1.

Má sa článok 50 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (2) zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (ďalej len „nariadenie č. 1307/2013“) vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu stanoviť ako kritérium oprávnenosti, aby príjemca pomoci nepretržite vykonával činnosť poľnohospodára ako hlavnú činnosť a ako fyzická osoba podnikateľ odo dňa podania žiadosti o platbu vo výške 90 % pomoci až do konca doby prevádzkovania?

2.

V prípade zápornej odpovede, má sa uvedené kritérium oprávnenosti vykladať ako záväzok príjemcu?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, majú sa článok 64 ods. 1 a článok 77 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (3) zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, vykladať v tom zmysle, že v prípade porušenia záväzku možno uložiť správnu sankciu, ktorej výška sa musí určiť s ohľadom na zásadu proporcionality na základe článku 64 ods. 4 písm. b) a článku 77 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia, inými slovami, že sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nariaďuje vrátenie celej sumy pomoci bez zohľadnenia doby trvania nesplnenia?

4.

Majú sa článok 64 ods. 2 písm. e) a článok 77 ods. 2 písm. e) [nariadenia č. 1306/2013] vykladať v tom zmysle, že „menej závažné nesplnenie“ zahŕňa situáciu, v ktorej príjemca pomoci počas 176 dní v rámci päťročného trvania záväzku porušil ustanovenie týkajúce sa zachovania činnosti ako hlavnej činnosti, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že počas celého tohto obdobia vykonával len poľnohospodársku činnosť, z ktorej pochádzali jeho príjmy?