—

Ville d’Ottignies‑Louvain‑la‑Neuve, M. Tillieut, W. Gregoire a M. Lacroix, v zastúpení: J. Sambon, avocat,

—

Shanks SA, v zastúpení: F. Haumont, avocat,

—

belgická vláda, v zastúpení: T. Materne, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci É. Orban de Xivry, avocat,

—

Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, P. Oliver a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenenej a doplnenej rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996 (Ú. v. ES L 135, s. 32; Mim. vyd. 15/003, s. 59, ďalej len „smernica 75/442“), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ville d’Ottignies‑Louvain‑la‑Neuve (mesto Ottignies‑Louvain‑la‑Neuve), M. Tillieutom, W. Gregoireom a M. Lacroixom na jednej strane a Région wallone (Valónsky región) na druhej strane vo veci povolenia, o ktoré požiadala spoločnosť Shanks SA s cieľom prevádzkovať a zriadiť miesto určené na zneškodňovanie odpadov.

3

Článok 7 ods. 1 smernice 75/442 stanovuje:

„Na dosiahnutie cieľov, ktoré sú stanovené v článkoch 3, 4 a 5, je potrebné, aby príslušný orgán alebo orgány uvedené v článku 6 čo najskôr vypracovali jeden či niekoľko plánov odpadového hospodárstva. Tieto plány sa musia vzťahovať najmä na:

…“

4

Odôvodnenie 18 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 328, s. 49, ďalej len „smernica 1999/31“) stanovuje:

„keďže vzhľadom na špecifické vlastnosti metódy zneškodňovania odpadov skládkovaním je potrebné zaviesť zvláštne povoľovacie konanie pre všetky kategórie skládok v súlade so všeobecnými licenčnými požiadavkami, ktoré boli stanovené v [smernici 75/442]…“

5

Odôvodnenie 26 smernice 1999/31 uvádza:

„keďže budúce podmienky prevádzky existujúcich skládok by sa mali regulovať s cieľom prijať v stanovenej lehote potrebné opatrenia na ich prispôsobenie tejto smernici na základe plánu úpravy skládky;“

6

Článok 1 ods. 1 tejto smernice s názvom „Celkový cieľ“ stanovuje:

„S cieľom splniť požiadavky [smernice 75/442], najmä jej článkov 3 a 4, je cieľom tejto smernice, prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky, ustanoviť opatrenia, postupy a pokyny pre prechádzanie alebo obmedzovanie, pokiaľ je to možné, negatívnych vplyvov [skládky] na životné prostredie…“

7

Článok 8 uvedenej smernice s názvom „Podmienky pre udelenie povolenia“ spresňuje:

„Členské štáty prijmú také opatrenia, aby zabezpečili, že:

…“

8

Podľa článku 14 tej istej smernice s názvom „Existujúce skládky“:

„Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, nemohli pokračovať v prevádzke pokiaľ nebudú podľa možnosti čo najskôr uskutočnené nižšie uvedené kroky, najneskôr však do ôsmych rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1:

…“

9

Článok 18 ods. 1 prvý pododsek smernice 1999/31 s názvom „Transpozícia“ spresňuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú [Európsku k]omisiu.“

10

Bod 1 prílohy I tejto smernice znie:

„Poloha

11

Článok 2 smernice 2001/42 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

12

Podľa článku 13 tejto smernice:

„1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 21. júla 2004. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

…

3.   Povinnosť uvedená v článku 4 ods. 1 sa vzťahuje na plány a programy, ktorých prvý formálny akt nasleduje po dni uvedenom v odseku 1.…

…“

13

Décret de la Région wallonne du 27 juin 1996 relatif aux déchets (dekrét Valónskeho regiónu z 27. júna 1996 o odpadoch, Moniteur belge z 2. augusta 1996, s. 20685), v znení, ktoré vyplýva hlavne zo zmien a doplnení vykonaných dekrétom Valónskeho regiónu zo 16. októbra 2003 (Moniteur belge z 23. októbra 2003, s. 51644, ďalej len „dekrét z roku 1996“), obsahuje článok 24, ktorého odseky 1 a 2 stanovujú:

„1.   Vláda v súlade s článkami 11 až 16 décret du 21 avril 1994 relatif à la planification en matière d’environnement dans le cadre du développement durable (dekrét z 21. apríla 1994 o plánovaní v záležitostiach životného prostredia v rámci udržateľného rozvoja) vypracuje plán odpadového hospodárstva. Tento plán predstavuje sektorový program v zmysle tohto dekrétu. Môže zahŕňať plánovanie podľa typu odpadu alebo podľa odvetvia činností.

Plán zahŕňa najmä:

…

K plánu sú doložené údaje týkajúce sa… jeho predpokladaných následkov na životné prostredie.

2.   Vláda podľa postupu stanoveného v článkoch 25 a 26 vypracuje plán podzemných skládok, ktorý zahŕňa miesta, ktoré môžu byť určené na zriadenie a prevádzku týchto podzemných skládok, s výnimkou podzemných skládok, ktoré sú vyhradené na výlučné potreby pôvodcu odpadu.

Nijakú podzemnú skládku, ktorá nie je určená na výlučné potreby pôvodného výrobcu odpadu, nemožno povoliť mimo podzemných skládok stanovených v pláne uvedenom v tomto odseku.“

14

Článok 25 ods. 2 prvý pododsek dekrétu z roku 1996 stanovuje:

„Návrh plánu podzemných skládok podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie. …“

15

Pri vykonávaní odsekov 1 a 2 článku 24 dekrétu z roku 1996 valónska vláda schválila 15. januára 1998 valónsky plán o odpadoch „Horizon 2010“ (Moniteur belge z 21. apríla 1998, s. 11806) a 1. apríla 1999 plán podzemných skládok (Moniteur belge z 13. júla 1999, s. 26747), ktorý nadobudol účinnosť 13. júla 1999.

16

Článok 70 dekrétu z roku 1996 stanovuje:

„Do nadobudnutia účinnosti plánu podzemných skládok uvedeného v článku 24 ods. 2 možno na základe žiadostí o povolenie zriadiť a prevádzkovať podzemné skládky v zmysle článku 11 a žiadostí o povolenie v oblasti územného plánovania v zmysle článku 41 ods. 1 code wallon de l’aménagement du territoire, de l’urbanisme et du patrimoine (valónsky zákon o územnom plánovaní, urbanizme a kultúrnom dedičstve), ktoré boli vyhlásené za prípustné predtým, než bol tento dekrét schválený Parlamentom, udeliť environmentálne povolenie a povolenie v oblasti územného plánovania v priemyselných, poľnohospodárskych zónach a v zónach ťažby, ktoré sú definované v článkoch 172, 176 a 182 tohto zákona.

Na základe žiadostí týkajúcich sa podzemných skládok – s výnimkou skládok určených na výlučné potreby pôvodného výrobcu odpadu –, na ktoré bolo udelené povolenie pred nadobudnutím účinnosti plánu o podzemných skládkach uvedeného v článku 24 ods. 2, a ktoré boli zriadené pred týmto dátumom alebo povolené či schválené na základe odseku 1 tohto článku, možno odchylne od článku 24 ods. 2 a bez ohľadu na dátum podania žiadosti, udeliť environmentálne povolenie, jednotné povolenie alebo povolenie v oblasti územného plánovania v zónach sektorového plánu, kde boli podzemné skládky už predtým povolené, s cieľom umožniť na parcelách, ktorých sa týka toto povolenie alebo schválenie, predĺženie ich prevádzkovania, zmenu podmienok ich prevádzkovania, vrátane podmienok týkajúcich sa povoleného objemu, alebo zmenu terénneho reliéfu nad pôvodne povolený limit. Tento odsek sa vzťahuje len na podzemné skládky, na ktoré bolo udelené povolenie a ktoré sú uvedené v hlave VII kapitole 1 plánu podzemných skládok prijatého 1. apríla 1999.

…“

17

Spor vo veci samej sa týka povolenia na prevádzku a úpravu podzemnej skládky komunálneho a priemyselného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, ktorá je v prevádzke od roku 1958 v Mont‑Saint‑Guibert (Belgicko) v lokalite nazývanej „Trois burettes“.

18

Dňa 20. mája 2003 spoločnosť Page, teraz spoločnosť Shanks SA, podala žiadosť o „jednotné povolenie“ na ďalšiu činnosť tejto podzemnej skládky a na uskutočnenie jej rôznych úprav.

19

Povolenie vydalo 18. decembra 2003 obecné zastupiteľstvo Mont‑Saint‑Guibert, ktoré valónska vláda následne po vykonaní niekoľkých zmien potvrdila ministerským nariadením z 10. mája 2004, ktoré bolo predmetom žaloby o neplatnosť podanej na vnútroštátny súd.

20

Na podporu tejto žaloby žalobcovia vo veci samej spochybňujú súlad článku 70 druhého odseku dekrétu z roku 1996, na základe ktorého bolo toto povolenie vydané, s právom Únie. V prvom rade tvrdia, že tento článok nie je v súlade s článkom 7 smernice 75/442, lebo umožňuje udeliť povolenia na prevádzku skládok na miestach, ktoré nie sú uvedené v pláne odpadového hospodárstva a ktorých umiestnenie tak nevyplýva z environmentálnych kritérií. Ďalej uvádzajú, že z toho vyplýva aj porušenie článku 8 písm. b) smernice 1999/31, ktorý stanovuje, že projekt skládky na to, aby bol povolený, musí byť v súlade s odpadovým hospodárstvom stanoveným v článku 7 smernice 75/442. Napokon títo žalobcovia zastávajú názor, že článok 70 druhý odsek dekrétu z roku 1996 môže vážne ohroziť ciele smernice 2001/42, ktorá vyžaduje, aby sa environmentálne posúdenie vykonalo v prípade všetkých plánov a programov, ktoré sú vypracované v oblasti odpadového hospodárstva.

21

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne ako prvé, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. a) smernice 2001/42 má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje, že – odchylne od pravidla, podľa ktorého nijakú podzemnú skládku nemožno povoliť mimo miest uvedených v pláne odpadového hospodárstva vyžadovaného článkom 7 smernice 75/442, – na podzemné skládky povolené pred nadobudnutím účinnosti tohto plánu odpadového hospodárstva možno po nadobudnutí jeho účinnosti vydať nové povolenia na týchto parcelách, predstavuje „plán“ alebo „program“, v zmysle tohto ustanovenia smernice 2001/42. Vnútroštátny súd sa prípadne pýta, či takýto plán alebo program rešpektuje environmentálne požiadavky stanovené touto smernicou.

23

Vzhľadom na to, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nie sú uvedené nijaké údaje, ktoré by súd rozhodujúci v spore mal na účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia zobrať do úvahy v čase, keď rozhoduje, však treba konštatovať, že smernica 2001/42 sa neuplatňuje na spor vo veci samej, lebo povolenie dotknuté vo veci samej, ktoré bolo vydané 18. decembra 2003, ako aj ministerská vyhláška z 10. mája 2004, ktorá ho potvrdzuje, boli prijaté pred uplynutím lehoty na jej prebratie (pozri analogicky rozsudok Commune de Braine‑le‑Château a i., C‑53/02 a C‑217/02, EU:C:2004:205, bod 45).

24

Za týchto podmienok netreba na prvú a druhú otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, odpovedať.

25

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 7 ods. 1 smernice 75/442 má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje, že – odchylne od pravidla, podľa ktorého nemožno povoliť žiadnu podzemnú skládku mimo miest uvedených v pláne odpadového hospodárstva vyžadovaného v tomto článku – na podzemné skládky, ktoré boli povolené pred nadobudnutím účinnosti tohto plánu možno po nadobudnutí jeho účinnosti vydať nové povolenia na týchto parcelách, predstavuje „plán odpadového hospodárstva“ v zmysle tohto ustanovenia smernice 75/442.

26

Na úvod treba uviesť, že spis, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru, ako aj odpovede poskytnuté dotknutými osobami na písomnú otázku, ktorú im položil Súdny dvor na základe článku 61 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, poukazujú na značné rozdiely v súvislosti s dosahom ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, osobitne pokiaľ ide o to, či toto ustanovenie umožňuje odchýliť sa od priestorového plánovania vyplývajúceho z plánu správy podzemných skládok členského štátu na účely obnovenia povolenia na prevádzkovanie skládok, ktoré už boli povolené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto plánu. Z niektorých pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva najmä to, že o takýto prípad nejde, keďže toto ustanovenie sa týka len existujúcich skládok, ktoré sú zaznačené do tohto plánu.

27

Vnútroštátnemu súdu však prislúcha, aby vo veciach, o ktorých rozhoduje, vyložil vnútroštátne právo tak, aby bolo možné určiť jeho presný dosah.

28

Za týchto podmienok treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku smernice 75/442 sú príslušné orgány členských štátov povinné čo najskôr vypracovať jeden alebo viacero plánov odpadového hospodárstva, aby boli dosiahnuté ciele uvedené v článkoch 3 až 5 tejto smernice. Podľa toho istého ustanovenia sa tieto plány týkajú najmä druhu, množstva a pôvodu odpadov, ktoré sa majú zhodnocovať alebo zneškodňovať, všeobecných technických požiadaviek, všetkých osobitných opatrení týkajúcich sa určitých odpadov, ako aj vhodných miest alebo zariadení na zneškodňovanie odpadov.

29

Z toho vyplýva, že ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, o aké ide vo veci samej, pokiaľ jeho dosah spočíva len v stanovení, že povolenie prevádzkovať skládky, ktoré už boli povolené ku dňu nadobudnutia účinnosti plánu odpadového hospodárstva v dotknutom členskom štáte, možno odchylne od všeobecnej právnej úpravy udeliť na tie isté parcely, aj keď tieto parcely nie sú v tomto pláne uvedené, sa nemôže samo osebe považovať za organizovaný a ucelený systém smerujúci k uskutočneniu týchto základných cieľov „plánu odpadového hospodárstva“ v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 75/442 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Grécko, C‑387/97, EU:C:2000:356, bod 76).

30

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že skutočnosť, že vnútroštátny súd položil prejudiciálnu otázku s odkazom len na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť potrebné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v položených otázkach odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho rozhodnutia prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Texdata Software, C‑418/11, EU:C:2013:588, bod 35 a citovanú judikatúru).

31

Za týchto podmienok treba tiež preskúmať, či článok 8 smernice 1999/31, uplatniteľný na skutkové okolnosti vo veci samej, bráni takému ustanoveniu vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré uvádza vnútroštátny súd.

32

V tomto ohľade treba konštatovať, že z článku 8 písm. a) a b) smernice 1999/31 vyplýva, že povolenie prevádzkovať skládku možno udeliť len vtedy, ak je projekt skládky v súlade s plánom odpadového hospodárstva uvedeným v článku 7 ods. 1 smernice 75/442.

33

Podľa článku 14 smernice 1999/31 pritom skládky, „ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase [jej] transpozície“, ku ktorej malo dôjsť najneskôr 16. júla 2001, podliehajú odchylnému prechodnému režimu.

34

Z tohto prechodného režimu totiž vyplýva, že na to, aby tieto skládky mohli naďalej fungovať, musia byť najneskôr do ôsmich rokov od 16. júla 2001 zosúladené s novými environmentálnymi požiadavkami, ktoré sú vymenované v článku 8 smernice 1999/31, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v prílohe I bode 1 tejto smernice. Táto výnimka sa pritom týka práve požiadaviek v súvislosti s umiestnením skládky.

35

Článok 14 smernice 1999/31 tak umožňuje, aby skládka, na ktorú bolo vydané povolenie alebo ktorá už bola v prevádzke v čase prebratia tejto smernice členským štátom, mohla pokračovať v prevádzke a bolo možné na ňu vydať nové povolenie, aj keď nie je uvedená v zozname miest stanovených týmto plánom odpadového hospodárstva, ktorý bol prijatý podľa článku 7 ods. 1 smernice 75/442, pokiaľ sú dodržané ostatné podmienky uvedené v tomto článku 14.

36

Článok 8 smernice 1999/31 preto nebráni ustanoveniu vnútroštátneho predpisu, o aké ide vo veci samej, ktoré môže mať svoj právny základ v článku 14 tejto smernice a môže sa uplatňovať na skládky, na ktoré bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase jej prebratia, pokiaľ sú dodržané ostatné podmienky stanovené v tomto článku 14, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

37

Vzhľadom na predchádzajúce treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 75/442 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje, že – odchylne od pravidla, podľa ktorého nemožno povoliť žiadnu podzemnú skládku mimo miest uvedených v pláne odpadového hospodárstva vyžadovaného v tomto článku – na podzemné skládky, ktoré boli povolené pred nadobudnutím účinnosti tohto plánu možno po nadobudnutí jeho účinnosti vydať nové povolenia na týchto parcelách, nepredstavuje „plán odpadového hospodárstva“ v zmysle tohto ustanovenia smernice 75/442. Článok 8 smernice 1999/31 pritom nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho predpisu, ktoré môže mať svoj právny základ v článku 14 tejto smernice a môže sa uplatňovať na skládky, na ktoré bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase jej prebratia, pokiaľ sú dodržané ostatné podmienky stanovené v tomto článku 14, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch, zmenenej a doplnenej rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996, sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje, že – odchylne od pravidla, podľa ktorého nemožno povoliť žiadnu podzemnú skládku mimo miest uvedených v pláne odpadového hospodárstva vyžadovaného v tomto článku – na podzemné skládky, ktoré boli povolené pred nadobudnutím účinnosti tohto plánu možno po nadobudnutí jeho účinnosti vydať nové povolenia na týchto parcelách, nepredstavuje „plán odpadového hospodárstva“ v zmysle tohto ustanovenia smernice 75/442, zmenenej a doplnenej rozhodnutím 96/350.

Článok 8 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, pritom nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho predpisu, ktoré môže mať svoj právny základ v článku 14 tejto smernice a môže sa uplatňovať na skládky, na ktoré bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase jej prebratia, pokiaľ sú dodržané ostatné podmienky stanovené v tomto článku 14, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.