–

„Oribalt Rīga“ SIA, v zastúpení: A. Leškoviča a J. Taukačs, advokāti, ako aj Carri Ginter, vandeadvokaat,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina a J. Davidoviča, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Sauka a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 30 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 (Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 179) (ďalej len „colný kódex“), ako aj článku 151 ods. 4 a článku 152 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi „Oribalt Rīga“ SIA, predtým „Oriola Rīga“ SIA, a Valsts ieņēmumu dienests (lotyšská daňová správa) vo veci rozhodnutia generálneho riaditeľa tejto daňovej správy, ktorým sa tejto spoločnosti ukladá povinnosť uhradiť do Štátnej pokladnice doplatok dane z pridanej hodnoty (DPH), úroky z omeškania a pokutu.

3

Článok 29 ods. 1 colného kódexu stanovuje:

„Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33…“

4

Článok 30 tohto kódexu stanovuje:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku.

2.   Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

…“

5

Článok 31 uvedeného kódexu stanovuje:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článkov 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlúčiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:

…“

6

Článok 142 ods. 1 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Na účely tejto hlavy:

…

…“

7

Podľa článku 151 tohto nariadenia:

„1.   Pri uplatňovaní článku 30 (2) b) [colného] kódexu (prevodná hodnota rovnakého [podobného – neoficiálny preklad] tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

…

4.   Pri použití tohto článku prevodnú hodnotu tovaru vyrobeného inou osobou je možné vziať do úvahy iba vtedy, ak nie je k dispozícii prevodná hodnota podobného tovaru podľa odseku 1 vyrobeného tou istou osobou ako tovar, ktorý má byť ohodnotený.

…“

8

Článok 152 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   

…

5.   Na účely odseku 1 b) ‚najskorší dátum‘ je dátum, do ktorého sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v dostatočnom množstve na to, aby bolo možné určiť jednotkovú cenu.“

9

Príloha 23 vykonávacieho nariadenia s názvom „Vysvetľujúce poznámky k colnej hodnote“ stanovuje, pokiaľ ide o výklad článku 31 ods. 1 colného kódexu, že „metódy určovania, ktoré sa uplatňujú podľa [tohto ustanovenia] budú totožné s metódami uvedenými v článku 29 a článku 30 ods. 2 [tohto kódexu], ale primeraná pružnosť pri uplatňovaní uvedených metód by mala byť v súlade s ustanoveniami článku 31 ods. [1] [uvedeného kódexu]“. Na tento účel uvedená príloha stanovuje určité príklady na účely ilustrovania toho, čo treba rozumieť pod „primeranou pružnosťou“. Pokiaľ ide teda o uplatnenie deduktívnej metódy, uvádza sa, že „‘90‑dňovú‘ lehotu [stanovenú v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia] je nutné uplatňovať pružne“.

10

Žalobkyňa vo veci samej, Oribalt Rīga a indická spoločnosť Ranbaxy Laboratories Ltd uzavreli v roku 2005 zmluvu o zriadení konsignačného skladu, podľa ktorej Ranbaxy Laboratories označila Oribalt Rīga za výlučného poskytovateľa služieb konsignačného skladovania dovážaného tovaru v Lotyšsku, Litve a Estónsku pre generické lieky dovážené týmto laboratóriom (ďalej len „predmetné lieky“) a poverila ju, aby v súvislosti s nimi podala colné vyhlásenie na účely ich uvedenia do voľného obehu. Oribalt Rīga sa zaviazala, že zabezpečí dostatočné skladovacie priestory a služby spracovávania objednávok zákazníkov spoločnosti Ranbaxy Laboratories bez toho, aby nadobudla vlastníctvo k predmetným liekom.

11

Keď Oribalt Rīga umiestnila predmetné lieky do colného režimu, podala colné vyhlásenia, na základe ktorých sa označila za príjemcu týchto liekov a zároveň za deklaranta.

12

Oribalt Rīga vypočítala colnú hodnotu predmetných liekov podľa tzv. metódy „prevodnej hodnoty“ stanovenej v článku 29 ods. 1 colného kódexu. Táto colná hodnota bola určená prostredníctvom faktúr pro forma vystavených spoločnosťou Ranbaxy Laboratories, ktoré boli predložené colnému úradu, obsahujúcim informácie o druhu dovážaného tovaru, jednotkovej trhovej cene v čase tejto fakturácie a celkovej cene.

13

Ranbaxy Laboratories určovala, komu sa predmetné lieky predajú, spôsob a cenu predaja, ako aj uplatniteľné zľavy z ceny. Pri vykonávaní objednávky Oribalt Rīga vystavila faktúry v predajnej cene stanovenej spoločnosťou Ranbaxy Laboratories.

14

Oribalt Rīga, ktorá skladovala predmetné lieky vo svojom sklade, mala za úlohu predávať ako prvé predmetné lieky, ktorých dátum spotreby bol najbližší. Medzi dovozom týchto liekov a ich predajom konečným spotrebiteľom tak mohlo uplynúť niekoľko mesiacov, takže ich hodnota v čase predaja mohla byť odlišná od ich trhovej hodnoty v čase ich dovozu. Predajná cena predmetných liekov mohla byť taktiež ovplyvnená zľavami, ktoré poskytla Ranbaxy Laboratories svojim zákazníkom. Ranbaxy Laboratories teda po predaji predmetných liekov vystavila spoločnosti Oribalt Rīga nové faktúry, na základe ktorých táto spoločnosť vyplatila spoločnosti Ranbaxy Laboratories dovezený tovar určený na uvedenie do voľného obehu na území Európskej únie. Oribalt Rīga dostávala za svoju úlohu sprostredkovateľa províziu.

15

Od 20. októbra 2010 do 10. januára 2011 Muitas audita pārvalde (riaditeľstvo colnej kontroly, Lotyšsko) preskúmalo výpočet, platbu a účtovanie ciel a iných daní spravovaných colnými službami splatnými spoločnosťou Oribalt Rīga za obdobie od 1. februára 2008 do 31. augusta 2010.

16

Rozhodnutím z 20. mája 2011 lotyšská daňová správa odmietla colnú hodnotu predmetných liekov dovážaných počas tohto obdobia určenú spoločnosťou Oribalt Rīga podľa metódy prevodnej hodnoty. Podľa tohto rozhodnutia mala byť totiž hodnota dovážaného tovaru určená podľa deduktívnej metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu, pričom sa malo vychádzať z ceny predmetných liekov uvedenej na faktúrach určených zákazníkom spoločnosti Ranbaxy Laboratories, bez zohľadnenia uplatnených zliav. Generálny riaditeľ lotyšskej daňovej správy tak uložil spoločnosti Oribalt Rīga povinnosť uhradiť doplatok DPH, úroky z omeškania a pokutu.

17

Oribalt Rīga podala po zamietnutí svojej žaloby proti rozhodnutiu lotyšskej daňovej správy zo strany Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko) odvolanie na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) pričom tvrdila, že táto správa mala a mohla získať informácie potrebné na to, aby mohla určiť colnú hodnotu tovaru podľa pôvodných dostupných metód určenia a že ak uvedená správa uplatnila deduktívnu metódu uvedenú v článku 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu, mala použiť informácie o ďalšom predaji tohto tovaru alebo rovnakého tovaru ku dňu, ktorý je čo najbližšie k dátumu dovozu uvedeného tovaru bez toho, aby prekročila lehotu deväťdesiatich dní stanovenú v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia. Oribalt Rīga napokon tvrdí, že základ výpočtu colnej hodnoty spočíval v cene predmetných liekov, za ktorú boli skutočne predané, takže bolo potrebné zohľadniť zľavu poskytnutú zákazníkom spoločnosti Ranbaxy Laboratories.

18

Keďze Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) potvrdil rozhodnutie lotyšskej daňovej správy, Oribalt Rīga podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, t. j. na Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko).

19

Tento súd sa domnieva, že rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, závisí od výkladu článku 30 colného kódexu, ako aj článkov 151 a 152 vykonávacieho nariadenia Súdnym dvorom. Za týchto okolností Augstākā tiesa (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aké sú faktory, ktoré treba zohľadniť na identifikovanie „podobného tovaru“, ak je colná hodnota dovážaného tovaru, ako sú predmetné lieky, vypočítaná podľa deduktívnej metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. b) colného kódexu.

21

Vnútroštátny súd kladie túto otázku na účely zistenia, či na to, aby došlo k takejto identifikácii, treba zohľadniť len zloženie liekov, ktoré sa majú porovnať, alebo aj okolnosti súvisiace s postavením týchto liekov a ich výrobcov na dotknutom farmaceutickom trhu.

22

Na úvod treba pripomenúť, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovezeného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (rozsudok z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland, C‑529/16, EU:C:2017:984, bod 24 a citovaná judikatúra).

23

Ďalej aj keď cena, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za tovar, tvorí vo všeobecnosti základ pre výpočet colnej hodnoty, táto cena je údajom, ktorý prípadne podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo určeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty (rozsudok z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland, C‑529/16, EU:C:2017:984, bod 27 a citovaná judikatúra).

24

Ak však colnú hodnotu nemožno určiť na základe článku 29 colného kódexu prevodnou hodnotou dovážaného tovaru, určenie colnej hodnoty sa uskutoční podľa ustanovení článku 30 tohto kódexu postupným uplatňovaním metód stanovených v písmenách a) až d) odseku 2 tohto naposledy uvedeného článku (rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15, EU:C:2016:455, bod 27 a citovaná judikatúra).

25

Pokiaľ ide o uplatnenie toho istého článku 30, z bodu 1 poznámok k článku 30 ods. 2 písm. b) colného kódexu nachádzajúcich sa v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že colné orgány vezmú do úvahy, vždy keď je to možné, predaj podobného druhu tovarov, podľa možnosti na rovnakej obchodnej úrovni a v približne rovnakom množstve ako hodnotený tovar (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15, EU:C:2016:455, bod 34).

26

Napokon pojem „podobný tovar“ nachádzajúci sa v uvedenom článku 30 ods. 2 písm. b) je vymedzený v článku 142 ods. 1 písm. d) vykonávacieho nariadenia ako tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie vrátane jeho obchodnej zámeny. Toto ustanovenie spresňuje, že akosť tovaru, jeho dobré meno a existencia výrobnej alebo obchodnej známky patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti tovaru.

27

Vzhľadom na široké vymedzenie pojmu „podobný tovar“, ktorý, ako uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, odkazuje na detailné posúdenie tovaru na základe všetkých faktorov uvedených príkladom, treba vziať do úvahy, že takýto pojem sa uplatňuje na všetky druhy tovarov, vrátane liekov, ako sú predmetné lieky. Príslušná vnútroštátna colná správa tak musí byť na účely identifikovania podobného tovaru schopná použiť všetky údaje, ktoré má k dispozícii na účely vymedzenia colnej hodnoty čo najpresnejšie a najbližšie ku skutočnosti.

28

V prípade generických liekov treba, ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 50 a 51 svojich návrhov, zohľadniť každý relevantný faktor, ako je zloženie týchto liekov, ich zameniteľná povaha z hľadiska ich účinkov a ich obchodná zameniteľnosť. Príslušná vnútroštátna colná správa tak musí vykonať detailné posúdenie pri zohľadnení každého faktora, ktorý môže mať vplyv na skutočnú hospodársku hodnotu uvedených liekov, vrátane postavenia dovážaného lieku a jeho výrobcu na trhu.

29

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 30 ods. 2 písm. b) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že ak je colná hodnota tovaru, ako sú predmetné lieky, vypočítaná podľa deduktívnej metódy stanovenej v tomto ustanovení, príslušná vnútroštátna colná správa musí na účely identifikovania „podobného tovaru“ zohľadniť každý relevantný faktor, ako je zloženie tohto tovaru, jeho zameniteľná povaha z hľadiska jeho účinkov a jeho obchodná zameniteľnosť, čím vykoná jeho vecné posúdenie pri zohľadnení každého faktora, ktorý môže mať vplyv na skutočnú hospodársku hodnotu uvedeného tovaru, vrátane postavenia dovážaného tovaru a jeho výrobcu na trhu.

30

Vo svojej druhej a tretej otázke, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že na určenie jednotkovej ceny dovážaného tovaru podľa metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu je lehota deväťdesiatich dní, v ktorej sa má dovážaný tovar predať v Únii, stanovená v tomto článku 152 ods. 1 písm. b), záväznou lehotou a v prípade, ak to tak nie je, ktoré údaje sa majú uprednostniť pri určení jednotkovej ceny dovážaného tovaru.

31

Treba pripomenúť, že článok 152 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia stanovuje zásadu, podľa ktorej na určenie jednotkovej ceny dovážaného tovaru alebo rovnakého alebo podobného dovážaného tovaru, predávaného v Únii v takomto stave, z hľadiska určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu treba vychádzať z jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v najväčšom súhrnnom množstve v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, osobám, ktoré nie sú spojené s osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar po odpočítaní zrážok, ktoré sa týkajú faktorov uvedených v článku 152 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iii) tohto nariadenia.

32

Ako výnimku z tejto zásady článok 152 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia stanovuje, že v prípade, ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar nepredáva v čase dovozu tovaru, keď sa má tovar ohodnotiť, ani v takmer rovnakom čase, je colná hodnota dovážaného tovaru založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v Únii čo najskôr po dovoze tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze.

33

Napokon na účely určenia colnej hodnoty, ktorá je čo najpresnejšia a najbližšia ku skutočnosti, v súlade s metódou stanovenou v článku 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu, musí byť colná hodnota tovaru určená čo najskôr po jeho dovoze. Lehota deväťdesiatich dní stanovená v článku 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia teda predstavuje výnimku zo zásady stanovenej v článku 152 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a musí byť preto vykladaná reštriktívne.

34

Znenie tohto ustanovenia potvrdzuje tento výklad. Podľa tohto ustanovenia totiž jednotková cena, z ktorej treba vychádzať, je cena, za ktorú sa predáva tovar čo najskôr po dovoze tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, ale v každom prípade v lehote deväťdesiatich dní od tohto dovozu, t. j. k dátumu, ktorý neprekročí túto lehotu.

35

Navyše zo systematiky článku 30 colného kódexu vyplýva, že v rámci metód určenia colnej hodnoty existuje hierarchia. Ak teda colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa metódy uvedenej v článku 30 ods. 2 písm. c) tohto kódexu, to znamená, ak nie je možné určiť cenu rovnakého alebo podobného dovážaného tovaru, ktorý sa predáva v Únii, v lehote deväťdesiatich dní po tomto dovoze, treba v súlade s uvedenou hierarchiou uplatniť metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 30 ods. 2 písm. d) uvedeného kódexu.

36

Navyše, ako uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, aj keď vnútroštátny súd odkazuje na vysvetľujúce poznámky uvedené v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia, ktoré uvádzajú, že lehota deväťdesiatich dní uvedená v článku 152 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia mohla byť uplatnená pružne, treba uviesť, že takáto adaptabilita sa uplatňuje výlučne v prípade uplatnenia článku 31 ods. 1 colného kódexu.

37

Metóda určovania colnej hodnoty uvedená v článku 31 colného kódexu sa pritom nachádza na poslednom mieste v rámci hierarchie metód určenia colnej hodnoty stanovených v tomto kódexe, a to ako zostatková metóda. Táto posledná uvedená metóda môže byť použitá ako taká len vtedy, keď colná hodnota dovážaného tovaru nemohla byť určená na základe článkov 29 alebo 30 uvedeného kódexu.

38

Určité pravidlá týkajúce sa metód určenia colnej hodnoty stanovených v článkoch 29 alebo 30 colného kódexu tak môžu byť uplatnené pružne v rámci článku 31 tohto kódexu iba v prípade, ak nie je možné určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru podľa článkov 29 alebo 30 colného kódexu.

39

Článok 152 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia sa má preto vykladať v tom zmysle, že na určenie jednotkovej ceny dovážaného tovaru podľa metódy stanovenej v článku 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu je lehota deväťdesiatich dní, v ktorej sa má dovážaný tovar predať v Únii, stanovená v tomto článku 152 ods. 1 písm. b), záväznou lehotou.

40

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu vykladať v tom zmysle, že pri určení colnej hodnoty dovážaného tovaru podľa tohto ustanovenia treba zohľadniť zľavy z predajnej ceny tohto tovaru.

41

Toto ustanovenie stanovuje, že colná hodnota dovážaného tovaru sa určuje na základe jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v Únii v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení.

42

Navyše článok 152 ods. 1 písm. a) body i) až iii) vykonávacieho nariadenia stanovuje zohľadnenie určitých zrážok, medzi ktoré patria určité provízie, bežné dopravné a poisťovacie výdavky a clá z dovozu. Obchodné zľavy priznané predávajúcim nie sú uvedené v tomto článku. Zo znenia tohto ustanovenia pritom vyplýva, že tento zoznam predstavuje taxatívny výpočet.

43

Navyše článok 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu tým, že zohľadňuje jednotkovú cenu v najväčšom úhrnnom množstve dovážaného tovaru, už stanovuje zohľadnenie určitých množstevných zliav.

44

Napokon zohľadnenie obchodných zliav pri určení colnej hodnoty mohlo viesť k tomu, že by colná hodnota bola ešte vzdialenejšia od skutočnej hospodárskej hodnoty dovážaného tovaru, ktorý je predmetom takéhoto určenia.

45

Z týchto úvah vyplýva, že na štvrtú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 30 ods. 2 písm. c) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení colnej hodnoty dovážaného tovaru podľa tohto ustanovenia nemožno zohľadniť zľavy z predajnej ceny tohto tovaru.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: