Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2023/C 199/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Meso turopoljske svinje“

EÚ č.: PDO-HR-02858 – 2.8.2022

CHOP (X) CHZO ( )

1.   Názov [CHOP alebo CHZO]

„Meso turopoljske svinje“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Chorvátska republika

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.1. Čerstvé mäso (a droby)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Meso turopoljske svinje“ je čerstvé mäso a iné jedlé časti jatočných tiel kastrovaných samcov a samíc autochtónneho plemena ošípaných Turopolje, ktoré sa narodili, boli chované a zabité v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

„Meso turopoljske svinje“ sa predáva v čerstvom alebo mrazenom stave ako opracované jatočné polovice, časti jatočných polovíc s kosťou (výsekové mäso) a ako vykostené mäso (na kusy alebo na plátky, voľne ložené alebo balené).

Vek ošípaných pri zabití je najmenej 12 mesiacov. Použiť sa môžu iba opracované jatočné telá kategórie T1 (výkrmové ošípané) a T2 (výkrmové ošípané s vyššou konečnou hmotnosťou). Minimálna hrúbka chrbtovej slaniny meraná nad svalom M. gluteus medius metódou ZP (dvojbodovou metódou) musí byť 30 mm.

Hodnota pH mäsa (meraná na svale M. longissimus dorsi) je v medziach normálnej kvality pre bravčové mäso (pH1 > 6,0 a pH2 5,5 až 6,1), s farbou mäsa CIE L* < 50 a CIE a * > 15.

„Meso turopoljske svinje“ má tmavšiu, červenšiu farbu, kompaktnejšiu štruktúru svalov a menšiu povrchovú sekréciu ako bravčové mäso štandardnej výroby. Má vrodenú vyššiu mieru hromadenia tuku najmä v podkoží a medzi svalmi. Vychladené tukové tkanivo je pevné a má lesklú bielu farbu.

Varené mäso má pri konzumácii pružnú, šťavnatú konzistenciu, plnú chuť a špecifickú arómu škvareného živočíšneho tuku z mäsa.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Počas obdobia dojčenia, od 3 týždňov do približne 10 dní po odstavení, môžu byť prasiatka kŕmené hotovou kŕmnou zmesou pre ošípané minimálne s 18 % dusíkatých látok a minimálne 16 % dusíkatých látok do začiatku výkrmu. Po odstavení až do začiatku výkrmu možno na kŕmenie prasiatok použiť aj kŕmne zmesi vyrobené v poľnohospodárskom podniku, ktorých základ (minimálne 70 %) tvoria obilniny (kukurica, jačmeň, pšenica, tritikale) s bielkovinami, vitamínmi a minerálmi potrebnými pre vyváženú stravu. Prasiatka sú kŕmené a musia mať neustále k dispozícii dostatočný prísun čerstvej pitnej vody. Počas odchovu musia mať prasiatka prístup k objemovému krmivu.

Výkrm začína vo veku 4 až 6 mesiacov. Ošípané vo výkrme sú kŕmené zmesou trávy a iných prírodných zdrojov potravy, ktorá je na danom mieste dostupná (byliny, plody stromov, lesné plody, korene, hľuzy, huby, hmyz, červy, slimáky, ulity atď.), ktoré nachádzajú pri pasení a hrabaní, s denným príkrmom na doplnenie výkrmu. Minimálne 75 % doplnku koncentrátu musia tvoriť obilniny, s doplnením bielkovín, vitamínov a minerálov potrebných pre vyváženú stravu (minimálne 12 % dusíkatých látok). Maximálny denný príjem takéhoto krmiva je obmedzený na 2 % živej hmotnosti zvieraťa, výnimočne do 3 % v prípade živelných pohrôm (suchá, povodne, krupobitia a pod.), keď nie je možná pastva. Výkrmové ošípané musia mať k dispozícii doplnenie dusíkatých látok: čerstvá lucerna a seno z lucerny, zmesi ďateliny a trávy, senáž, tekvica, okrúhlica, hlúbová zelenina, zemiaky, žihľava, ovocie a zelenina, pšeničné otruby a dužina repy.

Všetky krmivá – s výnimkou krmív, ktorých dostatočné množstvo (doplnky bielkovín, minerálov a vitamínov) nemožno vyrobiť z dôvodu miestnych obmedzení alebo ktoré nie je možné získať z miestnych zdrojov v dôsledku živelných pohrôm – musia pochádzať zo zemepisnej oblasti výroby. Výnimočne, v prípade živelných pohrôm (suchá, povodne, krupobitia), ktoré bránia produkcii potrebného krmiva na vymedzenom území, možno rovnaký druh krmiva získať z iných oblastí, o čom musí vlastník predložiť písomné dôkazy. Maximálne množstvo krmiva, ktoré môže pochádzať z územia mimo zemepisnej oblasti uvedenej v bode 4, nesmie ročne presiahnuť 50 % sušiny.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby „Meso turopoljske svinje“ vrátane oprasenia a chovu, výkrmu a zabitia ošípaných sa musia uskutočniť v zemepisnej oblasti uvedenej v bode 4.

Výnimočne môžu plemenné zvieratá pochádzať z územia mimo vymedzenej oblasti, ak sú na to opodstatnené zootechnické požiadavky (napr. osvieženie krvi).

Všetky registrované alebo schválené prevádzkarne zapojené do výrobného reťazca výrobku „Meso turopoljske svinje“ (poľnohospodárske podniky a bitúnky) sa musia nachádzať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Výrobok „Meso turopoljske svinje“ sa môže predávať chladené (čerstvé) alebo mrazené, na kusy alebo na plátky, voľne ložené alebo balené.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Pri uvádzaní na trh vo forme jatočných polovíc a výsekového mäsa a pri všetkých druhoch maloobchodného balenia musí štítok výrobku obsahovať okrem údajov stanovených v právnych predpisoch aj názov označenia pôvodu a spoločný symbol pre „Meso turopoljske svinje“.

Obrázok spoločného symbolu:

Všetci používatelia označenia pôvodu „Meso turopoljske svinje“, ktorí uvádzajú na trh výrobok, ktorý je v súlade s jeho špecifikáciou výrobku, majú právo používať spoločný symbol za rovnakých podmienok.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť výroby „Meso turopoljske svinje“ sa obmedzuje na oblasť kontinentálneho Chorvátska, ktorú tvorí 13 žúp a mesto Záhreb. Nachádza sa výlučne v správnych hraniciach miest a obcí týchto žúp: Záhrebská, Sisacko-moslavinská, Varaždínska, Vukovarsko-sriemska, Osijecko-baranjská, Brodsko-posávska, Požecko-slavónska, Viroviticko-podrávska, Bjelovarsko-bilogorská, Koprivnicko-križevatská, Medzimurská, Krapinsko-zagorská, Karlovecká a mesto Záhreb.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Špecifickosť zemepisnej oblasti

Plemeno ošípaných Turopolje pochádza z oblasti Turopolje, čo je z hľadiska reliéfu a zemepisnej polohy nížina nachádzajúca sa na aluviálnej plošine medzi Posavinou (bažinatá nížina pozdĺž rieky Sáva) na severe a vrchmi Vukomerić (nízke, ploché pohorie) na juhu. Turopolskou nížinou preteká rieka Odra a jej prítoky, ktoré pravidelne zaplavujú priehlbiny v dôsledku nepriepustnosti okolitého terénu (ťažké minerálne/bažinaté ílovité pôdy) a vysokej hladiny vody na jar a jeseň.

Medzi najvýznamnejšie rastlinné spoločenstvá v tejto oblasti patrí dub letný (Quercus robur) a bažinaté lúky s metlicovitými trávami (Deschampsietum caespitosae).

Ako vo väčšine kontinentálneho Chorvátska, aj v tejto oblasti je mierne teplé, vlhké podnebie. Priemerná ročná teplota vzduchu je 10,2 °C, ročný úhrn zrážok je 893 mm a priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je 78,6 %. Priemerná teplota vzduchu počas vegetačného obdobia (apríl – september) je 16,7 °C. Pre lesnú vegetáciu je dôležité, aby zrážky boli rovnomerne rozložené počas celého roka a aby počas vegetačného obdobia spadlo viac ako 50 % zrážok. Najnižšie množstvo zrážok je v zime. Podobné klimatické a reliéfne črty, ktoré formujú veľké zalesnené oblasti a pasienky v záplavových oblastiach pozdĺž riek, sú charakteristické aj pre ostatné oblasti kontinentálneho Chorvátska, do ktorých sa rozšíril chov turopolských ošípaných.

Množstvo lesov, najmä dubových, početné vodné toky a mierne podnebie oblasti Turopolje už dlho podporujú chov ošípaných. Chov turopolských ošípaných bol po stáročia dôležitý pre obživu miestnych obyvateľov, ktorí boli od nepamäti vynikajúcimi chovateľmi ošípaných. O dlhoročnej tradícii chovu ošípaných v tejto oblasti svedčí množstvo písomných materiálov (najmä rôzne vyhlášky, rozhodnutia a záznamy, v ktorých sa spomínajú významní chovatelia ošípaných a podmienky chovu ošípaných v lese, upravujú poplatky za výkrm či ukladajú pokuty za krádež ošípaných), ktoré sa nachádzajú v obecných matrikách, historických záznamoch a iných miestnych literárnych prameňoch už od roku 1352.

V druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia sa oblasť chovu turopolských ošípaných rozšírila z Turopolja smerom na obce Sisak a Draganić a neskôr na časť Slavónie a Podraviny siahajúcu až k maďarským hraniciam, v dôsledku čoho sa turopolské ošípané stali najrozšírenejším plemenom ošípaných v Chorvátsku. Napríklad v roku 1921 sa chovalo asi 85 000 turopolských ošípaných, niektoré z nich na vývoz.

S prechodom z extenzívneho na intenzívny chov ošípaných v polovici 20. storočia stratilo turopolské plemeno ošípaných svoj hospodársky význam a takmer vyhynulo. Oživenie chovu sa začalo v roku 1996, keď bolo plemeno zaradené do štátneho programu obnovy a ochrany in situ.

Pre svoje horšie výrobné vlastnosti v porovnaní s inými plemenami sú autochtónne turopolské ošípané v súčasnosti zriedkavé a chovajú sa takmer výlučne v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4. V tejto oblasti sa ošípané stále chovajú pomocou tradičnej miestnej technológie s nízkymi vstupmi, ktorá bola vyvinutá v minulosti chovom turopolských ošípaných vonku v ekosystéme lužných lesov a bažinatých lúk. Pri tomto type chovu ošípaných rastú ošípané pomaly, voľne sa pohybujú a kŕmia sa trávou a inými dostupnými prírodnými zdrojmi potravy (bylinky, žalude a iné plody stromov, lesné plody, korene, hľuzy, huby, hmyz, červy, slimáky, ulity a pod.), ktoré si nachádzajú sami pri pasení a hrabaní, s minimálnym prikrmovaním koncentrovaným krmivom.

Technológia chovu turopolských ošípaných vonku s nízkymi vstupmi je jedinečná pre zemepisnú oblasť vymedzenú v bode 4, v ktorej sa využíva už stáročia. Mimo zemepisnej oblasti je chov ošípaných intenzívnejší, s vyšším podielom kŕmnej zmesi v potrave, malým pohybom a nedostatkom prirodzených zdrojov potravy, čo nepriaznivo ovplyvňuje vlastnosti mäsa turopolských ošípaných, najmä farbu a štruktúru, ako aj chuť a vôňu ich mäsa.

Špecifickosť výrobku

Turopolská ošípaná sa pravdepodobne objavila v ranom stredoveku krížením miestnej domestikovanej ošípanej, ktorej pôvodnou formou bol stredomorský diviak (Sus mediterraneus) s ošípanou plemena Šiška – priamym potomkom európskeho diviaka (Sus scrofa ferus), ktorého do tejto oblasti priniesli novoprichádzajúce slovanské kmene. Výsledná ošípaná bola prispôsobivá a odolná voči poveternostným podmienkam a chorobám a mimoriadne dobre zapadala do ekosystému oblasti Turopolje. Plemeno bolo vyvinuté lokálne, bez výraznejšieho vonkajšieho vplyvu, preto dnes turopolské plemeno vykazuje zreteľný genetický odstup od plemien ošípaných z neďalekých aj vzdialených oblastí.

Výkrmové ošípané plemena Turopolje sa vyznačujú pomalším tempom rastu a kratším trupom s menším podielom mäsa ako ostatné plemená ošípaných, pričom hromadenie tuku najmä v podkožnej časti a medzi svalmi je výrazne vyššie. {Karolyi et al., 2019: Turopolje Pig (Turopolské ošípané). In: European Local Pig Breeds – Diversity and Performance. A study of project TREASURE (Európske miestne plemená ošípaných – rozmanitosť a úžitkovosť. Štúdia projektu TREASURE) [M. Čandek-Potokar, R. Nieto Linan (ed.), IntechOpen, s. 271–274]}.

Vďaka vyššiemu veku pri zabití a väčšej fyzickej aktivite vonku má mäso ošípaných tmavšiu, červenšiu farbu, kompaktnejšiu štruktúru svalov a menšiu povrchovú sekréciu ako bravčové mäso štandardnej výroby, bez takzvaných vlastností PSE (bledé, mäkké a vodnaté), ktoré sa často vyskytujú u genotypov citlivých na stres v dôsledku génových mutácií, ktoré u týchto plemien neboli zaznamenané. Potvrdzujú to štúdie, podľa ktorých je hodnota pH mäsa (meraná na svale M. longissimus dorsi) v medziach normálnej kvality pre bravčové mäso (pH1 > 6,0 a pH2 5,5 až 6,1), s farbou mäsa CIE L* < 50 a CIE a * > 15.

Mäso turopolskej ošípanej bolo vždy mimoriadne cenené a často sa považuje za lepšie ako mäso iných plemien ošípaných; Ritzoffy (1931) pripisuje vyššiu kvalitu, tenšie vlákna a charakteristickú farbu a chuť mäsa turopolskej ošípanej primiešaniu stredomorskej krvi. Najnovšie vedecké štúdie potvrdili tenkosť (menší priemer) svalových vlákien v mäse turopolskej ošípanej v porovnaní s priemyselnými krížencami ošípaných [Đikić et al., 2010: Biological characteristics of Turopolje pig breed as factors in renewing and preservation of population. (Biologické charakteristiky turopolského plemena ošípaných ako faktory obnovy a zachovania populácie.) Stočarstvo 64 (2 – 4), s. 86].

Záujem verejnosti o turopolské ošípané pretrváva dodnes, o čom svedčia početné tlačené a elektronické médiá. V prieskume spotrebiteľských preferencií sa potvrdilo, že chorvátski spotrebitelia vo všeobecnosti poznajú turopolské ošípané (89,5 % respondentov) a uznávajú kvalitu mäsa a výrobkov z nich, pričom takmer polovica všetkých respondentov (47 %) a väčšina respondentov na miestnej úrovni (55 – 57 %) ich považuje za lepšie ako mäso a výrobky z moderných plemien ošípaných [Príloha 5.4, Cerjak 2019: Znanje i preferencije potrošača prema turopoljskoj svinji i proizvodima od turopoljske svinje (Znalosť spotrebiteľov a preferencie v súvislosti s turopolskými ošípanými a výrobkami z nich), Poľnohospodárska univerzita v Záhrebe, s. 1 – 40].

Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a výrobkom

Ochrana výrobku „Meso turopoljske svinje“ je založená na špecifickej kvalite mäsa vyplývajúcej z genetického základu, spôsobu chovu a kŕmenia ošípaných a veku ošípaných pri zabití.

Geografické podmienky a reliéf, ako aj klimatické a biotické faktory nížinných lesných ekosystémov Pokuplja a Posaviny podporili skorý rozvoj chovu ošípaných v oblasti Turopolja, ktorej obyvatelia boli od nepamäti vynikajúcimi chovateľmi ošípaných. Turopolské ošípané – jedno z najstarších plemien ošípaných v Európe – sa vyvíjali bez akéhokoľvek významného vonkajšieho vplyvu počas dlhého obdobia, počas ktorého neustála vzájomná interakcia medzi genotypom a prostredím viedla plemeno k adaptácii na prírodné zdroje oblasti a ich využívaniu. Keďže ošípané sú odolné voči poveternostným podmienkam a chorobám, nenáročné a schopné samy si nájsť potravu, vždy dokázali prežiť vonku, a preto väčšinu roka trávili pasením sa v lese, kde ich hlavným zdrojom energie z potravy bola tráva a žalude, pričom svoje požiadavky na bielkoviny uspokojovali hrabaním. Táto technológia s nízkym vstupmi (kapacita potravín a chovných budov) s plným využitím prírodných zdrojov sa v chove tohto plemena zachovala dodnes.

Metóda chovu, ktorá zahŕňa voľnú pastvu v lesoch a na pastvinách a kŕmenie zdrojmi potravy dostupnými v prírode a vrodené vlastnosti plemena ako odolnosť, pomalý prírastok hmotnosti a schopnosť kompenzačného rastu a hromadenia tuku spolu s absenciou intenzívnej selekcie alebo akéhokoľvek významného kríženia ovplyvnili rastové charakteristiky turopolských ošípaných, ktoré priamo ovplyvňujú vývoj telesného tkaniva a špecifické vlastnosti výrobku „Meso turopoljske svinje“. Skutočnosť, že ošípané zostávajú vonku, ich väčšia svalová aktivita spolu s vyšším vekom výkrmových ošípaných pri zabití vedú k väčšiemu hromadeniu svalového pigmentu, vďaka čomu má mäso tmavšiu, červenšiu farbu. Farba mäsa a slaniny je takisto udržateľnejšia vďaka pestrejšiemu výberu potravy a príjmu prírodných antioxidantov a iných látok, ktoré pomáhajú stabilizovať tkanivo. Menší priemer svalových vlákien dodáva mäsu jemnejšiu štruktúru. Mäso je takisto kompaktné bez povrchovej sekrécie. Zároveň kompenzačný rast s energeticky bohatou stravou v záverečných fázach chovu počas jesenného obdobia po slabšom raste na jar a v lete vedie k rýchlej tvorbe tukového tkaniva u plemien s nízkym potenciálom rastu svalovej hmoty, ako je turopolská ošípaná. Preto má mäso turopolskej ošípanej prirodzene vyšší stupeň hromadenia tuku, najmä v podkoží a medzi svalmi, a preto má varené mäso pri konzumácii elastickú, šťavnatú konzistenciu, plnú chuť a špecifickú arómu škvareného živočíšneho tuku z mäsa.

Vďaka vonkajšiemu chovu a kvalite mäsa väčšina súčasných spotrebiteľov, najmä miestnych, považuje mäso z turopolskej ošípanej za lepšie ako štandardné bravčové mäso a má vyššiu trhovú hodnotu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://poljoprivreda.gov.hr/UserDocsImages/dokumenti/hrana/proizvodi_u_postupku_zastite-zoi-zozp-zts/Specifikacija_Meso_turopoljske%20svinje.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.