Vec C‑401/09 P

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Odvolanie – Prípustnosť – Splnomocnenie – Konzorcium – Verejné zákazky – Rokovacie konanie – Služby poradenstva a rozvoja v oblasti informatiky – Zamietnutie ponuky – Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa – Záujem na konaní – Dôvod vylúčenia – Povolenie stanovené vnútroštátnym právom – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.        Konanie – Námietka neprípustnosti – Povinnosť predložiť námietku samostatným podaním – Hranice

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 114)

2.        Odvolanie – Záujem na konaní – Podmienka – Odvolanie, ktoré môže priniesť prospech účastníkovi, ktorý ho podal – Rozsah

3.        Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

1.        Článok 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nijako nevyžaduje, aby každá námietka neprípustnosti bola vznesená samostatným podaním. Naopak, vznesenie takej námietky samostatným podaním je nevyhnutné len vtedy, ak účastník konania, ktorý ju vznáša, chce súdu navrhnúť, aby rozhodol o prípustnosti žaloby pred prejednaním veci samej.

Námietku neprípustnosti teda možno vzniesť vo vyjadrení k žalobe a Všeobecný súd ju môže preskúmať pri rozhodovaní o žalobe.

(pozri body 43 – 45)

2.        Žalobca nemôže mať legitímny záujem na zrušení rozhodnutia, pri ktorom je už teraz isté, že by voči nemu mohlo byť iba opätovne potvrdené. Okrem toho žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je neprípustný pre chýbajúci záujem na konaní, pokiaľ by aj za predpokladu, že tomuto dôvodu treba vyhovieť, nemohlo zrušenie napadnutého aktu na základe tohto dôvodu poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie. Všeobecný súd tak po zamietnutí prvého dôvodu môže usúdiť, že nie je potrebné vysloviť sa k ďalším dôvodom, ktoré uvádza žalobca, pokiaľ tieto dôvody žalobcovi neumožňujú dosiahnuť nápravu v rámci jeho žaloby.

(pozri body 49, 50)

3.        Odvolanie musí presným spôsobom uvádzať napádané časti rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolací dôvod, ktorý neobsahuje ani argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávnosti, ktorú má napadnuté rozhodnutie obsahovať, ale obmedzuje sa na zopakovanie tvrdení už predložených Všeobecnému súdu. Taký odvolací dôvod totiž v skutočnosti predstavuje návrh smerujúci len k opätovnému preskúmaniu žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora. Navyše samotné abstraktné označenie odvolacieho dôvodu, ktoré nepodporujú presnejšie údaje, nespĺňa povinnosť odôvodniť uvedené odvolanie. Tak je to v prípade, ak sa odvolací dôvod obmedzuje na spomenutie viacerých ustanovení práva Únie bez toho, aby preukázal ich uplatniteľnosť v prejednávanej veci a uviedol, v čom boli tieto ustanovenia porušené.

(pozri body 55, 61)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 9. júna 2011 (*)

„Odvolanie – Prípustnosť – Splnomocnenie – Konzorcium – Verejné zákazky – Rokovacie konanie – Služby poradenstva a rozvoja v oblasti informatiky – Zamietnutie ponuky – Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa – Záujem na konaní – Dôvod vylúčenia – Povolenie stanovené vnútroštátnym právom – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci C‑401/09 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 24. septembra 2009,

Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: N. Korogiannakis, dikigoros,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska centrálna banka (ECB), v zastúpení: F. von Lindeiner a G. Gruber, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Šváby, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász (spravodajca) a J. Malenovský,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. januára 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojím odvolaním Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (ďalej len „Evropaïki Dynamiki“) navrhuje zrušiť uznesenie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 2. júla 2009, Evropaïki Dynamiki/ECB (T‑279/06, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým tento súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutí Európskej centrálnej banky (ECB), ktorými táto banka zamietla jej ponuku podanú v rámci rokovacieho konania na poskytovanie služieb poradenstva a rozvoja v oblasti informatiky a uzavrela zmluvu s vybranými uchádzačmi.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Dňa 19. júla 2005 ECB uverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v dodatku Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ S 137), ktoré sa týkalo rokovacieho konania na poskytovanie služieb poradenstva a rozvoja v oblasti informatiky s predbežným výberom vhodných uchádzačov. Toto rokovacie konanie malo viesť k výberu dvoch podnikateľov s cieľom poskytovať služby v prospech ECB na základe rámcových zmlúv.

3        Dňa 29. augusta 2005 Evropaïki Dynamiki podala prihlášku na účet konzorcia E2Bank, ktorého ďalším účastníkom bola Engineering Ingegneria Informatica SpA. Výberová komisia ECB vybrala spomedzi 23 podaných prihlášok 7 uchádzačov vrátane tohto konzorcia.

4        Dňa 22. decembra 2005 ECB doručila súťažné podklady vybraným uchádzačom a vyzvala ich, aby predložili svoje ponuky. Tieto súťažné podklady obsahovali výzvu na predloženie ponuky a päť príloh vrátane návrhu rámcovej zmluvy.

5        Bod 2.4 prílohy 3 výzvy na predloženie ponuky stanovoval povinnosť pre uchádzačov, aby získali povolenie podľa nemeckého zákona o dočasnom pridelení zamestnancov (Arbeitnehmerüberlassungsgesetz, ďalej len „AÜG“), a uvádzal, že musia uviesť, že sa zaväzujú mať povolenie na dočasné pridelenie zamestnancov (Arbeitnehmerüberlassungsgenehmigung, ďalej len „vyžadované povolenie“) v čase podpisu zmluvy.

6        ECB dostala v stanovenej lehote päť ponúk vrátane ponuky konzorcia E2Bank. Táto ponuka, ktoré bola považovaná za úplnú, obsahovala okrem iného záväzok dvoch členov konzorcia E2Bank získať vyžadované povolenie pred podpisom zmluvy. Ako dôkaz o tomto záväzku bola poskytnutá kópia dvoch žiadostí o povolenie, ktoré boli podané 3. a 6. februára 2006 na príslušných nemeckých orgánoch.

7        Po vyhodnotení ponúk sa výberová komisia ECB rozhodla zaslať pozvánku na rokovanie trom najlepšie umiestneným uchádzačom. Konzorcium E2Bank sa umiestnilo na štvrtom mieste.

8        Po rokovaniach vedených v priebehu apríla 2006 sa uvedená výberová komisia rozhodla pokračovať v rokovaniach len s dvomi uchádzačmi, lebo tretí uchádzač so sídlom v Indii nebol schopný rozptýliť obavy ECB týkajúce sa získania vyžadovaného povolenia. Rokovania vedené s dvomi zostávajúcimi uchádzačmi boli ukončené v priebehu júna 2006.

9        Listom z 11. júla 2006 Evropaïki Dynamiki vyjadrila pochybnosti o legalite predmetného postupu uzavretia zmluvy, pričom okrem iného uviedla, že povinnosť byť držiteľom vyžadovaného povolenia predstavuje diskrimináciu voči uchádzačom so sídlom mimo Nemecka.

10      Po tom, čo bola listom z 31. júla 2006 informovaná o rozhodnutí o uzavretí dvoch rámcových zmlúv s dvomi vybranými uchádzačmi, Evropaïki Dynamiki si listom z 1. augusta 2006 vyžiadala podrobnejšie informácie o vyhodnotení ponúk, požiadala ECB, aby prehodnotila svoje rozhodnutie, a ohlásila svoj zámer predložiť vec Súdu prvého stupňa v prípade zamietnutia tejto žiadosti. Výberová komisia ECB usúdila, že tento list predstavuje formálne odvolanie, a postúpila ho odvolaciemu orgánu ECB, ktorý listom z 18. augusta 2006 informoval Evropaïki Dynamiki o zamietnutí tohto odvolania.

 Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnuté uznesenie

11      Dňa 9. októbra 2006 Evropaïki Dynamiki podala žalobu na Súd prvého stupňa smerujúcu k zrušeniu rozhodnutí ECB, ktorými táto banka neprijala jej ponuku a uzavrela zmluvu s vybranými uchádzačmi. Na podporu svojej žaloby Evropaïki Dynamiki uviedla osem dôvodov.

12      Súd prvého stupňa zamietol námietku neprípustnosti vznesenú ECB, založenú na údajnom nedostatku záujmu žalobkyne na konaní, a preskúmal v prvom rade ôsmy dôvod žaloby založený na protiprávnosti požiadavky, podľa ktorej uchádzači musia byť držiteľmi vyžadovaného povolenia.

13      V prvej časti tohto žalobného dôvodu Evropaïki Dynamiki vytýkala ECB, že zaviedla túto požiadavku svojvoľne a zvýhodnila dodávateľov služieb so sídlom v Nemecku.

14      V druhej časti svojho ôsmeho žalobného dôvodu Evropaïki Dynamiki tvrdila, že podľa AÜG sa vyžadované povolenie udelí zahraničným podnikom iba vtedy, ak majú v štáte svojho sídla povolenie týkajúce sa dočasného pridelenia zamestnancov. Podľa gréckej právnej úpravy pritom také povolenie možno udeliť len podnikom, ktoré vykonávajú výlučne činnosť dočasného prideľovania zamestnancov. Nemohla tak získať toto povolenie v Grécku a v dôsledku toho ani vyžadované povolenie.

15      V tretej časti tohto žalobného dôvodu Evropaïki Dynamiki uviedla, že požiadavka, podľa ktorej uchádzači musia byť držiteľmi vyžadovaného povolenia, je v rozpore s právnou úpravou Únie týkajúcou sa verejných zákaziek, a teda predstavuje porušenie slobody poskytovať služby zakotvenej v článku 49 ES.

16      Vo štvrtej časti uvedeného žalobného dôvodu Evropaïki Dynamiki tvrdila, že uvedená požiadavka je diskriminačná a predstavuje porušenie zásady transparentnosti.

17      V napadnutom uznesení Súd prvého stupňa na úvod uviedol, že ECB rovnako ako inštitúcie Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, čo sa týka skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí verejnej zmluvy, a že preskúmanie, ktoré uskutočňuje Súd prvého stupňa, sa musí obmedziť na overenie toho, či nedošlo k vážnej a zjavnej chybe.

18      Pokiaľ ide o prvú časť ôsmeho dôvodu žaloby, Súd prvého stupňa najprv konštatoval, že Evropaïki Dynamiki nespochybnila ani legalitu skutočnosti, že rámcovú zmluvu upravuje nemecké právo, ani podriadenie akéhokoľvek sporu, ktorý by vznikol zo zmluvného vzťahu medzi ECB a zmluvným partnerom, výlučnej príslušnosti Amtsgericht/Landgericht Frankfurt am Main (Obvodný/Krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom). Ďalej Súd prvého stupňa pripomenul, že poskytovanie služieb na základe rámcovej zmluvy si vyžaduje, aby ECB dostala k dispozícii pracovníkov, čo vedie k tomu, že jej zmluvný partner musí byť držiteľom vyžadovaného povolenia. Rovnako pripomenul, že podľa judikatúry Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd) sa pôsobnosť požiadavky, ktorú stanovuje AÜG, neobmedzuje na sprostredkovateľské agentúry, ale uplatní sa aj na spoločnosti z odvetvia informačných technológií, ktoré prideľujú svojich zamestnancov k iným spoločnostiam. Čo sa napokon týka tvrdenia, podľa ktorého pri uzavretí zmluvy týkajúcej sa pridelenia experta k ECB v máji 2006 nebolo potrebné nijaké povolenie, Súd prvého stupňa rozhodol, že prípadné skoršie porušenie AÜG zo strany ECB neznamená, že táto banka nemusí správne uplatniť uvedený zákon v rámci aktuálneho rokovacieho konania.

19      Preto Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ECB sa nedopustila chybného výkladu ani uplatnenia AÜG, keď usúdila, že poskytnutie predmetných služieb podlieha povinnosti byť držiteľom vyžadovaného povolenia, a že ECB pri stanovení tejto požiadavky ani nekonala svojvoľne, ani nezvýhodnila uchádzačov so sídlom v Nemecku. V dôsledku toho rozhodol, že prvej časti ôsmeho žalobného dôvodu zjavne chýba akýkoľvek právny základ.

20      Pokiaľ ide o druhú časť ôsmeho žalobného dôvodu, Súd prvého stupňa uviedol, že v rámci žaloby o neplatnosť podanej podľa článku 230 ES nie je príslušný na skúmanie otázky, či vzájomné pôsobenie dvoch vnútroštátnych právnych poriadkov skutočne predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb, ktorú zakazuje článok 49 ES. Súd prvého stupňa pripomenul, že na spochybnenie zlučiteľnosti rozhodnutia, ktorým sa zamietalo vydanie vyžadovaného povolenia, s právom Spoločenstva mohla Evropaïki Dynamiki podať na vnútroštátny súd žalobu o neplatnosť namierenú proti predmetným rozhodnutiam vnútroštátnych orgánov. V dôsledku toho rozhodol, že druhá časť ôsmeho žalobného dôvodu je zjavne neprípustná.

21      Čo sa týka tretej časti uvedeného žalobného dôvodu, Súd prvého stupňa najprv pripomenul, že Evropaïki Dynamiki nepoukázala na žiadnu právnu normu, ktorá by ECB umožňovala, aby sa v prejednávanej veci vyhla teritoriálnemu účinku nemeckého práva, a že inštitúcie sú povinné zabezpečiť, aby podmienky stanovené v dokumentoch týkajúcich sa verejnej zmluvy nepodnecovali potenciálnych uchádzačov do porušovania vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa uplatní na ich činnosť, a potom konštatoval, že ECB nemožno vytýkať, že uplatnila ustanovenia nemeckého práva.

22      Ďalej Súd prvého stupňa zdôraznil, že keď Evropaïki Dynamiki tvrdí, že ECB nemala trvať na predložení vyžadovaného povolenia, tento podnik v skutočnosti spochybňuje zlučiteľnosť AÜG s článkom 49 ES, ako aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132). Pritom na preskúmanie legality vnútroštátnej právnej úpravy so zreteľom na právo Spoločenstva mala Evropaïki Dynamiki podať žalobu na vnútroštátny súd, ktorý by tak mohol Súdnemu dvoru položiť prejudiciálnu otázku.

23      Napokon Súd prvého stupňa uviedol, že Evropaïki Dynamiki sa nemôže platne opierať o judikatúru, na ktorú poukazuje. V tomto ohľade pripomenul, že jednak vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 20. septembra 1988, Beentjes (31/87, Zb. s. 4635), verejný obstarávateľ zohľadnil dodatočné kritérium, ktoré vnútroštátna právna úprava neukladala, a jednak rozsudok z 3. októbra 2006, FKP Scorpio Konzertproduktionen (C‑290/04, Zb. s. I‑9461), sa týkal prejudiciálnych otázok, ktoré sa vzťahovali na zlučiteľnosť ustanovení vnútroštátneho práva s právom Spoločenstva. Preto Súd prvého stupňa zamietol tretiu časť ôsmeho žalobného dôvodu ako čiastočne zjavne nedôvodnú a čiastočne zjavne neprípustnú.

24      Pokiaľ ide o štvrtú časť uvedeného žalobného dôvodu, Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na to, že podmienka, podľa ktorej uchádzači mali byť držiteľmi vyžadovaného povolenia, bola jasne stanovená vo viacerých dokumentoch týkajúcich sa rokovacieho konania a Evropaïki Dynamiki nemala nijaké ťažkosti pri výklade spornej požiadavky, rozsudok zo 16. októbra 2003, Traunfellner (C‑421/01, Zb. s. I‑11941), ktorý sa týka zásady transparentnosti a povinnosti uviesť minimálne podmienky v súťažných podkladoch, nie je na riešenie sporu, ktorý mu bol predložený, vôbec relevantný.

25      Čo sa týka rozsudkov z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i. (C‑470/99, Zb. s. I‑11617), a z 9. februára 2006, La Cascina a i. (C‑226/04 a C‑228/04, Zb. s. I‑1347), Súd prvého stupňa pripomenul, že podľa prvého z týchto rozsudkov musí postup uzavretia verejnej zmluvy vo všetkých svojich štádiách vrátane štádia užšieho výberu uchádzačov rešpektovať tak zásadu rovnosti zaobchádzania s potenciálnymi uchádzačmi, ako aj zásadu transparentnosti. Uviedol, že druhý z týchto rozsudkov sa týka prejudiciálnych otázok, ktoré sa vzťahujú na zlučiteľnosť ustanovení vnútroštátneho práva s právom Spoločenstva, najmä so zreteľom na zásady zákazu diskriminácie a transparentnosti.

26      Súd prvého stupňa pritom rozhodol, že Evropaïki Dynamiki nemôže platne tvrdiť, že nebola dostatočne informovaná o spornej požiadavke, takže sa nemôže úspešne dovolávať porušenia zásady transparentnosti. Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady zákazu diskriminácie, zdôraznil, že uvedená požiadavka sa týkala všetkých uchádzačov. Preto Súd prvého stupňa zamietol štvrtú časť ôsmeho žalobného dôvodu ako čiastočne zjavne nedôvodnú a čiastočne zjavne neprípustnú.

27      V dôsledku toho Súd prvého stupňa zamietol ôsmy dôvod žaloby ako čiastočne zjavne neprípustný a čiastočne zjavne nedôvodný.

28      Pokiaľ ide o prvý až siedmy dôvod žaloby, Súd prvého stupňa ich odmietol ako zjavne neprípustné.

29      V tomto ohľade Súd prvého stupňa uviedol, že Evropaïki Dynamiki sa jednak nepodarilo preukázať, že povinné kritérium stanovené predmetnými dokumentmi týkajúcimi sa rokovacieho konania, podľa ktorého uchádzači musia byť držiteľmi vyžadovaného povolenia, bolo protiprávne, a jednak táto spoločnosť vo svojich písomných podaniach výslovne uznala, že vyžadované povolenie nemohla v Nemecku získať v nijakom prípade. Podľa Súdu prvého stupňa tak Evropaïki Dynamiki nemohla vyvodiť nijakú výhodu z okolnosti, že niektorý z prvého až siedmeho žalobného dôvodu by sa mohol ukázať ako dôvodný. Aj keby totiž rozhodnutia o zamietnutí jej ponuky a o uzavretí zmluvy s inými uchádzačmi museli byť zrušené na základe uvedených dôvodov, nič by sa nezmenilo na tom, že Evropaïki Dynamiki sa nepodarilo preukázať protiprávnosť dôvodu vylúčenia, na ktorý prihliadla ECB, takže táto banka by mohla nahradiť napadnuté rozhodnutia iba novým rozhodnutím, ktorým by neprijala ponuku Evropaïki Dynamiki na základe tohto dôvodu vylúčenia.

30      Súd prvého stupňa pripomenul, že žalobca nemôže mať legitímny záujem na zrušení rozhodnutia, pri ktorom je už teraz isté, že by voči nemu mohlo byť iba opätovne potvrdené. Preto konštatoval, že Evropaïki Dynamiki v dôsledku zamietnutia ôsmeho dôvodu žaloby už nemá legitímny záujem na uvádzaní ďalších dôvodov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutí o zamietnutí jej ponuky a o uzavretí zmluvy s inými uchádzačmi. Súd prvého stupňa rovnako pripomenul, že žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je neprípustný pre chýbajúci záujem žalobcu na konaní, pokiaľ by aj za predpokladu, že tomuto dôvodu treba vyhovieť, nemohlo zrušenie napadnutého aktu na základe uvedeného dôvodu poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie.

31      V dôsledku toho Súd prvého stupňa zamietol žalobu ako čiastočne zjavne neprípustnú a čiastočne zjavne nedôvodnú.

 Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

32      Evropaïki Dynamiki, ktorá koná na účet konzorcia E2Bank, vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnuté uznesenie,

–        zrušil akty, ktorými ECB vylúčila konzorcium E2Bank z konania a uzavrela zmluvu s iným uchádzačom, a

–        zaviazal ECB na náhradu trov konania vrátane trov, ktoré vznikli v prvostupňovom konaní.

33      ECB navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 O prípustnosti odvolania

34      ECB sa domnieva, že odvolanie je neprípustné, keďže bolo podané v mene a na účet konzorcia E2Bank bez toho, aby bolo na tento účel vystavené splnomocnenie. Uvádza, že Evropaïki Dynamiki podala žalobu o neplatnosť pred Súdom prvého stupňa v mene a na účet tohto konzorcia a že pripojila splnomocnenie, ktoré podpísal zástupca Engineering Ingegneria Informatica SpA, spoločnosti tvoriacej súčasť uvedeného konzorcia, avšak rozsah tohto splnomocnenia bol obmedzený na konanie pred Súdom prvého stupňa a toto splnomocnenie neoprávňovalo splnomocnenca na podanie odvolania na Súdny dvor.

35      Evropaïki Dynamiki uvádza, že posledný odsek tohto splnomocnenia ho neobmedzuje na konanie pred Súdom prvého stupňa, ale zahŕňa vyčerpanie všetkých dostupných právnych prostriedkov.

36      V tomto ohľade treba konštatovať, že podľa prvého odseku uvedeného splnomocnenia je Evropaïki Dynamiki síce oprávnená uskutočniť všetky potrebné právne úkony na účet konzorcia E2Bank pred Súdom prvého stupňa.

37      Druhý odsek rovnakého splnomocnenia však spresňuje, že toto splnomocnenie zostane platné, kým to bude potrebné na ukončenie všetkých právnych úkonov v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

38      Za týchto okolností treba na predmetné splnomocnenie nazerať tak, že pokrýva aj toto odvolanie podané na Súdny dvor.

39      Odvolanie je teda prípustné.

 O veci samej

40      Na podporu svojho odvolania uvádza Evropaïki Dynamiki štyri dôvody.

 O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa

41      V tomto odvolacom dôvode Evropaïki Dynamiki tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil článok 114 svojho rokovacieho poriadku, keď usúdil, že námietka neprípustnosti vznesená ECB je prípustná, hoci nebola predložená samostatným podaním.

42      ECB usudzuje, že tento odvolací dôvod nie je dôvodný, keďže článok 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyžaduje, aby námietka neprípustnosti bola predložená samostatným podaním, iba ak sa Súdu prvého stupňa navrhuje, aby rozhodol o tejto otázke oddelene od preskúmania veci samej.

43      V tomto ohľade je namieste hneď konštatovať, že článok 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa nijako nevyžaduje, aby každá námietka neprípustnosti bola vznesená samostatným podaním.

44      Naopak, vznesenie takej námietky samostatným podaním je nevyhnutné len vtedy, ak účastník konania, ktorý ju vznáša, chce súdu navrhnúť, aby rozhodol o prípustnosti žaloby pred prejednaním veci samej.

45      Námietku neprípustnosti teda možno vzniesť vo vyjadrení k žalobe a Súd prvého stupňa ju môže preskúmať pri rozhodovaní o žalobe.

46      Z toho vyplýva, že prvý dôvod odvolania musí byť zamietnutý.

 O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení pravidiel týkajúcich sa záujmu na konaní

47      V tomto odvolacom dôvode Evropaïki Dynamiki tvrdí, že Súd prvého stupňa mal preskúmať prvý až siedmy dôvod žaloby, aj keď zamietol ôsmy dôvod, a že nesprávne konštatoval, že jej chýba záujem na konaní. Domnieva sa, že pojem záujem na konaní musí byť vykladaný extenzívne, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora i z ustanovení smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).

48      ECB tvrdí, že konštatovanie o chýbajúcom záujme na konaní je namieste vtedy, ak by zrušenie napadnutého rozhodnutia nemohlo poskytnúť navrhovateľovi zadosťučinenie. Domnieva sa, že po zamietnutí ôsmeho žalobného dôvodu Súd prvého stupňa správne zamietol prvých sedem žalobných dôvodov, ktoré Evropaïki Dynamiki predložila, pretože aj keby boli dôvodné, zmluva by nemohla byť uzavretá s konzorciom E2Bank, lebo to nebolo držiteľom vyžadovaného povolenia a nemohlo ho v nijakom prípade získať.

49      V tomto ohľade treba konštatovať, že Súd prvého stupňa s odkazom na judikatúru Súdneho dvora správne uviedol, že jednak žalobca nemôže mať legitímny záujem na zrušení rozhodnutia, pri ktorom je už teraz isté, že by voči nemu mohlo byť iba opätovne potvrdené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 1987, Souna/Komisia, 432/85, Zb. s. 2229, bod 20), a jednak žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je neprípustný pre chýbajúci záujem na konaní, pokiaľ by aj za predpokladu, že tomuto dôvodu treba vyhovieť, nemohlo zrušenie napadnutého aktu na základe tohto dôvodu poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1973, Marcato/Komisia, 37/72, Zb. s. 361, body 2 až 8).

50      Z toho vyplýva, že Súdu prvého stupňa nemožno vytýkať, že po zamietnutí ôsmeho dôvodu žaloby Evropaïki Dynamiki usúdil, že nie je potrebné vysloviť sa k jej ďalším siedmim dôvodom, ktoré žalobkyni neumožňujú dosiahnuť nápravu v rámci tejto žaloby.

51      Pokiaľ ide o tvrdenie Evropaïki Dynamiki, podľa ktorého si táto spoločnosť v každom prípade zachovala záujem na konaní vo vzťahu k prvým siedmim dôvodom svojej žaloby vzhľadom na to, že mala možnosť získať vyžadované povolenie prostredníctvom dcérskej spoločnosti so sídlom v Nemecku, je potrebné uviesť, že Evropaïki Dynamiki nepoukázala na takú možnosť pred Súdom prvého stupňa. Možnosť predložiť po prvýkrát tvrdenie, ktoré nebolo predložené pred Súdom prvého stupňa, by viedla k tomu, že táto spoločnosť by mohla predložiť Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v odvolacom konaní je obmedzená, spor v širšom rozsahu, než ktorým sa zaoberal Súd prvého stupňa. V rámci odvolacieho konania je pritom právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (pozri rozsudok z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia, C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P, Zb. s. I‑8533, bod 126 a citovanú judikatúru). Toto tvrdenie je preto neprípustné.

52      Druhý dôvod odvolania musí byť teda zamietnutý.

 O treťom odvolacom dôvode založenom na nepovinnom charaktere vyžadovaného povolenia

53      V tomto odvolacom dôvode Evropaïki Dynamiki tvrdí, že Súd prvého stupňa chybne usúdil, že uchádzači povinne musia byť držiteľmi vyžadovaného povolenia. Dodáva, že nemecké právo v prejednávanej veci nevyžaduje získanie takého povolenia a že s ECB uzavrela iné zmluvy bez toho, aby bola jeho držiteľkou. Rovnako uvádza, že skutočnosť, že ECB vyžadovala toto povolenie, je v rozpore s právom Únie v oblasti verejných zmlúv i s článkom 49 ES.

54      ECB uvádza, že povinnosť uchádzačov byť držiteľom vyžadovaného povolenia nezaviedla ona, ale ide o povinnú podmienku vyplývajúcu z nemeckého práva.

55      V tomto ohľade treba pripomenúť, že odvolanie musí presným spôsobom uvádzať napádané časti rozhodnutia Súdu prvého stupňa, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudok z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia, C‑425/07 P, Zb. s. I‑3205, bod 25 a citovanú judikatúru). Tejto požiadavke nezodpovedá odvolací dôvod, ktorý neobsahuje ani argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávnosti, ktorú má napadnuté rozhodnutie obsahovať, ale obmedzuje sa na zopakovanie tvrdení už predložených Súdu prvého stupňa. Taký odvolací dôvod totiž v skutočnosti predstavuje návrh smerujúci len k opätovnému preskúmaniu žaloby podanej na Súd prvého stupňa, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P, Zb. s. I‑7795, bod 50 a citovanú judikatúru).

56      V prejednávanej veci je namieste uviesť, že Súd prvého stupňa, ako vyplýva z bodov 52 až 94 napadnutého uznesenia a z bodov 12 až 27 tohto rozsudku, dôkladne analyzoval údajnú protiprávnosť požiadavky, podľa ktorej uchádzači musia byť držiteľmi vyžadovaného povolenia.

57      Pritom je nutné konštatovať, že kritika, ktorú Evropaïki Dynamiki formulovala v rámci tohto dôvodu odvolania, sa netýka presne jednotlivých úvah, ktoré viedli Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení k zamietnutiu ôsmeho žalobného dôvodu, ktorý mu bol predložený. Ako uvádza aj generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, Evropaïki Dynamiki v tomto dôvode odvolania, ktorý v podstate preberá uvedený ôsmy žalobný dôvod, v zásade opakuje kritiku, ktorú pred Súdom prvého stupňa uvádzala proti rozhodnutiu ECB, ako je vyjadrené v dokumentoch týkajúcich sa spornej zmluvy, uložiť v prejednávanej veci uchádzačom povinnosť byť držiteľom vyžadovaného povolenia.

58      Preto musí byť tretí odvolací dôvod odmietnutý ako neprípustný.

 O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

59      V tomto odvolacom dôvode Evropaïki Dynamiki tvrdí, že Súd prvého stupňa neuplatnil relevantné ustanovenia, ktoré ho mali viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, a že v každom prípade ECB neposkytla platné odôvodnenie ani dostatočné informácie na podporu tohto rozhodnutia. Evropaïki Dynamiki odkazuje v nadpise tohto odvolacieho dôvodu na článok 253 ES, článok 12 ods. 1 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322), článok 100 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), a článok 149 ods. 2 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), pričom sa zdá, že okrem iného uvádza, že napadnuté uznesenie porušuje tieto ustanovenia práva Únie.

60      ECB uvádza, že tento odvolací dôvod je neprípustný, a subsidiárne, že je nedôvodný.

61      Pokiaľ ide po prvé o ustanovenia práva Únie, ktoré Evropaïki Dynamiki uvádza v rámci tohto odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že táto spoločnosť sa obmedzuje na ich spomenutie bez toho, aby preukázala ich uplatniteľnosť v prejednávanej veci a uviedla, v čom malo napadnuté uznesenie porušiť tieto ustanovenia. Z judikatúry pritom vyplýva, že samotné abstraktné označenie odvolacieho dôvodu, ktoré nepodporujú presnejšie údaje, nespĺňa povinnosť odôvodniť uvedené odvolanie (pozri v tomto zmysle uznesenia z 29. novembra 2007, Weber/Komisia, C‑107/07 P, body 24 a 25, ako aj z 10. februára 2009, Correia de Matos/Komisia, C‑290/08 P, body 18 a 19).

62      Čo sa po druhé týka ďalších tvrdení Evropaïki Dynamiki založených na skutočnosti, že Súd prvého stupňa neodpovedal na jej tvrdenie, podľa ktorého samotné predloženie známok týkajúcich sa vyhodnotenia ponúk nepostačuje na odôvodnenie rozhodnutia ECB uzavrieť zmluvu s vybranými uchádzačmi, treba pripomenúť, že Súd prvého stupňa obmedzil svoje posúdenie na žalobný dôvod týkajúci sa protiprávnosti požiadavky, podľa ktorej uchádzači museli byť držiteľmi vyžadovaného povolenia. Po zamietnutí tohto žalobného dôvodu Súd prvého stupňa správne odmietol, ako to vyplýva z bodu 50 tohto rozsudku, ďalších sedem žalobných dôvodov, okrem iného piaty a šiesty žalobný dôvod, ktoré boli založené jednak na porušení zásad transparentnosti a riadnej správy vecí verejných a povinnosti odôvodnenia a jednak na nesprávnom posúdení pri vyhodnotení ponuky žalobkyne, ako zjavne neprípustné bez toho, aby vecne skúmal jej tvrdenia.

63      V dôsledku toho musí byť štvrtý dôvod odvolania zamietnutý v celom rozsahu.

64      Keďže žiaden z dôvodov, ktoré uvádzala Evropaïki Dynamiki, nebol prijatý, je namieste odvolanie zamietnuť.

 O trovách

65      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ECB navrhla zaviazať Evropaïki Dynamiki na náhradu trov konania a Evropaïki Dynamiki nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: angličtina.