2.1

Má sa za krajinu, na území ktorej vznikla škoda (článok 4 ods. 1 nariadenia Rím II), považovať každý štát, na ktorý je zameraná obchodná činnosť žalovanej spoločnosti, takže napadnuté podmienky sa majú posúdiť podľa práva krajiny súdu, ak žaloba smeruje proti používaniu týchto podmienok v obchodnom styku so spotrebiteľmi, ktorí bývajú v tomto štáte?

2.2

Ide o zjavne užšiu väzbu (článok 4 ods. 3 nariadenia Rím II) s právom toho štátu, v ktorom má žalovaná spoločnosť svoje sídlo, ak jej obchodné podmienky stanovujú, že na zmluvy uzatvorené touto spoločnosťou sa má uplatňovať právo tohto štátu?

2.3

Vedie takáto doložka o voľbe rozhodného práva z iných dôvodov k tomu, že napadnuté zmluvné podmienky je potrebné posúdiť podľa práva toho štátu, v ktorom má žalovaná spoločnosť svoje sídlo?

4.1

Je doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, podľa ktorej sa na zmluvu, ktorá sa uzavrie v elektronickom obchode medzi spotrebiteľom a podnikateľom so sídlom v inom členskom štáte, uplatní právo štátu sídla tohto podnikateľa, nekalou podmienkou v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (3)?

4.2

Podlieha spracovanie osobných údajov spoločnosťou, ktorá v elektronickom obchode uzatvára zmluvy so spotrebiteľmi, ktorí majú bydlisko v iných členských štátoch, podľa článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (4), bez ohľadu na rozhodné právo v iných prípadoch, výlučne právu toho členského štátu, v ktorom sa nachádza prevádzkareň podniku, v rámci ktorého sa uskutočňuje spracovanie, alebo musí podnik dodržiavať aj predpisy o ochrane údajov toho členského štátu, do ktorého smeruje svoju obchodnú činnosť?