Mimoriadny legislatívny postup

Pod mimoriadnym legislatívnym postupom sa rozumie to, že Rada je jediným zákonodarcom namiesto rovnocenného postavenia spoluzákonodarcu s Európskym parlamentom (spolurozhodovanie) pri legislatívnych návrhoch predložených Európskou komisiou (riadny legislatívny postup, ktorý sa využíva pri väčšine právnych predpisov EÚ).

V článku 289 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa však uvádza, že v určitých prípadoch vymedzených v osobitných článkoch zmluvy je jediným zákonodarcom Rada, pričom Parlament musí buď:

• súhlasiť s návrhom Komisie, alebo
• s ním musí byť tento návrh konzultovaný.

Postup súhlasu

Podľa tohto postupu:

• Parlament môže prijať alebo odmietnuť legislatívny návrh absolútnou väčšinou hlasov, no návrh nemôže meniť ani dopĺňať,
• Rada nemá právomoc zrušiť stanovisko Parlamentu.

Tento postup sa používa pri návrhoch nových právnych predpisov týkajúcich sa boja proti diskriminácii.

Podľa článku 352 ZFEÚ má Parlament právo veta v prípade, že sa toto ustanovenie zmluvy použije ako právny základ pre prijatie návrhu predloženého Komisiou.

Tento postup sa tiež používa pri:

• prijímaní určitých medzinárodných dohôd, ktoré dojednala EÚ [napríklad obchodné dohody s jednou alebo viacerými krajinami mimo EÚ alebo medzinárodnými organizáciami (článok 207 ods. 3 ZFEÚ alebo dohody uvedené v článku 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ)],
• pristúpení nových členských štátov EÚ,
• vážnom porušení základných práv [článok 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)],
• rozhodnutí niektorej krajiny vystúpiť z EÚ (článok 50 ZEÚ).

Konzultačný postup

Podľa tohto postupu:

• Rada prijíma legislatívny návrh až po tom, ako Parlament poskytne svoje stanovisko,
• Parlament môže legislatívny návrh Komisie schváliť, zamietnuť alebo navrhnúť jeho zmeny, Rada ale nemá zákonnú povinnosť to zohľadniť,
• konzultácia s Parlamentom prebieha v prípade nelegislatívneho postupu, keď boli v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ dojednané medzinárodné dohody,
• sa pristupuje ku konzultácii s Parlamentom v prípade právnych predpisov v určitých osobitných oblastiach, ako sú politika hospodárskej súťaže (článok 103 ZFEÚ) a harmonizácia nepriamych daní (článok 113 ZFEÚ).