po dôkladnom posúdení potreby a primeranosti takéhoto ďalšieho uchovávania, ktoré by nemalo prekročiť tri ďalšie roky.

(35)

S cieľom podporiť dodržiavanie povinnosti a odrádzať od jej obchádzania by mali členské štáty zaviesť sankcie za nesplnenie povinnosti oznámiť alebo povinnosti nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti. Uvedené sankcie by sa mali vzťahovať len na nesplnenie povinnosti oznámiť alebo povinnosti nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti podľa tohto nariadenia a do úvahy by sa nemala brať možná trestná činnosť spojená s peňažnými prostriedkami v hotovosti, ktorá by mohla byť predmetom ďalšieho vyšetrovania a ďalších opatrení mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a nemali by prekračovať mieru potrebnú na podporu dodržiavania povinnosti. Sankcie zavedené členskými štátmi by mali mať rovnocenný odrádzajúci účinok v celej Únii za porušenie tohto nariadenia.

(36)

Hoci väčšina členských štátov už dobrovoľne využíva harmonizovaný formulár oznámenia, úniový formulár oznámenia peňažných prostriedkov v hotovosti (EU-CDF), s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kontrol a efektívne spracúvanie, prenos a analýzu oznámení príslušnými orgánmi, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijatie vzorov formulára oznámenia a formulára hlásenia, na určenie kritérií spoločného rámca pre riadenie rizík, na stanovenie technických pravidiel na výmenu informácií a vzoru formulára, ktorý sa má používať na postúpenie informácií, a na stanovenie pravidiel a formátu, ktoré sa majú používať pri poskytovaní štatistických informácií Komisii. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(37)

V záujme zlepšenia súčasnej situácie, keď je obmedzený prístup k štatistickým informáciám a k dispozícii sú len niektoré údaje o rozsahu prepašovaných peňažných prostriedkov v hotovosti cez vonkajšie hranice Únie zo strany zločincov, by sa mala zaviesť účinnejšia spolupráca prostredníctvom výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a s Komisiou. S cieľom zaručiť, aby táto výmena informácií bola účinná a efektívna by Komisia mala preskúmať, či zavedený systém spĺňa účel alebo či existujú prekážky brániace včasnej a priamej výmene informácií. Navyše by Komisia mala uverejňovať na svojom webovom sídle štatistické informácie.

(38)

S cieľom môcť rýchlo zvážiť budúce zmeny medzinárodných noriem, ako sú normy stanovené skupinou FATF, alebo riešiť obchádzanie tohto nariadenia využívaním komodít používaných ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty alebo využívaním predplatených kariet, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(39)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu nadnárodných rozmerov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a z dôvodu špecifík vnútorného trhu a jeho základných slobôd, ktoré sa môžu plne vykonávať len, ak sa zabezpečí, že pre peňažné prostriedky v hotovosti prechádzajúce cez vonkajšie hranice Únie sa neukladá žiadne príliš rozdielne zaobchádzanie na základe vnútroštátneho práva, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(40)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 Zmluvy o EÚ a prevzaté chartou, najmä jej hlavou II.

(41)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001,

(1)

Pranie špinavých peňazí a súvisiace financovanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti sú na úrovni Únie naďalej závažnými problémami, ktoré narúšajú integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohrozujú vnútorný trh a vnútornú bezpečnosť Únie. V snahe riešiť uvedené problémy a doplniť a posilniť uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (2) je cieľom tejto smernice bojovať proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva a umožniť efektívnejšiu a rýchlejšiu cezhraničnú spoluprácu príslušných orgánov.

(2)

Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo aj na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia prijaté Úniou na boj proti praniu špinavých peňazí by preto mali byť v súlade s ostatnými činnosťami realizovanými v rámci iných medzinárodných fór, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne.

(3)

V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a nástroje iných medzinárodných organizácií a orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Príslušné právne akty Únie by sa mali v náležitých prípadoch ďalej zosúladiť s Medzinárodnými normami týkajúcimi sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní, ktoré prijala FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“). Ako signatár Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu by Únia mala transponovať požiadavky vyplývajúce z tohto dohovoru do svojho právneho poriadku.

(4)

V rámcovom rozhodnutí Rady 2001/500/SVV (3) sa stanovujú požiadavky týkajúce sa kriminalizovania prania špinavých peňazí. Uvedené rámcové rozhodnutie však nie je dostatočne komplexné a súčasné kriminalizovanie prania špinavých peňazí nie je dostatočne koherentné na to, aby bolo možné účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí v celej Únii a vedie k nedostatkom v presadzovaní a prekážkam v spolupráci medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(5)

Vymedzenie trestných činností, ktoré sú predikatívnymi trestnými činmi pre pranie špinavých peňazí, by malo byť dostatočne jednotné vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa všetky trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody stanoveným v tejto smernici považovali za predikatívne trestné činy pre pranie špinavých peňazí. Okrem toho by členské štáty v prípadoch, keď to uplatňovanie uvedených trestných sadzieb ešte neumožňuje, mali zahrnúť škálu trestných činov do každej z kategórií trestných činov uvedených v tejto smernici. V uvedenom prípade by mali mať členské štáty možnosť rozhodnúť o tom, ako vymedziť škálu trestných činov v rámci každej kategórie. V prípadoch, keď kategória trestných činov, ako je napríklad terorizmus alebo trestné činy proti životnému prostrediu, zahŕňajú trestné činy stanovené v právnych aktoch Únie, táto smernica by mala odkazovať na uvedené právne akty. Členské štáty by však mali považovať akýkoľvek trestný čin stanovený v uvedených právnych aktoch za predikatívny trestný čin pre pranie špinavých peňazí. Akákoľvek trestne postihnuteľná účasť na páchaní predikatívneho trestného činu kriminalizovaná v súlade s vnútroštátnym právom, by sa na účely tejto smernice mala tiež považovať za trestnú činnosť. V prípadoch, keď právo Únie členským štátom umožňuje stanoviť iné než trestné sankcie, by sa v tejto smernici nemala členským štátom ukladať povinnosť, aby na účely tejto smernice v týchto prípadoch klasifikovali trestné činy ako predikatívne trestné činy.

(6)

Používanie virtuálnych mien predstavuje nové riziká a výzvy z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty by mali zaručiť primeranú reakciu na uvedené riziká.

(7)

Vzhľadom na vplyv, ktorý trestné činy prania špinavých peňazí, ktorých sa dopustili osoby zastávajúce verejné funkcie, majú na verejnú sféru a na integritu verejných inštitúcií, mali by mať členské štáty možnosť zvážiť zahrnúť do svojich vnútroštátnych rámcov a v súlade so svojimi právnymi tradíciami prísnejšie tresty pre osoby zastávajúce verejné funkcie.

(8)

V súlade s revidovanými odporúčaniami FATF by sa do vymedzenia trestnej činnosti mali zahrnúť daňové trestné činy súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami. Keďže v každom z členských štátov môžu trestnú činnosť, za ktorú možno uložiť sankcie uvedené v tejto smernici, predstavovať iné daňové delikty, vymedzenia daňových trestných činov sa môžu vo vnútroštátnom práve líšiť. Cieľom tejto smernice však nie je harmonizácia vymedzení daňových trestných činov vo vnútroštátnom práve.

(9)

Členské štáty by si mali v trestnom konaní týkajúcom sa prania špinavých peňazí navzájom čo najširším možným spôsobom pomáhať a zabezpečiť, aby sa informácie vymieňali účinne a včas v súlade s vnútroštátnym právom a platným právnym rámcom Únie. Rozdiely vo vymedzeniach predikatívnych trestných činov vo vnútroštátnom práve by nemali brániť v medzinárodnej spolupráci v trestných konaniach týkajúcich sa prania špinavých peňazí. Spolupráca s tretími krajinami by sa mala zintenzívniť najmä podnecovaním a podporou zavádzania účinných opatrení a mechanizmov na boj proti praniu špinavých peňazí a zabezpečením lepšej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.

(10)

Táto smernica sa nevzťahuje na pranie špinavých peňazí, pokiaľ ide o majetok pochádzajúci z trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (4). Týmto nie je dotknutá možnosť pre členské štáty transponovať túto smernicu a smernicu (EÚ) 2017/1371 na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom jediného komplexného rámca. V súlade s článkom 325 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) majú členské štáty prijať na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie rovnaké opatrenia, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.

(11)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby určité typy prania špinavých peňazí boli trestné aj vtedy, keď sa ich dopúšťa páchateľ trestnej činnosti, z ktorej daný majetok pochádza (samopranie). V takýchto prípadoch, keď činnosť prania špinavých peňazí nespočíva len v držbe alebo používaní majetku, ale zahŕňa aj prevod, zmenu povahy, zatajenie alebo zakrytie majetku a v jej dôsledku dôjde k ďalšej škode okrem tej, ktorá už bola spôsobená trestnou činnosťou, napríklad tak, že sa majetok pochádzajúci z trestnej činnosti uvedie do obehu, a tým sa zatají jeho nezákonný pôvod, toto pranie špinavých peňazí by malo byť trestné.

(12)

Aby boli trestnoprávne opatrenia proti praniu špinavých peňazí účinné, odsúdenie by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné presne určiť, z ktorej trestnej činnosti pochádza majetok alebo vyžadovať predchádzajúce alebo súbežné odsúdenie za uvedenú trestnú činnosť, pričom by sa zohľadnili všetky príslušné okolnosti a dôkazy. Členské štáty by to mali mať možnosť v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi systémami zabezpečiť inými prostriedkami ako prostredníctvom právnych predpisov. Stíhaniu prania špinavých peňazí by takisto nemalo brániť to, že trestná činnosť bola spáchaná v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom sa uplatňujú podmienky stanovené v tejto smernici.

(13)

Cieľom tejto smernice je kriminalizovanie prania špinavých peňazí, ak je spáchané úmyselne a s vedomím, že daný majetok pochádza z trestnej činnosti. V uvedenej súvislosti by táto smernica nemala rozlišovať situácie, keď majetok pochádza priamo z trestnej činnosti a situácie, ak nepriamo pochádza z trestnej činnosti, a to v súlade so širokým vymedzením pojmu „príjmy“, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ (5). Pri posudzovaní toho, či majetok pochádza z trestnej činnosti a či o tom obvinená osoba vedela, by sa pri každom prípade mali zohľadniť osobitné okolnosti prípadu, ako napríklad skutočnosť nepomeru medzi hodnotou majetku a zákonným príjmom obvinenej osoby a časová súvislosť medzi trestnou činnosťou a nadobudnutím majetku. Úmysel a vedomosť možno vyvodiť z objektívnych skutkových okolností. Keďže v tejto smernici sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí, členské štáty môžu v uvedenej oblasti prijať alebo zachovať prísnejšiu trestnoprávnu úpravu. Členské štáty by mali mať možnosť napríklad stanoviť, že trestným činom je aj pranie špinavých peňazí spáchané v dôsledku nedbanlivosti alebo hrubej nedbanlivosti. Odkazy v tejto smernici na pranie špinavých peňazí spáchané v dôsledku nedbanlivosti by sa mali uplatňovať na členské štáty, ktoré takéto konanie kriminalizujú.

(14)

S cieľom odrádzať od prania špinavých peňazí v celej Únii by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa trestala odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky. Uvedená povinnosť sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá individualizácia sankcií a ich uplatňovanie a výkon trestov podľa konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Členské štáty by mali tiež ustanoviť dodatočné sankcie alebo opatrenia, ako napríklad pokuty, dočasné alebo trvalé vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií, dočasný zákaz výkonu obchodnej činnosti alebo dočasný zákaz uchádzať sa o volenú alebo verejnú funkciu. Uvedenou povinnosťou nie je dotknutá úvaha sudcu alebo súdu o tom, či uložiť alebo neuložiť dodatočné sankcie alebo opatrenia, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

(15)

Hoci neexistuje povinnosť zvýšiť tresty, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal sudca alebo súd pri ukladaní trestu páchateľom možnosť zohľadniť priťažujúce okolnosti stanovené v tejto smernici. Je na úvahe sudcu alebo súdu, aby rozhodli, či zvýšia trest vzhľadom na konkrétne priťažujúce okolnosti, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Členské štáty by nemali byť povinné ustanoviť priťažujúcu okolnosť, ak sa v ich vnútroštátnom práve stanovuje, že trestné činy stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV (6) alebo činy, ktoré spáchajú fyzické osoby konajúce ako povinné subjekty pri výkone svojej profesionálnej činnosti, sa trestajú ako samostatné trestné činy, čo môže viesť k prísnejším sankciám.

(16)

Zaistenie a konfiškácia prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti odstraňuje finančné stimuly, ktoré sú hnacou silou trestnej činnosti. Smernica 2014/42/EÚ stanovuje minimálne pravidlá, pokiaľ ide o zaistenie a konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v trestných veciach. Uvedená smernica tiež vyžaduje, aby Komisia predkladala Európskemu parlamentu a Rade správy o jej vykonávaní a v prípade potreby predložila primerané návrhy. Členské štáty by ako minimum mali zabezpečiť zaistenie a konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti vo všetkých prípadoch stanovených v smernici 2014/42/EÚ. Členské štáty by mali skutočne zvážiť aj umožnenie konfiškácie vo všetkých prípadoch, keď trestné konanie nie je možné začať alebo uzavrieť, vrátane prípadov, keď páchateľ zomrel. V súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu a Rady vo vyhlásení pripojenom k smernici 2014/42/EÚ Komisia predloží správu s analýzou uskutočniteľnosti a možných výhod zavedenia ďalších spoločných pravidiel konfiškácie majetku pochádzajúceho z činností trestnej povahy, vrátane prípadov, keď nedošlo k odsúdeniu konkrétnej osoby alebo osôb zodpovedných za uvedené činnosti. Táto analýza zohľadní rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov.

(17)

Vzhľadom na mobilitu páchateľov a príjmov z trestnej činnosti, ako aj komplexné cezhraničné vyšetrovania, ktoré je nutné viesť v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, by všetky členské štáty mali stanoviť svoju právomoc tak, aby príslušným orgánom umožnili vyšetrovať a stíhať túto činnosť. Členské štáty by preto mali zaistiť, aby do ich právomoci patrili situácie, keď je trestný čin spáchaný z ich územia prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, bez ohľadu na to, či sa takéto technológie na jeho území nachádzajú alebo nie.

(18)

Podľa rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/JHA (7) a rozhodnutia Rady 2002/187/JHA (8) príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, ktoré vedú súbežné trestné konania vo veci rovnakých skutkov týkajúcich sa rovnakých osôb majú s pomocou Eurojustu začať vzájomné priame konzultácie, najmä s cieľom zabezpečiť, aby všetky trestné činy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, boli trestne stíhané.

(19)

Na zabezpečenie úspešnosti vyšetrovania a stíhania trestných činov prania špinavých peňazí by subjekty zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie takýchto trestných činov mali mať možnosť používať účinné nástroje vyšetrovania, vrátane tých, ktoré sa používajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti. Malo by sa preto zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatočný počet zamestnancov a cielená odborná príprava, zdroje a najmodernejšie technologické kapacity. Používanie takýchto nástrojov by malo byť v súlade s vnútroštátnym právom cielené a mala by sa pri ňom brať do úvahy zásada proporcionality a charakter a závažnosť vyšetrovaných trestných činov a malo by sa rešpektovať právo na ochranu osobných údajov.

(20)

Táto smernica nahrádza niektoré ustanovenia rámcového rozhodnutia 2001/500/SVV vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou.

(21)

Táto smernica rešpektuje zásady uznané článkom 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a základné práva a slobody a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie vrátane zásad vymedzených v jej hlavách II, III, V a VI, ktoré okrem iného zahŕňajú právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, čo sa vzťahuje aj na požiadavky na presnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť v trestnom práve, prezumpciu neviny, ako aj právo podozrivých a obvinených osôb na prístup k právnemu zástupcovi, právo nevypovedať vo vlastný neprospech a právo na spravodlivý proces. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami, pričom sa zohľadní aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a ďalšie záväzky v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného práva.

(22)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečiť, aby pranie špinavých peňazí vo všetkých členských štátoch podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim trestným sankciám, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(24)

V súlade s článkami 1 a 2 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu. Rámcové rozhodnutie 2001/500/SVV je pre Dánsko naďalej záväzné a uplatňuje sa naň,

(1)

V rozhodnutí Rady 2003/17/ES (3) sa stanovuje, že inšpekcie v teréne vykonávané na určitých množiteľských porastoch v tretích krajinách uvedených na zozname sa za určitých podmienok majú považovať za rovnocenné inšpekciám v teréne uskutočňovaným v súlade s právom Únie a že za určitých podmienok sa osivo určitých druhov krmovín, obilnín, repy a olejnín a priadnych rastlín vyprodukované v týchto krajinách má považovať za rovnocenné osivu vyprodukovanému v súlade s právom Únie.

(2)

Brazílska federatívna republika (ďalej len „Brazília“) predložila Komisii žiadosť o uznanie rovnocennosti svojho systému inšpekcií v teréne v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva krmovín a množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín, ako aj o uznanie rovnocennosti osiva krmovín a osiva obilnín vyprodukovaného a potvrdeného v Brazílii.

(3)

Komisia preskúmala príslušné právne predpisy Brazílie a na základe auditu vykonaného v roku 2016 a týkajúceho sa systému úradných kontrol a potvrdzovania osiva krmovín a obilnín v Brazílii a jeho rovnocennosti s požiadavkami Únie uverejnila svoje zistenia v správe s názvom „Záverečná správa z auditu vykonaného v Brazílii od 11. apríla 2016 do 19. apríla 2016 s cieľom posúdiť systém úradných kontrol a potvrdzovania osiva a jeho rovnocennosť s požiadavkami Európskej únie“.

(4)

Na základe auditu sa dospelo k záveru, že inšpekcie v teréne v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva, odberu vzoriek, testovania a následnej úradnej kontroly osiva krmovín a osiva obilnín sa náležite vykonávajú a spĺňajú podmienky stanovené v prílohe II k rozhodnutiu 2003/17/ES a príslušné požiadavky stanovené v smerniciach Rady 66/401/EHS (4) a 66/402/EHS (5). Okrem toho sa dospelo k záveru, že vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonávanie potvrdzovania osiva v Brazílii sú spôsobilé a svoju činnosť vykonávajú náležitým spôsobom.

(5)

Moldavská republika predložila Komisii žiadosť o uznanie rovnocennosti svojho systému inšpekcií v teréne v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín, množiteľského porastu pre produkciu osiva zelenín a množiteľského porastu pre produkciu osiva olejnín a priadnych rastlín, ako aj o uznanie rovnocennosti osiva obilnín, osiva zelenín a osiva olejnín a priadnych rastlín vyprodukovaného a potvrdeného v Moldavskej republike.

(6)

Komisia preskúmala príslušné právne predpisy Moldavskej republiky a na základe auditu vykonaného v roku 2016 a týkajúceho sa systému úradných kontrol a potvrdzovania osiva obilnín, zelenín, olejnín a priadnych rastlín v Moldavskej republike a jeho rovnocennosti s požiadavkami Únie uverejnila svoje zistenia v správe s názvom „Záverečná správa z auditu vykonaného v Moldavskej republike od 14. do 21. júna 2016 s cieľom posúdiť systém úradných kontrol a potvrdzovania osiva a ich rovnocennosť s požiadavkami Európskej únie“.

(7)

Na základe auditu sa dospelo k záveru, že inšpekcie v teréne v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva, odberu vzoriek, testovania a následnej úradnej kontroly osiva obilnín, zelenín, olejnín a priadnych rastlín sa vykonávajú náležite a spĺňajú podmienky stanovené v prílohe II k rozhodnutiu 2003/17/ES a príslušné požiadavky stanovené v smerniciach Rady 66/402/EHS, 2002/55/ES (6) a 2002/57/ES (7). Okrem toho sa dospelo k záveru, že vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonávanie potvrdzovania osiva v Moldavskej republike sú spôsobilé a svoju činnosť vykonávajú náležitým spôsobom.

(8)

Preto je vhodné uznať rovnocennosť v súvislosti s inšpekciami v teréne uskutočňovanými v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva krmovín a množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín v Brazílii a v súvislosti s osivom krmovín a osivom obilnín vyprodukovaným v Brazílii a úradne potvrdeným brazílskymi orgánmi.

(9)

Takisto je vhodné uznať rovnocennosť v súvislosti s inšpekciami v teréne uskutočňovanými v prípade množiteľského porastu pre produkciu osiva obilnín, množiteľského porastu pre produkciu osiva zelenín a množiteľského porastu pre produkciu osiva olejnín a priadnych rastlín v Moldavskej republike a v súvislosti s osivom obilnín, osivom zelenín a osivom olejnín a priadnych rastlín vyprodukovaným v Moldavskej republike a úradne potvrdeným moldavskými orgánmi.

(10)

V Únii existuje dopyt po dovoze osiva zelenín z tretích krajín vrátane Moldavskej republiky. Preto by sa rozhodnutie 2003/17/ES malo vzťahovať na úradne potvrdené osivo zelenín uvedené v smernici 2002/55/ES s cieľom reagovať na dopyt po tomto osive, ktoré pochádza z Moldavskej republiky a ktoré v budúcnosti môže pochádzať aj z iných tretích krajín.

(11)

S ohľadom na uplatniteľné pravidlá Medzinárodnej asociácie pre skúšanie osív (International Seed Testing Association - ISTA) je vhodné, aby dotknutá tretia krajina poskytla oficiálne prehlásenie, že osivo bolo podrobené odberu vzoriek a testovaniu v súlade s ustanoveniami uvedenými v medzinárodných pravidlách ISTA pre testovanie osiva (ďalej len „pravidlá ISTA“) s ohľadom na oranžové medzinárodné potvrdenia pre zásielky osív, a aby takéto potvrdenia sprevádzali zásielky osív.

(12)

So zreteľom na uplynutie platnosti „experimentu na zistenie odchýlky odberov vzoriek osiva a analýzy osiva“ stanoveného v bode A prílohy V k rozhodnutiu, ktoré prijala Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 28. septembra 2000 a ktoré sa týka schém OECD pre potvrdzovanie odrôd osiva určeného pre medzinárodný obchod, by sa akýkoľvek odkaz na tento experiment mal vypustiť.

(13)

Vzhľadom na pristúpenie Chorvátska k Únii v roku 2013 by sa akýkoľvek odkaz na Chorvátsko ako tretiu krajinu mal vypustiť.

(14)

Rozhodnutie 2003/17/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“) bol zriadený s cieľom poskytovať podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ukončili činnosť z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, z dôvodu pokračovania celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy či z dôvodu novej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)

Ako sa stanovuje v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) EGF nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách z roku 2011).

(3)

Holandsko 23. februára 2018 predložilo žiadosť o mobilizáciu prostriedkov EGF v súvislosti s prepúšťaním v dvadsiatich podnikoch pôsobiacich v sektore finančných služieb v týchto regiónoch: Frízsko, Drenthe a Overijssel v Holandsku. Žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku z EGF podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(4)

Preto by sa v súvislosti so žiadosťou predloženou Holandskom mali mobilizovať prostriedky z EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok vo výške 1 192 500 EUR.

(5)

S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu EGF na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

„b)

odsek 4 sa mení a dopĺňa takto:“

„b)

bod 4 sa mení a dopĺňa takto:“.

„d)

priezvisko, meno a bydlisko fyzickej osoby alebo názov a sídlo spoločnosti/inej organizácie, uvedené v článku 9 ods. 4 písm. f);“

„d)

priezvisko, meno a bydlisko fyzickej osoby alebo názov a sídlo spoločnosti/inej organizácie, uvedené v článku 9 bode 4 písm. f);“.

„12.

prípady, keď nebolo možné získať údaje uvedené v článku 9 ods. 6 v súlade s druhou vetou článku 8 ods. 5;

13.

prípady, keď sa zo zákonných dôvodov nepožadovalo poskytnutie údajov uvedených v článku 9 ods. 6 v súlade s druhou vetou článku 8 ods. 5;

14.

prípady, keď osobe, ktorá nemohla poskytnúť údaje uvedené v článku 9 ods. 6, bolo zamietnuté udelenie víza v súlade s druhou vetou článku 8 ods. 5“

„12.

prípady, keď nebolo možné získať údaje uvedené v článku 9 bode 6 v súlade s druhou vetou článku 8 ods. 5;

13.

prípady, keď sa zo zákonných dôvodov nepožadovalo poskytnutie údajov uvedených v článku 9 bode 6 v súlade s druhou vetou článku 8 ods. 5;

14.

prípady, keď osobe, ktorá nemohla poskytnúť údaje uvedené v článku 9 bode 6, bolo zamietnuté udelenie víza v súlade s druhou vetou článku 8 ods. 5.“.

„a)

informácie o víze a údaje z formulára žiadosti uvedené v článku 9 ods. 2 a 4;“

„a)

informácie o víze a údaje z formulára žiadosti uvedené v článku 9 bodoch 2 a 4;“.

„b)

údaje z formulára žiadosti uvedené v článku 9 ods. 4;“

„b)

údaje z formulára žiadosti uvedené v článku 9 bode 4;“.

„b)

údaje z formulára žiadosti uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a), b) a c);“

„b)

údaje z formulára žiadosti uvedené v článku 9 bode 4 písm. a), b) a c);“.

„e)

údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a) a b) prepojeného (-ných) súboru(-ov) so žiadosťou, ktoré sa týkajú manžela/ manželky a detí.“

„e)

údaje uvedené v článku 9 bode 4 písm. a) a b) prepojeného (-ných) súboru(-ov) so žiadosťou, ktoré sa týkajú manžela/ manželky a detí.“.