–

BMW Bayerische Motorenwerke AG, v zastúpení: U. Möllenhoff, Rechtsanwalt,

–

Hauptzollamt München, v zastúpení: G. Rittenauer, splnomocnený zástupca,

–

francúzska vláda, v zastúpení: E. Toutain a A.‑L. Desjonquères, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a B. ‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 71 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou BMW Bayerische Motorenwerke AG (ďalej len „BMW“) a Hauptzollamt München (Hlavný colný úrad Mníchov, Nemecko, ďalej len „hlavný colný úrad“), ktorý sa týka zohľadnenia nákladov na vývoj softvéru poskytnutého kupujúcim bezodplatne výrobcovi na použitie v súvislosti s výrobou a predajom tovaru na vývoz na účely určenia colnej hodnoty.

3

Článok 70 colného kódexu týkajúci sa určenia colnej hodnoty na základe prevodnej hodnoty v odseku 1 stanovuje:

„Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.“

4

Článok 71 tohto kódexu s názvom „Prvky prevodnej hodnoty“ stanovuje:

„1.   Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 70 sa k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená, pripočítajú:

…

…

2.   Každá položka, ktorá sa podľa odseku 1 pripočíta k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa zakladá len na údajoch, ktoré sú objektívne a vyčísliteľné.

3.   K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, budú pri určovaní colnej hodnoty pripočítané len položky, ktoré sú uvedené v tomto článku.“

5

BMW vyrába vozidlá, ktoré obsahujú riadiace jednotky. Tieto zariadenia pochádzajú z rôznych tretích krajín a podobajú sa palubnému systému, ktorý ovláda fyzické zariadenia vo vozidlách.

6

Samotná BMW vyvinula – alebo si poverenými podnikmi Európskej únie nechala vyvinúť – softvér, ktorý zabezpečuje plynulú komunikáciu aplikácií a systémov vozidla a je potrebný na uskutočňovanie rôznych technických procesov, ktoré má riadiaca jednotka vozidla vykonávať. Keďže BMW je majiteľkou softvéru, nemusí zaň platiť nijaký poplatok.

7

Tento softvér sa výrobcom riadiacich jednotiek poskytuje bezodplatne. Tí ho používajú na vykonanie skúšok funkčnosti riadiacich jednotiek pred ich dodaním. Skúšobný protokol potvrdzuje, že spolupráca riadiacej jednotky so softvérom funguje bezproblémovo. Umožňuje tiež určiť, či k chybám došlo pri dodaní, boli spôsobené v dôsledku prepravy alebo sa objavili až počas implementácie softvéru. Celý postup je predmetom zmlúv medzi spoločnosťou BMW a výrobcami riadiacich jednotiek.

8

BMW dováža a uvádza do voľného obehu v Únii riadiace jednotky obsahujúce softvér, ktorý na ne nainštalovali ich výrobcovia mimo Únie.

9

Pri colnej kontrole vykonanej hlavným colným úradom sa ukázalo, že BMW uviedla ako colnú hodnotu dovážaných riadiacich jednotiek cenu, ktorú táto spoločnosť zaplatila výrobcom riadiacich jednotiek a ktorá nezohľadňovala náklady na vývoj softvéru. Keďže sa hlavný colný úrad domnieval, že tieto náklady mali byť zahrnuté do colnej hodnoty, rozhodnutím z 25. septembra 2018 o vyrubení cla stanovil colný dlh vo výške 2748,08 eura za tovar prepustený do voľného obehu v januári 2018.

10

BMW podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

11

Za týchto okolností Finanzgericht München (Finančný súd Mníchov, Nemecko), ktorý má pochybnosti s ohľadom na výklad článku 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu, pokiaľ ide o zohľadnenie nákladov na vývoj softvéru, a prípadne pokiaľ ide o potrebu zohľadniť zmluvné ustanovenia zaväzujúce dovozcu s výrobcom, na účely určenia, ktorý z bodov článku 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu treba v prejednávanej veci použiť na opravu colnej hodnoty, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa náklady na vývoj softvéru, ktorý bol vyhotovený v Únii, ktorý bol bezodplatne poskytnutý predávajúcemu a ktorý bol nainštalovaný na dovezenú riadiacu jednotku, pripočítať k prevodnej hodnote dovezeného tovaru podľa článku 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu, pokiaľ nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za dovezený tovar?“

12

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru umožňuje k jeho prevodnej hodnote pripočítať hospodársku hodnotu softvéru, ktorý bol vyhotovený v Únii a bezodplatne poskytnutý kupujúcim predávajúcemu usadenému v tretej krajine.

13

Na úvod treba pripomenúť, že tak zo znenia článku 70 ods. 1 a článku 71 ods. 1 colného kódexu, ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľom colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovezeného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu. Aj keď teda cena, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za tovar, tvorí vo všeobecnosti základ pre výpočet colnej hodnoty, táto cena je údajom, ktorý prípadne podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo určeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty (rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18, EU:C:2019:519, body 22 a 23, ako aj citovaná judikatúra).

14

V prvom rade treba zdôrazniť, že článok 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu stanovuje povinnosť pripočítať k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má za dovážaný tovar zaplatiť, hodnotu určitých tovarov alebo služieb, ktoré kupujúci poskytuje priamo alebo nepriamo, bezodplatne alebo za zníženú cenu a ktoré sa používajú v súvislosti s výrobou alebo predajom na vývoz dovážaného tovaru, pokiaľ takáto hodnota nebola zahrnutá do tejto ceny.

15

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží určiť, či v spore, ktorý prejednáva, sú splnené podmienky stanovené v článku 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu, a to tak, že posúdi, či sa hospodárska hodnota softvéru musí pripočítať k prevodnej hodnote riadiacich jednotiek, aby to zodpovedalo ich colnej hodnote. Vnútroštátny súd má teda určiť, či skutočnosť, že tento softvér umožňuje jednak otestovať fungovanie riadiacich jednotiek a jednak zistiť, či k chybám došlo pri dodaní, preprave alebo implementácii tohto softvéru, môže priznať riadiacim jednotkám vyššiu skutočnú hodnotu, než bola ich prevodná hodnota.

16

V druhom rade tvrdenie, že článok 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu sa na tento spor neuplatní z dôvodu, že v zozname podľa článku 71 ods. 1 písm. b) bodoch i) až iv) colného kódexu sa nespomína softvér, zatiaľ čo odsek 3 toho istého článku obmedzuje možnosti opravy colnej hodnoty len na položky uvedené v tomto článku, nemožno prijať.

17

V tejto súvislosti Súdny dvor už mal príležitosť odmietnuť tvrdenie, podľa ktorého softvér nepatrí do žiadnej z kategórií, ktoré by mohli byť predmetom úpravy colnej hodnoty, keď rozhodol, že pri dovoze počítačov, ktoré predávajúci vybavil softvérom obsahujúcim jeden alebo viacero operačných systémov, ktoré mu kupujúci poskytol bezodplatne, na určenie colnej hodnoty týchto počítačov je potrebné k ich prevodnej hodnote pripočítať hodnotu tohto softvéru, pokiaľ táto nebola zahrnutá v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2006, Compaq Computer International Corporation, C‑306/04, EU:C:2006:716, body 23, 24 a 37).

18

Na účely určenia colnej hodnoty dovezeného tovaru je teda irelevantné, že tovaru, ktorého hodnotu treba pripočítať, je nehmotným majetkom, akým je softvér. Zo znenia tohto ustanovenia, ktoré výslovne odkazuje na „tovary“ alebo „služby“, totiž vyplýva, že jeho pôsobnosť sa neobmedzuje na hmotný majetok.

19

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa vo veci samej, článok 71 ods. 1 písm. b) bod i) colného kódexu, ktorý sa vzťahuje na „materiály, súčiastky, dielce a podobné predmety zahrnuté v dovážanom tovare“, teda nemožno vykladať tak, že vylučuje nehmotný majetok. Takéto vylúčenie nevyplýva ani zo znenia článku 71 ods. 1 písm. b), ani zo štruktúry tohto ustanovenia. V súlade s týmto ustanovením sa k colnej hodnote dovážaného tovaru pripočíta hodnota tovarov, ale aj služieb spĺňajúcich podmienky, ktoré sú v ňom stanovené. Taký výklad, ako navrhuje žalobkyňa vo veci samej, by viedol nielen k obmedzeniu prípadných opráv colnej hodnoty len na situáciu uvedenú v bode iv) uvedeného ustanovenia, keď je sporné pripočítanie hodnoty služby, ale aj k tomu, že by sa tieto opravy vzťahovali len na služby, ktoré jednak patria pod pojmy „technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy“, a jednak sú „potrebné na výrobu dovážaného tovaru“. Takýto výklad nemožno pripustiť, keďže nehmotný majetok môže spadať tak pod článok 71 ods. 1 písm. b) bod i), ako aj článok 71 ods. 1 písm. b) bod iv) colného kódexu.

20

Okrem toho na účely určenia, či softvér patrí pod bod i) alebo pod bod iv) odseku 1 tohto článku 71, záver č. 26 zbierky textov týkajúcich sa colnej hodnoty prijatej výborom pre colný kódex, ktorý je uvedený v článku 285 tohto kódexu, rozlišuje na jednej strane intelektuálne plnenia potrebné na výrobu tovaru, na ktoré sa vzťahuje článok 71 ods. 1 písm. b) bod iv) colného kódexu, a na druhej strane nehmotné zložky obsiahnuté v dovážanom tovare, ktoré sú potrebné na jeho fungovanie a nie sú nevyhnutné na jeho výrobu. Podľa výboru pre colný kódex sú však tieto zložky neoddeliteľnou súčasťou konečných výrobkov, keďže sú s nimi spojené alebo v nich zabudované a umožňujú ich fungovanie alebo toto fungovanie zlepšujú. Okrem toho vďaka nim získavajú výrobky novú funkčnosť a tým výrazne prispievajú k hodnote dovážaného tovaru. Podľa Výboru pre colný kódex majú teda spadať pod článok 71 ods. 1 písm. b) bod i) uvedeného kódexu.

21

Závery výboru pre colný kódex síce nie sú právne záväzné, predstavujú však významné prostriedky na zabezpečenie jednotného uplatňovania colného kódexu zo strany colných orgánov členských štátov a možno ich považovať ako také za významné prostriedky pre výklad tohto kódexu (rozsudok z 9. marca 2017, GE Healthcare, C‑173/15, EU:C:2017:195, bod 45 a citovaná judikatúra).

22

Po tretie treba zdôrazniť, že síce Súdny dvor mohol zohľadniť zmluvy medzi dovozcom Únie a tretím výrobcom, urobil tak však s cieľom posúdiť postavenie „kupujúceho“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2006, Compaq Computer International Corporation, C‑306/04, EU:C:2006:716, bod 29). Nemožno však pripustiť, aby sa účastníci konania mohli odvolávať na zmluvné ustanovenia s cieľom obmedziť možnosti opravy stanovené v článku 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu, pretože by to bolo v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej colná hodnota musí byť odrazom skutočnej hospodárskej hodnoty dovážaného tovaru a zohľadňovať teda všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (rozsudok z 9. marca 2017, GE Healthcare, C‑173/15, EU:C:2017:195, bod 30 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho sa oprava colnej hodnoty dovážaného tovaru podľa článku 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu zakladá na objektívnych kritériách a nemôže byť ovplyvnená zmluvnými ustanoveniami.

23

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 71 ods. 1 písm. b) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru umožňuje k jeho prevodnej hodnote pripočítať hospodársku hodnotu softvéru, ktorý bol vyhotovený v Únii a bezodplatne poskytnutý kupujúcim predávajúcemu usadenému v tretej krajine.

24

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 71 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru umožňuje k jeho prevodnej hodnote pripočítať hospodársku hodnotu softvéru, ktorý bol vyhotovený v Európskej únii a bezodplatne poskytnutý kupujúcim predávajúcemu usadenému v tretej krajine.