—

zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 22. februára 2010, ktorým bolo povolené prerušenie spracovávania žiadostí o priebežné platby, ktoré podalo Španielsko v období od 17. novembra 2009 do 30. decembra 2009 a subsidiárne čiastočne zrušiť toto rozhodnutie, pokiaľ ide o nasledujúce žiadosti o priebežné platby:

—

priznať nárok na úroky voči Komisii z titulu omeškania so skutočnými platbami vyplývajúcimi zo žiadostí o priebežné platby a neoprávnene pozastavenými,

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

—

Porušenie článku 91 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1083/2006 (1), keďže Komisia napadnutým rozhodnutím prerušila lehotu pre platbu v súvislosti s niektorými žiadosťami Španielska o priebežné platby napriek tomu, že neexistovala správa vnútroštátneho kontrolného orgánu alebo kontrolného orgánu Spoločenstva obsahujúca dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly.

—

Porušenie stratégií kontroly, ktoré Komisia sama prijala, keďže lehoty pre platbu uvedených priebežných platieb prerušila s odôvodnením, že chýbajúce kontroly systémov sú v značnom omeškaní s realizáciou stratégií, hoci podľa týchto stratégii mohlo Španielske kráľovstvo predložiť dokumenty týkajúce sa kontroly systémov do 30. júna 2010.

—

Porušenie zásady právnej istoty, keďže v napadnutom rozhodnutí bola od Španielskeho kráľovstva požadovaná kontrola systémov v skoršom termíne ako bol termín dohodnutý s Komisiou v časovom pláne, pričom túto skutočnosť španielske orgány nemohli predvídať.

—

Porušenie zásady legitímnej dôvery, keďže španielske orgány postupovali vždy podľa časových plánov kontroly, ktoré Komisia schválila spoločne so stratégiami, a tieto časové plány boli dodržané bez toho, aby Komisia dala niekedy najavo, že to predstavuje nejaké nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly.

—

Porušenie zásady proporcionality, keďže opatrenie prijaté Komisiou je neprimerané, odporuje účinnému rozpočtovému hospodáreniu a existujú iné menej obmedzujúce právne nástroje na dosiahnutie rovnakého cieľa.