Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62019CA0651

    Vec C-651/19: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. septembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État – Belgicko) – JP/Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Azylová politika – Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32/EÚ – Článok 46 – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na účinný prostriedok nápravy – Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu z dôvodu neprípustnosti – Lehota na podanie opravného prostriedku – Spôsoby oznamovania)

    Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2020, p. 15–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    9.11.2020   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 378/15


    Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. septembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État – Belgicko) – JP/Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides

    (Vec C-651/19) (1)

    (Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Azylová politika - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 - Charta základných práv Európskej únie - Článok 47 - Právo na účinný prostriedok nápravy - Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu z dôvodu neprípustnosti - Lehota na podanie opravného prostriedku - Spôsoby oznamovania)

    (2020/C 378/18)

    Jazyk konania: francúzština

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Conseil d’État

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobca: JP

    Žalovaný: Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides

    Výrok rozsudku

    Článok 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neprípustnosti následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu podlieha prekluzívnej lehote desiatich dní vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja, ktorá sa počíta od oznámenia takéhoto rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa takéto oznámenie – v prípade, že si dotknutý žiadateľ nezvolil adresu na doručovanie v tomto členskom štáte –, uskutoční v sídle vnútroštátneho orgánu, ktorý je príslušný na preskúmanie týchto žiadostí, pokiaľ po prvé títo žiadatelia boli informovaní o tom, že pri absencii voľby adresy na účely oznámenia rozhodnutia týkajúceho sa ich žiadosti sa na nich bude hľadieť tak, že si na tieto účely zvolili adresu na doručovanie v sídle tohto vnútroštátneho orgánu, po druhé podmienky prístupu uvedených žiadateľov do tohto sídla nadmerne nesťažujú to, aby títo žiadatelia prijali rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú, po tretie je žiadateľom o medzinárodnú ochranu v rámci takejto lehoty zabezpečený skutočný prístup k procesným zárukám, ktoré im priznáva právo Únie, a po štvrté je dodržaná zásada ekvivalencie. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, spĺňa tieto požiadavky.


    (1)  Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2019.


    Top