Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v Únii sa upravuje smernicou Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny 1 (ďalej len „smernica o zdaňovaní energie“ alebo „smernica“).

Podľa článku 19 ods. 1 smernice popri ustanoveniach stanovených najmä v jej článkoch 5, 15 a 17 môže Rada na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od zdanenia alebo daňových úľav, pokiaľ ide o úroveň zdaňovania, z osobitných politických dôvodov.

Na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/814 zo 17. mája 2019 2 sa Taliansku už povolilo, aby mohlo v určitých obzvlášť znevýhodnených zemepisných oblastiach uplatňovať znížené sadzby dane z plynového oleja a zo skvapalneného ropného plynu (ďalej len „LPG“) používaných na vykurovacie účely s cieľom čiastočne vykompenzovať vysoké vykurovacie náklady, ktoré vznikajú obyvateľom v takýchto zemepisných oblastiach.

Cieľom tohto návrhu je predĺžiť uvedené povolenie podľa žiadosti Talianska, keďže platnosť súčasnej výnimky uplynie 31. decembra 2024.

Vysoké náklady na vykurovanie sú spôsobené buď veľmi nepriaznivými klimatickými podmienkami, alebo nepriaznivými klimatickými podmienkami alebo izolovanosťou týchto oblastí v spojení s ťažkosťami pri zásobovaní palivami. Daňová úľava je uplatniteľná v zemepisných oblastiach, ktoré spĺňajú tieto kritériá: Podľa článku 8 ods. 10 talianskeho zákona č. 448/1998 sa toto zvýhodnenie uplatňuje na dodávky predmetných palív (plynového oleja a LPG), ktoré sa používajú v obciach:  zaradených do klimatickej zóny F (veľmi nepriaznivé klimatické podmienky v rámci územia Talianska) vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993,  ktoré nemajú sieť distribúcie plynu a sú zaradené do klimatickej zóny E vymedzenej v uvedenom prezidentskom dekréte č. 412/1993. V tomto prípade, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 10 písm. c) bode 4 zákona č. 448/1998, sa toto zvýhodnenie zruší okamžite po tom, ako sa obec pripojí na sieť distribúcie plynu 3 .  na Sardínii a menších ostrovoch, pokiaľ príslušné obce nemajú prístup k sieti zemného plynu. Tento režim pokrýva všetky talianske ostrovy s výnimkou Sicílie.

Talianske orgány listom z 24. apríla 2024 informovali Komisiu o svojom zámere predĺžiť súčasné opatrenie do 31. decembra 2030. Talianske orgány poskytli doplňujúce informácie listami z 12. septembra a 21. novembra 2024.

Pôvodne požadované obdobie platnosti bolo od 1. januára 2025 do 31. decembra 2030, a teda nepresahuje najdlhšie možné obdobie povolené článkom 19 smernice o zdaňovaní energie. V nadväznosti na diskusie medzi talianskymi orgánmi a Komisiou, najmä vzhľadom na návrh revízie smernice 2003/96/ES 4 , sa dohodol skorší dátum ukončenia, a to 31. decembra 2028.

Požadované zníženia sú rovnaké ako zníženia stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí a predstavujú 122,56 EUR na 1 000 litrov plynového oleja používaného ako vykurovacie palivo a 151,01 EUR na 1 000 kilogramov LPG používaného ako vykurovacie palivo 5 . Toto daňové zvýhodnenie sa nemôže kombinovať s inými úľavami na spotrebných daniach.

Podľa talianskych orgánov je daňová diferenciácia založená na objektívnych kritériách a jej cieľom je zabezpečiť zemepisnú kontinuitu so zvyšným územím Talianska, t. j. má zabezpečiť, aby mali obyvatelia v oprávnených oblastiach porovnateľné podmienky s ostatnými obyvateľmi Talianska, a to prostredníctvom zníženia ich neprimerane vysokých nákladov na vykurovanie.

Výška daňovej úľavy je rovnaká pre všetkých používateľov; jediným cieľom úľavy je čiastočne zmierniť dodatočné vykurovacie náklady obyvateľov v oprávnených oblastiach zapríčinené studeným podnebím alebo ťažkosťami pri zásobovaní palivami.

Okrem toho, špecifický charakter ostrovov spočíva v tom, že vzhľadom na ich zemepisné osobitosti sú možnosti zásobovania palivami obmedzené, čo sa prejavuje vyššou cenou ako v pevninskom Taliansku vzhľadom na dodatočné prepravné náklady. Daňová úľava nevedie k nadmernej kompenzácii a neznižuje ceny LPG a plynového oleja pod cenovú úroveň na pevnine. Pokiaľ ide o uplatňovanie subvencie na menších ostrovoch, na daných miestach je logistický reťazec nevyhnutne nákladnejší ako v pevninskom Taliansku. Vyššie náklady vyplývajú z nedostatku primárnej logistiky, čo vedie k vyšším distribučným nákladom. Vyššie náklady sú takisto spôsobené často problematickým cestným prístupom, vyššími nákladmi na pohonné hmoty než na pevnine, prepravnými nákladmi spojenými s prístupom na menšie ostrovy a obmedzenými množstvami jednotlivých dodávok.

Talianske orgány poznamenali, že v rokoch 2019 až 2023 daňová úľava predstavovala v priemere 9 % ceny plynového oleja používaného na vykurovacie účely a 13 % ceny LPG používaného na ten istý účel.

Pokiaľ ide o dodatočné náklady na dopravu v znevýhodnených oblastiach, na ktoré sa opatrenie vzťahuje (horské oblasti, Sardínia a malé ostrovy) v porovnaní s inými časťami krajiny, odhaduje sa, že náklady na dopravu sú približne o 120 % vyššie ako v iných častiach Talianska. Dôvodom je, že na dosiahnutie vzdialenejších oblastí sa využívajú dlhšie (a zložitejšie) trasy, a navyše treba použiť menšie dopravné prostriedky. Uvedený údaj je priemerom, ktorý takisto zohľadňuje potenciálne dodatočné náklady na zásobovanie Sardínie a malých ostrovov loďami.

Odhaduje sa, že v oblastiach oprávnených na úľavu sú výdavky na LPG používaný na vykurovanie približne o 90 % vyššie v klimatickej zóne E a o 170 % vyššie v klimatickej zóne F.

Vzhľadom na všetky tieto faktory sú v klimatických zónach E a F a na Sardínii a na malých ostrovoch náklady na plynový olej a LPG používané na vykurovanie v priemere o 10 % nižšie ako bez úľavy.

Pokiaľ ide o počet príjemcov opatrenia, počet potenciálnych príjemcov sa v súčasnosti odhaduje na 3 961 546 domácností.

Ročný rozpočtový výdavok na opatrenie predstavuje približne 142,8 milióna EUR.

Článok 19 ods. 1 prvý pododsek smernice znie takto:

Okrem ustanovení stanovených v predchádzajúcich článkoch, najmä v článkoch 5, 15 a 17, Rada môže na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav z osobitných politických dôvodov.

O možnosti zavedenia priaznivého daňového zaobchádzania v prípade plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely v niektorých znevýhodnených zemepisných oblastiach možno uvažovať na základe článku 19 smernice, keďže jeho účelom je umožniť členským štátom, aby z osobitných politických dôvodov zaviedli ďalšie oslobodenie od dane alebo daňové úľavy.

Taliansko požiadalo o uplatňovanie opatrenia na maximálne obdobie umožnené článkom 19 ods. 2 smernice, t. j. 6 rokov (od 1. januára 2025 do 31. decembra 2030). Obdobie uplatňovania výnimky by malo byť v zásade dostatočne dlhé na to, aby sa dotknutým zemepisným oblastiam poskytla dostatočná miera istoty.

V nadväznosti na diskusie medzi talianskymi orgánmi a Komisiou, najmä vzhľadom na návrh revízie smernice 2003/96/ES, sa dohodol dátum skoršieho ukončenia, a to 31. decembra 2028. Vzhľadom na to, že súčasný režim pravdepodobne nemá negatívny vplyv na obchod v rámci EÚ ani na všeobecnú úroveň zdanenia pohonných hmôt v Taliansku, Komisia v záujme zabezpečenia právnej istoty pre dotknuté zemepisné oblasti navrhuje udeliť požadované povolenie na štyri roky, t. j. od 1. januára 2025 do 31. decembra 2028. V záujme toho, aby sa nenarušil budúci všeobecný vývoj existujúceho právneho rámca, je navyše vhodné stanoviť, že ak by Rada, konajúc na základe článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo akéhokoľvek iného príslušného ustanovenia uvedenej zmluvy, zaviedla zmenený všeobecný systém pre zdaňovanie energetických výrobkov, ktorému by toto povolenie nezodpovedalo, toto rozhodnutie stráca účinnosť dňom, ktorým sa takéto zmenené pravidlá začnú uplatňovať.

Každú žiadosť o výnimku podľa článku 19 smernice o zdaňovaní energie musí preskúmať Komisia a zohľadniť pritom riadne fungovanie vnútorného trhu, potrebu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a politiky EÚ v oblastiach zdravia, životného prostredia, energetiky a dopravy.

Daňová diferenciácia čiastočne zmierňuje dodatočné náklady na vykurovanie vzniknuté občanom v určitých zemepisných oblastiach Talianska, ktoré sú obzvlášť znevýhodnené v porovnaní so zvyšným územím a v ktorých by teda štandardné sadzby dane uplatniteľné na plynový olej a LPG používané na vykurovacie účely mohli mať za následok nadmerné daňové zaťaženie. Táto zemepisná nevýhoda sa premieta do dodatočných nákladov na vykurovanie, ktoré sú spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami alebo izolovanosťou týchto oblastí v spojení s nedostupnosťou alternatívnych vykurovacích zdrojov, najmä absenciou prístupu k sieti zemného plynu. Znížené sadzby dane v prípade plynového oleja a LPG zostanú vyššie ako minimálne úrovne EÚ pre zdaňovanie stanovené v smernici o zdaňovaní energie a iba čiastočne zmiernia dodatočné náklady na vykurovanie, ktoré vznikajú v daných zemepisných oblastiach.

Úľava sa preto môže považovať za zlučiteľnú s cieľom poskytnúť daňový stimul na účely energetickej účinnosti.

Opatrenie nebolo posúdené ako nezlučiteľné s príslušnými politikami EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky.

Okrem toho je toto opatrenie prijateľné z hľadiska riadneho fungovania vnútorného trhu a potreby zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž. Jeho jediným cieľom je čiastočne vykompenzovať dodatočné náklady na vykurovanie spojené s objektívnymi podmienkami v daných oblastiach. Daňová úľava nie je kumulatívna so žiadnym iným druhom daňových úľav a neuplatňuje sa na iné použitie vykurovacích palív než vykurovanie priestorov.

Opatrenie môže predstavovať štátnu pomoc v súlade s článkom 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Keďže znížené sadzby presahujú minimálne úrovne EÚ, zdá sa, že toto opatrenie patrí do pôsobnosti článku 44 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014, v ktorom sa stanovujú podmienky, za akých môže byť pomoc vo forme úľav na daniach podľa smernice 2003/96/ES oslobodená od povinnosti notifikovať štátnu pomoc. V tomto štádiu však nie je možné stanoviť, či sú všetky podmienky stanovené v uvedenom nariadení splnené a či návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady nemá vplyv na povinnosť členského štátu zabezpečiť súlad s pravidlami štátnej pomoci, a najmä, v prípade oslobodenej pomoci, s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014. Návrhom vykonávacieho rozhodnutia Rady nie je dotknutá ani povinnosť členského štátu notifikovať podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ pomoc Komisii pred jej samotným poskytnutím, ak by sa na novú pomoc nevzťahovala skupinová výnimka.

Článok 19 smernice Rady 2003/96/ES.

Oblasť nepriameho zdaňovania, na ktorú sa vzťahuje článok 113 ZFEÚ, nie je sama osebe vo výlučnej právomoci Európskej únie v zmysle článku 3 ZFEÚ.

Podľa článku 19 smernice 2003/96/ES však bola Rade v rámci sekundárnych právnych predpisov udelená výlučná právomoc povoliť členskému štátu zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav v zmysle uvedeného ustanovenia. Členské štáty preto nemôžu Radu nahradiť. Z uvedených skutočností vyplýva, že zásada subsidiarity sa na predkladané vykonávacie rozhodnutie neuplatňuje. V každom prípade, keďže tento akt nie je návrhom legislatívneho aktu, nemal by byť postúpený národným parlamentom podľa protokolu č. 2 k zmluvám na preskúmanie dodržiavania zásady subsidiarity.

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Daňová úľava neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie príslušných cieľov. Daňové úľavy sú uplatniteľné v určených zemepisných oblastiach. Povolené sadzby dane sa nachádzajú nad minimálnou úrovňou zdanenia predpísanou v smernici.

Navrhovaným nástrojom je vykonávacie rozhodnutie Rady. V článku 19 smernice 2003/96/ES sa stanovuje iba tento druh opatrenia.

Opatrenie si nevyžaduje hodnotenie existujúcich právnych predpisov.

Tento návrh vychádza zo žiadosti, ktorú predložilo Taliansko, a týka sa iba tohto členského štátu. Nevykonali sa preto žiadne konzultácie so zainteresovanými stranami.

Externá expertíza nebola potrebná.

Nevykonalo sa žiadne posúdenie vplyvu.

Týmto opatrením sa nestanovuje zjednodušenie. Opatrenie je výsledkom žiadosti, ktorú predložilo Taliansko, a týka sa iba tohto členského štátu.

Opatrenie nemá žiadny vplyv na základné práva.

Opatrenie nepredstavuje pre Úniu finančnú ani administratívnu záťaž. Návrh preto nemá vplyv na rozpočet Únie.

Plán vykonávania nie je potrebný. Tento návrh sa týka povolenia na daňovú úľavu pre konkrétny členský štát na jeho vlastnú žiadosť. Poskytuje sa na obmedzené obdobie do 31. decembra 2028. Sadzby dane, ktoré sa budú uplatňovať, budú musieť byť v súlade s minimálnymi úrovňami zdanenia stanovenými v smernici o zdaňovaní energie. Opatrenie bude možné hodnotiť v prípade žiadosti o jeho predĺženie po uplynutí obdobia platnosti.

Návrh si nevyžaduje vysvetľujúce dokumenty k transpozícii.

V článku 1 sa stanovuje, že Taliansku sa povolí uplatňovať znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely v určitých znevýhodnených zemepisných oblastiach. Sadzby dane musia byť v súlade s minimálnymi úrovňami zdanenia stanovenými v smernici.

V článku 2 sa stanovuje, že oprávnenosť niektorých dotknutých zemepisných oblastí je podmienená nedostupnosťou siete zemného plynu v príslušných obciach.

V článku 3 sa stanovuje, že požadované povolenie sa udeľuje s účinnosťou od 1. januára 2025, v priamej nadväznosti na súčasné vykonávacie rozhodnutie Rady 2019/814, do 31. decembra 2028, čo nepresahuje maximálne obdobie povolené smernicou.