–

Aurubis AG, v zastúpení: S. Altenschmidt a D. Helling, Rechtsanwälte,

–

Bundesrepublik Deutschland, v zastúpení: J. Steegmann a A. Leskovar, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. De Meester, C. Hermes a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu jednak článku 3 písm. d) rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 2011, s. 1), a jednak časovej pôsobnosti tohto rozhodnutia na tretie obdobie obchodovania (2013 až 2020).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Aurubis AG a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko), zastúpenou Umweltbundesamt, Deutsche Emissionshandelsstelle (Spolkový úrad pre životné prostredie, Nemecká správa pre obchodovanie s emisnými kvótami, Nemecko) (ďalej len „DEHSt“), vo veci emisných kvót skleníkových plynov (ďalej len „emisné kvóty“), ktoré sa majú bezodplatne prideliť spoločnosti Aurubis na činnosť spočívajúcu vo výrobe primárnej medi.

3

Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), v znení uplatniteľnom pri prijatí rozhodnutia 2011/278 a relevantnom pre preskúmanie prvej otázky, obsahuje zmeny vykonané smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63) (ďalej len „smernica 2003/87“).

4

Smernica 2003/87 bola následne predmetom iných zmien vrátane zmien vykonaných rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o vytvorení a fungovaní trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 2015, s. 1) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3). Článok 10 ods. 1, článok 10a ods. 5 a 7, ako aj článok 13 smernice 2003/87 v znení vyplývajúcom zo smernice 2018/410 sú relevantné na účely preskúmania druhej otázky. Znenie ostatných ustanovení smernice 2003/87, tak ako bolo citované nižšie, bolo účinné už v čase prijatia rozhodnutia 2011/278 a v súčasnosti je stále platné.

5

Článok 1 smernice 2003/87, nazvaný „Predmet“, v odseku 1 znie:

„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov… na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“

6

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.“

7

Podľa článku 3 uvedenej smernice, nazvaného „Definície“:

„Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

…

…“

8

Článok 10 tej istej smernice, nazvaný „Obchodovanie s kvótami formou aukcie“, vo svojom odseku 1 v znení vyplývajúcom zo smernice 2018/410 stanovuje:

„Od roku 2019 členské štáty obchodujú formou aukcie so všetkými kvótami, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c tejto smernice a ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím [2015/1814] alebo zrušené…

…“

9

Článok 10a smernice 2003/87, nazvaný „Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celej [Únii]“, stanovuje:

„…

[Harmonizovanými] opatreniami [prijatými Európskou komisiou v súvislosti s bezodplatným prideľovaním emisných kvót] sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celú Úniu, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky…

…“

10

Okrem toho tento článok 10a vo svojich odsekoch 5 a 7 v znení smernice 2018/410 stanovuje:

„5.   S cieľom dodržať podiel obchodovania formou aukcie stanovený v článku 10 sa každý rok, v ktorom množstvo bezodplatne pridelených kvót nedosiahne maximálne množstvo zodpovedajúce podielu obchodovania formou aukcie, zostávajúce kvóty do daného množstva použijú na zabránenie zníženiu množstva bezodplatne pridelených kvót alebo obmedzenie jeho zníženia, aby sa zachoval podiel obchodovania formou aukcie v ďalších rokoch. Ak sa maximálne množstvo napriek tomu dosiahne, bezodplatne pridelené kvóty sa zodpovedajúcim spôsobom upravia…

…

7.   Kvóty z maximálneho množstva uvedeného v odseku 5 tohto článku, ktoré sa do roku 2020 nepridelili bezodplatne, sa vyčlenia pre nových účastníkov spolu s 200 miliónmi kvót umiestnenými do trhovej stabilizačnej rezervy podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814. Najviac 200 miliónov z vyčlenených kvót sa na konci obdobia rokov 2021 až 2030 vráti do trhovej stabilizačnej rezervy, pokiaľ sa počas uvedeného obdobia nepridelia.

Od roku 2021 sa kvóty, ktoré sa podľa odsekov 19 a 20 nepridelili zariadeniam, pridajú k množstvu kvót vyčlenených v súlade s prvou vetou prvého pododseku tohto odseku…“

11

Článok 13 smernice 2003/87, nazvaný „Platnosť kvót“, vo svojom znení vyplývajúcom zo smernice 2018/410 stanovuje:

„Kvóty vydávané od 1. januára 2013 majú neobmedzenú platnosť. Pri kvótach vydávaných od 1. januára 2021 sa musí uviesť, v ktorom desaťročnom období počnúc 1. januárom 2021 sa vydali, pričom platia pre emisie od prvého roka daného obdobia.“

12

Článok 19 smernice 2003/87, nazvaný „Registre“, v odseku 1 stanovuje:

Kvóty vydané od 1. januára 2012 sa evidujú v registri Únie, aby vykonával postupy týkajúce sa prevádzky holdingových účtov otvorených v členskom štáte a prideľovania, odovzdávania a rušenia kvót…“

13

Článok 20 tejto smernice, nazvaný „Ústredný správca“, v odseku 1 znie:

„Komisia určí ústredného správcu, ktorý vedie nezávislý protokol o transakciách, do ktorého sa zaznamenáva vydanie, prenos a zrušenie kvót.“

14

Príloha I uvedenej smernice obsahuje tabuľku, ktorá vymenúva kategórie činností, na ktoré sa uplatňuje táto smernica. Medzi nimi sa uvádza „výroba alebo spracovanie neželezných kovov vrátane výroby zliatin, rafinácie, výroby odliatkov atď., kde sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom (vrátane palív použitých ako redukčné činidlá) väčším ako 20 [megawattov (MW)]“.

15

Príloha II tej istej smernice vymenúva uvedené skleníkové plyny. Uvádza najmä oxid uhličitý (CO2).

16

Podľa odôvodnenia 37 smernice 2009/29:

„S cieľom jasne uviesť, že smernica 2003/87/ES sa vzťahuje na všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania, je potrebné pridať vymedzenie pojmu spaľovanie.“

17

Odôvodnenia 1, 12 a 18 rozhodnutia 2011/278 znejú:

…

…

18

Článok 3 tohto rozhodnutia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovoval:

„Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

…“

19

Článok 6 uvedeného rozhodnutia, nazvaný „Rozdelenie na podzariadenia“, znie:

„1.   Členské štáty na účely tohto rozhodnutia rozdelia každé zariadenie oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10a smernice [2003/87] požiadaviek na jedno alebo viaceré nasledujúce podzariadenia:

Podzariadenia v najvyššej možnej miere zodpovedajú fyzickým častiam zariadenia.

…

2.   Súčet vstupov, výstupov a emisií každého podzariadenia neprekročí vstupy, výstupy a celkové emisie zariadenia.“

20

Rozhodnutie 2011/278 bolo s účinnosťou od 1. januára 2021 zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8).

21

Podľa článku 27 tohto delegovaného nariadenia sa však toto rozhodnutie naďalej uplatňuje na prideľovanie týkajúce sa obdobia pred 1. januárom 2021.

22

Článok 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice 2003/87 a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011 (Ú. v. EÚ L 122, 2013, s. 1), nazvaný „register Únie“, stanovoval:

„1.   Zriaďuje sa register Únie na obdobie obchodovania v rámci systému Únie na obchodovanie s emisiami začínajúce 1. januára 2013 a na nasledujúce obdobia.

2.   Register Únie prevádzkuje a udržiava centrálny správca vrátane technickej infraštruktúry.

3.   Členské štáty používajú register Únie na účely plnenia svojich povinností podľa článku 19 smernice [2003/87]… a s cieľom zabezpečiť presné zúčtovanie emisných kvót…

…“

23

Podľa článku 6 tohto nariadenia, nazvaného „Protokol transakcií Európskej únie“:

„1.   Zriaďuje sa protokol transakcií Európskej únie (EUTL) vo forme normalizovanej elektronickej databázy podľa článku 20 smernice [2003/87] na účely transakcií v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia…

2.   Centrálny správca prevádzkuje a udržiava EUTL…

…“

24

Článok 16 uvedeného nariadenia, nazvaný „Otvorenie holdingového účtu prevádzkovateľa v registri Únie“, stanovoval:

„1.   Príslušný orgán alebo prevádzkovateľ poskytuje príslušnému vnútroštátnemu správcovi [požadované] informácie do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti povolenia na vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia a vnútroštátnemu správcovi predkladá žiadosť o otvorenie holdingového účtu prevádzkovateľa v registri Únie.

2.   Vnútroštátny správca otvorí holdingový účet prevádzkovateľa v registri Únie pre každé zariadenie do 20 pracovných dní od prijatia úplného súboru [týchto] informácií… alebo informuje potenciálneho majiteľa účtu o zamietnutí žiadosti o otvorenie účtu…“

25

Článok 41 toho istého nariadenia, nazvaný „Vytváranie kvót“, vo svojom odseku 1 znel:

„Centrálny správca môže vytvoriť účet EÚ pre celkové množstvo kvót, účet EÚ pre celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu, účet EÚ pre aukcie, účet EÚ pre aukcie pre leteckú dopravu a v prípade potreby účet EÚ pre výmenu kreditov a účet EÚ pre medzinárodné kredity a vytvára alebo ruší účty a kvóty podľa toho, ako je potrebné na základe aktov práva Únie…“

26

Článok 43 nariadenia č. 389/2013, nazvaný „Prevod všeobecných kvót, ktoré sa majú prideliť bezodplatne“, stanovoval:

„Centrálny správca prevedie v primeranom čase všeobecné kvóty z účtu EÚ pre celkové množstvo kvót na účet EÚ pre prideľovanie v množstve zodpovedajúcom súčtu kvót pridelených bezodplatne podľa národných alokačných tabuliek každého členského štátu.“

27

Podľa článku 51 tohto nariadenia, nazvaného „Zápis národných alokačných tabuliek do EUTL“:

„1.   Každý členský štát oznámi Komisii do 31. decembra 2012 svoju národnú alokačnú tabuľku na obdobie rokov 2013 – 2020…

2.   Komisia dá pokyn centrálnemu správcovi, aby národnú alokačnú tabuľku zapísal do EUTL, ak sa domnieva, že národná alokačná tabuľka je v súlade so smernicou [2003/87], rozhodnutím [2011/278] a rozhodnutiami, ktoré prijala Komisia v súlade s článkom 10c ods. 6 smernice [2003/87]…“

28

Článok 52 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zmena národných alokačných tabuliek“, stanovoval:

„1.   Vnútroštátny správca vykonáva zmeny v národnej alokačnej tabuľke zapísanej v EUTL, ak:

2.   Členský štát oznámi Komisii zmeny svojej národnej alokačnej tabuľky, ktoré sa týkajú:

Komisia dá po prijatí oznámenia v súlade s prvým pododsekom pokyn centrálnemu správcovi, aby v národnej alokačnej tabuľke držanej v EUTL urobil zodpovedajúce zmeny, ak sa domnieva, že zmeny národnej alokačnej tabuľky sú v súlade so smernicou [2003/87], rozhodnutím [2011/278] a rozhodnutiami, ktoré prijala Komisia v súlade s článkom 10c ods. 6 smernice [2003/87]. V opačnom prípade zmeny v primeranej lehote zamietne a bezodkladne o tom informuje príslušný členský štát, pričom uvedie svoje dôvody a stanoví kritériá, ktoré sa majú splniť v prípade nasledujúceho oznámenia, ak majú byť zmeny schválené.“

29

Článok 53 toho istého rozhodnutia, nazvaný „Bezodplatné prideľovanie všeobecných kvót“, stanovoval:

„1.   Vnútroštátny správca uvádza v národnej alokačnej tabuľke v prípade každého prevádzkovateľa, každého roku a každého právneho základu…, či by pre daný rok mali byť zariadeniu pridelené kvóty alebo nie.

2.   Centrálny správca od 1. februára 2013 zabezpečí, že register Únie automaticky prevedie všeobecné kvóty z účtu EÚ pre prideľovanie v súlade s príslušnou národnou alokačnou tabuľkou na príslušný otvorený alebo zablokovaný holdingový účet prevádzkovateľa…

…“

30

Nariadenie č. 389/2013 bolo s účinnosťou od 1. januára 2021 zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1122 z 12. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica [2003/87], pokiaľ ide o fungovanie registra Únie (Ú. v. EÚ L 177, 2019, s. 3).

31

Podľa článku 88 druhého odseku tohto delegovaného nariadenia sa však nariadenie č. 389/2013 naďalej uplatňuje do 1. januára 2026 na všetky operácie potrebné v súvislosti s tretím obdobím obchodovania (2013 až 2020).

32

Podľa odôvodnenia 7 rozhodnutia 2015/1814:

„… S cieľom predísť nerovnovážnemu stavu trhu, pokiaľ ide o ponuku kvót na konci jedného obchodovateľného obdobia a začiatku nasledujúceho, s potenciálne rušivými účinkami na trh, by sa malo prijať ustanovenie o obchodovaní formou aukcie časti akéhokoľvek veľkého zvýšenia ponuky na konci jedného obchodovateľného obdobia v prvých dvoch rokoch nasledujúceho obdobia. S cieľom ďalej posilňovať stabilitu európskeho trhu s uhlíkom a vyhnúť sa umelému zvyšovaniu ponuky ku koncu obchodovateľného obdobia, ktoré začalo v roku 2013, by sa kvóty nepridelené zariadeniam podľa článku 10a ods. 7 smernice [2003/87], ako aj kvóty nepridelené zariadeniam z dôvodu uplatňovania článku 10a ods. 19 a 20 uvedenej smernice (ďalej len ‚nepridelené kvóty‘) mali umiestniť do rezervy v roku 2020…“

33

Článok 1 tohto rozhodnutia, nazvaný „Trhová stabilizačná rezerva“, stanovuje:

„1.   V roku 2018 sa zriadi trhová stabilizačná rezerva a umiestňovanie kvót do rezervy sa začne 1. januára 2019.

…

3.   Kvóty nepridelené zariadeniam podľa článku 10a ods. 7 smernice [2003/87] a kvóty nepridelené zariadeniam z dôvodu uplatňovania článku 10a ods. 19 a 20 uvedenej smernice sa umiestnia do rezervy v roku 2020…

…“

34

§ 9 Treibhausgas‑Emissionshandelsgesetz (zákon o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov) z 21. júla 2011 (BGBl. 2011 I, s. 1475) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej v odseku 1 stanovuje:

„Prevádzkovateľom zariadení budú bezodplatne pridelené emisné kvóty podľa zásad stanovených jednak v článku 10a smernice [2003/87] v jej platnom znení a jednak v rozhodnutí [2011/278].“

35

§ 2 Verordnung über die Zuteilung von Treibhausgas‑Emissionsberechtigungen in der Handelsperiode 2013 bis 2020 (nariadenie o prideľovaní emisných kvót skleníkových plynov na obdobie obchodovania 2013 až 2020) z 26. septembra 2011 (BGBl. 2011 I, s. 1921) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZuV 2020“) definuje v bodoch 27 a 29 pojmy „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ a „podzariadenie spojené s referenčným štandardom emisií z procesov“ v podobnom znení ako článok 3 písm. d) a h) rozhodnutia 2011/278.

36

Aurubis prevádzkuje v Hamburgu (Nemecko) zariadenie, ktoré vyrába primárnu meď. Keďže táto činnosť patrí do kategórie činností uvedenej v prílohe I smernice 2003/87 „výroba alebo spracovanie železných kovov…, pri ktorej sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW“, Aurubis sa musí zúčastňovať na systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (ďalej len „ETS“).

37

Dotknuté zariadenie pozostáva z dvoch podzariadení, Rohhüttenwerk Nord a Rohhüttenwerk Ost. Predmetom sporu vo veci samej je len činnosť tohto posledného uvedeného podzariadenia.

38

Rohüttenwerk Ost je taviareň, v ktorej sa primárna meď získava prostredníctvom rýchleho tavenia koncentrátu medi podľa postupu nazývaného „Outokumpu“.

39

Koncentrát medi používaný v tejto taviarni tvorí predovšetkým meď, síra a železo. Obsahuje tiež uhlíkové stopy a iné látky. Na získanie primárnej medi sa tento koncentrát medi najprv zmiešava s pieskom a inými látkami. Takto získaná zmes sa pridáva do pece na rýchle tavenie so zmesou vzduchu a kyslíka. V dôsledku chemickej reakcie medzi kyslíkom a najmä sírou obsiahnutou v uvedenom koncentráte medi prekračuje teplota v peci 1200 °C, čo následne vedie k skvapalneniu koncentrátu medi. Takto získanými látkami sú medený kamienok (zmes sírnikov medi a železa), kremičitan železnatý a oxid siričitý (SO2). Následne sa tento kamienok vloží do konvertora, v ktorom prebieha oxidácia zostávajúcich čiastočiek síry a železa. Pri tejto príležitosti dochádza takisto k výrobe tepla. Produkt tejto fázy je vložený do anódovej pece, v ktorej sa zostávajúce čiastočky síry spaľovaním premieňajú na SO2. Týmto postupom sa získava konečný produkt, teda primárna meď.

40

Rohüttenwerk Ost vypúšťa do ovzdušia CO2 z dôvodu prítomnosti uhlíka s obsahom približne 0,7 % v používanom koncentráte medi. Táto taviareň vypúšťa približne 29000 ton CO2 ročne.

41

V nadväznosti na žiadosť o pridelenie kvót na uvedenú základňu, ktorú podala Aurubis 20. januára 2012, DEHSt rozhodnutím zo 17. februára 2014 bezodplatne pridelila DEHSt 2596999 jednotiek na tretie obdobie obchodovania (2013 až 2020).

42

DEHSt rozhodnutím z 3. apríla 2018, ktoré bolo vydané ako odpoveď na námietku spoločnosti Aurubis, čiastočne zrušila svoje rozhodnutie zo 17. februára 2014 v rozsahu, v akom pridelenie presahuje 1784398 jednotiek. Ako odôvodnenie DEHSt uviedla, že produkcia primárnej medi z koncentrátu medi nemôže byť zohľadnená v rámci „podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva“, ale musí byť spojená s „podzariadením spojeným s emisiami z procesov“.

43

Aurubis podala 30. apríla 2018 na vnútroštátny súd žalobu proti tomuto rozhodnutiu z 3. apríla 2018. Tvrdí, že bezodplatné prideľovanie emisných kvót malo byť založené na § 2 bode 27 ZuV 2020 a na článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278. Produkcia primárnej medi prostredníctvom rýchleho tavenia nepatrí medzi činnosti uvedené v § 2 bode 29 ZuV 2020 a v článku 3 písm. h) rozhodnutia 2011/278.

44

Podľa DEHSt o „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ ide len vtedy, ak hlavným cieľom použitia materiálu je výroba tepla. Koncentrát medi je pritom surovina a hlavným cieľom jeho používania je výroba primárnej medi. Okrem toho na rozdiel od toho, čo sa vyžaduje na uplatnenie referenčného štandardu paliva, tento koncentrát nie je predmetom úplného spaľovania. Navyše „palivá“ v zmysle článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 sú palivá, ktoré možno nahradiť inými palivami, najmä zemným plynom. Koncentrát medi nie je vhodný na takéto nahradenie.

45

DEHSt tiež poznamenáva, že pokrytie potrieb spoločnosti Aurubis je, pokiaľ ide o emisné kvóty, so sadzbou približne 130 % už nadmerné, a že ak by sa množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť spoločnosti Aurubis, malo vypočítať na základe referenčnej úrovne paliva, táto spoločnosť by získala pokrytie približne 220 % svojich potrieb a mohla by tak veľkú časť pridelených kvót predať.

46

Vnútroštátny súd konštatuje, že ak by sa malo vychádzať z toho, že Rohüttenwerk Ost je „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“, znamenalo by to kvalifikáciu koncentrátu medi alebo prinajmenšom síry, ktorú obsahuje, ako „palivo“.

47

Tento súd pripomína, že Súdny dvor v bode 53 rozsudku z 20. júna 2019, ExxonMobil Production Deutschland (C‑682/17, EU:C:2019:518), rozhodol, že článok 3 písm. t) smernice 2003/87 neobmedzuje pojem „spaľovanie“ len na oxidačné reakcie, pri ktorých samotných vzniká skleníkový plyn. Tento výklad, ktorý poskytol Súdny dvor, však nie je nevyhnutne rozhodujúci pre výklad rozsahu pojmu „palivo“ v zmysle článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278.

48

Vzhľadom na dôvody uvedené v rozhodnutí o pridelení, ktoré prijala DEHSt, treba určiť, či pridelenie na základe referenčného štandardu paliva predpokladá, ako tvrdí tento orgán, že hlavným cieľom spaľovania je výroba tepla, pričom treba spresniť, že v prejednávanej veci použitý koncentrát medi slúži ako surovina a tiež ako palivo. Okrem toho treba spresniť, či sa článok 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 týka len spaľovania palív, ktoré sú zameniteľné s inými palivami, ako to tiež tvrdí DEHSt.

49

Uvedený súd sa napokon pýta na dôsledky uplynutia tretieho obdobia obchodovania 31. decembra 2020. Uvádza, že podľa nemeckej judikatúry mal koniec prvého a druhého obdobia obchodovania za následok, že práva týkajúce sa kvót, ktoré ešte neboli pridelené k 30. aprílu po uplynutí dotknutého obdobia obchodovania, zaniknú, keďže nemecké právo neobsahuje výslovné prechodné ustanovenie. Pokiaľ ide o tretie obdobie obchodovania, ani toto právo neobsahuje prechodné ustanovenie.

50

Nijaký z relevantných aktov Únie neobsahuje ustanovenie týkajúce sa započítania nárokov medzi viacerými obdobiami. Okrem toho nebola stanovená žiadna osobitná rezerva kvót v súvislosti so súdnymi rozhodnutiami. V rozhodnutí 2015/1814, ktoré vyžaduje, aby určité kvóty nepridelené k 31. decembru 2020 boli zaradené do rezervy, by však bolo možné nájsť indíciu v prospech tvrdenia, že prechodom z tretieho na štvrté obdobie nezanikajú k 31. decembru 2020 ešte neuspokojené nároky na pridelenie kvót.

51

Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

52

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 vykladať v tom zmysle, že pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ zahŕňa v rámci zariadenia produkujúceho primárnu meď, ktorého činnosť patrí do prílohy I smernice 2003/87, taviareň s rýchlym tavením, zabezpečujúcu oxidáciu síry obsiahnutej v použitej surovine, ktorá pozostáva z koncentrátu medi.

53

Je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie 2011/278 stanovuje harmonizované pravidlá na bezodplatné prideľovanie emisných kvót a Komisia ho prijala na základe článku 10a smernice 2003/87. Tento článok stanovuje pre zariadenia v určitých odvetviach bezodplatné pridelenie takých kvót, ktoré sa v treťom období obchodovania (2013 až 2020) postupne znižuje s cieľom dosiahnuť ukončenie bezodplatného prideľovania kvót v roku 2027 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2020, Ingredion Germany, C‑320/19, EU:C:2020:983, body 41 a 43).

54

V prejednávanej veci je nesporné, že na zariadenie na výrobu primárnej medi prevádzkované spoločnosťou Aurubis sa vzťahuje tento prechodný režim bezodplatného prideľovania emisných kvót.

55

Pokiaľ ide o tretie obdobie obchodovania, jediné obdobie, o ktoré ide vo veci samej, bolo úlohou DEHSt na účely určenia množstva bezodplatných emisných kvót, ktoré sa majú prideliť spoločnosti Aurubis, aby na základe článku 6 rozhodnutia 2011/278 rozdelila toto zariadenie na jedno alebo viaceré „podzariadenia“ zodpovedajúce v najvyššej možnej miere fyzickým častiam tohto zariadenia.

56

Toto rozhodnutie na tento účel stanovovalo štyri kategórie podzariadení vymenovaných v tomto článku 6 a definovaných v článku 3 písm. b) až d) a h) tohto rozhodnutia. Tieto kategórie podzariadení, konkrétne „podzariadenia spojené s referenčným produktom“, „podzariadenia spojené s referenčným štandardom tepla“, „podzariadenia spojené s referenčným štandardom paliva“ a „podzariadenia spojené s emisiami z procesov“, boli vzájomne výhradné, pričom jedna a tá istá činnosť mohla patriť len do jednej z uvedených kategórií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Borealis a i., C‑180/15, EU:C:2016:647, body 62 a 69).

57

Okrem toho v súlade s odôvodnením 12 rozhodnutia 2011/278 výpočet kategórií podzariadení „spojených s referenčným štandardom tepla“, „spojených s referenčným štandardom paliva“ a „spojených s emisiami z procesov“, nazývaných „záložné prístupy“ a uplatniteľných v prípadoch, keď nebolo možné vypočítať „referenčný produkt“, ale vznikli skleníkové plyny, ktoré mohli viesť k bezodplatnému prideľovaniu kvót, sa vyznačuje hierarchickou povahou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Borealis a i., C‑180/15, EU:C:2016:647, body 67 a 68). Kategória „podzariadenia spojené s emisiami z procesov“ predstavovala v tejto súvislosti iba posledný záložný prístup (rozsudok z 18. januára 2018, INEOS, C‑58/17, EU:C:2018:19, bod 36).

58

Bolo preto úlohou DEHSt predtým, ako kvalifikovala podzariadenie ako „podzariadenie spojené s emisiami z procesov“, najprv overiť, či pre toto zariadenie existoval „referenčný produkt“, a pokiaľ to tak nebolo, preskúmať, či dotknuté prostriedky priemyselnej výroby dotknutého zariadenia spadajú pod pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla“ alebo pod pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“.

59

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že taviareň, o ktorú ide vo veci samej, používa ako surovinu koncentrát medi obsahujúci síru. Síra, ktorá sa nachádza v tomto koncentráte, postupne oxiduje v peci na rýchle tavenie, v konvertore a v anódovej peci. Takto vzniknuté teplo nie je možné merať a umožňuje roztavenie medenej rudy obsiahnutej v uvedenom koncentráte, čo vedie ku konečnému produktu, ktorým je primárna meď. Keďže ten istý koncentrát obsahuje aj uhlík, táto taviareň vypúšťa do ovzdušia CO2.

60

Z toho vyplýva, že táto taviareň vytvára teplo, ktoré nepatrí pod pojem „merateľné teplo“ v zmysle článku 3 písm. e) rozhodnutia 2011/278, ale pod pojem „nemerateľné teplo“ uvedený v článku 3 písm. g) tohto rozhodnutia, a že toto teplo sa spotrebúva na výrobu produktu, teda primárnej medi, pre ktorý nie je v prílohe I rozhodnutia 2011/278 definovaný žiadny referenčný štandard.

61

Z toho vyplýva, že takáto taviareň nespadá ani pod pojem „podzariadenie spojené s referenčným produktom“, ani pod pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla“.

62

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci DEHSt rozhodla, že taviareň Rohhüttenwerk Ost spadá pod pojem „podzariadenie spojené s emisiami z procesov“ v zmysle článku 3 písm. h) rozhodnutia 2011/278, zatiaľ čo Aurubis sa domnieva, že táto taviareň patrí pod pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ v zmysle článku 3 písm. d) tohto rozhodnutia, treba určiť, či definícia stanovená v tomto poslednom uvedenom ustanovení, ktorá má v prípade uplatniteľnosti prednosť pred článkom 3 písm. h), zahŕňa takú taviareň.

63

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o otázku, či v taviarni s charakteristikami pripomenutými v bode 59 tohto rozsudku sa teplo vyrába „spaľovaním paliva“ v zmysle článku 3 písm. d) uvedeného rozhodnutia, vnútroštátny súd chce v podstate zistiť, či DEHSt mohla oprávnene konštatovať, že tieto výrazy sa týkajú len úplného spaľovania paliva, ktoré nepatrí do používanej suroviny a ktoré v podzariadení, o ktoré ide vo veci samej, možno nahradiť iným palivom, akým je zemný plyn.

64

V tejto súvislosti treba uviesť, ako uviedol generálny advokát v bodoch 42 až 44 svojich návrhov, že ani článok 3 písm. t) smernice 2003/87, ani článok 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 neobmedzujú rozsah pojmov „spaľovanie“ a „palivo“ takýmto spôsobom.

65

Keďže normotvorca Únie prostredníctvom definície uvedenej v článku 3 písm. t) smernice 2003/87 spresnil, že pojem „spaľovanie“ sa všeobecne vzťahuje na „každú oxidáciu palív“, nemožno tvrdiť, že k spaľovaniu v zmysle tejto smernice a aktov prijatých na jej základe dochádza len vtedy, ak je palivo oxidované ako celok.

66

Takýto reštriktívny výklad by nezodpovedal zámeru tohto normotvorcu, ako je vyjadrený v odôvodnení 37 smernice 2009/29. Ako vyplýva z tohto odôvodnenia, vloženie článku 3 písm. t) do smernice 2003/87 malo za cieľ „jasne uviesť“, že pojem „spaľovanie“ má osobitne široký rozsah, ktorý zahŕňa činnosť „všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania“. Žiadne ustanovenie, ktoré normotvorca Únie alebo Komisia odvtedy prijali na základe svojich delegovaných právomocí, neumožňuje domnievať sa, že pojem „spaľovanie“ sa týka len reakcií, ktoré ako celok oxidujú všetky zložky vstupných surovín, ktoré podliehajú činnosti týchto zariadení priemyselnej výroby.

67

Keďže ani pojem „palivo“ nebol uvedeným normotvorcom alebo Komisiou definovaný reštriktívne na základe ich delegovaných právomocí, právna úprava týkajúca sa systému ETS sa nemôže uplatňovať spôsobom, ktorý by viedol k tomu, že z pôsobnosti pojmu „spaľovanie paliva“ by sa vyňali horlivé látky prítomné v surovine, ktorej obsah uhlíka je nižší než obsah uhlíka iného, častejšie používaného, materiálu a ktorý v danom technologickom procese nie je možné nahradiť surovinou s vyšším obsahom uhlíka.

68

Zo smernice 2003/87 ani z rozhodnutia 2011/278 totiž nevyplýva, že uplatnenie prechodného režimu bezodplatného prideľovania emisných kvót sa musí obmedziť na činnosti, ktoré používajú materiál s vysokým obsahom uhlíka a produkujú tak emisie, ktorých množstvá presahujú určitú hranicu. Tieto ustanovenia ani neuvádzajú, že spaľovanie musí byť vylúčené z referenčného štandardu paliva, ak sa látky používané ako palivo nachádzajú v surovine používanej v rámci dotknutej priemyselnej činnosti.

69

Rozsah definície uvedenej v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 nemožno prostredníctvom výkladu obmedziť pridaním požiadaviek alebo vylúčení, ktoré v ňom nie sú uvedené a ktoré nemožno vyvodiť ani z iných ustanovení tohto rozhodnutia alebo smernice 2003/87. Takýto prístup by bol v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby právna úprava Únie dotknutým osobám umožnila jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Jumbocarry Trading, C‑39/20, EU:C:2021:435, bod 48 a citovanú judikatúru).

70

Ako navyše uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov s odkazom na článok 10a ods. 1 smernice 2003/87 a odôvodnenie 1 rozhodnutia 2011/278, režim bezodplatného prideľovania emisných kvót má za cieľ podnietiť používanie účinných techník na zníženie emisií skleníkových plynov. Zisk, ktorý možno dosiahnuť z predaja kvót, ktoré boli pridelené, ale už sa nemusia vrátiť, keďže dotknutý prevádzkovateľ znížil svoje emisie investovaním do inovatívnych techník, je neoddeliteľnou súčasťou tohto podnetu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2018, PPC Power, C‑302/17, EU:C:2018:245, bod 27). Preto skutočnosť, že tento prevádzkovateľ má z dôvodu takýchto investícií väčší prospech z bezodplatne prijatých kvót na základe kritérií stanovených v uplatniteľnej právnej úprave, neohrozuje účel systému ETS.

71

V dôsledku toho v prípade neexistencie opačných spresnení uvedených v rozhodnutí 2011/278 sa pojem „spaľovanie paliva“ použitý v článku 3 písm. d) tohto rozhodnutia musí uplatniť v súlade s jeho významom zakotveným v článku 3 písm. t) smernice 2003/87, ktorý zahŕňa každú oxidáciu horľavých látok. Keďže je nesporné, že v taviarni, o akú ide vo veci samej, sa nemerateľné teplo vyrába v podstate oxidáciou látok s obsahom síry, ktoré sa nachádzajú v koncentráte, ktorý bol vložený do pece, treba konštatovať, že činnosť tejto taviarne spočíva v „produkcii nemerateľného tepla spaľovaním paliva spotrebovaného na výrobu produktov“ v zmysle tohto článku 3 písm. d).

72

Napokon, pokiaľ ide o otázku, či vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie takéhoto základu „sú spojené s“ touto produkciou nemerateľného tepla spotrebovaného na výrobu produktov, treba uviesť, že ani tieto výrazy nemožno vykladať spôsobom, ktorý by pridal k definícii formulovanej Komisiou vecnú podmienku, ktorú táto definícia nestanovuje.

73

Vzhľadom na použitie uvedených výrazov článok 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 tak nemožno vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia referenčného štandardu paliva vyžaduje, aby produkcia nemerateľného tepla predstavovala „cieľ“, či dokonca „hlavný cieľ“ dotknutej činnosti.

74

Zo znenia tohto ustanovenia naopak vyplýva, že sa týka najmä podzariadení, ktorých cieľom je výroba produktu alebo výroba energie a ktoré na tento účel spotrebúvajú nemerateľné teplo. Produkcia tohto tepla teda nie je cieľom dotknutých podzariadení, ale skôr prostriedkom nevyhnutným na dosiahnutie tohto cieľa.

75

Požiadavka uvedená v definícii stanovenej v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278, podľa ktorej vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie musia byť „spojené s“ výrobou nemerateľného tepla spaľovaním paliva, ktoré sa spotrebuje na výrobu produktov, znamená, že medzi týmito vstupmi, výstupmi a emisiami na jednej strane a týmto spaľovaním na druhej strane musí existovať prevádzková súvislosť. S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa vzhľadom na charakteristiky fungovania taviarne, o ktorú ide vo veci samej, opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, javí, že takýto vzťah existuje medzi dotknutým koncentrátom medi ako vstupnou surovinou a spaľovaním generujúcim nemerateľné teplo, ako aj medzi týmto spaľovaním a výstupmi a emisiami z tejto taviarne.

76

Ak by vnútroštátny súd konštatoval, že množstvo bezodplatných emisných kvót, na ktoré mala Aurubis nárok počas tretieho obdobia obchodovania (2013 až 2020), treba upraviť, je potrebné v rámci tejto opravy zohľadniť množstvo kvót, ktoré jej už boli pridelené, aby sa v súlade s odôvodnením 18 a článkom 6 ods. 2 rozhodnutia 2011/278 zabezpečilo, že žiadna činnosť vykonávaná v zariadení, o ktoré ide vo veci samej, nebude predmetom dvojitého započítania.

77

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ zahŕňa v rámci zariadenia, ktoré vyrába primárnu meď a ktorého činnosť patrí do prílohy I smernice 2003/87, taviareň s rýchlym tavením, zabezpečujúcu oxidáciu síry obsiahnutej v použitej surovine, ktorá pozostáva z koncentrátu medi.

78

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má rozhodnutie 2011/278 vykladať v tom zmysle, že bezodplatné kvóty, na ktoré má prevádzkovateľ zariadenia nárok na základe tretieho obdobia obchodovania (2013 až 2020), možno ešte tomuto prevádzkovateľovi vydať aj po 31. decembri 2020 z dôvodu vykonania súdneho rozhodnutia vydaného po tomto dátume.

79

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že každý, koho právo alebo sloboda zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, bod 40 a citovanú judikatúru).

80

V dôsledku toho, keď žiadateľ o bezodplatné pridelenie emisných kvót na tretie obdobie obchodovania (2013 až 2020) včas a oprávnene napadol rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu stanovujúce množstvo takýchto kvót, ktoré sa majú prideliť, musí tento žiadateľ mať možnosť uplatniť svoje práva dokonca aj v prípade, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o predmetnom spore, po uplynutí toho obdobia konštatuje, že tento orgán nesprávne uplatnil právnu úpravu Únie týkajúcu sa systému ETS. V opačnom prípade by bol tento žiadateľ zbavený svojho práva na účinný prostriedok nápravy hneď, ako sa ukáže, že súdne rozhodnutie už nemožno vydať počas dotknutého obdobia obchodovania.

81

Pokiaľ ide o otázku, či za takýchto okolností možno nárok na pridelenie na tretie obdobie obchodovania ešte uspokojiť vydaním bezodplatných kvót v nadväznosti na súdne rozhodnutie vydané po uplynutí tohto obdobia, treba uviesť, že právna úprava týkajúca sa systému ETS neumožňuje na tento účel vydať kvóty na štvrté obdobie obchodovania. Tieto posledné uvedené kvóty, ktoré sú uvedené v článku 13 druhej vete smernice 2003/87, musia byť v súlade so znením tohto ustanovenia vydané na obdobie obchodovania po 31. decembri 2020 a platia len pre emisie vyprodukované až od prvého roku tohto nového obdobia.

82

Naopak, táto právna úprava nebráni tomu, aby boli bezodplatné kvóty patriace do tretieho obdobia obchodovania, ktoré má príslušný orgán ešte k dispozícii, akýmkoľvek spôsobom stanoveným zákonom, prevedené na holdingový účet prevádzkovateľa dotknutého zariadenia na účely vykonania súdneho rozhodnutia konštatujúceho právo na pridelenie takýchto kvót. Skutočnosť, že tieto kvóty sú v takejto situácii vydané po 31. decembri 2020, nebráni tomu, aby mohli byť kvalifikované ako „kvóty vydané od 1. januára 2013“ v zmysle článku 13 prvej vety smernice 2003/87. Keďže uvedené kvóty sú podľa tohto ustanovenia platné na dobu neurčitú, ich prevedenie na tento holdingový účet môže patriť medzi opatrenia prijaté príslušným orgánom na dosiahnutie súladu so súdnym rozhodnutím.

83

Tento výklad potvrdzuje delegované nariadenie 2019/331, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, ktorého článok 27 stanovuje, že rozhodnutie 2011/278 sa naďalej uplatňuje na prideľovania týkajúce sa obdobia pred 1. januárom 2021. Ako vyplýva z tohto článku, je dôležité, aby po uplynutí tretieho obdobia obchodovania neprestalo rozhodnutie 2011/278 vyvolávať právne účinky týkajúce sa tohto obdobia.

84

Okrem toho ustanovenia právnej úpravy o systéme ETS týkajúce sa na jednej strane účtov, registra a EUTL a na druhej strane vnútroštátnych alokačných tabuliek umožňujú opraviť pridelenie na tretie obdobie obchodovania po 31. decembri 2020 a tiež vydať ešte kvóty týkajúce sa tohto obdobia.

85

V tejto súvislosti po prvé z článku 52 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 389/2013 vyplýva, že príslušný vnútroštátny orgán môže vykonať každú zmenu, ktorá sa vyžaduje v národnej alokačnej tabuľke na tretie obdobie obchodovania podľa článku 51 ods. 1 tohto nariadenia. Keďže nariadenie č. 389/2013 sa v súlade s článkom 88 druhým odsekom delegovaného nariadenia 2019/1122 naďalej uplatňuje po 31. decembri 2020 na operácie požadované v súvislosti s týmto obdobím, treba konštatovať, že táto národná alokačná tabuľka sa ešte môže zmeniť.

86

Po druhé treba z článku 53 ods. 2 nariadenia č. 389/2013 vyvodiť, že centrálnemu správcovi určenému Komisiou podľa článku 20 smernice 2003/87 a zodpovednému podľa článkov 4 a 6 nariadenia č. 389/2013 za správu a aktualizáciu registra a EUTL prináleží zabezpečiť, že každá zmena národnej alokačnej tabuľky bude viesť k vydaniu takto opraveného množstva kvót prevedením týchto kvót z „účtu EÚ“ na holdingový účet dotknutého prevádzkovateľa.

87

Článok 52 ods. 2 tohto nariadenia, z ktorého jednak vyplýva, že zmena národnej alokačnej tabuľky, aká by sa vyžadovala v prípade súdneho rozhodnutia v prospech žiadateľa o pridelenie kvót, musí byť oznámená Komisii, a jednak, že centrálny správca musí zapísať túto zmenu do EUTL, by bol totiž zbavený potrebného účinku, ak by článok 53 ods. 2 uvedeného nariadenia bol v nadväznosti na to vykladaný v tom zmysle, že centrálny správca kvót nemusí dbať na to, aby bolo takto zmenené množstvo kvót v národnej alokačnej tabuľke a v EUTL skutočne prevedené na holdingový účet dotknutého prevádzkovateľa zariadenia.

88

Po tretie z článkov 41 a 43 toho istého nariadenia vyplýva, že centrálnemu správcovi prináleží vytvoriť kvóty v závislosti od potrieb vyplývajúcich z uplatniteľnej právnej úpravy a zásobovať „účet EÚ“ množstvom kvót, ktoré zodpovedá množstvu bezodplatne pridelených kvót podľa národnej alokačnej tabuľky každého členského štátu.

89

Vzhľadom na túto povinnosť centrálneho správcu mu v prípade súdneho rozhodnutia vydaného po 31. decembri 2020, ktoré vedie k zmene národnej alokačnej tabuľky v prospech prevádzkovateľa zariadenia, prináleží preskúmať, či kvóty, ktoré tomuto prevádzkovateľovi nesprávne neboli vydané počas tretieho obdobia obchodovania, boli podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87 umiestnené do rezervy vytvorenej rozhodnutím 2015/1814 alebo dané do aukcie podľa článku 10 smernice 2003/87. V dôsledku toho tomuto správcovi prislúcha určiť, či je potrebné, aby sa vydanie dotknutých kvót uvedenému prevádzkovateľovi uskutočnilo vybratím týchto kvót z tejto rezervy alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý je v súlade s rozpočtovými pravidlami Únie.

90

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že rozhodnutie 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že bezodplatné kvóty, na ktoré má prevádzkovateľ zariadenia nárok v treťom období obchodovania (2013 až 2020), možno tomuto prevádzkovateľovi vydať aj po 31. decembri 2020 z dôvodu vykonania súdneho rozhodnutia vydaného po tomto dátume.

91

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: