—

Asda Stores Ltd, v zastúpení: P. De Baere a M. Kuschewsky, advocaten,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: E. O’Neill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci K. Beal, barrister,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis a J. Hottiaux, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti ustanovení nachádzajúcich sa v stĺpci 3 v položke 8528 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe 11 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3, ďalej len „sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93“).

2

Tento návrh sa týka tiež výkladu týchto ustanovení.

3

Ďalej sa týka výkladu článku 47 dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli a uzavretého, schváleného a potvrdeného v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 (Ú. v. ES L 293, s. 1; Mim. vyd. 11/011, s. 41, ďalej len „dodatkový protokol“) pripojeného k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou, ako aj členskými štátmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Spoločenstvom, uzavretej, schválenej a potvrdenej v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom“).

4

Tento návrh sa nakoniec týka výkladu článkov 44 až 47 rozhodnutia asociačnej rady ES — Turecko č. 1/95 z 22. decembra 1995 o vykonaní konečnej fázy colnej únie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 35, 1996, s. 1, ďalej len „rozhodnutie č. 1/95“).

5

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Asda Stores Ltd (ďalej len „Asda“) a Commissioners of Her Majesty’s Revenue and Customs (colné orgány Spojeného kráľovstva, ďalej len „colné orgány“) vo veci antidumpingových ciel a daní z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri dovoze vzťahujúcich sa na farebné televízne prijímače (ďalej len „FTP“) montované v Turecku a dovezené do Spojeného kráľovstva.

6

V súlade so svojím článkom 2 ods. 1 Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom má za cieľ podporovať stále a vyrovnané posilňovanie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím na nevyhnutnosť zabezpečiť urýchlený rozvoj hospodárstva Tureckej republiky a zvýšenie úrovne zamestnávania a životných podmienok tureckého ľudu. Odsek 3 toho istého článku stanovuje, že toto združenie zahŕňa prípravnú etapu, prechodnú etapu a záverečnú etapu.

7

Článok 3 ods. 1 Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom stanovuje:

„V priebehu prípravnej etapy Tureck[á republika] posilní svoje hospodárstvo s pomocou Spoločenstva, aby si mohla splniť povinnosti, ktoré jej vyplynú z prechodnej a záverečnej etapy.

Postup uplatňovania prípravnej etapy a najmä pomoci Spoločenstva je upravený v prechodnom protokole a finančnom protokole, ktoré tvoria prílohu tejto dohody.“ [neoficiálny preklad]

8

Článok 6 Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom znie takto:

„Na zabezpečenie uplatnenia a postupného rozvoja pridruženia zmluvné strany zasadajú v asociačnej rade, ktorá koná v rozsahu právomoci zverenej dohodou.“ [neoficiálny preklad]

9

Článok 30 Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom stanovuje:

„Protokoly tvoriace na základe dohody zmluvných strán prílohy dohody sú jej neoddeliteľnou súčasťou.“ [neoficiálny preklad]

10

Podľa článku 47 dodatkového protokolu:

„1.   Ak počas obdobia dvadsiatich dvoch rokov asociačná rada na žiadosť zmluvnej strany zistí, že sa praktizuje dumping v obchode medzi Spoločenstvom a Turecko[u republikou], s cieľom ukončenia takýchto praktík adresuje odporúčania osobe alebo osobám, od ktorých tieto praktiky pochádzajú.

2.   Poškodená strana môže po oznámení asociačnej rady prijať vhodné ochranné opatrenia tam, kde:

Navyše tam, kde si záujmy poškodenej strany vyžadujú okamžitú akciu, takáto strana môže po informovaní asociačnej rady zaviesť dočasné ochranné opatrenia, ktorých súčasťou môžu byť antidumpingové clá. Takéto opatrenia nemôžu zostať v platnosti dlhšie ako tri mesiace od dátumu žiadosti alebo od dátumu, kedy poškodená strana prijme ochranné opatrenia podľa písmena b) predchádzajúceho pododseku.

3.   Tam, kde boli prijaté ochranné opatrenia podľa písmena a) prvého pododseku odseku 2 alebo podľa druhého pododseku daného odseku, asociačná rada môže kedykoľvek rozhodnúť o suspendovaní [odložení — neoficiálny preklad] takýchto ochranných opatrení až do vydania odporúčaní podľa odseku 1.

Asociačná rada môže odporučiť zrušenie alebo zmenu ochranných opatrení prijatých podľa písmena b) prvého pododseku odseku 2.

4.   Výrobky pochádzajúce z jednej zo zmluvných strán alebo ktoré boli v takejto zmluvnej strane vo voľnom obehu a ktoré boli vyvezené do druhej zmluvnej strany, sú po opakovanom dovoze prepustené na územie bývalej zmluvnej strany bez akýchkoľvek ciel, množstvových obmedzení alebo opatrení s rovnocenným účinkom.

Asociačná rada môže vydať akékoľvek vhodné odporúčania na uplatňovanie tohto odseku, pričom sa riadi skúsenosťami Spoločenstva v tejto oblasti.“

11

Rozhodnutie č. 1/95 zavádza colnú úniu medzi Spoločenstvom a Tureckou republikou v zásade pre všetky tovary okrem poľnohospodárskych výrobkov. Upravuje zrušenie ciel a poplatkov s rovnocenným účinkom, ako aj odstránenie množstvových obmedzení a opatrení s rovnocenným účinkom.

12

Oddiel III nazvaný „Nástroje ochrany obchodu“ nachádzajúci sa v kapitole IV tohto rozhodnutia obsahuje tieto články:

13

Článok 22 oddielu 1 nazvaného „Nepreferenčný pôvod“ kapitoly 2 hlavy II nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“) stanovuje:

„Články 23 až 26 definujú nepreferenčný pôvod tovaru na účely:

14

Podľa článku 23 Colného kódexu Spoločenstva:

„1.   Za tovar, ktorý má pôvod v určitej krajine sa považuje tovar, ktorý bol v tejto krajine úplne získaný alebo vyrobený.

2.   Výraz ‚tovar úplne získaný alebo vyrobený v určitej krajine‘ znamená:

3.   Na účely odseku 2 výraz ‚krajina‘ zahrňuje taktiež teritoriálne more danej krajiny.“

15

Článok 24 Colného kódexu Spoločenstva uvádza:

„Za krajinu pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny, sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených, a ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.“

16

Článok 25 tohto kódexu stanovuje:

„Spracovanie alebo prepracovanie, pri ktorom sa zistí alebo pri ktorom zistené skutočnosti nasvedčujú, že jeho jediným účelom je snaha obísť predpisy uplatňované v Spoločenstve na tovar z určitých krajín, sa za žiadnych okolností nebude považovať za také, na základe ktorého mu bude pridelený pôvod v danej krajine podľa článku 24.“

17

Podľa ustanovení článku 26 tohto kódexu:

„1.   Colné predpisy alebo iné zvláštne predpisy Spoločenstva môžu ustanoviť, že dôkaz o pôvode tovaru je možné preukázať predložením určitého dokumentu.

2.   Napriek tomu, že takýto doklad je predložený, môžu colné orgány v prípade vážnych pochybností požadovať predloženie akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, aby sa ubezpečili, že označenie pôvodu zodpovedá pravidlám ustanoveným príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.“

18

Článok 249 Colného kódexu Spoločenstva stanovuje, že Komisia Európskych spoločenstiev prijíma opatrenia potrebné na výkon tohto kódexu.

19

Podľa článku 39 nariadenia č. 2454/93:

„V prípade získaných výrobkov, ktoré sú uvedené v prílohe 11, spracovanie alebo prepracovanie uvedené v stĺpci 3 prílohy sa považuje za proces alebo operáciu, na základe ktorej sa určuje pôvod podľa článku 24 [Colného] kódexu [Spoločenstva].

Spôsob uplatňovania pravidiel uvedených v prílohe 11 je popísaný v úvodných poznámkach v prílohe 9.“

20

Príloha 9 nariadenia č. 2454/93 nazvaná „Úvodné poznámky k zoznamom postupov opracovania a spracovania na účely udelenia alebo neudelenia štatútu výrobku s pôvodom hotovým výrobkom vyrobeným z nepôvodných materiálov“ obsahuje tieto poznámky 2 a 3:

„Poznámka 2

Poznámka 3

Napríklad:

Nevyšívané textílie môžu získať pôvod, keďže sú vyhotovené z priadze. Ak sa toto využije pri výrobe vyšívanej posteľnej bielizne, potom sa na tento prípad nevzťahuje limit percentuálnej hodnoty, ktorý sa uplatňuje na použitie nevyšívaných textílií.“

21

Príloha 11 nariadenia č. 2454/93 stanovuje:

22

Podľa svojho článku 1 nariadenie Rady (ES) č. 2584/98 z 27. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 710/95, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy farebných televíznych prijímačov s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, Singapure a Thajsku a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 324, s. 1), stanovilo sadzby antidumpingového cla uplatniteľného na tieto prijímače patriace do položky 8528.

23

Asda, spoločnosť založená v Spojenom kráľovstve, doviezla do tohto členského štátu v mesiacoch jún 2000 až apríl 2001 FTP zmontované v Turecku spoločnosťou založenou podľa tureckého práva Vestel, Electronic Sanayi re Ticavet A.S (ďalej len „Vestel“). Vyhlásenia o dovoze vydané spoločnosťou Asda spresňovali, že tieto tovary majú pôvod v Turecku.

24

K zásielkam boli pripojené osvedčenia A. TR1 vydané tureckými colnými orgánmi potvrdzujúce, že tovary boli vo voľnom obehu v súlade s rozhodnutím č. 1/95. Tieto dokumenty spresňovali, že vyrovnávacia dávka sa vybrala v Turecku.

25

Colné orgány Spojeného kráľovstva sa napriek tomu domnievali, že podmienky montovania FTP spoločnosťou Vestel v Turecku viedli k záveru, že tieto prijímače mali v skutočnosti a pri uplatnení kritéria obsiahnutého v sporných ustanoveniach prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 pôvod v Číne a Kórei, v krajinách dotknutých antidumpingovými opatreniami stanovenými v nariadení č. 2584/98.

26

Dovozy spoločnosti Asda preto v júni 2003 a neskôr v októbri toho istého roka viedli k dodatočnému vybraniu sumy 410786,52 GBP na antidumpingovom cle a DPH na dovoze.

27

Tieto clá boli spochybnené spoločnosťou Asda pred colnými orgánmi Spojeného kráľovstva a neskôr po zamietnutí jej administratívnych sťažností pred VAT and Duties Tribunal, London.

28

Keďže Asda spochybnila platnosť sporných ustanovení prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 a poprela výklad týchto ustanovení a ustanovení dodatkového protokolu, ako aj rozhodnutia č. 1/95 zo strany colných orgánov, VAT and Duties Tribunal, London, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 neplatné ako nezlučiteľné s ustanoveniami článku 24 Colného kódexu Spoločenstva.

30

Asda tvrdí, že sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 v rozsahu, v akom vyžadujú, aby hodnota nadobudnutá z montáže a prípadne zabudovania pôvodných komponentov predstavovala aspoň 45 % ceny FTP zo závodu na to, aby im bol na základe ich výroby priznaný pôvod v krajine, kde sa táto montáž uskutočnila, používajú kritérium založené na pridanej hodnote, ktoré považujú za „kvantitatívne“ a ktoré je nezlučiteľné s kritériami uvedenými v článku 24 Colného kódexu Spoločenstva, ktoré sú podľa nej „kvalitatívne“. Asda uvádza, že Komisia prijatím týchto ustanovení prekročila právomoci, ktoré jej zverila Rada na vykonanie pravidiel a ktoré stanovila v tomto kódexe.

31

Treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 24 Colného kódexu Spoločenstva za krajinu pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny, sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených, a ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.

32

Tento článok 24 preberá termíny článku 5 nariadenia Rady (EHS) č. 802/68 z 27. júna 1968 o spoločnej definícii pojmu pôvod tovarov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 148, s. 1), uplatniteľného pred nadobudnutím účinnosti Colného kódexu Spoločenstva. Pre výklad tohto nariadenia Súdny dvor rozhodol, že z tohto článku 5 vyplýva, že určujúcim kritériom je kritérium posledného podstatného spracovania (rozsudok z 13. decembra 1989, Brother International, C-26/88, Zb. s. 4253, bod 15).

33

V druhom rade treba pripomenúť, že článok 249 Colného kódexu Spoločenstva predstavuje dostatočný základ umožňujúci Komisii prijať vykonávacie ustanovenia tohto kódexu (rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 35).

34

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Komisia je splnomocnená prijať všetky vykonávacie opatrenia, ktoré sú potrebné alebo vhodné na výkon základnej právnej úpravy za predpokladu, že nie sú v rozpore s takouto právnou úpravou alebo s vykonávacími predpismi prijatými Radou (pozri najmä rozsudok Söhl & Söhlke, už citovaný, bod 36).

35

Okrem toho Komisia disponuje na vykonávanie právomoci, ktorú jej zverila Rada na účely uplatnenia článku 24 Colného kódexu Spoločenstva, priestorom pre voľnú úvahu, ktorý jej umožňuje spresniť abstraktné pojmy tohto ustanovenia na účely osobitného spracovania alebo prepracovania (pozri rozsudok z 23. marca 1983, Cousin a i., 162/82, Zb. s. 1101, bod 17).

36

Pokiaľ ide o otázku, či zostavenie rôznych súčiastok predstavuje podstatné spracovanie alebo prepracovanie, Súdny dvor už rozhodol, že takúto činnosť možno považovať za zakladajúcu pôvod, ak predstavuje z technického uhla pohľadu a vzhľadom na definíciu dotknutého tovaru rozhodujúce štádium výroby, počas ktorého je konkretizované určenie používaných súčiastok a počas ktorého sú dotknutému tovaru dané jeho osobitné kvalitatívne vlastnosti (rozsudky z 31. januára 1979, Yoshida, 114/78, Zb. s. 151, a Brother International, už citovaný, bod 19).

37

Súdny dvor napriek tomu rozhodol, že vzhľadom na rôznorodosť činností vyplývajúcich z pojmu zostavenie existujú situácie, pri ktorých preskúmanie na základe kritérií technickej povahy nemusí viesť k záveru o určení pôvodu tovaru. V týchto prípadoch treba prihliadať na hodnotu pridanú zostavením ako na subsidiárne kritérium (rozsudok Brother International, už citovaný, bod 20).

38

Súdny dvor upresnil, že relevantnosť tohto kritéria bola okrem iného potvrdená Medzinárodným dohovorom o zjednodušení a zosúladení colných režimov (Kjótsky dohovor), ktorého viaceré prílohy boli prijaté v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 77/415/EHS z 3. júna 1977 (Ú. v. ES L 166, s. 1) a ktorého poznámky vzťahujúce sa k norme 3 prílohy D.1 spresňujú, že kritérium podstatného spracovania možno v praxi vyjadriť pravidlom percentuálneho podielu ad valorem, ak percentuálny podiel hodnoty používaných výrobkov alebo percentuálny podiel nadobudnutej nadhodnoty je v súlade s určenou úrovňou (rozsudok Brother International, už citovaný, bod 21).

39

Okrem iného je nutné tiež uviesť, že Rada svojím rozhodnutím 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 — 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), najmä schválila dohodu o pravidlách pôvodu pripojenú ku konečnému aktu podpísanému v Marakéši 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 144; Mim. vyd. 11/021, s. 231), podľa ktorej pri vypracúvaní týchto pravidiel možno použiť kritérium percentuálneho podielu ad valorem.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že medzinárodné dohovory sú od nadobudnutia ich účinnosti nedielnou súčasťou právneho poriadku Spoločenstva (pozri najmä rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 36). Podľa ustálenej judikatúry treba sekundárnu právnu úpravu Spoločenstva vykladať, a to v rámci možností, v súlade s týmito dohovormi (pozri najmä rozsudok z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C-76/00 P, Zb. s. I-79, bod 57).

41

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že výber kritéria pridanej hodnoty nie je sám osebe nezlučiteľný s článkom 24 Colného kódexu Spoločenstva a že použitie tohto kritéria nemôže samo osebe znamenať, že Komisia prekročila vykonávacie právomoci, ktoré jej priznáva článok 249 tohto kódexu (rozsudok z 8. marca 2007, Thomson a Vestel France, C-447/05 a C-448/05, Zb. s. I-2049, bod 31).

42

V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že na uplatnenie nariadenia č. 802/68 Komisia prijala nariadenie (EHS) č. 2632/70 z 23. decembra 1970 o určení pôvodu rozhlasových a televíznych prijímačov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 279, s. 35), ktorého ustanovenia odvolávajúce sa na kritérium pridanej hodnoty sa v zásade prevzali do sporných ustanovení prílohy 11 nariadenia č. 2454/93.

43

Podľa druhého odôvodnenia nariadenia č. 2632/70 montáž rozhlasových a televíznych prijímačov môže zahŕňať viac alebo menej vypracované postupy podľa typov montovaných prijímačov a podľa využívaných prostriedkov a podmienok, v ktorých sa uskutočňuje. Tretie odôvodnenie uvedeného nariadenia tiež uvádza, že montáže „v súčasnom stave techniky v tejto priemyselnej oblasti“ [neoficiálny preklad] všeobecne nepredstavujú samé osebe dôležité štádium výroby v zmysle článku 5 nariadenia č. 802/68, avšak inak tomu môže byť v niektorých prípadoch, napríklad keď sa tieto činnosti týkajú vysokovýkonných prijímačov alebo prijímačov vyžadujúcich dôkladnú kontrolu používaných súčiastok alebo keď zahŕňajú aj montáž základných prvkov prijímačov. Štvrté odôvodnenie nariadenia č. 2632/70 dopĺňa, že rôznorodosť činností vyplývajúcich z pojmu montáž neumožňuje určiť na základe kritéria technickej povahy prípady, keď tieto činnosti predstavujú dôležité štádium výroby a za týchto podmienok treba vychádzať z ich pridanej hodnoty.

44

Tieto dôvody sú preto spôsobilé odôvodniť ponechanie kritéria pridanej hodnoty v sporných ustanoveniach prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 (rozsudok Thomson a Vestel France, už citovaný, bod 35).

45

Úlohou Komisie je totiž v rámci priestoru pre voľnú úvahu, ktorým disponuje na prijatie opatrení nevyhnutných na uplatnenie ustanovení Colného kódexu Spoločenstva a najmä tých, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru, prijať ustanovenia všeobecnej povahy, ktoré v záujme právnej istoty trvalo prihliadajú na situáciu priemyselného sektora ako celku a ktoré v dôsledku toho nemôžu byť dotknuté osobitnou situáciou niektorého z podnikov v tomto sektore v určitom momente (rozsudok Thomson a Vestel France, už citovaný, bod 36).

46

Za týchto podmienok prihliadnutie Komisie na veľkú rôznorodosť činností vyplývajúcich z pojmu zostavenia v súhrne dotknutého priemyselného sektora odôvodňovalo odvolanie sa na kritérium pridanej hodnoty (rozsudok Thomson a Vestel France, už citovaný, bod 37).

47

Okrem toho z písomných pripomienok, ktoré predložila Asda, vyplýva, že zostavenie rôznych súčiastok dotknutých FTP v konaní vo veci samej je zložitým priemyselným postupom. Navyše časti spisu predloženého Súdnemu dvoru neumožňujú domnievať sa, že tento postup je zhodný pre všetkých výrobcov FTP. V každom prípade neumožňujú dospieť k záveru, že tu nejde o veľkú rôznorodosť činností vyplývajúcich z pojmu zhotovenia v celku dotknutého priemyselného sektora.

48

V tomto kontexte požiadavka jednotného uplatňovania colných pravidiel na celom colnom území Spoločenstva znamenala, aby sa abstraktné pojmy posledného podstatného spracovania alebo prepracovania, na ktoré sa pre všetok tovar odvoláva článok 24 Colného kódexu Spoločenstva, spresnili pre špecifické výrobky ako FTP osobitnými ustanoveniami, ktoré môžu prihliadať na rôznorodosť výrobných postupov týchto prístrojov. V dôsledku toho použitie jasného a objektívneho kritéria, akým je pridaná hodnota, umožňujúceho pre tento typ tovarov so zložitým zložením vyjadriť, v čom spočíva podstatné spracovanie určujúce pôvod tovaru, nemôže viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu (rozsudok Thomson a Vestel France, už citovaný, bod 39).

49

Okrem iného treba poznamenať, že ak situácia, na ktorú poukazuje žalobca v konaní vo veci samej, vyplýva z vývoja techník výroby FTP, nezdá sa, že táto situácia mala za týchto podmienok iný charakter ako príležitostný. Okrem toho vývoj súčasných techník výroby takýchto plazmových obrazoviek je prípadne spôsobilý podstatne spochybniť uvádzanú situáciu. Z toho vyplýva, že tá nemôže byť účinne použitá na spochybnenie opodstatnenosti použitia kritéria pridanej hodnoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Thomson a Vestel France, už citovaný, bod 44).

50

Rovnako to platí pre tvrdenie založené na fluktuácii výmenných sadzieb, keďže táto fluktuácia, ktorá je čisto konjunktúrna a môže sa rovnako zvyšovať ako znižovať, nemôže znamenať, že uplatnenie kritéria pridanej hodnoty je nevyhnutne nepriaznivé pre dotknuté podniky.

51

Vzhľadom na súhrn vyššie uvedených zistení treba na prvú otázku odpovedať tak, že ich preskúmanie neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť sporných ustanovení prílohy 11 nariadenia č. 2454/93.

52

Druhá až piata otázka, ktoré sa týkajú výkladu sporných ustanovení prílohy 11 nariadenia č. 2454/93, smerujú k určeniu spôsobu výpočtu pridanej hodnoty, ktorú FTP nadobudli z dôvodu montážnych činností a zabudovania pôvodných komponentov.

53

Na pristúpenie k tomuto výpočtu Asda uvádza, že medzi súčiastkami zapracovanými jej dodávateľom Vestel na výrobu konečného výrobku, ktorý predstavujú dovezené FTP, treba najskôr osobitne určiť pôvod jednej z týchto súčiastok, a to základovej dosky, ktorá je tiež vyrobená tým istým dodávateľom zo súčiastok s pôvodom vo viacerých krajinách. Týmto spôsobom túto základovú dosku, to znamená celok, ktorý riadi všetky elektronické funkcie prijímača, treba podľa Asda považovať podľa uplatniteľných pravidiel pôvodu za základovú dosku pochádzajúcu z Turecka. Z toho vyplýva, že hodnota nadobudnutá z dôvodu jej zapracovania a montážnych činností predstavuje najmenej 45 % ceny dotknutých FTP zo závodu, ktoré preto treba považovať tiež za televízory s tureckým pôvodom, ako boli deklarované pri ich dovoze.

54

V tomto kontexte sa teda vnútroštátny súd v prvej časti svojej druhej otázky v podstate pýta, či sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 treba vykladať v tom zmysle, že na výpočet hodnoty FTP nadobudnutej pri ich výrobe za podmienok ako v konaní vo veci samej má byť nepreferenčný pôvod osobitného dielca, ako je základová doska, ktorá je vmontovaná do hotového výrobku, určený osobitne.

55

V prípade, že pôvod tohto dielca musí byť určený osobitne, potom sa druhá časť druhej otázky a tretia až piata otázka v podstate týkajú hľadania odpovede na otázku, na základe akých pravidiel musí byť určený tento pôvod a hodnota tohto dielca. Vysloviť sa k týmto pravidlám by bolo preto opodstatnené iba vtedy, ak by sa predtým odpovedalo kladne na prvú časť druhej otázky, ktorú preto treba preskúmať ako prvú.

56

Treba pripomenúť, že sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 vyžadujú, aby hodnota nadobudnutá z dôvodu montážnych činností a prípadne zabudovania pôvodných komponentov predstavovala najmenej 45 % ceny televíznych prijímačov zo závodu na to, aby im ich výroba udelila pôvod krajiny, kde došlo k tejto montáži z prvkov alebo dielcov pochádzajúcich z dvoch alebo viacerých krajín.

57

Treba okrem toho uviesť, že v dotknutých ustanoveniach sa používajú všeobecné termíny a pri určení pôvodu dotknutého výrobku nepriznávajú žiadny rozhodujúci význam jeho špecifickej súčiastke, akou je obrazovka (rozsudok Thomson a Vestel France, už citovaný, bod 43) alebo základová doska. Dôležité je preto prihliadnuť na celý súbor súčiastok skutočne a objektívne vstupujúcich do montovania vykonávaného podnikom, ktorý vyrába konečný výrobok.

58

Na jednej strane totiž ani ustanovenia článku 24 Colného kódexu Spoločenstva, ani sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 nestanovujú, že k takémuto posúdeniu sa môže pristúpiť bez prihliadnutia na montážne činnosti v ich súhrne. Tieto ustanovenia v procese výroby výrobku nepredpokladajú prihliadnutie na niektoré činnosti montáže na škodu niektorých iných ani umelé izolovanie jednej alebo druhej súčiastky, ktorá sama pochádza z montovania uskutočneného rovnakým dodávateľom.

59

Na druhej strane požiadavka jednotného uplatňovania colných pravidiel na celom colnom území Spoločenstva bráni inému výkladu týchto ustanovení. Totiž pripustenie, ako to tvrdí Asda, že jednu zo súčiastok montovaných dodávateľom televízorov, v predmetnej veci základovú dosku, treba posudzovať osobitne v montážnom procese, pretože by samotná mohla nadobudnúť postavenie pôvodného výrobku, by znamenalo nechať na posúdení dovozcu alebo jeho dodávateľa určenie, v akom štádiu tohto montážneho procesu jedna zo súčiastok dovážaného výrobku nadobúda postavenie konečného výrobku vyrobeného ako predmet v procese výroby v rovnakom podniku z iného výrobku. Takýto prístup, podľa ktorého pôvod výrobku závisí od subjektívneho posúdenia, nezlučiteľný s objektívnou a predvídateľnou povahou dotknutých právnych ustanovení, by sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 zbavil akéhokoľvek potrebného účinku.

60

Keďže právna úprava Spoločenstva týkajúca sa colnej hodnoty, ktorej cieľom je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, vylučuje uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt (rozsudok zo 16. novembra 2006, Compaq Computer International Corporation, C-306/04, Zb. s. I-10991, bod 30 a citovaná judikatúra), nemôže byť ani právna úprava Spoločenstva týkajúca sa pôvodu výrobkov, ktorá má rovnaký cieľ, vykladaná ako právna úprava pripúšťajúca, že tento pôvod môže závisieť od takéhoto subjektívneho posúdenia.

61

Je pravdou, že ak súčiastka ako základová doska nebola zmontovaná dodávateľom, ale bola ním nadobudnutá od tretieho subjektu, je to práve táto súčiastka a nie tie, ktoré ju tvoria, na ktorú sa prihliada pri uplatnení sporných ustanovení prílohy 11 nariadenia č. 2454/93. S dvoma súčiastkami technicky podobnými sa takto zaobchádza rozdielne pri uplatnení toho istého ustanovenia práva Spoločenstva na dodávateľov televízorov podľa toho, či pochádzajú zo štruktúr výroby dotknutého dodávateľa alebo či ich nadobudol od tretích osôb.

62

Rovnako je pravdou, že podľa ustálenej judikatúry dodržiavanie zásad rovnosti a zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 72, a z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56).

63

Napriek tomu za predpokladu, že situácia výrobkov pochádzajúcich zo štruktúr výroby dotknutého dodávateľa a situácia tých, ktoré sa nadobudli od iného dodávateľa, by bola technicky rovnaká, tieto situácie nie sú právne porovnateľné predovšetkým z hľadiska uplatnenia pravidiel o pôvode. Pre tieto výrobky uvedené ako posledné totiž obchodný prevod, ktorého boli predmetom zo strany tretieho subjektu, umožňuje v zásade objektívne určiť okamih, kedy nadobúdajú svoje postavenie konečného výrobku a kedy sa rovnako objektívne môže určiť ich pôvod. Pre ostatné výrobky naopak nie je možné vopred určiť tento okamih, ktorý je ponechaný na diskrečnú právomoc dodávateľa v podmienkach, ktoré vykazujú, ako bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, subjektívny charakter nezlučiteľný s uplatnením dotknutých právnych ustanovení.

64

Nepochybne nemožno vylúčiť, že dodávateľ by bol takto podnietený využiť takýto tretí subjekt, poverený týmto montovaním, na to, aby vytvoril zdanie o nadobudnutí tohto majetku od tretej osoby.

65

Napriek tomu treba pripomenúť, že podľa článku 25 Colného kódexu Spoločenstva spracovanie alebo prepracovanie, pri ktorom sa zistí alebo pri ktorom zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že jeho jediným účelom je snaha obísť predpisy uplatňované v Spoločenstve na tovar z určitých krajín, sa za žiadnych okolností nebude považovať za také spracovanie alebo prepracovanie, na základe ktorého mu bude pridelený pôvod v danej krajine podľa článku 24 tohto kódexu.

66

Asda sa napriek tomu domnieva, že podľa ustanovení úvodnej poznámky 3.2 prílohy 9 nariadenia č. 2454/93 (ďalej len „úvodná poznámka 3.2“) pôvod základovej dosky sa musí určiť pred stanovením pôvodu televízora, do ktorého je táto základová doska zapracovaná.

67

Tieto ustanovenia už uvedené v bode 20 tohto rozsudku majú pôvod v ustanoveniach prílohy I nariadenia Komisie (EHS) č. 1364/91 z 24. mája 1991, ktorým sa určuje pôvod textilných materiálov a výrobkov z týchto materiálov oddielu XI kombinovanej nomenklatúry [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 130, s. 18), ktoré bolo zrušené článkom 913 nariadenia č. 2454/93. Tieto ustanovenia boli prevzaté do prílohy 9 nariadenia uvedeného ako posledné a z tohto dôvodu sa v zásade uplatňujú aj na textilné výrobky uvedené v prílohe 10 tohto nariadenia a aj na iné výrobky než textilné uvedené v jeho prílohe 11.

68

Napriek tomu z obsahu ustanovení úvodnej poznámky 3.2 objasnený príkladom, ktorý nasleduje za samotným textom tejto poznámky, nevyhnutne vyplýva, že ich uplatnenie je vyhradené pre prípad, keď je pre dotknutý výrobok uvedený v stĺpcoch 1 a 2 príloh 10 a 11 nariadenia č. 2454/93 stanovené v stĺpci 3 týchto príloh pravidlo, ktoré stanovuje hraničnú hodnotu súčiastky zapracovanej do tohto výrobku (napríklad ustanovenia uvedené v stĺpci 3 v položkách 6301 až 6306 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe 10 nariadenia č. 2454/93).

69

Uplatnenie týchto ustanovení nemožno naopak rozšíriť na výrobky tejto prílohy 11, pre ktoré, ako v prípade televíznych prijímačov, je stanovené v stĺpci 3 tej istej prílohy pravidlo, ktoré nestanovuje hraničnú hodnotu súčiastky zapracovanej do tohto výrobku, ale stanovuje prahovú hodnotu nadobudnutú výrobkom z dôvodu montážnych činností a prípadne zapracovania pôvodných súčiastok.

70

Ak ide o takýto prípad, uplatnenie ustanovení úvodnej poznámky 3.2 na výrobok ako vo veci samej nemá žiadny význam. Vzhľadom na to, že sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 určujú pravidlá pôvodu televíznych prijímačov, nie sú uplatniteľné na určenie pôvodu iných výrobkov, a teda ani pôvodu základovej dosky v predmetnej veci. Ak by ustanovenia tejto poznámky mali byť vykladané tak, že vylučujú súčiastku týchto televízorov z uplatnenia pravidla pôvodu, ktoré sa ich týka, javili by sa ako nadbytočné.

71

V každom prípade zo samotných ustanovení úvodnej poznámky 3.2 vyplýva, že táto poznámka predpokladá domnienku, že dotknutý výrobok nadobudol v priebehu svojej výroby charakter pôvodu. Z toho vyplýva, že pre tento výrobok otázka pôvodu viac nevyvstáva a že v dôsledku toho pravidlo určujúce jeho pôvod tak, ako je uvedené v stĺpci 3 prílohy 11 nariadenia č. 2454/93, sa naň neuplatňuje, ale uplatňuje sa iba na zloženie, z ktorého pochádza.

72

Za predpokladu, že ustanovenia úvodnej poznámky 3.2 znamenajú, že kritérium nadhodnoty nie je uplatniteľné na učenie pôvodu základovej dosky a je potrebné na jeho určenie uplatniť iba ustanovenia článku 24 Colného kódexu Spoločenstva, takýto výklad môže mať význam iba vtedy, ak by samotná základová doska bola predmetom dovozu, a preto by bolo potrebné určiť jej pôvod, o čo vo veci samej nejde.

73

Za týchto podmienok treba na prvú časť druhej otázky odpovedať tak, že sporné ustanovenia prílohy 11 nariadenia č. 2454/93 treba vykladať v tom zmysle, že na výpočet hodnoty, ktorú FTP nadobudli pri ich výrobe za podmienok ako vo veci samej, nie je opodstatnené určiť osobitne nepreferenčný pôvod osobitného dielca, ako je základová doska.

74

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nie je opodstatnené odpovedať na tieto otázky.

75

Svojou šiestou až desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aký je rozsah povinností, ktoré vyplývajú zmluvným stranám Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom podľa ustanovení článku 47 dodatkového protokolu a ustanovení článku 44 až 47 rozhodnutia č. 1/95. Asda totiž tvrdí, že antidumpingové clá, ktoré jej boli uložené, sa stanovili na základe ustanovení prijatých Spoločenstvom za porušenia týchto povinností.

76

Na jednej strane treba uviesť, že ako uvádza vláda Spojeného kráľovstva a ako vyplýva z článku 47 ods. 1 dodatkového protokolu podpísaného v roku 1970, pravidlá uplatnenia antidumpingových opatrení definovaných v uvedenom článku 47 sa predpokladali iba na obdobie dvadsaťdva rokov. Z toho vyplýva, že ak sa ustanovenia tohto článku môžu naďalej uplatniť prípadne ako vo veci samej, je to na základe ustanovení článku 44 ods. 2 rozhodnutia č. 1/95, ktoré výslovne ponechávajú v platnosti tieto pravidlá uplatnenia.

77

Na druhej strane treba poznamenať, že ak ustanovenia prvých troch odsekov článku 47 dodatkového protokolu sa týkajú dumpingových postupov a mohli by byť z tohto dôvodu prípadne relevantné na riešenie sporu vo veci samej, odsek 4 tohto článku sa naopak týka situácie výrobkov, ktoré sú predmetom opätovného dovozu, teda situácie úplne rozdielnej od tohto sporu.

78

Za týchto podmienok šiesta až deviata otázka musia byť chápané ako otázky vzťahujúce sa na výklad ustanovení článku 44 rozhodnutia č. 1/95 v spojení s článkom 47 ods. 1 až 3 dodatkového protokolu a článkami 45 až 47 rozhodnutia č. 1/95.

79

Svojou desiatou otázkou sa však vnútroštátny súd v podstate pýta, či majú tieto ustanovenia pred vnútroštátnymi súdmi priamy účinok a umožňujú tak individuálnym subjektom platne sa odvolávať na ich porušenie na účely odoprenia platby antidumpingových ciel, ktoré sú za normálnych okolností vymáhateľné.

80

Ak by sa teda malo odpovedať na túto otázku, že tieto ustanovenia nemajú priamy účinok, ich výklad by bol bezvýznamný pre dotknuté subjekty a nebolo by viac namieste odpovedať na šiestu až deviatu otázku.

81

V tomto kontexte treba obrátiť poradie otázok a preskúmať najprv desiatu otázku tak, ako bola preformulovaná a neskôr prípadne šiestu až deviatu otázku.

82

Podľa ustálenej judikatúry musí byť ustanovenie dohody uzatvorenej Spoločenstvom s tretími štátmi považované za priamo uplatniteľné, ak vzhľadom na svoje znenie, ako aj na predmet a povahu tejto dohody, obsahuje jasnú a presnú povinnosť, ktorej splnenie alebo účinky nezávisia od vydania žiadneho ďalšieho aktu. Z toho vyplýva, že keď nejaká dohoda zavádza spoluprácu medzi zmluvnými stranami, môžu určité jej ustanovenia, za podmienok uvedených vyššie, priamo upraviť právne postavenie jednotlivcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2005, Simutenkov, C-265/03, Zb. s. I-2579, body 21 a 28).

83

Ustanovenia rozhodnutia asociačnej rady EHS — Turecko môžu mať priamy účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 1990, Sevince, C-192/89, Zb. s. I-3461, body 14 a 15, ako aj rozsudok zo 4. mája 1999, Sürül, C-262/96, Zb. s. I-2685, bod 60).

84

V bodoch 23 a 25 rozsudku z 30. septembra 1987 Demirel (12/86, Zb. s. 3719) Súdny dvor okrem iného uviedol, že ustanovenia dodatkového protokolu, ktoré majú najmä programový rozsah a ktoré nepredstavujú ustanovenia dostatočne presné a nepodmienečné, nemôžu byť považované za pravidlá práva Spoločenstva priamo uplatniteľné vo vnútroštátnom poriadku členských štátov.

85

V prvom rade je nutné konštatovať, že ak ustanovenia článku 44 ods. 1 rozhodnutia č. 1/95 zverujú asociačnej rade možnosť odložiť uplatnenie nástrojov ochrany obchodu, majú v každom prípade podmienečný charakter, pretože podriaďujú výkon tejto právomoci podmienke, že Turecká republika uplatnila pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže a kontroly štátnej pomoci, ako aj iné ustanovenia acquis communautaire týkajúce sa vnútorného trhu a zabezpečila ich účinné uplatnenie.

86

Takéto ustanovenia teda vyžadujú vstup ďalších opatrení na to, aby práva subjektov boli dotknuté. Tieto ustanovenia zbavené nepodmienečného charakteru nie sú spôsobilé priamo riadiť právnu situáciu jednotlivcov, a preto nemôžu mať priamy účinok.

87

V druhom rade ustanovenia článku 47 ods. 1 až 3 dodatkového protokolu a ustanovenia článku 46 rozhodnutia č. 1/95 ako také nechávajú zmluvným stranám možnosť prijať vhodné ochranné opatrenia a neobsahujú žiadnu povinnosť (pozri v tomto zmysle v súvislosti s uplatnením článku 25 Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom rozsudok zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica, C-251/00, Zb. s. I-10433, bod 73). Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa priameho účinku nie je preto na tieto ustanovenia uplatniteľná.

88

Ak okrem iného tieto ustanovenia stanovujú, že v prípadoch, keď sa táto možnosť uplatní, dotknutá zmluvná strana oznámi opatrenie asociačnej rade podľa článku 47 dodatkového protokolu alebo spoločnému výboru colnej únie podľa článku 46 rozhodnutia č. 1/95, zakladajú tak povinnosť iba vo vzťahu k stranám Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom. Táto jednoduchá medziinštitucionálna informačná formalita, ktorá sa nijako nedotýka práv alebo povinností jednotlivcov a ktorej porušenie nemá vplyv na ich situáciu, nie je preto spôsobilá zveriť týmto ustanoveniam priamy účinok.

89

Pokiaľ ide v treťom rade o článok 45 rozhodnutia č. 1/95 stačí konštatovať, že sa obmedzuje na podnietenie zmluvných strán ku koordinácii ich činnosti na základe výmeny informácií a konzultácií, a preto tiež neobsahuje povinnosť. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa priameho účinku nie je preto ďalej uplatniteľná na toto ustanovenie.

90

Pokiaľ ide v poslednom rade o ustanovenia článku 47 rozhodnutia č. 1/95 treba naopak uviesť, že zodpovedajú podmienkam už citovanej judikatúry o priamom účinku. Upravujú jasne, presne a nepodmienečne bez toho, aby boli ich výkon alebo účinky podriadené zásahu iného aktu, povinnosť pre orgány štátu dovozu žiadať od dovozcu, aby uviedol v colnom vyhlásení pôvod dotknutých výrobkov. Vzhľadom na predmet a povahu dotknutých ustanovení takáto povinnosť preukazujúca vôľu zmluvných strán vyžadovať od dovozcov, aby poskytli určité informácie, je spôsobilá priamo riadiť právnu situáciu subjektov. Treba preto týmto ustanoveniam priznať priamy účinok, čo v sebe zahŕňa, že dotknuté osoby, na ktoré sa uplatňujú, majú právo odvolávať sa na ne pred súdmi členských štátov.

91

Za týchto podmienok treba odpovedať na desiatu otázku tak, že na jednej strane ustanovenia článku 44 rozhodnutia č. 1/95 v spojení s článkom 47 ods. 1 až 3 dodatkového protokolu a ustanoveniami článkov 45 a 46 rozhodnutia č. 1/95 nemajú priamy účinok pred vnútroštátnymi súdmi a neumožňujú tak jednotlivým subjektom platne sa odvolávať na ich porušenie na účely odoprenia platby antidumpingových ciel, ktoré sú za normálnych okolností vymáhateľné. Na druhej strane ustanovenia článku 47 rozhodnutia č. 1/95 majú priamy účinok a dotknuté osoby, na ktoré sa uplatňujú, majú právo odvolávať sa na ne pred súdmi členských štátov.

92

Vzhľadom na odpoveď danú na desiatu otázku nie je opodstatnené odpovedať na šiestu, siedmu a deviatu otázku, ktoré sa týkajú výkladu iných ustanovení ako ustanovení článku 47 rozhodnutia č. 1/95.

93

Svojou ôsmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustanovenia článku 47 rozhodnutia č. 1/95 musia byť vykladané v tom zmysle, že vyžadujú, aby sa subjektom oznámili informácie, ktoré zmluvné strany, ktoré prijali antidumpingové opatrenia, musia poskytnúť spoločnému výboru colnej únie podľa článku 46 rozhodnutia č. 1/95 alebo asociačnej rade podľa článku 47 ods. 2 dodatkového protokolu.

94

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vyššie uvedené ustanovenia článku 47 ods. 2 dodatkového protokolu a ustanovenia článku 46 rozhodnutia č. 1/95 predstavujú, ako bolo uvedené v bode 88 tohto rozsudku jednoduchú medziinštitucionálnu informačnú formalitu. Keďže upravujú výlučne vzťahy medzinárodného práva medzi Spoločenstvom a Tureckou republikou, nemožno sa domnievať, že obsahujú okrem iného povinnosť pre zmluvné strany informovať jednotlivcov podliehajúcich ich súdom. Vzhľadom na to, že neexistujú výslovné opačné ustanovenia, ustanovenia článku 47 rozhodnutia č. 1/95 nemožno vykladať tak, že implicitne vyžadujú od zmluvných strán, aby tieto informácie oznámili hospodárskym subjektom.

95

Hoci dotknuté subjekty správne tvrdia, že majú byť predbežne informované, a to jasným a presným spôsobom o antidumpingových opatreniach, ktorým budú môcť byť podriadené, a ak v dôsledku toho tieto opatrenia musia byť vhodne uverejnené, najmä v Úradnom vestníku Európskej únie, tieto požiadavky nijako nezahŕňajú, že tieto subjekty budú okrem iného informované o formalitách, ktoré sa zaviedli iba v záujme zmluvných strán.

96

Okrem iného okolnosť, že antidumpingové opatrenia ako vo veci samej boli predmetom, ako tvrdí Asda, nedostatočného zverejnenia, za predpokladu jeho zistenia aj v danom čase, nemá v každom prípade vplyv na informačné povinnosti, ktoré vyplývajú zmluvným stranám vo vzťahu k samotným orgánom nimi zriadeným na zabezpečenie riadneho fungovania Dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom a colnej únie zavedenej medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckou republikou.

97

Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na ôsmu otázku tak, že ustanovenia článku 47 rozhodnutia č. 1/95 musia byť vykladané v tom zmysle, že nevyžadujú, aby sa informácie, ktoré zmluvné strany, ktoré prijali antidumpingové opatrenia, musia poskytnúť spoločnému výboru colnej únie podľa článku 46 rozhodnutia č. 1/95 alebo asociačnej rade podľa článku 47 ods. 2 dodatkového protokolu, oznámili hospodárskym subjektom.

98

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: