This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52025IE0634
Opinion of the European Economic and Social Committee – A challenge for the single market: a European defence policy well balanced with the needs of citizens (own-initiative opinion)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Výzva pre jednotný trh: primerane vyvážená európska obranná politika zodpovedajúca potrebám občanov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Výzva pre jednotný trh: primerane vyvážená európska obranná politika zodpovedajúca potrebám občanov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)
EESC 2025/00634
Ú. v. EÚ C, C/2026/4, 16.1.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/4/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
- Date of document:
- 18/09/2025; Dátum hlasovania
- Date of vote:
- 18/09/2025
- Date lodged:
- 23/01/2025
- Author:
- Európsky hospodársky a sociálny výbor
- Responsible body:
- Section for the Single Market, Production and Consumption, EESC_INT
- Rapporteur:
- Angelo PAGLIARA
- Form:
- Stanovisko z vlastnej iniciatívy
- Term of office:
- 2015-2020
- Internal reference:
- AVIS-SECTION 2025/0634 FIN, INT/1081
- Session:
- 599
- Treaty:
- Zmluva o fungovaní Európskej únie
- Legal basis:
-
- 32022Q0531(01) - A52P2
- Link
- Link
- Link
- Select all documents mentioning this document
- Instruments cited:
- EUROVOC descriptor:
- Subject matter:
- Directory code:
|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2026/4 |
16.1.2026 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Výzva pre jednotný trh: primerane vyvážená európska obranná politika zodpovedajúca potrebám občanov
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
(C/2026/4)
Spravodajca:
Angelo PAGLIARA|
Poradca |
Simone D’ALESSANDRO (za spravodajcu) |
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia |
23. 1. 2025 |
|
Právny základ |
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu |
|
Prijaté v sekcii |
2. 9. 2025 |
|
Prijaté na plenárnom zasadnutí |
18. 9. 2025 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
599 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
134/0/2 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1. |
EHSV pripomína, že posilňovanie obranných kapacít EÚ musí prebiehať v súlade so základnými hodnotami EÚ, ktorých jadrom je hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, ako sa stanovuje v článku 3 ZEÚ. Účinná obranná politika je možná len vtedy, ak je súčasťou európskeho projektu zameraného na blaho občanov. |
|
1.2. |
EHSV sa domnieva, že z hľadiska bezpečnosti musí EÚ prijať spoločnú obrannú politiku ako súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vybudovať pevný európsky obranný pilier, ktorý by presahoval národné modely a následnú roztrieštenosť výdavkov. Na tento účel by sa mali urýchlene prijať potrebné legislatívne a finančné opatrenia v spoločnom rámci, a to aj vzhľadom na riziká, ktorým čelia európske krajiny hraničiace s Ruskom a Bieloruskom. |
|
1.3. |
EHSV požaduje integrovaný prístup k európskej bezpečnosti, ktorý by zahŕňal nielen vojenské potreby, ale aj sociálny, priemyselný, environmentálny a zdravotný rozmer. Odolnosť Únie sa totiž opiera o silné verejné systémy a dôveru občanov. Blahobyt európskych občanov v súčasnej geopolitickej situácii nemožno zabezpečiť bez primeranej úrovne obrannej spôsobilosti a spoločenskej pripravenosti. Skutočná odolnosť je založená na schopnosti reagovať na vonkajšiu agresiu a na silných verejných systémoch, ktoré dokážu ochrániť občanov vo všetkých aspektoch života. |
|
1.4. |
EHSV zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné posilniť jednotný trh tým, že sa prekoná roztrieštenosť obranného trhu podporou spoločnej európskej priemyselnej politiky, ktorá zvýši konkurencieschopnosť priemyslu a zároveň bude rešpektovať zásady transparentnosti, účinnosti a udržateľnosti. Vyzýva tiež na zavedenie osobitných nástrojov spoločného financovania; |
|
1.5. |
EHSV odporúča, aby investície do obrany boli zamerané na posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) za aktívnej účasti sociálnych partnerov a malých a stredných podnikov (MSP) ako kľúčových aktérov v regionálnych dodávateľských reťazcoch. Je nevyhnutné podporovať kvalifikovanú zamestnanosť a zabrániť škodlivým praktikám dumpingu alebo premiestňovaniu podnikov, aby sa zabezpečili pozitívne vplyvy na európsky výrobný sektor. |
|
1.6. |
EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť riadnu koordináciu medzi európskymi nástrojmi financovania a fiškálnym rámcom Únie a stanoviť pravidlá, ktoré by z výpočtu deficitu vylúčili strategické investície, a to nielen v oblasti obrany vrátane investícií v oblasti obrany, prostredníctvom daňových ochranných doložiek, ktoré sú v súlade s cieľmi Únie. |
|
1.7. |
EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť pôvodu, určenia a správy finančných prostriedkov určených na obranu, aby zvýšenie výdavkov nebolo na úkor iných základných cieľov Únie, verejných služieb a zdravotníctva. |
|
1.8. |
EHSV podporuje zriadenie medziinštitucionálneho strediska pre integrovanú bezpečnosť (za účasti EHSV, VR, EK a EP), ktorého úlohou by bolo monitorovať vplyv európskych obranných politík na územnej úrovni a systematicky zhromažďovať názory občanov a skúmať mieru dôvery. |
2. Všeobecné pripomienky
|
2.1. |
Rozsiahla invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a geopolitické udalosti posledných mesiacov prinútili európske inštitúcie, aby otázku európskej obrany zaradili do popredia politickej agendy. Vojna zvýraznila závislosť Európy od USA pri zabezpečovaní jej obrany a odhalila nedostatky v jej kapacitách. Znepokojujúca neistota v transatlantických vzťahoch zároveň potvrdila, že EÚ je dramaticky konfrontovaná s potrebou rýchlo a spoľahlivo riešiť množstvo výziev a potenciálnych hrozieb vo vojenskej, obchodnej a technologickej oblasti a v oblasti dodávok. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať členským štátom EÚ, ktoré hraničia s Ruskom a Bieloruskom, keďže sú v najväčšej miere priamo vystavené bezprostredným krízam a hybridným hrozbám. |
|
2.2. |
Európska únia má za sebou neúspešné pokusy o integráciu v oblasti obrany, počnúc Európskym obranným spoločenstvom z roku 1954. Cieľom tohto stanoviska je prispieť k európskej diskusii vychádzajúc z predpokladu, že geopolitický kontext si vyžaduje rozhodné kroky na posilnenie spoločného obranného systému. Zároveň je však výzvou, ako investovať do spoločnej obrany dobudovaním jednotného trhu, bez toho, aby bola ohrozená sociálna súdržnosť a investície do blahobytu európskych občanov a tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zmlúv. |
|
2.3. |
Článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) zdôrazňuje, že Únia sa usiluje o podporu blahobytu svojich občanov, hospodársku a sociálnu súdržnosť, ako aj vyvážený a harmonický rozvoj členských štátov. Európska obranná politika by preto mala začleniť tieto aspekty a podporovať plnenie týchto cieľov v snahe zaručiť občanom EÚ mierový a bezpečný život. |
|
2.4. |
V kontexte tohto stanoviska nadväzuje EHSV na viacero iných dokumentov, ktoré už boli prijaté alebo sa v súčasnosti pripravujú v oblasti obrany a bezpečnosti, a najmä na niektoré stanoviská, ktoré sa podrobne a komplexne zaoberajú touto témou (1). Tieto stanoviská ponúkajú jasný a ucelený rámec o úlohe obrany pri budovaní európskej suverenity, ktorá je v súlade s hodnotami mieru, demokracie a sociálnej spravodlivosti. |
|
2.5. |
Schopnosť Únie posilniť svoju spoločnú obranu a riešiť geopolitické a priemyselné výzvy úzko súvisí s posilňovaním európskej integrácie. EHSV vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali všetky mechanizmy stanovené v zmluvách s cieľom čo najskôr spustiť proces inštitucionálnej reformy a pokračovať v zavŕšení integračného procesu. |
|
2.6. |
Z politických diskusií a protichodných názorov v rámci Únie, ktoré súvisia s nedávnymi návrhmi Komisie v oblasti obrany, vyplýva, že rovnováha medzi výdavkami na obranu a sociálnymi investíciami má zásadný význam. Vojensky silnejšia Únia musí byť zároveň spravodlivejšou, súdržnejšou a odolnejšou Úniou pre svojich občanov. |
3. Konkrétne pripomienky
|
3.1. |
Zo správy Maria Draghiho (2) vyplýva, že v rokoch 2022 až 2023 sa 78 % európskych vojenských výdavkov vynaložilo na dodávateľov z krajín mimo EÚ, pričom 63 % pripadlo na USA. Táto závislosť obmedzuje strategickú autonómiu EÚ, zvyšuje geopolitické riziká a spôsobuje zraniteľnosť európskej bezpečnosti voči priemyselným a politickým rozhodnutiam tretích strán. Okrem toho roztrieštenosť nákupov medzi členskými štátmi bráni vytvoreniu jednotného obranného trhu, čím sa európsky priemysel dostáva do podriadeného postavenia voči hlavným svetovým mocnostiam a bráni vymedzeniu spoločných noriem potrebných na interoperabilitu a priemyselnú efektívnosť. |
|
3.2. |
Nedostatočná koordinácia pri nákupoch v oblasti obrany narúša vnútorný trh tým, že zvýhodňuje neeurópske priemyselné odvetvia a obmedzuje rast výroby a výskumu v Európe. Podľa talianskeho strediska pre monitorovanie verejných účtov boli v roku 2024 celkové vojenské výdavky EÚ výrazne vyššie ako výdavky Ruska z hľadiska parity kúpnej sily (3). Chýbajúca spoločná stratégia členských štátov však znižuje ich celkovú účinnosť. Roztrieštenosť výroby a dodávok bráni strategickému využívaniu zdrojov, čím sa európsky obranný sektor stáva menej konkurencieschopným ako centralizovanejší ruský. V tomto kontexte predstavuje nedostatočná normalizácia technických požiadaviek a zbraňových systémov konkrétnu prekážku interoperability, logistickej efektívnosti a znižovania nákladov (preto je taktiež dôležité zaistiť zosúladenie s normami NATO). Na zníženie tejto závislosti a posilnenie strategickej autonómie EÚ je potrebné predovšetkým urýchliť dobudovanie jednotného obranného trhu harmonizáciou predpisov, investíciami do výskumu a vývoja, zlepšením interoperability medzi národnými systémami a vytvorením stabilného mechanizmu spoločného obstarávania, ktorý by členským štátom umožnil uprednostniť európskych dodávateľov, čím by sa zabránilo rozptýleniu zdrojov. |
|
3.3. |
EÚ potrebuje pevný obranný rámec na riešenie nielen bezprostredných kríz, ale aj dlhodobých výziev. To si vyžaduje silnú priemyselnú základňu schopnú podporovať technologický rozvoj, zaručiť strategickú autonómiu a zabezpečiť, aby investície mali pozitívny vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť. Bez jasnej priemyselnej politiky hrozí, že obranné plány budú neúčinné. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť investície do priemyselnej politiky, a to aj prostredníctvom vytvorenia európskeho fondu suverenity, ktorý by bol schopný financovať spoločné strategické projekty. |
|
3.4. |
Okrem toho by európska obranná priemyselná stratégia mala štruktúrovaným spôsobom zahŕňať EHSV a Výbor regiónov a podporovať vytváranie odolných územných výrobných reťazcov. Potenciál zamestnanosti vyplývajúci z rekonverzie priemyslu sa môže premietnuť do stabilných a kvalitných pracovných miest len vtedy, ak sa zabráni premiestňovaniu podnikov a sociálnemu dumpingu, čím sa zabezpečia spravodlivé a inkluzívne podmienky pre všetky európske hospodárske subjekty. |
|
3.5. |
EHSV sa domnieva, že legislatívne a finančné opatrenia potrebné na posilnenie európskej obrany by sa mali prijať v rámci Spoločenstva. Spoločný systém financovania založený na koordinácii výdavkov a optimalizácii zdrojov by umožnil posilniť vnútorný trh, zabrániť plytvaniu a maximalizovať účinnosť investícií a zároveň znížiť závislosť od mimoeurópskych dodávateľov. Najnovšie makroekonomické prognózy naznačujú, že výdavky na obranu samy osebe nemôžu mať významný štrukturálny vplyv na hospodárstvo. Z tohto dôvodu je potrebné ich vplyv posudzovať v rámci širšej stratégie, ktorá zahŕňa koordinované verejné investície v sociálnej a priemyselnej oblasti (4). |
|
3.6. |
V priebehu desiatich rokov sa vojenské výdavky v Európe zvýšili v priemere o 50 %, zo 145 miliárd EUR v roku 2014 na 215 miliárd EUR v roku 2023 (5). EHSV zdôrazňuje, že posilnenie obranyschopnosti EÚ predstavuje aj príležitosť na oživenie priemyselnej a technologickej základne Európy. Niektoré analýzy vrátane správy Maria Draghiho a hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2025 naznačujú, že koordinované zvýšenie výdavkov na obranu by mohlo prispieť k rastu HDP, vytváraniu pracovných miest a inováciám. Napríklad podľa simulácie s použitím modelu QUEST sa odhaduje, že postupné zvyšovanie výdavkov členských štátov na obranu až na 1,5 % HDP do roku 2028 by mohlo do konca tohto obdobia priniesť zvýšenie HDP EÚ približne o 0,5 %, pričom by sa zároveň zvýšil pomer dlhu k HDP, a to približne o 2 percentuálne body. Efektívnosť takýchto výdavkov však nie je automatická: do veľkej miery závisí od stupňa priemyselnej koordinácie a rozvoja integrovaného vnútorného trhu v oblasti obrany. Ak sa nevytvorí spoločná stratégia, mohlo by sa stať, že ekonomický multiplikátor výdavkov na obranu zostane nízky, najmä v dôsledku vysokého podielu dovozu z krajín mimo EÚ, ako to ukazujú nedávne analýzy vstupov a výstupov. Spoločné normy, interoperabilita a mechanizmy spoločného obstarávania sú nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že investície do obrany budú prinášať trvalé výhody a zmysluplne prispievať k strategickej autonómii EÚ. |
|
3.7. |
Investície do obranného sektora musia byť súčasťou stratégie zameranej na posilnenie výrobných reťazcov EÚ, stimulovanie inovácií a prilákanie kvalifikovaných pracovníkov. Väčšia priemyselná koordinácia na európskej úrovni – prostredníctvom spoločných noriem, interoperability a spoločných verejných obstarávaní – by mohla prispieť k zvýšeniu ekonomického multiplikátora výdavkov na obranu. Bez tejto koordinácie by mohlo hroziť, že multiplikátor zostane obmedzený v dôsledku vysokého podielu dovozov z krajín mimo EÚ, ako dokazujú nedávne štúdie založené na analýze vstupov a výstupov (6). Rozvoj integrovaného vnútorného trhu v oblasti obrany musí byť preto prioritou na podporu strategickej autonómie EÚ. |
|
3.8. |
Údaje z najnovšej správy o životných podmienkach z roku 2024 ukazujú celkové zhoršenie: 19,1 % európskych domácností má problémy s pokrytím každodenných výdavkov (v roku 2020 to bolo 16,8 %); počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa zvýšil na 16,5 % (zo 14,3 % v roku 2019); príjmová nerovnosť sa zvýšila z 28,7 % na 29,6 %; závažná materiálna a sociálna deprivácia sa ďalej zvýšila z 6,7 % na 6,8 %; počet domácností, ktoré nie sú schopné pokryť neočakávané výdavky, je 33,5 % (v roku 2020 ich bolo 30,2 %). Stredná dĺžka života sa skrátila z 81,3 roka v roku 2019 na 80,1 roka v roku 2023 (7). Toto zhoršenie potvrdzuje aj prieskum Eurobarometra Parlamentu 2024, podľa ktorého sú hlavnými problémami európskych občanov rastúce ceny a životné náklady (42 %) a hospodárska situácia (41 %). Tieto údaje poukazujú na zhoršenie sociálnych podmienok, ktoré, ak sa nebude riešiť, môže podkopať samotné základy európskej bezpečnosti. |
|
3.9. |
Posilnenie európskeho systému zdravotnej starostlivosti by sa malo chápať ako pilier európskeho obranného systému. Najnovšie správy ukazujú, že v národných zdravotníckych systémoch stále existujú štrukturálne kritické miesta: nedostatok personálu, nedostatočná infraštruktúra a nerovnosti v prístupe k službám (8). EHSV sa domnieva, že v súčasnom geopolitickom kontexte je potreba posilniť investície do zdravotníctva nezlučiteľná so súčasným Paktom stability a rastu, ktorý je prekážkou pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti bezpečnosti a sociálnej odolnosti. |
|
3.10. |
V čase krízy má podpora inštitúcií zo strany európskeho obyvateľstva a občianskej spoločnosti zásadný význam. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia medziinštitucionálneho monitorovacieho strediska zloženého z EHSV, VR, EK a EP, ktorého osobitnou úlohou by bolo monitorovať vnímanie európskych rozhodnutí v praxi a propagovať koncepciu spoločnej európskej obrany, ktorá by zahŕňala sociálny, hospodársky a zdravotný rozmer. Transparentnosť, demokratická zodpovednosť a občianska angažovanosť sú základnými podmienkami budovania dôvery občanov v európske inštitúcie. Bez dôvery hrozí, že aj tie najpokročilejšie bezpečnostné politiky stratia svoju účinnosť a legitimitu. Stredisko by malo pomôcť monitorovať nielen územný vplyv, ale aj dôveru verejnosti a spoločenské vnímanie európskych obranných rozhodnutí. |
|
3.11. |
EHSV zdôrazňuje, že európska bezpečnosť je založená na integrovanom prístupe, v ktorom obranné kapacity idú ruka v ruke s mäkkou silou EÚ: spoluprácou, diplomaciou, podporou rozvoja a stability. Zachovanie a posilnenie tejto rovnováhy je nevyhnutné pre dôveryhodnú a autonómnu úlohu Únie v globálnom scenári. |
V Bruseli 18. septembra 2025
Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Oliver RÖPKE
(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 132; Ú. v. EÚ C, C/2024/4663, 9.8.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4663/oj; Ú. v. EÚ C, C/2024/4662, 9.8.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4662/oj; Ú. v. EÚ C, C/2025/2013, 30.4.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2013/oj; Ú. v. EÚ C, C/2024/2489, 23.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2489/oj; Ú. v. EÚ C, C/2024/4056, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4056/oj; Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 168; Ú. v. EÚ C, C/2025/5162, 28.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5162/oj.
(2) Správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ.
(3) Facciamo chiarezza: nel 2024 la spesa militare europea eccedeva quella russa del 58 %.
(4) Európska komisia (2025), The economic impact of higher defence spending (Hospodársky vplyv vyšších výdavkov na obranu), osobitná kapitola v hospodárskej prognóze z jari 2025.
(5) Stamegna, M., Bonaiuti, C., Maranzano, P., & Pianta, M. (2024). The economic impact of arms spending in Germany, Italy, and Spain (Hospodársky vplyv výdavkov na zbrane v Nemecku, Taliansku a Španielsku). Peace Economics, Peace Science and Public Policy, 30(4), 393-422.
(6) Stamegna, M., Bonaiuti, C., Maranzano, P., & Pianta, M. (2024). The economic impact of arms spending in Germany, Italy, and Spain (Hospodársky vplyv výdavkov na zbrane v Nemecku, Taliansku a Španielsku). Peace Economics, Peace Science and Public Policy, 30(4), 393-422.
(7) Key figures on European living conditions – vydanie 2024 (Kľúčové údaje o európskych životných podmienkach).
(8) Key figures on European living conditions – vydanie 2024 (Kľúčové údaje o európskych životných podmienkach).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/4/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)
