Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Umelá inteligencia pre Európu

(2019/C 168/03)

Spravodajca	Jan TREI (EE/EĽS), starosta obce Viimsi
Referenčný dokument	Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Umelá inteligencia pre Európu COM(2018) 237 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta oznámenie na tému Umelá inteligencia pre Európu a v plnej miere podporuje cieľ rozvíjať spoločný prístup v snahe naštartovať investície, pripraviť sa na sociálno-ekonomické zmeny, zvýšiť právnu istotu operácií umelej inteligencie a vypracovať etické usmernenia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Európska komisia poskytla na konzultácie k týmto navrhnutým usmerneniam len veľmi krátky čas (1);

2.

súhlasí s názorom Európskej komisie, pokiaľ ide o mimoriadnu epochálnu zmenu spôsobenú príchodom umelej inteligencie; zdôrazňuje význam, ktorý môže umelá inteligencia zohrávať pri tom, aby sa Európska únia stala konkurencieschopnejšou, inkluzívnejšou a udržateľnejšou, a tým prispieť k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja a zlepšeniu kvality života Európanov;

3.

vyzýva EÚ, aby sa chopila príležitosti automatizovať postupy a opakujúce sa úlohy pomocou strojov a umelej inteligencie, ktoré dokážu vykonávať tieto úlohy v oveľa väčšom rozsahu a omnoho rýchlejšie než by to bolo možné s využitím ľudských síl; Zároveň varuje pred nebezpečenstvom strojového učenia bez dohľadu a automatizovaného prijímania rozhodnutí, ktoré ohrozujú ľudský rozmer a pridanú hodnotu, ktorú prinášajú ľudia;

4.

zdôrazňuje, že umelá inteligencia prináša v súčasnosti zásadnú transformáciu v európskom hospodárstve a spoločnosti, pričom tento trend bude pokračovať, a súhlasí s názorom, že pre umelú inteligenciu je potrebný jasný európsky rámec;

5.

zastáva názor, že poprední politickí predstavitelia musia zaistiť vybudovanie prostredia pre umelú inteligenciu a vypracovanie etických usmernení pre ekosystém umelej inteligencie. Pripomína však, že na európskej úrovni sú urýchlene potrebné legislatívne návrhy;

6.

poukazuje na spoločné úsilie verejných subjektov (na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni) a súkromných subjektov postupne zvyšovať celkový objem investícií do roku 2020 a neskôr;

7.

zdôrazňuje význam lepšieho prepojenia rôznych politík a programov Európskej únie (vrátane EFSI, európskych štrukturálnych a investičných fondov, programov Horizont Európa, Digitálna Európa a Erasmus) na podporu umelej inteligencie;

8.

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány by mali prispievať k vytváraniu podmienok a priaznivého prostredia pre nárast investícií v najbližších rokoch do umelej inteligencie, pričom tieto opatrenia treba koordinovať na národnej a európskej úrovni s cieľom umožniť občanom EÚ vytvárať a používať inovácie;

9.

konštatuje, že investície do umelej inteligencie musia ísť ruka v ruke s prispôsobeným právnym rámcom, vymedzením jej interakcie s verejnými službami a regulačným prístupom k využívaniu údajov a jej využívaniu vo verejnom priestore, ako aj s odbornou prípravou širokej verejnosti, pracovníkov, podnikateľov, verejnej správy a mladej generácie;

10.

pripomína záväzky prijaté v rámci Tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe (2) a poukazuje na to, že využívanie umelej inteligencie v oblasti elektronickej verejnej správy v celej EÚ zlepší účinnosť, transparentnosť a prístup k verejným službám;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť investície do výskumu so zámerom automatizovať priemysel prostredníctvom umelej inteligencie a výrazne zvýšiť produktivitu vo všetkých európskych regiónoch;

12.

konštatuje, že umelá inteligencia a s ňou súvisiace investície do prelomových inovácií treba brať vážne na najvyššej politickej úrovni, aby sa prispelo k zlepšeniu konkurencieschopnosti Európy a životných podmienok európskych občanov;

13.

uznáva úsilie o stimuláciu investícií do umelej inteligencie v terajšom období, ako aj v návrhoch budúceho viacročného finančného rámca, vyjadruje však zároveň obavy, že navrhovaná suma nebude postačujúca na to, aby sa zvládli budúce výzvy a mohlo reagovať na stratégie iných krajín sveta;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaná stratégia nie je pre členské štáty záväzná, hoci umelá inteligencia je veľmi dôležitá pre hospodársky rast. Ak chce Európa seriózne využívať umelú inteligenciu, musí existovať skutočný politický a finančný záväzok na rôznych úrovniach;

15.

zdôrazňuje, že ďalší rozvoj umelej inteligencie si vyžaduje lepšie prepojiť rozličné politické opatrenia a programy EÚ (napr. EFSI, európske štrukturálne a investičné fondy, programy Horizont Európa, Digitálna Európa, Erasmus atď.) a v tejto súvislosti požaduje jasnú víziu;

16.

zdôrazňuje, že treba vypracovať flexibilnejšie mechanizmy na využívanie umelej inteligencie a financovanie príslušných inovácií, pretože tento sektor sa rýchlo rozvíja a ťažkopádne mechanizmy nie sú dostatočne flexibilné na to, aby držali krok s týmito zmenami;

17.

súhlasí s tým, že interoperabilita a čo najlepšie využívanie digitálnych kapacít – vrátane umelej inteligencie – majú zásadný význam pre verejný sektor a oblasti súkromného záujmu;

18.

konštatuje, že v oznámení sa avizujú spoločné snahy verejného a súkromného sektora (na európskej aj národnej úrovni), ktoré majú byť zamerané na podporu technických a priemyselných kapacít EÚ a využívanie umelej inteligencie vo všetkých hospodárskych odvetviach;

19.

poukazuje na to, že do plánovaných opatrení nebol zahrnutý verejný sektor na miestnej a regionálnej úrovni a domnieva sa, že tieto dve úrovne sa nesmú prehliadať, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri investovaní do umelej inteligencie, podpore investícií a podpore ekosystémov umelej inteligencie na svojich územiach;

20.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí posilniť medziregionálna spolupráca prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu. To znamená fungovanie spolupráce v rámci jednotlivých regiónov a medzi nimi na základe kooperatívnych a rozhodovacích procesov subjektov z odvetvia priemyslu, výskumu a inovácií, čo uľahčí inovácie riadené dopytom a spoločné riešenia, ktoré môžu pripraviť pôdu tiež pre umelú inteligenciu tak vo verejnom ako aj v súkromnom sektore;

21.

sa v tejto súvislosti domnieva, že vytváranie regionálnych ekosystémov a inovačných centier môže významným spôsobom prispieť k vzniku účinných územných prepojení a posilniť konkurencieschopnosť a súdržnosť EÚ;

22.

podporuje myšlienku vytvorenia širokej platformy zainteresovaných strán – Európskej aliancie pre umelú inteligenciu –, ktorá by sa zaoberala všetkými aspektami umelej inteligencie, a poukazuje na to, že do tejto činnosti treba zapojiť aj regionálne a miestne zainteresované strany;

23.

súhlasí s podporou interakcie Európskej aliancie pre umelú inteligenciu s Európskym parlamentom, členskými štátmi, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Európskym výborom regiónov;

24.

víta plánovanú podporu zakladania testovacích a experimentálnych infraštruktúr, ktoré budú môcť využívať podniky všetkých veľkostí vo všetkých regiónoch;

25.

podporuje vytvorenie platformy umelej inteligencie „na požiadanie“, ku ktorej zaisťujú ľahší prístup centrá digitálnej inovácie;

26.

sa domnieva, že centrá digitálnej inovácie môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu v oblasti vzdelávania a rozvoja digitálnych zručností v súkromnom aj verejnom sektore;

27.

konštatuje, že cieľom iniciatívy týkajúcej sa digitalizácie európskeho priemyslu je zabezpečiť, aby bolo do roku 2020 v každom regióne jedno centrum digitálnej inovácie. Mnohé regióny sú však v existujúcej sieti stále nedostatočne zastúpené;

28.

žiada urýchlené kroky na úpravu zlepšovania digitálnych zručností a poznatkov občanov vo verejnom aj súkromnom sektore v súlade s potrebami s cieľom zabrániť nárastu nerovnosti medzi občanmi, regiónmi a priemyselnými odvetviami v EÚ;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať verejné pilotné projekty v regiónoch v záujme využívania umelej inteligencie v životnom prostredí budúcnosti (vrátane dopravy zodpovedajúcej potrebám, sociálnych služieb, inteligentných miest atď.) a umožniť občanom akceptovať umelú inteligenciu a využívať ju vo vlastný prospech;

30.

poukazuje na to, že umelá inteligencia môže podporiť udržateľný rast vytváraním úspor z rozsahu, no v skutočnosti sa vytvára aj obrovská hodnota v podobe nového tovaru, služieb a inovácií, ktorých vznik umožnila umelá inteligencia;

31.

zdôrazňuje, že treba zaistiť príležitosti na rekvalifikáciu a finančné zdroje pre miestne a regionálne samosprávy, aby sa mohla organizovať rekvalifikácia týkajúca sa týchto pracovných miest, ktoré sa zmenia alebo zaniknú v dôsledku umelej inteligencie;

32.

zdôrazňuje, že v rámci budúceho viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027 by sa mali vyčleniť značné finančné zdroje na rozvoj umelej inteligencie (vrátane programu Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027);

33.

zdôrazňuje, že prepojenie medzi rastom miest, technológiou, infraštruktúrou a kapitálovými požiadavkami predstavuje jedinečný súbor príležitostí a výziev pre mestá a regióny, ktoré vytvárajú dopyt po viacúrovňovom riadení a investície do fyzickej, digitálnej a sociálnej infraštruktúry. Poukazuje na dôležitosť spolupráce so súkromným sektorom s cieľom zabezpečiť, aby boli právne predpisy v tejto oblasti vhodné na tento účel;

34.

zdôrazňuje, že umelá inteligencia nie je samoúčelným cieľom a že v budúcnosti ju treba prispôsobiť elektronickej verejnej správe a verejným službám;

35.

považuje za veľmi dôležité, aby sa pri rozvoji umelej inteligencie zaistila ochrana súkromia a práva osôb;

36.

zdôrazňuje význam umelej inteligencie a prepojenia s rozšírenou realitou (XR), technológiami VR, AR, 3D a robotikou, ktoré vytvoria nový základ pre globálne podnikanie, hospodárstvo založené na platformách a vzdelávacie platformy. Vďaka tomu bude možné poskytnúť rovnaký prístup k rôznym vzdelávacím a kultúrnym obsahom a vytvoriť inovatívne platformy na prenos znalostí na rekvalifikáciu pracovníkov;

37.

zdôrazňuje, že rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu i verejného sektora;

38.

zdôrazňuje, že na to, aby sa podarilo úspešne vytvoriť digitálnu Európu, potrebuje Únia najmä pracovné trhy a systémy vzdelávania a odbornej prípravy prispôsobené digitálnemu veku. Pokročilé digitálne technológie, ako napríklad vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú teraz dostatočne vyspelé na to, aby sa posunuli nad rámec štádia výskumu a aby sa zavádzali, uplatňovali a ďalej rozvíjali na úrovni Únie.

---

(1)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/draft-ethics-guidelines-trustworthy-ai.

(2)  Na ministerskej schôdzi počas estónskeho predsedníctva Rady EÚ bolo 6. októbra 2017 podpísané Tallinské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe.