Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy

Rozhodnutie 88/540/EHS o uzatvorení Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu

AKÝ JE CIEĽ DOHOVORU A ROZHODNUTIA?

• Vo Viedenskom dohovore o ochrane ozónovej vrstvy sa stanovujú zásady na ochranu ozónovej vrstvy* v nadväznosti na vedecké varovania, že jej poškodzovanie predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.
• Ide o rámcový dohovor, ktorého cieľom je predovšetkým podporovať medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom výmeny informácií o vplyve ľudskej činnosti na ozónovú vrstvu. Nevyžaduje, aby strany* prijali konkrétne opatrenia. Tie nasledujú neskôr vo forme Montrealského protokolu k Viedenskému dohovoru.
• Viedenský dohovor bol prvý dohovor akéhokoľvek druhu podpísaný všetkými zainteresovanými krajinami, účinnosť nadobudol v roku 1988 a všeobecnú ratifikáciu dosiahol v roku 2009.
• Rozhodnutím 88/540/EHS sa udeľuje právne schválenie Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, zo strany EÚ.

HLAVNÉ BODY

Všeobecnou povinnosťou strán je prijať vhodné opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred nepriaznivými účinkami vyplývajúcimi alebo pravdepodobne vyplývajúcimi z ľudských činností, ktoré menia alebo pravdepodobne menia ozónovú vrstvu. Na základe príslušných vedeckých a technických úvah musia strany najmä:

• prijímať vhodné legislatívne alebo administratívne opatrenia,
• spolupracovať
  • pri systematických pozorovaniach, výskume a výmene informácií v záujme lepšieho porozumenia príslušným záležitostiam,
  • pri formulovaní opatrení, postupov a noriem a pri harmonizácii vhodných politík,
  • s príslušnými medzinárodnými orgánmi pri efektívnom vykonávaní dohovoru a jeho protokolov.

Výskum a vedecké hodnotenie ozónovej vrstvy, do ktorých sú strany zapojené, sa zameriavajú na:

• fyzikálne a chemické procesy,
• ľudské zdravie a iné biologické účinky, najmä zmeny v ultrafialovom slnečnom žiarení,
• klimatické účinky,
• látky, postupy, procesy a činnosti a ich kumulatívny vplyv,
• účinky vyplývajúce z akýchkoľvek zmien ozónovej vrstvy,
• alternatívne látky a technológie,
• súvisiace sociálno-ekonomické záležitosti,
• podrobnejšie faktory, napríklad fyzika a chémia atmosféry a špecifické chemické látky, sú uvedené v prílohách.

Strany ďalej musia:

• uľahčovať a podporovať výmenu vedeckých, technických, sociálno-ekonomických, obchodných a právnych informácií súvisiacich s dohovorom (podrobnejšie sú uvedené v prílohe II),
• pri zohľadnení potrieb rozvojových krajín spolupracovať pri podpore rozvoja a prenosu technológií, a to tak, že budú
  • pomáhať partnerom získavať alternatívne technológie,
  • poskytovať potrebné informácie, napríklad príručky a návody,
  • dodávať vybavenie a zariadenia na výskum,
  • realizovať výcvik vedeckých a technických pracovníkov,
• informovať rozhodovací orgán (Konferenciu strán) o opatreniach, ktoré prijali na vykonávanie dohovoru.

Konferencia strán (v ktorej sú všetky signatárske krajiny zastúpené a majú hlas):

• monitoruje vykonávanie dohovoru,
• posudzuje vedecké informácie,
• podporuje vhodné harmonizované politiky, stratégie a opatrenia,
• prijíma programy výskumu, vedeckej a technickej spolupráce, výmeny informácií a prenosu technológií a znalostí,
• posudzuje zmeny a doplnenia dohovoru a možné ďalšie protokoly,
• podľa potreby využíva odborné znalosti orgánov, ako sú Svetová meteorologická organizácia a Svetová zdravotnícka organizácia,
• snaží sa riešiť spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru vyjednávaním alebo sprostredkovaním prostredníctvom tretej strany. Ak tieto riešenia zlyhajú, záležitosť sa môže postúpiť zmierovacej komisii alebo Medzinárodnému súdnemu dvoru,
• využíva podporu sekretariátu.

Štyri roky po tom, ako dohovor nadobudol platnosť, môže strana oznámiť svoj zámer odstúpiť. Odstúpenie nadobúda platnosť o rok neskôr.

ODKEDY SA DOHOVOR A ROZHODNUTIE UPLATŇUJÚ?

• Dohovor nadobudol platnosť 22. septembra 1988.
• Rozhodnutie sa uplatňuje od 25. októbra 1988.

KONTEXT

• Viedenský dohovor bol prijatý 22. marca 1985 a nadobudol platnosť22. septembra 1988. Od chvíle, kedy nadobudol platnosť, sa svetová spotreba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu znížila vďaka medzinárodným opatreniam o 98 %. Ozónová vrstva sa však podľa predpokladov plne obnoví až v druhej polovici tohto storočia.
• EÚ vykonáva dohovor a jeho Montrealský protokol prostredníctvom vlastných právnych predpisov o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu a fluórovaných skleníkových plynoch, ktoré patria k najprísnejším a najpokrokovejším vo svete.
• Nariadenie EÚ o ozóne [nariadenie (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu] prevyšuje požiadavky Montrealského protokolu v niekoľkých ohľadoch, napríklad:
  • má ambicióznejší harmonogram znižovania,
  • vzťahuje sa na viac látok,
  • upravuje aj ich prítomnosť vo výrobkoch a zariadeniach (nie len hromadne ako Montrealský protokol).
• Nariadenie EÚ o F plynoch [nariadenie (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch] uplatňované od roku 2015 počíta pre skleníkové plyny s ambicióznejším znižovaním a vzťahuje sa skleníkové plyny vo výrobkoch a zariadeniach (nie len hromadne ako Montrealský protokol).
• Ďalšie informácie:
  • Ochrana ozónovej vrstvy (Európska komisia).

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÉ DOKUMENTY

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 10 – 20)

Rozhodnutie Rady 88/540/EHS zo 14. októbra 1988 týkajúce sa uzatvorenia Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 8 – 9)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1 – 30)

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 1005/2009 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu – Vyhlásenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 21 – 28)

Rozhodnutie Rady 82/795/EHS z 15. novembra 1982 o konsolidácii ochranných opatrení týkajúcich sa chlórfluórovaných uhľovodíkov v životnom prostredí (Ú. v. ES L 329, 25.11.1982, s. 29 – 30)

Rozhodnutie Rady 80/372/EHS z 26. marca 1980 o chlórfluórovaných uhľovodíkoch v životnom prostredí (Ú. v. ES L 90, 3.4.1980, s. 45)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195 – 230)

Posledná aktualizácia 12.12.2019