Žaloba podaná dňa 12. novembra 2004: Association Française des Opérateurs de Réseaux et Services de Télécommunications – AFORS Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-456/04)

(2005/C 31/52)

Jazyk konania: francúzština

Association Française des Opérateurs de Réseaux et Services de Télécommunications – AFORS Télécom, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: Olivier Fréget, advokát, podala 12. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci plánu s cieľom vyrovnať bilanciu francúzskej telekomunikačnej spoločnosti France Télécom Francúzsko, v tom čase vlastník väčšiny jej akcií, poskytlo tejto spoločnosti zálohu svojho podielu na posilnení vlastných zdrojov spoločnosti vo forme úveru vo výške deväť miliárd eur. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že uvedená záloha je štátnou pomocou. V článku 2 tohto rozhodnutia však rozhodla, že nemusí byť vymáhané jej vrátenie.

Žalobca, ktorý mal v úmysle zhromaždiť väčšinu alternatívnych telekomunikačných operátorov vo Francúzsku priamo konkurujúcich France Télécom, je podľa svojho názoru oprávnený žiadať zrušenie tohto posledne uvedeného článku. Na podporu svojej žaloby tvrdí, že sa Komisia dopustila zjavného omylu v právnom posúdení tým, že nebola schopná odhadnúť výšku výhody poskytnutej v prospech France Télécom kvôli konaniu a vyhláseniam francúzskeho štátu. Komisia ďalej údajne porušila zásadu proporcionality, pretože by bolo pre trh menej poškodzujúcim požadovať vrátenie čiastky nižšej ako bola skutočná hodnota výhody a jej dopadu na hospodársku súťaž, než vrátenie vylúčiť úplne. Žalobca ďalej tvrdí, že v každom prípade Komisia nebola povinná presne ohodnotiť výšku pomoci.

Žalobca tiež tvrdí, že Komisia má nesprávne znalosti o ustálenej judikatúre, podľa ktorej je Komisia oprávnená urobiť výnimku z povinnosti vrátenia protiprávne poskytnutej pomoci len v prípade výnimočných okolností alebo úplnej nemožnosti. Žalobca tiež tvrdí, že Komisia mylne posúdila, že vrátením pomoci by sa porušilo právo na obranu ako aj zásada legitímneho očakávania.

Žalobca je ďalej toho názoru, že Komisia porušila zásadu transparentnosti tým, že opomenula predložiť tretím dotknutým osobám, vrátane samotného žalobcu, určité odborné správy predložené Francúzskou republikou, ktoré boli rozhodujúce pre záver vydaný Komisiou.

Žalobca tiež usudzuje, že sa Komisia dopustila nesprávneho postupu tým, že nevzala do úvahy obmedzenia vyplývajúce z jej vlastných usmernení pre pomoc pri reštruktulizácii. Naviac, podľa žalobcu, skutočnosť, že bola pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú a pritom sa nevyžadovalo jej vrátenie, zakladá sama o sebe zneužitie právomoci. Na záver sa žalobca dovoláva porušenia povinnosti odôvodnenia.