8.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 144/23

1.

Považuje sa za riadiaci podnik v zmysle článku 2 ods. 4 prvého pododseku smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1) iba taký podnik, ktorý si svoj vplyv zabezpečí prostredníctvom vlastníctva podielov a hlasovacích práv alebo stačí, ak si svoj vplyv zabezpečí prostredníctvom zmluvy alebo fakticky (napr. prostredníctvom rozhodovacej právomoci fyzických osôb)?

2.

V prípade, ak sa má na prvú otázku odpovedať tak, že sa nevyžaduje, aby sa vplyv zabezpečil prostredníctvom vlastníctva podielov a hlasovacích práv:

Ide o „rozhodnutie, ktoré sa týka hromadného prepúšťania“ v zmysle článku 2 ods. 4 prvého pododseku smernice 98/59/ES aj v tom prípade, ak riadiaci podnik ukladá zamestnávateľovi také normy, ktoré si vyžiadajú hromadné prepúšťanie z hospodárskych dôvodov?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

Ukladá článok 2 ods. 4 druhý pododsek v spojení s odsekom 3 písm. a) a písm. b) bodom i), ako aj odsekom 1 smernice 98/59/ES povinnosť poskytnúť zástupcom zamestnancov informácie aj o tom, aké prevádzkovo – hospodárske alebo iné dôvody viedli riadiaci podnik k prijatiu rozhodnutí, na základe ktorých zamestnávateľ uvažuje o hromadnom prepúšťaní?

4.

Je v súlade s článkom 2 ods. 4 v spojení s odsekom 3 písm. a) a b) bodom i), ako aj odsekom 1 smernice 98/59/ES, aby sa zamestnancom, ktorí namietajú neplatnosť výpovedí v rámci hromadného prepúšťania poukázaním na tú skutočnosť, že zamestnávateľ, ktorý im dal výpoveď, si riadne nesplnil svoje povinnosti poradiť sa so zástupcami zamestnancov, uložila povinnosť predložiť dôkazy a znášať dôkazné bremeno nad rámec dôkazu o existencii vzťahu riadenia?

5.

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku:

Aké ďalšie povinnosti týkajúce sa predloženia dôkazov a preukázania tvrdených skutočností možno v takomto prípade uložiť zamestnancom v zmysle vyššie uvedených ustanovení?