EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 3. 2026

COM(2026) 100 final

2026/0068(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa vytvára rámec opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie v strategických odvetviach a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2018/1724, (EÚ) 2024/1735 a (EÚ) 2024/3110

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2026) 70 final} - {SWD(2026) 70 final} - {SWD(2026) 71 final} - {SWD(2026) 72 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Táto dôvodová správa je priložená k návrhu nariadenia, ktorým sa vytvára rámec opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie v strategických odvetviach: „akt na urýchlenie rozvoja priemyslu“.

V súčasnom geopolitickom prostredí predstavuje časté a cielené využívanie ekonomických nástrojov na presadzovanie strategických cieľov vážnu hrozbu pre odolnosť, konkurencieschopnosť, hospodársku bezpečnosť a strategickú autonómiu Únie. Ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe o európskej konkurencieschopnosti, účelové zneužívanie závislosti EÚ od obchodných partnerov v strategických odvetviach ohrozuje bezpečnosť, konkurencieschopnosť a hospodárstvo EÚ 1 . Schopnosť Únie reagovať a znížiť závislosť od tretích krajín spočíva v sile jej priemyselnej základne, inovačnej kapacite a integrite jednotného trhu.

Prechod na čisté a digitálne hospodárstvo predstavuje významnú príležitosť na posilnenie priemyselnej základne EÚ, ako sa uvádza okrem iného v oznámení Komisie o Dohode o čistom priemysle 2 . Globálna hospodárska súťaž, rýchle technologické zmeny, štrukturálne nákladové nevýhody, nespravodlivé narušenia globálneho trhu, ako napríklad čoraz častejšie využívanie zahraničných subvencií na vytvorenie konkurenčnej výhody, a účelové zneužívanie hospodárskych závislostí menia globálne hodnotové reťazce. Rastúce geopolitické napätie zároveň zintenzívňuje existujúce zraniteľnosti a vytvára nové zraniteľnosti. EÚ musí v tejto súvislosti konať strategicky, aby zaistila a ďalej posilnila svoju odolnosť a priemyselnú základňu, dlhodobú konkurencieschopnosť a aby zabezpečila, že sa klimatická transformácia stane motorom priemyselného rastu.

Výrobné odvetvie má zásadný význam pre zachovanie a posilnenie dlhodobej hospodárskej odolnosti EÚ a pre dosiahnutie jej cieľa klimatickej neutrality. V roku 2024 predstavovalo 18,3 % zamestnanosti v podnikovej ekonomike EÚ 3 a 14,3 % celkového HDP EÚ 4 , pričom produkovalo 26,2 % emisií skleníkových plynov v EÚ 5 . Podiel tohto odvetvia na HDP sa napriek jeho pretrvávajúcemu hospodárskemu významu v posledných desaťročiach znížil zo 17,4 % v roku 2000 na súčasných 14,3 % 6 . Táto regresia nie je len hospodárskou realitou, ale aj strategickým varovným signálom s možným štrukturálnym vplyvom na prosperitu a sociálnu súdržnosť EÚ. Výrobné odvetvie zároveň čoraz viac čelí výzvam, ako sú vysoké ceny energie, globálne nadmerné kapacity, vysoké kapitálové a prevádzkové náklady na dekarbonizáciu a zavádzanie nových technológií, nízke investície v porovnaní s inými regiónmi, ako aj regulačné prekážky 7 .

Preto je cieľom aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu zabezpečiť, aby sa do roku 2035 tento trend zvrátil a aby výroba predstavovala 20 % HDP EÚ. Vykoná sa to urýchlením udeľovania povolení pre všetky výrobné projekty a poskytnutím súboru nástrojov na zabezpečenie prístupu na európsky jednotný trh spôsobom, ktorým sa zabráni strategickým závislostiam, ktorým sa vytvoria pracovné miesta vo výrobe, podporí sa dekarbonizácia a klimatická výkonnosť a zabezpečí sa prístup európskych občanov a spoločností k životne dôležitým komoditám a výrobkom za každých okolností.

Dosiahnutie strategickej autonómie EÚ pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti priemyslu i dekarbonizácii si vyžaduje silné zdôvodnenie projektu. V tejto súvislosti je posilnenie konkurencieschopnosti určitých strategických odvetví a technológií, najmä emisne neutrálnych technológií, ako aj energeticky náročných priemyselných odvetví a dodávateľského reťazca automobilového priemyslu nevyhnutné pre odolnosť EÚ, jej strategickú autonómiu a ciele v oblasti klímy. Ak by sa nepodarilo zabezpečiť a diverzifikovať kľúčové dodávateľské reťazce, vznikli by významné hospodárske a spoločenské riziká, ktoré by mohli viesť k narušeniu verejného poriadku v Únii. Zníženie vonkajšej zraniteľnosti by mohlo prispieť k posilneniu nášho hospodárstva, k zvýšeniu investícií a k podpore zdôvodnenia projektu v súvislosti s prebiehajúcim procesom hlbokej priemyselnej transformácie.

Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje akt na urýchlenie rozvoja priemyslu – najmä energeticky náročné priemyselné odvetvia, výroba s emisne neutrálnymi technológiami a automobilový priemysel, predstavujú obmedzený podiel výrobnej produkcie EÚ, ale zohrávajú neprimeranú strategickú úlohu. Strategické odvetvia, na ktoré sa zameriava akt na urýchlenie rozvoja priemyslu, súhrnne predstavujú približne 15 % výrobnej produkcie EÚ. Ich význam preto nespočíva ani tak v ich celkovej veľkosti, ako skôr v ich ústrednej úlohe ako dodávateľov a podporovateľov odberateľských priemyselných ekosystémov vrátane stavebníctva, mobility, energetiky, ako aj vesmíru a obrany.

Oneskoreným alebo nedostatočným pokrokom v oblasti klímy by sa mohli zintenzívniť hospodárske a sociálne dôsledky zmeny klímy, čo by malo vplyv na sociálnu stabilitu. Opatrenia sú potrebné najmä v týchto odvetviach:

Energeticky náročné priemyselné odvetvia sú kľúčovým pilierom európskej prosperity a základom priemyselnej základne kontinentu, na ktorej stojí väčšina priemyselných ekosystémov. Napriek tomu sa objem výroby v energeticky náročných priemyselných odvetviach od roku 2021 v porovnaní s ostatnými výrobnými odvetviami výrazne znížil 8 . Rozdiely v nákladoch v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi sa zväčšili a zvýšil sa podiel dovozu, najmä v prípade základných kovov a chemikálií 9 . Miera využitia kapacít zostáva na neudržateľne nízkej úrovni 10 . Dekarbonizácia týchto priemyselných odvetví si vyžaduje značné investície 11 , tempo dekarbonizácie však nie je dostatočne rýchle na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ. Hoci bolo ohlásených mnoho dekarbonizačných projektov a niektoré sú na ceste, od roku 2023 zostáva viac ako polovica projektov nerealizovaná 12 . Modernizácia týchto odvetví je základom nielen na dosiahnutie našich klimatických cieľov, ale aj pre schopnosť Európy ukotviť priemyselné hodnotové reťazce a zabezpečiť kvalitné pracovné miesta. Spomedzi energeticky náročných priemyselných odvetví sú najväčšími producentmi emisií oceliarsky a cementársky priemysel, zatiaľ čo chemický priemysel je tretím najväčším prispievateľom k emisiám skleníkových plynov v EÚ. Hliník je takisto vysoko energeticky náročný a považuje sa za strategickú surovinu, pričom sa očakáva, že dopyt po ňom do roku 2050 vzrastie o 33 %. Tieto priemyselné odvetvia zároveň v poslednom desaťročí stratili významný podiel na trhu EÚ. Vzhľadom na ich vysokú intenzitu emisií a strategickú úlohu pri čistej a digitálnej transformácii sa tieto odvetvia považujú za prioritné pri zavádzaní opatrení na strane dopytu. Vyznačujú sa aj obmedzeným vplyvom na náklady v odberateľských priemyselných odvetviach.

Emisne neutrálne technológie čelia výzvam v oblasti konkurencieschopnosti a značným zraniteľnostiam dodávateľského reťazca 13 . Zatiaľ čo zavádzanie týchto technológií v EÚ – i vo svete – napreduje, podiel EÚ na celosvetovom trhu výroby týchto technológií klesá. Výroba je silne koncentrovaná v Číne, na ktorú pripadá viac ako 80 % výrobnej kapacity batérií a solárnych fotovoltických zariadení vrátane solárnych striedačov, ktoré majú zásadný význam pre kritickú infraštruktúru Únie. V prípade iných emisne neutrálnych technológií, ako sú tepelné čerpadlá a geotermálna energia, výroba v EÚ vo veľkej miere závisí od komponentov od dodávateľov z krajín mimo EÚ. Technológie veternej energie čelia tlaku na náklady v dôsledku lacného čínskeho dovozu, zatiaľ čo technológie zachytávania oxidu uhličitého zaostávajú v oblasti prepravy a skladovania CO2. Bez rozhodných krokov hrozí, že sa EÚ stane ešte závislejšou od dovozu čistých technológií, a to práve v čase, keď globálni partneri urýchľujú svoje priemyselné stratégie 14 a využívajú svoje silné priemyselné stránky. Emisne neutrálne technológie sú zároveň zdrojom priemyselnej sily EÚ a mali by mať rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni vzhľadom na nespravodlivo dotované nadmerné kapacity tretích krajín.

Pod tlakom sú aj odberateľské priemyselné odvetvia. Konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu – symbolu vedúceho postavenia priemyslu Únie – sa výrazne znížila, pričom priemerná ziskovosť európskych dodávateľov automobilov klesla zo 7,4 % v roku 2017 na 5 % v roku 2023 a v rokoch 2024 – 2025 bolo ohlásené zrušenie viac ako 100 000 pracovných miest 15 . Z nedávnych prieskumov vyplýva, že polovica európskych dodávateľov automobilových komponentov plánuje v nasledujúcich rokoch znížiť výrobnú kapacitu v EÚ. Tento pokles ohrozuje státisíce pracovných miest a integritu priemyselnej budúcnosti Európy.

1.Zraniteľnosti dodávateľského reťazca v strategických odvetviach a technológiách. Globálna, nie vždy spravodlivá hospodárska súťaž a závislosť od medzinárodného hodnotového reťazca oslabujú schopnosť Európy zvýšiť alebo udržať výrobu v strategických odvetviach a technológiách. Oblasť, ktorá vyvoláva obavy, je nedostatok technologického know-how a výrobných skúseností v EÚ v prípade určitých kľúčových emisne neutrálnych a digitálnych technológií. Túto obavu zhoršuje roztrieštený prístup EÚ k zahraničným investíciám, ktoré často nie sú spojené s transferom technológií, vytváraním pracovných miest a integráciou hodnotového reťazca v EÚ.

2.Obmedzený dopyt/žiadne vedúce trhy pre európske nízkouhlíkové priemyselné výrobky. Vysoké výrobné náklady, rôzne úrovne technologickej pripravenosti a nedostatočné účinky priemyselného rozšírenia obmedzujú vývoj a zavádzanie nízkouhlíkových výrobkov na trhu v energeticky náročných priemyselných odvetviach, a preto oslabujú alebo odďaľujú investície do dekarbonizácie. Túto skutočnosť ešte zvýrazňujú problémy pri rozlišovaní nízkouhlíkových priemyselných výrobkov od ich vysokouhlíkových ekvivalentov a obmedzená ochota odberateľských odvetví platiť nízkouhlíkovú prirážku.

3.Priemyselné technológie nie sú nasadzované vo veľkom rozsahu. Zdĺhavé, roztrieštené a neisté povoľovacie postupy pre projekty dekarbonizácie priemyslu vrátane pripojenia k infraštruktúre spomaľujú zavádzanie a rozširovanie nových technológií. Dekarbonizácia priemyselných procesov si vyžaduje hĺbkovú a nákladnú transformáciu aktív a prevádzok, čo si vyžaduje značné investície, ktoré môžu byť zmrazené počas zdĺhavých povoľovacích postupov. Hlavnú prekážku predstavujú ťažkosti pri znižovaní rizika investícií a prístupe k financovaniu.

Na základe tohto scenára bola v rámci Dohody o čistom priemysle oznámená nová regulačná iniciatíva na riešenie prekážok pri udeľovaní povolení, zavedenie kritérií odolnosti a udržateľnosti a vytvorenie vedúcich trhov pre európske čisté a odolné priemyselné výrobky a technológie.

Týmto návrhom sa plní politický záväzok predsedníčky Ursuly von der Leyenovej, ktorá v prejave o stave Únie v roku 2025 oznámila akt na urýchlenie rozvoja priemyslu s cieľom zvýšiť dopyt po čistých výrobkoch a výrobkoch vyrobených v EÚ v strategických odvetviach a technológiách. Oznámil sa aj v oznámení o európskej hospodárskej stratégii z 3. decembra 2025.

Cieľom legislatívneho návrhu je posilniť dlhodobú hospodársku odolnosť, prosperitu a strategickú autonómiu EÚ podporou priemyselnej výroby a urýchlením dekarbonizácie. Má tieto ciele:

·využiť prístup na jednotný trh a jeho rozsah na zvýšenie dopytu po európskych nízkouhlíkových priemyselných výrobkoch a emisne neutrálnych technológiách, a to aj uľahčením diferenciácie nízkouhlíkovej ocele s cieľom zvýšiť jej hodnotu a predajnosť,

·maximalizovať kvalitu a prínosy zahraničných investícií v EÚ pre jednotný trh v najstrategickejších odvetviach,

·zaviesť výrobné projekty vo veľkom meradle urýchlením a zjednodušením povoľovania výrobných projektov, ako aj uľahčením rozvoja priemyselných klastrov v oblastiach akcelerácie priemyselnej výroby („oblasti akcelerácie“).

Na dosiahnutie týchto cieľov sa v návrhu zavádza vyvážený regulačný prístup s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť priemyselného odvetvia a zmierniť strategické závislosti v kľúčových odvetviach a predchádzať im. Je obmedzený na súbor minimálnych požiadaviek potrebných na riešenie problémov, ktorým v súčasnosti čelí vybraný počet strategických odvetví, a to bez toho, aby sa ním neprimerane obmedzoval trh a technologický rozvoj alebo sa ním neúmerne zvyšovali náklady na konkrétne materiály a výrobky. Okrem toho sa v návrhu stanovuje rámec na zefektívnenie povoľovacích postupov a podporu koordinovaného prístupu k investičným projektom v celej Únii.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je reakciou na Dohodu o čistom priemysle, Kompas konkurencieschopnosti a spoločné oznámenie o posilnení hospodárskej bezpečnosti EÚ, v ktorých sa uznáva potreba urýchlených opatrení na zabezpečenie budúcnosti EÚ ako hospodárskej veľmoci, investičnej destinácie a výrobného centra. Napĺňa sa ním Akčný plán pre automobilový priemysel, v ktorom sa uvádza, že verejná podpora v prospech automobilového priemyslu bude podmienená kritériami odolnosti a udržateľnosti, a vyzýva sa na to, aby sa v akte na urýchlenie rozvoja priemyslu presadzovali požiadavky „vyrobené v EÚ“ na batériové články a komponenty v elektrických vozidlách predávaných v EÚ, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

Napĺňa sa ním aj balík opatrení v oblasti automobilového priemyslu prijatý 16. decembra 2025, v ktorom sa okrem iného stanovuje poskytovanie superkreditov pre malé, cenovo dostupné elektrické vozidlá vyrobené v Únii pred rokom 2035 a mení sa cieľ zníženia emisií do roku 2035, pričom zvyšné emisie sa majú kompenzovať používaním nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v Únii alebo obnoviteľných a nízkouhlíkových palív. Týmto návrhom 16 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, v ktorých sa stanovujú kritériá, na základe ktorých sa výrobky v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia môžu kvalifikovať ako „malé vozidlá s nulovými emisiami vyrobené v Únii“ alebo „nízkouhlíková oceľ vyrobená v Únii“. Súčasťou balíka opatrení v oblasti automobilového priemyslu je aj návrh nariadenia o ekologických podnikových vozidlách 17 . Týmto návrhom sa obmedzuje finančná podpora pre podnikové vozidlá na podnikové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami a Komisia sa ním splnomocňuje prijímať delegované akty na stanovenie metodiky na určenie kritérií pre vozidlá „vyrobené v Európskej únii“. S cieľom zabezpečiť súdržnosť daných troch nástrojov a právnu istotu sa v tomto nariadení stanovuje harmonizované vymedzenie pojmov „malé, cenovo dostupné elektrické vozidlá vyrobené v Únii“, „nízkouhlíková oceľ vyrobená v Únii“ a „podnikové vozidlá a dodávky vyrobené v Európskej únii“. Návrhy zo 16. decembra 2025 by sa preto mali upraviť tak, aby odkazovali na horizontálny prístup prijatý v tomto nariadení, a nie na delegované akty, a to aby sa zabezpečila konzistentnosť právneho rámca.

Toto nariadenie je v súlade s Colným kódexom Únie, v ktorom sa stanovujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu Únie. Na účely určenia pôvodu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa uplatňujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu Únie stanovené v uvedenom kódexe.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Akt na urýchlenie rozvoja priemyslu prispieva k právnym predpisom relevantným pre hospodársku bezpečnosť EÚ, konkurencieschopnosť priemyslu a dekarbonizáciu. Vzhľadom na úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví a emisne neutrálnych technológií v mnohých odvetviach hospodárstva a priemyselných hodnotových reťazcoch je relevantných niekoľko súborov európskych politík a právnych predpisov.

Po prvé, akt na urýchlenie rozvoja priemyslu je v súlade s aktom o emisne neutrálnom priemysle a dopĺňa ho tým, že sa v ňom rozširujú zjednodušené ustanovenia o povoľovaní, ako sú jednotné kontaktné miesta a časové obmedzenia, na všetky projekty dekarbonizácie energeticky náročného priemyslu a zavádzajú sa požiadavky „vyrobené v EÚ“ v prípade niektorých špecifických komponentov emisne neutrálnych technológií s cieľom zabrániť obchádzaniu a ďalej budovať výrobné kapacity EÚ, ako aj odolné a konkurencieschopné domáce hodnotové reťazce.

Po druhé, návrh je v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, keďže jeho cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality podporou investícií do dekarbonizácie priemyslu a do emisne neutrálnych technológií.

Po tretie, návrh je v súlade s najnovšími iniciatívami na zefektívnenie povoľovacích postupov a zvýšenie konkurencieschopnosti automobilového priemyslu. Cieľom aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu je predovšetkým zefektívniť kľúčové povoľovacie postupy, a to najmä využitím digitalizácie a opakovaného použitia údajov. Vychádza z ponuky opatrení, ktoré sú k dispozícii v rámci návrhu o udeľovaní environmentálnych povolení, a uplatňuje ich na špecifické potreby odvetvia.

Návrh je takisto v súlade s ostatnými právnymi predpismi EÚ zameranými na podporu transformácie európskeho priemyslu na čisté, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo. Akt na urýchlenie rozvoja priemyslu je napríklad v súlade s pripravovanými environmentálnymi právnymi predpismi pre jednotlivé výrobky a dopĺňa ich. V odvetví stavebníctva dopĺňa nariadenie o stavebných výrobkoch vrátane harmonizovanej normy pre emisie skleníkových plynov a plánovaného označenia nízkouhlíkového betónu. V oceliarskom odvetví poskytne pripravovaný delegovaný akt o výrobkoch z ocele podľa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov prvky potrebné na vykonávanie ustanovení o vedúcom trhu s oceľou, pričom sa zohľadnia rozdielne dekarbonizačné charakteristiky výrobcov primárnej a sekundárnej ocele a odmení sa obehový charakter. Pri navrhovaní požiadaviek na označovanie a informovanie založených na prahových hodnotách výkonnosti pre rôzne výrobky by sa pri týchto prahových hodnotách mal zohľadňovať recyklovaný obsah priemyselného výrobku, pričom prahová hodnota by sa mala v prípade potreby znižovať so zvyšovaním recyklovaného obsahu vo výrobkoch. Akt na urýchlenie rozvoja priemyslu podobne dopĺňa nariadenie o batériách, v ktorom sa stanovuje rámec pre environmentálne ambície výroby batérií v EÚ, a umožňuje, aby sa ustanovenia o vedúcom trhu podľa aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu zamerali na požiadavky „vyrobené v EÚ“. Dopĺňa pripravované pravidlá environmentálnej výkonnosti pre fotovoltické moduly v rámci ekodizajnu a energetického označovania tým, že sa ním podporuje výroba vyhovujúcich výrobkov v EÚ. Z hľadiska podpory nízkouhlíkových a riešení na biologickej báze je v súlade s novou stratégiou EÚ pre biohospodárstvo.

Návrh je takisto v súlade s ostatnými právnymi predpismi EÚ v oblasti klímy. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je hlavným nástrojom politiky v oblasti klímy na zníženie emisií skleníkových plynov a zohráva ústrednú úlohu pri stimulovaní znižovania emisií v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj pri výrobe energie. Tento návrh dopĺňa cenový signál, ktorý poskytuje systém EU ETS, a podporuje sa ním vytváranie vedúcich trhov s nízkouhlíkovými priemyselnými výrobkami. Je takisto v súlade s nariadením, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM).

Pokiaľ ide o pripravované iniciatívy, návrh aktu o obehovom hospodárstve doplní akt na urýchlenie rozvoja priemyslu tým, že sa v ňom podporí recyklácia a prístup k druhotným surovinám, čím sa zníži závislosť a zraniteľnosť aj v prípade energeticky náročných priemyselných výrobkov. Zabezpečí sa aj súlad medzi odvetvovými opatreniami v akte na urýchlenie rozvoja priemyslu a všeobecným rámcom pripravovanej revízie verejného obstarávania.

V návrhu sa zohľadňujú medzinárodné záväzky Únie v oblasti verejného obstarávania podľa Dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA) a príslušné dvojstranné obchodné dohody EÚ. Prevádzkovatelia usadení v krajinách, na ktoré sa vzťahujú takéto záväzky, môžu využívať vynútiteľný prístup k osobitným postupom verejného obstarávania vymedzeným v príslušných harmonogramoch pokrytia. Tieto záväzky sú štruktúrované podľa kategórií verejných obstarávateľov vrátane ústredných orgánov štátnej správy, orgánov na nižšej ako ústrednej úrovni, verejnoprávnych subjektov a verejných služieb a podľa druhov obstarávania, ako sú tovary, služby a stavebné práce. Ich uplatniteľnosť preto závisí od verejného obstarávateľa, ktorý verejné obstarávanie vykonáva, a od predmetu zákazky. Okrem toho si Únia vyhradzuje právo uplatniť všeobecné alebo bezpečnostné výnimky.

Záväzky Únie v oblasti verejného obstarávania v dôsledku toho neposkytujú jednotný alebo komplexný prístup všetkým partnerom a nie je možné vytvoriť jednotný zoznam tretích krajín s plne zabezpečeným prístupom na celý trh verejného obstarávania EÚ. Verejní obstarávatelia majú k dispozícii podrobné informácie o záväzkoch v oblasti obstarávania a oprávnenosti dodávateľov 18 , čím sa podporuje dôsledné uplatňovanie medzinárodných záväzkov v oblasti obstarávania a zároveň sa zachováva schopnosť Únie sledovať svoje politické ciele stanovené v tomto návrhu.

Zatiaľ čo v akte na urýchlenie rozvoja priemyslu sa stanovuje rámec pre to, čo zahŕňa obstarávanie „vyrobené v Európe“, ktoré sa vzťahuje na energeticky náročné priemyselné výrobky, emisne neutrálne technológie a automobilové komponenty, pripravovanou revíziou právneho rámca pre verejné obstarávanie sa objasní, ako sa má takéto obstarávanie vykonávať. Konkrétne sa budú integrovať a implementovať odvetvové požiadavky stanovené v príslušných legislatívnych aktoch do spoločného rámca pre verejné obstarávanie a v prípade kľúčových odvetví sa verejným obstarávateľom poskytnú jasné nástroje na uprednostňovanie ponúk zložených prevažne z európskych výrobkov. Týmto prístupom sa zabezpečuje súdržnosť a právna istota pre verejných obstarávateľov aj hospodárske subjekty.

V navrhovanom nariadení sa zohľadňujú aj nástroje Únie na ochranu obchodu vrátane nedávno navrhnutého opatrenia na riešenie negatívnych účinkov globálnej nadmernej kapacity na trh EÚ s oceľou. Okrem toho sa ním dopĺňa existujúci rámec priamych zahraničných investícií, ktorý sa týka bezpečnosti a verejného poriadku. A napokon týmto návrhom nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Príslušným právnym základom je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), ktorý umožňuje Únii prijímať harmonizačné opatrenia. Vzhľadom na zložitosť a nadnárodný charakter odolnosti a priemyselnej dekarbonizácie sú takéto opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania jednotného trhu, najmä pre strategické odvetvia.

Okrem toho treba použiť aj článok 207 Zmluvy o spoločnej obchodnej politike EÚ ako dodatočný právny základ, pokiaľ ide o určité opatrenia zavedené podľa tohto nariadenia. Ustanovenia o zahraničných investíciách sa vzťahujú na konkrétny súbor odvetví s cieľom zabezpečiť minimálne investičné podmienky a výrobu s pridanou hodnotou v Únii. Preto sú tieto ustanovenia zamerané predovšetkým na riadne fungovanie jednotného trhu. Priame zahraničné investície sú však výslovne zahrnuté do rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky EÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Konkurencieschopnosť, udržateľná prosperita, hospodárska bezpečnosť a dekarbonizácia sú záležitosti, ktoré sú pre EÚ veľmi dôležité. Žiadny členský štát nie je schopný sám účinne riešiť dekarbonizáciu priemyslu vzhľadom na integrovaný charakter tejto výzvy: trhy s energiou, úsilie o zmiernenie zmeny klímy a potrebu riadneho fungovania jednotného trhu s energeticky náročnými priemyselnými výrobkami a emisne neutrálnymi technológiami. Výzvy v oblasti konkurencieschopnosti, ktorým priemysel v súčasnosti čelí, pravdepodobne podnietia členské štáty k zavedeniu jednostranných opatrení. Hoci takéto úsilie môže byť opodstatnené, jeho nekoordinovanosť môže mať negatívny vplyv na fungovanie a fragmentáciu jednotného trhu, čím sa EÚ stane zraniteľnejšou voči vonkajším otrasom a nebude schopná využiť výhody jednotného trhu na zabezpečenie prínosov pre miestne a európske ekosystémy.

Harmonizovaný prístup na úrovni EÚ je preto podľa článku 114 ZFEÚ potrebný na zabezpečenie dobrého fungovania jednotného trhu a na riešenie výziev v oblasti odolnosti a dekarbonizácie priemyslu pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti EÚ. Opatrenia zahrnuté v tejto iniciatíve by neboli také účinné (ak vôbec), ak by ich členské štáty vykonávali samostatne, pretože výzvy, ktoré sa nimi riešia, sa týkajú jednotného trhu. Neobmedzujú sa na jednotlivé členské štáty alebo ich podskupinu, ale týkajú sa priemyselnej základne EÚ a hodnotových reťazcov v celej EÚ. Okrem toho je nepravdepodobné, že by opatrenia vykonávané len na úrovni členských štátov primerane spĺňali potreby úzko prepojených dodávateľských reťazcov v rámci jednotného trhu, a mohli by viesť k ďalšej fragmentácii trhu a riziku narušenia dodávateľského reťazca.

Zmena klímy je navyše cezhraničnou výzvou, ktorá si vyžaduje opatrenia na medzinárodnej úrovni i na úrovni EÚ, aby sa účinne dopĺňali a posilňovali opatrenia prijaté na regionálnej, celoštátnej a miestnej úrovni. Cena za nečinnosť je celoeurópska. Nevyhnutná priemyselná transformácia ovplyvní mnohé odvetvia v celom hospodárstve EÚ, preto je koordinovaný postup na úrovni EÚ nevyhnutný na uskutočnenie transformatívnej, spravodlivej a nákladovo efektívnej transformácie a konvergencie smerom nahor. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia predstavujú riziko zavedenia rozdielnych pravidiel pre hospodárske subjekty na trhu, neharmonizovaných postupov verejného obstarávania, napríklad v rámci zeleného verejného obstarávania, a povoľovacích postupov a v konečnom dôsledku oslabujú fungovanie jednotného trhu.

Bez ďalších opatrení EÚ sa súčasný stav pravdepodobne zachová, čím sa zvýši riziko straty strategických priemyselných kapacít a spôsobilostí EÚ, ďalšej fragmentácie jednotného trhu a kritickej závislosti EÚ od tretích krajín v oblasti ekologických, digitálnych, obranných a hospodárskych bezpečnostných cieľov. Mohlo by to mať negatívne dôsledky na hospodársku bezpečnosť, sociálnu a územnú súdržnosť Únie, predovšetkým vplyvom na zamestnanosť, regionálny rozvoj a spravodlivý prístup k priemyselným príležitostiam.

V súlade s touto logikou sa navrhované opatrenia zameriavajú na oblasti, v ktorých má konanie na úrovni Únie preukázateľnú pridanú hodnotu vzhľadom na veľkosť, rýchlosť a rozsah potrebného úsilia – opatrenia zamerané na zlepšenie zdôvodnenia projektu v súvislosti s investíciami v rámci energeticky náročných priemyselných odvetví do dekarbonizácie a na posilnenie konkurencieschopnosti strategických odvetví a technológií EÚ.

V článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že zásada subsidiarity sa uplatňuje v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Únie. V článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Článok 207 ods. 2 ZFEÚ patrí do kategórie výlučných právomocí. Otázka subsidiarity preto nevzniká, pokiaľ sa článok 207 ZFEÚ používa ako dodatočný právny základ v súvislosti s opatreniami na vykonávanie spoločnej obchodnej politiky Únie.

•Proporcionalita

Navrhované opatrenia spĺňajú zásadu proporcionality, pričom vzhľadom na veľkosť, naliehavosť a rozsah potrebného úsilia preukazujú pridanú hodnotu konania na úrovni EÚ.

Opatreniami týkajúcimi sa udeľovania povolení sa uloží členským štátom povinnosť zefektívniť postupy. Digitalizácia povoľovacích postupov povedie v dlhodobom horizonte k úspore času a nákladov pre orgány aj podniky, čo umožní urýchliť zavádzanie čistej výroby a priemyslu v celej EÚ.

Požiadavky na nízkouhlíkové technológie a technológie vyrobené v EÚ sú primerané kapacitám európskej priemyselnej výroby a sú navrhnuté tak, aby nespôsobovali výrazné finančné zaťaženie administratívnych rozpočtov členských štátov. Vytvorenie vedúcich trhov je kľúčové na zvýšenie konkurencieschopnosti kľúčových odvetví a technológií, čím sa posilní priemyselná základňa EÚ a zabezpečí sa autonómia v týchto strategických odvetviach.

Povinné podmienky týkajúce sa priamych zahraničných investícií sú potrebné na dosiahnutie cieľa maximalizovať prínosy týchto investícií v členských štátoch, posilniť výhody jednotného trhu a využiť prístup na jednotný trh. Zabezpečí sa nimi, aby boli investície spojené s rozvojom know-how, vytváraním pracovných miest a integráciou hodnotového reťazca.

Opatreniami týkajúcimi sa oblastí akcelerácie priemyselnej výroby sa členským štátom ponecháva zodpovednosť za identifikáciu a určenie takýchto oblastí, pričom tieto opatrenia poskytujú výhody zamerané na umožnenie lepších a konkurencieschopnejších podmienok pre spracovateľský priemysel.

•Výber nástroja

Za najvhodnejší nástroj sa považuje nariadenie, pretože umožňuje stanoviť požiadavky, ktoré sa vzťahujú priamo na vnútroštátne orgány a príslušné hospodárske subjekty. Vďaka tomu sa zabezpečí včasné a harmonizované vykonávanie požiadaviek, čo povedie k väčšej právnej istote.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu uskutočnila Komisia komplexný proces konzultácií so zainteresovanými stranami s cieľom zhromaždiť spoľahlivé informácie využitím rôznych metód, konzultovaných strán a nástrojov. Komisia uskutočnila viacero aktivít: otvorenú online konzultáciu od 15. apríla do 8. júla 2025 (314 odpovedí a 133 priložených pozičných dokumentov); výzvu na predkladanie podkladov v súvislosti s posúdením vplyvu (295 odpovedí); cielenú konzultáciu otvorenú združeniam a spoločnostiam zo sektora energeticky náročných priemyselných odvetví (62 odpovedí); seminár zameraný na zisťovanie skutočného stavu, ktorý bol otvorený pre spoločnosti zo sektora energeticky náročných priemyselných odvetví (40 účastníkov); seminár zameraný na zisťovanie skutočného stavu v súvislosti so značkou EÚ pre nízkouhlíkovú oceľ, otvorený len pre oceliarske spoločnosti (34 účastníkov); seminár zameraný na zisťovanie skutočného stavu, ktorý bol otvorený pre členské štáty (46 účastníkov), pričom všetky tri zisťovania skutočného stavu zahŕňali možnosť predložiť pozičné dokumenty, a cielenú konzultáciu otvorenú pre ekosystém batérií a súvisiace odberateľské odvetvia (63 respondentov). Výsledky verejnej konzultácie sú zhrnuté v súhrnnej informačnej správe uverejnenej spolu s odpoveďami v rámci výzvy na predkladanie podkladov na portáli „Vyjadrite svoj názor“.

Celkovo zainteresované strany uviedli, že výzvy, ktorým čelia energeticky náročné priemyselné odvetvia EÚ, sú nedostatok dostatočne cenovo dostupnej energie z obnoviteľných zdrojov, nespravodlivá medzinárodná hospodárska súťaž, vysoké kapitálové a prevádzkové náklady spojené s dekarbonizáciou, nízka ochota odberateľských odvetví platiť zelenú prirážku, zložité a zdĺhavé povoľovacie postupy a ťažký prístup k financovaniu projektov dekarbonizácie.

Komisia získala širokú podporu pre myšlienku vytvorenia a ochrany vedúcich trhov pre nízkouhlíkové priemyselné výrobky vyrobené v EÚ ako kľúčového mechanizmu na stimuláciu dopytu a podporu investícií do dekarbonizácie. Zúčastnené strany sa takisto zhodli na tom, že vytvorenie vedúcich trhov bude slúžiť na ochranu konkurencieschopnosti odvetví čistých technológií a automobilového priemyslu EÚ. Ďalej potvrdili, že požiadavky „vyrobené v EÚ“ sú dôležité na zabezpečenie toho, aby trh s nízkouhlíkovými priemyselnými výrobkami a výrobkami čistých technológií nebol oslabený konkurenciou z krajín mimo EÚ. Väčšina zainteresovaných strán z odvetvia batérií takisto podporila požiadavky „vyrobené v EÚ“ v rôznych politických opatreniach, a to tak v prípade verejného obstarávania, ako aj v prípade výrobkov uvádzaných na trh. Zefektívnenie a zrýchlenie povoľovacích postupov zaznamenalo vysokú podporu najmä zo strany MSP, ktoré majú menej zdrojov na zvládnutie administratívneho zaťaženia. Zainteresované strany vnímali ustanovenia o zahraničných investíciách pozitívne a konštatovali, že takéto opatrenia by mohli prilákať veľmi potrebný kapitál spolu s ďalšími výhodami.

•Posúdenie vplyvu

·vypracovať dynamický základný scenár vrátane lepšieho vysvetlenia rozsahu spomalenia investícií do dekarbonizácie a rozdielu v rýchlosti dekarbonizácie,

·zlepšiť analýzu problémových faktorov vrátane faktorov súvisiacich s povoľovaním a PZI a na základe toho zrevidovať všeobecné a špecifické ciele spôsobom S.M.A.R.T, ako aj zlepšiť opatrenia,

·vykonať hlbšiu analýzu dostupnosti a ekonomickej životaschopnosti priemyselných dekarbonizačných technológií a dopytu po nízkouhlíkových alternatívach vrátane cenovej elasticity a nahraditeľnosti,

·zlepšiť analýzu nákladov a prínosov lepším vyčíslením vrátane zlepšenia prílohy 3,

·potvrdiť spoľahlivosť modelovania na analýzu nákladov a prínosov a transparentne uviesť predpoklady použité pri výpočte.

Rozdiely v porovnaní s uprednostňovanou možnosťou v posúdení vplyvu

Návrh nariadenia obsahuje opatrenia, ktoré sa odchyľujú od preferovanej možnosti politiky uvedenej v posúdení vplyvu, konkrétne:

·Pokiaľ ide o povoľovacie postupy, boli zavedené osobitné opatrenia pre priemyselné výrobné klastre (konkrétne zjednodušený písomný postup v medzifázach a prioritné posudzovanie žiadostí o pripojenie), ktoré neboli súčasťou preferovanej možnosti politiky, a to s ohľadom na synergické prínosy, ktoré sa očakávajú v spojení s ostatnými ustanoveniami týkajúcimi sa oblastí akcelerácie priemyselnej výroby.

·Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, ustanovenia o postupoch verejného obstarávania, aukciách a podporných schémach sa vzťahujú na ďalšie emisne neutrálne technológie, než sú tie, ktoré boli analyzované v posúdení vplyvu. Návrhom sa zavádzajú požiadavky „vyrobené v EÚ“ aj pre solárnu energiu, tepelné čerpadlá, veternú energiu, jadrové štiepenie a vodík v súlade s cieľom zvýšiť hospodársku bezpečnosť, odolnosť, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok v EÚ. Do posúdenia vplyvu bola pridaná osobitná príloha, v ktorej sú uvedené kľúčové vplyvy týchto opatrení. Zatiaľ čo batérie a solárne fotovoltické technológie už dnes čelia jedinečnej kombinácii vysokých globálnych nadmerných kapacít a vysokej závislosti EÚ od jednotlivých zdrojov dodávok, ostatné emisne neutrálne technológie čelia intenzívnej (nie vždy spravodlivej) globálnej hospodárskej súťaži a mohli by zažiť podobný vývoj na trhu. Komisia sa preto rozhodla zaviesť takéto ustanovenia s cieľom predvídať a zmierniť možné budúce riziká v oblasti dodávok a trhu.

Pokiaľ ide o oceľ, v návrhu sa obmedzujú požiadavky na oceľ používanú v automobilovom a stavebnom priemysle na nízkouhlíkové kritériá (namiesto kombinácie nízkouhlíkových požiadaviek a požiadaviek na pôvod v EÚ) v rámci verejného obstarávania a podporných schém. Vzhľadom na nedávno navrhnuté obchodné opatrenie, ktorým sa riešia negatívne účinky globálnej nadmernej kapacity na trh s oceľou v Únii súvisiace s obchodom, sa zavedenie európskej preferencie pre oceľ nepovažuje za potrebné.

·Na účely splnenia nízkouhlíkových požiadaviek sa betón bude považovať za nízkouhlíkový, ak spĺňa kritériá pre „nízkouhlíkový betón“ stanovené vo vykonávacích opatreniach prijatých podľa nariadenia o stavebných výrobkoch. Podobne aj výrobky z nízkouhlíkovej ocele používané v stavebníctve, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia, musia spĺňať vymedzenie nízkouhlíkovej ocele stanovené v rámci nariadenia o stavebných výrobkoch. Výrobky z ocele, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o stavebných výrobkoch, sa budú považovať za nízkouhlíkové, ak spĺňajú podmienky pre „nízkouhlíkovú oceľ“, ktoré sa majú stanoviť v delegovaných aktoch podľa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov. Týmto prístupom sa zabezpečí regulačný súlad s existujúcimi právnymi predpismi pre jednotlivé výrobky.

·Návrh navyše obsahuje zmeny článku 25 aktu o emisne neutrálnom priemysle o verejnom obstarávaní s cieľom spresniť rozsah technológií a zahrnúť doň len technológie, ktoré sa bežne verejne obstarávajú. Zahŕňa aj zmeny článku 26 aktu o emisne neutrálnom priemysle v súvislosti s aukciami. Zohľadňuje sa tým rastúci význam aukcií pre zabezpečenie dodávok energie do Únie a ochranu jej technologickej suverenity. Obsahuje aj zmeny článkov 1 a 22 nariadenia o stavebných výrobkoch.

·Návrh sa neriadi uprednostňovanou možnosťou politiky prijať dobrovoľné označenie ocele na podporu rozhodnutí o investíciách do nízkouhlíkovej ocele. Namiesto toho sa pozornosť sústreďuje na rýchle plnenie existujúcich záväzkov, ako napríklad v kontexte nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov, a na navrhnutie splnomocnenia, ktorým by sa umožnilo doplniť ustanovenia o vedúcom trhu o rozvoj dobrovoľných štítkov na nízkouhlíkové triedy energetickej náročnosti priemyselných výrobkov.

Všetky tieto opatrenia zostávajú v medziach celkového rámca posudzovaného v posúdení vplyvu a nemajú významný vplyv na porovnanie možností. V prípade čistých technológií z rozšírenia rozsahu pôsobnosti vyplýva, že výsledné vplyvy na trhy s elektrickou energiou by mohli mať väčší rozsah, a to aj pre používateľov v odberateľských odvetviach. Rovnaké ochranné opatrenia, ktoré boli podrobne analyzované v prípade batérií a solárnej energie, sa však vzťahujú aj na ostatné emisne neutrálne technológie.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Cieľom tohto návrhu je zmierniť vplyv požiadaviek na pôvod v Únii a nízkouhlíkovosť a podmienok pre priame zahraničné investície na regulačné zaťaženie. Ďalšie časti, napr. o udeľovaní povolení, ho pre hospodárske subjekty priamo znižujú.

Očakáva sa, že administratívne náklady pre podniky, ktoré sa budú uplatňovať priamo na základe tohto nariadenia, budú kompenzované zvýšením efektívnosti vďaka zjednodušeniu udeľovania povolení a dlhodobým prínosom v podobe väčšej odolnosti dodávateľských reťazcov. Týkajú sa povinnosti preukázať súlad s ustanoveniami o vedúcom trhu pre spoločnosti pôsobiace v príslušných odberateľských odvetviach. Pokiaľ ide o podmienky pre investície, jednotným uplatňovaním podmienok v celej Únii by sa do značnej miery zabránilo taktizovaniu pri výbere súdu a pretekom o najnižšie ceny pri získavaní zahraničných investícií a zároveň by sa harmonizovali a zjednodušili podmienky podnikania.

V prípade členských štátov sa očakávajú dodatočné administratívne náklady spojené s monitorovaním a vykonávaním ustanovení o vedúcich trhoch vo verejnom obstarávaní a podporných schémach. Podobne administratívne náklady zvýši aj uplatňovanie podmienok pre zahraničné investície vrátane predpisovania, monitorovania a sankcionovania. Očakáva sa, že ustanovenia o udeľovaní povolení v krátkodobom horizonte zvýšia náklady orgánov verejnej správy, zatiaľ čo na druhej strane digitalizácia a zjednodušenie prinesú v strednodobom a dlhodobom horizonte výrazné úspory nákladov a času tak pre priemysel, ako aj pre orgány verejnej správy. Napokon, určenie oblastí akcelerácie, ako aj zavedenie výhod pre priemyselné oblasti bude pre členské štáty znamenať dodatočné administratívne náklady oproti výhodám pre jednotlivé spoločnosti pôsobiace v týchto oblastiach.

•Základné práva

V článku 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje sloboda podnikania. Tento návrh obsahuje opatrenia, ktoré vytvoria inovačnú kapacitu a podporia dopyt po energeticky náročných priemyselných výrobkoch v Únii, čo môže posilniť slobodu podnikania v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh má vplyv na rozpočet Komisie. Konkrétne si jeho vykonanie vyžiada približne šesť ekvivalentov plného pracovného času ročne, ďalšie opakujúce sa náklady vo výške 20 000 EUR na oddiel na rozšírenie prílohy 1 k nariadeniu o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií a jednorazové náklady vo výške 20 000 EUR na investície do backendového systému jednotnej digitálnej brány. V porovnaní so správou o posúdení vplyvu boli údaje upravené tak, aby zodpovedali širšiemu rozsahu opatrení navrhovaných v akte.

Vplyv na rozpočet je hlavne na vykonanie plánovanej práce na i) preskúmanie oznámení o priamych zahraničných investíciách predložených investičnými orgánmi v členských štátoch; ii) monitorovanie presadzovania povinností členských štátov týkajúcich sa ustanovení o vedúcom trhu a iii) vykonanie rozšírenia prílohy II k nariadeniu o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií a backendového systému jednotnej digitálnej brány s cieľom splniť ustanovenia o udeľovaní povolení.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia vyhodnotí súdržnosť, výsledky, vplyvy, proporcionalitu a subsidiaritu tohto návrhu tri roky od začiatku jeho uplatňovania. Po piatich rokoch sa navrhuje doložka o preskúmaní, aby sa posúdilo, či sú ustanovenia o vedúcom trhu naďalej potrebné vzhľadom na vývoj na trhu, alebo či by sa takéto opatrenia mali zvážiť aj pre iné odvetvia, ktoré majú zásadný význam pre hospodársku bezpečnosť EÚ. Navrhované opatrenia sú koncipované ako cielené a časovo ohraničené intervencie na urýchlenie priemyselnej kapacity Únie a zvýšenie hospodárskej bezpečnosti len strategických odvetví. Tým sa zaručuje, že prístup šitý na mieru zostane flexibilný, založený na dôkazoch a bude ho možné prispôsobiť vyvíjajúcim sa potrebám európskej priemyselnej základne.

Na účely vykonania hodnotenia poskytnú členské štáty a príslušné vnútroštátne orgány Komisii v relevantných prípadoch na jej žiadosť potrebné a relevantné informácie.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I nariadenia sa uvádzajú všeobecné ustanovenia nariadenia vrátane jeho predmetu, konkrétne zlepšenia fungovania vnútorného trhu vytvorením rámca na zabezpečenie prístupu Únie k bezpečným, udržateľným a odolným dodávkam príslušných vyrábaných výrobkov a ich dodávateľských reťazcov, rozsahu pôsobnosti nariadenia, cieľa industrializácie a vymedzení pojmov potrebných na účely tohto nariadenia.

V kapitole II sa uvádzajú podmienky umožňujúce priemyselnú výrobu a dekarbonizáciu. Kapitola obsahuje ustanovenia, ktorými sa zabezpečujú zjednodušené, efektívne a digitálne postupy udeľovania povolení pre projekty priemyselnej výroby. Zavádzajú sa v nej aj ustanovenia o postupoch udeľovania povolení pre projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví a projekty emisne neutrálneho priemyslu.

V kapitole III sa stanovuje rámec na uplatňovanie požiadaviek na pôvod v Únii a nízkouhlíkovosť pre určité výrobky a služby zo strategických odvetví v kontexte verejného obstarávania a verejných podporných schém.

Stanovujú sa v nej nízkouhlíkové požiadavky pre oceľ a požiadavky na pôvod v Únii a nízkouhlíkovosť pre betón, maltu a hliník používané v konkrétnych odberateľských odvetviach, konkrétne v stavebníctve, infraštruktúre a doprave, ako aj požiadavky na pôvod v Únii pre vozidlá. Okrem toho sa v nej poskytuje splnomocnenie na stanovenie opatrení na strane dopytu týkajúcich sa výrobkov chemického priemyslu.

V kapitole IV sa stanovuje rámec na ukladanie podmienok pre priame zahraničné investície do vznikajúcich strategických odvetví, ak hodnota investície presahuje 100 miliónov EUR. Takáto investícia nenadobudne účinnosť, až kým nebudú úplne splnené príslušné podmienky. Investičné orgány určené členskými štátmi budú zodpovedné za preskúmanie a monitorovanie dodržiavania týchto podmienok, pričom Komisia bude zohrávať koordinačnú úlohu.

V kapitole V sa stanovuje rámec na určenie oblastí akcelerácie priemyselnej výroby členskými štátmi na základe vymedzeného súboru kritérií. Tieto oblasti sú určené na uľahčenie geografického klastrovania priemyselných činností a na podporu priaznivých podmienok pre priemyselné odvetvia, ktoré v nich vznikli. Oblasti akcelerácie priemyselnej výroby sa budú rozvíjať v súčinnosti s inými iniciatívami Únie.

V kapitole VI sa stanovujú spoločné záverečné ustanovenia nariadenia stanovením pravidiel vykonávania vrátane hodnotenia, monitorovania, preskúmania, výkonu delegovania právomoci a sankcií. Zahŕňa aj zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1724 [nariadenie o jednotnej digitálnej bráne]; nariadenia (EÚ) 2024/1735 [akt o emisne neutrálnom priemysle] vrátane ustanovení o požiadavkách na pôvod pri postupoch verejného obstarávania; požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť pri verejnom obstarávaní a posilnených ustanovení o kybernetickej bezpečnosti pri aukciách; požiadaviek na pôvod pri aukciách a iných druhoch verejnej intervencie. Nakoniec obsahuje zmeny nariadenia (EÚ) 2024/3110 [nariadenie o stavebných výrobkoch] s cieľom zabezpečiť súdržnosť a synergie s týmto návrhom a podporiť jeho ciele.

V prílohe I sa stanovuje zoznam odvetví pre oblasti akcelerácie priemyselnej výroby.

V prílohe II sa vymedzujú požiadavky na nízkouhlíkovosť, požiadavky na pôvod v Únii alebo oboje pre určité výrobky energeticky náročných priemyselných odvetví v kontexte postupov verejného obstarávania a verejných podporných schém.

V prílohe III sa stanovujú požiadavky na pôvod v Únii v prípade vozidiel pre postupy verejného obstarávania a verejné podporné schémy. Stanovujú sa v nej aj kritériá, na základe ktorých sa malé vozidlo s nulovými emisiami považuje za „vyrobené v EÚ“ na účely článku 5 nariadenia 2019/631.

V prílohe IV sa stanovuje zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/1724.    

2026/0068 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa vytvára rámec opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie v strategických odvetviach a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2018/1724, (EÚ) 2024/1735 a (EÚ) 2024/3110

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 20 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 21 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Celosvetová pandémia COVID-19, nezákonná a nevyprovokovaná útočná vojna Ruska proti Ukrajine, nepriateľské hospodárske opatrenia, kybernetické útoky, zahraničné zasahovanie, účelové zneužívanie hospodárskych závislostí Únie, svojvoľné zavádzanie obchodných opatrení, rastúce účinky zmeny klímy a rastúce geopolitické napätie odhalili zraniteľnosť Únie a predstavujú vážnu hrozbu pre spoločnosti, hospodárstva a podniky Únie. Hospodárska bezpečnosť Únie je preto neoddeliteľne spojená s jej schopnosťou posilňovať odolnosť a zmierňovať riziká vyplývajúce z nepriateľských hospodárskych prepojení. Únia je odhodlaná chrániť svoju hospodársku bezpečnosť a riešiť hrozby pre svoje dodávateľské reťazce, infraštruktúru, kľúčové technológie, ako aj hrozby vyplývajúce z účelového zneužívania hospodárskych závislostí 22 . Hospodárska bezpečnosť a sociálna súdržnosť Únie je neoddeliteľne spojená s jej schopnosťou posilňovať odolnosť a zmierňovať riziká vyplývajúce z nepriateľských hospodárskych prepojení. To si vyžaduje posilnenie odolnosti jej dodávateľských reťazcov a ochranu jej vnútorného trhu a priemyselnej kapacity pri súčasnom zachovaní územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti, a to aj podporou silnej a konkurencieschopnej priemyselnej základne vo vybraných strategických odvetviach, ako sú čisté a digitálne technológie, energeticky náročné priemyselné odvetvia a automobilový priemysel, s cieľom zabezpečiť prístup k strategickým materiálom a technológiám a zachovať kvalitné pracovné miesta v Únii.

(2)V Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti 23 a oznámení o hospodárskej bezpečnosti z 3. decembra 2025 24 sa jasne stanovuje cesta Únie k riešeniu geoekonomického napätia a technologických zmien s cieľom zabrániť hospodárskej závislosti v kritických priemyselných dodávateľských reťazcoch, technológiách a infraštruktúrach, ktorá môže viesť k miestnemu nedostatku a ohroziť konkurencieschopnosť, hospodárstvo a v konečnom dôsledku aj sociálnu súdržnosť Únie.

(3)Napriek cieľom Únie v oblasti hospodárskej bezpečnosti, odolnosti, kvalitných pracovných miest a klimatickej neutrality sa výrobná kapacita za posledných 20 rokov znížila. Podiel výroby na celkovom HDP sa v rokoch 2000 až 2024 znížil zo 17,4 % na 14,3 %. Preto treba posilniť hospodársku odolnosť, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest a zároveň zabezpečiť splnenie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky. Cieľom výrobnej kapacity Únie by malo byť, aby do roku 2035 predstavovala aspoň 20 % hrubého domáceho produktu Únie. Aby sa prispelo k dosiahnutiu tohto cieľa, mal by sa uľahčiť rozvoj projektov priemyselnej výroby v rámci Únie.

(4)Výzvy, ktoré prináša potreba dekarbonizácie priemyslu a odolnej priemyselnej výroby, sú zložité a presahujú štátne hranice. Fragmentované vnútroštátne opatrenia zamerané na riešenie týchto výziev môžu ohroziť fungovanie vnútorného trhu. Opatrenia prijaté jednotlivými členskými štátmi by mohli viesť k rozdielnym požiadavkám kladeným na účastníkov trhu, nejednotným postupom verejného obstarávania a rozdielnym postupom udeľovania povolení v jednotlivých členských štátoch. Takéto opatrenia by mohli vytvárať prekážky pre cezhraničný obchod v rámci Únie a narúšať vnútorný trh, podkopávať dôveru investorov, zvyšovať náklady a presmerovať investičné toky v rámci Únie. Preto treba stanoviť harmonizované opatrenia na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu.

(5)V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal uviesť odkaz na najnovšiu revíziu európskej štatistickej klasifikácie ekonomických činností (NACE, Rev. 2). S cieľom zabezpečiť súlad s existujúcimi právnymi predpismi Únie a umožniť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii by sa priemyselná výroba, ako aj energeticky náročné priemyselné odvetvia mali vymedziť odkazom na kódy klasifikácie NACE 25 .

(6)Energeticky náročné priemyselné odvetvia sú kľúčovým pilierom prosperity Únie. Umožňujú širokú škálu odberateľských priemyselných odvetví a prispievajú k hospodárstvu Únie vytváraním pracovných miest, podporou rastu a podporou inovácií. Zároveň však zodpovedajú za približne 22,3 % emisií skleníkových plynov v Únii a vyžadujú si značné investície do dekarbonizácie, ktorá následne vedie k nižšiemu znečisteniu. Kombinácia vysokých cien energie, potreby rozsiahlych investícií do dekarbonizácie a nekalej celosvetovej hospodárskej súťaže stavia energeticky náročné priemyselné odvetvia do konkurenčnej nevýhody a objavujú sa čoraz väčšie známky úpadku priemyslu.

(7)Emisne neutrálne technológie sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a umožňovaní dekarbonizácie širokej škály hospodárskych odvetví vrátane stavebníctva, dopravy a priemyslu. Sú kľúčové aj pri presadzovaní udržateľných energetických riešení tým, že umožňujú dekarbonizáciu dodávok energie a poskytujú inovačné riešenia, ktoré umožňujú potrebné rozšírenie a digitalizáciu elektrizačných sústav a energetického systému ako celku. Výrobné odvetvie Únie v oblasti emisne neutrálnych technológií však čelí značným výzvam vrátane rastúcich globálnych konkurenčných tlakov a zraniteľnosti dodávateľského reťazca, ktoré ohrozujú konkurencieschopnosť a hospodársku odolnosť Únie.

(8)Biohospodárstvo je schopné poskytovať udržateľnú biomasu a riešenia na biologickej báze pre priemyselnú výrobu. V oznámení Komisie „Strategický rámec pre konkurencieschopné a udržateľné biohospodárstvo EÚ“ 26 sa identifikujú vedúce trhy, ako sú plasty a polyméry na biologickej báze, chemické látky na biologickej báze a stavebné výrobky na biologickej báze, ako aj vedúce technológie, ktoré môžu podporiť strategickú autonómiu Únie a dekarbonizáciu priemyselných odvetví identifikovaných v tejto iniciatíve.

(9)Automobilový priemysel je jedným z nosných pilierov hospodárstva Únie. V záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti klímy európsky automobilový priemysel v posledných rokoch výrazne investuje do vývoja ekologickejších vozidiel a inovačných komponentov. Elektrické vozidlá a komponenty elektrických vozidiel vrátane trakčných batérií, komponentov elektrickej hnacej sústavy a elektronických systémov sú nevyhnutné technológie na dosiahnutie pokroku v dekarbonizácii cestnej dopravy. V dôsledku nákladového znevýhodnenia a transformácie hodnotového reťazca s rastúcim podielom batérií, elektronickej hnacej sústavy a elektroniky sa však úroveň obsahu Únie vo vozidlách vyrábaných v Únii znižuje. Nemožno viac odkladať účinné opatrenia v prospech toho, aby sa zabránilo riziku premiestnenia miestnej výroby. Bez takýchto opatrení by súčasné okolnosti viedli k plnej závislosti od tretích krajín, pokiaľ ide o kľúčové komponenty vozidiel. To by predstavovalo vážnu hrozbu pre hospodársku bezpečnosť a budúcu odolnosť Únie, ako aj pre jej ciele v oblasti klímy.

(10)Nepredvídateľnosť, zložitosť a niekedy neprimeraná dĺžka vnútroštátnych postupov udeľovania povolení oslabujú nákladovú efektívnosť investícií potrebných na rozvoj priemyselných činností. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť a urýchliť účinné vykonávanie výrobno-priemyselných činností by členské štáty mali uplatňovať efektívnejšie a digitalizované postupy udeľovania povolení. Príslušný orgán by mal koordinovať všetky postupy udeľovania povolení a vydať komplexné rozhodnutie v príslušnej lehote.

(11)Implementácia jednotných miest prístupu by mala byť založená na európskych podnikových peňaženkách zriadených podľa [návrhu nariadenia o zriadení európskych podnikových peňaženiek 27 ], keďže podnikom poskytujú bezpečnú, štandardizovanú a interoperabilnú platformu na interakciu so subjektmi verejného sektora. To by malo umožniť efektívne a účinné predkladanie žiadostí a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov, kybernetickej bezpečnosti a integrity informácií. Európske podnikové peňaženky takisto umožnia zefektívniť uskutočnené investície a zabrániť zbytočnej duplicite, čo umožní optimalizáciu zdrojov a zníženie administratívnej záťaže pre podniky. Pri implementácii jednotných miest prístupu by sa v čo najväčšej možnej miere mali využívať aj existujúce digitálne infraštruktúry, katalógy a stavebné moduly Únie vrátane tých, ktoré boli vyvinuté v rámci technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“ a jeho vykonávacích aktov. Tým by sa podporila komplementárnosť, interoperabilita a efektívne využívanie verejných zdrojov a zároveň by sa zabránilo duplicite existujúcich digitálnych riešení.

(12)S cieľom zabezpečiť efektívnejšie a zjednodušené postupy udeľovania povolení by sa mala pre všetky projekty priemyselnej výroby s výnimkou výrobného odvetvia pod kódom C12 podať jediná žiadosť vzťahujúca sa na všetky potrebné povolenia. Nemala by sa uplatňovať, ak sú v harmonizačných právnych predpisoch Únie pre projekty priemyselnej výroby stanovené osobitné postupy udeľovania povolení alebo licencií alebo požiadavky na ne, napríklad podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 28 a (EÚ) 2024/1252 29 . Odvetvové právne predpisy Únie upravujúce lieky a zdravotnícke pomôcky nedávno prešli alebo práve prechádzajú ďalším zefektívňovaním harmonizovaných pravidiel a harmonogramov povolení a certifikácií s možnosťami, ako tento proces v prípade potreby urýchliť. Tieto pravidlá by sa preto v kontexte tejto iniciatívy nemali považovať za postupy udeľovania povolení.

(13)Nariadením (EÚ) [202X/XX] z [...] 30 sa stanovuje spoločný rámec na urýchlenie environmentálnych hodnotení s cieľom podporiť zavádzanie kľúčových technológií v Únii a znížiť závislosť a posilniť konkurencieschopnosť Únie. Postupy spojené s environmentálnym hodnotením by sa mali urýchliť a zefektívniť v prípade plánov, programov a projektov vo všetkých odvetviach hospodárstva, pričom by sa mala zachovať vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Niektoré odvetvia si však môžu vyžadovať rýchlejšie environmentálne hodnotenia. Z toho dôvodu a s cieľom zabezpečiť súdržnosť právneho rámca pre environmentálne hodnotenia a zároveň zohľadniť dodatočné potreby urýchlenia v určitých strategických odvetviach sa v nariadení (EÚ) [202X/XX] stanovuje osobitný súbor nástrojov, ktorý by sa mal používať v kontexte tohto nariadenia. Projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví, projekty priemyselnej výroby v oblasti akcelerácie priemyselnej výroby a projekty emisne neutrálnych technológií by sa vzhľadom na ich zásadnú úlohu pri zabezpečovaní dosahovania cieľov Únie v oblasti klímy a ich prínos k odolnosti a hospodárskej bezpečnosti Únie mali považovať za strategické projekty v zmysle nariadenia (EÚ) [202X/XX], a preto by sa na ne mal vzťahovať osobitný súbor nástrojov stanovený podľa uvedeného nariadenia.

(14)V nariadení (EÚ) 2024/1735 sa stanovujú ustanovenia, ktorými sa zefektívňujú administratívne postupy a postupy udeľovania povolení pre projekty výroby emisne neutrálnych technológií. Niektoré špecifické komponenty v dodávateľskom reťazci emisne neutrálnych technológií sa vyrábajú prostredníctvom energeticky náročných výrobných procesov. Projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2024/1735, ak príslušné zariadenia vyrábajú komponenty, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca emisne neutrálnej technológie. Energeticky náročné zariadenia, ktoré nevyrábajú komponenty používané v emisne neutrálnych technológiách, sú však v súčasnosti vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2024/1735. To vytvára riziko nerovnakých podmienok medzi energeticky náročnými priemyselnými odvetviami a spomaľuje úsilie o dekarbonizáciu. Všetky projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví by preto mali podliehať rovnakým postupom udeľovania povolení.

(15)Únia by si takisto mala osvojiť strategickejší prístup vo využívaní svojho hospodárskeho postavenia a hodnoty prístupu na jej vnútorný trh. V tejto súvislosti je na zabránenie kritickej závislosti v Únii nevyhnutné strategické využívanie verejnej intervencie. Verejné obstarávanie predstavuje 15 % HDP Únie. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by preto mali v prípade potreby zabezpečiť, aby požiadavky verejného obstarávania podporovali hospodársku bezpečnosť a odolnosť dodávateľských reťazcov. Verejné podporné schémy zohrávajú dôležitú úlohu aj pri stimulovaní dopytu v odberateľských odvetviach, ktoré predstavujú významný podiel dopytu po určitých strategických produktoch a technológiách. Takéto schémy by preto mali uprednostňovať prijímateľov, ktorí vo väčšej miere prispievajú k posilňovaniu odolnosti Únie a dosahovaniu jej cieľov v oblasti dekarbonizácie. Aukcie majú zásadný význam pre zavádzanie emisne neutrálnych technológií a mali by byť navrhnuté tak, aby podporovali dopyt po takýchto technológiách vrátane komponentov s pôvodom v Únii.

(16)Únia a členské štáty udržiavajú otvorené investičné prostredie, ako je zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a zakotvené v ich medzinárodných záväzkoch. Patria sem záväzky vyplývajúce z Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (GPA) 31 , ako aj z dvojstranných obchodných dohôd, otvoriť postupy verejného obstarávania a iné formy verejnej intervencie. Únia si zároveň ponecháva právo uplatňovať všeobecné alebo bezpečnostné výnimky. Komisia bude pravidelne posudzovať, či sú splnené podmienky na vylúčenie tretej krajiny z rozsahu pôsobnosti ustanovení, podľa ktorých sa obsah s pôvodom v tretích krajinách považuje za rovnocenný s pôvodom v Únii, a prijme vhodné opatrenia. Cieľom hospodárskej bezpečnosti je ochrana a posilnenie vnútorného trhu. Členské štáty sa nemôžu spoliehať na hospodársku bezpečnosť, aby akýmkoľvek spôsobom zabránili investíciám pochádzajúcim z iných členských štátov, podmienili ich alebo im inak bránili.

(17)Postupná integrácia kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín do vnútorného trhu Únie, a to aj prostredníctvom ich postupnej účasti na politikách a programoch Únie, je nevyhnutná na podporu ich zosúladenia s acquis, na posilnenie ich konkurencieschopnosti, podporu ich hlbšej integrácie do hodnotových reťazcov Únie a zvýšenie hospodárskej bezpečnosti Únie. Toto nariadenie by preto malo prispieť k podpore takejto postupnej integrácie, a to aj uľahčením účasti hospodárskych subjektov z uvedených krajín na hodnotových reťazcoch v celej Únii, verejnom obstarávaní Únie, verejných podporných schémach a aukciách, ak je to vhodné a v súlade so záujmami a cieľmi Únie.

(18)Uznávajúc význam pokroku Únie smerom k väčšej strategickej autonómii a odolnosti by Únia mala z dôvodu súdržnosti uznať aj proaktívne úsilie partnerských krajín uprednostniť domácu účasť na hospodárskych činnostiach, podobne ako v prípade opatrení stanovených v tomto nariadení. V súvislosti s vykonávaním požiadaviek na pôvod v Únii v rámci určitých kategórií postupov verejného obstarávania a verejných schém by Únia mala premyslene zvážiť obsahové podmienky partnerských krajín pre strategické investície financované alebo podporované Úniou v týchto partnerských krajinách a akceptovať ich prítomnosť. Očakáva sa, že tento strategický prístup zvýši vzájomné hospodárske prínosy, posilní strategické partnerstvá a bude v súlade so všeobecnými cieľmi Únie v oblasti medzinárodných partnerstiev.

(19)Opatrenia na strane dopytu by sa mali v relevantných prípadoch zamerať na stanovenie požiadaviek na nízkouhlíkovosť v prípade ocele, cementu a hliníka používaných v budovách, infraštruktúre a motorových vozidlách, keďže tieto odvetvia sú energeticky najnáročnejšími priemyselnými odvetviami. Cielené celoúnijné opatrenia na strane dopytu môžu pomôcť vytvoriť vedúce trhy s nízkouhlíkovými a energeticky náročnými priemyselnými výrobkami vyrobenými v Únii, pričom sa podporí dekarbonizácia a zároveň posilní priemyselná základňa Únie.

(20)Odberateľské odvetvia, ktoré tvoria veľký podiel dopytu po určitých energeticky náročných materiáloch, ako je stavebníctvo a automobilový priemysel, by sa v rámci tohto nariadenia mali pri stanovovaní požiadaviek na nízkouhlíkovosť, požiadaviek na pôvod v Únii, alebo oboch týchto požiadaviek, mali považovať za prioritu. Je to obzvlášť vhodné vzhľadom na to, že na takéto odvetvia sa výrazne vzťahujú systémy verejného obstarávania a podporné schémy, zatiaľ čo podiel energeticky náročných vstupov na celkovej hodnote výroby je relatívne malý, a preto minimalizuje vplyv akejkoľvek cenovej prirážky.

(21)S cieľom zabezpečiť regulačný súlad s existujúcimi právnymi predpismi Únie o výrobkoch by sa oceľ, betón a hliník v stavebníctve mali považovať za nízkouhlíkové v súlade s požiadavkami stanovenými vo vykonávacích opatreniach prijatých podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3110 32 a (EÚ) 2024/1781 33 .

(22)V oznámení o Dohode o čistom priemysle 34 sa zdôraznila potreba vytvoriť vedúce trhy pre priemyselné výrobky s nízkou intenzitou emisií skleníkových plynov, a to aj podporou takýchto výrobkov na vnútornom trhu vytvorením schémy Únie označovania výrobkov, počnúc oceliarskym odvetvím. Treba to vnímať v kontexte právnych predpisov Únie o výrobkoch, ktoré už boli navrhnuté s cieľom zaviesť požiadavky na označovanie a informácie vrátane komplexných požiadaviek na označovanie výrobkov, ktoré sa majú stanoviť v delegovaných aktoch podľa nariadení (EÚ) 2024/3110 a (EÚ) 2024/1781. Vzhľadom na význam primárnej aj sekundárnej výroby ocele pre dlhodobú odolnosť priemyselnej základne Únie by takéto požiadavky mali vychádzať z výkonnostných tried, ktoré zohľadňujú rôzne úsilie o dekarbonizáciu jednotlivých technologických spôsobov výroby ocele, pričom by sa odmeňovala aj obehovosť a podľa potreby by sa upravili prahové hodnoty intenzity emisií na základe percentuálneho podielu kovového šrotu použitého pri výrobe tých kategórií výrobkov, ktoré si zvyčajne vyžadujú primárnu výrobu ocele. Takisto by malo byť možné doplniť delegované akty prijaté podľa nariadení (EÚ) 2024/3110 a (EÚ) 2024/1781 s cieľom podporiť vytvorenie vedúcich trhov, a to poskytovaním informácií pre investičné rozhodnutia týkajúce sa výrobkov, ktorým bola udelená výkonnostná trieda s nižšou intenzitou skleníkových plynov, priemyselných výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje delegovaný akt podľa nariadenia (EÚ) 2024/1781, alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozsah výrobkov zahrnutých do pracovného plánu prijatého v súlade s uvedeným nariadením. Na tento účel by malo byť možné zaviesť dobrovoľné systémy klasifikácie založené na intenzite skleníkových plynov priemyselných výrobkov. Na zabezpečenie environmentálnej integrity a administratívnej uskutočniteľnosti je dôležité spoliehať sa na zavedené a monitorované metodiky započítavania emisií. V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) sa pre domáce zariadenia a podzariadenia stanovujú príslušné referenčné hodnoty produktov a systémové hranice v prílohe I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/331 35 a spoľahlivé pravidlá započítavania emisií vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/2066 36 . Pokiaľ ide o dovážané výrobky, s cieľom obmedziť administratívnu záťaž je vhodné, aby sa umožnilo používať údaje, ktoré už boli overené v kontexte mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), a to v súlade s vykonávacími predpismi prijatými podľa článku 7 ods. 7 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 37 . S cieľom presne zohľadniť intenzitu skleníkových plynov priemyselného výrobku je okrem pokrytia priamych emisií, ktoré zvyčajne súvisia s činnosťami zariadenia, na ktoré sa vzťahuje príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 38 , vhodné zohľadniť aj najdôležitejšie zdroje nepriamych emisií vrátane emisií z výroby elektriny, vodíka a tepla používaných vo výrobnom procese. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a obmedziť administratívnu záťaž by sa v metodikách používaných na vymedzenie požiadaviek na nízkouhlíkovosť podľa tohto nariadenia mali využívať údaje o emisiách nahlasované v rámci EU ETS a CBAM, ak sú k dispozícii a relevantné.

(23)S cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli ciele tohto nariadenia, najmä vytvorenie vedúcich trhov pre európske nízkouhlíkové priemyselné výrobky, by sa mali stanoviť minimálne povinné technické špecifikácie pre požiadavky na nízkouhlíkovosť a požiadavky na pôvod v Únii v postupoch verejného obstarávania. Uvedené požiadavky by sa mali uplatňovať na obstarávanie uvedených výrobkov v rámci verejných zákaziek na dodanie tovaru a verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákaziek na poskytnutie služieb a koncesií, ak sa uvedené výrobky použijú na činnosti vykonávané v rámci týchto zákaziek. V súlade s rámcom verejného obstarávania by sa týmito minimálnymi povinnými technickými špecifikáciami malo zabrániť umelému obmedzovaniu hospodárskej súťaže a zabrániť zvýhodňovaniu konkrétneho hospodárskeho subjektu. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali postupy verejného obstarávania vykonávať v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ 39 , 2014/24/EÚ 40 a 2014/25/EÚ 41 a s uplatniteľnými odvetvovými právnymi predpismi. Pôvod v Únii výrobkov a komponentov by sa mal určiť v súlade s colnými predpismi Únie.

(24)S cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť požiadaviek za primerané náklady a zabrániť obmedzeniu hospodárskej súťaže treba stanoviť podmienky, za ktorých sa verejní obstarávatelia môžu výnimočne rozhodnúť neuplatňovať požiadavky na nízkouhlíkovosť a požiadavky na pôvod v Únii. Uvedené podmienky by sa mali vzťahovať na prípady, keď by uplatňovanie týchto požiadaviek viedlo k technickej nezlučiteľnosti pri prevádzke alebo údržbe projektu, napr. situácie, keď by používanie takýchto výrobkov mohlo ohroziť splnenie základných požiadaviek na stavebné práce na budove alebo infraštruktúre, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/3110. Požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať výlučne na postupy verejného obstarávania, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ, smernice 2014/24/EÚ a smernice 2014/25/EÚ, t. j. na postupy, ktorých odhadovaná hodnota dosahuje alebo prekračuje finančné limity stanovené v uvedených smerniciach. Na postupy verejného obstarávania, na ktoré sa nevzťahujú uvedené smernice, vrátane postupov verejného obstarávania pod uplatniteľnými finančnými limitmi, by sa preto nemali vzťahovať požiadavky stanovené v tomto nariadení, čím by sa predišlo neprimeraným povinnostiam v prípade verejného obstarávania s nízkou hodnotou vykonávaného verejnými obstarávateľmi, a to aj na miestnej úrovni.

(25)Balík opatrení v oblasti automobilového priemyslu prijatý 16. decembra 2025 obsahuje návrh na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 42 s cieľom stanoviť okrem iného poskytovanie superkreditov na malé, cenovo dostupné elektrické vozidlá vyrobené v Únii pred rokom 2035 a mení sa ním cieľ zníženia emisií do roku 2035, pričom zostávajúce emisie sa majú kompenzovať používaním nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v Únii alebo palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív. Balík opatrení v oblasti automobilového priemyslu zahŕňa aj [návrh nariadenia o ekologických podnikových vozidlách], ktorým sa finančná podpora podnikových vozidiel obmedzuje na podnikové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami „vyrobené v Európskej únii“. S cieľom zabezpečiť právnu istotu a súlad s nariadením (EÚ) 2019/631 v znení zmien a [návrhom nariadenia o ekologických podnikových vozidlách] by sa v tomto nariadení malo stanoviť vymedzenie pojmov „malé, cenovo dostupné elektrické vozidlá vyrobené v Únii“, „nízkouhlíková oceľ vyrobená v Únii“ a „podnikové vozidlá a dodávky vyrobené v Európskej únii“.

(26)S cieľom zjednodušiť postupy a znížiť administratívnu záťaž by overovanie súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení nemalo predstavovať neprimeranú záťaž pre hospodárske subjekty ani verejných obstarávateľov. Systém overovania by preto mal byť založený na vlastnom vyhlásení hospodárskych subjektov. Takýto prístup je v súlade so všeobecným rámcom pre verejné obstarávanie stanoveným smernicou 2014/24/EÚ, najmä s jej článkom 59, v ktorom sa stanovuje vlastné vyhlásenie o súlade, ktoré podlieha následnému overeniu úspešného uchádzača. V prípade vozidiel by výrobcovia mali v čase vydania osvedčenia o zhode v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 43 poskytnúť sprievodný dokument osvedčujúci vozidlá, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky na pôvod v Únii. Tento dokument by mal byť rovnocenný s vlastným vyhlásením a mal by byť súčasťou písomných dokladov preukazujúcich súlad s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

(27)S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky stanovené v tomto nariadení zostali primerané, aj keď sa trhové podmienky, technologický vývoj a ciele politiky Únie v oblasti klímy a vnútorného trhu budú naďalej vyvíjať, by Komisia mala byť splnomocnená zrevidovať požiadavky na základe objektívnych kritérií a výsledkov monitorovania. Pri posudzovaní toho, či zrevidovať požiadavky na pôvod v Únii, požiadavky na nízkouhlíkovosť, alebo oboje, by Komisia mala zohľadniť vývoj príslušných legislatívnych rámcov vrátane colných predpisov o pravidlách pôvodu, systému obchodovania s emisiami stanoveného v smernici 2003/87/ES, mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach stanoveného v nariadení (EÚ) 2023/956 a nástrojov na ochranu obchodu.

(28)Investície, a to aj od zahraničných subjektov, zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore silného vnútorného trhu a územnej súdržnosti, najmä podporou inovácií a stimulovaním hospodárskeho rastu v Únii, ktorý je nevyhnutný pre jej konkurencieschopnosť. Za výnimočných okolností však mimoriadne veľké investície pochádzajúce z tretích krajín, ktoré majú veľmi významnú trhovú pozíciu z hľadiska celosvetovej výrobnej kapacity, predstavujú riziko narušenia dôležitých dodávateľských reťazcov a bezpečnosti vznikajúcich strategických odvetví, ktoré majú osobitný význam pre rozvoj vnútorného trhu. Rozdielne podmienky, ktoré členské štáty uplatňujú na takéto investície, fragmentujú vnútorný trh tým, že vytvárajú nerovnaké podmienky pre investorov, a tieto umožňujú investície, ktoré neprinášajú skutočnú pridanú hodnotu pre hospodárstvo Únie, a zároveň vytvárajú značné riziko pre rozvoj a bezpečnosť dodávok v týchto odvetviach a vytvárajú podnet pre „regulačnú arbitráž“ investorov. Ak by sa umožnilo, aby takéto investície pokračovali bez akýchkoľvek podmienok, znamenalo by to, že vytváranie pridanej hodnoty spojenej s vybranými strategickými technológiami a inovačnými výrobnými činnosťami zostane mimo Únie, čo má škodlivý vplyv na bezpečnosť dodávok a technologický rozvoj Únie vo vznikajúcich strategických odvetviach. Okrem toho bezpodmienečné vystavenie vnútorného trhu takýmto veľkým investíciám môže spochybniť technologický pokrok Únie potrebný pre jej dvojakú transformáciu a obranné spôsobilosti. Ustanoveniami tohto nariadenia by sa preto malo zabezpečiť, aby takéto veľké investície pochádzajúce z tretích krajín, ktoré majú mimoriadne významné postavenie na trhu, nenarúšali bezpečnosť dodávok a hospodársku bezpečnosť Únie, ako aj technologický pokrok Únie vo vznikajúcich strategických odvetviach. Ak sa takýmito investíciami nezabezpečí dostatočná účasť Únie a transfer technológií, dlhodobá bezpečnosť dodávok vo vznikajúcich strategických odvetviach je obmedzená z dôvodu nedostatku kapacít Únie nezávislých od krajiny, ktorá má významný podiel na príslušných globálnych dodávkach. Okrem toho sa zistilo, že niektoré z takýchto investícií nezahŕňajú zmysluplné zamestnávanie pracovníkov z Únie, čo ohrozuje rozvoj zručností, ktoré sú kľúčové pre rozvoj vznikajúcich strategických odvetví na vnútornom trhu.

(29)S cieľom zabezpečiť, aby vnútorný trh zostal atraktívny pre investície a aby investície predstavovali pridanú hodnotu pre hospodárstvo a spoločnosť Únie, treba stanoviť spoločné podmienky pre priame zahraničné investície do vznikajúcich strategických odvetví priemyselnej výroby. Uvedenými odvetviami by mali byť výrobné odvetvia s inovačným potenciálom, v ktorých subjekty Únie nie sú svetovými priekopníkmi v inováciách ani sa k nim neblížia, a v ktorých by sa by sa mali zabezpečiť primerané kapacity a účasť Únie. Harmonizované kritériá by sa mali uplatňovať na zahraničných investorov z tretej krajiny, ktorá vlastní viac ako 40 % celosvetovej výrobnej kapacity vo vznikajúcich strategických odvetviach. S cieľom zabezpečiť účinnosť ustanovení tohto nariadenia by Komisia mala monitorovať celosvetovú výrobnú kapacitu týchto odvetví a zverejňovať výsledky monitorovania.

(30)K zahraničným investíciám na zelenej lúke dochádza vtedy, keď zahraničný investor alebo dcérska spoločnosť zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii zriadia nové zariadenia alebo nový podnik v Únii. Zahraničné investície na zelenej lúke aj na opustených priemyselných pozemkoch by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ zahŕňajú nadobudnutie kontroly nad cieľovým subjektom v Únii alebo aktívom v Únii, keďže obe majú možnosť ovplyvniť dobre fungujúci vnútorný trh.

(31)Preskúmanie investícií a uplatňovanie harmonizovaných podmienok by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením. V rámci neho by sa mali zohľadňovať všetky dostupné informácie a dodržiavať zásada proporcionality. Okrem toho by všetky opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi alebo Komisiou v súvislosti s preskúmaním zahraničných investícií mali byť v súlade s právom Únie, a najmä s článkami 49 a 63 ZFEÚ.

(32)Ustanovenia tohto nariadenia by sa preto mali uplatňovať na priame zahraničné investície vo vznikajúcich strategických odvetviach v súlade s prahovými hodnotami stanovenými v tomto nariadení bez ohľadu na mechanizmus preverovania stanovený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 44 . Okrem toho by sa ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať aj bez toho, aby boli dotknuté nástroje práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 45 a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 46 .

(33)Kritériá pre priame zahraničné investície by mali zachytiť investície do vznikajúcich strategických odvetví v Únii realizované investormi z tretích krajín (ďalej len „zahraniční investori“) v Únii. Mohlo by však byť potrebné zahrnúť aj investície v Únii realizované subjektmi, ktoré sú priamo alebo nepriamo kontrolované osobou alebo subjektom z tretej krajiny bez ohľadu na miesto konečného vlastníka (ďalej len „dcérska spoločnosť zahraničného investora“), keďže sú rovnako schopné narušiť fungovanie vnútorného trhu vrátane jeho dodávok a hospodárskej bezpečnosti z dôvodu kontroly vykonávanej z tretej krajiny, ktorá má významný podiel na trhu. Investičné orgány by preto mali uplatňovať investičné kritériá, ak sú jednoznačne potrebné na účinné zabezpečenie ochrany verejnej bezpečnosti, dodávok a hospodárskej bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti v Únii a ak sú nevyhnutné pre technologický pokrok vnútorného trhu na účely zelenej a digitálnej transformácie a obrany. Navyše treba zabrániť obchádzaniu ustanovení nariadenia, ak absentujú primerane dostupné alternatívne opatrenia. S cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie podmienok stanovených pre investície uskutočňované dcérskou spoločnosťou zahraničného investora by Komisia mala mať možnosť posúdiť oznámenie a požiadať investičný orgán, aby stanovil určité podmienky. Okrem preskúmania priamych zahraničných investícií dcérskej spoločnosti zahraničného investora, ako sa stanovuje v tomto nariadení, by sa investície pochádzajúce z iných členských štátov Únie nemali podmieňovať ani by sa od nich nemalo odrádzať.

(34)Treba zabezpečiť trvalé prepojenie medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, a to bez ohľadu na to, či investíciu uskutočňuje priamo zahraničný investor alebo subjekt usadený v Únii a kontrolovaný zahraničným investorom. Nemalo by sa to však vzťahovať na nadobudnutie cenných papierov spoločnosti, ktoré sú určené výlučne na finančnú investíciu a bez akéhokoľvek zámeru ovplyvňovať riadenie alebo kontrolu spoločnosti („portfóliové investície“).

(35)Reštrukturalizačné operácie v rámci skupiny podnikov a investície uskutočnené vo finančných inštitúciách pri uplatňovaní nástroja riešenia krízových situácií, ako aj právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Vnútorné reštrukturalizácie by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti len v rozsahu, v akom sa vykonávajú výlučne na účely vnútornej reorganizácie cieľového subjektu v Únii alebo skupiny podnikov, do ktorej cieľový subjekt v Únii patrí, bez toho, aby to viedlo k akýmkoľvek zmenám skutočného vlastníctva alebo kontroly cieľového subjektu v Únii. Vylúčené by mali byť najmä vnútorné reštrukturalizácie, ktoré nevedú k situácii, keď nový zahraničný investor nadobudne vlastníctvo cieľového subjektu v Únii alebo kontrolu nad ním alebo nad spoločnosťou, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje uvedený cieľový subjekt v Únii, keď dôjde k zvýšeniu akcií v držbe zahraničných investorov alebo keď transakcia vedie k dodatočným právam pre zahraničných investorov, ktoré môžu viesť k zmene účinnej účasti jedného alebo viacerých zahraničných investorov na riadení alebo kontrole cieľového subjektu v Únii.

(36)Kritériá pre priame zahraničné investície by sa mali uplatňovať len na priame zahraničné investície vo vznikajúcich strategických odvetviach, ktoré dosahujú prahovú hodnotu investície, ktorá by mohla narušiť fungovanie vnútorného trhu. Za hodnotu, ktorá má potenciál ovplyvniť dobré fungovanie vnútorného trhu vo vznikajúcich strategických odvetviach, by sa mala považovať prahová hodnota 100 miliónov EUR. Takéto priame zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, by predstavovali vysoké riziko pre bezpečnosť a environmentálnu udržateľnosť Únie, pričom by nepriniesli dostatočnú pridanú hodnotu vrátane zabezpečenia príspevku Únie k investíciám, zlepšenia technologického rozvoja Únie, zamestnanosti pracovníkov z Únie a príspevku k hodnotovým reťazcom Únie pre vnútorný trh bez súladu s harmonizovanými podmienkami.

(37)S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie tohto nariadenia by mal každý členský štát určiť investičný orgán zodpovedný za posudzovanie podmienok na investovanie zahraničných subjektov do vznikajúcich strategických odvetví. Tento orgán by navyše mal mať k dispozícii právne, administratívne a finančné zdroje na účinné a nezávislé vykonávanie svojich úloh s náležitým ohľadom na orgány, ktoré už sú zodpovedné za vykonávanie nariadenia (EÚ) 2019/452.

(38)S cieľom umožniť členským štátom účinne identifikovať investície vymedzené v tomto nariadení by zahraniční investori mali informovať príslušné orgány pred nadobudnutím alebo založením významných podielov v podnikoch alebo aktívach v Únii. Stanovením prahovej hodnoty na úrovni 30 % vlastníctva alebo iných práv zakladajúcich kontrolu pre podniky aj aktíva by sa malo zabezpečiť, aby mechanizmus zachytával investície schopné ovplyvniť dobré fungovanie vnútorného trhu.

(39)S cieľom minimalizovať riziko obchádzania prostredníctvom fragmentovaných alebo nepriamych akvizícií, ak viacerí zahraniční investori konajú v zhode alebo ak sa investície uskutočňujú prostredníctvom prepojených subjektov alebo zložitých vlastníckych štruktúr, investičný orgán by mal na účely určenia hodnoty investície a prahovej hodnoty na podanie oznámenia sčítať ich príslušné podiely. Toto sčítanie by sa malo vzťahovať aj na existujúce podiely v tom istom podniku alebo aktíve v Únii, či už priame alebo nepriame, individuálne alebo spoločné, aby sa zabezpečilo, že nasledujúce transakcie vedúce k podstatnému vplyvu alebo kontrole budú riadne oznámené.

(40)S cieľom zabezpečiť účasť Únie na veľkých priamych zahraničných investíciách pochádzajúcich z tretích krajín, ktoré majú významnú globálnu pozíciu, by sa v tomto nariadení mali stanoviť obmedzenia rozsahu vlastníctva a kontroly, ktoré môžu zahraniční investori nadobudnúť v podnikoch a aktívach Únie. Zahraniční investori by teda nemali vlastniť, nadobudnúť, mať v držbe ani vykonávať vlastnícke podiely presahujúce 49 % základného imania, hlasovacích práv alebo rovnocenných vlastníckych podielov v žiadnom cieľovom subjekte v Únii, ani vlastniť ani nadobudnúť rovnocenné vlastnícke, lízingové alebo iné práva udeľujúce kontrolu nad aktívom v Únii.

(41)S cieľom zabezpečiť, aby zahraniční investori a subjekty Únie spolupracovali vo vznikajúcich strategických odvetviach a zároveň zabezpečili dostatočnú účasť partnerov z Únie, by sa mali stanoviť požiadavky na spoločné podniky, ktoré by mali zahŕňať zmluvné dojednania. V rámci spoločného podniku by zahraničný investor nemal mať v držbe viac ako 49 % základného imania, hlasovacích práv alebo rovnocenných vlastníckych podielov alebo iných práv zakladajúcich kontrolu v ktoromkoľvek zo subjektov Únie, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom podniku. Táto podmienka by mala prispieť aj k strategickej autonómii Únie a zabezpečiť pridanú hodnotu pre vnútorný trh.

(42)V rámci podmienok na schválenie priamej zahraničnej investície treba posúdiť, či k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia môže prispieť transfer technológií. Na tento účel by sa zahraniční investori mali nabádať, aby cieľovému subjektu v Únii, spoločnému podniku alebo právnemu subjektu nadobúdajúcemu alebo vlastniacemu aktívum v Únii udelili licenciu na príslušné práva duševného vlastníctva a know-how, ktoré sú potrebné na vykonávanie dotknutej hospodárskej činnosti v súvislosti s priamou zahraničnou investíciou. Zahraničný investor by preto cieľovému subjektu v Únii, spoločnému podniku alebo právnemu subjektu nadobúdajúcemu alebo vlastniacemu aktívum v Únii mal udeliť príslušnú(-é) licenčnú(-é) zmluvu(-y) o duševnom vlastníctve. Rozsah pôsobnosti a podmienky týchto zmlúv, ako sú konkrétne dotknuté práva duševného vlastníctva, výlučná povaha licencie, trvanie licencie alebo opatrenia na zachovanie dôvernosti, by mali byť primerané okolnostiam a cieľu sledovanému podľa tohto nariadenia a príslušnej investície. Zahraničný investor by sa mal zaviazať, že udelí príslušné licencie na práva duševného vlastníctva a príslušné know-how, ktoré vlastní, ako sa vyžaduje pre danú hospodársku činnosť. To by sa mohlo dosiahnuť poskytnutím opisu hlavných aspektov možných licenčných zmlúv investičnému orgánu na dôvernom základe.

(43)Ak cieľový subjekt v Únii alebo právny subjekt nadobúdajúci alebo vlastniaci aktívum v Únii vlastní práva duševného vlastníctva k vynálezu, dielu alebo akémukoľvek inému aktívu, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva pred zahraničnou investíciou, tieto práva duševného vlastníctva by mali zostať plne a výlučne pod kontrolou cieľového subjektu v Únii alebo právneho subjektu nadobúdajúceho alebo vlastniaceho aktívum v Únii. Zahraničný investor by si nemal nárokovať žiadne právo duševného vlastníctva ani vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by ovplyvnila schopnosť cieľového subjektu v Únii alebo právneho subjektu nadobúdajúceho alebo vlastniaceho aktívum v Únii vlastniť a uplatňovať práva duševného vlastníctva na svoje vynálezy, diela, ochranné známky, dizajny alebo akékoľvek iné relevantné aktívum získané pred zahraničnou investíciou. Ak je vynález, dielo alebo akékoľvek iné aktívum, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva, výsledkom spolupráce medzi cieľovým subjektom v Únii alebo právnym subjektom nadobúdajúcim alebo vlastniacim aktívum v Únii a zahraničným investorom alebo v dôsledku spoločného podniku, práva duševného vlastníctva by mali byť v závislosti od okolností v spoločnom vlastníctve zahraničného investora, cieľového subjektu v Únii alebo právneho subjektu nadobúdajúceho alebo vlastniaceho aktívum v Únii. Podmienky spoluvlastníctva práv duševného vlastníctva by sa mali v čo najväčšej možnej miere vymedziť a oznámiť investičnému orgánu pred schválením priamej zahraničnej investície. Tieto podmienky by mali zahŕňať objasnenie možnosti, aby jeden spoluvlastník udelil licenciu a začal postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ako aj finančné dohody, pokiaľ ide o podávanie prihlášok na práva duševného vlastníctva a ich registráciu a licenčné zmluvy. V prípade spoločného podniku bez právnej subjektivity by sa investičnému orgánu mali poskytnúť objasnenia týkajúce sa vlastníctva duševného vlastníctva.

(44)Treba zabezpečiť, aby odborné znalosti zahraničných investorov v súvislosti s veľkou priamou zahraničnou investíciou v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia prispievali k posilneniu technologického rozvoja Únie v rámci cieľového subjektu v Únii aj mimo neho, spoločného podniku alebo právneho subjektu nadobúdajúceho alebo vlastniaceho aktívum v Únii. Na tento účel by zahraniční investori mali investovať do výskumných a vývojových projektov, ktoré sa majú realizovať v rámci Únie, a zároveň zabezpečiť, aby Únia mala prospech z dosiahnutých výsledkov. V rámci podmienok, ktoré treba zohľadniť na účely schválenia priamej zahraničnej investície, je preto potrebné posúdiť, či sú investície zahraničných investorov do výskumu a vývoja primerané na dosiahnutie tohto cieľa. Takéto investície by mohli byť nasmerované v prospech výskumných inštitúcií usadených v Únii, a to aj v súvislosti so spoločnými projektmi s cieľovým subjektom v Únii, spoločným podnikom alebo právnym subjektom, ktorý nadobúda alebo vlastní aktívum v Únii. Uvedené investície by sa mohli uskutočňovať aj v rámci cieľového subjektu v Únii, spoločného podniku alebo právneho subjektu, ktorý nadobúda alebo vlastní aktívum v Únii, na vývoj alebo vykonávanie osobitných výskumných a vývojových činností. Tieto investície by mohli pozostávať aj z odbornej prípravy pracovníkov z Únie alebo priamej či nepriamej finančnej podpory výskumných a vývojových projektov v rámci cieľového subjektu v Únii, spoločného podniku alebo právneho subjektu, ktorý nadobúda alebo vlastní aktívum v Únii. Žiadnym posúdením vykonaným v súvislosti s investíciami do výskumných a vývojových projektov, ktoré sa majú vykonať v rámci Únie, by nemali byť dotknuté nástroje práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže vrátane nariadení (EÚ) 2022/2560 a (ES) č. 139/2004.

(45)S cieľom podporiť udržateľnú integráciu investícií zahraničných subjektov do vnútorného trhu a rozvoj zručností vo vznikajúcich strategických odvetviach a zabezpečiť zmysluplný sociálny príspevok na mieste investície by takéto investície mali zamestnávať časť pracovníkov z Únie a mali by poskytovať primeranú odbornú prípravu a opatrenia na budovanie kapacít so zapojením poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálnych partnerov. Zahraničný investor by mal zabezpečiť, aby sa prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení dosiahli vo všetkých kategóriách pracovnej sily vrátane prevádzkových, technických, dozorných a riadiacich pozícií.

(46)S cieľom posilniť priemyselnú kapacitu vznikajúcich strategických odvetví a začleniť priame zahraničné investície do priemyselného ekosystému Únie by sa mal určitý podiel vstupov vyrobených v Únii zahrnúť do výrobkov, ktoré prostredníctvom takýchto investícií sa uvádzajú na trh Únie.

(47)S cieľom zabezpečiť, aby priame zahraničné investície spĺňali aspoň štyri zo šiestich podmienok stanovených v tomto nariadení, príslušný investičný orgán by mal preskúmať každé oznámenie a vydať odôvodnené rozhodnutie o jeho schválení alebo zamietnutí. Investičné orgány by mali konštatovať splnenie podmienok alebo prípadne úmysel zahraničného investora splniť podmienky. Takéto investície by sa nemali realizovať bez výslovného súhlasu investičného orgánu. Zahraniční investori by preto mali pred začatím svojej hospodárskej činnosti v súvislosti s príslušnou priamou zahraničnou investíciou splniť súbor podmienok. Investičné orgány by mali rozhodnúť v lehote, ktorá zabezpečí tak efektívnosť konania, ako aj právnu istotu. Ak je to odôvodnené zložitosťou prípadu alebo potrebou dodatočných informácií, uvedená lehota by sa mohla z riadne opodstatnených dôvodov predĺžiť.

(48)Členské štáty by mali informovať Komisiu o prijatých oznámeniach, aby Komisia mohla účinne monitorovať investičné prostredie a zabezpečiť harmonizovaný investičný rámec na celom vnútornom trhu.

(49)S cieľom zabezpečiť horizontálne uplatňovanie tohto nariadenia na vnútornom trhu by Komisia mala mať možnosť poskytnúť stanovisko k tomu, či investícia spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Toto stanovisko by sa malo sprístupniť verejnosti. Ak má investičný orgán v úmysle odchýliť sa vo svojom rozhodnutí od stanoviska Komisie, mal by predĺžiť schvaľovací proces o ďalšie dva mesiace, aby riadne posúdil argumenty Komisie. Pri prijímaní rozhodnutia by členské štáty mali zdôvodniť, ako zohľadnili stanovisko Komisie.

(50)S cieľom zabezpečiť horizontálne uplatňovanie tohto nariadenia na jednotnom trhu by Komisia mala mať možnosť preskúmať priame zahraničné investície z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy členského štátu dotknutého priamou zahraničnou investíciou. Malo by to tak byť najmä v prípade investícií, ktoré majú vplyv na viaceré členské štáty, ako aj v prípade investícií s vysokou hodnotou a investícií s osobitným strategickým významom pre Úniu, pokiaľ ide o ich vplyv na jednotný trh.

(51)Investičné orgány by mali zabezpečiť súlad s podmienkami nielen v čase oznámenia priamej zahraničnej investície, ale podľa potreby aj počas celej prevádzky, aby sa zabezpečilo, že sa prínosy priamej zahraničnej investície na vnútornom trhu maximalizujú.

(52)S cieľom zabezpečiť, aby kritériá pre priame zahraničné investície do vznikajúcich strategických odvetví zostali primerané, aj keď sa trhové podmienky, technologický vývoj a ciele politiky Únie v oblasti konkurencieschopnosti budú naďalej vyvíjať, by Komisia mala monitorovať globálne výrobné trendy strategických odvetví a mala by byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa kritériá pre zahraničné investície uložia aj v prípade ďalších strategických odvetví. Komisia by mala posúdiť najmä prahovú hodnotu, ako aj to, či sú všetky investičné kritériá uvedené v tomto nariadení vhodné a nutné na splnenie cieľov tohto nariadenia.

(53)Klastrovanie priemyselnej činnosti môže významne prispieť k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia a k posilneniu určitých strategických odvetví na vnútornom trhu. Je preto vhodné podporovať rozvoj v oblastiach akcelerácie priemyselnej výroby. Aby sa podporila priemyselná symbióza, takéto oblasti by mali mať z hľadiska rozlohy obmedzený rozsah. Pri určovaní týchto oblastí by členské štáty mali v prípade potreby v spolupráci s regionálnymi orgánmi zohľadniť priemyselnú výrobu (najmä v prípade určitých strategických odvetví) a všeobecnú úroveň rozvoja svojich regiónov so zameraním na menej rozvinuté regióny a regióny v procese transformácie. Okrem toho by sa v záujme posilnenia odolnosti, strategickej autonómie a konkurencieschopnosti priemyselnej základne Únie malo určenie oblastí akcelerácie priemyselnej výroby zosúladiť so strategickými projektmi a inými iniciatívami Únie, ako sú akceleračné údolia emisne neutrálneho priemyslu.

(54)Opatrenia na urýchlenie priemyselnej výroby v akceleračných oblastiach by sa mali usilovať o primerané synergie s inými iniciatívami Únie vrátane strategických projektov uznaných v právnych predpisoch Únie, akceleračných údolí emisne neutrálneho priemyslu a možností financovania z prostriedkov Únie, aby sa zosúladili strategické priority na vnútornom trhu a aby predstavovali prínos pre priemyselné zariadenia, ktoré sú nevyhnutné pre strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť Únie. Tento prínos by sa mali vzťahovať aj na podniky, ktorým bola udelená pečať konkurencieschopnosti podľa nariadenia (EÚ) XXXX/[XX]  47 (Európsky fond pre konkurencieschopnosť), pokiaľ ich členský štát výslovne nevylúči.

(55)S cieľom umožniť primerané dodávky kritických surovín pre projekty v oblastiach urýchlenia by Európska rada pre kritické suroviny zriadená článkom 35 nariadenia (EÚ) 2024/1252 mala poskytnúť platformu na výmenu informácií o úzkych miestach v dodávateľskom reťazci súvisiacom s kritickými surovinami v akceleračných oblastiach. Projekty v príslušných oblastiach by mali mať možnosť využívať mechanizmus spoločného nákupu stanovený v článku 25 nariadenia (EÚ) 2024/1252 s cieľom agregovať dopyt po strategických surovinách a zvýšiť svoju vyjednávaciu silu s potenciálnymi predávajúcimi, najmä ak zahŕňajú malé alebo stredné podniky (MSP) a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.

(56)Dostatočné a včasné dodávky energie do akceleračných oblastí predstavujú základnú podmienku ich účinného zavádzania a rozvoja výrobných činností. Spoľahlivé a presné informácie o budúcej potrebe energie prispievajú k nákladovo efektívnemu rozvoju elektrizačnej sústavy. Členské štáty by preto mali pripraviť analýzu pre každú akceleračnú oblasť a určiť ich budúce energetické potreby. Takáto analýza by mala slúžiť na poskytovanie informácií na účely plánovania vnútroštátnej elektrizačnej sústavy, čím by prispela k účelným anticipačným investíciám do elektrizačnej sústavy a rýchlejším energetickým pripojeniam v akceleračnej oblasti. Pri vymedzovaní rozsahu pôsobnosti by členské štáty mali zohľadniť dostupnosť príslušnej dopravnej a sieťovej infraštruktúry. Výsledky týchto posúdení by sa mali zohľadniť v vnútroštátnych plánoch rozvoja siete s cieľom primerane zachytiť budúce body potreby energie v nadchádzajúcom plánovaní elektrizačnej sústavy.

(57)Pri zriaďovaní oblastí akcelerácie priemyselnej výroby by ich určenie malo zodpovedať potenciálu na prístup k možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy alebo ich organizovania s cieľom zabezpečiť dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily.

(58)S cieľom podporiť rozvoj oblastí akcelerácie priemyselnej výroby a urýchliť postupy udeľovania povolení potrebné pre priemyselné činnosti v týchto oblastiach by členské štáty mali vytvoriť súhrnné základné povolenie, v ktorom sa zohľadnia osobitné charakteristiky každej identifikovanej oblasti akcelerácie priemyselnej výroby a ktoré bude prispôsobené odvetviu alebo odvetviam priemyselnej výroby, ktoré sa v nich majú zaviesť. Uvedené súhrnné základné povolenie vydané orgánmi verejnej správy by sa malo vzťahovať na povolenia, ktoré sa bežne vyžadujú na takéto činnosti v danej oblasti, s výnimkou povolení, ktoré sú špecifické pre zariadenie, ako sú povolenia požadované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 48 a povolenie na pripojenie do sústavy. Od predkladateľov projektov by sa preto malo vyžadovať, aby získali dodatočné povolenia len na činnosti, na ktoré sa súhrnné základné povolenie nevzťahuje, ako aj environmentálne hodnotenia, ak sa vyžadujú. V prípade činností, ktoré môžu mať vplyv na chránené lokality Únie a vnútroštátne chránené lokality, by sa príslušné povolenia mali udeliť až po tom, ako sa zabezpečí, že tieto činnosti sú zlučiteľné s cieľmi ochrany týchto lokalít. Takýto prístup by mal výrazne urýchliť postupy udeľovania povolení a znížiť administratívnu záťaž, ktorá s nimi súvisí, a zároveň zachovať vysokú úroveň environmentálnych noriem.

(59)S cieľom vytvoriť rámec na zaistenie strategickej autonómie a hospodárskej bezpečnosti Únie prostredníctvom prístupu k bezpečným, udržateľným a odolným dodávkam príslušných výrobkov priemyselných odvetví by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny zoznamu tretích krajín, ktorých obsah sa nepovažuje za rovnocenný s pôvodom v Únii, zavedenie alebo zmenu požiadaviek na pôvod v Únii a nízkouhlíkovosť vrátane dodatočných emisne neutrálnych technológií a výrobkov a služieb uvedených v prílohách II a III, stanovenie opatrení na úrovni Únie na strane dopytu po výrobkoch chemického priemyslu, pričom sa okrem iného zohľadnia odporúčania Aliancie pre kritické chemikálie, rozšírenie kritérií pre priame zahraničné investície na ďalšie vznikajúce strategické odvetvia, špecifikácia spoločných procesných pravidiel pre kritériá pre priame zahraničné investície a zavedenie klasifikačných systémov založených na intenzite skleníkových plynov pre výrobky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 49 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(60)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie metódy na výpočet podielu objemu výrobkov a komponentov s pôvodom v Únii a na overovanie súladu s podmienkami stanovenými v článku 15. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 50 .

(61)Komisia by mala toto nariadenie vyhodnotiť na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách, a to efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote Únie. Toto hodnotenie by malo slúžiť aj ako základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení.

(62)S cieľom zabezpečiť plnenie povinností stanovených v tomto nariadení by členské štáty mali stanoviť sankcie, ktoré sa majú uložiť podnikom, ktoré si neplnia povinnosti. Takýmito sankciami by nemali byť dotknuté osobitné sankčné požiadavky stanovené v tomto nariadení a mali by ich dopĺňať, napríklad pokiaľ ide o priame zahraničné investície. Preto je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Je tiež potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby predkladatelia projektov mali v prípade potreby prístup k správnemu alebo súdnemu preskúmaniu v súlade s vnútroštátnym právom.

(63)Pri preskúmaní tohto nariadenia by Komisia mala posúdiť potrebu zmeny ustanovení uvedených v kapitolách III a IV. Mala by zvážiť najmä zavedenie cielených požiadaviek na pôvod v Únii v odvetviach dopravy, ktoré sú kľúčové pre hospodársku bezpečnosť Únie, najmä pokiaľ ide o stavbu lodí a výrobu železničných koľajových vozidiel. Komisia by mala zvážiť aj zavedenie rozšíreného preskúmania priamych zahraničných investícií do výrobkov a súčastí leteckej techniky.

(64)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 51 , ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, sú ustanovené všeobecné pravidlá o online poskytovaní informácií, postupov a asistenčných služieb, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. S cieľom umožniť podnikom a predkladateľom projektov výrobného priemyslu, a to aj v prípade cezhraničných projektov, priamo využívať výhody vnútorného trhu bez toho, aby im vznikla zbytočná dodatočná administratívna záťaž, informácie, ktoré treba predložiť akýmkoľvek príslušným orgánom v rámci postupu udeľovania povolení podľa tohto nariadenia, sú informácie stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2018/1724. Súvisiace postupy sú zahrnuté v prílohe II k uvedenému nariadeniu, aby sa zabezpečilo, že predkladatelia projektov budú môcť využívať výhody postupov vykonávaných v plnej miere online a služieb technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“. Najmä predkladatelia projektov výrobného priemyslu by mali mať v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1724 a prílohou II k uvedenému nariadeniu plný prístup ku každému postupu týkajúcemu sa postupu udeľovania povolení online a možnosť ho dokončiť. Nariadenie (EÚ) 2018/1724 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(65)Nariadením (EÚ) 2024/1735 sa zavádzajú požiadavky na odolnosť pre celý rad konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií. Cieľom týchto požiadaviek je znížiť závislosť od jednotlivých tretích krajín dodávok, ale nie sú dostatočné na to, aby výrobným odvetviam Únie umožnili zvýšiť potenciál vnútorného trhu, a hrozí pri nich riziko obchádzania. S cieľom riešiť takéto výzvy by preto legislatívny rámec mal zabezpečiť potrebu prilákať a udržať si technologické know-how v rámci Únie prostredníctvom cielenej dodatočnej intervencie.

(66)Ustanovenia o verejnom obstarávaní stanovené v tomto nariadení by mali vychádzať z ustanovení nariadenia (EÚ) 2024/1735 o odolnosti a doplniť ich zavedením dodatočných požiadaviek na batériové systémy uskladňovania energie, solárne fotovoltické technológie, tepelné čerpadlá, veterné technológie na pevnine a na mori, elektrolyzéry a technológie na výrobu energie z jadrového štiepenia. Takýmito dodatočnými požiadavkami by sa malo zabezpečiť, aby určitý podiel výrobkov a ich hlavných špecifických komponentov mal pôvod v Únii. Týmto prístupom by sa mala zabezpečiť dostatočná diverzifikácia a zároveň posilniť strategická výrobná kapacita a technologická suverenita v rámci Únie. Systém overovania súladu s požiadavkami by mal obmedziť administratívnu záťaž a mal by byť v súlade so spoločnými postupmi verejného obstarávania, ako aj s existujúcim systémom overovania súladu podľa nariadenia (EÚ) 2024/1735. Systém overovania by preto mal byť založený na vlastných vyhláseniach hospodárskych subjektov.

(67)Ustanovenia o verejnom obstarávaní v nariadení (EÚ) 2024/1735 by sa týmto nariadením mali nielen doplniť, ale aj zmeniť s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu. Rozsah pôsobnosti článku 25 nariadenia (EÚ) 2024/1735 by sa mal obmedziť na tie emisne neutrálne technológie, v prípade ktorých sa očakáva verejné obstarávanie príslušného rozsahu, čím sa zvýši zrozumiteľnosť tohto ustanovenia.

(68)V súlade s tým istým cieľom politiky, ktorý sa sleduje v prípade aukcií energie z obnoviteľných zdrojov podľa nariadenia (EÚ) 2024/1735, by sa týmto nariadením mali rozšíriť dodatočné požiadavky na pôvod v Únii na aukcie energie z obnoviteľných zdrojov v prípade určitých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom prispieť k posilneniu priemyselnej základne Únie a zabezpečiť odolnosť dodávateľských reťazcov emisne neutrálnych technológií. S cieľom zohľadniť osobitné charakteristiky aukcií energie z obnoviteľných zdrojov by sa dodatočné požiadavky mali vzťahovať na emisne neutrálne technológie, ktoré sú v kontexte aukcií najdôležitejšie, a to batériové systémy uskladňovania energie, solárne fotovoltické technológie, elektrolyzéry, ako aj veterné technológie na pevnine a na mori. Ak sa na aukcie vzťahujú požiadavky na pôvod v Únii, iné ustanovenia, v ktorých sa stanovujú podobné požiadavky na verejné podporné schémy, by sa na tieto aukcie nemali vzťahovať.

(69)S cieľom posilniť účinnosť rámca a zohľadniť nedávny nárast geopolitických rizík a narušení globálneho trhu by sa mal zvýšiť podiel aukcií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky, a mala by sa stanoviť vyššia prahová hodnota nákladov, ak sa zvolí možnosť neuplatňovať uvedené požiadavky. Tým by sa malo zabrániť aj nadmernému využívaniu výnimiek a poskytlo by to účinný stimul na podporu technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Únii.

(70)Kľúčovým nositeľom dopytu po emisne neutrálnych technológiách v Únii sú podniky a domácnosti. Verejné podporné schémy určené na podporu spotrebiteľského dopytu po takýchto výrobkoch predstavujú dôležitý nástroj na posilňovanie hospodárskej bezpečnosti Únie a urýchľovanie zelenej transformácie. Aby sa mohlo vychádzať z ustanovení nariadenia (EÚ) 2024/1735 o odolnosti, je tieto ustanovenia potrebné doplniť o dodatočné požiadavky na batériové systémy uskladňovania energie, solárne fotovoltické technológie a tepelné čerpadlá. Takéto dodatočné požiadavky by mali byť zárukou, že isté hlavné špecifické komponenty a v niektorých prípadoch celý konečný výrobok budú mať pôvod v Únii. Tento prístup je v súlade so všeobecným cieľom podporných schém napomáhať dosahovanie sociálne žiaducich výsledkov, aby sa dosiahol pokrok v plnení ambícií Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj environmentálnych a klimatických cieľov. Okrem toho by mal zabezpečiť dostatočnú diverzifikáciu a zároveň posilniť strategickú výrobnú kapacitu a technologickú suverenitu v Únii. Orgány verejnej správy zodpovedné za podporné schémy by mali mať možnosť buď podmieniť oprávnenosť na čerpanie zo schémy splnením požiadaviek, alebo poskytnúť dodatočnú finančnú kompenzáciu po splnení požiadaviek. V druhom prípade by dodatočná finančná kompenzácia mala mať motivačný účinok. Ak však ide o štátnu pomoc, dodatočná finančná kompenzácia by nemala presiahnuť uplatniteľnú maximálnu intenzitu pomoci.

(71)Digitálne technológie ďalej menia spôsob, akým vyrábame, distribuujeme a spotrebúvame energiu. Takýto digitálny vývoj, hoci predstavuje bezprecedentné príležitosti, priniesol aj zložitosť a vzájomnú závislosť do moderných energetických systémov, ktoré sú v súčasnosti vystavené čoraz väčšej škále kybernetických hrozieb. Integrácia digitálnych technológií do energetických systémov zväčšuje plochu útoku pre aktérov s nekalými úmyslami, ktorí môžu využiť zraniteľné miesta na narušenie operácií, krádež citlivých údajov alebo manipuláciu s trhmi s energiou. Takéto narušenia nielenže ohrozujú bezpečnosť a stabilitu našej energetickej infraštruktúry a nepretržité dodávky energie, ale zároveň kaskádovým efektom zasahujú všetky odvetvia hospodárstva, ktoré sú závislé od stabilných energetických vstupov. Narušenia energetického systému by okrem toho mohli oslabiť dôveru investorov a odradiť od investícií do zásadnej modernizácie a dekarbonizácie. Pre zaistenie hospodárskej bezpečnosti, zachovanie dôvery a podporu odolnosti voči budúcim výzvam je preto mimoriadne dôležité chrániť kybernetickú bezpečnosť týchto systémov.

(72)Na zabezpečenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti treba zabrániť vysokorizikovým dodávateľom, ktorí sú identifikovaní v súlade s [návrhom revidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti], aby dodávali kritické komponenty dražiteľom v aukciách energie z obnoviteľných zdrojov, uchádzačom v postupoch verejného obstarávania a výrobcom konečných výrobkov podporovaným vládnymi intervenciami v pôsobnosti tohto nariadenia.

(73)Okrem toho by sa ustanovenia o kybernetickej bezpečnosti uvedené v článku 26 nariadenia (EÚ) 2024/1735 mali uplatňovať nielen na 30 % aukcií energie z obnoviteľných zdrojov, ale na všetky, keďže kybernetická bezpečnosť je nevyhnutná pre stabilitu a integritu energetického systému Únie ako celku. Medzera čo len v jedinom prvku kybernetickej bezpečnosti energetického systému by mohla ohroziť stabilitu celého systému. Okrem vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti, ktorú v kritických odvetviach zabezpečuje smernica (EÚ) 2022/2555 a v produktoch s digitálnymi prvkami nariadenie (EÚ) 2024/2847, by rozšírenie pôsobnosti požiadaviek nariadenia (EÚ) 2024/1735 na všetky aukcie energie z obnoviteľných zdrojov malo ďalej obmedziť zraniteľnosť energetického systému Únie a prispieť k zabezpečeniu energetickej a hospodárskej stability.

(74)Požiadavky na pôvod v Únii a kybernetickú bezpečnosť emisne neutrálnych technológií by mali dopĺňať požiadavky na udržateľnosť a odolnosť stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1735. Tie by sa preto mali vložiť do uvedeného nariadenia, aby sa zabezpečila konzistentnosť a aby bolo vykonávanie pre príslušné orgány jednoduchšie.

(75)V súlade s opatreniami v oblasti verejného obstarávania, aukcií a verejných podporných schém by sa týmto nariadením malo o požiadavky na pôvod v Únii doplniť aj nariadenie (EÚ) 2024/1735, ktoré budú podmieňovať podporu členských štátov na výstavbu jadrových elektrární a výrobu vodíkových elektrolyzérov. Na zabezpečenie dlhodobej suverenity Únie, energetickej bezpečnosti a odolnosti odvetvia je nevyhnutné, aby nové jadrové elektrárne, a to tak veľké, ako aj malé modulárne reaktory, v čo najväčšej miere uprednostňovali technológie a komponenty pochádzajúce z Únie a zároveň zachovávali najvyššie normy kvality. Takáto stratégia nielenže posilní domáce kapacity, ale zároveň postaví Úniu do pozície spoľahlivého a konkurencieschopného aktéra na svetovom trhu s jadrovými technológiami. S cieľom zabrániť rizikám súvisiacim s technologickou odkázanosťou na určitého dodávateľa by sa však požiadavky na pôvod v Únii pre jadrové elektrárne mali vzťahovať len na novostavby bez zahrnutia renovácií a predĺžení životnosti existujúcich jadrových elektrární.

(76)Nariadenie (EÚ) 2024/1735 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(77)Vodík je kľúčovým energetickým nosičom energetickej transformácie pri mnohých priemyselných využitiach a zohráva kľúčovú úlohu pri podpore prechodu na čistejšie energetické systémy. Na to, aby sa v Únii ujalo zavádzanie elektrolyzérov gigawattového rozsahu, musíme mať zosúladený a posilnený systém podpory.

(78)Ak sa v požiadavkách na pôvod v Únii vyžaduje, aby určitý počet komponentov pochádzal z Únie bez toho, aby sa špecifikovalo, o ktoré z nich ide, výber by sa mal ponechať na hospodárske subjekty. Tým sa zabezpečí dostatočná hospodárska súťaž medzi dodávateľmi požadovaných komponentov a hospodárskym subjektom sa umožní prijímať pri uplatňovaní požiadaviek nákladovo najefektívnejšie rozhodnutia.

(79)Nariadením (EÚ) 2024/3110 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty s cieľom stanoviť požiadavky na označovanie environmentálnej udržateľnosti pre konkrétne kategórie výrobkov a skupiny stavebných výrobkov, pokiaľ si výrobok zvyčajne vyberajú spotrebitelia a pokiaľ sa jeho celkové environmentálne správanie počas jeho životného cyklu nemení v závislosti od jeho inštalácie. Takéto prísne podmienky by sa mali odstrániť, aby Komisia mohla stanoviť požiadavky na označovanie stavebných výrobkov na základe ich uhlíkovej náročnosti a zahrnúť výrobky, ktoré sa zvyčajne nepredávajú konečným spotrebiteľom. Nariadenie (EÚ) 2024/3110 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(80)Pokiaľ niektoré z opatrení uvedených v tomto nariadení predstavuje štátnu pomoc, nie je ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ.

(81)Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je podporiť odolnú a dekarbonizovanú priemyselnú výrobu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I 
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu vytvorením rámca na podporu rozvoja, konkurencieschopnosti a odolnosti výrobného odvetvia Únie so zameraním na vybrané strategické odvetvia a zároveň prispieť ku klimatickému cieľu Únie, k hospodárskej bezpečnosti a prechodu na vysokokvalitné pracovné miesta, ako aj k ich tvorbe a udržaniu.

2.V záujme dosiahnutia všeobecného cieľa uvedeného v odseku 1 sa v tomto nariadení stanovujú opatrenia, ktoré majú dosiahnuť:

a)aby sa zrýchlili postupy udeľovania povolení pre projekty priemyselnej výroby vrátane projektov dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví;

b)aby sa vytvoril vedúci trh pre určité výrobky v strategických odvetviach tým, že sa v kontexte verejného obstarávania a verejných podporných schém stanovia požiadavky na pôvod v Únii, nízkouhlíkovosť alebo oba druhy požiadaviek;

c)aby sa stanovili podmienky pre priame zahraničné investície do vznikajúcich strategických odvetví;

d)aby členské štáty určili oblasti akcelerácie priemyselnej výroby, v ktorých sa má zrýchliť rozvoj priemyselných činností.

Článok 2 
Cieľ industrializácie

Únia a členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby priemyselná výroba Únie do roku 2035 predstavovala aspoň 20 % hrubého domáceho produktu Únie.

Článok 3 
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)„projekt priemyselnej výroby“ je výstavba, premena alebo rozšírenie priemyselného areálu určeného na vykonávanie hospodárskej činnosti zaradenej pod kód NACE C (Priemyselná výroba) s výnimkou kódu NACE C12;

(2)„energeticky náročné priemyselné odvetvia“ sú odvetvia uvedené v bode 1 prílohy I;

(3)„projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví“ sú výstavba alebo premena komerčného zariadenia energeticky náročného podniku v zmysle vymedzenia v článku 17 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES 52 v energeticky náročných priemyselných odvetviach uvedených v bode 1 prílohy I k tomuto nariadeniu, ktoré výrazne a trvalo znižujú mieru emisií ekvivalentu CO2 z priemyselných procesov v rozsahu, ktorý je technicky uskutočniteľný;

(4)„postup udeľovania povolení“ je postup, ktorý sa vzťahuje na všetky príslušné povolenia na výstavbu, rozšírenie, premenu a prevádzku projektov priemyselnej výroby vrátane stavebných a chemických povolení a povolení na pripojenie do sústavy vymedzených v článku 1 [návrhu smernice, ktorou sa menia smernice (EÚ) 2018/2001, (EÚ) 2019/944, (EÚ) 2024/1788, pokiaľ ide o urýchlenie postupov udeľovania povolení 53 ], a na environmentálne hodnotenia a povolenia, ak sa vyžadujú, a ktorý zahŕňa všetky žiadosti a postupy od potvrdenia úplnosti žiadosti až po oznámenie komplexného rozhodnutia o výsledku postupu;

(5)„komplexné rozhodnutie“ je rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánom alebo orgánmi členského štátu, ktorým sa určuje, či predkladateľ projektu je alebo nie je oprávnený budovať, rozširovať, premieňať a prevádzkovať projekt priemyselnej výroby;

(6)„zákazka“ je verejná zákazka v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 5 smernice 2014/24/EÚ 54 , zákazky na tovar, práce a služby v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2014/25/EÚ 55 a koncesie v zmysle vymedzenia v článku 5 bode 1 smernice 2014/23/EÚ;

(7)„verejný obstarávateľ“ je verejný obstarávateľ v zmysle vymedzenia v článku 6 smernice 2014/23/EÚ, článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/24/EÚ a článku 3 smernice 2014/25/EÚ;

(8)„obstarávateľ“ je obstarávateľ v zmysle vymedzenia v článku 7 smernice 2014/23/EÚ a článku 4 smernice 2014/25/EÚ;

(9)„hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, obchodník a poskytovateľ logistických služieb a na účely postupov verejného obstarávania je to hospodársky subjekt v zmysle článku 5 bodu 2 smernice 2014/23/EÚ, článku 2 ods. 1 bodu 10 smernice 2014/24/EÚ a článku 2 bodu 6 smernice 2014/25/EÚ;

(10)„postup verejného obstarávania“ je jeden z týchto postupov:

a)postup udeľovania koncesie na stavebné práce alebo koncesie na služby, na ktorý sa vzťahuje smernica 2014/23/EÚ;

b)akýkoľvek druh postupu zadávania zákazky, na ktorý sa vzťahuje smernica 2014/24/EÚ na účely uzavretia verejnej zákazky alebo smernica 2014/25/EÚ na účely uzavretia zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb;

(11)„intenzita skleníkových plynov“ sú emisie (merané v jednotkách tCO₂e) uvoľnené počas výroby priemyselných výrobkov uvedených v článku 10 ods. 2;

(12)„výrobca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá výrobok vyrába alebo si ho dala navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím menom alebo obchodnou známkou;

(13)„systémová hranica“ je skupina chemických alebo fyzikálnych procesov zahrnutých do výpočtu intenzity skleníkových plynov výrobkov;

(14)„prekurzor“ je akýkoľvek vstupný materiál do výrobného procesu, ktorý je súčasťou systémových hraníc;

(15)„chemický priemysel“ sú činnosti zaradené pod kód C20 NACE Rev. 2 (Výroba chemikálií a chemických produktov), ktoré vykonávajú výrobcovia usadení v Únii;

(16)„udržateľné zdroje uhlíka“ sú biomasa, ktorá spĺňa kritériá udržateľnosti stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001, odpad a uhlík získaný zachytávaním emisií oxidu uhličitého;

(17)„látka“ je látka v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 nariadenia (ES) č. 1272/2008;

(18)„zmes“ je zmes v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008;

(19)„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

(20)„vozidlo s palivovým článkom“ alebo „FCV“ je vozidlo s hnacou sústavou obsahujúcou výlučne meniče energie premieňajúce chemickú energiu (vstup) na elektrickú energiu (výstup) alebo naopak a elektrické stroje ako meniče pohonnej energie;

(21)„motorové vozidlo“ je akékoľvek vozidlo kategórie M alebo N uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 56 ;

(22)„hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním“ alebo „OVC-HEV“ je vozidlo vybavené hnacou sústavou obsahujúcou aspoň dve rôzne kategórie meničov pohonnej energie, pričom jedným z meničov pohonnej energie je elektromotor, ktorý možno nabíjať z externého zdroja“;

(23)„vozidlo na výlučne elektrický pohon“ alebo „PEV“ je vozidlo s hnacou sústavou obsahujúcou výlučne elektromotory slúžiace ako meniče pohonnej energie a výlučne dobíjateľné zásobníky elektrickej energie slúžiace ako zásobníky pohonnej energie;

(24)„hlavné špecifické komponenty“ sú hlavné špecifické komponenty uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie 2025/1178 57 ;

(25)„trakčná batéria vozidla“ je batéria elektrického vozidla osobitne určená na zabezpečenie elektrickej energie na pohon v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 14 nariadenia (EÚ) 2023/1542 58 ;

(26)„komponenty elektrickej hnacej sústavy“ sú výkonová elektronika, hnacie elektrické motory a elektrické nápravy a ich komponenty, rotory a statory;

(27)„hlavné elektronické systémy“ sú pokročilé asistenčné systémy pre vodiča (vrátane lidarov, radarov, snímačov, kamier, elektronických riadiacich jednotiek a integračných platforiem), centrálne výpočtové jednotky, bezdrôtové prístupové systémy, palubné infotainmentové jednotky a elektronické riadenie podvozku;

(28)„komponent vozidla“ je akákoľvek časť vozidla vrátane spracovaného materiálu;

(29)„zmontované“ je vozidlo, ktoré prejde procesom konečnej montáže;

(30)„výrobca vozidla“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za všetky aspekty procesu typového schválenia vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, alebo schválenia jednotlivého vozidla, alebo schvaľovacieho procesu pre časti a vybavenie, za zaistenie zhody výroby a za otázky dohľadu nad trhom týkajúce sa daného vyrobeného vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, časti alebo vybavenia, bez ohľadu na to, či daná osoba je priamo zapojená do všetkých stupňov konštrukcie a výroby príslušného vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky;

(31)„priama zahraničná investícia“ je investícia vrátane investície na zelenej lúke do cieľového subjektu v Únii alebo do aktíva v Únii zo strany zahraničného investora alebo dcérskej spoločnosti zahraničného investora, ktorá má za cieľ vytvoriť alebo udržať dlhodobé a priame väzby medzi zahraničným investorom a podnikateľom či podnikom, ktorým je kapitál určený, alebo použiť aktívum v Únii, s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v členskom štáte, a to vrátane investícií, ktoré umožňujú účinnú účasť na riadení alebo kontrole spoločnosti, ktorá vykonáva hospodársku činnosť;

(32)„zahraničný investor“ je fyzická osoba z tretej krajiny, ktorá nie je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo podnik z tretej krajiny, ktorí plánujú uskutočniť alebo uskutočnili priamu zahraničnú investíciu;

(33)„dcérska spoločnosť zahraničného investora“ je podnik priamo alebo nepriamo kontrolovaný zahraničným investorom bez ohľadu na miesto jeho usadenia;

(34)„cieľový subjekt v Únii“ je podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu;

(35)„aktívum v Únii“ je nehnuteľný majetok, ktorý sa používa alebo sa má používať na výrobu výrobkov na území Únie;

(36)„pracovník z Únie“ je každá fyzická osoba, ktorá má pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v platných právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi v členskom štáte, a je buď občanom Únie alebo štátnym príslušníkom tretej krajiny s oprávneným pobytom v členskom štáte s platným pracovným povolením v čase prijatia do zamestnania;

(37)„portfóliová investícia“ je nadobudnutie cenných papierov spoločnosti, ktoré sú určené výlučne na finančnú investíciu a bez akéhokoľvek úmyslu ovplyvňovať riadenie alebo kontrolu spoločnosti;

(38)„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 59 ;

(39)„aktívny materiál“ je materiál, ktorý chemicky reaguje na účely výroby elektrickej energie pri vybíjaní batériového článku alebo na uskladňovanie elektrickej energie pri nabíjaní batérie;

(40)„batéria elektrického vozidla“ je batéria pre elektrické vozidlo v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 60 ;

(41)„dodávateľ“ je výrobca usadený v Únii, splnomocnený zástupca výrobcu, ktorý nie je usadený v Únii, alebo dovozca, ktorý uvádza výrobok na trh Únie.

KAPITOLA II 
ZÁKLADNÉ PODMIENKY PRE PRIEMYSELNÚ VÝROBU A DEKARBONIZÁCIU

Článok 4 
Jednotné miesta prístupu

1.Členské štáty zriadia na vnútroštátnej úrovni jednotné miesto prístupu, kde budú predkladatelia projektov podávať pre projekty priemyselnej výroby jednotnú žiadosť uvedenú v článku 5 ods. 1.

2.Na jednotných miestach prístupu sa žiadosti o povolenie automaticky priradia príslušnému orgánu, žiadateľ sa informuje o všetkých krokoch postupu udeľovania povolenia, stave postupu a rozhodnutiach príslušných orgánov a umožní sa mu skontrolovať dodržiavanie platných lehôt. Na tento účel používajú jednotné miesta prístupu európske podnikové peňaženky zriadené podľa [návrhu nariadenia o zriadení európskych podnikových peňaženiek].

Používaním európskych podnikových peňaženiek jednotné miesta prístupu umožňujú:

a)interoperabilitu a automatizovanú výmenu údajov medzi príslušnými orgánmi;

b)opakované použitie údajov a dokumentov, ktoré už majú v držbe orgány verejnej správy;

c)vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti a integrity informácií;

d)transparentnosť a zodpovednosť pri postupe udeľovania povolení.

3.Pri zriaďovaní jednotných miest prístupu využívajú členské štáty v relevantných prípadoch existujúcu digitálnu infraštruktúru Únie, katalógy a stavebné moduly zriadené právom Únie.

Článok 5 
Postup udeľovania povolení

1.Členské štáty zavedú jednotný postup udeľovania povolení založený na jednotnej žiadosti, ktorá sa vzťahuje na všetky povolenia požadované pre projekty priemyselnej výroby.

2.Členské štáty určia príslušný orgán na koordináciu postupu udeľovania povolení uvedeného v odseku 1 s cieľom zabezpečiť prijatie a vydanie komplexného rozhodnutia v uplatniteľnej lehote.

3.Najneskôr do 45 dní od prijatia žiadosti o povolenie pre projekty priemyselnej výroby príslušný orgán buď potvrdí, že žiadosť je úplná, alebo požiada o akékoľvek chýbajúce informácie potrebné na spracovanie žiadosti.

Ak sa po predložení akýchkoľvek chýbajúcich informácií žiadosť stále považuje za neúplnú, príslušný orgán môže do 30 dní od predloženia požadovaných chýbajúcich informácií podať druhý dopyt na akékoľvek stále chýbajúce informácie. Príslušný orgán sa nedopytuje na informácie v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje prvý dopyt na dodatočné informácie, a požaduje len ďalšie informácie potrebné na doplnenie chýbajúcich informácií.

4.Ustanovenia tohto článku sa neuplatňujú, ak sú pravidlá na zefektívnenie administratívnych postupov a postupov udeľovania povolení stanovené v iných legislatívnych aktoch Únie pre konkrétne odvetvia priemyselnej výroby.

Článok 6 
Projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví

1.Na všetky projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví sa uplatňuje kapitola II oddiel II nariadenia (EÚ) 2024/1735.

2.Všetky projekty dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví sa na účely [článku 14 návrhu nariadenia o urýchlení environmentálnych hodnotení] považujú za strategické projekty prispievajúce k odolnosti a dekarbonizácii alebo efektívnemu využívaniu zdrojov. Uplatňujú sa body I, II a III prílohy k uvedenému nariadeniu.

KAPITOLA III 
POSILNENIE STRATEGICKÝCH PRIEMYSELNÝCH HODNOTOVÝCH REŤAZCOV ÚNIE

Článok 7 
Pôvod v Únii

1.Na účely tejto kapitoly sa pojem „obsah s pôvodom v Únii“ vzťahuje na obsah, ktorý má pôvod v Únii.

2.Pôvod výrobkov a komponentov sa určuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013.

Článok 8

Obsah rovnocenný s obsahom s pôvodom v Únii vo verejnom obstarávaní

1.Pokiaľ ide o požiadavky na pôvod v Únii uvedené v článku 11, obsah, ktorý má pôvod v tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu alebo colnej únie alebo ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní, ak z uvedenej dohody vyplývajú príslušné povinnosti Únie, sa považuje za obsah s pôvodom v Únii.

2.Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom úplne alebo čiastočne vylúčiť tretiu krajinu z rozsahu pôsobnosti odseku 1 na základe ktoréhokoľvek z týchto kritérií:

a)uvedená tretia krajina nezabezpečila národné zaobchádzanie, pokiaľ ide o výrobky alebo subjekty Únie podľa dohôd uvedených v odseku 1, v súvislosti s ktorýmkoľvek z odvetví uvedených v prílohe I;

b)takéto vylúčenie je odôvodnené ako prevencia závislostí alebo akéhokoľvek iného vývoja, ktorý môže ohroziť bezpečnosť dodávok dotknutých výrobkov v Únii;

c)takéto vylúčenie je odôvodnené na základe akejkoľvek inej výnimky podľa uplatniteľnej dohody.

Článok 9

Obsah rovnocenný s obsahom s pôvodom v Únii v iných formách verejnej intervencie

1.Pokiaľ ide o požiadavky na pôvod v Únii stanovené v článku 12, obsah, ktorý má pôvod v tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu alebo colnej únie, sa považuje za obsah s pôvodom v Únii.

2.Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom úplne alebo čiastočne vylúčiť tretiu krajinu z rozsahu pôsobnosti odseku 1 na základe ktoréhokoľvek z týchto kritérií:

a)uvedená tretia krajina nezabezpečila národné zaobchádzanie, pokiaľ ide o výrobky alebo subjekty Únie podľa dohôd uvedených v odseku 1, v súvislosti s ktorýmkoľvek z odvetví uvedených v prílohe I;

b)takéto vylúčenie je odôvodnené ako prevencia závislostí alebo akéhokoľvek iného vývoja, ktorý môže ohroziť bezpečnosť dodávok dotknutých výrobkov v Únii;

c)takéto vylúčenie je odôvodnené na základe akejkoľvek inej výnimky podľa uplatniteľnej dohody.

Článok 10 
Nízkouhlíkové výrobky

1.Na účely tejto kapitoly sa výrobok, na ktorý sa vzťahuje príloha II, považuje za nízkouhlíkový, ak spĺňa požiadavky stanovené v týchto delegovaných aktoch:

a)v prípade stavebných výrobkov uvedených v nariadení (EÚ) 2024/3110, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia alebo európske technické posúdenie, v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 5 ods. 5 alebo článku 22 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2024/3110;

b)v prípade všetkých ostatných výrobkov v relevantných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2024/1781.

2.Na podporu vytvárania vedúcich trhov smerovaním investičných rozhodnutí k výrobkom, ktorým bola udelená výkonnostná trieda s nižšou intenzitou skleníkových plynov, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa zavedú dobrovoľné klasifikačné systémy založené na intenzite skleníkových plynov pre výrobky vyrábané činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES (ďalej len „priemyselné výrobky“), keď sa uvádzajú na trh Únie, pokiaľ už tieto výrobky nie sú regulované delegovaným aktom podľa nariadenia (EÚ) 2024/1781 alebo zahrnuté do pracovných plánov prijatých v súlade s uvedeným nariadením.

Emisie a všetky ostatné relevantné údaje použité na výpočet intenzity skleníkových plynov overujú podľa vhodnosti buď overovatelia akreditovaní podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2067 61 alebo overovatelia akreditovaní podľa delegovaných aktov prijatých podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956. Emisie sa monitorujú v súlade s pravidlami stanovenými v kapitole III vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2066 a metódami monitorovania údajov a požiadavkami na kvalitu stanovenými v prílohe VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331. V prípade dovážaných výrobkov sa emisie môžu monitorovať v súlade s prílohou IV k nariadeniu (EÚ) 2023/956 a metódami monitorovania údajov a požiadavkami na kvalitu stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých podľa článku 7 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) 2023/956, pričom sa stanoví rovnocenný súbor údajov.

V takýchto delegovaných aktoch sa podľa vhodnosti uvedú tieto prvky:

a)identifikácia výrobku, v prípade ktorého môže výrobca požiadať o označenie intenzity skleníkových plynov;

b)príslušné systémové hranice, ktoré sa vzťahujú na emisie z priemyselného výrobného procesu, emisie z príslušných prekurzorov a emisie zo spotreby elektrickej energie. Tieto emisie sa posudzujú nezávisle od toho, či pochádzajú zo zariadenia výrobcu alebo z iných zariadení, pričom sa uznáva, že určité prekurzory možno získať z iných zariadení;

c)metodika výpočtu intenzity skleníkových plynov výrobku;

d)klasifikácia podľa výkonnostných tried;

e)doplňujúce pravidlá týkajúce sa spravovania označenia vrátane príslušných subjektov a

f)doplňujúce pravidlá akreditácie, monitorovania a overovania.

Pri koncipovaní uvedených pravidiel Komisia zohľadní aspoň tieto aspekty:

a)najnovšie uplatniteľné referenčné hodnoty týkajúce sa výrobkov, vymedzené podľa smernice 2003/87/ES;

b)údaje, ktoré sú už k dispozícii v systémoch EU ETS a CBAM;

c)nové pravidlá Únie týkajúce sa započítavania emisií, a to aj zo spotreby elektrickej energie, nízkouhlíkových palív a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;

d)vznikajúce nízkouhlíkové výrobné technológie, ako aj odhadovaný potenciál vznikajúcich technológií znižovať emisie;

e)potreba stimulovať využívanie recyklovaných materiálov pri všetkých spôsoboch výroby; a

f)zosúladenie s cieľmi klimatickej neutrality, ako sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 62 ;

Článok 11 
Verejné obstarávanie

1.Verejní obstarávatelia a obstarávatelia vylúčia z prístupu k postupom obstarávania uvedeným v časti I prílohy II a časti I prílohy III ponuky predložené hospodárskymi subjektmi vlastnenými alebo kontrolovanými subjektom usadeným v tretích krajinách, ktoré neuzavreli medzinárodnú dohodu s Úniou zaručujúcu takýto prístup.

2.V prípade postupov verejného obstarávania uvedených v časti I prílohy II a časti I prílohy III verejní obstarávatelia a obstarávatelia uplatňujú požiadavky na pôvod v Únii a požiadavky na nízkouhlíkovosť, ktoré sú v nich stanovené v súlade s článkami 8 a 10.

3.Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa môžu rozhodnúť neuplatňovať požiadavky stanovené v prílohách II a III, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)požadované výrobky alebo služby môže dodať len jeden konkrétny hospodársky subjekt, pričom neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, a absencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov postupov verejného obstarávania;

b)neboli predložené žiadne vhodné ponuky ani žiadne vhodné žiadosti o účasť, a to ani v reakcii na podobný predchádzajúci postup verejného obstarávania, ktorý začal ten istý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ počas dvoch rokov bezprostredne pred začatím plánovaného nového postupu verejného obstarávania;

c)ich uplatňovanie by verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa zaväzovalo nadobudnúť tovar, služby alebo práce, s ktorým sú spojené neprimerané náklady, alebo by viedlo k technickej nezlučiteľnosti pri prevádzke a údržbe. Za neprimerané môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia považovať rozdiely v nákladoch, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych a transparentných údajov presiahne 25 %.

4.Verejní obstarávatelia a obstarávatelia vyžadujú od hospodárskych subjektov dodávajúcich výrobky alebo poskytujúcich služby, aby predložili vlastné vyhlásenie alebo rovnocenný dokument preukazujúci súlad s požiadavkami stanovenými v tomto článku.

Článok 12 
Iné formy verejnej intervencie

1.Bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, členské štáty navrhnú verejné podporné schémy tak, aby prispievali k cieľu posilniť strategické priemyselné hodnotové reťazce Únie prostredníctvom požiadaviek na pôvod v Únii, požiadaviek na nízkouhlíkovosť alebo oboch druhov požiadaviek stanovených v časti II prílohy II a časti II prílohy III v súlade s článkami 9 a 10 a bez toho, aby bol dotknutý článok 13.

Členské štáty uplatňujú požiadavky uvedené v prvom pododseku na verejné podporné schémy, ktoré predstavujú aspoň 45 % celkového vnútroštátneho rozpočtu prideleného na verejné podporné schémy, na ktoré sa vzťahuje časť II prílohy II, a 100 % celkového vnútroštátneho rozpočtu prideleného na verejné podporné schémy, na ktoré sa vzťahuje časť II prílohy III.

2.Pri navrhovaní a vykonávaní verejnej podpornej schémy, na ktorú sa vzťahuje časť II prílohy II a časť II prílohy III, príslušný orgán posúdi prínos výrobkov a technológií k celkovému cieľu, ktorý je v nej stanovený, na základe otvoreného, nediskriminačného a transparentného procesu.

3.Príslušný orgán môže naďalej úplne alebo čiastočne vykonávať podporné schémy, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v časti II prílohy II a v časti II prílohy III, ak by uplatňovanie takýchto požiadaviek:

a)viedlo k značným oneskoreniam z dôvodu nedostupnosti požadovaných komponentov alebo konečných výrobkov. Za významné možno považovať oneskorenia, ktoré podľa odhadov na základe objektívnych, transparentných a overiteľných údajov presiahnu sedem mesiacov;

b)viedlo k neprimeraným nákladom. Predpokladá sa, že vznikajú neprimerané náklady, keď sa na základe objektívnych, transparentných a overiteľných údajov dodržiavaním predpisov zvýšia náklady na základný konečný výrobok alebo technológiu o viac ako 30 %.

Článok 13

Finančná podpora podnikových vozidiel

Na účely článku 4 [návrhu nariadenia zo 16. decembra 2025 o ekologických podnikových vozidlách] musí byť kritérium „vyrobené v Európskej únii“ týkajúce sa poskytovania finančnej podpory na zavádzanie firemných osobných automobilov a dodávok v súlade s kritériami stanovenými v časti II prílohy III k tomuto nariadeniu.

Toto kritérium „vyrobené v Európskej únii“ sa považuje za rovnocenné s kritériom „pôvod v Únii“ uvedeným v článku 7 tohto nariadenia.

Článok 14 
Kredity emisných noriem CO2

1.Na účely článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2019/631 [zmeneného návrhom nariadenia zo 16. decembra 2025, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o emisné normy CO2 pre nové ľahké vozidlá a označovanie vozidiel] musí byť kritérium „vyrobené v EÚ“ pre malé vozidlá s nulovými emisiami v súlade s kritériami stanovenými v časti III prílohy III k tomuto nariadeniu.

Toto kritérium „vyrobené v EÚ“ sa považuje za rovnocenné s kritériom „pôvod v Únii“ uvedeným v článku 7 tohto nariadenia.

2.Na účely článku 5b nariadenia (EÚ) 2019/631 [zmeneného návrhom nariadenia zo 16. decembra 2025, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o emisné normy CO2 pre nové ľahké vozidlá a označovanie vozidiel] sa „nízkouhlíková oceľ vyrobená v EÚ“ chápe takto:

a)pojem „nízkouhlíková“ musí spĺňať podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia;

b)pojem „vyrobená v EÚ“ je rovnocenný s pojmom „s pôvodom v Únii“ uvedeným v článku 7 tohto nariadenia.

Článok 15 
Certifikácia súladu vozidla s požiadavkami na pôvod v Únii

Od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto aktu] pri vydávaní osvedčenia o zhode vozidla v súlade s článkami 36 a 37 nariadenia (EÚ) 2018/858 pre vozidlá, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky na pôvod v Únii stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu, výrobcovia poskytujú sprievodný dokument potvrdzujúci súlad vozidla.

Článok 16 
Delegovanie právomoci

1.Komisia je v súlade s článkom 30 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení na strane dopytu na úrovni Únie, ktoré sa týkajú výrobkov chemického priemyslu, a to na podporu týchto činností:

a)výroba a predaj látok a zmesí s pôvodom v Únii, ktoré sú získané z udržateľných zdrojov uhlíka;

b)používanie látok a zmesí s pôvodom v Únii získaných z udržateľných zdrojov uhlíka vo výrobkoch sprístupnených na trhu.

Pri príprave delegovaných aktov by Komisia mala zohľadniť:

a)prínos uplatňovania uvedených požiadaviek k plneniu cieľa Únie v oblasti hospodárskej bezpečnosti, odolnosti, ako aj cieľa klimatickej neutrality stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1119;

b)situácia na trhu na úrovni Únie zistená prostredníctvom monitorovacích činností vrátane klesajúcich podielov na trhu Únie a produkcie výrobného odvetvia Únie pod úrovňou kapacity

c)vplyv stanovenia takýchto opatrení na celkovú konkurencieschopnosť a emisie skleníkových plynov v príslušných odvetviach, ako aj na náklady spotrebiteľov a malých a stredných podnikov v odberateľských odvetviach a na verejné rozpočty.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom zmeniť prílohu II alebo prílohu III, pokiaľ ide o požiadavky na pôvod v Únii, požiadavky na nízkouhlíkovosť alebo oba druhy požiadaviek stanovených pre výrobky v nich uvedené, pričom zohľadní tieto kritériá:

a)situáciu na trhu na úrovni Únie zistenú prostredníctvom monitorovacích činností vrátane klesajúcich podielov na trhu Únie a produkcie výrobného odvetvia Únie pod úrovňou kapacity;

b)technologický pokrok;

c)prínos uplatňovania uvedených požiadaviek k plneniu cieľa Únie v oblasti verejného poriadku, hospodárskej bezpečnosti, odolnosti, ako aj cieľa klimatickej neutrality stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1119;

d)dopyt po príslušných výrobkoch alebo technológiách poháňaný rastom odberateľských (downstream) odvetví;

e)podiel výrobku alebo technológie na celkovej hodnote výroby odberateľského (downstream) odvetvia;

f)vplyv stanovenia požiadaviek na pôvod v Únii, požiadaviek na nízkouhlíkovosť alebo oboch druhov požiadaviek na celkovú konkurencieschopnosť a emisie skleníkových plynov v príslušných odvetviach vrátane nákladov pre spotrebiteľov v odberateľských odvetviach a malé a stredné podniky a verejné rozpočty.

3.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty v súlade s článkom 31 ods. 2 s cieľom spresniť metódu výpočtu podielu objemu výrobkov a komponentov, ktoré majú pôvod v Únii v súlade s nariadením (EÚ) č. 952/2013, a vo vhodných prípadoch stanoviť používanie štandardizovaných vzorov osvedčení o zhode.

Vo vykonávacích aktoch uvedených v pododseku 1 sa môžu stanoviť aj metódy a postupy, ktoré majú uplatňovať príslušné vnútroštátne orgány vrátane verejných obstarávateľov a obstarávateľov s cieľom overiť súlad s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v relevantných prípadoch využívať na účely výpočtu, overovania a preukazovania súladu digitálne nástroje.

KAPITOLA IV 
PRÍSPEVOK ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ

Článok 17 
Rozsah pôsobnosti

1.Táto kapitola sa vzťahuje na priame zahraničné investície presahujúce hodnotu 100 miliónov EUR do vznikajúcich strategických výrobných odvetví uvedených v odseku 2, pričom zahraničný investor je štátnym príslušníkom alebo podnikom tretej krajiny, ktorá má viac ako 40 % celosvetovej výrobnej kapacity.

Takéto investície sa nerealizujú, pokiaľ ich výslovne neschváli investičný orgán alebo Európska komisia, ako sa uvádza v článku 19, v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto kapitole.

2.Táto kapitola sa vzťahuje na priame zahraničné investície do výroby v ktoromkoľvek z týchto vznikajúcich strategických odvetví:

a)batériové technológie a ich hodnotový reťazec pre batériové systémy uskladňovania energie;

b)vozidlá na výlučne elektrický pohon, hybridné elektrické vozidlá s externým nabíjaním a elektrické vozidlá s palivovým článkom vrátane komponentov súvisiacich s elektrifikáciou a digitalizáciou;

c)solárne fotovoltické technológie

d)ťažba, spracovanie a recyklácia kritických surovín.

3.Táto kapitola sa neuplatňuje na:

a)investorov a investície, na ktoré sa vzťahujú platné alebo predbežne vykonávané dohody o hospodárskom partnerstve a voľnom obchode zo strany Únie v rozsahu, v akom boli podľa týchto dohôd prijaté príslušné záväzky, vrátane investícií únijných dcérskych spoločností takýchto zahraničných investorov;

b)investície zamerané na poskytovanie služieb vrátane investícií únijných dcérskych spoločností investorov;

c)portfóliové investície.

Článok 18 
Kritériá pre priame zahraničné investície s pridanou hodnotou

1.Členské štáty do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 1 mesiac po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] určia investičný orgán, ktorý bude preskúmavať priame zahraničné investície a vykonávať ustanovenia tejto kapitoly.

Členské štáty poskytnú investičnému orgánu potrebné zdroje, právne a administratívne prostriedky na plnenie úloh stanovených v tomto nariadení.

2.Od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] investičné orgány schvália len tie priame zahraničné investície realizované priamo zahraničnými investormi, ktorí spĺňajú najmenej štyri z týchto šiestich podmienok:

a)zahraniční investori nenadobúdajú, nemajú v držbe ani nevykonávajú vlastnícke podiely predstavujúce viac ako 49 % základného imania, hlasovacích práv alebo rovnocenných vlastníckych podielov v žiadnom cieľovom subjekte v Únii, ani rovnocenné vlastnícke, nájomné alebo iné práva udeľujúce kontrolu nad aktívom v Únii;

b)zahraničný investor uskutočňuje priamu investíciu prostredníctvom spoločného podniku s jedným alebo viacerými subjektmi Únie, pričom zahraničný investor má v držbe najviac 49 % základného imania, hlasovacích práv alebo rovnocenných vlastníckych podielov alebo iných práv zakladajúcich kontrolu v ktoromkoľvek zo subjektov Únie, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom podniku. Takéto spoločné podniky sú štruktúrované tak, aby sa zabezpečila účinná účasť únijných partnerov na riadení, transfere technológií a budovaní kapacít;

c)zahraniční investori uzavreli dohody, v ktorých sa stanovuje udeľovanie licencií na ich práva duševného vlastníctva a na ich know-how v prospech cieľového subjektu v Únii alebo aktíva v Únii, aby im umožnili vykonávať hospodárske činnosti v rámci priamych zahraničných investícií. Všetky práva duševného vlastníctva alebo aktíva vytvorené cieľovým subjektom v Únii alebo právnym subjektom, ktorý vlastní aktívum v Únii pred zahraničnou investíciou alebo bez spolupráce zahraničného investora, sú v úplnom a výlučnom vlastníctve cieľového subjektu v Únii alebo právneho subjektu, ktorý vlastní aktívum v Únii. Všetky práva duševného vlastníctva alebo aktíva, ktoré boli buď vytvorené v tejto súvislosti ako výsledok spolupráce s inými obchodnými aktívami zahraničného investora, alebo v prípade písmena b) vytvorené spoločným podnikom, sú v spoločnom vlastníctve zahraničného investora a cieľového subjektu v Únii, spoločného podniku vymedzeného v písmene b) alebo právneho subjektu, ktorý vlastní aktívum v Únii;

d)zahraničný investor každoročne nasmeruje na výdavky na výskum a vývoj v Únii sumu zodpovedajúcu aspoň 1 % hrubého ročného príjmu cieľového subjektu v Únii alebo hrubého ročného príjmu vytvoreného aktívami v Únii, ktorá sa uplatňuje úmerne k podielu zahraničného investora na kontrole;

e)aspoň 50 % pracovnej sily zamestnanej v súvislosti s priamou zahraničnou investíciou v čase jej realizácie a nepretržite počas celej jej prevádzky musia tvoriť pracovníci z Únie zo všetkých kategórií pracovnej sily vrátane prevádzkových, technických, dozorných a riadiacich pozícií. Takéto zamestnanie je zabezpečené primeranými opatreniami v oblasti odbornej prípravy a budovania kapacít. Ak cieľový subjekt v Únii alebo aktívum v Únii už vykonávajú výrobné činnosti pred nadobudnutím investície, a to aj po konkurze, uprednostní sa zachovanie existujúcej pracovnej sily alebo opätovné zamestnanie bývalej pracovnej sily v súlade s vnútroštátnym právom a uplatňovaním kolektívnych zmlúv. V prípade, že zahraničný investor, cieľový subjekt v Únii alebo aktívum v Únii získajú verejné finančné prostriedky, a to bez ohľadu na článok 107 ZFEÚ, zaviažu sa neznížiť počet pracovníkov z Únie počas piatich rokov, inak im bude hroziť, že pridelené finančné prostriedky vymôžu príslušné vnútroštátne orgány naspäť;

f)v súvislosti s priamou zahraničnou investíciou zahraničný investor vypracuje a na svojom webovom sídle uverejní stratégiu, ako posilniť hodnotové reťazce Únie a uprednostňovať vstupy pre výrobnú činnosť z Únie, a snaží sa čerpať z Únie minimálne 30 % vstupov používaných pre výrobky uvádzané na trh Únie.

3.Aby mohol investičný orgán podľa odseku 2 schváliť priamu zahraničnú investíciu, musí spĺňať podmienku uvedenú v odseku 2 písm. e).

4.Investičné orgány môžu uplatňovať niektoré alebo všetky podmienky stanovené v odseku 2 na priame investície uskutočnené v rámci Únie dcérskou spoločnosťou zahraničného investora, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, a to za týchto podmienok:

a)ak sa zabráni tomu, aby zahraničný investor obchádzal toto nariadenie; alebo

b)ak na splnenie cieľov nariadenia neexistujú žiadne alternatívne opatrenia, a to vrátane záväzkov navrhnutých zo strany zahraničného investora alebo dcérskej spoločnosti zahraničného investora, ktoré by boli primerane dostupné a menej by obmedzovali priame investície v rámci Únie.

5.Komisia prijme vykonávajúci akt [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia], v ktorom uvedie podrobné pravidlá overovania súladu s podmienkami stanovenými v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 3.

Článok 19 
Oznámenie plánovaných priamych zahraničných investícií vopred

1.Zahraničný investor oznámi akúkoľvek plánovanú priamu investíciu v rozsahu pôsobnosti článku 17 investičnému orgánu členského štátu, v ktorom sa nachádza cieľový subjekt v Únii alebo aktívum v Únii, ktoré by mali za následok kontrolu nad cieľovým subjektom v Únii alebo aktívom v Únii, ako sa stanovuje v odseku 3.

Oznámenie obsahuje všetky informácie potrebné na to, aby investičný orgán mohol vykonať preskúmanie investície podľa článku 20.

2.Na účely určenia, či hodnota investície dosahuje prahovú hodnotu stanovenú v článku 17 ods. 1, sa spočítajú len predchádzajúce investície zahraničného investora do toho istého cieľového subjektu v Únii alebo aktíva v Únii, ktoré zahraničný investor uskutočnil od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Zahraniční investori sa považujú za investorov, ktorí majú kontrolu, ak daná investícia dosiahne niektorú z týchto prahových hodnôt:

a)30 % alebo viac základného imania alebo hlasovacích práv v cieľovom subjekte v Únii;

b)30 % alebo viac vlastníctva aktíva v Únii a nájomných alebo iných práv, ktorými sa zakladá kontrola nad aktívom v Únii.

4.Ak by nadobudnutie investície alebo zriadenie investície zahraničného investora viedlo k tomu, že zahraniční investori by spoločne vlastnili viac, ako sú prahové hodnoty vlastníctva alebo kontroly stanovené v odseku 3, toto nadobudnutie alebo zriadenie sa oznámi.

5.Na účely výpočtu, či sa dosiahla niektorá z prahových hodnôt stanovených v odseku 3, sa zohľadňujú súhrnné podiely v priamej alebo nepriamej držbe, a to aj prostredníctvom pridružených spoločností, vlastníckych reťazcov alebo zahraničných investorov konajúcich v zhode.

6.Ak sa príslušné cieľové subjekty alebo aktíva v Únii nachádzajú vo viac ako jednom členskom štáte, zahraničný investor to s odkazom na ostatné oznámenia v ten istý deň oznámi príslušným investičným orgánom všetkých dotknutých členských štátov a Komisii. Dotknuté členské štáty koordinujú preskúmanie takýchto oznámení a dohodnú sa na uložených podmienkach s ostatnými dotknutými členskými štátmi, ako aj s Komisiou.

Pokiaľ dotknuté členské štáty nedosiahnu dohodu, Komisia rozhodne, ktoré podmienky sa na danú priamu zahraničnú investíciu uplatnia.

Priame zahraničné investície oznámené podľa prvého pododseku musia spĺňať podmienky stanovené v článku 18 vo všetkých dotknutých členských štátoch.

Článok 20 
Preskúmanie a schválenie

1.Investičný orgán rozhodne o prípustnosti oznámenia podľa článkov 17 a 19 do 30 dní od doručenia oznámenia. Túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 15 dní, ak investičný orgán uspokojivo preukáže, že predĺženie je odôvodnené okolnosťami.

Ak investičný orgán rozhodne, že oznámenie je prípustné, bezodkladne zašle úplné oznámenie vrátane všetkých doručených dokumentov Komisii.

2.Komisia môže do 30 dní od doručenia oznámenia vydať písomné stanovisko k tomu, či priama zahraničná investícia patrí do rozsahu pôsobnosti článkov 17 a 19, či spĺňa podmienky stanovené v článku 18 ods. 2 a či má investičný orgán investíciu schváliť alebo nie.

Ak Komisia vydá písomné stanovisko, bezodkladne ho postúpi investičnému orgánu. Komisia môže poskytnúť písomné stanovisko investičným orgánom iných členských štátov alebo ho uverejniť na svojom oficiálnom webovom sídle, a to s náležitým ohľadom na dôvernosť.

3.Investičný orgán vydá odôvodnené rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí priamej zahraničnej investície najskôr po doručení stanoviska Komisie alebo po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, a to a najneskôr do 60 dní po doručení oznámenia alebo do 75 dní po jeho doručení, ak došlo k predĺženiu lehoty v súlade s odsekom 1. Investičný orgán schváli priamu zahraničnú investíciu, ak spĺňa 4 zo 6 podmienok stanovených v článku 18. Lehotu na vydanie odôvodneného rozhodnutia možno predĺžiť o ďalších 30 dní, ak investičný orgán uspokojivo preukáže, že predĺženie je odôvodnené okolnosťami.

Investičný orgán oznámi takéto odôvodnené rozhodnutia Komisii do troch dní od ich prijatia.

4.Ak investičný orgán vydá rozhodnutie, ktoré sa odchyľuje od stanoviska Komisie, pokiaľ ide o súlad priamej zahraničnej investície s podmienkami stanovenými v článku 18, investičný orgán podrobnejšie posúdi oznámenie v dodatočnej lehote dvoch mesiacov a rozhodnutie nadobudne účinnosť až po uplynutí tejto lehoty.

Investičné orgány vo svojom odôvodnenom rozhodnutí vydanom podľa odseku 3 odôvodnia, ako zohľadnili stanovisko Komisie.

5.Investičný orgán vo svojom rozhodnutí o schválení stanoví pre dotknutého investora oznamovacie povinnosti s cieľom posúdiť nepretržité plnenie podmienok stanovených v článku 18.

6.Každá strana, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie vydané podľa odsekov 1 alebo 3, má právo podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok na súde.

Článok 21 
Preskúmanie priamych zahraničných investícií Komisiou

1.Po oznámení uvedenom v článku 19 ods. 1 sa Komisia môže rozhodnúť, že vykoná posúdenie priamej zahraničnej investície, a to za týchto okolností:

a)z vlastnej iniciatívy, ak má priama zahraničná investícia potenciál významne ovplyvniť tvorbu pridanej hodnoty na trhu v Únii;

b)na žiadosť investičného orgánu, ktorý vybavuje oznámenie, alebo investičného orgánu iného členského štátu, na území ktorého by predmetná priama zahraničná investícia mala významný vplyv; alebo

c)z vlastnej iniciatívy, ak hodnota priamej zahraničnej investície presahuje 1 miliardu EUR.

2.Na účely odseku 1 sa priama zahraničná investícia považuje za investíciu, ktorá má potenciál významne ovplyvniť tvorbu pridanej hodnoty na vnútornom trhu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)má osobitný strategický význam pre vnútorný trh;

b)má značný hospodársky vplyv na území viac ako jedného členského štátu;

c)má vysoký potenciál narušiť bezpečnosť dodávok tohto vznikajúceho strategického odvetvia alebo súvisiacich hodnotových reťazcov v Únii alebo bezpečnosť vo viac ako jednom členskom štáte;

d)má vysoký potenciál škodlivo vplývať na životné prostredie vo viac ako jednom členskom štáte;

e)má mimoriadne vysokú hodnotu v porovnaní s inými investíciami v tomto vznikajúcom strategickom odvetví.

3.Po oznámení uvedenom v článku 19 ods. 1 sa Komisia môže rozhodnúť, že vykoná posúdenie investície podľa článku 18 ods. 4. Komisia môže svoje posúdenie vykonať z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť investičného orgánu, ktorý vybavuje oznámenie, alebo investičného orgánu iného členského štátu, na ktorý by predmetná priama zahraničná investícia mala významný vplyv.

Na základe svojho posúdenia môže Komisia požiadať investičný orgán, aby primerane uplatnil alebo neuplatnil niektoré alebo všetky podmienky stanovené v článku 18 ods. 2.

4.Ak sa Komisia rozhodne posúdiť priamu zahraničnú investíciu podľa tohto článku, uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia uvedené v článku 18, a to od jej rozhodnutia vykonať posúdenie.

Článok 22 
Monitorovanie a presadzovanie zo strany investičného orgánu

1.Investičný orgán pravidelne monitoruje priamu zahraničnú investíciu s cieľom zabezpečiť, aby naďalej spĺňala podmienky stanovené v článku 18. Zahraničný investor na tento účel pravidelne podáva investičnému orgánu správy o dodržiavaní podmienok.

2.Na žiadosť Komisie zašle investičný orgán Komisii správy investora predložené podľa odseku 1 spolu s vlastným posúdením každej správy.

3.Investičný orgán stanoví sankcie v prípade nedodržania ustanovení tejto kapitoly, najmä ak zahraniční investori alebo investície nespĺňajú tieto požiadavky:

a)požiadavky na oznamovanie v súlade s článkom 19;

b)podmienky stanovené v článku 18;

c)povinnosti monitorovania stanovené v tomto článku.

4.V prípade porušenia podľa odseku 3 písm. a) sankcie stanovené investičným orgánom nesmú byť nižšie ako 5 % priemerného denného súhrnného obratu podniku zahraničného investora.

V prípade porušenia podľa odseku 3 písm. a), ak je zahraničný investor súkromnou osobou, investičný orgán stanoví pokutu vo výške aspoň 5 % hodnoty investície.

Sankcie stanovené investičným orgánom musí byť účinné a primerané porušeniam stanoveným v odseku 3.

Investičný orgán bez zbytočného odkladu informuje Komisiu o akomkoľvek nedodržaní uvedenom v odseku 3 a o následných uložených sankciách.

Článok 23 
Monitorovanie zo strany Komisie

1.Na účely článku 17 Komisia monitoruje celosvetovú výrobnú kapacitu každého zo vznikajúcich strategických odvetví, pričom vychádza z existujúcich vykonaných monitorovacích činností, najmä podľa nariadenia (EÚ) 2024/1735.

2.Komisia poskytne a uverejní aktualizované informácie o poslednom roku, za ktorý sú k dispozícii údaje za každé zo vznikajúcich strategických odvetví uvedených v článku 17 ods. 2.

Ak sa Komisia rozhodne posúdiť priamu zahraničnú investíciu podľa článku 21, môže rozhodnutím uložiť sankcie, ak zahraničný investor vo svojom oznámení poskytne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie alebo ak neposkytne informácie potrebné na to, aby Komisia vykonala svoju povinnosť preskúmania.

Sankcie uložené Komisiou nepresiahnu 5 % priemerného denného obratu zahraničného investora alebo v prípade súkromného zahraničného investora 5 % hodnoty investície.

Článok 24 
Delegovanie právomoci

1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 tohto nariadenia s cieľom doplniť zoznam vznikajúcich strategických odvetví, na ktoré sa má vzťahovať táto kapitola, o odvetvia kritické pre hospodársku bezpečnosť Únie vrátane emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b), d), e), g), h), j), k), n), p) a s) nariadenia (EÚ) 2024/1735, technológií jadrového palivového cyklu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2024/1735, technológií elektrického pohonu v doprave uvedených v článku 4 ods. 1 písm. r) nariadenia (EÚ) 2024/1735 a s výnimkou digitálnych technológií, umelej inteligencie, kvantových technológií a polovodičov.

Týmito delegovanými aktmi nie sú dotknuté iné akty Únie, ktorými sa stanovujú investičné kritériá pre tieto odvetvia.

2.Delegované akty uvedené v odseku 1 sa zakladajú na týchto faktoroch:

a)posúdenie toho, či by úprava zoznamu vznikajúcich strategických odvetví neprimerane odrádzala od priamych zahraničných investícií v Únii;

b)počet priamych zahraničných investícií v tomto odvetví s prihliadnutím na ich prínos k bezpečnosti dodávok Únie a ich pridanú hodnotu pre hospodárstvo Únie;

c)situácia na trhu a podmienky na úrovni Únie vrátane narušení dodávateľského reťazca;

d)technologický vývoj a konkurencieschopnosť Únie v tomto odvetví v porovnaní s tretími krajinami;

e)závislosť dodávateľského reťazca v príslušnom odvetví od jednej alebo viacerých krajín.

3.V delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 1 sa uvedie:

a)prahová hodnota uvedená v článku 17 ods. 1 pre každé z týchto dodatočných odvetví;

b)či sú investičné podmienky uvedené v článku 18 primerané a potrebné na splnenie cieľov tohto nariadenia vo vzťahu k dotknutému odvetviu, a ak nie, ktoré z uvedených kritérií sa majú uplatňovať.

KAPITOLA V
OBLASTI AKCELERÁCIE PRIEMYSELNEJ VÝROBY

Článok 25 
Určenie vnútroštátnych oblastí akcelerácie priemyselnej výroby

1.Členské štáty do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] určia aspoň jednu oblasť akcelerácie priemyselnej výroby na svojom území s cieľom vytvoriť klastre projektov priemyselnej výroby v jednom alebo viacerých strategických odvetviach uvedených v prílohe I.

2.Členské štáty určia oblasti akcelerácie priemyselnej výroby rozhodnutím, ktoré sa zakladá na týchto prvkoch:

a)vplyv výroby v príslušnej oblasti akcelerácie priemyselnej výroby na bezpečnosť dodávok Únie pre strategické odvetvia uvedené v prílohe I;

b)potenciál príslušnej oblasti akcelerácie priemyselnej výroby podporiť využívanie výrobnej kapacity v strategických odvetviach uvedených v prílohe I, posilniť hodnotové reťazce Únie a inovačný potenciál Únie, aby sa urýchlili udržateľné výrobno-priemyselné činnosti vrátane dekarbonizácie a obehových obchodných postupov, a podporiť fungovanie vnútorného trhu v súlade so strategickými projektmi a inými iniciatívami, ako sú napríklad aj akceleračné údolia emisne neutrálneho priemyslu, vykonávanými podľa iných právnych predpisov Únie;

c)počet MSP a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré by mali prospech z ustanovení tejto kapitoly v príslušnej oblasti akcelerácie priemyselnej výroby;

d)úroveň rozvoja regiónov daného členského štátu vrátane najmenej rozvinutých oblastí, prechodných regiónov a regiónov v procese priemyselnej transformácie.

3.Pri určovaní oblastí akcelerácie priemyselnej výroby členské štáty:

a)vymedzia jasný geografický rozsah pre danú akceleračnú oblasť;

b)uprednostnia lokality, v ktorých sa neočakáva, že zavedenie projektov priemyselnej výroby v konkrétnom odvetví alebo odvetviach bude mať významný vplyv na životné prostredie;

c)uprednostnia lokality mimo lokalít sústavy Natura 2000 a mimo oblastí určených vo vnútroštátnych systémoch ochrany prírody a biodiverzity, ako aj ďalších oblastí identifikovaných na základe máp citlivosti a mimo chránených oblastí uvedených v článku 6 smernice 2000/60/ES;

d)zohľadnia klimatické riziká v určených oblastiach;

e)uprednostnia umelé a zastavané plochy, priemyselné areály a opustené priemyselné pozemky, ako aj strategické projekty, ktoré už boli identifikované podľa iných právnych predpisov Únie.

4.Pri určovaní oblastí akcelerácie priemyselnej výroby členské štáty podľa vhodnosti zohľadnia tieto aspekty:

a)infraštruktúrne potreby danej akceleračnej oblasti;

b)finančné potreby výrobného priemyslu nachádzajúceho sa v danej akceleračnej oblasti a v náležitých prípadoch možnosť podporovať tento priemysel v súlade s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci;

c)potreby dodávateľského reťazca v danej akceleračnej oblasti a základné materiály, najmä druhotné materiály, potrebné na výrobné činnosti;

d)uskutočniteľnosť prepojenia danej akceleračnej oblasti s dostatočnými dodávkami nízkouhlíkovej energie s cieľom urýchliť priemyselnú výrobnú činnosť;

e)potreby zručností, trendy v oblasti nedostatku pracovnej sily a zamestnanosti a podporné opatrenia na dosiahnutie primeranej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností miestnej pracovnej sily;

f)prípadnú potrebu odstrániť znečistenie v danej akceleračnej oblasti s cieľom uľahčiť začatie nových priemyselných činností;

g)výskumné a inovačné potreby na akceleráciu výrobno-priemyselnej činnosti v tejto oblasti;

h)príslušné informácie špecifické pre danú lokalitu, ktoré odvetvie zverejnilo, vrátane podnikových plánov klimatickej transformácie, súvisiacich cieľov a opatrení, investičných potrieb a požadovaných podporných politických rámcov.

5.Plány alebo programy na určenie oblastí akcelerácie priemyselnej výroby podliehajú pred ich prijatím environmentálnemu hodnoteniu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES 63 a ak pravdepodobne budú mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podliehajú príslušnému posudzovaniu podľa článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS 64 a v náležitých prípadoch príslušnému posudzovaniu s cieľom dosiahnuť súlad s článkom 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 65 .

6.Členské štáty informujú Komisiu o určení oblasti akcelerácie priemyselnej výroby do 30 dní od prijatia príslušného rozhodnutia.

Článok 26 
Základné podmienky

Členské štáty prijmú v náležitých prípadoch tieto opatrenia na uľahčenie rozvoja oblastí akcelerácie priemyselnej výroby:

a)podporia financovanie projektov v akceleračných oblastiach tým, že zabezpečia koordináciu medzi orgánmi a zefektívnia vnútorné postupy v synergii s programami Únie a v náležitých prípadoch v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci, pričom zohľadnia účasť MSP a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou;

b)podporia investície do výskumu a inovácií s cieľom zvýšiť inovačný potenciál a posilniť konkurencieschopnosť a technologické prvenstvo Únie v akceleračných oblastiach;

c)vykonajú a aspoň každé tri roky preskúmajú komplexnú analýzu energetických potrieb každej akceleračnej oblasti a určí požadovanú kapacitu energetickej infraštruktúry na riadne fungovanie a rozvoj projektov priemyselnej výroby v danej akceleračnej oblasti.

Takáto analýza sa vykoná aspoň pri určovaní oblasti akcelerácie priemyselnej výroby a pre míľniky rokov 2030, 2040 a 2050, čím sa zabezpečí súlad s procesom dekarbonizácie Únie;

d)zabezpečia, aby sa v plánoch rozvoja siete, ktoré vypracovali prevádzkovatelia prenosových sústav podľa článku 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 66 a prevádzkovatelia distribučných sústav podľa článku 32 smernice (EÚ) 2019/944, náležite zohľadnila analýza vypracovaná podľa písmena c) tohto odseku, pričom zohľadnia potenciál anticipačných investícií na uspokojenie budúcich potrieb sústavy;

e)v rámci Európskej rady pre kritické suroviny zriadenej článkom 35 nariadenia (EÚ) 2024/1252 si vymieňajú informácie o príslušných dodávateľských reťazcoch, identifikujú potenciálne prekážky a posilňujú koordináciu medzi akceleračnými oblasťami v otázkach kritických surovín;

f)podporujú subjekty v akceleračných oblastiach a v relevantných prípadoch uľahčujú ich účasť na mechanizme spoločného nákupu zriadenom článkom 25 nariadenia (EÚ) 2024/1252, a to aj poskytovaním usmernení, podpory a informácií s cieľom zabezpečiť ich účinné zapojenie;

g)podporujú rozvoj a dostupnosť vysokokvalifikovanej pracovnej sily a poskytujú vhodné príležitosti na odbornú a učňovskú prípravu, čím sa v uvedených akceleračných oblastiach prispeje k tvorbe vysokokvalitných pracovných miest;

h)v rámci Osobitnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu, zriadenej v oznámení COM/2020/102 67 si vymieňajú informácie o potrebných zručnostiach, potenciálnom nedostatku týchto zručností a najlepších postupoch uplatňovaných v akceleračných oblastiach;

i)zabezpečujú synergie a podporujú prínosy poskytované v rámci Paktu o zručnostiach 68 alebo subjekty zriadené v akceleračných oblastiach s osobitným dôrazom na rozsiahle partnerstvá v oblasti zručností a regionálne partnerstvá v oblasti zručností, ktoré sú v ňom zahrnuté.

Článok 27 
Postupy udeľovania povolení v akceleračných oblastiach

1.Pre každú určenú oblasť akcelerácie priemyselnej výroby členské štáty pripravia a vydajú súhrnné základné povolenie, ktorým sa povolia priemyselné činnosti nachádzajúce sa v tejto oblasti. Toto súhrnné základné povolenie pokrýva povolenia a administratívne schválenia požadované pre projekty priemyselnej výroby nachádzajúce sa v danej akceleračnej oblasti s výnimkou povolení, ktoré sú špecifické pre dané zariadenie.

2.Pred vydaním súhrnného základného povolenia uvedeného v odseku 1 členské štáty vykonajú všetky potrebné posúdenia vrátane príslušných environmentálnych hodnotení, plánovacích postupov a hodnotení uplatniteľných na úrovni akceleračnej oblasti. Členské štáty zohľadnia hodnotenie vykonané podľa článku 25 ods. 5.

3.Pre projektov priemyselnej výroby nachádzajúcich sa v oblasti akcelerácie priemyselnej výroby sa vyžaduje, aby boli vybavené len tými dodatočnými povoleniami alebo schváleniami, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti súhrnného základného povolenia uvedeného v odseku 1.

4.Všetky projekty priemyselnej výroby nachádzajúce sa v akceleračnej oblasti sa považujú za strategické projekty prispievajúce k odolnosti a dekarbonizácii alebo efektívnemu využívaniu zdrojov na účely [článku 14 návrhu nariadenia o urýchlení environmentálneho hodnotenia]. Uplatňujú sa body 1, 2 a 3 prílohy k uvedenému nariadeniu.

KAPITOLA VI 
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28 
Hodnotenie

Komisia do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každé tri roky vykoná hodnotenie tohto nariadenia a jeho prínosu k fungovaniu vnútorného trhu. V tomto hodnotení sa posudzujú tieto faktory:

a)pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov uvedených v článku 1, najmä pokiaľ ide o odolnosť, hospodársku bezpečnosť a dekarbonizáciu priemyselnej výroby;

b)pokrok dosiahnutý pri plnení cieľa industrializácie podľa článku 2 s prihliadnutím na výzvy a príležitosti na vnútornom trhu a svetových trhoch;

c)súvisiace administratívne náklady, hospodárske vplyvy na odberateľské (downstream) odvetvia, malé a stredné podniky a verejné rozpočty.

Článok 29 
Preskúmanie

Komisia do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] posúdi potrebu zmeny kapitol III a IV. Komisia môže predložiť legislatívny návrh s cieľom zrušiť alebo zmeniť toto nariadenie. Toto preskúmanie sa vykonáva pravidelne každé tri roky po prvom preskúmaní.

Komisia pri tomto preskúmavaní venuje osobitnú pozornosť účinnosti tohto nariadenia a pretrvávaniu okolností, ktoré odôvodňujú prijatie tohto nariadenia, ako aj potrebe zaviesť požiadavky na pôvod v Únii pre výrobky z určitých odvetví kritických pre hospodársku bezpečnosť Únie, najmä pokiaľ ide o stavbu lodí a železničných koľajových vozidiel.

Článok 30 
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8, 9, 10, 16 a 24 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 9, 10, 16 a 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 8, 9, 10, 16 a 24 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 31 
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 32 
Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na sankcie uplatniteľné pri porušení ustanovení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá má na ne vlyv.

Článok 33 
Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1724

Prílohy I a II k nariadeniu (EÚ) 2018/1724 sa menia v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu.

Článok 34 
Zmeny nariadenia (EÚ) 2024/1735

Nariadenie (EÚ) 2024/1735 sa mení takto:

(1)V článku 3 sa dopĺňajú tieto body 34, 35 a 36:

a)„(34) „priemyselná batéria“ je priemyselná batéria vymedzená v článku 3 ods. 1 bode 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542*;

b)(35) „stacionárny batériový systém uskladňovania energie“ je stacionárny batériový systém uskladňovania energie vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 15 nariadenia (EÚ) 2023/1542;

c)(36) „hydraulické tepelné čerpadlo“ je tepelný zdroj na vykurovanie priestoru využívajúci okolité teplo zo vzduchu, vody alebo zeme ako zdroja energie a/alebo odpadové teplo na výrobu tepla a vykurovanie priestoru prostredníctvom vodného okruhu.“

___

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 z 12. júla 2023 o batériách a odpadových batériách, ktorým sa mení smernica 2008/98/ES a nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje smernica 2006/66/ES (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1542/oj).;

(2)V článku 9 sa dopĺňa tento odsek 14:

„14. Všetky projekty výroby emisne neutrálnych technológií sa považujú za strategické projekty prispievajúce k odolnosti a dekarbonizácii alebo efektívnemu využívaniu zdrojov na účely článku 14 ods. 1 [návrhu nariadenia o urýchlení environmentálneho hodnotenia].“;

(3)Článok 25 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade postupov verejného obstarávania, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ alebo 2014/25/EÚ, ak sú súčasťou predmetu zákazky emisne neutrálne technológie uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) až d), h) a i) tohto nariadenia, alebo zákazky na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesie na stavebné práce zahŕňajú uvedenú technológiu, verejní obstarávatelia a obstarávatelia uplatňujú minimálne povinné požiadavky týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti stanovené vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 5 tohto článku.“;

b)V odseku 7 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Prínos ponuky k odolnosti sa zohľadňuje v prípade postupov verejného obstarávania, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a koncesií na stavebné práce uvedených v odseku 1 v súlade s týmto odsekom.“

c)V odseku 7 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) povinnosť nedodávať počas trvania zákazky viac ako 50 % hodnoty konečného výrobku konkrétnej emisne neutrálnej technológie uvedenej v tomto odseku z každej jednotlivej tretej krajiny určenej Komisiou;“

d)V odseku 7 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) povinnosť počas trvania zákazky, aby úspešný uchádzač alebo subdodávateľ z každej jednotlivej tretej krajiny určenej Komisiou priamo dodával alebo poskytoval najviac 50 % hodnoty všetkých hlavných špecifických komponentov špecifickej emisne neutrálnej technológie uvedenej v tomto odseku;“;

(4)Vkladá sa tento článok 25a:

„Článok 25a 
Požiadavky na pôvod v prípade postupov verejného obstarávania

1.V prípade postupov verejného obstarávania uvedených v prílohe II verejní obstarávatelia a obstarávatelia vylúčia z prístupu k takýmto postupom obstarávania ponuky predložené hospodárskymi subjektmi vlastnenými alebo kontrolovanými subjektom usadeným v tretích krajinách, ktoré neuzavreli medzinárodnú dohodu s Úniou zaručujúcu takýto prístup.

2.V prípade postupov verejného obstarávania uvedených v prílohe II verejní obstarávatelia a obstarávatelia uplatňujú požiadavky na pôvod v Únii, ktoré sú v nej stanovené. Požiadavky týkajúce sa konkrétnych hlavných špecifických komponentov sa uplatňujú len v rozsahu, v akom sú tieto komponenty zahrnuté do konečného výrobku.

3.Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa môžu rozhodnúť neuplatniť jednu alebo viacero požiadaviek stanovených v prílohe II, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)požadované výrobky môže dodať len jeden konkrétny hospodársky subjekt, pričom neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, a absencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov postupov verejného obstarávania;

b)neboli predložené žiadne vhodné ponuky ani žiadne vhodné žiadosti o účasť, a to ani v reakcii na podobný predchádzajúci postup verejného obstarávania, ktorý začal ten istý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ počas dvoch rokov pred začatím plánovaného nového postupu verejného obstarávania;

c)ich uplatňovanie by verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa zaväzovalo nadobudnúť tovar, služby alebo práce, s ktorými sú spojené neprimerané náklady, alebo by viedlo k technickej nezlučiteľnosti pri prevádzke a údržbe. Za neprimerané môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia považovať rozdiely v nákladoch, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych a transparentných údajov presiahne 25 %;

d)ich uplatňovanie by viedlo k značným oneskoreniam pri realizácii projektu z dôvodu nedostupnosti požadovaných komponentov alebo konečných výrobkov. Za významné možno považovať oneskorenia, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych, transparentných a overiteľných údajov presiahnu sedem mesiacov.

4.Verejní obstarávatelia vyžadujú od hospodárskych subjektov dodávajúcich výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto článku, aby predložili vlastné vyhlásenie alebo rovnocenný dokument preukazujúci súlad s požiadavkami stanovenými v tomto článku.“

(5)Článok 26 sa mení takto:

a)Nadpis sa nahrádza takto: „Aukcie emisne neutrálnych technológií“

b)Odsek 1 sa mení takto:

Úvodný text sa nahrádza takto:

„Pri navrhovaní aukcií emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) až g), i) a j) členské štáty zahrnú:“

V písmene a) sa dopĺňa tento bod iv):

„(iv) vysokorizikových dodávateľov vymedzených v článku 2 bode 39 nariadenia xxxx/xxxx [CSA2]: V prípade aukcií, ktoré zahŕňajú systémy kontroly, systémy kontroly riadenia, systémy kontroly dohľadu a získavania údajov, systémy vzdialeného prístupu alebo firewally, sa dodávatelia identifikovaní ako vysokorizikoví dodávatelia v súlade s nariadením xxxx/xxxx [CSA2] nezúčastňujú na týchto procesoch:

1.dodávanie týchto výrobkov alebo systémov;

2.návrh, vývoj alebo výroba týchto výrobkov alebo systémov;

3.riadenie, kontrola alebo prevádzka týchto výrobkov alebo systémov;

4.vývoj, údržba, prevádzka alebo aktualizácia ich softvéru;“

Písmeno b) sa nahrádza takto: „predbežné kvalifikačné kritériá alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v odsekoch 2 a 2a“.

c)Vkladá sa tento odsek 2a: „2a Ak sú súčasťou predmetu aukcií emisne neutrálne technológie uvedené v prílohe II, členské štáty zahrnú predbežné kvalifikačné kritériá alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v prílohe II. Požiadavky týkajúce sa konkrétnych hlavných špecifických komponentov sa uplatňujú len v rozsahu, v akom sú tieto komponenty zahrnuté do konečného výrobku.

d)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Komisia je splnomocnená prijať vykonávací akt, v ktorom bližšie určí predbežné kvalifikačné kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v odseku 1 písm. a) bodoch i), ii) a iii) a v odseku 2.“

e)Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Členské štáty priradia každému z kritérií uvedených v odsekoch 2 a 2a, ak sa tieto kritériá uplatňujú ako kritériá na vyhodnotenie ponúk, váhu 5 % a kombinovanú váhu 15 % až 30 % kritérií na vyhodnotenie ponúk. Tým nie je dotknutá možnosť priradiť kritériám uvedeným v odseku 2 štvrtom pododseku vyššiu váhu v súlade s akýmkoľvek limitom pre necenové kritériá stanoveným v pravidlách štátnej pomoci.“.

f)Odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby uplatňovali jedno alebo viaceré predbežné kvalifikačné kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v odseku 1 písm. a) bodoch i), ii) a iii) a v odseku 1 písm. b), ak by uplatňovanie týchto kritérií viedlo k neprimeraným nákladom alebo značným oneskoreniam pri realizácii projektu z dôvodu nedostupnosti požadovaných komponentov alebo konečných výrobkov. Za neprimerané môžu členské štáty považovať rozdiely v nákladoch, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych a overiteľných údajov presiahnu 20 % za aukciu. Za významné možno považovať oneskorenia, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych, transparentných a overiteľných údajov presiahnu sedem mesiacov.“

g)Odsek 7 sa nahrádza takto: „7. Odseky 1 až 5 sa uplatňujú aspoň na 40 % množstva obchodovaného vo forme aukcie ročne na členský štát alebo aspoň na 8 GW ročne na členský štát. Odsek 1 písm. a) body ii) a iv) sa uplatňujú na 100 % množstva obchodovaného formou aukcie na členský štát.“

h)V odseku 8 sa úvodný text nahrádza takto: „Komisia do 31. decembra 2027 vykoná komplexné posúdenie uplatňovania kritérií uvedených v odseku 2 a ich vplyvu na urýchlené zavádzanie technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia do 31. decembra 2029 a potom každé dva roky komplexne posúdi uplatňovanie kritérií uvedených v odsekoch 2 a 2a a ich vplyvu na urýchlené zavádzanie technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia posúdi najmä vplyv týchto kritérií na:“

(6)Vkladajú sa nasledujúce články 28a až 28h:

„Článok 28a 
Požiadavky na pôvod v prípade iných foriem verejnej intervencie

1.Bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, podporné schémy uvedené v prílohe II zahŕňajú požiadavky v nej stanovené. Požiadavky týkajúce sa konkrétnych hlavných špecifických komponentov sa uplatňujú len v rozsahu, v akom sú tieto komponenty zahrnuté do konečného výrobku.

2.Pri navrhovaní a vykonávaní schémy podľa odseku 1 orgán posúdi splnenie požiadaviek na základe otvoreného, nediskriminačného a transparentného postupu.

3.Ak sa poskytne dodatočná finančná kompenzácia, nesmie presiahnuť 15 % nákladov spotrebiteľa na konečný výrobok vrátane prípadných nákladov na dopravu a inštaláciu s výnimkou schém zameraných na občanov žijúcich v energetickej chudobe vymedzenej v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 69 , v prípade ktorých je limit 20 %.

Článok 28b 
Obmedzenia pre vysokorizikových dodávateľov v prípade iných foriem verejnej intervencie

V prípade podporných schém v rozsahu pôsobnosti článkov 28 a 28a, ktoré zahŕňajú systémy kontroly, systémy kontroly riadenia, systémy kontroly dohľadu a získavania údajov, systémy vzdialeného prístupu alebo firewally, členské štáty tieto schémy koncipujú tak, aby zabezpečili, že príjemcovia budú oprávnení na schému len vtedy, ak dodávatelia identifikovaní ako vysokorizikoví dodávatelia v súlade s nariadením xxxx/xxxx [CSA2] nie sú zapojení do týchto procesov:

a)dodávanie týchto výrobkov alebo systémov;

b)návrh, vývoj alebo výroba týchto výrobkov alebo systémov;

c)riadenie, kontrola alebo prevádzka týchto výrobkov alebo systémov;

d)vývoj, údržba, prevádzka alebo aktualizácia ich softvéru.

Článok 28c 
Požiadavky na pôvod v Únii v prípade podpory členských štátov na výstavbu a výrobu emisne neutrálnych technológií

1.Bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie členské štáty pri podpore výstavby alebo výroby konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu zabezpečia, aby boli splnené požiadavky na pôvod v Únii stanovené v uvedenej prílohe. Požiadavky týkajúce sa konkrétnych hlavných špecifických komponentov sa uplatňujú len v rozsahu, v akom sú tieto komponenty zahrnuté do konečného výrobku.

2.Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť jednu alebo viacero požiadaviek uvedených v odseku 1, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)požadované komponenty môže dodať len jeden konkrétny hospodársky subjekt, pričom neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, a absencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov postupov verejného obstarávania;

b)ich uplatňovanie by viedlo k neprimeraným nákladom alebo technickej nezlučiteľnosti pri prevádzke alebo údržbe. Za neprimerané možno považovať rozdiely v nákladoch, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych a transparentných údajov presiahnu 25 %;

c)ich uplatňovanie by ohrozilo projekt alebo by viedlo k značným oneskoreniam pri realizácii projektu z dôvodu nedostupnosti požadovaných komponentov alebo konečných výrobkov. Za významné možno považovať oneskorenia, ktoré podľa odhadu na základe objektívnych, transparentných a overiteľných údajov presiahnu sedem mesiacov.

3.Bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie členské štáty pri podpore výroby konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, ktoré zahŕňajú systémy kontroly, systémy kontroly riadenia, systémy kontroly dohľadu a získavania údajov, systémy vzdialeného prístupu alebo firewally, zabezpečia, aby dodávatelia identifikovaní ako vysokorizikoví dodávatelia v súlade s nariadením xxxx/xxxx [CSA2], neboli zapojení do týchto procesov:

a)dodávanie týchto výrobkov alebo systémov;

b)návrh, vývoj alebo výroba týchto výrobkov alebo systémov;

c)riadenie, kontrola alebo prevádzka týchto výrobkov alebo systémov;

d)vývoj, údržba, prevádzka alebo aktualizácia ich softvéru.

Článok 28d 
Pôvod v Únii

1.Na účely článkov 25a, 26, 28a a 28c sa pojem „obsah s pôvodom v Únii“ vzťahuje na obsah, ktorý má pôvod v Únii.

2.Pôvod tovaru a komponentov sa určuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013.

Článok 28e

Obsah rovnocenný s obsahom s pôvodom v Únii vo verejnom obstarávaní

1.Pokiaľ ide o požiadavky na pôvod v Únii uvedené v článku 25a, obsah, ktorý má pôvod v tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu alebo colnej únie alebo ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní, ak z takejto dohody vyplývajú príslušné povinnosti Únie, sa považuje za obsah s pôvodom v Únii.

2.Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 44 s cieľom úplne alebo čiastočne vylúčiť tretiu krajinu z rozsahu pôsobnosti odseku 1 na základe ktoréhokoľvek z týchto kritérií:

a)uvedená tretia krajina neposkytla národné zaobchádzanie týkajúce sa výrobkov alebo subjektov Únie podľa dohôd uvedených v odseku 1 v súvislosti s ktoroukoľvek z emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 ods. 1;

b)takéto vylúčenie je odôvodnené ako prevencia závislostí alebo akéhokoľvek iného vývoja, ktorý môže ohroziť bezpečnosť dodávok dotknutých výrobkov v Únii;

c)takéto vylúčenie je odôvodnené na základe akejkoľvek inej výnimky podľa uplatniteľnej dohody.

Článok 28f

Obsah rovnocenný s obsahom s pôvodom v Únii v aukciách

3.Pokiaľ ide o požiadavky na pôvod v Únii uvedené v článku 26, obsah, ktorý má pôvod v tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu alebo colnej únie, sa považuje za obsah s pôvodom v Únii.

4.Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 44 s cieľom úplne alebo čiastočne vylúčiť tretiu krajinu z rozsahu pôsobnosti odseku 1 na základe ktoréhokoľvek z týchto kritérií:

a)uvedená tretia krajina neposkytla národné zaobchádzanie týkajúce sa výrobkov alebo subjektov Únie podľa dohôd uvedených v odseku 1 v súvislosti s ktoroukoľvek z emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 ods. 1;

b)takéto vylúčenie je odôvodnené ako prevencia závislostí alebo akéhokoľvek iného vývoja, ktorý môže ohroziť bezpečnosť dodávok dotknutých výrobkov v Únii;

c)takéto vylúčenie je odôvodnené na základe akejkoľvek inej výnimky podľa uplatniteľnej dohody.

Článok 28g

Obsah rovnocenný s obsahom s pôvodom v Únii v iných formách verejnej intervencie

1.    Pokiaľ ide o požiadavky na pôvod v Únii stanovené v článku 28a, obsah, ktorý má pôvod v tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu alebo colnej únie, sa považuje za obsah s pôvodom v Únii.

2. Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 44 s cieľom úplne alebo čiastočne vylúčiť tretiu krajinu z rozsahu pôsobnosti odseku 1 na základe ktoréhokoľvek z týchto kritérií:

a)uvedená tretia krajina neposkytla národné zaobchádzanie týkajúce sa výrobkov alebo subjektov Únie podľa dohôd uvedených v odseku 1 v súvislosti s ktoroukoľvek z emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 ods. 1;