19.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 343/23

1.

Je vopred vylúčené, aby uloženie a následný výkon trestu odňatia slobody viedli k tomu, že integračné väzby občana Únie, ktorý vo veku troch rokov vstúpil do hostiteľského členského štátu, sa považujú za prerušené, s tým následkom, že neexistuje nepretržitý pobyt po dobu desiatich rokov v zmysle článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 (1), a preto sa neprizná ani ochrana pred vyhostením podľa článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38, ak občan Únie po vstupe do hostiteľského členského štátu vo veku troch rokov strávil celý doterajší život v tomto štáte, nemá už žiadne väzby s členským štátom jeho štátnej príslušnosti a trestný čin, ktorý viedol k uloženiu a výkonu trestu odňatia slobody, bol spáchaný až po dvadsaťročnom pobyte?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku: Má sa pri otázke, či výkon trestu odňatia slobody vedie k prerušeniu integračných väzieb, nezohľadniť ten trest odňatia slobody, ktorý bol uložený za trestný čin, ktorý dal podnet na vyhostenie?

3.

V prípade zápornej odpovede na prvú a druhú prejudiciálnu otázku: Podľa akých kritérií je potrebné určiť, či v takom prípade dotknutý občan Únie ešte požíva ochranu pred vyhostením podľa článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38?

4.

V prípade zápornej odpovede na prvú a druhú prejudiciálnu otázku: Existujú záväzné ustanovenia práva Únie na určenie „presného okamihu, ku ktorému vzniká otázka vyhostenia“ a má sa okrem toho uskutočniť komplexné posúdenie situácie dotknutého občana Únie na účely preverenia, v akom rozsahu diskontinuita pobytu v posledných desiatich rokoch pred vyhostením dotknutej osoby bráni tomu, aby mala nárok na posilnenú ochranu pred vyhostením?