Európsky parlament

Európsky parlament (EP) je jediným priamo voleným orgánom EÚ a jedným z najväčších demokratických zhromaždení na svete. Jeho 705 poslancov zastupuje 450 miliónov občanov EÚ. Volia ich voliči z 27 členských štátov EÚ každých 5 rokov. Osoby zvolené do EP sa nazývajú poslanci Európskeho parlamentu.

Počet poslancov EP volených v každom členskom štáte EÚ sa v zásade určuje podľa počtu obyvateľov daného štátu. Rozdelenie kresiel do konca funkčného obdobia na roky 2019 – 2024 je takéto: Belgicko: 21, Bulharsko: 17, Česko: 21, Dánsko: 14, Nemecko: 96, Estónsko: 7, Írsko: 13, Grécko: 21, Španielsko: 59, Francúzsko: 79, Chorvátsko: 12, Taliansko: 76, Cyprus: 6, Lotyšsko: 8, Litva: 11, Luxembursko: 6, Maďarsko: 21, Malta: 6, Holandsko: 29, Rakúsko: 19, Poľsko: 52, Portugalsko: 21, Rumunsko: 33, Slovinsko: 8, Slovensko: 14, Fínsko: 14 a Švédsko: 21.

Rozdelenie kresiel na funkčné obdobie 2024 – 2029 sa bude aktualizovať v súlade s rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2023/2061 a celkový počet volených poslancov EP má byť 720.

Poslankyne majú asi 40 percentné zastúpenie. Poslanci EP môžu vytvárať skupiny na základe svojej politickej príslušnosti, nie štátnej príslušnosti.

Kreslá boli 15. marca 2024 v súčasnosti rozdelené medzi sedem politických skupín takto:

• Skupina Európskej ľudovej strany (178 poslancov),
• Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (140),
• Skupina Renew Europe (102),
• Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (71),
• Európski konzervatívci a reformisti (68),
• Skupina Identita a demokracia (59),
• Skupina ľavice v Európskom parlamente/Severská zelená ľavica (37).

49 poslancov EP v uvedený deň nepatrilo k žiadnej politickej skupine.

Hlavné funkcie EP sú uvedené nižšie.

• Zákonodarná moc: pri väčšine právnych aktov EÚ sa EP delí o legislatívnu právomoc s Radou Európskej únie, a to prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.
• Rozpočtová právomoc: pri hlasovaní o ročnom rozpočte sa EP delí o rozpočtové právomoci s Radou, čím sa rozpočet stáva vynútiteľným prostredníctvom podpisu predsedu EP, pričom dohliada na jeho vykonávanie.
• Právomoc kontroly nad inštitúciami EÚ, najmä Európskou komisiou: EP môže dať alebo odmietnuť dať súhlas s vymenovaním komisárov a má právomoc odvolať Komisiu ako orgán prijatím návrhu na vyslovenie nedôvery. Vykonáva aj právomoc kontroly nad činnosťami EÚ prostredníctvom otázok na písomné a ústne zodpovedanie adresovaných Komisii a Rade. Zriaďuje osobitné výbory a vyšetrovacie výbory, ktorých kompetencie sa neobmedzujú len na činnosti inštitúcií EÚ, ale môžu sa rozšíriť aj na opatrenia prijaté členskými štátmi EÚ pri vykonávaní politík EÚ.

Lisabonská zmluva posilnila úlohu EP tým, že sa dostal na rovnakú úroveň ako Rada, a to tak, že sa:

• rozšíril riadny legislatívny postup na 40 nových oblastí vrátane poľnohospodárstva, energetickej bezpečnosti, prisťahovalectva, spravodlivosti a vnútorných vecí, zdravia a štrukturálnych fondov,
• posilnila úloha EP pri prijímaní rozpočtu EÚ – EP je spolu s Radou zodpovedný za schválenie celého rozpočtu,
• umožnilo poslancom, aby vyjadrili svoj súhlas s veľkým množstvom medzinárodných dohôd prerokovaných EÚ, ako sú medzinárodné obchodné dohody,
• zaviedli nové práva dostávať informácie o činnostiach Európskej rady, rotujúcom predsedníctve Rady a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť,
• udelilo EP právo navrhovať zmeny zmluvy,
• rozšírila kontrolná právomoc EP pri voľbe predsedu Európskej komisie a schvaľovaním členov Komisie hlasovaním o udelení súhlasu.

Poslanci sa zúčastňujú na plenárnych zasadnutiach EP v Štrasburgu a Bruseli a na schôdzach výborov a politických skupín v Bruseli.

V článku 223 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa od EP požaduje prijatie štatútu poslancov EP. Stanovujú sa v ňom pravidlá upravujúce vykonávanie funkcie poslanca EP.

Podľa kódexu správania sa od poslancov EP požaduje, aby konali výlučne vo verejnom záujme a pri výkone svojej práce uplatňovali nestrannosť, poctivosť, transparentnosť, svedomitosť, čestnosť, zodpovednosť a úctu voči reputácii EP.

V článku 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa od EP požaduje, aby prijal rokovací poriadok – interné prevádzkové a organizačné pravidlá EP.