—

zrušil rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov týkajúce sa vymenovania troch sudcov a jedného generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie z 2. septembra 2020 v rozsahu, v akom sa týka menovania pána Anathasiosa Rantosa ako generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie s účinnosťou od 7. septembra 2020,

—

uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 50 ods. 3 ZEÚ. Žalobkyňa tvrdí, že tento článok ani žiadne iné ustanovenie primárneho práva EÚ nestanovuje ani nevyžaduje automatické ukončenie mandátu generálnej advokátky žalobkyne, ktorý uplynie 6. októbra 2021. Neexistovalo preto žiadne voľné miesto, na ktoré by A. Rantos mohol byť v súlade s právom vymenovaný.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady nezávislosti súdnictva, ktorá je ústavnou zásadou práva EÚ. Vzhľadom na to, že v napadnutom rozhodnutí bolo prijaté stanovisko k známej spornej a kontroverznej otázke týkajúcej sa mandátu doterajšieho člena Súdneho dvora, toto stanovisko obchádza záruky stanovené v práve EÚ (najmä oddiel I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie) s cieľom kategoricky odvolať tohto člena Súdneho dvora z funkcie.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nedostatku proporcionality a neexistencii „naliehavých legitímnych dôvodov“. Znenie zmlúv ani funkcia generálneho advokáta nepredpokladajú nijaký trvajúci vzťah s členským štátom po vymenovaní. Akékoľvek ukončenie mandátu žalobkyne by preto bolo neprimerané a neexistujú preň žiadne „naliehavé legitímne dôvody“, ktoré by judikatúra vyžadovala pre zásah do mandátu doterajšieho člena Súdneho dvora.