2.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/18

—

vyhlásil rozhodnutia Európskej centrálnej banky zo 6. septembra 2012 o rade technických znakov priamych menových transakcií Eurosystému na sekundárnych trhoch so štátnymi dlhopismi za nezlučiteľné s článkom 123 až 125 ZFEÚ, vyhlásil právny účinok uvedený v článku 264 ZFEÚ a zakázal ich ďalšie vykonávanie,

—

vyhlásil rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 6. septembra 2012 o dodatočných opatreniach na zabezpečenie dostupnosti záruk pre obchodných partnerov, aby sa zabezpečil ich prístup k transakciám Eurosystému prinášajúcim likviditu, za nezlučiteľné s článkom 123 až 125 ZFEÚ, vyhlásil právny účinok uvedený v článku 264 ZFEÚ a zakázal ich ďalšie vykonávanie,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v súlade s článkom 87 ods. 2 rokovacieho poriadku.

1.

Sporné rozhodnutia porušujú články 123 až 125 ZFEÚ. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že článok 123 ZFEÚ zakazuje monetarizovať štátne dlhy a že tento zákaz platí podľa nariadenia (ES) č. 3603/93 (1) všeobecne, teda na primárnom a sekundárnom trhu.

2.

Okrem toho ECB porušuje článok 127 ZFEÚ. Žalobcovia tvrdia, že cieľom mandátu monetárnej politiky ECB je stabilita cien. Realizáciou uvedených opatrení však ECB vykonáva fiskálnu politiku a koná ultra vires.

3.

Okrem toho sú napadnuté rozhodnutia nezlučiteľné s Protokolom (č. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži (2) v spojení s článkom 51 ZEÚ. Podľa žalobcov nadobudnutie cenných papierov pochádzajúcich z členských štátov vo finančnej tiesni predstavuje priamy zásah do trhového segmentu, ktorý sa vyznačuje prebytkom v ponuke. Toto nadobudnutie predstavuje umelé zníženie ponuky s príslušnými účinkami na výnosy týchto papierov, ktoré nie sú zlučiteľné so zásadami nenarušenej hospodárskej súťaže.

4.

ECB koná v rozpore s článkom 130 ZFEÚ v spojení s článkom 7 ESCB/Štatútu ECB (3), keďže sa predseda ECB nechal dotlačiť k prijatiu napadnutých rozhodnutí.

5.

Nákup štátnych dlhopisov, ktorý nie je motivovaný úvahami monetárnej politiky ale fiskálnej politiky a ktorý neslúži zabezpečeniu cenovej stability, negatívne ovplyvňuje trhy a ohrozuje tým dôveru v nezávislú monetárnu politiku. Podľa názoru žalobcov vyplýva z normatívneho systému Európskej menovej únie subjektívne právo na zdržanie sa zjavne destabilizačného konania, ktoré nie je zlučiteľné najmä s článkami 123 a 125 ZFEÚ.