Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62023TN0465

Vec T-465/23: Žaloba podaná 7. augusta 2023 – Rivellini/Parlament

Ú. v. EÚ C, C/2023/343, 30.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/343/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/343/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2023/343

30.10.2023

Žaloba podaná 7. augusta 2023 – Rivellini/Parlament

(Vec T-465/23)

(C/2023/343)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Crescenzio Rivellini (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: G. Oliviero, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

v celom rozsahu zrušil rozhodnutie predsedníctva oznámené 26. mája 2023, keďže je nedôvodné, pokiaľ ide o obvinenia vznesené proti žalobcovi,

v dôsledku uvedeného zrušil akýkoľvek akt predchádzajúci napadnutému aktu, ktorý vyvoláva právne účinky vo vzťahu k žalobcovi,

subsidiárne určil, že akékoľvek oznámenie o dlhu voči žalobcovi týkajúce sa všetkých náhrad spred 19. decembra 2012 je premlčané, pretože prvým aktom, na ktorý by bolo prípadne možné hľadieť tak, že prerušil premlčaciu lehotu, je až oznámenie doručené žalobcovi 19. decembra 2017, ktorým mu OLAF oznámil, že sa voči nemu začalo administratívne vyšetrovanie – Vec č. OC/2017/0506/A1,

ďalej subsidiárne vyhlásil za nedôvodné akékoľvek oznámenie o dlhu vo vzťahu k náhradám týkajúcim sa MP Congrès a Communication s.r.l. za všetky služby poskytované žalobcovi od 16. júna 2010 až do skončenia poslaneckého mandátu, pretože počas celého tohto obdobia akreditovaný asistent poslanca (AAP) [dôverné] (1) nebol konateľom uvedenej spoločnosti a v dôsledku toho nedošlo ku konfliktu záujmov,

ešte subsidiárnejšie – v prípade zamietnutia všetkých predchádzajúcich návrhov – vyhlásil za protiprávnu zrážku vo výške celej finančnej časti presahujúcej sumu 1 000 eur z dôchodku priznaného žalobcovi (1 615,22 eura) vykonanú Generálnym riaditeľstvom financií vzhľadom na to, že ako stanovuje článok 545 talianskeho Codice di Procedura Civile (občiansky súdny poriadok), na ktorý Generálne riaditeľstvo financií viackrát odkazovalo vo svojej korešpondencii, zo súčasného starobného dôchodku žalobcu (1 615,22 eura mesačne, ako bolo spomenuté) môže byť zrážaná len suma 123,04 eura (rovnajúca sa 1/5, čiže 20 % zo 615,22 EUR), zatiaľ čo zostávajúca suma 1 492,18 EUR musí byť žalobcovi vyplácaná v celom rozsahu,

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nelogickosti odôvodnenia a nedôvodnosti, pokiaľ ide o náhrady pre akreditovaného asistenta poslanca (AAP) [dôverné] (2); chýbajúci dôkaz o dlhoch pripisovaných žalobcovi a neposúdenie nepriamych dôkazov, ktoré predložil; protiprávne implicitné zamietnutie okamžitých legitímnych žiadostí žalobcu o dokumenty, premlčanie akéhokoľvek dlhu namietaného voči AAP [dôverné] (3).

Tento žalobný dôvod skúma a kritizuje výhrady, ktoré voči žalobcovi vzniesli OLAF, generálny tajomník a predsedníctvo v súvislosti s vymáhaním vrátenia náhrad týkajúcich sa AAP [dôverné] (4), jeho činnosti a bydliska.

Predovšetkým žalobca kritizuje pojem bydlisko AAP na mieste, kde sa nachádza Parlament, pretože určite nemôže byť postavený na roveň pojmu bydlisko stálych úradníkov tohto orgánu Spoločenstva.

Ďalej sa sťažuje, že všetky oznámenia o dlhu adresované žalobcovi a týkajúce sa AAP nie sú preukázané a že žalobcovi bolo v každom prípade odmietnuté odovzdanie výsledkov preukazovania prístupu preukazom AAP do Parlamentu; vyvodzuje z toho, že nie je možné poskytnúť dôkazy uvedené predsedníctvom (bod 109) po mnohých rokoch.

Žalobca následne predkladá námietku premlčania žiadosti týkajúcej sa AAP, pretože bola doručená po zodpovedajúcej lehote týkajúcej sa činnosti vykonávanej do 31. decembra 2009.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nelogickosti a nesprávnom právnom posúdení v odôvodnení, pokiaľ ide o náhrady týkajúce sa zmlúv o poskytovaní služieb uzavretých s MP Congressi e Communicazione s.r.l.; zákonnosť, správnosť a súlad konania vo vzťahu k predpokladom Spoločenstva; úplné alebo čiastočné premlčanie oznámených dlhov.

Žalobca uvádza, že predovšetkým sa vyvodila a preukázala neexistencia konfliktu záujmov, keďže [dôverné] (5) od 16. júna 2010 do 16. decembra 2015 odstúpil z funkcie konateľa MP Congressi e Communicazione s.r.l.

Žalobca napáda ďalší aspekt konfliktu záujmov v súvislosti s jeho postavením ako „stabilný partner“ vo vzťahu k [dôverné]. Žalobca popiera takýto vzťah a odkazuje sa na pravidlá, ktoré ohraničujú takýto potenciálny konflikt záujmov.

Žalobca pripomína legitímnu činnosť servisnej spoločnosti podľa článku 41 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (VPŠP), keďže bola vždy každoročne schválená; odkazuje sa na článok 132 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (6) z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, s názvom „Uchovávanie záznamov“, a napokon poukazuje na päťročnú premlčaciu lehotu týkajúcu sa všetkých oznámení o dlhu spred 19. decembra 2012.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nelogickosti odôvodnenia a porušení zásady právnej istoty a legitímnej dôvery, pokiaľ ide o zmluvy medzi žalobcom a MP s.r.l. – Premlčanie konaní pripisovaných žalobcovi.

Žalobca vychádza z dátumu oznámenia OLAF-u (19. decembra 2017) a odkazuje na článok 73a nariadenia Rady (ES) č. 1605/2002, článok 85b nariadenia Komisie (ES) č. 2342/2002 (7) z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (8), o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, článok 41 VPŠP a rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 12. marca 2014 vo veci F-128/12, a to s cieľom preukázať, že päťročná premlčacia lehota začína plynúť odo dňa vyplatenia neskôr namietaných súm.

Dôvod je založený na nezákonnosti článku 85b nariadenia (ES) č. 2342/2002.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady v oblasti rozdelenia dôkazného bremena – neoprávnené obrátenie tohto dôkazného bremena.

Žalobca napáda údajné obrátenie zásady dôkazného bremena, keďže inštitúcia ho obviňuje bez toho, aby svoje obvinenie založila na akomkoľvek dôkaze, a tvrdí, že dôkazy predložil žalobca, čím porušuje aj zásadu tzv. „blízkosti dôkazov“.

5.

Piaty žalobný dôvod, subsidiárny vo vzťahu k predchádzajúcim žalobným dôvodom, je založený na protiprávnosti zrážky z dôchodku žalobcu – zjavné porušenie článku 545 ods. 7 talianskeho občianskeho súdneho poriadku, hoci toto ustanovenie výslovne pripomenulo Generálne riaditeľstvo financií.

Žalobca poukazuje na protiprávnu zrážku z dôchodku priznaného žalobcovi, ktorú vykonalo Generálne riaditeľstvo financií, a to vzhľadom na ustanovenie článku 545 ods. 7 talianskeho občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa uvedené riaditeľstvo viackrát odvolávalo, no nesprávne ho uplatnilo, čo spôsobilo žalobcovi finančnú ujmu.


(1)  Skryté dôverné informácie.

(2)  Skryté dôverné informácie.

(3)  Skryté dôverné informácie.

(4)  Skryté dôverné informácie.

(5)  Skryté dôverné informácie.

(6)   U. v EÚ L 193, 2018, s. 1.

(7)   Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 357.

(8)   Ú. v. ES L 248, 2022, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74.


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/343/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)


Top