Rada Európskej únie

Rada Európskej únie („Rada“) je jednou z hlavných rozhodovacích inštitúcií EÚ. Na jej zasadnutiach sa zúčastňujú ministri z 27 členských štátov EÚ. Jej funkcie sú tvorba politík a ich koordinácia.

Sídlo Rady je v Bruseli, ale v súlade s Protokolom č. 6 k zmluvám a s jej rokovacím poriadkom sa zasadnutia konajú v Luxemburgu, a to v apríli, júni a októbri. Zasadnutia Rady (okrem zasadnutí Rady pre zahraničné veci) zvoláva a vedie predsedníctvo, ktoré je určené na šesť mesiacov.

Rada zasadá v 10 zloženiach, na ktorých sa zúčastňujú príslušní ministri členských štátov:

• Všeobecné záležitosti,
• Zahraničné veci,
• Hospodárske a finančné záležitosti,
• Spravodlivosť a vnútorné veci,
• Zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a spotrebiteľské záležitosti,
• Konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor),
• Doprava, telekomunikácie a energetika,
• Poľnohospodárstvo a rybárstvo,
• Životné prostredie,
• Vzdelávanie, mládež, kultúra a šport.

Rada pre „všeobecné záležitosti“ pripravuje a nadväzuje na zasadnutia Európskej rady spolu s predsedom Európskej rady a Komisiou (článok 16 ods. 6 prvý odsek Zmluvy o Európskej únii). Zodpovedá za celkovú koordináciu politík, inštitucionálnych a administratívnych otázok a oblastí ovplyvňujúcich viac ako jednu politiku EÚ, ako je viacročný finančný rámec a rozširovanie. Takisto zabezpečuje jednotnosť a kontinuitu práce jednotlivých zložení Rady.

Činnosť Rady pripravuje Výbor stálych zástupcov členských štátov (Coreper). Na pomoc pri príprave práce Rady môže Coreper zriadiť pracovné skupiny alebo výbory.

Coreper je rozdelený na dve časti:

• Coreper II pozostáva zo stálych zástupcov vlád členských štátov, zaoberá sa položkami, ktoré sa týkajú zložení Rady zameraných na všeobecné záležitosti, zahraničné veci, hospodárske a finančné záležitosti a na spravodlivosť a vnútorné veci,
• Coreper I pozostáva zo zástupcov stálych predstaviteľov, pripravuje činnosti všetkých ostatných zložení Rady.

Rada spolu s Európskym parlamentom vykonáva legislatívnu a rozpočtovú funkciu. Je tiež vedúcou inštitúciou pre rozhodovanie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP). Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Rady.

Vo väčšine prípadov sa rozhodnutia Rady zakladajú na návrhoch Komisie a prijímajú sa spoločne s Európskym parlamentom podľa riadneho legislatívneho postupu. V závislosti od predmetu prijíma Rada rozhodnutia jednoduchou väčšinou, kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne. Kvalifikovaná väčšina je štandardné pravidlo hlasovania.

Podľa zmlúv niektoré rozhodnutia neprijíma Rada, ale sa prijímajú na základe spoločnej dohody vlád členských štátov. Ide napríklad o menovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie alebo stanovovanie sídel inštitúcií a agentúr. Tieto rozhodnutia sa spravidla prijímajú popri zasadnutiach Rady alebo Coreperu. Nejde o akty EÚ, a preto ich nemožno napadnúť na Súdnom dvore Európskej únie.

POZRI AJ

• Výbory a pracovné skupiny
• Coreper
• Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)
• Európska rada
• Predseda Európskej rady
• Európsky parlament
• Predsedníctvo Rady Európskej únie
• Európske inštitúcie
• Členské štáty
• Riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie)
• Kvalifikovaná väčšina
• Zmluvy
• Jednomyseľnosť
• Váženie hlasov v Rade
• Rada Európskej únie(súhrn)
• Rokovací poriadok Rady Európskej únie (súhrn)
• Rada Európskej únie (webové sídlo).