EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 9. 2025
COM(2025) 476 final
2025/0268(NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa zriaďuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky na obdobie 2028 – 2034 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/101
{SWD(2025) 255 final} - {SWD(2025) 256 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Jadrová elektráreň Ignalina v blízkosti mesta Visaginas pozostáva z dvoch kanálových reaktorov s veľkým výkonom (reaktory RBMK-1500), rovnakého typu ako reaktor v Černobyle. Vyradenie tejto elektrárne z prevádzky pomôže zvýšiť jadrovú bezpečnosť v regióne a v celej EÚ.
Na tento účel je všeobecným cieľom programu Ignalina (ďalej len „program“) pomôcť Litve pri riešení bezpečnostných výziev spojených s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky. Program má aj značný potenciál na vytváranie znalostí a podporu členských štátov EÚ a prípadne tretích krajín pri ich vlastných činnostiach vyraďovania z prevádzky, najmä tých, ktoré sa týkajú jadrových reaktorov moderovaných grafitom.
Program sa realizoval od začiatku 21. storočia počas niekoľkých období finančného plánu a podľa prebiehajúcej revízie plánu vyraďovania z prevádzky by sa mali činnosti ukončiť v roku 2049. Vyraďovanie týchto reaktorov z prevádzky je prvou činnosťou svojho druhu a zahŕňa technicky náročné riešenia, ako napríklad demontáž grafitových aktívnych zón a následné nakladanie so značným objemom ožiareného grafitu.
Zámerom programu je dosiahnuť niekoľko kľúčových míľnikov, a to s pomocou finančných prostriedkov z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Patria medzi ne: i) dokončenie demontáže hornej a dolnej časti aktívnej zóny reaktora na bloku 1; ii) začatie zmluvy o demontáži centrálnych častí aktívnych zón reaktorov a iii) začatie zmluvy o návrhu a výstavbe zariadenia na dočasné uskladnenie grafitu. Na riešenie hlavných zostávajúcich otázok týkajúcich sa radiačnej bezpečnosti v súvislosti s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky však bude potrebný značný objem dodatočných finančných prostriedkov.
Program vznikol počas rokovaní o pristúpení Litvy k Európskej únii. Záväzok Litvy uzatvoriť a následne vyradiť z prevádzky dva jadrové reaktory sovietskeho typu do dohodnutého termínu je zakotvený v Zmluve o pristúpení Litvy. Ako akt solidarity a uznávajúc dlhodobý charakter vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, ako aj s tým spojené mimoriadne finančné zaťaženie sa Európska únia zaviazala v protokole č. 4 k Zmluve o pristúpení Litvy poskytnúť na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky primeranú finančnú pomoc na základe skutočných platobných potrieb a prijímajúcej kapacity.
Záväzok uzatvoriť reaktory uvedený v zmluve o pristúpení Litva včas splnila. Na základe ustanovení protokolu č. 4 k Zmluve o pristúpení Litvy týkajúceho sa jadrovej elektrárne Ignalina Rada Európskej únie v súvislosti s vyraďovaním z prevádzky postupne prijala nariadenia, ktoré sa vzťahujú na obdobie po roku 2006, . Pri svojom vzniku získal program Ignalina okrem finančnej podpory EÚ aj podporu medzinárodných darcov (členských štátov EÚ, Nórska a Švajčiarska), ktorí prispeli do Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky spravovaného Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Zámer programu sa v priebehu rokov upravoval s cieľom lepšie riešiť potreby a zaistiť bezpečné vyraďovanie zariadenia z prevádzky. Pôvodne a do roku 2013 bola pomoc EÚ určená na podporu Litvy pri odstavení a vyradení príslušných reaktorov z prevádzky, ako aj na riešenie následkov predčasného uzavretia tejto jadrovej elektrárne. V roku 2014 sa však rozsah pôsobnosti programu zúžil len na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, t. j. na opatrenia súvisiace s bezpečnosťou. Pre ďalšiu fázu sa odporúča, aby sa program zameriaval aj na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, ktoré zahŕňajú aspekty radiačnej bezpečnosti.
Nakladanie s vyhoretým palivom po jeho bezpečnom dočasnom uskladnení (čo sa vďaka programu úspešne realizovalo) a nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v hlbinnom geologickom úložisku nepatria do rozsahu pôsobnosti programu a sú naďalej zodpovednosťou členského štátu podľa príslušnej smernice Rady 2011/70/Euratom o zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.
Pokiaľ ide o súčasný VFR, hlavný všeobecný cieľ bude doplnený cieľom šíriť znalosti (získané v rámci programu) o procese vyraďovania z prevádzky vo všetkých členských štátoch EÚ a v prípade potreby aj v tretích krajinách, čím sa zvýši pridaná hodnota EÚ vyplývajúca z programu.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Rozpočtom EÚ by sa mala zaistiť bezpečná a chránená Európska únia s najvyššou úrovňou jadrovej bezpečnosti, v ktorej sa budú vymieňať znalosti, skúsenosti a zručnosti získané počas činností vyraďovania z prevádzky a v ktorej sa budú všetkým členským štátom EÚ a v prípade potreby aj tretím krajinám, ktoré riadia programy vyraďovania z prevádzky, poskytovať produkty s explicitnými znalosťami o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach. Program pomoci pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky prispieva a bude naďalej prispievať k všetkým týmto cieľom. Hlavným výsledkom programu Ignalina je postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v Litve, ale aj v celej EÚ.
Program zapadá do regulačného rámca EÚ pre jadrovú bezpečnosť. Pre program sú obzvlášť dôležité: i) smernica Rady 2011/70/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom; ii) smernica Rady 2009/71/Euratom a jej zmena smernicou Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a iii) smernica Rady 2013/59/Euratom, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia. Zabezpečí sa súdržnosť, konzistentnosť a synergie programu s ostatnými politikami a programami Únie, najmä s nástrojom spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky [XXX].
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právny základ tohto programu je stanovený v protokole č. 4 Zmluvy o pristúpení z roku 2003, v ktorom sa uvádza, že Únia zo solidarity s Litvou poskytne primeranú doplnkovú pomoc Spoločenstva pre odstavovanie aj po roku 2006.
Tento právny základ potvrdil právny servis Rady Európskej únie v priebehu prijímania nariadenia Rady (EÚ) č. 1369/2013 a nariadenia Rady (EÚ) 2021/101.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Program Ignalina vychádza zo Zmluvy o pristúpení Litvy a predstavuje záväzok Európskej únie voči Litve. Program spadá do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu v zmysle smernice Rady 2011/70/Euratom.
Pridaná hodnota EÚ v rámci tohto programu bola od začiatku vymedzená z hľadiska jadrovej bezpečnosti a zmierňovania finančných následkov. Neexistencia spolufinancovania EÚ by pravdepodobne spomalila proces vyraďovania z prevádzky a viedla by k zníženiu priority programu v prospech iných vnútroštátnych programov a k strate vplyvu EÚ na bezpečnostné ciele, čo by následne mohlo ohroziť bezpečnosť pracovníkov, širokej verejnosti a životného prostredia. Program vo svojej terajšej fáze vývoja ešte stále prináša hodnotu v tejto súvislosti vzhľadom na zostávajúce aspekty radiačnej bezpečnosti. Jeho príspevok sa však v dôsledku pokroku pri vyraďovaní z prevádzky prirodzene zmenšuje.
Program môže poskytnúť pridanú hodnotu EÚ aj tým, že sa viac zameria na výmenu znalostí a pomôže členským štátom a prípadne aj tretím krajinám, ktoré čelia podobným výzvam, v súvislosti s ich plánmi vyraďovania z prevádzky. Príspevok programu k zabezpečeniu demontáže reaktorov jadrovej elektrárne Ignalina bude totiž znamenať, že sa získajú veľmi významné skúseností a know-how, ktoré môžu byť prínosom pre iné projekty vyraďovania z prevádzky a môžu viesť k zvýšeniu úrovne bezpečnosti v rámci EÚ aj mimo nej.
•Proporcionalita
V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (2028 – 2034) bude program zameraný na aspekty radiačnej bezpečnosti súvisiace s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, pri ktorých možno dosiahnuť najväčšiu pridanú hodnotu EÚ (t. j. postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v Litve, ale aj v celej EÚ).
•Výber nástroja
Podľa ex ante hodnotenia by sa cieľ návrhu najlepšie dosiahol prostredníctvom nariadenia, ktoré by malo formu existujúceho legislatívneho nástroja. Komisia preto navrhuje pokračovať vo vykonávaní programu nepriamym riadením prostredníctvom poverených subjektov kladne posúdených v rámci pilierov.
Okrem toho podľa priebežného hodnotenia programu súčasný systém (t. j. program Ignalina ako účelový výdavkový program) zabezpečuje účinné a efektívne vykonávanie programu, pričom faktormi úspechu sú jasne vymedzené úlohy a povinnosti a posilnený monitorovací rámec.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Podľa priebežného hodnotenia je súčasný program v súlade s politikami EÚ zameranými na zaistenie najvyššej úrovne jadrovej bezpečnosti. Podpora EÚ zabezpečuje, že v Litve sa stále realizuje stratégia okamžitej demontáže a bráni sa prenosu väčšiny zaťaženia na budúce generácie. Zároveň sa z historických dôvodov čiastočne odchyľuje od pravidla, že dotknutý členský štát musí niesť konečnú zodpovednosť za zabezpečenie primeraných finančných zdrojov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
Litva účinne a efektívne pokročila pri vyraďovaní svojich reaktorov z prevádzky v súlade s východiskom dohodnutým v roku 2020 (t. j. plánom vyraďovania z prevádzky). V programe však dochádza k určitým oneskoreniam, pretože sa vyskytli problémy a neúspechy vyplývajúce z jeho zložitosti. V súvislosti s tým však systém riadenia preukázal, že sa s takýmito výzvami dokáže vyrovnať.
V hodnotení sa takisto zistilo, že vďaka financovaniu z prostriedkov EÚ v rámci súčasného viacročného finančného rámca by sa mala úroveň bezpečnosti v tejto lokalite výrazne zlepšiť. V Litve bol hlavnou súčasťou vývoja na mieste stabilný pokrok, pokiaľ ide o: i) nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania z prevádzky a so starým odpadom; ii) demontáž systémov a komponentov v hornej a dolnej časti aktívnej zóny reaktora (nazývaných zóna R1 a zóna R2), ako aj rúrok v grafitových kanáloch a iii) prípravy na demontáž ožiareného grafitu z aktívnej zóny reaktorov, pričom ide o prvý projekt svojho druhu v dosiaľ nevídanom rozsahu.
V hodnotení sa takisto dospelo k záveru, že: i) sú potrebné cielené opatrenia na optimalizáciu plánu personálneho zabezpečenia v jadrovej elektrárni Ignalina a osobitný dôraz by sa mal klásť na kvalifikovanú pracovnú silu v kritických oblastiach, ako je verejné obstarávanie; ii) stanovením úrovne štátneho príspevku sa pomôže zvýšiť zodpovednosť a podporí sa prijímanie rozhodnutí o úspore nákladov zo strany prijímateľa; iii) hoci je konkrétna úroveň štátneho príspevku potrebná, nie je dostatočná na to, aby motivovala k včasnému a efektívnemu vyradeniu jadrovej elektrárne z prevádzky.
Vzhľadom na uvedené závery sa v navrhovanom právnom základe pre nasledujúci viacročný finančný rámec (2028 – 2034) zachová miera spolufinancovania stanovená v súčasnom právnom základe a zavedie sa cieľ optimalizovať organizáciu a personálne zabezpečenie jadrovej elektrárne Ignalina.
Podľa priebežného hodnotenia sa riadiacou štruktúrou zabezpečilo účinné a efektívne vykonávanie programu. Hlavnými faktormi úspechu boli jasne vymedzené úlohy a povinnosti a posilnený monitorovací rámec. V analýze sa identifikovali aj tieto oblasti pre ďalšie zlepšenie:
i)hlbšie zapojenie členského štátu na účely posilnenia zodpovednosti spolu s väčšou zodpovednosťou subjektu vykonávajúceho vyraďovanie z prevádzky (konečný prijímateľ);
ii)zefektívnenie postupov na zlepšenie aktuálnosti a účinnosti cyklu riadenia;
iii)lepšie zosúladenie s výkonnosťou ostatných programov vyraďovania z prevádzky.
Od začiatku programu sa finančná pomoc EÚ vykonáva prostredníctvom nepriameho riadenia. Komisia navrhuje pokračovať v tom, že sa plnením rozpočtu programu poveria súčasné poverené subjekty kladne posúdené v rámci pilierov.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Návrhom programov EÚ v rámci viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 predchádzalo sedem verejných konzultácií vrátane konzultácií o financovaní jednotného trhu z prostriedkov EÚ, spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi, financovaní konkurencieschopnosti z prostriedkov EÚ a vykonávaní financovania z prostriedkov EÚ s členskými štátmi a regiónmi. Konzultácie boli zamerané na širokú škálu zainteresovaných strán vrátane širokej verejnosti, podnikov, MSP, orgánov verejnej moci, príjemcov finančných prostriedkov EÚ, organizácií občianskej spoločnosti, akademickej obce a medzinárodných zainteresovaných strán.
Účastníci konzultácií sa zhodli na potrebe zefektívnenia investícií do konkurencieschopnosti a ďalších priorít EÚ, ktoré by boli doplnené investíciami do konkrétnych projektov v regiónoch EÚ, ktorými sa môžu podporiť rámcové podmienky, a to aj v záujme udržateľného rastu. Určité zainteresované strany napríklad zdôraznili potrebu podpory, ktorá by pomohla regiónom zvládnuť prechod na čistú energiu, zatiaľ čo iné vyzdvihli potrebu zvýšiť investície v znevýhodnených, odľahlých oblastiach a v oblastiach s úbytkom obyvateľstva alebo v oblastiach postihnutých štrukturálnymi zmenami.
•Získavanie a využívanie expertízy
Medzi dokumenty, ktoré slúžili ako podklady pri príprave programu pre nasledujúci viacročný finančný rámec, patria správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení a vykonávaní programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku a o programe JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom.
•Posúdenie vplyvu
V súlade s nariadením EÚ 2024/2509 o rozpočtových pravidlách a usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa pri programoch, ktoré zabezpečujú kontinuitu z hľadiska obsahu a štruktúry alebo majú relatívne malý rozpočet, nevyžaduje posúdenie vplyvu. V prípade týchto programov postačuje ex ante hodnotenie vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie. Na tento účel pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tomuto návrhu, spĺňa požiadavky Komisie týkajúce sa lepšej právnej regulácie a poskytuje analýzu potrebnú na prípravu návrhu.
Doteraz sa v Litve dosiahol významný pokrok. Je dôležité, aby sa program naďalej uprednostňoval na účely ďalšej podpory EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (2028 – 2034), keďže má potenciál priniesť významnú pridanú hodnotu EÚ tak z hľadiska bezpečnosti, ako aj z hľadiska získavania znalostí. Zachovaním programu Ignalina ako účelového výdavkového programu sa účinnejšie reaguje na potreby:
–využívania vplyvu EÚ na bezpečnostné ciele,
–dosiahnutia maximálnej miery získavania znalostí na účely vyraďovania jadrových reaktorov z prevádzky v celej EÚ i mimo nej.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Program sa v súčasnosti vykonáva prostredníctvom nepriameho riadenia, pričom sa využívajú implementujúce subjekty kladne posúdené v rámci pilierov. Podľa priebežného hodnotenia programu sa potvrdilo, že súčasná štruktúra zabezpečuje účinné a efektívne vykonávanie programu, a preto bude pokračovať v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci s niekoľkými zjednodušeniami vychádzajúcimi z poznatkov získaných z doterajšieho vykonávania.
V rámci programu sa bude naďalej využívať viacročné programovanie stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Viacročný podrobný plán vyraďovania z prevádzky sa bude používať ako východisko pre programovanie a monitorovanie, čím sa zlepší efektívnosť a aktuálnosť cyklu programovania. Tento plán sa môže pravidelne revidovať podľa požiadaviek litovských právnych predpisov a v závislosti od dosiahnutého pokroku. Okrem toho sa zjednoduší predkladanie výročných správ v súlade so spoločným rámcom výkonnosti pre rozpočet po roku 2027.
Vždy keď to bude možné, využijú sa aj možné synergie a komplementárnosti medzi programami vo viacročnom finančnom rámci.
•Základné práva
Program nemá žiadny vplyv na základné práva.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Navrhované rozpočtové prostriedky na obdobie 2028 – 2034 sú v objeme 678 000 000 EUR v bežných cenách. Vychádzajú z očakávaných ročných platieb stanovených v pláne vyraďovania z prevádzky, pričom sa zohľadňujú navrhované prahové hodnoty pre spolufinancovanie zo strany EÚ. Keďže sa vo východisku stanovuje takmer lineárna krivka pokroku, predpokladajú sa priebežné ročné plány záväzkov a plány platieb, ako sa uvádza v legislatívnom finančnom a digitálnom výkaze.
Akcie spolufinancované v rámci navrhovaného programu financovania vychádzajú z podrobného plánu vyraďovania z prevádzky zriadeného podľa nariadenia Rady č. 1369/2013. V rámci tohto plánu sa stanovuje rozsah pôsobnosti programu, konečný stav vyradenia z prevádzky a konečný termín. Týka sa činností vyraďovania z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov. Plán bol aktualizovaný v roku 2020 a nová revízia je naplánovaná na rok 2027 v súlade s litovskými právnymi predpismi.
Ľudské a administratívne zdroje potrebné na riadenie programu zostávajú nezmenené v porovnaní s predchádzajúcim programom.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Táto iniciatíva sa bude monitorovať prostredníctvom spoločného rámca výkonnosti pre rozpočet po roku 2027. Podľa tohto rámca by sa mala počas fázy vykonávania programu predložiť správa o vykonávaní. Okrem toho sa má vykonať retrospektívne hodnotenie v súlade s článkom 34 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Toto hodnotenie by sa malo uskutočniť v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a malo by byť založené na ukazovateľoch relevantných pre ciele programu.
Komisia v roku 2014 upravila riadenie programu vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 s cieľom stanoviť jasnejšie úlohy a povinnosti a zaviesť komplexnejšie požiadavky na plánovanie, monitorovanie a podávanie správ pre prijímateľov. Litva v súlade s týmto revidovaným prístupom k riadeniu vymenovala koordinátora programu (námestníka ministra alebo štátneho tajomníka), ktorý je na vnútroštátnej úrovni zodpovedný za plánovanie, koordináciu a monitorovanie programu vyraďovania z prevádzky. Zriadil sa aj výbor s funkciami monitorovania a podávania správ, ktorému spolupredsedá zástupca Komisie a koordinátor programu.
Okrem toho bol zriadený osobitný výbor pre riadenie demontáže aktívnych zón reaktora (projekt R3D), a to vzhľadom na dôležitosť tejto činnosti z hľadiska nákladov aj časového harmonogramu. Vzhľadom na značnú dĺžku procesu vyraďovania z prevádzky sa prijmú viacročné pracovné programy a rozhodnutia o financovaní, ako sa predpokladá v nariadení o rozpočtových pravidlách.
Komisia plánuje pokračovať v tom, že sa plnením rozpočtu programu poveria súčasné poverené subjekty kladne posúdené v rámci pilierov (nepriame riadenie), t. j. litovská národná agentúra, ktorou je Ústredná agentúra pre riadenie projektov (CPMA), a Európska banku pre obnovu a rozvoj (EBOR). Príslušné odbory Komisie budú navyše naďalej dôkladne sledovať realizáciu projektov prostredníctvom administratívnej kontroly a kontroly na mieste vykonávanej každých šesť mesiacov a dopĺňať pravidelný cyklus programovania, monitorovania a kontroly o tematické overovania založené na preskúmaní rizík.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V článku 3 navrhovaného základného aktu sa stanovujú ciele programu pre viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034. Uvedené cele odrážajú dva kľúčové aspekty pridanej hodnoty EÚ v rámci programu, a to zlepšenú jadrovú bezpečnosť a zvýšenie znalostí členských štátov EÚ o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.
V článkoch 3, 8 a 9 a v prílohe k návrhu sa spoločne stanovuje rámec na zabezpečenie toho, aby sa príslušné financovanie z prostriedkov EÚ zameralo na akcie, ktorými sa skutočne dosahuje cieľ programu. Uvedenými článkami a prílohou sa objasňuje aj úroveň spoločného úsilia EÚ a Litvy pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky.
Ustanovenie o spolufinancovaní a odhady nákladov podrobného plánu vyraďovania z prevádzky odrážajú záväzok EÚ voči Litve, ako sa stanovuje v zmluve o pristúpení.
V článku 10 sa stanovuje používanie viacročných pracovných programov, ktoré odrážajú dĺžku programov vyraďovania z prevádzky. Stanovuje sa v ňom postup revízie rozsahu pôsobnosti viacročného pracovného programu a poskytujú sa ním Komisii primerané nástroje na zavedenie prípadných nápravných opatrení.
V prílohe sa uvádza podrobný opis špecifických cieľov programu, a to zachovať financovanie základných funkcií, ako je bezpečnosť, z prostriedkov EÚ a zároveň použiť systémy spolufinancovania na zosúladenie záujmov miestnych zainteresovaných strán so záujmami EÚ.
2025/0268 (NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa zriaďuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky na obdobie 2028 – 2034 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/101
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 2003, a najmä na článok 3 ods. 2 jeho protokolu č. 4,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)V súlade s protokolom č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina pripojenému k Aktu o pristúpení z roku 2003 sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina do 31. decembra 2004 a blok 2 tejto elektrárne do 31. decembra 2009 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky.
(2)V súlade so záväzkami v zmysle Aktu o pristúpení a za pomoci Únie Litva v príslušných lehotách odstavila tieto dva bloky a dosiahla významný pokrok v ich vyraďovaní z prevádzky. Na ďalšie zníženie úrovne rádiologického rizika treba pokračovať v práci. Na základe dostupných odhadov sú na tento účel potrebné ďalšie finančné zdroje po roku 2027.
(3)Vyraďovanie jadrovej elektrárne z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa má vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o jadrovej bezpečnosti, najmä so smernicou Rady 2009/71/Euratom, a o nakladaní s odpadom, najmä so smernicou Rady 2011/70/Euratom. Podľa uvedených právnych predpisov konečnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom má naďalej Litva.
(4)Uznávajúc, že včasné odstavenie a následné vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina s dvoma reaktormi typu RBMK s výkonom 1 500 MW, ako dedičstva po Sovietskom zväze, nemá obdobu a že pre Litvu predstavuje výnimočnú finančnú záťaž, ktorá je v nepomere k veľkosti a hospodárskej sile krajiny, v protokole č. 4 k Aktu o pristúpení z roku 2003 sa stanovilo, že pomoc Únie v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“) sa má naďalej neprerušene poskytovať aj po roku 2006 na obdobia ďalších finančných výhľadov.
(5)Týmto nariadením sa stanovuje orientačné finančné krytie programu.
(6)Pri vykonávaní programu by sa mala zabezpečiť konzistentnosť, súdržnosť a synergie s príslušnými politikami a programami Únie, najmä s nástrojom spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, ktorý bol zriadený nariadením Rady [XXX].
(7)V rýchlo sa meniacom hospodárskom, sociálnom a geopolitickom prostredí ukázali nedávne skúsenosti potrebu pružnejšieho viacročného finančného rámca a výdavkových programov Únie. Na tento účel a v súlade s cieľmi programu by sa pri financovaní mali náležite zohľadniť vyvíjajúce sa politické potreby a priority Únie, ako sa uvádza v príslušných dokumentoch uverejnených Komisiou, v uzneseniach Európskeho parlamentu a záveroch Rady, pričom by sa mala zabezpečiť dostatočná predvídateľnosť plnenia rozpočtu.
(8)Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509. Stanovujú sa v ňom pravidlá zostavovania a plnenia všeobecného rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, nefinančných donácií, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(9)V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a vo vhodných prípadoch ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371. V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 majú všetky osoby alebo subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby rovnocenné práva udelili všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie.
(10)Program sa má vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] [nariadenie o výkonnosti], ktorým sa stanovujú pravidlá rámca sledovania výdavkov a výkonnosti pre rozpočet, vrátane pravidiel na zabezpečenie jednotného uplatňovania zásady „výrazne nenarušiť“ uvedenej v článku 33 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 a zásady rodovej rovnosti uvedenej v článku 33 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509, pravidiel monitorovania a vykazovania výkonnosti programov a činností Únie, pravidiel zriadenia portálu financovania z prostriedkov Únie, pravidiel hodnotenia programov, ako aj iných horizontálnych ustanovení uplatniteľných na všetky programy Únie, ako sú ustanovenia o informovaní, komunikácii a viditeľnosti.
(11)Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
(12)Financovanie podľa tohto nariadenia by sa malo sústrediť na činnosti, ktorými sa vykonávajú bezpečnostné ciele vyraďovania z prevádzky.
(13)Program by mal zahŕňať získavanie znalostí a výmenu skúseností. Znalosti, skúsenosti a poznatky získané v rámci programu v súvislosti s procesom vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a s nakladaním s odpadom by sa mali v Únii aj mimo nej šíriť v koordinácii a synergii s jadrovými zariadeniami Komisie v Spoločnom výskumnom centre (JRC), keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu Únie a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti, ako aj k ochrane životného prostredia. Rozsah, postup a hospodárske aspekty spolupráce by mali byť podrobne opísané vo viacročných pracovných programoch a mohli by byť predmetom dohôd medzi členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a Komisiou.
(14)JRC by malo uľahčovať šírenie znalostí o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky medzi rôznymi zainteresovanými stranami v Únii koordinovaným spôsobom, napríklad vykonávaním analýz trhu, skúmaním a posudzovaním potrieb v oblasti znalostí v Únii a v relevantných prípadoch v tretích krajinách, identifikovaním potenciálneho smerovania spolupráce, zainteresovaných strán a oblastí, v ktorých by znalosti získané pri vykonávaní programu priniesli čo najväčšiu pridanú hodnotu, alebo vyvíjaním formátov na výmenu znalostí. Šírenie získaných znalostí by malo financovať JRC. Každý členský štát by mal byť schopný iniciovať rozvoj väzieb a výmen na šírenie znalostí. V prípade potreby by sa do takýchto výmen mohli zapojiť tretie krajiny, a to v súlade s činnosťami vykonávanými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [XXX] [Globálna Európa] a nariadenia Rady [XXX] [INSC-D] a na základe komplementárnosti s nimi.
(15)S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky, a zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy.
(16)Zvýšenie efektívnosti vykonávania programu by sa malo dosiahnuť prostredníctvom primeraného zníženia počtu pracovníkov vykonávajúcich činnosti spojené s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky. Vzhľadom na činnosti demontáže, ktoré sa majú vykonať v rokoch 2028 – 2034, a so zreteľom na rozhodnutie jadrovej elektrárne Ignalina zadať úplnú demontáž centrálnych zón reaktorových šácht externým dodávateľom by sa počet pracovníkov zapojených do činností vyraďovania z prevádzky mal znížiť najmenej o jednu tretinu v porovnaní s počtom ekvivalentov plného pracovného času na konci roka 2024.
(17)Litva a Komisia by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota Únie vyplývajúca z finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky má naďalej Litva. Monitorovanie a kontrola zahŕňajú účinné meranie pokroku a v prípade potreby uloženie nápravných opatrení. Na tento účel bol v rámci pracovných programov prijatých v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (EÚ) 2021/101 zriadený výbor s monitorovacími a informačnými funkciami, ktorému spolupredsedá zástupca Komisie a Litvy.
(18)Na základe výsledkov správy o vykonávaní by malo byť možné prehodnotiť výšku rozpočtových prostriedkov pridelených na program, ako aj programové obdobie.
(19)Činnosti spolufinancované podľa tohto nariadenia by mali byť určené hranicami stanovenými v pláne vyraďovania z prevádzky, ktorý predložila Litva podľa nariadenia (Euratom) č. 1369/2013, a v jeho následných revíziách. Plánom vyraďovania z prevádzky sa vymedzuje rozsah pôsobnosti programu, konečný stav vyradenia z prevádzky a konečný termín; týka sa to činností vyraďovania z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov. V súlade s ustanoveniami litovského práva alebo v kratšom časovom rámci v prípade akejkoľvek významnej udalosti, ktorá má vplyv na obsah daného plánu, by Litva v prípade potreby mala Komisii predložiť aktualizovaný plán vyraďovania z prevádzky, aby sa mohol zohľadniť pri príprave viacročných pracovných programov.
(20)Činnosti v rámci programu by sa mali realizovať spoločným finančným úsilím Únie a Litvy. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie sa stanovila v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch. S prihliadnutím na prax pri porovnateľných programoch Únie a na posilnenú litovskú ekonomiku by od vzniku programu až po ukončenie vykonávania činností financovaných podľa tohto nariadenia miera spolufinancovania Únie nemala prekročiť 86 % oprávnených nákladov. Zvyšný objem spolufinancovania by mala poskytnúť Litva a zdroje mimo rozpočtu Únie, napríklad medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší darcovia.
(21)Náležite sa zohľadnila osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016, jej odporúčania a odpoveď Komisie.
(22)Program patrí do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu v zmysle smernice 2011/70/Euratom.
(23)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania cieľov programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
(24)Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie stanovené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.
(25)Programom sa nahrádza program zriadený nariadením (EÚ) 2021/101 na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. Uvedené nariadenie by sa preto malo zrušiť,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zriaďuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“) a stanovujú sa ciele programu, jeho rozpočet na obdobie od 1. januára 2028 do 31. decembra 2034, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„vyraďovanie z prevádzky“ sú administratívne a technické opatrenia, ktoré umožňujú vyňatie jadrového zariadenia spod niektorých alebo všetkých regulačných kontrol a ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú ochranu verejnosti a životného prostredia a okrem iného aj znížiť úrovne reziduálnych rádionuklidov v materiáloch a v areáli zariadenia;
2.„plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a upravuje zvolenú stratégiu vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia; navrhovaný konečný stav; uskladnenie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na ukončenie vyraďovania z prevádzky a ciele, očakávané výsledky, míľniky, cieľové dátumy, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele vyraďovania z prevádzky vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročnom programovaní prác v rámci programu.
Článok 3
Ciele programu
1.Program má tieto všeobecné ciele:
a)pomáhať Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, a to s osobitným dôrazom na zvládanie výziev v oblasti radiačnej bezpečnosti a optimalizáciu efektívnosti vykonávania programu pomocou primeraného zníženia počtu pracovníkov;
b)vytvárať znalosti o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladaní s rádioaktívnym odpadom, ktorý vzniká pri činnostiach vyraďovania z prevádzky, pričom sa poskytujú produkty s explicitnými znalosťami o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach.
c)Znalosti uvedené v prvom pododseku písm. b) sa šíria na úrovni Únie i mimo nej vo všetkých príslušných oblastiach, pričom sa rozvíjajú potenciálne synergie Únie v rámci programu Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky (INSC-D), ako sa stanovuje v článku [X] nariadenia (Euratom) [XXX].
2.Spoločné výskumné centrum koordinuje štruktúrovanie a šírenie znalostí, uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), v členských štátoch a prípadne v tretích krajinách. Tieto činnosti sa financujú v rámci programu INSC-D a Únia ich financuje vo výške 100 % oprávnených nákladov.
3.Špecifickým cieľom programu je technické zabezpečenie, demontáž a dekontaminácia vybavenia a reaktorových šácht jadrovej elektrárne Ignalina v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky vrátane naloženia s rádioaktívnym odpadom pochádzajúcim z činností vyraďovania z prevádzky a pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania z prevádzky a so starým odpadom.
4.Podrobný opis špecifického cieľa uvedeného v odseku 3 tohto článku je uvedený v prílohe. Komisia môže meniť prílohu prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.
Článok 4
Rozpočet
1.Orientačné finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie od 1. januára 2028 do 31. decembra 2034 je stanovené na 678 000 000 EUR v bežných cenách.
2.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
3.Na pokrytie potrebných výdavkov a na riadenie akcie neukončenej do konca programu možno rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu Únie aj po roku 2034.
4.Finančné krytie uvedené v odseku 1 tohto článku a sumy dodatočných zdrojov uvedené v článku 5 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc pri vykonávaní programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, systémy a platformy informačných technológií na úrovni inštitúcií, informačné a komunikačné činnosti a činnosti zamerané na zviditeľnenie vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ako aj na všetku ostatnú technickú a administratívnu pomoc alebo výdavky na zamestnancov, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu.
Článok 5
Ďalšie zdroje
1.Dodatočné finančné alebo nefinančné príspevky na program môžu poskytovať členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany. Dodatočné finančné príspevky predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2 písm. a), d) alebo e) alebo článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.
2.Na žiadosť členských štátov sa na program môžu sprístupniť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia. Komisia uvedené zdroje implementuje priamo alebo nepriamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) alebo c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Takéto zdroje dopĺňajú sumu uvedenú v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Takéto zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu. Ak Komisia v rámci priameho alebo nepriameho riadenia neprijme právny záväzok týkajúci sa dodatočných súm takto sprístupnených na program, zodpovedajúce neviazané sumy sa môžu na žiadosť dotknutého členského štátu previesť späť na jeden alebo viacero príslušných zdrojových programov alebo ich nástupcov.
Článok 6
Alternatívne, kombinované a kumulatívne financovanie
1.Program sa vykonáva v synergii s inými programami Únie. V rámci programu možno poskytnúť príspevok aj na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok Únie z iného programu. Na zodpovedajúci príspevok sa uplatňujú pravidlá príslušného programu Únie alebo sa na všetky príspevky môže uplatňovať jednotný súbor pravidiel a môže sa prijať jediný právny záväzok. Ak sa príspevok Únie zakladá na oprávnených nákladoch, kumulatívna podpora z rozpočtu Únie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu a môže sa vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
2.Postupy udeľovania v rámci programu môžu v rámci priameho alebo nepriameho riadenia vykonávať spoločne členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany („partneri spoločného postupu udeľovania“) za predpokladu, že je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie. Takéto postupy podliehajú jedinému súboru pravidiel a vedú k uzavretiu jediného právneho záväzku. Na tento účel môžu partneri v spoločnom postupe udeľovania sprístupniť na program zdroje v súlade s článkom 5 tohto nariadenia alebo môžu byť v príslušných prípadoch v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 poverení vykonávaním postupu udeľovania. V spoločných postupoch udeľovania môžu byť aj zástupcovia partnerov spoločného postupu udeľovania členmi komisie pre vyhodnotenie uvedenej v článku 153 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.
Článok 7
Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie
1.Program sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 v rámci priameho riadenia alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.
2.Finančné prostriedky Únie podľa programu sa môžu poskytovať v akejkoľvek forme v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509, najmä vo forme cien, verejného obstarávania a nefinančných donácií.
Článok 8
Oprávnenosť
1.Na financovanie z prostriedkov Únie sú oprávnené len činnosti, ktorými sa plnia ciele stanovené v článku 3.
2.V pracovných programoch uvedených v článku 110 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 sa môžu kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení bližšie špecifikovať alebo sa môžu stanoviť dodatočné kritériá oprávnenosti pre osobitné akcie.
Článok 9
Miery spolufinancovania
Celková maximálna miera spolufinancovania Únie platná pre tento program nesmie byť vyššia ako 86 %. Zvyšné finančné prostriedky poskytne Litva a ďalšie zdroje mimo rozpočtu Únie.
Článok 10
Pracovný program
1.Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.
2.V pracovných programoch sa odzrkadľuje príslušný plán vyraďovania z prevádzky, ktorý má slúžiť ako východisko pre monitorovanie a hodnotenie programu.
Článok 11
Výbor
1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3.Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.
Článok 12
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) 2021/101 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2028.
Článok 13
Prechodné ustanovenia
1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých podľa nariadenia (EÚ) 2021/101, na ktoré sa uvedené nariadenie naďalej uplatňuje až do ich ukončenia.
2.Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v zmysle nariadenia (EÚ) 2021/101.
Článok 14
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2028.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY12
1.1.Názov návrhu/iniciatívy12
1.2.Príslušné oblasti politiky12
1.3.Ciele12
1.3.1.Všeobecné ciele12
1.3.2.Špecifické ciele12
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv12
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti13
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:13
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy13
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy13
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.13
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti13
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi15
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia15
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy16
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu16
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA17
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ17
2.2.Systémy riadenia a kontroly17
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly17
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie17
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)17
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam18
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY20
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov20
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky20
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky20
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu21
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov23
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24
3.2.3.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24
3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24
3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov24
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu24
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami25
3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom26
3.2.7.Príspevky od tretích strán27
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy27
4.Digitálne rozmery27
4.1.Požiadavky digitálneho významu27
4.2.Údaje28
4.3.Digitálne riešenia28
4.4.Posúdenie interoperability28
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania28
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky na obdobie 2028 – 2034 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/101
1.2.Príslušné oblasti politiky
1.3.Ciele
1.3.1.Všeobecné ciele
Všeobecným cieľom programu je pomáhať Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, a to s osobitným dôrazom na zvládanie výziev v oblasti radiačnej bezpečnosti a optimalizáciu efektívnosti vykonávania programu pomocou primeraného zníženia počtu pracovníkov.
Programom sa vytvárajú znalosti o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a o nakladaní s rádioaktívnym odpadom pochádzajúcim z činností vyraďovania z prevádzky. Uvedené znalosti sa šíria na úrovni Únie a podľa možnosti aj v tretích krajinách v súlade s ustanoveniami vnútornej zložky nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky (INSC-D), ako sa vymedzuje v článku [X] nariadenia Rady (Euratom) [XXX]. Spoločné výskumné centrum koordinuje štruktúrovanie znalostí a ich šírenie v členských štátoch.
1.3.2.Špecifické ciele
Špecifickým cieľom programu je demontáž a dekontaminácia vybavenia a reaktorových šácht jadrovej elektrárne Ignalina v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky vrátane naloženia s rádioaktívnym odpadom pochádzajúcim z činností vyraďovania z prevádzky a pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania z prevádzky a so starým odpadom.
Podrobný opis špecifického cieľa je uvedený v prílohe.
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Bezpečnosť. V dôsledku financovania z prostriedkov Únie sa dosiahne podstatne zvýšená úroveň bezpečnosti v daných lokalitách.
Získavanie znalostí. Skúsenosti získané z projektov realizovaných v rámci programu Ignalina v Litve poskytujú pevnú vedomostnú základňu v EÚ pre realizáciu prebiehajúcich i budúcich činností vyraďovania z prevádzky. Cieľom tohto programu spolufinancovania EÚ môže byť, aby sa stal pevným referenčným bodom pre otázky a postupy súvisiace s riadením, ako sú metodiky odhadu nákladov alebo plánovanie, a pretrvávajúce technické výzvy, ako je demontáž reaktorov moderovaných grafitom a následné nakladanie so značným objemom ožiareného grafitu. Odborné znalosti a poznatky o vyraďovaní z prevádzky by boli prínosom aj pre tretie krajiny so starnúcimi jadrovými elektrárňami.
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Ukazovatele výstupov a výsledkov na účely monitorovania pokroku a dosiahnutých výsledkov tohto programu budú zodpovedať spoločným ukazovateľom stanoveným v nariadení (EÚ) [XXX] [nariadenie o výkonnosti].
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:
novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Programom Ignalina sa riešia požiadavky jeho právneho základu (t. j. Zmluvy o pristúpení Litvy a najmä protokolu č. 4 a článku 56 Aktu o pristúpení z roku 2003).
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
V rámci podmienky na pristúpenie k EÚ sa Litva zaviazala uzatvoriť a následne vyradiť z prevádzky jadrové reaktory černobyľského typu v jadrovej elektrárni Ignalina. Ako prejav solidarity s Litvou sa Európska únia v Zmluve o pristúpení Litvy zaviazala poskytnúť finančnú pomoc na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky.
Činnosti vyraďovania z prevádzky pokračujú s určitým oneskorením v porovnaní s konečným plánom vyraďovania z prevádzky z roku 2020. Je však v záujme Únie poskytovať na vyraďovanie z prevádzky aj naďalej finančnú podporu, ktorá prispeje k zaisteniu najvyššej úrovne bezpečnosti tejto operácie. Program poskytuje významnú a trvalú podporu na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti, na zabránenie zhoršenia stavu životného prostredia a zabezpečenie skutočného pokroku v jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrane.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Priebežné hodnotenie programu sa uskutočnilo v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu. V priebežnom hodnotení sa posudzovali a hodnotili výsledky a vplyvy, účinnosť využívania zdrojov a pridaná hodnota Únie. Hodnotenie sa zameralo na obdobie rokov 2021 – 2024 a podľa potreby sa v ňom zohľadnil aj predchádzajúci finančný rámec (2014 – 2020).
Komisia na účely priebežného hodnotenia zhromaždila relevantné informácie a údaje rozsiahlym zapojením kľúčových zainteresovaných strán (t. j. ministerstiev, implementujúcich subjektov, subjektov vykonávajúcich vyraďovanie z prevádzky).
Hlavné závery priebežného hodnotenia programu boli:
Súlad s politikami EÚ. Program je v súlade s politikami EÚ, ktorých cieľom je zabezpečiť najvyššiu úroveň jadrovej bezpečnosti. Podpora EÚ zabezpečuje, že v Litve sa stále realizuje stratégia okamžitej demontáže a bráni sa prenosu neprimeraného zaťaženia na budúce generácie, pričom sa z historických dôvodov čiastočne odchyľuje od konečnej zodpovednosti členského štátu za zabezpečenie primeraných finančných zdrojov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
Pokrok. Litva v súlade s očakávaniami stanovenými pre VFR na roky 2021 – 2027 účinne a efektívne pokročila vo vyraďovaní svojich reaktorov v súlade s východiskom (plánom vyraďovania z prevádzky); avšak v dôsledku problémov a neúspechov vyplývajúcich zo zložitosti programu sa objavujú určité oneskorenia.
Bezpečnosť. Analýzou sa preukázalo, že v dôsledku financovania z prostriedkov Únie v tomto VFR sa v danej lokalite dosiahne podstatne zvýšená úroveň bezpečnosti. Všetko vyhoreté palivo bolo z budovy reaktora odstránené a bezpečne uskladnené v modernom zariadení. Starý odpad a odpad pochádzajúci z vyraďovania z prevádzky sa spracúvajú a upravujú na účely zneškodňovania v rámci prípravy na demontáž ožiareného grafitu z aktívnej zóny reaktorov, čo je prvý projekt svojho druhu v dosiaľ nevídanom rozsahu.
Finančný rozsah. V pláne vyraďovania z prevádzky sa určuje rozsah pôsobnosti, časový harmonogram a rozpočet programu. V súčasnosti sa plán reviduje s osobitným dôrazom na časový harmonogram, ktorý vyplýva z koncepčného návrhu najkritickejšieho projektu, t. j. demontáže aktívnych zón reaktorov.
Štátny príspevok. Dosiahnuté úrovne štátneho príspevku sa javia ako vhodné na udržanie správnej účinnosti na základe primeranej úrovne zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, čím sa vyvoláva hospodárnejšie správanie zo strany prijímateľa. Vymedzenie minimálneho limitu štátneho príspevku je však potrebnou, ale nie dostatočnou podmienkou na stanovenie stimulov pre včasné a efektívne vyraďovanie z prevádzky. Na tento účel by mal väčší vplyv explicitný presun rizík (prekročenie nákladov, oneskorenia) na členský štát. Takýto postup už bol do určitej miery zavedený v rámci súčasného VFR tam, kde je to možné.
Riadenie. Riadiacou štruktúrou sa zabezpečilo účinné a efektívne vykonávanie programu a kompenzovali sa uvedené neistoty, pokiaľ ide o aspekty štátneho príspevku. Hlavné faktory úspechu boli jasné vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec. V analýze sa určili aj oblasti pre ďalšie zlepšenie, ako:
i)
výraznejšie zapojenie členského štátu na účely posilnenia zodpovednosti spolu s väčšou zodpovednosťou subjektu vykonávajúceho vyraďovanie z prevádzky (konečný prijímateľ);
ii)
zefektívnenie postupov na zlepšenie aktuálnosti cyklu riadenia;
iii)
zvýšená vzájomná porovnateľnosť s výsledkami ostatných programov.
Ciele. Priebežným hodnotením sa potvrdilo, že všeobecný cieľ a hlavné špecifické ciele programu zostávajú v platnosti aj v súčasnom VFR. Niektoré očakávané výsledky, míľniky, cieľové dátumy, ako aj príslušné ukazovatele výkonnosti by sa však mali upraviť v súlade s najnovšími aktualizáciami plánu vyraďovania z prevádzky, aby sa umožnilo účinné monitorovanie na obdobie 2028 – 2034.
Získavanie znalostí. V priebežnom hodnotení sa napokon zdôraznilo, že doteraz získané skúsenosti z projektov realizovaných v rámci programu poskytujú pevnú vedomostnú základňu v EÚ pre realizáciu prebiehajúcich i budúcich činností vyraďovania z prevádzky. Cieľom tohto programu spolufinancovania EÚ môže byť, aby sa stal pevným referenčným bodom pre otázky a postupy súvisiace s riadením, ako sú metodiky odhadu nákladov alebo plánovanie, a pretrvávajúce technické výzvy, ako je demontáž reaktorov moderovaných grafitom a následné nakladanie so značným objemom ožiareného grafitu.
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
V regióne Visaginas sa môžu nasadiť aj iné dostupné nástroje EÚ, pričom sa zabezpečí komplementárnosť s programom Ignalina. Napríklad prostredníctvom Kohézneho fondu by sa mohli podporiť opatrenia sprevádzajúce súvisiacu sociálnu a hospodársku transformáciu vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj niektoré ďalšie činnosti nesúvisiace s procesmi radiačnej bezpečnosti. Ako taký môže tento fond vytvárať ďalšie činnosti v regióne a využívať lokálne dostupné odborné znalosti ako hlavnú hnaciu silu pre tvorbu pracovných miest, udržateľný rast a inovácie.
Mali by sa podporovať synergie s nástrojom spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, najmä pokiaľ ide o výmenu skúseností a znalostí.
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Pri posudzovaní rôznych možností financovania programu v nasledujúcom VFR sa zvažovali tieto tri možnosti politiky:
–
možnosť politiky 1 – ukončenie programu Ignalina,
–
možnosť politiky 2 – program Ignalina vykonávaný prostredníctvom nástrojov zdieľaného riadenia;
–
možnosť politiky 3 – program Ignalina ako účelový výdavkový program.
Možnosťou politiky 1 (ukončenie) by sa upustilo od sledovania bezpečnostných cieľov programu, ako aj od využívania získaných znalostí v prospech iných členských štátov EÚ; z politického hľadiska by Únia navyše nerešpektovala zásadu solidarity, na ktorej je doterajší program založený, čo by malo negatívny vplyv na európske cítenie v Litve.
Možnosti politiky 2 a 3 sa líšia najmä z hľadiska témy (súdržnosť alebo bezpečnosť) a mechanizmu realizácie (EŠIF alebo účelový výdavkový program).
Obe riešenia sú vhodné na riešenie podstatných potrieb väčšej zodpovednosti prijímajúceho členského štátu a silnejších stimulov na včasné a efektívne vyraďovanie z prevádzky. Možnosť politiky 3 však účinnejšie reaguje na potreby:
–
využívania vplyvu EÚ na bezpečnostné ciele,
–
využívania získavania znalostí na účely vyraďovania jadrových reaktorov z prevádzky v celej EÚ i mimo nej.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
–
v platnosti od [1. 1.] 2028 do [31. 12.] 2034
–
finančný vplyv trvá od roku 2028 do roku 2034 pre viazané rozpočtové prostriedky a od roku 2028 do roku 2036 pre platobné rozpočtové prostriedky.
– neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu
Priame riadenie na úrovni Komisie
– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
–
prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– verejnoprávne subjekty,
– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,
– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.
Poznámky
Súčasné poverené subjekty kladne posúdené v rámci pilierov pre program Ignalina (CPMA, EBOR) budú pokračovať ako implementujúce subjekty vo VFR na roky 2028 – 2034.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Pravidlá monitorovania a podávania správ pre tento program sa budú riadiť požiadavkami stanovenými v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec sledovania výdavkov a výkonnosti rozpočtu a ďalšie horizontálne pravidlá pre programy a činnosti Únie [„nariadenie o výkonnosti“, COM(2025)545].
Komisia navyše monitoruje operačné vykonávanie programu Ignalina prostredníctvom nového riadenia a zavedenia zvýšených požiadaviek na plánovanie, monitorovanie a podávanie správ pre prijímateľov. Litva v súlade s týmto revidovaným prístupom k riadeniu vymenovala koordinátora programu (námestníka ministra alebo štátneho tajomníka), ktorý je na vnútroštátnej úrovni zodpovedný za plánovanie, koordináciu a monitorovanie programu vyraďovania z prevádzky. Existuje výbor s funkciami monitorovania a podávania správ, ktorému spolupredsedá zástupca Komisie a koordinátor programu. Úradníci Komisie vykonávajú dvakrát ročne návštevy lokalít s cieľom overiť fyzický pokrok.
Bol zriadený osobitný výbor pre riadenie demontáže aktívnych zón reaktora (projekt R3D), a to vzhľadom na dôležitosť tejto činnosti z hľadiska nákladov aj časového harmonogramu.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Výsledkom priebežného hodnotenia programu Ignalina je, že súčasná riadiaca štruktúra sa osvedčila a zabezpečuje účinné a efektívne vykonávanie programu. Hlavnými faktormi úspechu sú jasne vymedzené úlohy a povinnosti, ako aj posilnený monitorovací rámec.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Riziká súvisiace s vykonávaním programu sa zaznamenávajú na základe administratívnych kontrol, polročných monitorovaní na mieste a použitia metódy získanej hodnoty, ktorá umožňuje včasné odhalenie oneskorení a prekročenia nákladov. Riziká sa potom vyhodnocujú na základe postupu s uprednostnením kvantitatívneho prístupu. Register rizík a súvisiace akcie sa preskúmavajú a zaznamenávajú najmenej dvakrát ročne. Najvýznamnejšie riziká pri implementácii programov sú sledované súčasne prostredníctvom existujúcich systémov riadenia rizík implementujúcich subjektov a prijímateľov.
V preskúmaní rizika sa poskytujú informácie na vypracovanie prístupu monitorovania a kontroly na základe rizika vrátane aktualizácie požiadavky na predkladanie správ s cieľom zamerať sa na rizikové oblasti, vymedzenia priorít pre monitorovacie misie a spustenia ďalších tematických overení.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Náklady na kontrolu v súvislosti s programom Ignalina pozostávajú z dvoch samostatných prvkov. Na jednej strane sú to náklady na kontroly vykonané útvarmi Komisie a na druhej strane odmena vyplatená poverenému subjektu za kontroly vykonané na úrovni subjektu. Očakáva sa, že náklady na úrovni Komisie zostanú celkovo stabilné. V posledných troch rokoch sa odhadované náklady na kontrolu pre CPMA a EBOR v prípade litovských operácií odhadovali na približne 0,3 % až 0,6 % riadených finančných prostriedkov. Očakáva sa, že odmena vyplácaná povereným subjektom bude aj naďalej vychádzať z kontrolovanej sumy podľa zásad stanovených v pravidlách fondu (EBOR: 1,96 milióna EUR v roku 2024 alebo 5,5 % hodnoty projektov) alebo v dohodách o príspevku (CPMA: 1,08 milióna EUR v roku 2024 alebo 3,5 % hodnoty projektov).
Program sa v priebehu času ukázal ako nákladovo efektívny a jeho nákladová štruktúra zostala celkovo hospodárna (náklady na kontrolu na úrovni Komisie zostali výrazne pod úrovňou 1 %).
Kontrolná štruktúra, ktorá sa na jednej strane opiera o odborné znalosti EBOR a CPMA a na druhej strane o posilnené monitorovanie rizík a operácií zo strany Komisie, sa považuje za spoľahlivú a účinnú. Sú zavedené spoľahlivé informačné toky, ktoré podporujú uistenie GR ENER v tejto oblasti. Oba poverené subjekty boli kladne posúdené v rámci pilierov. V súvislosti s výdavkami neboli v poslednom čase zaznamenané žiadne významné pripomienky vo vzťahu k auditu. Riziko chyby sa v posledných rokoch odhadovalo na 0,5 % pri platbe a približne 0,3 % pri ukončení.
Cieľom kontrolného systému je udržiavať očakávanú úroveň rizika chyby (pri platbe a uzavretí) pod prahovou hodnotou významnosti 2 % na ročnej báze.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
GR ENER od novembra 2013 vypracovalo a zaviedlo svoju vlastnú stratégiu boja proti podvodom v súlade s usmerneniami stanovenými v metodike úradu OLAF. Stratégia bola naposledy aktualizovaná v októbri 2020 a sprievodný akčný plán bol ďalej aktualizovaný v júli 2023. GR ENER sa zaväzuje aktualizovať svoju stratégiu boja proti podvodom každé dva až tri roky.
Súčasná stratégia je založená na analýze zraniteľnosti v súvislosti s rizikom podvodu s cieľom zistiť riziká podvodu špecifické pre GR ENER a pochopiť ich v širšom kontexte. V tomto hodnotení sa dospelo k záveru, že GR ENER podlieha rizikám súvisiacim s podvodmi na miernej alebo nízkej úrovni.
Kontroly určené na zabezpečenie zákonnosti a správnosti transakcií dopĺňajú akčné plány, ktoré sú pripojené k stratégii.
Týmto akčným plánom sa zabezpečuje najmä:
–
to, že existujú vnútorné pravidlá na riešenie podozrení z podvodu a ich oznamovanie;
–
jasné pridelenie zodpovedností za opatrenia proti podvodom medzi útvarmi a funkciami;
–
to, že potenciálne riziká podvodu sa posudzujú v rámci ročného hodnotenia rizík pre plán riadenia,
–
pravidelná účasť na zasadnutiach Siete prevencie a odhaľovania podvodov a Výboru pre podvody a nezrovnalosti, ako aj kontakty s inými generálnymi riaditeľstvami a útvarmi,
–
to, že je v prevádzke funkcia miestneho spravodajcu na boj proti podvodom v súlade so spoločným akčným plánom pre oblasť výskumu;
–
to, že je zabezpečená primeraná úroveň spolupráce s úradom OLAF,
–
to, že zamestnanci majú prístup k pravidelným stretnutiam na zvýšenie informovanosti, odbornej príprave a podľa potreby k iným iniciatívam na budovanie kapacít,
–
to, že sa primerane posudzujú potenciálne rizikovejšie témy.
Vykonávanie stratégie sa monitoruje a správy o vykonávaní stratégie sa najmenej dvakrát ročne podávajú riadiacim pracovníkom GR ENER.
V rámci zavedeného procesu riadenia rizík pre program sa primerane zohľadňujú riziká súvisiace s dodržiavaním predpisov a integritou. Medzi Komisiou a poverenými subjektmi sú zavedené spoľahlivé informačné kanály, ktorými je zabezpečené nahlasovanie potenciálnych problémov.
Poverené subjekty majú v rámci nepriameho riadenia kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o prevenciu podvodov a nezrovnalostí. V rámci následných posúdení pilierov sa v tejto súvislosti testovala prítomnosť primeraných a účinných kontrol. EBOR má prísne zásady na zabezpečenie dodržiavania predpisov a integrity, ako aj na predchádzanie konfliktom záujmov. CPMA zaviedla potrebné kontroly a podlieha pravidelným auditom zo strany národných kontrolných orgánov. Na základe pravidiel programu sa okrem toho zabezpečuje primeraný prístup k zamestnancom, priestorom a informáciám nielen pre národné kontrolné orgány, ale aj pre Európsky dvor audítorov a vyšetrovacie orgány.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Požadované nové rozpočtové riadky
·V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
|
2
|
04 01 05 Podporné výdavky pre program Ignalina
|
NRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
2
|
04 06 01 Pomoc na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
2
|
Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve
|
|
GR: ENER (BEŽNÉ CENY V MIL. EUR)
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
04 06 01 Pomoc na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve
|
Záväzky
|
(1a)
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
04 01 05 Podporné výdavky pre program Ignalina
|
|
(3)
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky
|
= 1a + 3
|
91
|
124
|
87
|
84
|
94
|
94
|
104
|
678
|
|
pre GR ENER SPOLU
|
Platby
|
= 2a + 3
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
|
Platby
|
(5)
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <2>
|
Záväzky
|
=4+6
|
91
|
124
|
87
|
84
|
94
|
94
|
104
|
678
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
=5+6
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
4
|
„Administratívne výdavky“
|
|
|
|
|
|
GR: ENER
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
3,948
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,490
|
|
GR ENER SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
4,438
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
4,438
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4
|
Záväzky
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
=================================================================================================
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
3.2.2.
Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)
Ukazovatele výstupov a výsledkov na účely monitorovania pokroku a dosiahnutých výsledkov tohto programu budú zodpovedať spoločným ukazovateľom stanoveným v nariadení [XXX] [nariadenie o výkonnosti].
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy
|
|
|
Rok
2028
|
Rok
2029
|
Rok
2030
|
Rok
2031
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet spolu
|
Náklady spolu
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.3.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2028 – 2034
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
OKRUH 4
|
|
Ľudské zdroje
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
0,564
|
3,948
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,070
|
0,490
|
|
Medzisúčet OKRUHU 4
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
4,438
|
|
Mimo OKRUHU 4
|
|
Ľudské zdroje
|
|
|
|
|
|
|
|
p.m.
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
|
|
|
|
|
|
|
p.m.
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
|
|
|
|
|
|
|
|
p.m.
|
|
|
|
SPOLU
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
0,634
|
4,438
|
===================================================================
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.4.
Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
3.2.4.1.
Financovaná zo schváleného rozpočtu
odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
3
|
3
|
3
|
3
|
3
|
3
|
3
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Riadok administratívnej podpory
|
– ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
[XX.01.YY.YY]
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
===================================================================
Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):
|
|
Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie
|
Výnimoční dodatoční zamestnanci*
|
|
|
|
Financovaní z okruhu 4 alebo Výskum
|
Financovaní z riadka BA
|
Financovaní z poplatkov
|
|
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest
|
3
|
0
|
Neuplatňuje sa.
|
Neuplatňuje sa.
|
|
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)
|
0
|
0
|
Neuplatňuje sa.
|
Neuplatňuje sa.
|
Opis úloh, ktoré majú vykonávať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
Riadenie programu
Monitorovanie a kontrola
Podávanie správ
Finančná kontrola
|
|
Externí zamestnanci
|
|
3.2.5.
Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.
Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.
Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.
|
Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
OKRUH 4
|
|
IT výdavky (organizácie)
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,175
|
|
Medzisúčet OKRUHU 4
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,175
|
|
Mimo OKRUHU 4
|
|
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
|
|
SPOLU
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,025
|
0,175
|
3.2.6.
Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
si vyžaduje revíziu VFR.
3.2.7.
Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Spolu
|
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
vplyv na vlastné zdroje
vplyv na iné príjmy
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok 2028
|
Rok 2029
|
Rok 2030
|
Rok 2031
|
Rok 2032
|
Rok 2033
|
Rok 2034
|
|
Článok ….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
4.Digitálne rozmery
4.1.Požiadavky digitálneho významu
|
Súčasný návrh sa považuje za návrh bez digitálneho významu. Nezavádza, nemení ani neovplyvňuje používanie digitálnych prostriedkov, dátové aspekty ani poskytovanie digitálnych verejných služieb. Rozsah pôsobnosti návrhu sa obmedzuje na zriadenie programu finančnej pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky vrátane súvisiacich rozpočtových, procesných a vykonávacích ustanovení. Ide o procesné a rozpočtové ustanovenia, ktoré nezahŕňajú žiadne podstatné zmeny týkajúce sa digitálnych aspektov. Preto sa na tento návrh nevzťahuje zásada „digitálne služby ako štandard“.
|
4.2.Údaje
4.3.Digitálne riešenia
4.4.Posúdenie interoperability
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania