1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý Cour de cassation (Francúzsko) podal do kancelárie Súdneho dvora 2. decembra 2013, sa týka výkladu článku 1 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( 2 ) a článku 1 ods. 1 smernice Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom ( 3 ).

2.

Otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, súvisí so sporom medzi pánom Lafontom a Autorité des marchés financiers (AMF) (Úrad pre finančné trhy) týkajúcim sa finančnej transakcie, ktorá spoločnosti Wendel SA (ďalej len „Wendel“),v ktorej bol pán Lafonta v čase relevantných skutkových okolností predsedom predstavenstva, umožnila získať významný podiel na základnom imaní spoločnosti Saint-Gobain. AMF sa domnievala, že pán Lafonta tým, že nezverejnil informáciu týkajúcu sa realizácie tejto transakcie, porušil vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa zverejňovania dôverných informácií a uložila mu pokutu 1,5 milióna eur.

3.

Podľa článku 1 bodu 1 smernice 2003/6:

„Na účely tejto smernice:

…“

4.

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty zakážu každej osobe uvedenej v druhom pododseku, ktorá má dôverné informácie, používať tieto informácie tak, že získa alebo nakladá alebo sa pokúsi získať alebo nakladať na svoj vlastný účet alebo na účet tretej strany, priamo alebo nepriamo, s finančnými nástrojmi, s ktorými súvisia tieto informácie.

Prvý pododsek sa uplatní na každú osobu, ktorá má tieto informácie:

2.   Ak je osoba uvedená v odseku 1 právnickou osobou, zákaz stanovený v tom odseku sa uplatňuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní o vykonaní transakcie na účet dotknutej právnickej osoby.

3.   Tento článok sa nevzťahuje na transakcie pri výkone povinnosti, ktorej splnenie vyžaduje získanie alebo nakladanie s finančnými nástrojmi, ak táto povinnosť vyplýva z dohody uzavretej skôr než dotknutá osoba mala dôverné informácie.“

5.

Podľa článku 6 ods. 1 a 2 uvedenej smernice:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby emitenti finančných nástrojov bezodkladne informovali verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa priamo týkajú týchto emitentov.

…

2.   Emitent môže na základe svojej vlastnej zodpovednosti odložiť uverejnenie dôverných informácií podľa odseku 1, aby neboli dotknuté jeho oprávnené záujmy za podmienky, že tento odklad nebude spôsobilý zavádzať verejnosť a za podmienky, že emitent dokáže zabezpečiť dôvernosť týchto informácií. Členské štáty môžu vyžadovať, aby emitent bezodkladne informoval príslušný orgán o rozhodnutí odložiť zverejnenie dôverných informácií.“

6.

Článok 1 smernice 2003/124 nazvaný „Dôverné informácie“ stanovuje:

„1.   Na účely uplatňovania bodu 1 článku 1 smernice 2003/6/ES sa za presnú informáciu považuje informácia, ktorá naznačuje rad okolností, ktoré nastali alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo je odôvodnené očakávať, že nastane, a ktorá je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve tohto radu okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich odvodených finančných nástrojov.

2.   Na účely uplatňovania bodu 1 článku 1 smernice 2003/6/ES ‚informácia, pri ktorej je pravdepodobné, že ak by sa zverejnila, pravdepodobne by mala významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich odvodených finančných nástrojov‘ je informácia, ktorú by uvážlivý investor pravdepodobne použil ako súčasť základne svojich investičných rozhodnutí.“

7.

V období od decembra 2006 do júna 2007 spoločnosť Wendel uzavrela so štyrmi úverovými inštitúciami (ďalej len „banky“) zmluvy o „Total Return Swaps“ (swapy na celkový výnos, ďalej len „TRS“), ktoré mali za podkladové aktíva akcie spoločnosti Saint‑Gobain, pričom banky získali na zabezpečenie svojho krytia celkovo 85 miliónov cenných papierov spoločnosti Saint‑Gobain.

8.

Počas doby trvania zmlúv spoločnosť Wendel musela platiť bankám odmenu a dostávala od nich sumu dividend z akcií spoločnosti Saint‑Gobain. Pri skončení zmlúv, ku ktorému mohlo dôjsť k stanovenému dátumu alebo predčasne pred týmto dátumom na návrh spoločnosti Wendel, sa musel vypočítať rozdiel medzi „referenčnou cenou“ zodpovedajúcou hodnote cenného papiera pri uzavretí TRS a „zúčtovacou cenou“ zodpovedajúcou hodnote cenného papiera ku dňu skončenia zmluvy. V prípade zisku tento pripadol spoločnosti Wendel, zatiaľ čo v prípade straty musela spoločnosť Wendel zaplatiť rozdiel banke.

9.

Súčasne s uzavretím TRS spoločnosť Wendel získala od bánk a od ďalšej úverovej inštitúcie finančnú pomoc v celkovej sume približujúcej sa sume TRS.

10.

Keďže spoločnosť Wendel 3. septembra 2007 rozhodla o postupnom ukončení TRS, nadobúda v období od tohto dňa do 27. novembra 2007 viac než 66 miliónov akcií predstavujúcich 17,6 % základného imania spoločnosti Saint‑Gobain a oznamuje AMF prekročenie prahových hodnôt 5 %, 10 %, 15 % a 20 % základného imania spoločnosti Saint-Gobain za obdobie od 26. septembra 2007 do 26. marca 2008.

11.

AMF sa domnievala, že hoci predstavenstvo spoločnosti Wendel oficiálne rozhodlo o transformovaní ekonomickej expozície voči spoločnosti Saint‑Gobain na fyzickú držbu cenných papierov tejto spoločnosti 3. septembra 2007, skutočnosti uvedené vo vyšetrovacej správe riaditeľstva AMF pre vyšetrovanie a dohľad nad trhmi o podmienkach zvýšenia základného imania spoločnosti Saint-Gobain spoločnosťou Wendel a súbežnosť medzi podpísaním zmlúv o TRS a získaním finančných prostriedkov spoločnosťou Wendel, ktoré jej umožnili postupne nadobudnúť cenné papiere spoločnosti Saint-Gobain postúpené bankami v rámci ukončenia TRS, preukazujú, že zámer získať významný podiel na základnom imaní spoločnosti Saint‑Gobain existoval od začiatku a že táto transakcia bola uskutočnená na tento účel.

12.

V dôsledku toho AMF vytýkala spoločnosti Wendel a pánovi Lafontovi, že nezverejnili základné charakteristiky „finančnej transakcie“ pripravovanej spoločnosťou Wendel „zameranej na to, aby mohla nadobudnúť významný podiel na základnom imaní spoločnosti Saint-Gobain“, „najneskôr 21. júna 2007, keď došlo k uzavretiu všetkých TRS s bankovými inštitúciami“ a že pred vznikom povinnosti oznámiť prekročenie prahovej hodnoty 5 % nezverejnili dôvernú informáciu o „uskutočnení vyššie opísanej transakcie spoločnosťou Wendel na účely nadobudnutia podstatného podielu na základnom imaní spoločnosti Saint‑Gobain“.

13.

Rozhodnutím z 13. decembra 2010 sankčný výbor AMF zohľadnil tieto výhrady a uložil spoločnosti Wendel a pánovi Lafontovi peňažnú pokutu vo výške 1,5 milióna eur.

14.

Pán Lafonta podal odvolanie na Cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži, Francúzsko), ktorý potvrdil rozhodnutie AMF. Pán Lafonta podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd.

15.

Pán Lafonta sa domnieva, že informácia je „presná“ iba vtedy, ak umožňuje tomu, kto ňou disponuje, predvídať, v akom smere sa zmení cena cenného papiera dotknutého emitenta, keď sa táto informácia zverejní. Pán Lafonta tvrdí, že iba informácia, ktorá umožňuje predvídať, či cena dotknutého cenného papiera stúpne alebo klesne, umožňuje tomu, kto disponuje touto informáciou, vedieť, či má nakupovať alebo predávať a na základe toho pre neho predstavuje výhodu vo vzťahu ku všetkým ostatným subjektom na trhu, ktoré ňou nedisponujú. Pán Lafonta dodáva, že v prejednávanej veci nebolo možné predvídať, aké dôsledky môže mať na nárast alebo pokles cien cenných papierov spoločnosti Wendel zverejnenie informácie o nadobudnutí podielu touto spoločnosťou na základnom imaní spoločnosti Saint‑Gobain.

16.

AMF sa domnieva, že takáto požiadavka ide nad rámec znenia ustanovení smerníc 2003/6 a 2003/124, ktoré sa nezaoberá smerom, akým informácia môže vplývať na cenu dotknutých finančných nástrojov. AMF sa domnieva, že „rozdiel medzi presnou a nepresnou informáciou spočíva v jej potenciáli ovplyvniť trh, takže každá informácia, o ktorej sa možno domnievať, že ak by bola zverejnená, pravdepodobne by spôsobila zmenu cien, predstavuje na základe tejto jedinej skutočnosti presnú informáciu, pričom tento jej charakter musí byť doplnený preukázaním významného vplyvu, ktorý by predmetná udalosť pravdepodobne mala na cenu cenných papierov“.

17.

V tomto kontexte Cour de cassation rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 1 bod 1 smernice [2003/6] a článok 1 ods. 1 smernice [2003/124] vykladať v tom zmysle, že za presné informácie v zmysle týchto ustanovení možno považovať iba tie informácie, z ktorých možno s dostatočným stupňom pravdepodobnosti vyvodiť, že ak budú zverejnené, ich potenciálny vplyv na ceny dotknutých finančných nástrojov bude pôsobiť v určitom smere?“

18.

Pán Lafonta, francúzska, česká, nemecká, talianska a poľská vláda, ako aj Európska Komisia predložili písomné pripomienky. Pán Lafonta, francúzska a poľská vláda, ako aj Komisia predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. novembra 2014.

19.

Otázka vnútroštátneho súdu sa týka pojmu „dôverná informácia“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6 a konkrétnejšie „presnosti“ takejto informácie v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2003/124.

20.

Ako vyplýva z jej názvu, smernica 2003/6 sa týka boja proti obchodovaniu s využitím dôverných informácií a zneužívaniu trhu.

21.

Na účely plnenia týchto cieľov smernica 2003/6 uvádza najmä vo svojom článku 2 ods. 1 zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií ( 4 ), a to zákaz nezákonného používania dôverných informácií ( 5 ), a vo svojom článku 6 ods. 1 prvom pododseku povinnosť emitentov finančných nástrojov bezodkladne informovať verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa priamo týkajú týchto emitentov. Okrem toho článok 14 ods. 1 smernice 2003/6 stanovuje, že členské štáty prijmú správne opatrenia alebo uložia správne sankcie ( 6 ) voči osobám zodpovedným najmä za porušenie článku 2 ods. 1 a článku 6 ods. 1 prvého pododseku ( 7 ).

22.

Podľa odôvodnení 2 a 12 smernica 2003/6 zakazuje obchodovanie s využitím dôverných informácií s cieľom chrániť integritu finančných trhov a posilniť dôveru investorov, ktorá sa zakladá najmä na skutočnosti, že sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti nezákonnému používaniu dôverných informácií ( 8 ). Normotvorca Únie sa v odôvodnení 15 smernice 2003/6 domnieva, že obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom bránia úplnej a riadnej transparentnosti trhu, čo je nevyhnutnou podmienkou obchodovania všetkých účastníkov hospodárskeho diania na integrovaných finančných trhoch. Prvá veta odôvodnenia 24 smernice 2003/6 uvádza, že rýchle a čestné zverejnenie informácií verejnosti zvyšuje integritu trhu, pričom selektívne zverejnenie emitentmi môže viesť k strate dôvery investorov v integritu finančných trhov ( 9 ).

23.

Z uvedených skutočností vyplýva, že pojem „dôverná informácia“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6 je kľúčovým pojmom, ktorý má zásadný význam vzhľadom na svoju hlavnú úlohu v článku 2 ods. 1 a článku 6 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice. Okrem toho povinnosť členských štátov uplatňovať sankcie podľa článku 14 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že definícia tohto pojmu musí byť jasná a musí spĺňať požiadavky právnej istoty.

24.

Skutkové okolnosti vo veci samej sa týkajú povinnosti stanovenej v článku 6 ods. 1 prvom pododseku smernice 2003/6 bezodkladne informovať verejnosť o dôverných informáciách. Táto tzv. „kladná“ ( 10 ) povinnosť uložená emitentom finančných nástrojov má za cieľ zabezpečiť transparentnosť nevyhnutnú na dodržiavanie cieľov tejto smernice ( 11 ).

25.

Článok 1 bod 1 smernice 2003/6 uvádza štyri základné prvky pre vymedzenie dôvernej informácie, pričom odkazuje po prvé na jej presnosť, po druhé na skutočnosť, že nebola zverejnená, po tretie na jej priamu alebo nepriamu súvislosť s jedným alebo viacerými emitentmi finančných nástrojov alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi a po štvrté na jej schopnosť významne ovplyvniť cenu dotknutých finančných nástrojov ( 12 ).

26.

Na účely zvýšenia právnej istoty účastníkov trhu, medzi ktorých patria aj emitenti finančných nástrojov, smernica 2003/124 poskytuje užšie vymedzenie dvoch zo štyroch prvkov nevyhnutných pre vymedzenie definície dôvernej informácie ( 13 ), a to presnosť informácie (prvý prvok) a významnosť jej možného účinku na ceny dotknutých finančných nástrojov alebo súvisiacich derivátových finančných nástrojov (štvrtý prvok).

27.

V bode 53 rozsudku Geltl Súdny dvor rozhodol, že dva prvky vymedzujúce dôvernú informáciu uvedené v odsekoch 1 a 2 článku 1 smernice 2003/124 predstavujú minimálne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby informácia mohla byť kvalifikovaná ako „dôverná“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6.

28.

Okrem toho Súdny dvor zdôraznil samostatnosť každého z týchto dvoch prvkov. Presnosť informácie nezávisí od jej spôsobilosti významne ovplyvniť cenu dotknutých finančných nástrojov ( 14 ). V súlade s pripomienkami francúzskej vlády totiž „v štádiu určenia presnosti informácie nie je relevantné klásť si otázku, či táto informácia môže slúžiť ako základ pre rozhodnutie uvážlivého investora“.

29.

V tejto súvislosti uvádzam, že „presná“ informácia v skutočnosti a v praxi často môže významne ovplyvniť cenu finančného nástroja a je teda dôvernou informáciou. Treba však znova zdôrazniť, že posúdenie presnosti informácie a jej schopnosti významne ovplyvniť cenu finančných nástrojov sú dve povinné a zároveň právne odlišné kritériá.

30.

V zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 sa informácia považuje za presnú, ak spĺňa dve kumulatívne podmienky. Na jednej strane musí informácia naznačovať rad okolností, ktoré nastali alebo o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo je odôvodnené očakávať, že nastane. Na druhej strane musí byť informácia dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver o možnom vplyve tohto radu okolností alebo udalosti na cenu finančných nástrojov alebo súvisiacich odvodených finančných nástrojov ( 15 ).

31.

Otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, sa týka druhej z uvedených podmienok a jej cieľom je v podstate zistiť, či sa má táto podmienka vykladať v tom zmysle, že aby bola informácia „presná“, musí umožniť predvídať smer – nahor alebo nadol – zmeny cien dotknutých finančných nástrojov.

32.

Medzi členskými štátmi, ktoré predložili písomné pripomienky, a Komisiou panuje všeobecná zhoda a odpovedajú na túto otázku záporne.

33.

Iba pán Lafonta navrhuje inú odpoveď, pričom sa domnieva, že k narušeniu rovnosti medzi investormi dochádza len vtedy, ak je držiteľ informácie schopný predvídať, akým spôsobom sa bude trh vyvíjať (nahor alebo nadol), keď dôjde k zverejneniu tejto informácie. Podľa neho len takéto predvídanie mu umožní určiť, či na dosiahnutie zisku musí kúpiť alebo predať dotknutý cenný papier. V opačnom prípade investor znáša pri zaobchádzaní s dotknutým cenným papierom rovnaké riziko ako celý trh.

34.

Z článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 jasne vyplýva, že aby sa informácia považovala za „presnú“, musí byť dostatočne konkrétna ( 16 ) alebo špecifická ( 17 ), aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve na ceny dotknutých finančných nástrojov.

35.

Na druhej strane treba konštatovať, že článok 1 bod 1 smernice 2003/6 ani článok 1 ods. 1 smernice 2003/124 neuvádzajú konkrétnu zmienku o informácii, ktorá by umožňovala predvídať smer – nahor alebo nadol – zmeny ceny týchto nástrojov ( 18 ). Takáto informácia by samozrejme bola presnou informáciou ( 19 ), ale otázka položená Súdnemu dvoru je otázkou, či bez tohto prvku možno takúto informáciu považovať za presnú.

36.

Okrem toho uvádzam, že článok 1 ods. 1 smernice 2003/124 je napísaný veľmi všeobecne a komplexne ( 20 ).

37.

Výraz „záver o možnom vplyve“ ( 21 ) má totiž zjavne veľmi široký rozsah a nemožno ho vykladať reštriktívne ako výraz, ktorý sa týka len informácií, ktoré umožňujú určiť smer, akým sa môže meniť cena dotknutých finančných nástrojov ( 22 ).

38.

Je pravda, že toto ustanovenie vylučuje z definície „dôvernej informácie“ všetky nejasné a všeobecné informácie, ktoré z dôvodu nedostatočnej konkrétnosti alebo špecifickosti neumožňujú vyvodenie nijakého záveru o ich možnom vplyve alebo účinku na cenu dotknutých nástrojov ( 23 ). Predmetné informácie sú svojou povahou nesmerodajné a preto neschopné ohroziť ciele smernice 2003/6. Je teda vhodné vylúčiť tieto informácie z pojmu „dôverná informácia“ s cieľom zamedziť zaťažovaniu účastníkov trhu zbytočnými informáciami, ktoré by mohlo viesť jednak k ich „zaplaveniu“ a tiež k ukladaniu nadmerných povinností emitentom finančných nástrojov.

39.

Okrem toho sa domnievam, že vzhľadom na zložitosť vo veľkom množstve prípadov posúdiť ( 24 )ex ante, či informácia môže vyvolať rast alebo pokles cien dotknutých finančných nástrojov, vymedzenie rozsahu pojmu „presnej“ informácie len na informácie, ktoré umožňujú predvídať smer zmeny ceny týchto nástrojov, by viedlo k zbaveniu smerníc 2003/6 a 2003/124 takmer celej ich podstaty ( 25 ). Navádzalo by to k selektívnemu zverejňovaniu informácií emitentmi v rozpore s cieľmi smernice 2003/6.

40.

Pán Lafonta však tvrdí, že jeho postoj je podporený doktrínou Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (ďalej len „CESR“) ( 26 ). V bode 1.8 dokumentu nazvaného „Market Abuse Directive, Level 3 – second set of CESR guidance and information on the common operation of the Directive to the market“ z júla 2007 (smernica o zneužívaní trhu, úroveň 3 - druhá séria usmernení a informácií CESR o spoločnom uplatňovaní smernice na trhu, ďalej len „príručka“) ( 27 ) totiž CESR uvádza, že informácia je dostatočne konkrétna napríklad v dvoch prípadoch. Po prvé, ak je informácia taká, že umožňuje uvážlivému investorovi prijať investičné rozhodnutie bez finančných rizík alebo len s obmedzenými rizikami, čiže ak mu umožňuje s istotou zhodnotiť, ako informácia ovplyvní cenu dotknutého finančného nástroja a zodpovedajúcich odvodených finančných nástrojov, ak bude zverejnená. Napríklad osoba, ktorá vie, že konkrétny emitent má byť predmetom verejnej ponuky na kúpu, si môže byť istá, že cena akcií tohto emitenta stúpne, keď sa ponuka zverejní. Po druhé, ak je informácia taká, že bude na trhu okamžite využitá ( 28 ).

41.

Treba predovšetkým uviesť, že v bode 8 Feedback Statement (správy) CESR ( 29 ) k príručke, uverejnenej zároveň s príručkou, CESR uviedol, že cieľom príručky je predovšetkým poskytnúť príklady informácií, ktoré by prípadne mohli byť „dôvernou informáciou“. Treba konštatovať, že príručka nie je právne záväzná, nemožno sa na ňu odvolávať na účely odchýlenia sa od ustanovení smerníc 2003/6 a 2003/124 a navyše bola uverejnená pred vydaním rozsudkov Spector Photo Group a Van Raemdonck (C‑45/08, EU:C:2009:806), ako aj Geltl (C‑19/11, EU:C:2012:397).

42.

V súlade s pripomienkami uvedenými Komisiou na pojednávaní sa domnievam, že prvý príklad uvedený v bode 1.8 príručky je veľmi extrémny a týka sa veľmi zriedkavej situácie, keď informácia je jasná, úplná a nevyvoláva nijaké pochybnosti. Ako zdôraznila Komisia, takáto istota zjavne nie je potrebná na to, aby bolo možné považovať informáciu za dôvernú. Okrem toho, Komisia správne uviedla, že bod 1.15 príručky uvádza aj ďalšie príklady udalostí, ktoré podporujú moje tvrdenie, že informácia o smere vývoja ceny nie je nutná na účely pojmu „dôverná informácia“. Ôsma zarážka bodu 1.15 týkajúca sa najmä „kúpy alebo predaja základného imania alebo významných aktív“ sa zdá sa veľmi presne týka informácií, o aké ide vo veci Lafonta, a to TRS. Podľa príručky tu ide o typický prípad „dôvernej informácie“. Navyše tretia, siedma a predposledná zarážka bodu 1.15 príručky tiež uvádzajú príklady „dôverných informácií“, pričom smer vývoja cien nie je na základe týchto informácií nijako predvídateľný. Aby som to uzavrel, aj za predpokladu relevantnosti príručky sa domnievam, že pán Lafonta sa na ňu nemôže odvolávať na podporu svojho tvrdenia.

43.

Domnievam sa preto, že článok 1 bod 1 smernice 2003/6 a článok 1 ods. 1 smernice 2003/124 sa majú vykladať v tom zmysle, že informácia sa považuje za „presnú“, ak „naznačuje rad okolností, ktoré nastali alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo je odôvodnené očakávať, že nastane“ a ak je možné vyvodiť záver, že tento rad okolností alebo táto udalosť môže viesť k zmene alebo pohybu ceny finančných nástrojov. Takáto informácia musí byť „dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve [okolností alebo udalostí] na ceny finančných nástrojov…“.

44.

Nie je naopak potrebné, aby bolo možné s dostatočným stupňom pravdepodobnosti vyvodiť, že ak bude takáto informácia zverejnená, jej potenciálny vplyv na ceny dotknutých finančných nástrojov bude pôsobiť v určitom smere.

45.

Prejudiciálna otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, neuvádza „významný“ vplyv ( 30 ) informácie na ceny dotknutých finančných nástrojov. Tejto podmienke sa teda budem veľmi stručne venovať len pre úplnosť.

46.

V súlade s pripomienkami Komisie pripomínam, že to, či zverejnenie určitých informácií bude mať významný vplyv na ceny alebo nie, nie je relevantné pre podmienku presnosti vyžadovanú článkom 1 bodom 1 smernice 2003/6 ( 31 ). Aj „presná“ informácia tak neohrozuje ciele smerníc 2003/6 a 2003/124, ak je schopná ovplyvniť ceny dotknutých finančných nástrojov len bezvýznamným spôsobom, a preto nie je „informáciou, ktorú by uvážlivý investor pravdepodobne použil ako súčasť základne svojich investičných rozhodnutí“ podľa článku 1 ods. 2 smernice 2003/124 ( 32 ).

47.

Cieľom článku 1 ods. 2 smernice 2003/124, ktorý sa týka rozsahu potenciálneho vplyvu informácie na ceny dotknutých finančných nástrojov, je vylúčiť alebo filtrovať informácie, aj tie presné, ktoré by mali bezvýznamný vplyv na tieto ceny a ktoré by preto nemali vplyv na integritu trhu ( 33 ).

48.

Rovnako ako pri článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 sa domnievam, že článok 1 ods. 2 tejto smernice sa nijako neobmedzuje len na informáciu, ktorá umožňuje určiť smer zmeny ceny dotknutých finančných nástrojov. Informácia týkajúca sa potenciálnej nestability cenného papiera bez ohľadu na jej smer môže byť v určitých prípadoch informáciou, ktorú by uvážlivý investor pravdepodobne použil ako základ svojich investičných rozhodnutí.

49.

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že existujú finančné mechanizmy, ktoré investorovi umožňujú mať zisk aj v prípade významnej zmeny ceny cenného papiera, bez ohľadu na smer tejto zmeny, ak sú splnené určité podmienky na trhu.

50.

Treba preto overiť z prípadu na prípad, či by informácia o samotnej možnosti významnej zmeny mohla byť informáciou, ktorú by uvážlivý investor pravdepodobne použil ako súčasť základne svojich investičných rozhodnutí, aj keď táto informácia nehovorí o smere tejto zmeny.

51.

Na záver by som poukázal na príklady informácií, ktoré na pojednávaní uviedla poľská vláda, o ktorých platí, že hoci nehovoria o smere možnej zmeny cien, sú dôvernými informáciami v zmysle smerníc 2003/6 a 2003/124. Skutočnosť, že generálny riaditeľ podniku v odvetví stavebníctva odchádza do dôchodku a mohol by byť nahradený riadiacim pracovníkom, ktorý má dlhoročnú prax v oblasti telekomunikácií, môže byť presnou informáciou, ktorú by uvážliví investori pravdepodobne zohľadnili, pričom niektorí z nich sa budú domnievať, že toto nahradenie dodá podniku nový elán, zatiaľ čo iní sa budú domnievať, že obsadenie pozície riadiacim pracovníkom z odlišného odvetvia môže podnik len oslabiť ( 34 ). V oboch prípadoch sa informácia musí bezodkladne zverejniť v súlade s článkom 6 smernice 2003/6.

52.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Cour de cassation, takto:

Článok 1 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) a článok 1 ods. 1 smernice Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom, sa nemá vykladať v tom zmysle, že za presné informácie v zmysle týchto ustanovení možno považovať iba tie informácie, z ktorých možno s dostatočným stupňom pravdepodobnosti vyvodiť, že ak budú zverejnené, ich potenciálny vplyv na ceny dotknutých finančných nástrojov bude pôsobiť v určitom smere.