—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. júna 2019 vo veci T-617/17;

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

V napadnutom rozsudku došlo ku skresleniu skutkových okolností a k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokiaľ ide o porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2185/96 (1). Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že skutočným predmetom žaloby na náhradu škody bolo určenie, že OLAF porušil článok 7 ods. 1 nariadenia č. 2185/1996, keď od odvolateľky vyžadoval, aby mu povolila zhromaždiť údaje, ktoré nemali žiadnu súvislosť s jeho vyšetrovaním. Okrem iného Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že odvolateľka umožnila v praxi OLAF, aby viedol vyšetrovanie vo vzťahu ku všetkým kategóriám požadovaných údajov.

2.

V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nedostatočnému odôvodneniu, pokiaľ ide o porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Všeobecný súd nevysvetľuje, ktorá z troch podmienok stanovených judikatúrou v oblasti legitímnej ochrany nie je splnená v tejto veci.

3.

V napadnutom rozsudku došlo ku skresleniu skutkových okolností a k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokiaľ ide o porušenie práva byť vypočutý. Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že Komisia zaujala postoj, ktorý zaväzoval verejného obstarávateľa a ktorý mohol viesť k prijatiu aktu nepriaznivo zasahujúcemu do právneho postavenia odvolateľky, pričom jej nepriznal právo byť vypočutý.