EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020DC0499

Návrh ODPORÚČANIE RADY o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19

COM/2020/499 final

V Bruseli4. 9. 2020

COM(2020) 499 final

2020/0256(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19

(Text s významom pre EHP)


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Právo občanov EÚ voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci Európskej únie je jedným z najväčších úspechov Únie a dôležitou hnacou silou jej hospodárstva.

S cieľom obmedziť šírenie ochorenia COVID-19 prijali členské štáty 1 rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov voľne sa pohybovať v rámci Európskej únie. Tieto opatrenia často zahŕňali obmedzenia vstupu do iného členského štátu alebo iné osobitné požiadavky (ako napríklad absolvovanie karantény) vzťahujúce sa na cezhraničných cestujúcich vrátane tých, ktorí cestujú z hospodárskych dôvodov, ako sú pracovníci a podnikatelia.

Hoci opatrenia boli určené na ochranu zdravia a blahobytu občanov, mali závažné dôsledky na slobodu pohybu v rámci Únie, čo malo dominový efekt na vnútorný trh. Obnovenie slobody pohybu pri súčasnej ochrane verejného zdravia je prioritou, či už z pracovných, rodinných alebo rekreačných dôvodov. Uplatňovanie práv na voľný pohyb, ktoré občanom Únie priamo udeľujú zmluvy, by malo byť naďalej možné, pričom by sa malo obmedziť opätovné zavedenie vírusu do oblastí, v ktorých sa už dostal pod kontrolu.

Od vypuknutia pandémie Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť postupný návrat k voľnému pohybu. V marci 2020 Komisia vydala usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb 2 a usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 3 , ktoré obsahujú pokyny týkajúce sa voľného pohybu cezhraničných pracovníkov, sezónnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb vykonávajúcich kritické povolania.

V rámci balíka usmernení a odporúčaní s cieľom pomôcť členským štátom postupne zrušiť obmedzenia slobody pohybu prijala Komisia 13. mája 2020 oznámenie o fázovom a koordinovanom prístupe k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach 4 , v ktorom sa odkazuje aj na možnosť opätovne zaviesť určité opatrenia, ak si to vyžiada epidemiologická situácia.

Komisia 11. júna 2020 prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné 5 , v ktorom dôrazne vyzvala členské štáty, aby dokončili proces rušenia obmedzení voľného pohybu v rámci EÚ hneď, ako to umožní epidemiologická situácia.

Komisia 15. júla 2020 prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o krátkodobej pripravenosti EÚ v oblasti zdravia na vypuknutia nákazy COVID-19 6 .

Útvary Komisie zaslali 7. augusta 2020 členským štátom úradný list, v ktorom pripomenuli zásady uplatniteľné na obmedzenia voľného pohybu s cieľom poskytnúť východiskové informácie pre prípadné rozhodnutia o obmedzeniach voľného pohybu súvisiacich s pandémiou. V súlade so zásadou proporcionality akékoľvek obmedzenia tohto práva musia byť nevyhnutné a musia skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Tento list bol zameraný aj na podporu koordinácie a zabezpečenie jasnosti a predvídateľnosti pre občanov a podniky.

Aj naďalej je potrebný ďalší pokrok a ďalšie koordinačné úsilie medzi členskými štátmi. Vzhľadom na vývoj pandémie niektoré členské štáty zachovali alebo opätovne zaviedli určité obmedzenia voľného pohybu v rámci EÚ. Jednostranné opatrenia viedli k výrazným narušeniam. Zatiaľ čo zákazy vstupu boli medzičasom do veľkej miery zrušené, podniky a občania stále čelia širokej škále rozdielnych opatrení, ktoré sa často prijímajú vo veľmi krátkom čase, sú založené na veľmi odlišných kritériách alebo nie sú dostatočne koordinované s ostatnými členskými štátmi. To viedlo k vysokej miere neistoty pre občanov aj pre podniky.

Vzhľadom na skúsenosti získané z predchádzajúcich fáz pandémie je pri prijímaní obmedzení slobody pohybu potrebné uplatniť dobre koordinovaný, predvídateľný a transparentný prístup. V záujme úsilia o začatie bezpečnej obnovy hospodárstva EÚ a zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu je kľúčová prevencia šírenia vírusu, ochrana zdravia občanov, ako aj zachovanie voľného pohybu v rámci Únie za bezpečných podmienok. Osobitnú pozornosť treba venovať zabezpečeniu neobmedzenej cezhraničnej hospodárskej činnosti.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Toto odporúčanie slúži na vykonávanie existujúcich ustanovení týkajúcich sa obmedzení slobody pohybu z dôvodov verejného zdravia.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Toto odporúčanie je v súlade s ostatnými politikami Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú verejného zdravia a kontrol na vnútorných hraniciach.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä jej článok 21 ods. 2, článok 46, článok 52 ods. 2, článok 168 ods. 6 a článok 292.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Článkom 292 ZFEÚ sa Rade umožňuje prijímať odporúčania. Podľa tohto ustanovenia Rada koná na návrh Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých zmluvy ustanovujú, že prijíma akty na návrh Komisie.

To platí aj v súčasnej situácii, keďže je potrebný konzistentný prístup, aby sa zabránilo ďalším narušeniam spôsobeným jednostrannými a nedostatočne koordinovanými opatreniami obmedzujúcimi voľný pohyb v rámci Únie. Podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Ak sa ukáže, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné opatrenie na úrovni Únie, Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať ustanovenia s cieľom uľahčiť výkon týchto práv.

Podľa článku 46 ZFEÚ Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydajú smernice alebo nariadenia o opatreniach potrebných na to, aby sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov, ako to vymedzuje článok 45.

Podľa článku 49 ods. 1 ZFEÚ sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa. Podľa článku 56 ods. 1 ZFEÚ sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Únii. To zahŕňa aj obmedzenia slobody prijímať služby v inom členskom štáte.

Podľa článku 52 ods. 2 ZFEÚ Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydajú usmernenia na koordináciu ustanovení, ktorých cieľom je stanoviť osobitné opatrenia týkajúce sa výkonu slobody usadiť sa, prijatých na základe verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. V súlade s článkom 62 ZFEÚ sa toto ustanovenie uplatňuje rovnako na služby.

Podľa článku 168 ods. 6 môže Rada na návrh Komisie prijímať aj odporúčania na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie.

Proporcionalita

Prijatie jednostranných alebo nekoordinovaných opatrení pravdepodobne povedie k nejednotným a rozdrobeným obmedzeniam voľného pohybu a spôsobí neistotu občanov Únie pri uplatňovaní ich práv EÚ. Návrh neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie zamýšľaného cieľa.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuvádza sa.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

V návrhu sa zohľadňujú diskusie s členskými štátmi, ktoré sa uskutočňovali v pravidelných intervaloch od zavedenia prvých dočasných obmedzení, dostupné informácie o vyvíjajúcej sa epidemiologickej situácii, relevantné dostupné vedecké dôkazy a priama spätná väzba od občanov Únie, a to aj v súvislosti s početnými listami adresovanými Európskej komisii.

Posúdenie vplyvu

Neuvádza sa.

Základné práva

Sloboda pohybu je základným právom zakotveným v článku 45 Charty základných práv Európskej únie. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno zaviesť obmedzenia len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Článok 21 Charty zakazuje obmedzenie na základe štátnej príslušnosti v rámci rozsahu pôsobnosti zmlúv.

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 7 sa práva na voľný pohyb môžu obmedziť v záujme ochrany určitých verejných záujmov, konkrétne ochrany verejného zdravia, verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Takéto obmedzenia sa musia uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie, ako aj s dodržiavaním základných práv. Opatrenia by mali zohľadňovať aspekt verejného zdravia, a preto nemôžu presahovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na ochranu verejného záujmu, ktorým sa odôvodnilo ich prijatie.

Akékoľvek obmedzenia slobody pohybu v rámci Únie odôvodnené na základe verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia musia byť nevyhnutné, primerané a založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Musia byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, pričom nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

Toto odporúčanie by sa nemalo chápať ako uľahčovanie alebo podporovanie prijatia obmedzení voľného pohybu zavedených v reakcii na pandémiu. Jeho cieľom je skôr zabezpečiť koordinovaný prístup v prípade, že by sa členský štát rozhodol zaviesť takéto obmedzenia. Rozhodnutie o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, zostáva v zodpovednosti členských štátov, ktoré musia konať v súlade s právom Únie. Členské štáty si tak isto ponechávajú možnosť nezaviesť obmedzenia, aj keď sú splnené kritériá a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Žiadny.

5.ĎALŠIE PRVKY

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Koordinovaný prístup členských štátov si vyžaduje spoločné úsilie v štyroch kľúčových bodoch: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie spoločných kritérií s použitím dohodnutého farebného kódu, prijatie spoločného prístupu, pokiaľ ide o opatrenia uplatňované na osoby, ktoré sa presúvajú do oblastí a z oblastí identifikovaných ako oblasti s vyšším rizikom, a poskytovanie jasných, komplexných a včasných informácií verejnosti o akýchkoľvek obmedzeniach a sprievodných požiadavkách.

S cieľom zabezpečiť, aby bol proces zvládnuteľný a transparentný, sa návrh zameriava na tri kritériá, a to na 14-dňovú kumulatívnu mieru oznámených prípadov ochorenia COVID-19, mieru pozitivity testov a mieru testovania. Tieto kritériá by sa potom mali uplatňovať na rôzne oblasti, v ideálnom prípade na regióny členských štátov. Podľa týchto kritérií by sa mali posudzovať len oblasti s mierou testovania viac ako 250 testov na ochorenie COVID-19 na 100 000 obyvateľov, aby sa zabezpečila dostupnosť dostatočne spoľahlivých údajov.

Na základe týchto kritérií by sa obmedzenia mohli uplatňovať (ak vôbec) len na regióny, v ktorých 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 50 alebo viac prípadov a miera pozitivity testov je 3 % alebo viac. Obmedzenia by sa mohli uplatňovať na regióny, v ktorých je 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 vyššia ako 150 prípadov na 100 000 obyvateľov, a to aj vtedy, ak je miera pozitivity testov nižšia ako 3 %. Uvedené kritériá a prahové hodnoty sú založené na rozsiahlych diskusiách s členskými štátmi a na údajoch, ktoré sprístupnili členské štáty.

Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi bude Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) pravidelne vytvárať aktualizované mapy rozčlenené podľa regiónov, ktoré budú ukazovať, či sa v danej oblasti dosiahli uvedené prahové hodnoty.

Ak sa nedosiahne prahová hodnota pre 14-dňovú kumulatívnu mieru oznámených prípadov ochorenia COVID-19 ani prahová hodnota pre mieru pozitivity testov, región by sa mal označiť ako „zelený“. Ak sa dosiahne len jedna z prahových hodnôt, región by sa mal označiť ako „oranžový“. Ak sa dosiahnu obidve prahové hodnoty, región by sa mal označiť ako „červený“. Ak nie sú k dispozícii dostatočné údaje alebo nie je dosiahnutá miera testovania, región by sa mal označiť ako „šedý“.

Mapy, ktoré bude vytvárať ECDC, by mali uľahčiť koordinovaný prístup členských štátov k vlastným rozhodovacím procesom a zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia prijaté členskými štátmi boli konzistentné a dobre koordinované.

Členské štáty by napríklad mohli na základe týchto kritérií a prahových hodnôt uplatňovať obmedzenia pri príchode z určitej oblasti,

a)v ktorej 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 70 prípadov a miera pozitivity testov je 5,5 % („červená oblasť“); alebo

b)v ktorej 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 175 prípadov na 100 000 obyvateľov bez ohľadu na mieru pozitivity testov („červená oblasť“).

Naopak, členské štáty by nemali uplatňovať obmedzenia pohybu pri príchode z oblasti,

c)v ktorej 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 20 prípadov a miera pozitivity testov je 2,5 % („zelená oblasť“);

d)v ktorej 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 55 prípadov a miera pozitivity testov je 1,5 % („oranžová oblasť“, môže sa vyžadovať predloženie lokalizačných kariet verejného zdravia cestujúcich alebo testovanie);

e)v ktorej 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 20 prípadov a miera pozitivity testov je 4,5 % („oranžová oblasť“, môže sa vyžadovať predloženie lokalizačných kariet verejného zdravia cestujúcich alebo testovanie).

Táto mapa by potom mala slúžiť ako základ pre rozhodovacie procesy členských štátov, ktoré by sa čo najviac koordinovali podľa dohodnutého harmonogramu:

a)Každý týždeň: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb uverejňuje aktualizovanú verziu mapy s farebnými kódmi.

b)Vo štvrtok: Členské štáty, ktoré majú v úmysle uplatňovať obmedzenia na osoby cestujúce z oblasti klasifikovanej ako „červená“ alebo „šedá“, informujú o svojom zámere ostatné členské štáty a Komisiu.

c)V pondelok: Opatrenia oznámené členskými štátmi by mali nadobudnúť účinnosť (okrem výnimočných okolností).

Dodržiavaním tohto dohodnutého harmonogramu by sa zabezpečila koordinácia medzi členskými štátmi a zvýšila by sa predvídateľnosť, právna istota a súlad s predpismi, čo by bolo prínosné pre občanov a podniky.

2020/0256 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2, článok 46, článok 52 ods. 2, článok 168 ods. 6 a prvú a druhú vetu článku 292,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Občianstvo Únie priznáva každému občanovi Únie právo na voľný pohyb.

(2)Podľa článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 8 sa uvedené právo stáva účinným. Článkom 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa takisto zabezpečuje sloboda pohybu a pobytu.

(3)Podľa článku 45 ods. 1 ZFEÚ sa zabezpečí voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie. Dosiahnutie tohto cieľa zahŕňa právo pracovníkov členských štátov voľne sa pohybovať v rámci Únie na účel výkonu zamestnania s výhradou akýchkoľvek obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou alebo verejným zdravím.

(4)Podľa článku 49 ods. 1 ZFEÚ sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu v inom členskom štáte.

(5)Podľa článku 56 ods. 1 ZFEÚ sa zakazujú aj obmedzenia slobody poskytovať služby v rámci Únie. Zahŕňa to aj právo poskytovateľov služieb prekročiť hranice s cieľom poskytovať služby a právo príjemcov služieb cestovať do krajiny poskytovateľa služieb s cieľom získať službu. Dosiahnutie týchto cieľov odôvodňuje koordináciu opatrení, ktorých prijatie môžu členské štáty zvažovať v súvislosti s cudzími štátnymi príslušníkmi z dôvodov verejného zdravia.

(6)V súlade s článkom 168 ods. 1 ZFEÚ sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

(7)Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) 30. januára 2020 vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. WHO 11. marca 2020 dospela k záveru, že ochorenie COVID-19 možno charakterizovať ako pandémiu.

(8)S cieľom obmedziť šírenie vírusu prijali členské štáty rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov Únie voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ako napríklad obmedzenia vstupu alebo požiadavky, aby cezhraniční cestujúci absolvovali karanténu.

(9)Rada 13. februára 2020 prijala závery o ochorení COVID-19 9 , v ktorých naliehavo vyzvala členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou primeraným a vhodným spôsobom rozvíjali úzku a posilnenú koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinnosť všetkých opatrení vrátane prípadných opatrení týkajúcich sa cestovania pri súčasnom zaručení voľného pohybu v rámci Únie a s cieľom zabezpečiť optimálnu ochranu verejného zdravia.

(10)Hlavy štátov alebo predsedovia vlád Európskej únie 10. marca 2020 zdôraznili, že reakcia na ochorenie COVID-19 si vyžaduje spoločný európsky prístup.

(11)Komisia 16. marca 2020 prijala usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb 10 . Hlavy štátov alebo predsedovia vlád Európskej únie schválili tieto usmernenia 17. marca 2020.

(12)Komisia 30. marca 2020 prijala usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 11 s cieľom zabezpečiť, aby sa mobilní pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby v rámci Únie, najmä tí, ktorí vykonávajú kritické povolania na boj proti pandémii, mohli dostať na svoje pracovisko.

(13)Predsedníčka Európskej komisie a predseda Európskej rady 15. apríla 2020 predstavili spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19 12 , podľa ktorého by sa obmedzenia voľného pohybu mali zrušiť, keď sa dostatočne upraví epidemiologická situácia a keď sa vo veľkej miere a zodpovedne budú uplatňovať pravidlá týkajúce sa obmedzenia sociálnych kontaktov.

(14)Komisia 7. mája 2020 prijala Usmernenia týkajúce sa voľného pohybu zdravotníckych pracovníkov a minimálnej harmonizácie odbornej prípravy vo vzťahu k núdzovým opatreniam v súvislosti s ochorením COVID-19 – odporúčania týkajúce sa smernice 2005/36/ES 13 , aby pomohla členským štátom riešiť okamžitý nedostatok pracovníkov.

(15)V rámci balíka usmernení a odporúčaní prijala Komisia 13. mája 2020 oznámenie o fázovom a koordinovanom prístupe k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach 14 . V oznámení sa navrhuje fázový a koordinovaný prístup, ktorý by sa mal začať rušením obmedzení medzi oblasťami alebo členskými štátmi s dostatočne podobnou epidemiologickou situáciou. K opatreniam by sa malo pristupovať flexibilne a malo by sa rátať s možnosťou, že sa niektoré z nich opätovne zavedú, ak si to vyžiada epidemiologická situácia. Podľa oznámenia by členské štáty mali konať na základe epidemiologických kritérií, schopnosti uplatňovať opatrenia na zamedzenie šírenia počas celej cesty, ako aj hospodárskych a sociálnych aspektov.

(16)Komisia 11. júna 2020 prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné 15 , v ktorom dôrazne vyzvala členské štáty, aby dokončili proces rušenia obmedzení voľného pohybu v rámci Únie.

(17)Komisia 16. júla 2020 prijala usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s pandémiou COVID-19 16 , v ktorých vnútroštátnym orgánom, inšpektorátom práce a sociálnym partnerom poskytuje pokyny v záujme zaručenia práv, zdravia a bezpečnosti sezónnych pracovníkov a zabezpečenia toho, aby si sezónni pracovníci boli vedomí svojich práv.

(18)S cieľom uľahčiť neobmedzený tok tovaru v rámci Únie prijala Komisia oznámenie o uplatňovaní zelených jazdných pruhov v rámci usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb 17 , usmernenia o uľahčení prepravy leteckého nákladu počas pandémie COVID-19 18 a usmernenia o ochrane zdravia, repatriácii a cestovných službách pre námorníkov, cestujúcich a ďalšie osoby na palube lodí 19 .

(19)Vzhľadom na zníženie počtu prípadov ochorenia COVID-19 v celej Únii počas mesiacov jún a júl 2020 zrušili mnohé členské štáty obmedzenia voľného pohybu uložené počas prvej vlny infekcií.

(20)Keďže v auguste 2020 sa počet prípadov ochorenia COVID-19 začal vo veľkej časti Únie zvyšovať, niektoré členské štáty začali opätovne zavádzať obmedzenia voľného pohybu.

(21)Obmedzenia voľného pohybu osôb v rámci Únie zavedené s cieľom obmedziť šírenie ochorenia COVID-19 by mali vychádzať z osobitných a obmedzených dôvodov verejného záujmu, konkrétne z ochrany verejného zdravia. Takéto obmedzenia by sa mali uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie. Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť koordinované uplatňovanie týchto zásad na výnimočnú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19. Mechanizmy zavedené týmto odporúčaním by sa preto z hľadiska rozsahu a času mali obmedziť výlučne na obmedzenia prijaté v reakcii na túto pandémiu.

(22)Jednostranné opatrenia v tejto oblasti môžu spôsobiť výrazné narušenia, pretože podniky a občania čelia širokému spektru odlišných a rýchlo sa meniacich opatrení. To je obzvlášť škodlivé v situácii, keď je už európske hospodárstvo týmto vírusom výrazne postihnuté.

(23)Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť zvýšenú koordináciu medzi členskými štátmi, ktoré uvažujú o prijatí opatrení obmedzujúcich voľný pohyb z dôvodov verejného zdravia. Na zníženie vplyvu obmedzení na občanov a hospodárstvo Únie je potrebný koordinovaný prístup členských štátov, ktorým sa zvýši transparentnosť a predvídateľnosť a súčasne sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

(24)Koordinovaný prístup členských štátov si vyžaduje spoločné úsilie v štyroch kľúčových oblastiach: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na základe dohodnutého farebného kódu, a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o prípadné opatrenia, ktoré sa môžu primerane uplatňovať na osoby pohybujúce sa medzi oblasťami v závislosti od úrovne rizika prenosu v uvedených oblastiach.

(25)Šesť mesiacov od začiatku krízy je na základe pravidelnej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou k dispozícii viac informácií o najúčinnejších opatreniach, ktoré možno prijať. Kritériá a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vychádzajú z údajov poskytnutých členskými štátmi.

(26)Vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu by Komisia s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb mala pravidelne posudzovať kritériá, potreby týkajúce sa údajov a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vrátane toho, či zvážiť iné kritériá, ako napríklad mieru hospitalizácie alebo mieru obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti.

(27)Pri epidemiologickej klasifikácii oblastí a regiónov by členské štáty mali uplatňovať koordinovaný súbor ukazovateľov a metodiky. V záujme zacielenia obmedzení na to, čo je nevyhnutne potrebné, by sa členské štáty mali v obmedzeniach v najväčšej možnej miere a nediskriminačným spôsobom zamerať na osoby prichádzajúce z konkrétnych osobitne postihnutých oblastí alebo regiónov, a nie na celé územie členského štátu.

(28)Toto odporúčanie by sa nemalo chápať ako uľahčovanie alebo podporovanie prijatia obmedzení voľného pohybu zavedených v reakcii na pandémiu, ale skôr ako snaha poskytnúť koordinovaný prístup v prípade, že by sa členský štát rozhodol zaviesť takéto obmedzenia. Rozhodnutie o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, zostáva v zodpovednosti členských štátov, ktoré musia konať v súlade s právom Únie. Členské štáty si tak isto ponechávajú možnosť nezaviesť obmedzenia, aj keď sú splnené kritériá a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní.

(29)O obmedzeniach voľného pohybu by sa malo uvažovať len vtedy, ak majú členské štáty dostatočné dôkazy na odôvodnenie takýchto obmedzení z hľadiska ich prínosu pre verejné zdravie a ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by obmedzenia boli účinné.

(30)Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo každý týždeň uverejňovať a aktualizovať mapy, v ktorých sa uvádza stav spoločných kritérií pre regióny EÚ, a to na základe údajov poskytnutých členskými štátmi.

(31)S cieľom zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi a zvýšiť predvídateľnosť pre verejnosť by členské štáty mali pri úvahách o tom, či zaviesť obmedzenia slobody pohybu v dôsledku pandémie COVID-19, používať dohodnutý harmonogram.

(32)S cieľom obmedziť narušenie vnútorného trhu a rodinného života počas trvania pandémie by sa od cestujúcich so základnou funkciou alebo potrebou, ako sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúci kritické povolania, cezhraniční pracovníci, pracovníci v doprave alebo poskytovatelia dopravných služieb, námorníci a osoby cestujúce z naliehavých obchodných alebo rodinných dôvodov vrátane členov cezhraničných rodín, ktorí cestujú pravidelne, nemalo vyžadovať, aby absolvovali karanténu.

(33)V záujme obmedzenia vplyvu akýchkoľvek zavedených obmedzení voľného pohybu, zabezpečenia predvídateľnosti, právnej istoty a dodržiavania pravidiel zo strany občanov má zásadný význam jasné, včasné a komplexné informovanie verejnosti,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Všeobecné zásady

1.Akékoľvek obmedzenia voľného pohybu osôb v rámci Únie zavedené s cieľom obmedziť šírenie ochorenia COVID-19 by mali vychádzať z osobitných a obmedzených dôvodov verejného záujmu, konkrétne z ochrany verejného zdravia. Takéto obmedzenia by sa mali uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie. Akékoľvek prijaté opatrenia by preto nemali presahovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na ochranu verejného zdravia.

2.Všetky takéto obmedzenia by sa mali zrušiť hneď, ako to umožní epidemiologická situácia.

3.Nesmie dochádzať k diskriminácii medzi členskými štátmi, napríklad uplatňovaním veľkorysejších pravidiel týkajúcich sa cestovania do susedného členského štátu a zo susedného členského štátu v porovnaní s cestovaním do iných členských štátov a z iných členských štátov, ktoré sa nachádzajú v rovnakej epidemiologickej situácii.

4.Obmedzenia nemôžu byť založené na štátnej príslušnosti dotknutej osoby, ale mali by vychádzať z miesta pobytu, na ktorom sa daná osoba zdržiavala počas 14 dní pred príchodom.

5.Členské štáty by mali vždy prijímať svojich vlastných štátnych príslušníkov a občanov Únie a ich rodinných príslušníkov s pobytom na ich území a mali by uľahčovať rýchly tranzit cez svoje územie.

6.Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť špecifikám cezhraničných regiónov a potrebe spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni.

7.Členské štáty by si mali pravidelne vymieňať informácie o všetkých záležitostiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania.

Spoločné kritériá

8.Členské štáty by pri uvažovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19, mali zohľadniť tieto kritériá:

a)„súhrnnú 14-dňovú mieru oznámených prípadov ochorenia COVID-19“, t. j. celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 obyvateľov v danej oblasti za posledných 14 dní;

b)„mieru pozitivity testov“, t. j. percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na infekciu COVID-19 vykonaných v danej oblasti počas posledného týždňa;

c)„mieru testovania“, t. j. počet testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov vykonaných v danej oblasti počas posledného týždňa.

Údaje o spoločných kritériách

9.S cieľom zabezpečiť dostupnosť komplexných a porovnateľných údajov by členské štáty mali každý týždeň poskytovať Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb údaje o kritériách uvedených v bode 8.

Členské štáty by mali poskytovať tieto údaje aj na regionálnej úrovni v záujme zabezpečenia toho, aby sa všetky opatrenia mohli zamerať na tie regióny, v ktorých sú nevyhnutne potrebné.

Spoločné prahové hodnoty pri uvažovaní o obmedzeniach voľného pohybu

10.Členské štáty by nemali obmedzovať voľný pohyb osôb cestujúcich do iného členského štátu alebo z iného členského štátu,

a)v ktorom 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje menej ako 50 nových prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 obyvateľov; alebo

b)v ktorom je miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 nižšia ako 3 %;

za predpokladu, že dotknutý členský štát má týždennú mieru testovania viac ako 250 testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov.

V členských štátoch, v ktorých je 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 vyššia ako 150 prípadov na 100 000 obyvateľov, by sa odchylne od uvedeného nemalo uplatňovať kritérium uvedené v písmene b).

11.Členské štáty by mali zohľadniť regionálne rozloženie prípadov v rámci iných členských štátov. Pri vymedzovaní obmedzení voľného pohybu by sa podľa možnosti malo vždy prihliadať na situáciu v postihnutých regiónoch dotknutého členského štátu. Na tento účel by sa prahové hodnoty uvedené v bode 10 mali uplatňovať na regionálnej úrovni a nemali by obmedzovať voľný pohyb do iných regiónov alebo z iných regiónov daného členského štátu, ktoré splnili prahové hodnoty.

Mapovanie rizikových oblastí pri uvažovaní o obmedzeniach voľného pohybu

12.Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi by Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb malo uverejniť mapu krajín EÚ/EHP 20 rozčlenenú podľa regiónov, aby podporilo členské štáty pri ich rozhodovaní. Na tejto mape by jednotlivé oblasti mali byť označené týmito farbami:

a)zelenou, ak je 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 nižšia ako 25 prípadov a miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je nižšia ako 3 %;

b)oranžovou, ak je 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 nižšia ako 50 prípadov, ale miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je 3 % alebo viac, alebo ak sa 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 pohybuje od 25 do 150 prípadov, ale miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je nižšia ako 3 %;

c)červenou, ak 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 predstavuje 50 alebo viac prípadov a miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je 3 % alebo viac, alebo ak je 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 vyššia ako 150 prípadov na 100 000 obyvateľov;

d)šedou, ak nie sú k dispozícii dostatočné informácie na posúdenie kritérií uvedených v bode 10 alebo ak je miera testovania 250 alebo menej testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov. Na rozlíšenie týchto dvoch prípadov by sa mali použiť rôzne odtiene šedej farby.

13.Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo každý týždeň uverejniť aktualizovanú verziu mapy.

Koordinácia medzi členskými štátmi a spoločný harmonogram

14.Členské štáty, ktoré majú v úmysle uplatňovať obmedzenia na osoby cestujúce do oblasti alebo z oblasti klasifikovanej ako „červená“ alebo „šedá“ podľa bodu 12 písm. c) a d) na základe svojich rozhodovacích postupov, by mali ostatné členské štáty a Komisiu o svojom zámere informovať vo štvrtok.

Na tento účel by členské štáty mali využívať zriadenú sieť integrovanej politickej reakcie na krízu (ďalej len „IPCR“). Kontaktné miesta IPCR by mali zabezpečiť, aby sa informácie bezodkladne postúpili ich príslušným orgánom.

S výnimkou mimoriadnych okolností by opatrenia oznámené členským štátom podľa tohto bodu mali nadobudnúť účinnosť nasledujúci týždeň v pondelok.

15.Pri uvažovaní o tom, či uplatniť obmedzenia, by členské štáty mali zohľadniť aj epidemiologickú situáciu na svojom vlastnom území vrátane politík testovania, počtu vykonaných testov a miery pozitivity testov, ako aj iných epidemiologických ukazovateľov.

16.Členské štáty by nemali ukladať žiadne obmedzenia osobám cestujúcim do oblasti alebo z oblasti klasifikovanej ako červená podľa bodu 12 písm. c), ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, ak rovnaké obmedzenia neuložia na oblasť klasifikovanú ako „červená“ podľa bodu 12 písm. c), ktorá sa nachádza na ich vlastnom území.

17.Členské štáty by mali okamžite informovať ostatné členské štáty a Komisiu o zrušení všetkých predtým zavedených reštriktívnych opatrení, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

Obmedzenia voľného pohybu by sa mali zrušiť, ak sa oblasť opäť klasifikuje ako „oranžová“ alebo „zelená“ podľa bodu 12 za predpokladu, že od ich zavedenia uplynulo aspoň 14 dní.

18.Najneskôr 7 dní po prijatí tohto odporúčania by členské štáty mali postupne rušiť obmedzenia uplatnené pred prijatím tohto odporúčania na oblasti, ktoré nie sú podľa bodu 12 klasifikované ako „červené“ alebo „šedé“.

Spoločný rámec, pokiaľ ide o možné opatrenia pre cestujúcich prichádzajúcich z rizikovejších oblastí

19.Členské štáty by nemali odoprieť vstup osobám cestujúcim z iných členských štátov.

Členské štáty, ktoré zavedú obmedzenia voľného pohybu na základe svojich rozhodovacích postupov, by mohli vyžadovať, aby osoby cestujúce z oblasti klasifikovanej ako „červená“ alebo „šedá“ podľa bodu 12 písm. c) a d)

a)absolvovali karanténu; alebo

b)absolvovali po príchode test na infekciu COVID-19.

Vždy, keď je to možné, by sa namiesto karantény mala uprednostniť možnosť absolvovať test na infekciu COVID-19.

Cestujúci by mali mať možnosť nahradiť test uvedený v písmene b) testom na infekciu COVID-19 vykonaným pred odchodom.

20.Členské štáty by mali vzájomne uznávať výsledky testov na infekciu COVID-19 vykonaných v iných členských štátoch certifikovanými zdravotníckymi subjektmi.

21.Cestujúci so základnou funkciou alebo potrebou by nemali mať povinnosť absolvovať karanténu, a to najmä:

a)pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúci kritické povolania, cezhraniční a vyslaní pracovníci, ako aj sezónni pracovníci uvedení v usmerneniach týkajúcich sa výkonu voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 21 ;

b)pracovníci v doprave alebo poskytovatelia dopravných služieb vrátane vodičov nákladných vozidiel prepravujúcich tovar na použitie na danom území, ako aj vozidiel, ktoré cez ich územie iba prechádzajú;

c)žiaci, študenti a stážisti, ktorí denne cestujú do zahraničia;

d)osoby cestujúce z naliehavých rodinných alebo obchodných dôvodov;

e)diplomati, personál medzinárodných organizácií a osoby pozvané medzinárodnými organizáciami, ktorých fyzická prítomnosť je potrebná na riadne fungovanie týchto organizácií, vojenský personál a humanitárni pracovníci a pracovníci civilnej ochrany pri výkone svojich funkcií;

f)cestujúci v tranzite;

g)námorníci;

h)novinári pri výkone svojich povinností.

22.Členské štáty by mohli vyžadovať, aby osoby prichádzajúce z oblasti klasifikovanej ako „červená“, „oranžová“ alebo „šedá“ podľa bodu 12 písm. c), b) a d) predložili lokalizačné karty verejného zdravia cestujúcich, najmä cestujúci leteckou dopravou, v súlade s požiadavkami na ochranu údajov. Vždy, keď je to možné, by sa na získanie informácií k vyhľadaniu cestujúcich mali využiť digitálne možnosti s cieľom zjednodušiť spracúvanie a zároveň zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých občanov.

23.V odôvodnených prípadoch by členské štáty mohli zvážiť odporúčanie, aby osoby cestujúce z oblasti klasifikovanej ako „oranžová“ podľa bodu 12 písm. b) absolvovali pred odchodom alebo po príchode aspoň test na infekciu COVID-19.

24.Žiadne opatrenia uplatňované na osoby prichádzajúce z oblasti klasifikovanej ako „červená“, „oranžová“ alebo „šedá“ podľa bodu 12 písm. c), b) a d) nesmú byť diskriminačné, t. j. mali by sa uplatňovať rovnako na vracajúcich sa štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu.

25.Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky formálne požiadavky uložené občanom a podnikom predstavovali konkrétny prínos z hľadiska úsilia, ktoré sa v oblasti verejného zdravia vynakladá v boji proti pandémii a aby nevytvárali neprimerané a zbytočné administratívne zaťaženie.

26.Ak sa po príchode do miesta určenia vyskytnú u danej osoby symptómy, malo by sa v súlade s miestnou praxou uskutočniť testovanie, diagnostika, izolácia a vyhľadávanie kontaktov, pričom by nemalo dôjsť k odopretiu vstupu. Informácie o prípadoch, ktoré boli zistené po príchode, by sa na účely vyhľadávania kontaktov mali prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie bezodkladne poskytnúť orgánom verejného zdravotníctva krajín, v ktorých sa dotknutá osoba počas predchádzajúcich 14 dní zdržiavala.

27.Obmedzenia by nemali mať formu zákazov prevádzky určitých dopravných služieb.

Komunikácia a informovanie verejnosti

28.Členské štáty by mali príslušným zainteresovaným stranám a širokej verejnosti poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie o akýchkoľvek obmedzeniach voľného pohybu, o všetkých sprievodných požiadavkách (napríklad negatívnych testoch na infekciu COVID-19 alebo lokalizačných kartách verejného zdravia cestujúcich), ako aj o opatreniach uplatňovaných na cestujúcich, ktorí prichádzajú z oblastí s vyšším rizikom.

Členské štáty by mali predovšetkým čo najskôr informovať verejnosť o všetkých novozavedených alebo zrušených obmedzeniach oznámených ostatným členským štátom a Komisii podľa bodov 14 a 17.

Tieto informácie by sa mali sprístupniť aj na webovej platforme „Re-open EU“, ktorá by mala obsahovať krížový odkaz na mapu pravidelne uverejňovanú Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb podľa bodov 12 a 13.

Podstata opatrení, ich geografický rozsah a kategórie osôb, na ktoré sa vzťahujú, by mali byť jasne opísané.

V Bruseli

   Za Radu

   predseda

(1)    Odkaz na členské štáty zahŕňa všetky členské štáty, ktoré sú viazané acquis o voľnom pohybe, ako aj tretie krajiny viazané pravidlami voľného pohybu (t. j. Island, Lichtenštajnsko a Nórsko na základe Dohody o EHP, Švajčiarsko na základe dohody o voľnom pohybe osôb a Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia stanoveného do 31. decembra 2020 na základe Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu).
(2)    Ú. v. EÚ C 86I, 16.3.2020, s. 1.
(3)    Ú. v. EÚ C 102I, 30.3.2020, s. 12.
(4)    Ú. v. EÚ C 169, 15.5.2020, s. 30.
(5)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0399  
(6)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/GA/TXT/?uri=CELEX:52020DC0318  
(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).
(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).
(9)    Ú. v. EÚ C 57, 20.2.2020, s. 4.
(10)    Ú. v. EÚ C 86I, 16.3.2020, s. 1.
(11)    Ú. v. EÚ C 102I, 30.3.2020, s. 12.
(12)     https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/joint_eu_roadmap_lifting_covid19_containment_measures_sk.pdf  
(13)    Ú. v. EÚ C 156, 8.5.2020, s. 1.
(14)    Ú. v. EÚ C 169, 15.5.2020, s. 30.
(15)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0399  
(16)    Ú. v. EÚ C 235I, 17.7.2020, s. 1.
(17)    Ú. v. EÚ C 96I, 24.3.2020, s. 1.
(18)    Ú. v. EÚ C 100I, 27.3.2020, s. 1.
(19)    Ú. v. EÚ C 119, 14.4.2020, s. 1.
(20)    V súlade s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) sa to rovnako vzťahuje na Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia uvedeného v článku 127 ods. 1 dohody o vystúpení.
(21)    Ú. v. EÚ C 102I, 30.3.2020, s. 12.
Top