1.

Má sa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj „čl. 47 Charty“) a implicitne právo spotrebiteľa na účinný prostriedok súdnej ochrany vykladať tak, že mu odporuje právna úprava v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, podľa ktorej sa právo spotrebiteľa na vrátenie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky premlčí aj v prípade, že spotrebiteľ sám nedokáže vyhodnotiť neprijateľnú zmluvnú podmienku a toto premlčanie uplynie aj za stavu, že spotrebiteľ o povahe neprijateľnej zmluvnej podmienky nevedel?

2.

Ak je právna úprava premlčania práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej dobe aj napriek jeho nevedomosti v súlade s čl. 47 Charty a princípom efektivity, potom sa pre tento prípad predkladajúci súd pýta, či:

Odporuje čl. 47 Charty a princípu efektivity taká vnútroštátna prax, podľa ktorej je na spotrebiteľovi dôkazné bremeno preukázať na súde vedomosť osôb konajúcich za veriteľa, že veriteľ porušuje práva spotrebiteľa, v danej veci vedomosť o tom, že neuvedením správnej ročnej percentuálnej miery nákladov veriteľ poruší zákonné pravidlo a tiež vedomosť, že v takomto prípade je úver bezúročný, a že prijatím úrokov sa veriteľ bezdôvodne obohatí?

3.

Ak je odpoveď na otázku v bode A. 2. negatívna, potom u koho na strane veriteľa z osôb, akými sú konatelia, spoločníci a obchodní zástupcovia veriteľa má spotrebiteľ povinnosť preukázať vedomosť podľa otázky uvedenej v bode A 2.?

4.

Ak je odpoveď na otázku v bode A 2. negatívna, aká intenzita vedomosti je postačujúca na dosiahnutie cieľa, ktorým je dokázanie úmyslu dodávateľa porušiť predmetné pravidlá na finančnom trhu?

1.

Bránia účinky smerníc a k ním príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie ako Rasmussen, C-441/14, ECLI:EU:C:2016:278, Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, ECLI:EU:C:2004:584, body 113 a 114, Kücükdeveci, C-555/07, ECLI:EU:C:2010:21, bod 48, Impact, C- 268/06, ECLI:EU:C:2008:223, bod 100; Dominguez, C-282/10, ECLI:EU:C:2012:33, body 25 a 27, a Association de médiation sociale, C-176/12, ECLI:EU:C:2014:2, bod 38, takej vnútroštátnej praxi, podľa ktorej k záveru o eurokonformnom výklade dospel vnútroštátny súd bez použitia výkladových metód a bez náležitého zdôvodnenia?

2.

Ak po použití výkladových metód, akými sú najmä teleologický výklad, autentický výklad, historický výklad, systematický výklad, logický výklad (metóda a contrario, metóda reductione ad absurdum) a po použití vnútroštátneho poriadku ako celku s cieľom dosiahnuť cieľ v článku 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 (1) (ďalej aj „Smernica“) dospeje súd k záveru, že eurokonformný výklad smeruje k stavu contra legem, je v takom prípade, porovnávajúc napríklad vzťahy pri diskriminácii alebo ochrane zamestnancov, možné priznať uvedenému ustanoveniu Smernice na účely ochrany podnikateľov voči spotrebiteľom pri úverových vzťahoch priamy účinok a ponechať ako neuplatnené euronekonformné ustanovenie zákona?