1.

Majú sa článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, článok 325 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (1), ktorý bol prijatý na základe článku 83 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu rozhodnutia orgánom stojacim mimo súdnej moci, t. j. Curtea Constituțională a României (Ústavný súd Rumunska), ktorým sa nariaďuje opätovné preskúmanie prípadov korupcie, o ktorých sa rozhodlo v určitom konkrétnom období a ktoré sú v štádiu odvolania, a to z dôvodu, že v rámci najvyššieho súdu neboli zriadené súdne senáty špecializované v danej oblasti, hoci sa uznáva špecializácia sudcov, z ktorých sa dotknuté súdne senáty skladali?

2.

Majú sa článok 2 Zmluvy o Európskej únii a článok 47 [druhý odsek] Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby orgán stojaci mimo súdnej moci vyhlásil za nezákonné zloženie rozhodovacieho senátu sekcie najvyššieho súdu (senát zložený z aktívnych sudcov, ktorí v čase povýšenia spĺňali okrem iného podmienku špecializácie požadovanej na účely ich pridelenia na najvyšší súd)?

3.

Má sa prednosť práva Únie vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje upustiť od uplatnenia rozhodnutia Ústavného súdu, vyhláseného v konaní týkajúcom sa ústavného sporu, ktoré je v zmysle vnútroštátneho práva záväzné?