EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CA0020

Vec C-20/13: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. septembra 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin – Nemecko) – Daniel Unland/Land Berlin (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Smernica 2000/78/ES — Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní — Článok 2, článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 6 ods. 1 — Priama diskriminácia na základe veku — Základný plat sudcov — Prechodný režim — Preradenie a ďalší postup — Pokračovanie v rozdielnom zaobchádzaní — Odôvodnenia)

Ú. v. EÚ C 363, 3.11.2015, p. 2–3 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

3.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 363/2


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. septembra 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin – Nemecko) – Daniel Unland/Land Berlin

(Vec C-20/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2000/78/ES - Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní - Článok 2, článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 6 ods. 1 - Priama diskriminácia na základe veku - Základný plat sudcov - Prechodný režim - Preradenie a ďalší postup - Pokračovanie v rozdielnom zaobchádzaní - Odôvodnenia))

(2015/C 363/02)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Daniel Unland

Žalovaný: Land Berlin

Výrok rozsudku

1.

Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky odmeňovania sudcov patria do pôsobnosti tejto smernice.

2.

Článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu právneho predpisu, o aký ide vo veci samej, na základe ktorého je základný plat sudcu stanovený pri jeho nástupe do funkcie len v závislosti od veku tohto sudcu.

3.

Článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnemu právnemu predpisu, o aký ide vo veci samej, ktorý určuje v rámci nového systému odmeňovania spôsoby preradenia sudcov vo funkcii už pred nadobudnutím účinnosti tohto predpisu a stanovuje, že platový stupeň, do ktorého sú odteraz zaradení, sa určuje len na základe výšky základného platu poberaného podľa skoršieho systému odmeňovania, aj keď bol tento systém založený na diskriminácii na základe veku sudcu, pokiaľ rozdielne zaobchádzanie, ktoré tento právny predpis obsahuje, možno odôvodniť cieľom ochrany nadobudnutých práv.

4.

Článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnemu právnemu predpisu, o aký ide vo veci samej, ktorý vymedzuje spôsoby platového postupu sudcov vo funkcii už pred nadobudnutím účinnosti tohto predpisu v rámci nového systému odmeňovania a stanovuje, že sudcovia, ktorí ku dňu prevodu do nového systému dosiahli určitý vek, majú od určitého platového stupňa rýchlejší rast platu ako sudcovia, ktorí sú k rozhodujúcemu dňu prevodu do nového systému mladší, pokiaľ rozdielne zaobchádzanie, ktoré tento právny predpis obsahuje, môže byť z hľadiska článku 6 ods. 1 tejto smernice odôvodnené.

5.

Za okolností, o aké ide vo veci samej, právo Únie nestanovuje povinnosť poskytnúť diskriminovaným sudcom so spätnou účinnosťou odmenu zodpovedajúcu rozdielu medzi platom, ktorý im bol skutočne vyplatený, a platom, ktorý zodpovedá najvyššiemu platovému stupňu ich platovej triedy.

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby podľa práva Únie preskúmal, či sú splnené všetky podmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora pre vznik zodpovednosti Spolkovej republiky Nemecko.

6.

Právo Únie nebráni vnútroštátnej norme, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť uplatniť nárok na peňažné plnenie, ktorý priamo nevyplýva zo zákona, v relatívne krátkej lehote, t. j. pred skončením aktuálneho rozpočtového obdobia, ak táto norma nie je v rozpore so zásadou ekvivalencie ani so zásadou efektivity. Je úlohou vnútroštátneho súdu preveriť, či sú tieto podmienky splnené vo veci samej.


(1)  Ú. v. EÚ C 86, 23.3.2013.


Top