EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 6. 2023

COM(2023) 369 final

2023/0212(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zavedení digitálneho eura

{SEC(2023) 257 final} - {SWD(2023) 233 final} - {SWD(2023) 234 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Okrem príslušných ustanovení zmlúv [článok 3 ods. 1 písm. c) ZFEÚ a články 127 až 133 ZFEÚ], odporúčania Komisie z 22. marca 2010 o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla 3 a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla a prístupu k nim (prijatého spolu s týmto návrhom) 4 neexistujú žiadne ustanovenia politiky v príslušnej oblasti politiky, t. j. menového práva v rámci menovej politiky eurozóny.

Tento návrh je zlučiteľný s uvedenými ustanoveniami primárneho práva. V záujme zaistenia súdržnosti medzi dvomi formami peňazí centrálnej banky (digitálnym eurom a eurovou hotovosťou) sa bude regulovať aj hotovosť ako zákonné platidlo, aby bola jednotná s digitálnym eurom ako zákonným platidlom a neboli dotknuté rozdiely medzi týmito formami eura.

Tento návrh vychádza zo slobody vnútorného trhu pri poskytovaní platobných služieb bez ohľadu na to, kde je poskytovateľ platobných služieb založený. V záujme zabezpečenia toho, aby mohli všetci poskytovatelia platobných služieb v EÚ distribuovať digitálne euro v eurozóne, sa táto iniciatíva dopĺňa o návrh nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o poskytovaní služieb v digitálnom eure poskytovateľmi platobných služieb založenými v členských štátoch, ktorých menou nie je euro – COM(2023) 368 final].

•Súlad s ostatnými politikami Únie

–Touto iniciatívou sa prispeje k cieľu v oblasti zaistenia vysokej úrovne súkromia pri platbách v súlade s právnymi predpismi Únie na ochranu údajov: konkrétne sa bude na spracúvanie osobných údajov pri distribúcii a využívaní digitálneho eura uplatňovať nariadenie (EÚ) 2016/679 6 a nariadenie (EÚ) 2018/1715 7 . Digitálne euro bude navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi platobných služieb a Európskou centrálnou bankou na to, čo je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania digitálneho eura. Digitálne euro bude k dispozícii offline s takou úrovňou súkromia vo vzťahu k poskytovateľom platobných služieb, ktorá je porovnateľná s výberom bankoviek z bankomatov a používaním hotovosti. Vyrovnanie transakcií v digitálnom eure bude navrhnuté tak, aby Európska centrálna banka ani národné centrálne banky nedokázali priradiť údaje k identifikovanému alebo identifikovateľnému používateľovi digitálneho eura.

–S cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť so smernicou (EÚ) 2019/882 (Európsky akt o prístupnosti) 8 bude navyše digitálne euro navrhnuté tak, aby sa maximalizovalo jeho predvídateľné používanie osobami so zdravotným postihnutím, s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a staršími ľuďmi.

–Pokiaľ ide o finančné začlenenie, iniciatíva vychádza z prístupu prijatého v smernici (EÚ) 2014/92 (smernica o platobných účtoch) 9 , ktorého cieľom je zabezpečiť všetkým spotrebiteľom vrátane finančne vylúčených osôb univerzálny prístup k platobným účtom so základnými vlastnosťami. Digitálne euro sa bude ponúkať na základe podobného prístupu, ale s potrebnými úpravami, aby sa zabezpečil univerzálny prístup k základným platobným službám v digitálnom eure. Po prvé sa bude od všetkých úverových inštitúcií poskytujúcich služby platobného účtu vyžadovať poskytovanie základných platobných služieb v digitálnom eure na žiadosť ich klientov. Po druhé sa bude v prípade spotrebiteľov, ktorí nie sú klientmi úverových inštitúcií, uplatňovať na prístup k účtu v digitálnom eure so základnými službami kapitola IV smernice o platobných účtoch týkajúca sa prístupu k platobnému účtu so základnou funkciou, pričom základné služby v digitálnom eure sa budú fyzickým osobám ponúkať bezplatne. Po tretie sa touto iniciatívou zabezpečí, aby subjekty verejného sektora (miestne alebo regionálne orgány alebo poštové úrady) distribuovali digitálne euro aj fyzickým osobám, ktoré si nechcú otvoriť účet v digitálnom eure v úverových inštitúciách alebo u iných poskytovateľov platobných služieb. Ďalej sa v tejto iniciatíve poveruje Európsky orgán pre bankovníctvo a Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí spoločným vypracovaním usmernení, v ktorých sa stanovia vzťahy medzi požiadavkami na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prístupom k základným platobným službám v digitálnom eure.

–V smernici (EÚ) 2015/2366 (druhá smernica o platobných službách) 10 sa reguluje poskytovanie platobných služieb poskytovateľmi platobných služieb (vrátane úverových inštitúcií, inštitúcií elektronických peňazí a platobných inštitúcií) a práva a povinnosti strán zúčastňujúcich sa na platobnej transakcii. Komisia navrhla nový legislatívny balík pozostávajúci z novej smernice o platobných službách na vnútornom trhu, ako aj z nariadenia prijatého 28. júna 2023 11 . Týmto balíkom sa rozširuje vymedzenie finančných prostriedkov tak, aby zahŕňalo aj všetky formy peňazí centrálnej banky emitované na retailové použitie (bankovky, mince a digitálnu menu centrálnej banky). Európska komisia 22. októbra 2022 prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v EÚ a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách.

–Tým, že sa iniciatívou sleduje prístup založený na riziku, ktorý podporuje rámec Únie na boj proti praniu špinavých peňazí, a vylučuje sa úplná anonymita, je zlučiteľná s cieľmi balíka na boj proti praniu špinavých peňazí 12 , ktorý Komisia prijala v júli 2021. Zároveň sa iniciatívou zabezpečuje vysoká úroveň súkromia v prípade offline platieb v digitálnom eure, ktoré sú bezkontaktnými platbami hotovostného typu. Na online transakcie s platbou v digitálnom eure by sa vzťahovala rovnaká ochrana osobných údajov a rovnaké pravidlá súkromia a boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako v prípade súkromných digitálnych platobných prostriedkov, čo je zlučiteľné s rámcom EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a s druhou smernicou o platobných službách, ako aj so všeobecným nariadením o ochrane údajov a so stratégiou Komisie pre otvorené údaje.

–Interoperabilná európska peňaženka digitálnej identity 13 platná v celej EÚ umožňuje používateľom dobrovoľne využívať pri uskutočňovaní platieb prihlásenie a silnú autentifikáciu zákazníka, ako sa to vyžaduje v článku 97 druhej smernice o platobných službách. Tie isté funkcie by sa mali ponúkať aj používateľom digitálneho eura.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

–Komisia spustila výzvu na predkladanie podkladov a cielenú konzultáciu týkajúcu sa digitálneho eura 5. apríla 2022. Trvala do 16. júna 2022. Cielená konzultácia doplnila verejnú konzultáciu ECB o ďalšie informácie získané od špecialistov z odvetvia, od poskytovateľov platobných služieb (vrátane úverových inštitúcií, platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí), poskytovateľov platobnej infraštruktúry, vývojárov platobných riešení, obchodníkov, obchodných združení, orgánov na reguláciu retailových platieb, od orgánov dohľadu, orgánov dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí, od finančných spravodajských jednotiek, Európskeho výboru pre ochranu údajov a od ďalších relevantných orgánov a expertov, ako aj spotrebiteľských organizácií s cieľom použiť ich pri vypracúvaní posúdenia vplyvu návrhu nariadenia o digitálnom eure, ktoré uskutočňuje Komisia. Z cielených konzultácií vyplývajú tieto hlavné zistenia: občania EÚ súhlasili s cieľom poskytnutia prístupu k verejným finančným prostriedkom v digitálnej forme každému vrátane osôb bez bankových účtov. Respondenti z radov odborníkov sa domnievali, že digitálne euro môže byť prospešné pre podniky/obchodníkov pri všetkých druhoch platieb. Ľudia uprednostňovali rýchle, súkromné, beznákladové a široko dostupné digitálne euro. Za najdôležitejšie aspekty, ktoré sa majú ponúknuť širokej verejnosti, väčšina respondentov z radov odborníkov považovala širokú dostupnosť a jednoduché prihlasovanie, jednoduché používanie, schopnosť uskutočniť platbu kedykoľvek, kdekoľvek a komukoľvek, ako aj okamžité vyrovnanie. Široko dostupné digitálne euro malo podľa predpokladov podporiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Väčšina respondentov z radov odborníkov podporila priznanie postavenia zákonného platidla digitálnemu euru. Väčšina respondentov podporila dostupnosť digitálneho eura najmä pre občanov s pobytom a podniky so sídlom v eurozóne a na účely transakcií v rámci eurozóny.

–Experti z členských štátov a národných centrálnych bánk, ako aj zástupcovia Európskej centrálnej banky mali možnosť predkladať od septembra 2022 do februára 2023 svoje názory v rámci expertnej skupiny pre bankové, platobné a poisťovacie služby zriadenej Komisiou. Diskusie boli podložené cielenými konzultáciami určenými krajinám. Členské štáty vyjadrovali od roku 2021 svoje názory aj na stretnutiach Euroskupiny. Hoci experti členských štátov vyjadrovali na stretnutiach expertnej skupiny pre bankové, platobné a poisťovacie služby iba predbežné názory, väčšina z nich podporovala možnú emisiu digitálneho eura, ktorému by bolo priznané postavenie zákonného platidla v eurozóne.

–Dňa 7. novembra 2022 zorganizovala Komisia konferenciu na vysokej úrovni, na ktorej sa stretli zástupcovia vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ, poslanci Európskeho parlamentu, zástupcovia súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademickej obce.

–Komisia zorganizovala vo februári a marci 2023 okrúhle stoly so zástupcami obchodníkov/podnikov, spotrebiteľov a poskytovateľov platobných služieb.

–Komisia sa v apríli 2023 zúčastnila na rozprave v pléne Európskeho parlamentu a na diskusiách o smerovaní, ktoré v januári 2023 a v marci 2023 zorganizoval Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu.

•Získavanie a využívanie expertízy

–dôkazov získaných prostredníctvom rôznych konzultácií uvedených v predchádzajúcom texte,

–analýz osobitnej skupiny vypracovaných ECB v rokoch 2021, 2022 a 2023,

–štúdie o nových digitálnych platobných metódach, správy organizácie Kantar z marca 2022,

–účasti útvarov Komisie v pozícii pozorovateľa na zasadnutiach trhovej poradnej skupiny ECB pre digitálne euro a Rady pre retailové platby v eurách,

–pracovných dokumentov ECB, pracovných dokumentov útvarov Komisie, prieskumov a štatistík,

–simulácií a výskumu Komisie a Spoločného výskumného centra.

•Posúdenie vplyvu

–v rýchlo sa digitalizujúcom hospodárstve nie sú peniaze centrálnej banky vo fyzickej forme, t. j. hotovosť, k dispozícii pre platby v rozvíjajúcej sa časti hospodárstva, najmä v oblasti elektronického obchodu, a nemôžu spĺňať budúce potreby v oblasti Priemysel 4.0 (napr. platby stroj-stroj, podmienené platby),

–digitálne meny centrálnych bánk tretích krajín a ďalšie inovačné platobné prostriedky (t. j. stablecoiny), ktoré nie sú denominované v eurách, môžu postupne získať trhový podiel na platobných trhoch eurozóny a oslabiť úlohu eura.

–priznanie postavenia zákonného platidla digitálnemu euru s povinnosťou všetkých príjemcov platieb prijímať ho, hoci s odôvodnenými a primeranými výnimkami a podmienkami distribúcie. Na zabezpečenie súdržnosti medzi všetkými formami peňazí centrálnej banky sa ďalej navrhuje, aby sa v paralelnom legislatívnom návrhu regulovalo postavenie hotovosti ako zákonného platidla,

–ECB by mala zverejniť výšku maximálnych poplatkov a poplatkov účtovaných medzi poskytovateľmi platobných služieb,

–zabezpečenie vysokej úrovne ochrany súkromia a osobných údajov v prípade bezkontaktných offline platieb s malou hodnotou tým, že sa budú spracúvať osobné údaje o totožnosti používateľov v čase otvorenia platobného účtu v digitálnom eure u poskytovateľa platobných služieb, ale poskytovateľom platobných služieb sa nebudú poskytovať údaje o transakcii, zatiaľ čo s online platbami sa bude zaobchádzať ako so súkromnými digitálnymi platobnými prostriedkami v súlade so súčasnými požiadavkami na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

–zníženie rizík, ktoré predstavuje finančná dezintermediácia, a rizika pre finančnú stabilitu tým, že sa Európskej centrálnej banke umožní vymedziť a zaviesť nástroje na primerane ohraničené zachovanie funkcie uchovávania hodnoty digitálneho eura,

–prvotné sprístupnenie digitálneho eura fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v eurozóne, a návštevníkom, ale možné neskoršie rozšírenie jeho používania aj na členské štáty, ktorých menou nie je euro, a tretie krajiny, a to na základe dohôd a/alebo dojednaní, aby sa zmiernili riziká pre finančnú stabilitu a menovú suverenitu.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Predmet návrhu, zavedenie a emisia digitálneho eura (články 1 až 4)

Uplatniteľné právo a príslušné orgány (články 5 a 6)

V článku 5 sa objasňuje, že na digitálne euro sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, zmenená smernicou (EÚ) [vložiť odkaz – návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice 2015/2366/EÚ a 2009/110/ES – COM(2023) 366 final]. Touto smernicou sa rozširuje vymedzenie finančných prostriedkov na peniaze centrálnej banky emitované na retailové použitie, ktoré zahŕňajú digitálne meny centrálnych bánk.

Podobne sa na digitálne euro uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1230 zo 14. júla 2021 o cezhraničných platbách v Únii, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia o poskytovaní služieb v digitálnom eure poskytovateľmi platobných služieb založenými v členských štátoch, ktorých menou nie je euro – COM(2023) 368 final], smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (s výnimkou offline platieb), nahradená [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final) a návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov.

Zákonné platidlo (články 7 až 12)

Distribúcia (články 13 až 14)

Obmedzenia používania digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty (článok 16)

Poplatky za platobné služby v digitálnom eure (článok 17)

Prístup k digitálnemu euru a používanie digitálneho eura mimo eurozóny (články 18 až 21)

Technické vlastnosti (články 22 až 24)

Spôsoby distribúcie (články 25 až 33)

Súkromie a ochrana údajov (články 34 až 36)

Rámec na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (článok 37)

Záverečné ustanovenia (články 38 až 42)

2023/0212 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zavedení digitálneho eura

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 133,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 18 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 19 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia v stratégiách v oblasti digitálnych financií a retailových platieb 20 zo septembra 2020 zdôraznila, že digitálne euro ako retailová digitálna mena centrálnej banky by malo pôsobiť ako katalyzátor inovácií v oblasti platieb, financií a obchodu v súvislosti s prebiehajúcim úsilím o zníženie fragmentácie trhu Únie s retailovými platbami. Na samite eurozóny z marca 2021 sa vyzývalo na dosiahnutie silnejšieho a inovačnejšieho sektora digitálnych financií a účinnejších a odolnejších platobných systémov. Euroskupina takisto vo svojom vyhlásení z 25. februára uznala potenciál digitálneho eura pri posilňovaní inovácií vo finančnom systéme. V tejto súvislosti Európsky parlament 21 a Rada ECOFIN 22 vo februári a marci 2022 privítali rozhodnutie Európskej centrálnej banky týkajúce sa spustenia dvojročnej fázy skúmania projektu digitálneho eura, ktorá sa začala v októbri 2021.

(2)Dňa 2. októbra 2020 Európska centrálna banka uverejnila svoju správu o digitálnom eure 23 . Táto správa predstavovala základ na získanie názorov na prínosy a výzvy súvisiace s emisiou digitálneho eura a na jeho možnú koncepciu.

(3)Peniaze centrálnej banky vo forme bankoviek a mincí nemožno používať na online platby. V súčasnosti sa online platby uskutočňujú výlučne vo forme peňazí komerčných bánk. Prijateľnosť a zameniteľnosť peňazí komerčných bánk závisí od ich zameniteľnosti jedna k jednej za peniaze centrálnej banky ako zákonné platidlo, ktoré slúžia ako menová kotva. Táto menová kotva je základným predpokladom fungovania menových a finančných systémov. Posilňuje sa ňou dôvera používateľov v peniaze komerčných bánk a v euro ako menu, a preto je nevyhnutná na zabezpečenie stability menového systému v digitalizovanom hospodárstve a spoločnosti. Keďže sa peniazmi centrálnej banky vo fyzickej forme ako takými nedokážu riešiť potreby rýchlo sa digitalizujúceho hospodárstva, mohlo by to viesť k postupnému odstráneniu menovej kotvy pre peniaze komerčných bánk. Preto je potrebné zaviesť novú formu oficiálnej meny ako zákonného platidla, ktorá je bezriziková a prispeje k vizualizácii zameniteľnosti peňazí v nominálnej hodnote emitovaných rôznymi komerčnými bankami.

(4)V záujme riešenia potreby rýchlo sa digitalizujúceho hospodárstva by malo digitálne euro podporovať najrôznejšie prípady používania retailových platieb. Ide o prípady používania platieb medzi jednotlivcami navzájom, jednotlivcami a podnikmi, jednotlivcami a štátom, podnikmi navzájom, podnikmi a štátom, podnikmi a jednotlivcami, štátom a podnikmi a štátmi navzájom. Okrem toho by malo byť digitálne euro schopné aj vyhovieť budúcim platobným potrebám, a najmä platbám stroj-stroj v oblasti Priemysel 4.0 a platbám v decentralizovanom internete (web3). Digitálne euro by sa nemalo využívať na platby medzi finančnými sprostredkovateľmi, poskytovateľmi platobných služieb a ďalšími účastníkmi trhu (čiže na veľkoobchodné platby), pre ktoré existujú systémy vyrovnania v peniazoch centrálnej banky a v prípade ktorých sa v rámci Eurosystému podrobnejšie skúma využívanie rôznych technológií.

(5)V situácii, keď samotná hotovosť nedokáže uspokojiť potreby digitalizovaného hospodárstva, je mimoriadne dôležité podporiť finančné začlenenie zabezpečením univerzálneho, cenovo dostupného a jednoduchého prístupu k digitálnemu euru jednotlivcom v eurozóne, ako aj jeho široké prijímanie pri platbách. Finančné vylúčenie v digitalizovanom hospodárstve sa môže prehlbovať, keďže súkromné digitálne platobné prostriedky nemusia byť osobitne zacielené na zraniteľné skupiny v spoločnosti, prípadne nemusia byť primerané v niektorých vidieckych alebo odľahlých oblastiach bez (stabilnej) komunikačnej siete. Podľa Svetovej banky a Banky pre medzinárodné zúčtovanie „sú účinné, prístupné a bezpečné retailové platobné systémy a služby kritické pre väčšie finančné začlenenie“ 24 . Toto zistenie bolo ďalej podložené štúdiou o nových digitálnych platobných metódach, ktorej vypracovanie zadala Európska centrálna banka a z ktorej záverov vyplynulo, že pre obyvateľstvo bez bankového účtu/s nedostatočným prístupom k bankovým službám/bez takéhoto prístupu sú najdôležitejšími vlastnosťami novej platobnej metódy jednoduchosť jej používania, nevyžadovanie technologických zručností, zabezpečenie a bezplatnosť 25 . Digitálne euro by ponúkalo verejnú alternatívu k súkromným digitálnym platobným prostriedkom a podporovalo finančné začlenenie, keďže by bolo navrhnuté vzhľadom na tieto ciele, čím by sa zabezpečoval bezplatný prístup, jednoduchosť a široká prístupnosť a prijateľnosť.

(6)Digitálne euro by malo dopĺňať eurobankovky a euromince a nemalo by nahrádzať fyzické formy jednotnej meny. Hotovosť a digitálne euro sú ako zákonné platidlá rovnako dôležité. Nariadením (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle – COM(2023) 364] by sa harmonizovala hotovosť ako zákonné platidlo a zabezpečila široká distribúcia a účinné používanie hotovosti.

(7)Budúci vývoj digitálnych platieb môže ovplyvniť úlohu eura na trhoch s retailovými platbami v Európskej únii aj na medzinárodnej úrovni. Mnohé centrálne banky sveta v súčasnosti skúmajú emitovanie digitálnych mien centrálnych bánk a niektoré krajiny už digitálnu menu centrálnej banky emitovali. Okrem toho by takzvané stablecoiny tretích krajín, ktoré nie sú denominované v eure, mohli v prípade svojho širokého používania pri platbách nahradiť v hospodárstve Únie platby denominované v eure, a to uspokojením dopytu po programovateľných peniazoch (ktoré sa v súvislosti s týmto nariadením označujú za podmienené platby) a aj pri elektronickom obchode, na kapitálových trhoch alebo v oblasti Priemysel 4.0. Digitálne euro by preto bolo dôležité na zachovanie úlohy eura v digitálnom veku.

(8)Preto je potrebné stanoviť právny rámec na zavedenie digitálnej formy eura s postavením zákonného platidla, ktorú môžu používať ľudia, podniky a orgány verejného sektora v eurozóne. Ako nová forma eura dostupná širokej verejnosti by malo mať digitálne euro významné spoločenské a hospodárske dôsledky. Preto je potrebné zaviesť digitálne euro a regulovať jeho hlavné vlastnosti pomocou menového práva. Európska centrálna banka je na základe využitia právomocí podľa zmlúv oprávnená emitovať digitálne euro a povoľovať emisiu digitálneho eura národným centrálnym bankám členských štátov, ktorých menou je euro. Na základe týchto právomocí a v súlade s právnym rámcom stanoveným v tomto nariadení by teda mala mať Európska centrálna banka možnosť okrem bankoviek a mincí rozhodovať aj o tom, či emitovať digitálne euro, kedy a v akom objeme, a o ďalších konkrétnych opatreniach, ktoré s jeho emisiou vnútorne súvisia.

(9)Tak ako za eurobankovky a euromince, aj za digitálne euro by mala vo vzťahu k používateľom digitálneho eura niesť priamu zodpovednosť Európska centrálna banka alebo národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro. Digitálne euro by sa malo emitovať v objeme rovnajúcom sa nominálnej hodnote zodpovedajúcich pasív v konsolidovanej súvahe Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, a to najmä zámenou rezerv poskytovateľov platobných služieb v centrálnej banke za držbu digitálneho eura, aby sa uspokojil dopyt používateľov digitálneho eura. Na účely držby a používania digitálneho eura by malo stačiť len to, ak používatelia digitálneho eura uzavrú zmluvný vzťah s poskytovateľmi platobných služieb, ktorí distribuujú digitálne euro, prostredníctvom otvorenia platobných účtov v digitálnom eure. Používateľ digitálneho eura si nemusí otvoriť účet v Európskej centrálnej banke alebo národných centrálnych bankách ani s nimi uzavrieť iný zmluvný vzťah. Poskytovatelia platobných služieb by mali spravovať účty používateľov digitálneho eura v digitálnom eure v ich mene a poskytovať im platobné služby v digitálnom eure. Keďže poskytovatelia platobných služieb nie sú stranou priamej zodpovednosti, ktorou je Európska centrálna banka a národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro, pričom je zaviazaná používateľom digitálneho eura, a keďže konajú v mene používateľov digitálneho eura, platobná neschopnosť poskytovateľov platobných služieb nebude mať na používateľov digitálneho eura žiadny vplyv.

(10)Digitálne euro by sa malo riadiť ustanoveniami tohto nariadenia. Tieto ustanovenia môžu byť doplnené delegovanými aktmi, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článkov 11, 34, 35, 36 a 38, a vykonávacími aktmi, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článku 37. Okrem toho môže v rámci tohto nariadenia a jeho delegovaných aktov Európska centrálna banka prijímať podrobné opatrenia, pravidlá a normy na základe vlastných právomocí. Ak majú takéto opatrenia, pravidlá a normy vplyv na ochranu práv a slobôd jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov, Európska centrálna banka by to mala konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. V záujme zaistenia právnej istoty sa v nariadení takisto objasňuje, že na digitálne euro sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, a to bez toho, aby bol dotknutý upravený rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovený v tomto nariadení pre offline transakcie s platbou v digitálnom eure. Na transakcie s platbou v digitálnom eure a súvisiace platobné služby sa takisto vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, zmenená smernicou [vložiť odkaz – návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice 2015/2366/EÚ a 2009/110/ES – COM(2023) 366 final], v ktorej sa stanovuje, že „finančné prostriedky“ zahŕňajú peniaze centrálnej banky emitované na retailové použitie (t. j. bankovky, mince a digitálne meny centrálnych bánk), ako aj nariadenie (EÚ) 2021/1230 o cezhraničných platbách.

(11)V záujme zabezpečenia účinnej ochrany postavenia digitálneho eura ako zákonného platidla, a to ako jednotnej meny v celej eurozóne, a prijímania platieb v digitálnom eure by sa mali v členských štátoch zaviesť a uplatňovať pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia.

(12)Príslušné ustanovenia smernice (EÚ) 2015/2366 nahradenej smernicou (EÚ) [vložiť odkaz – návrh smernice o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice 2015/2366/EÚ a 2009/110/ES – COM(2023) 366 final], smernice (EÚ) 2015/849 nahradenej smernicou (EÚ) [vložiť odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] a nariadenia (EÚ) 2016/679 by mali upravovať dohľad vykonávaný príslušnými orgánmi a sankčný režim, ako aj opatrenia dohľadu medzi príslušnými orgánmi domovských členských štátov a hostiteľských členských štátov, pokiaľ ide o činnosti poskytovateľov platobných služieb zriadených v členských štátoch, ktorých menou nie je euro. S cieľom zaistiť efektívny dohľad nad poskytovateľmi platobných služieb distribuujúcimi digitálne euro by mali príslušné orgány zodpovedné podľa smernice (EÚ) 2015/2366 za dohľad nad poskytovaním platobných služieb spolupracovať aj s Európskou centrálnou bankou na účely vykonávania dohľadu nad uplatňovaním povinností v oblasti platieb stanovených v nariadení (EÚ) č. XXX o zavedení digitálneho eura. Každé spracovanie údajov podľa tohto nariadenia musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a nariadením (EÚ) 2017/1725, ak patrí do ich príslušného rozsahu uplatňovania. Orgány dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 sú preto zodpovedné za dohľad nad spracúvaním osobných údajov, ktoré sa vykonáva v súvislosti s týmto nariadením.

(13)Členské štáty, ich príslušné orgány a poskytovatelia platobných služieb by mali zaviesť informačné a vzdelávacie opatrenia na zabezpečenie potrebnej úrovne informovanosti o jednotlivých aspektoch digitálneho eura a vedomostí o nich.

(14)Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie 26 pojem „zákonné platidlo“ s postavením platobného prostriedku vyjadreného v menovej jednotke vo svojom bežnom zmysle znamená, že tento platobný prostriedok nemôže byť vo všeobecnosti odmietnutý ako úhrada dlhu vyjadreného v tej istej menovej jednotke v jeho nominálnej hodnote s účinkom splnenia peňažnej povinnosti.

(15)Postavenie zákonného platidla je vymedzujúcou vlastnosťou peňazí centrálnej banky. V eurozóne sú doteraz jedinými platobnými prostriedkami s postavením zákonného platidla podľa článku 128 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článkov 10 a 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 27 o zavedení eura 28 eurobankovky a euromince.

(16)Digitálne euro ako digitálna mena s postavením zákonného platidla denominovaná v eure a emitovaná v rámci Eurosystému Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou je euro, by mala byť široko prístupná, použiteľná a prijímaná ako platobný prostriedok. Priznanie postavenia zákonného platidla digitálnemu euru by malo podporiť jeho použiteľnosť pri platbách v celej eurozóne, a tým aj úsilie o zabezpečenie neustálej dostupnosti a prístupnosti peňazí centrálnej banky v súvislosti s ich úlohou menovej kotvy, keďže samotná hotovosť nedokáže vyhovieť potrebám rýchlo sa digitalizujúceho hospodárstva. Okrem toho povinné prijímanie platieb v digitálnom eure, čo predstavuje jednu z hlavných podmienok postavenia zákonného platidla, zabezpečuje, že ľudia a podniky budú profitovať zo širokého prijímania a v celej eurozóne budú mať skutočne na výber vykonať digitálnu platbu s využitím peňazí centrálnej banky, a to jednotne.

(17)Digitálne euro by malo mať postavenie zákonného platidla pri offline transakciách s platbou v digitálnom eure, ktoré sa uskutočňujú v eurozóne, podobne ako bankovky a mince, ktoré majú postavenie zákonného platidla v eurozóne. Digitálne euro by malo mať postavenie zákonného platidla aj v prípade online transakcií s platbou v digitálnom eure uskutočňovaných príjemcom platby, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v eurozóne, ak má platiteľ takisto pobyt alebo je usadený v eurozóne. Podobne by malo mať digitálne euro postavenie zákonného platidla v prípade online transakcií s platbou v digitálnom eure uskutočňovaných príjemcom platby, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v eurozóne, ak platiteľ nemá pobyt alebo nie je usadený v eurozóne.

(18)Keďže digitálne euro si vyžaduje schopnosť prijímať digitálne platobné prostriedky, uloženie povinnosti povinného prijímania platieb v digitálnom eure všetkým príjemcom platieb by bolo neprimerané. Na tento účel by sa mali fyzickým osobám konajúcim v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti poskytnúť výnimky z povinného prijímania platieb v digitálnom eure. Výnimky z povinného prijímania by sa mali poskytnúť aj mikropodnikom, ktoré sú v eurozóne mimoriadne dôležité pre rozvoj pracovných miest v oblasti podnikania a rozvoj inovácií, čím zohrávajú životne dôležitú úlohu pri formovaní hospodárstva. V politikách a opatreniach Únie by sa malo znížiť regulačné zaťaženie podnikov tejto veľkosti. Výnimky z povinného prijímania by sa mali poskytnúť aj neziskovým právnym subjektom, ktoré podporujú verejný záujem a prinášajú prospech verejnosti plnením rôznych cieľov z hľadiska spoločenského záujmu, napríklad v oblasti rovnosti, vzdelávania, zdravia, ochrany životného prostredia a ľudských práv. V prípade mikropodnikov a neziskových právnych subjektov by boli náklady na nadobudnutie požadovanej infraštruktúry a prijímanie digitálneho eura neprimerané. Preto by mali byť oslobodené od povinnosti prijímať platby v digitálnom eure. V takýchto prípadoch by mali byť naďalej k dispozícii iné prostriedky na vyrovnávanie peňažných pohľadávok. Mikropodniky a neziskové právne subjekty, ktoré od platiteľov prijímajú porovnateľné digitálne platobné prostriedky, by však mali byť povinné prijímať platby v digitálnom eure. Porovnateľné digitálne platobné prostriedky by mali zahŕňať platby debetnými kartami alebo okamžité platby, prípadné iné budúce technologické riešenia používané na mieste interakcie, nemali by k nim však patriť úhrady a inkasá, ktoré sa neuskutočňujú na mieste interakcie. Mikropodniky a neziskové právne subjekty, ktoré od platiteľov neprijímajú porovnateľné digitálne platobné prostriedky na úhradu dlhu (napr. prijímajú iba eurobankovky a euromince), ale môžu používať digitálne platby na úhradu dlhu príjemcom platieb (napr. platia formou úhrad), by nemali byť povinné prijímať platby v digitálnom eure. A napokon môže príjemca platby odmietnuť platbu v digitálnom eure aj vtedy, ak toto odmietnutie uskutoční v dobrej viere a ak príjemca platby odôvodní odmietnutie zo zákonných a z dočasných dôvodov primeraných konkrétnym okolnostiam mimo jeho kontroly, ktoré vedú k nemožnosti prijať v príslušnom čase transakcie platby v digitálnom eure, akými sú napríklad výpadok prúdu v prípade online transakcií s platbou v digitálnom eure alebo pokazené zariadenie v prípade offline alebo online transakcií s platbou v digitálnom eure.

(19)S cieľom zabezpečiť, aby bolo možné neskôr v prípade potreby zaviesť dodatočné výnimky z povinného prijímania digitálneho eura, napríklad z dôvodu technických špecifikácií, ktoré sa môžu v budúcnosti vyskytnúť, by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zavedenie dodatočných výnimiek z menového práva týkajúcich sa povinnosti prijímať transakcie s platbami v digitálnom eure, ktoré by sa harmonizovane uplatňovali v celej eurozóne, pričom sa na tento účel prihliadne na všetky návrhy členských štátov. Komisia môže takéto výnimky prijať, iba ak sú potrebné, odôvodnené všeobecným záujmom, primerané a zachovávajú účinnosť postavenia digitálneho eura ako zákonného platidla. Právomocou Komisie prijímať delegované akty na zavedenie dodatočných výnimiek z povinnosti prijímať transakcie s platbou v digitálnom eure by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prijímať na základe ich vlastných právomocí v oblastiach spoločnej právomoci vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa zavádzajú výnimky z povinného prijímania vyplývajúce z postavenia zákonného platidla v súlade s podmienkami stanovenými Súdnym dvorom Európskej únie v jeho rozsudku v spojených veciach C-422/19 a C-423/19.

(20)S cieľom zabezpečiť, aby mohli ľudia a podniky profitovať zo širokej siete prijímania digitálneho eura a účinne ho používať pri každodenných platbách, by nemali príjemcovia platieb, na ktorých sa vzťahuje povinné prijímanie platieb v digitálnom eure, jednostranne vylúčiť platby v digitálnom eure na základe zmluvných podmienok, ktoré neboli individuálne dohodnuté alebo nepredstavujú obchodné praktiky.

(21)Hlavným cieľom zavedenia digitálneho eura je jeho používanie v eurozóne ako formy jednotnej meny s postavením zákonného platidla. Na tento účel a v súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore môžu poskytovatelia platobných služieb usadení v Európskom hospodárskom priestore poskytovať platobné služby v digitálnom eure používateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v eurozóne, vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy, žiadateľov o azyl a spotrebiteľov, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je z právnych alebo skutkových príčin možné. Fyzickým a právnickým osobám, ktorým sa už poskytli platobné služby v digitálnom eure, pretože si v čase, keď mali pobyt alebo boli usadení v členskom štáte, ktorého menou je euro, otvorili platobný účet v digitálnom eure, ale už nemajú pobyt alebo nie sú usadení v takomto členskom štáte, môžu poskytovatelia platobných služieb usadení v Európskom hospodárskom priestore stále poskytovať platobné služby v digitálnom eure v súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore, a to na základe možných časových obmedzení, pokiaľ ide o povolenie na pobyt alebo status sídla týchto osôb, ktoré môže stanoviť Európska centrálna banka.

(22)V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 znamená pojem „finančné prostriedky“ bankovky a mince, bezhotovostné peniaze alebo elektronické peniaze. Ako nová forma peňazí centrálnej banky ako zákonného platidla by sa malo digitálne euro považovať za finančné prostriedky podľa smernice (EÚ) 2015/2366. Malo by sa zabezpečiť, aby sa na poskytovateľov platobných služieb distribuujúcich digitálne euro vzťahovali požiadavky stanovené v tejto smernici transponované členskými štátmi a aby na tento účel príslušné orgány uvedené v tejto smernici nad ich plnením takisto vykonávali dohľad. Pri emitovaní digitálneho eura v rámci Eurosystému by Európska centrálna banka a národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro, konali ako menový orgán, a preto by sa na ne nemala vzťahovať smernica (EÚ) 2015/2366, ako sa to uvádza v článku 1 písm. e) uvedenej smernice.

(23)Platobné účty v digitálnom eure predstavujú kategóriu platobných účtov denominovaných v eure, prostredníctvom ktorých môžu používatelia digitálneho eura uskutočňovať okrem iného tieto transakcie: vkladať finančné prostriedky, vyberať hotovosť, prijímať platobné transakcie od tretích strán a uskutočňovať platobné transakcie tretím stranám, a to bez ohľadu na použitú technológiu a štruktúru databázy transakcií alebo údajov (napr. či sa digitálne eurá zaznamenávajú ako zostatok v držbe alebo hodnotové jednotky). Ak si tieto činnosti vyžadujú spracúvanie osobných údajov, poskytovatelia platobných služieb by mali byť prevádzkovateľmi.

(24)Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet podľa smernice (EÚ) 2015/2366 by mali poskytovať svojim klientom služby nadobudnutia a odpredaja digitálneho eura bez ohľadu na to, či dokážu zabezpečiť zdroj likvidity pre takéto finančné prostriedky v peniazoch centrálnej banky. Na žiadosť svojich klientov a na účely úspešného poskytovania služieb nadobudnutia a odpredaja digitálneho eura by mali poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet, ktorí môžu mať účet v centrálnej banke, poskytovať poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet, ktorí nemôžu mať účet v centrálnej banke, prístup k platobným systémom a podobne by mali objektívne, primerane a nediskriminačne zadávať cez infraštruktúru vyrovnania prevodné príkazy poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet, ktorí nemôžu mať účet v centrálnej banke.

(25)Na účely riadneho presadzovania obmedzení držby pri používaní digitálneho eura, o ktorých rozhodla Európska centrálna banka, by mali poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro overiť pri prihlasovaní používateľov digitálneho eura, prípadne počas kontrol ex post, či ich potenciálny alebo existujúci zákazník už nemá platobné účty v digitálnom eure. Európska centrálna banka môže podporovať poskytovateľov platobných služieb pri vykonávaní úlohy presadzovania všetkých obmedzení držby, a to aj tým, že sama alebo spoločne s národnými centrálnymi bankami určí jednotný prístupový bod týkajúci sa identifikátorov používateľov digitálneho eura a súvisiacich obmedzení držby prostriedkov v digitálnom eure. Európska centrálna banka by mala zaviesť primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby iné subjekty ako poskytovatelia platobných služieb, ktorých klient alebo potenciálny zákazník je používateľom digitálneho eura, nemohli spojiť identitu jednotlivých používateľov digitálneho eura s informáciami z jednotného prístupového bodu. Európska centrálna banka by mala byť prevádzkovateľom v miere, v akej si tieto činnosti vyžadujú spracúvanie osobných údajov. Keď Európska centrálna banka určí jednotný prístupový bod spoločne s národnými centrálnymi bankami, prevádzkovateľmi by mali byť spoločne.

(26)S cieľom podporiť univerzálny prístup širokej verejnosti v eurozóne k digitálnemu euru, posilniť inovácie a dosiahnuť vysokú úroveň hospodárskej súťaže na trhu s retailovými platbami by mali byť všetci relevantní sprostredkovatelia schopní distribuovať digitálne euro. Všetci poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet podľa smernice (EÚ) 2015/2366 vrátane úverových inštitúcií, inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií, poštových podnikov, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytovať platobné služby, Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, a to v rámci Eurosystému, ak nekonajú z pozície menového orgánu, alebo ostatných subjektov verejného sektora, ako aj členských štátov alebo ich regionálnych či miestnych orgánov, ak nekonajú z pozície subjektov verejného sektora, by mali byť schopní poskytovať platobné účty v digitálnom eure a súvisiace platobné služby v digitálnom eure bez ohľadu na to, kde v Európskom hospodárskom priestore sa nachádzajú. Poskytovatelia služieb kryptoaktív regulovaní nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 29 , ktorí sú podľa smernice (EÚ) 2015/2366 poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet, by mali mať takisto možnosť distribuovať digitálne euro. V súlade so smernicou (EÚ) 2015/2366 by mali byť poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet povinní poskytovať prístup k údajom o platobných účtoch poskytovateľom platobných iniciačných služieb a poskytovateľom služieb informovania o účte prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní (API), aby mohli rozvíjať a poskytovať ďalšie inovačné služby.

(27)Keby bola dostupnosť digitálneho eura ponechaná na slobodné obchodné rozhodnutia všetkých poskytovateľov platobných služieb, digitálne euro by mohli poskytovatelia platobných služieb marginalizovať, prípadne dokonca vylúčiť. Používateľom by to mohlo brániť v uskutočňovaní a prijímaní platieb vo forme meny, ktorá má postavenie zákonného platidla. V takom prípade by jednotnosť používania digitálneho eura v celej eurozóne požadovaná v článku 133 ZFEÚ nebola zaručená. Preto je mimoriadne dôležité, aby určení poskytovatelia platobných služieb boli povinní distribuovať základné služby v digitálnom eure.

(28)Požiadavka na distribuovanie digitálneho eura by mala byť primeraná cieľu zabezpečenia účinného používania digitálneho eura ako zákonného platobného prostriedku. Obmedzenie tejto povinnosti na úverové inštitúcie, ktoré už pôsobia v oblasti retailových služieb pre podniky, by zabezpečilo účinnosť postavenia zákonného platidla a zároveň by sa tým zabránilo neprimeranému zaťaženiu poskytovateľov platobných služieb špecializovanými obchodnými modelmi, ktoré nie sú orientované na spotrebiteľa. Povinnosť distribuovať digitálne euro sa preto obmedzuje na úverové inštitúcie poskytujúce služby platobného účtu na žiadosť ich klientov. Tým nie je dotknuté uplatňovanie kapitoly IV smernice o platobných účtoch, ktorá sa týka prístupu k platobnému účtu so základnými funkciami, na prístup spotrebiteľom, ktorí nie sú klientmi úverovej inštitúcie, k účtu v digitálnom eure so základnými funkciami.

(29)S cieľom zabezpečiť široké používanie digitálneho eura, a to aj pre ľudí, ktorí nemajú platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure, nechcú si otvoriť platobný účet v digitálnom eure v úverovej inštitúcii alebo u iného poskytovateľa platobných služieb, ktorý môže distribuovať digitálne euro, prípadne osoby so zdravotným postihnutím, s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnym zručnosťami a staršie osoby, je mimoriadne dôležité, aby verejné subjekty vrátane miestnych alebo regionálnych orgánov, prípadne poštových úradov, distribuovali digitálne euro. Na tento účel by mali členské štáty určiť subjekty, ktoré by mali vykonávať danú úlohu na svojom území. Takéto subjekty by mali ako poskytovatelia platobných služieb podľa smernice (EÚ) 2015/2366 dodržiavať ustanovenia tohto nariadenia vrátane smernice (EÚ) 2015/2366 a smernice (EÚ) 2015/849.

(30)S cieľom umožniť široké používanie digitálneho eura a udržať tempo s inováciami v oblasti digitálnych platieb by mali platobné služby v digitálnom eure obsahovať základné a dodatočné platobné služby v digitálnom eure. Základnými platobnými službami v digitálnom eure sú platobné, účtovné alebo podporné služby, ktoré sa považujú za nevyhnutné na používanie digitálneho eura fyzickými osobami. K nim patrí okrem iného poskytnutie aspoň jedného platobného nástroja fyzickým osobám. Celý súbor základných služieb v digitálnom eure by mali poskytovať iba poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet podľa smernice (EÚ) 2015/2366. Okrem týchto základných platobných služieb v digitálnom eure môžu poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet a iní poskytovatelia platobných služieb podľa smernice (EÚ) 2015/2366 vyvíjať a poskytovať ďalšie platobné služby v digitálnom eure. Ďalšími platobnými službami v digitálnom eure sú napríklad podmienené transakcie s platbou v digitálnom eure ako platby za jednotlivé využitia alebo platobné iniciačné služby. Infraštruktúra digitálneho eura by mala uľahčovať zavádzanie takýchto voliteľných služieb.

(31)Na základe svojich právomocí podľa zmlúv a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia by mala mať Európska centrálna banka možnosť stanovovať obmedzenia používania digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty. Účinné používanie digitálneho eura ako zákonného platobného prostriedku by sa malo zachovať prostredníctvom obmedzení poplatkov účtovaných medzi poskytovateľmi platobných služieb alebo poplatkov obchodníkov.

(32)Neobmedzené používanie digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty by mohlo ohroziť finančnú stabilitu v eurozóne, pretože by malo nepriaznivý vplyv na poskytovanie úverov hospodárstvu úverovými inštitúciami. Vzhľadom na to môže byť potrebné, aby Európska centrálna banka s cieľom zabezpečiť stabilitu finančného systému a v súlade so zásadou proporcionality zaviedla obmedzenia používania digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty. K nástrojom politík, ktoré možno využiť na tento účel, patria okrem iného kvantitatívne obmedzenia držby prostriedkov v digitálnom eure pre jednotlivcov a obmedzenia zámeny iných kategórií finančných prostriedkov za digitálne euro v stanovenej lehote. Pri rozhodovaní o parametroch a používaní nástrojov uvedených v odseku 1 by mala Európska centrálna banka dodržiavať zásahu otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou hospodárskou súťažou v súlade s článkom 127 ods. 1 ZFEÚ.

(33)Obmedzenia by sa nemali využívať ako náhrada za včasnú intervenciu alebo iné opatrenia dohľadu. Takisto by sa obmedzenia nemali ukladať na riešenie situácií jednotlivých úverových inštitúcií, ktoré by príslušné orgány pre riešenie krízových situácií alebo iné relevantné orgány zvyčajne riešili pomocou nástrojov a právomocí, ktoré majú k dispozícii, napríklad pozastavenia platieb, moratória, opatrenia podľa smernice 2013/36/EÚ, smernice 2014/59/EÚ alebo nariadenia (EÚ) č. 806/2014, prípadne iné podobné opatrenia zamerané na obnovenie životaschopnosti, riešenie krízovej situácie dotknutej inštitúcie alebo inú nápravu finančných ťažkostí.

(34)Používatelia digitálneho eura by mali mať na výber použitie digitálneho eura online alebo offline, prípadne v oboch prípadoch, a to na základe obmedzení stanovených Európskou centrálnou bankou a vo vykonávacom akte Komisie. Poskytovatelia platobných služieb by mali registrovať miestne pamäťové zariadenia na offline transakcie svojich zákazníkov s platbou v digitálnom eure a rušiť ich registrácie. Poskytovatelia platobných služieb by mali ukladať iba identifikátor miestneho pamäťového zariadenia použitého v prípade offline digitálneho eura, a to iba na obdobie poskytovania offline digitálneho eura svojim zákazníkom. Poskytovatelia platobných služieb by mali vykonávať primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby identifikátor zariadenia jednotlivých používateľov digitálneho eura nebolo možné použiť na iné účely ako na účely poskytovania offline digitálneho eura.

(35)Poskytovatelia platobných služieb by mali registrovať a opätovne registrovať miestne pamäťového zariadenia na offline transakcie svojich zákazníkov s platbou v digitálnom eure. Poskytovatelia platobných služieb by mali ukladať iba identifikátor miestneho pamäťového zariadenia použitého v prípade offline digitálneho eura, a to iba na obdobie poskytovania offline digitálneho eura svojim zákazníkom. Poskytovatelia platobných služieb by mali vykonávať primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby identifikátor zariadenia jednotlivých používateľov digitálneho eura nebolo možné porovnať s informáciami o používateľovi digitálneho eura na účely identifikácie dotknutej osoby, pričom výnimkou je účel vyplývajúci z článku 37.

(36)Digitálne euro by malo umožňovať hladný priebeh platby. Tento cieľ by sa mal zohľadňovať pri každom nástroji, ktorý môže Európska centrálna banka využiť na obmedzenie funkcie uchovávania hodnoty prostredníctvom digitálneho eura. Automatizované mechanizmy prepájajúce platobný účet v digitálnom eure s platobným účtom, ktorý nie je v digitálnom eure, by mali umožňovať neobmedzenú funkciu platieb v digitálnom eure zabezpečením úspešného vykonania transakcií v prípade existencie obmedzení držby prostriedkov v digitálnom eure pre jednotlivcov, ktoré sa môžu stať pre príjemcov platieb alebo platiteľov záväznými. Konkrétne by mali mať používatelia digitálneho eura možnosť iniciovať transakcie s platbou v digitálnom eure aj vtedy, ak držia digitálne euro v zanedbateľnej výške v porovnaní s objemom transakcie, a to automatickým mobilizovaním finančných prostriedkov z platobného účtu, ktorý nie je v digitálnom eure, na doplnenie objemu transakcie („reverzná kaskádová funkcia“). Na druhej strane by mali mať používatelia digitálneho eura možnosť prijímať transakcie s platbou v digitálnom eure aj napriek tomu, že objem transakcie presahuje obmedzenie stanovené pre ich držbu prostriedkov v digitálnom eure, a to automatickým prevodom finančných prostriedkov presahujúcich obmedzenie na platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure („kaskádová funkcia“). Takéto platobné funkcie by mali byť výslovne povolené používateľmi digitálneho eura. Ak je platobný účet v digitálnom eure u jedného poskytovateľa platobných služieb prepojený s platobným účtom, ktorý nie je v digitálnom eure, u iného poskytovateľa platobných služieb, mali by uzavrieť dojednanie, v ktorom sa stanovujú príslušné úlohy a povinnosti podľa pravidiel ochrany údajov a takisto by sa mali dohodnúť na bezpečnostných opatreniach na zaistenie zabezpečeného prenosu osobných údajov medzi dvomi poskytovateľmi platobných služieb.

(37)Hoci sú nástroje zavedené Európskou centrálnou bankou na obmedzenie nadmerného používania digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty zamerané na zabezpečenie finančnej stability a finančného sprostredkovania, môžu mať napriek tomu vplyv na nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej banky a vzťahujú sa na ňu. Takéto nástroje by sa preto mali uplatňovať jednotne v celej eurozóne, aby sa zabezpečilo používanie digitálneho eura ako jednotnej meny a jednotnosť menovej politiky. Okrem toho by bolo jednotné uplatňovanie potrebné na zabezpečenie rovnakých podmienok pre poskytovateľov platobných služieb na európskom jednotnom trhu alebo na zabránenie nadmerne zložitému presadzovaniu akéhokoľvek nástroja prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb na základe pobytu používateľov digitálneho eura. V rámci tohto nariadenia by digitálne euro nemalo byť úročené na účely primárneho použitia digitálneho eura ako platobného prostriedku pri súbežnom obmedzení jeho použitia ako uchovávateľa hodnoty.

(38)Obmedzenia používania digitálneho eura pre používateľov digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení mimo eurozóny, by nemali byť priaznivejšie ako pre používateľov digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v eurozóne, a to aj preto, aby sa zohľadnili obavy o menovú suverenitu a finančnú stabilitu v eurozóne aj mimo nej.

(39)Všetky obmedzenia funkcie uchovávania hodnoty, o ktorých Európska centrálna banka rozhodla, by mali byť záväzné a mali by ich vykonávať poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro. Hoci fyzické alebo právnické osoby môžu mať jeden alebo viacero platobných účtov v digitálnom eure u toho istého poskytovateľa platobných služieb alebo u rôznych poskytovateľov platobných služieb, malo by sa na ne vzťahovať jednotlivé obmedzenie držby, ktoré môže používateľ digitálneho eura rozdeliť medzi rôznych poskytovateľov platobných služieb. Poskytovatelia platobných služieb môžu ponúkať používateľom digitálneho eura možnosť zákonne si založiť spoločný platobný účet v digitálnom eure. V tomto prípade by sa malo obmedzenie držby uplatňované na spoločný platobný účet v digitálnom eure rovnať súčtu pridelených obmedzení držby používateľov digitálneho eura. Ak je zákonným majiteľom platobného účtu v digitálnom eure iba jeden používateľ digitálneho eura, ale k účtu môže na technickej úrovni pristupovať a používať ho viac osôb na základe právneho alebo de facto mandátu udeleného používateľom digitálneho eura, s cieľom zabrániť obchádzaniu obmedzení držby by sa každé obmedzenie držby uplatňované na platobný účet v digitálnom eure malo rovnať obmedzeniu držby stanovenému pre platobný účet v digitálnom eure, ktorého majiteľom je jeden používateľ digitálneho eura.

(40)V záujme zabezpečenia širokého prístupu k digitálnemu euru a používania digitálneho eura v súlade s jeho postavením zákonného platidla a na účely podpory jeho úlohy menovej kotvy v eurozóne by sa nemal fyzickým osobám, ktoré majú pobyt v eurozóne, fyzickým osobám, ktoré si otvorili účet v digitálnom eure v čase, keď mali pobyt v eurozóne, ale už v nej pobyt nemajú, ani návštevníkom účtovať poplatok za základné platobné služby v digitálnom eure. Znamená to, že takíto používatelia digitálneho eura by nemali znášať žiadne priame poplatky za základný prístup k digitálnemu euru a za jeho základné použitie, ani by sa im nemali účtovať transakčné poplatky a žiadne iné poplatky, ktoré priamo súvisia s poskytovaním služieb týkajúcich sa základného používania digitálneho eura. Od používateľov digitálneho eura by sa nemalo vyžadovať, aby mali alebo si otvorili platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure, alebo aby prijímali iné produkty, ktoré nie sú v digitálnom eure. Ak používateľ digitálneho eura súhlasí s balíkom služieb, ktorý obsahuje služby, ktoré nie sú v digitálnom eure, a základné platobné služby v digitálnom eure, poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť na základe vlastného uváženia účtovať za tento balík služieb poplatky. V takom prípade by sa nemali líšiť poplatky za služby, ktoré nie sú v digitálnom eure, ponúkané osobitne alebo ako súčasť balíka vrátane základných platobných služieb v digitálnom eure. Keď používateľ digitálneho eura žiada iba o poskytovanie základných platobných služieb v digitálnom eure poskytovateľom platobným služieb, za tieto služby by sa mu nemali účtovať poplatky, a to ani za kaskádovú funkciu a reverznú kaskádovú funkciu, ak používateľ digitálneho eura má aj platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure, u iného poskytovateľa platobných služieb. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť účtovať používateľom digitálneho eura poplatky za dodatočné platobné služby v digitálnom eure nad rámec základných platobných služieb v digitálnom eure.

(41)Európska centrálna banka alebo Eurosystém neúčtujú poskytovateľom platobných služieb náklady, ktoré znášajú pri podpore poskytovania ich služieb v digitálnom eure používateľom digitálneho eura.

(42)Keďže digitálne euro je digitálnou formou jednotnej meny s postavením zákonného platidla, na transakcie s platbou v digitálnom eure by sa nemali vzťahovať nadmerné poplatky poskytovateľov platobných služieb. Konkrétne priznanie postavenia zákonného platidla digitálnemu euru s jeho následným povinným prijímaním znamená, že obchodníci by nemali na výber a museli by prijímať transakcie s platbou v digitálnom eure. Ďalej každý poplatok za transakciu alebo obdobie priamo či nepriamo znižuje nominálnu hodnotu prijímaných platieb, čo je základným prvkom postavenia zákonného platidla. Preto je mimoriadne dôležité, aby bol poplatok ako obmedzenie nominálnej hodnoty digitálneho eura objektívne odôvodnený a primeraný cieľu zabezpečenia účinného používania digitálneho eura ako zákonného platobného prostriedku.

(43)S cieľom zabezpečiť, aby boli poplatky v celej eurozóne jednotné a primerané, by mala Európska centrálna banka pravidelne monitorovať ich úroveň a na tomto základe zverejňovať príslušné sumy spolu s dôvodovou správou. Maximálny poplatok alebo iná platba by mali umožňovať slobodnú hospodársku súťaž medzi sprostredkovateľmi pod danou úrovňou. Poplatky alebo iné platby by nemali presahovať príslušné náklady, ktoré vznikli poskytovateľom platobných služieb pri poskytovaní platobných služieb v digitálnom eure v súvislosti s transakciami s platbou v digitálnom eure, pričom ide o objektívne prvky, a môžu obsahovať primerané ziskové rozpätie. Na tento účel by mala Európska centrálna banka použiť odhad reprezentatívnych priemerných nákladov, ktoré vznikli poskytovateľom platobných služieb v celej eurozóne, a preto by mala byť schopná získať relevantné údaje od poskytovateľov platobných služieb. Relevantné náklady na poskytovanie platobných služieb v digitálnom eure v súvislosti s transakciami s platbou v digitálnom eure by mali vychádzať z nákladov, ktoré vznikli reprezentatívnej skupine najefektívnejších poskytovateľov platobných služieb v danom roku. Príslušné orgány určené členskými štátmi by mali zodpovedať za zabezpečovanie dodržiavania týchto maximálnych poplatkov alebo iných platieb poskytovateľmi platobných služieb.

(44)Ďalej je s cieľom zabezpečiť účinné používanie digitálneho eura dôležité, aby poplatky alebo iné platby neprevyšovali poplatky alebo iné platby požadované za porovnateľné súkromné digitálne platobné prostriedky. Za porovnateľné platobné prostriedky by sa mali považovať medzinárodné kartové schémy regulované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 30 , národné kartové schémy a okamžité platby na mieste interakcie poskytované poskytovateľmi platobných služieb.

(45)Keďže poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro by nemohli účtovať poplatky fyzickým osobám za základné platobné služby v digitálnom eure, môžu byť potrebné poplatky účtované medzi poskytovateľmi platobných služieb, ktoré by poskytovali kompenzáciu daným poskytovateľom platobných služieb za náklady na distribúciu. Poplatky účtované medzi poskytovateľmi platobných služieb by mali poskytnúť dostatočnú kompenzáciu za náklady na distribúciu distribuujúcim aj nadobúdajúcim poskytovateľom platobných služieb, ako aj primerané ziskové rozpätie.

(46)Distribúcia digitálneho eura fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré majú pobyt alebo sú usadené mimo eurozóny, by prispela k posilneniu medzinárodného používania eura. To by bolo prínosné aj pre eurozónu a ďalšie hospodárstva, pretože by sa tým uľahčili cezhraničné platby na účely obchodu alebo remitencií v súlade s programom skupiny G20.

(47)Nadmerná distribúcia digitálneho eura mimo eurozóny by mohla mať neželaný vplyv na veľkosť a zloženie konsolidovanej súvahy Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk. Vplyvy na menovú suverenitu a finančnú stabilitu krajín mimo eurozóny sa takisto môžu líšiť v závislosti od používania digitálneho eura mimo eurozóny. Uvedené vplyvy by mohli byť škodlivé, ak by digitálne euro nahradilo miestnu menu pri vysokom počte domácich transakcií. Konkrétne by situácia, v ktorej sa digitálne euro stane dominantným v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, čím by de facto nahradilo národnú menu, mohla zasahovať do kritérií a procesu prijímania do eurozóny stanovených v článku 140 ZFEÚ. S cieľom zabrániť neželaným účinkom a rizikám pre menovú suverenitu a finančnú stabilitu v eurozóne aj mimo nej je potrebné umožniť Únii uzatvárať dohody s tretími krajinami a Európskej centrálnej banke uzatvárať dojednania o podmienkach s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou nie je euro, ako aj s národnými centrálnymi bankami tretích krajín, v ktorých sa stanovia podmienky pravidelného poskytovania platobných služieb v digitálnom eure používateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení mimo eurozóny. Takéto dohody a dojednania by sa nemali týkať návštevníkov eurozóny, ktorým poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Európskom hospodárskom priestore 31 v súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore môžu priamo poskytovať platobné služby v digitálnom eure.

(48)Na poskytovanie platobných služieb v digitálnom eure používateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, by sa malo vzťahovať predbežné dojednanie medzi Európskou centrálnou bankou a národnou centrálnou bankou členského štátu, ktorého menou nie je euro, na základe žiadosti členského štátu, ktorého menou nie je euro. V súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore môžu používateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v členských štátoch mimo eurozóny, poskytovať platobné služby v digitálnom eure poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Európskom hospodárskom priestore.

(49)Pred začatím poskytovania platobných služieb v digitálnom eure požívateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v tretích krajinách, s výnimkou tretích krajín alebo území, na ktoré sa vzťahuje menová dohoda s Úniou, by mala Únia s takouto treťou krajinou najskôr uzavrieť dohodu. Toto by sa týkalo aj prípadu, keď sú štáty zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Dohovoru o založení Európskeho združenia voľného obchodu. Takáto dohoda by mala byť doplnená o dojednanie medzi Európskou centrálnou bankou a národnou centrálnou bankou tretej krajiny. Sprostredkovatelia so sídlom v tej istej krajine, v ktorej majú pobyt alebo sú usadení používatelia digitálneho eura a poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Európskom hospodárskom priestore, môžu poskytovať platobné služby v digitálnom eure používateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v tretích krajinách. Na sprostredkovateľov poskytujúcich platobné služby v digitálnom eure v tretích krajinách by sa mali vzťahovať primerané požiadavky na reguláciu a dohľad, ktorými sa zaisťuje bezpečnosť a primeraná distribúcia digitálneho eura, ktoré predstavuje peniaze centrálnej banky, ako aj jeho nezneužívanie. Požiadavky na reguláciu a dohľad by sa mali určiť v rámci uzavretia medzinárodnej dohody na základe primeraných, objektívnych a jednotných kritérií. Dohody a dojednania s vysokorizikovými tretími krajinami uvedenými v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final) by mali byť obmedzené, pozastavené alebo ukončené.

(50)Poskytovanie platobných služieb v digitálnom eure používateľom digitálneho eura, ktorí majú pobyt alebo sú usadení v tretích krajinách alebo na územiach, na ktoré sa vzťahuje menová dohoda s Úniou, by sa malo riadiť podľa menových dohôd. Sprostredkovatelia so sídlom v tej istej krajine pobytu alebo sídla ako používatelia digitálneho eura a poskytovatelia platobných služieb so sídlom v Európskom hospodárskom priestore môžu poskytovať platobné služby v digitálnom eure používateľom digitálneho eura s pobytom alebo sídlom v tretích krajinách alebo na územiach, na ktoré sa vzťahuje menová dohoda s Úniou.

(51)Používanie digitálneho eura v platbách medzi rôznymi menami by ďalej prispievalo k posilneniu medzinárodného používania eura. To by bolo prínosné aj pre eurozónu a ďalšie hospodárstva, pretože by sa tým uľahčili cezhraničné platby na účely obchodu alebo remitencií v súlade s programom skupiny G20.

(52)Používatelia digitálneho eura môžu mať takisto kapacitu prijímať alebo iniciovať platby medzi rôznymi menami, a to medzi digitálnym eurom a miestnou menou, bez ohľadu na to, či majú pobyt alebo sú usadení v eurozóne. V dojednaniach uzavretých medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, a v tretích krajinách by sa mali stanovovať podmienky prístupu k interoperabilným platobným systémom a ich používania na účely platieb medzi rôznymi menami zahŕňajúcich digitálne euro.

(53)Dohody a dojednania súvisiace s poskytovaním platobných služieb v digitálnom eure alebo platby medzi rôznymi menami zahŕňajúcimi digitálne euro by sa mali uzatvárať dobrovoľne a prioritne s členskými štátmi mimo eurozóny. Európska centrálna banka by mala spolupracovať s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou nie je euro, na účely platieb medzi rôznymi menami zahŕňajúcich digitálne euro.

(54)Z technického hľadiska by malo byť digitálne euro navrhnuté tak, aby bolo pre širokú verejnosť široko prístupné a použiteľné. Takýmto návrhom sa podporuje najmä prístup pre finančne vylúčené osoby alebo osoby, ktorým hrozí finančné vylúčenie, osoby so zdravotnými problémami, a to tak, že sa zabezpečuje dodržanie požiadaviek na prístupnosť stanovených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 32 (Európsky akt o prístupnosti), ako aj pre osoby s funkčnými obmedzeniami, ktoré by mohli mať z prístupnosti takisto prospech, prípadne osoby s obmedzenými digitálnymi zručnosťami a staršie osoby. Na tento účel by malo digitálne euro obsahovať funkcie použitia, ktoré sú jednoduché a jednoducho zvládnuteľné, a malo by byť dostatočne prístupné prostredníctvom najrôznejších hardvérových zariadení, aby sa uspokojili potreby rôznych skupín obyvateľstva. Ďalej by mali poskytovatelia platobných služieb poskytovať používateľom digitálneho eura platobné služby v digitálnom eure bez ohľadu na to, či títo používatelia vlastnia platobné účty, ktoré nie sú v digitálnom eure. Okrem toho by títo používatelia mali mať možnosť otvoriť si platobné účty v digitálnom eure u poskytovateľov platobných služieb, ktorí sa líšia od poskytovateľov platobných služieb, u ktorých majú otvorené platobné účty, ktoré nie sú v digitálnom eure.

(55)Digitálne euro by malo podporovať programovanie podmienených transakcií s platbou v digitálnom eure poskytovateľmi platobných služieb. Digitálne euro by však nemalo byť „programovateľnými peniazmi“, čiže jednotkami, ktoré je možné vzhľadom na ich vnútorne stanovené podmienky vynakladania používať iba na nákup konkrétneho druhu tovaru alebo konkrétnych druhov služieb alebo ktoré podliehajú časovým lehotám, po ktorých už nie sú použiteľné. Podmienené platobné transakcie sú platby, ktoré automaticky spúšťa softvér na základe vopred stanovených a dohodnutých podmienok. Cieľom ani účinkom podmienených platieb by nemalo byť používanie digitálneho eura ako programovateľných peňazí. Poskytovatelia platobných služieb by mohli vyvinúť rôzne druhy logiky na ponúkanie najrôznejších podmienených platobných transakcií používateľom digitálneho eura vrátane automatických platobných transakcií pre vklady alebo výbery digitálnych eur, trvalých platobných príkazov, ktorými sa v konkrétny dátum spúšťajú automatické platby v stanovenej výške, ako aj platieb medzi strojmi, ak sú dané stroje naprogramované na automatické spúšťanie platieb za vlastné náhradné diely po ich objednaní, za úhradu a platbu účtov za elektrinu v prípade najpriaznivejších trhových podmienok, za platbu poistného a poplatkov za prenájom a údržbu na základe používania.

(56)S cieľom uľahčiť používanie digitálneho eura a poskytovanie inovačných služieb by mal Eurosystém podporovať poskytovanie podmienených transakcií s platbou v digitálnom eure. Po prvé niektoré druhy podmienených platobných služieb by sa mohli podporovať prostredníctvom podrobných opatrení, pravidiel a noriem, ktoré môžu poskytovateľom platobných služieb pomôcť pri vývoji a prevádzkovaní interoperabilných aplikácií na spúšťanie podmienenej logiky. K tomu môže patriť súbor technických nástrojov, ako napríklad aplikačných programovacích rozhraní. Po druhé Eurosystém by mohol poskytovať dodatočné funkcie v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure potrebné na poskytovanie podmienených platobných služieb používateľom digitálneho eura. Tým by sa mohlo uľahčiť vyhradenie finančných prostriedkov v infraštruktúre vyrovnania na budúce vykonávanie niektorých podmienených platieb. Poskytovatelia platobných služieb by mali prispôsobiť obchodnú logiku podmieneným transakciám s platbou v digitálnom eure v súlade s normami a aplikačnými programovacími rozhraniami, ktoré môže Eurosystém prijať na uľahčenie takýchto transakcií.

(57)Európske peňaženky digitálnej identity by mohli uľahčiť digitálne transakcie umožnením autentifikácie, identifikácie a výmeny atribútov vrátane povolení a osvedčení. Európske peňaženky digitálnej identity by mali prispievať k účinnému univerzálnemu prístupu k digitálnemu euru a používaniu digitálneho eura. Členské štáty by mali vydávať európske peňaženky digitálnej identity na základe spoločných noriem a postupov stanovených vo vykonávacích právnych predpisoch. Európske peňaženky digitálnej identity by mali mať silné a konkrétne záruky na zaistenie ochrany údajov a súkromia, ako aj bezpečnostnej certifikácie na vysokej úrovni. Riešenia typu front-end, ktoré vyvinie Európska centrálna banka, by preto mali riadne zohľadňovať technické špecifikácie európskych peňaženiek digitálnej identity. Tým by sa umožnila relevantná interoperabilita s európskymi peňaženkami digitálnej identity, vďaka ktorej by bolo možné využívať uvedené prínosy. Na základe voľby používateľa by mala interoperabilita s európskou peňaženkou digitálnej identity umožňovať aj náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi podľa nariadenia (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final)]. Ďalej môžu sprostredkovatelia s cieľom dosiahnuť koherenčné vzťahy s klientmi plne začleniť svoje služby typu front-end v digitálnom eure do špecifikácií európskych peňaženiek digitálnej identity.

(58)Používatelia by mali mať v prípade, ak chcú, možnosť prihlásiť sa a autorizovať platby v digitálnom eure pomocou európskych peňaženiek digitálnej identity. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať preto povinnosť prijímať európske peňaženky digitálnej identity na overenie identít potenciálnych aj existujúcich zákazníkov v súlade s nariadením (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final)]. S cieľom uľahčiť otváranie účtov v digitálnom eure v celej Únii by mali mať poskytovatelia platobných služieb takisto možnosť využívať kvalifikované potvrdenia poskytované európskymi peňaženkami digitálnej identity, a to aj pri vzdialenom zabezpečovaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Poskytovatelia platobných služieb by mali takisto prijímať použitie európskych peňaženiek digitálnej identity, ak chce platiteľ použiť peňaženku na autorizáciu platby pri transakciách s platbou v digitálnom eure. Ďalej by na účely uľahčenia bezkontaktných offline platieb v digitálnom eure malo byť možné používať európske peňaženky digitálnej identity aj na uchovávanie digitálnych eur v platobnom zariadení.

(59)S cieľom umožniť harmonizovaný vzťah ku klientom by mali normy a procesy, ktoré Európska centrálna banka môže prijať na základe svojich právomocí, zabezpečovať, aby mohol každý používateľ digitálneho eura vykonávať transakcie s platbou v digitálnom eure s akýmikoľvek ďalšími používateľmi digitálneho eura v celej eurozóne bez ohľadu na to, ktorí poskytovatelia platobných služieb sú do nich zapojení a ktoré služby typu front-end sa použijú. S cieľom znížiť fragmentáciu európskeho trhu s retailovými platbami a podporiť hospodársku súťaž, efektívnosť a inovácie na tomto trhu, ako aj vývoj platobných nástrojov v celej Únii pri dodržaní cieľa stratégie Komisie v oblasti retailových platieb by malo byť digitálne euro v čo najväčšom rozsahu zlučiteľné so súkromnými digitálnymi platobnými riešeniami vďaka funkčným a technickým synergiám. Konkrétne by sa mala Európska centrálna banka usilovať o zabezpečenie zlučiteľnosti digitálneho eura so súkromnými digitálnymi platobnými riešeniami na mieste interakcie a platbami medzi osobami tam, kde sa v súčasnosti najviac prejavuje fragmentácia trhu Únie s retailovými platbami. Takúto zlučiteľnosť by malo podporiť použitie otvorených noriem, spoločných pravidiel a procesov, prípadne spoločných infraštruktúr. Hoci aj existujúce riešenia možno využiť, ak sa považujú za vhodné na zabezpečenie takejto zlučiteľnosti, a to najmä vzhľadom na minimalizovanie celkových nákladov na adaptáciu, nemali by vytvárať neprimerané závislosti, ktoré bránia prispôsobeniu digitálneho eura novým technológiám alebo ktoré by boli nezlučiteľné s funkciami digitálneho eura. V záujme dosiahnutia týchto cieľov a bez toho, aby sa organizátorom trhu udeľovali akékoľvek vymožiteľné práva, by sa mala Európska centrálna banka čo najviac usilovať o zabezpečenie zlučiteľnosti digitálneho eura so súkromnými digitálnymi platobnými riešeniami tam, kde sa to považuje za vhodné.

(60)S cieľom uľahčiť riešenie sporov by mala Európska centrálna banka poskytovať poskytovateľom platobných služieb a používateľom digitálneho eura technickú a funkčnú podporu pri riešení sporov týkajúcu sa aspoň predbežných technických sporov a sporov o podvody. K technickým sporom patria okrem iného situácie, v ktorých sa líši výška transakcie, existujú duplicity alebo v ktorých nebola udelená autorizácia alebo predbežné overenie. Spory o podvody zahŕňajú okrem iného krádeže totožnosti, podvody týkajúce sa totožnosti obchodníka a falšovaný tovar.

(61)Na získanie prístupu k digitálnemu euru ako súčasti platobných služieb v digitálnom eure by sa mali používateľom digitálneho eura poskytovať služby typu front-end. Uvedení používatelia by mali mať možnosť získať prístup k platobným službám v digitálnom eure a používať ich, a to prostredníctvom služieb typu front-end poskytovaných poskytovateľmi platobných služieb a Európskou centrálnou bankou. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť zvoliť si využitie služieb typu front-end poskytovaných inými zainteresovanými stranami vrátane Európskej centrálnej banky, a to najmä v prípade, ak náklady na vývoj a prevádzkovanie služieb typu front-end vrátane aplikácií sú neprimerané. Ak si používatelia digitálneho eura môžu vybrať medzi rôznymi službami typu front-end, rozhodnutie o výbere danej služby typu front-end by malo napokon spočívať na týchto používateľoch a nemalo by byť určované poskytovateľmi platobných služieb ani Európskou centrálnou bankou. V tomto zmysle by mali byť poskytovatelia platobných služieb schopní poskytnúť používateľom digitálneho eura možnosť prístupu k platobným službám v digitálnom eure a ich používania prostredníctvom služieb typu front-end poskytovaných Európskou centrálnou bankou. Európska centrálna banka a poskytovatelia platobných služieb vykonávajú primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby ECB nemohla získať prístup k totožnosti jednotlivých používateľov digitálneho eura prostredníctvom svojho riešenia typu front-end.

(62)S cieľom predísť zasahovaniu do vzťahov poskytovateľov platobných služieb so zákazníkmi a do ich úlohy pri distribúcii digitálneho eura by sa mali riešenia typu front-end poskytované Európskou centrálnou bankou obmedzovať na poskytnutie rozhrania medzi používateľmi digitálneho eura a platobných infraštruktúr poskytovateľov platobných služieb. Konkrétne by Eurosystém nemal zmluvný vzťah s používateľmi digitálneho eura ani vtedy, ak by títo používatelia využívali služby typu front-end poskytované Európskou centrálnou bankou. ECB a poskytovatelia platobných služieb by mali vykonať primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby ECB nemohla získať prístup k totožnosti jednotlivých používateľov digitálneho eura prostredníctvom svojho riešenia typu front-end.

(63)S cieľom umožniť používateľom bezproblémové používanie by sa mali poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú používateľom digitálneho eura služby typu front-end na prístup k digitálnemu euru a jeho používanie, postarať o to, aby používatelia digitálneho eura mohli rýchlo a jednoducho získať prístup k digitálnemu euru a používať ho. Konkrétne by mali byť platobné účty v digitálnom eure jednoznačné označené oficiálnym logom digitálneho eura. Platobné účty v digitálnom eure by mali byť prístupné z jednej z hlavných stránok internetového webového sídla alebo z aplikácie, prípadne z akýchkoľvek iných služieb typu front-end za rovnakých podmienok ako platobné účty, ktoré nie sú v digitálnom eure.

(64)S cieľom poskytovať okamžité vyrovnanie by sa mali za bežných okolností online aj offline transakcie v digitálnom eure vyrovnávať okamžite, len v priebehu niekoľkých sekúnd, a to aj v súvislosti s nadobudnutím a odpredajom, ako aj kaskádovou funkciou a reverznou kaskádovou funkciou. Vyrovnanie online transakcií s platbou v digitálnom eure by sa malo vykonávať v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure, ktorú prijme Eurosystém. Online transakcie s platbou v digitálnom eure by sa mali vyrovnávať v priebehu sekúnd, ako sa to stanovuje vo funkčných a technických požiadavkách prijatých Európskou centrálnou bankou. Konečné vyrovnanie online transakcií s platbou v digitálnom eure by sa malo vykonať v čase zaznamenania dotknutých digitálnych eur platiteľa a príjemcu platby v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure schválenej Európskou centrálnou bankou, a to bez ohľadu na to, či sa digitálne eurá zaznamenali ako zostatok v držbe alebo hodnotové jednotky, alebo na použitú technológiu. Infraštruktúrou vyrovnania v digitálnom eure by sa malo usilovať o zabezpečenie prispôsobenia novým technológiám vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií.

(65)Z dôvodu neexistencie sieťovej pripojiteľnosti by sa malo vyrovnanie bezkontaktných offline platieb v digitálnom eure vykonávať v miestnych pamäťových zariadeniach na platby platiteľov, ako aj príjemcov platieb. Bezkontaktné offline platby v digitálnom eure by sa mali vyrovnávať v priebehu sekúnd, ako sa to stanovuje vo funkčných a technických požiadavkách prijatých Európskou centrálnou bankou. Konečné vyrovnanie by sa malo uskutočniť v čase aktualizácie záznamov o relevantnej držbe prostriedkov v digitálnom eure v miestnych pamäťových zariadeniach platiteľa a príjemcu platby bez ohľadu na to, či sa digitálne eurá zaznamenávajú ako zostatok v držbe alebo hodnotové jednotky, alebo na použitú technológiu.

(66)Keďže poskytovatelia platobných služieb nie sú stranou transakcie s platbou v digitálnom eure medzi dvomi používateľmi digitálneho eura, transakcie s platbou v digitálnom eure so sebou nenesú systémové riziká, a preto nie je opodstatnené ich označenie za systém podľa vymedzenia z článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES 33 . Transakcie s platbou v digitálnom eure by mali byť vyrovnané v priebehu sekúnd, preto by sa nemali povoliť žiadne sieťové možnosti.

(67)Z dôvodov zmluvnej slobody a s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž by mali mať používatelia digitálneho eura možnosť presunúť svoje platobné účty v digitálnom eure k iným poskytovateľom platobných služieb. Na žiadosť používateľov digitálneho eura by potom mali poskytovatelia platobných služieb umožniť presun platobných účtov v digitálnom eure, pričom im ponechajú tie isté identifikátory účtu. Za výnimočných okolností, keď poskytovateľ platobných služieb nedokáže túto úlohu vykonať, napríklad preto, lebo stratil prístup k relevantným údajom o platobnom účte v digitálnom eure, by mala mať Európska centrálna banka možnosť autorizovať presun platobných účtov v digitálnom eure, aby mohol nový poskytovateľ platobných služieb určený používateľom digitálneho eura získať informácie o držbe prostriedkov v digitálnom eure používateľom digitálneho eura a dokončiť presun bez toho, aby sa musel spoliehať na nedostupného poskytovateľa platobných služieb. Tento proces by mal digitálnemu používateľovi naďalej umožňovať prístup k držbe prostriedkov v digitálnom eure prostredníctvom nového určeného poskytovateľa platobných služieb. Európska centrálna banka by nemala zohrávať pri presune účtu žiadnu prevádzkovú úlohu, a to ani za bežných, ani za mimoriadnych okolností.

(68)Ochrana pred podvodmi zabezpečovaná poskytovateľmi platobných služieb je mimoriadne dôležitá na ochranu občanov používajúcich digitálne euro, integritu osobných údajov spracúvaných pri platbách v digitálnom eure a zabezpečenie hladkého a efektívneho fungovania digitálneho eura. Ochrana pred podvodmi zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri zachovaní dôvery v jednotnú menu. Na tento účel môže Európska centrálna banka zaviesť všeobecný mechanizmus predchádzania podvodom a ich odhaľovania, ktorým sa podporia činnosti riadenia boja proti podvodom vykonávané poskytovateľmi platobných služieb v prípade online transakcií s platbou v digitálnom eure. Všeobecný mechanizmus predchádzania podvodom a ich odhaľovania obsahuje rôzne základné funkcie na odhaľovanie podvodných vzorcov, ktoré by jediný poskytovateľ platobných služieb nemusel odhaliť. Jeden poskytovateľ platobných služieb často nemá úplný prehľad o všetkých prvkoch, ktoré môžu viesť k včasnému odhaleniu podvodu. Môže sa však stať účinnejším na základe informácií o potenciálne podvodnej činnosti, ktoré pochádzajú od iných poskytovateľov platobných služieb. Táto všeobecná funkcia odhaľovania podvodov existuje v porovnateľných režimoch platieb a je potrebná na dosiahnutie preukázateľne nízkych mier podvodov, aby sa zaistila bezpečnosť digitálneho eura pre spotrebiteľov aj obchodníkov. Na prenos informácií medzi poskytovateľmi platobných služieb a mechanizmom predchádzania podvodom a ich odhaľovania by sa mali vzťahovať najmodernejšie bezpečnostné opatrenia a opatrenia na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby mechanizmus predchádzania podvodom a ich odhaľovania nedokázal identifikovať používateľov digitálneho eura.

(69)Na online alebo offline spracovanie platieb v digitálnom eure je mimoriadne dôležité, aby poskytovatelia služieb typu front-end pre digitálne euro a vydavatelia európskych peňaženiek digitálnej identity získali prístup ku komunikačnej technológii NFC v mobilných zariadeniach. K jej súčastiam patria okrem iného antény NFC a takzvané bezpečnostné prvky mobilných zariadení (napr. čipová karta UICC, zabudovaná karta SE – eSE a microSD karta atď.). Preto je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia pôvodných mobilných zariadení alebo poskytovatelia elektronických komunikačných služieb nikdy neodmietli poskytnúť prístup k anténam NFC a bezpečnostným prvkom, keď je potrebné poskytnúť služby v digitálnom eure. Peniaze centrálnej banky ako zákonné platidlo by mali byť široko prístupné. S cieľom zabezpečiť to aj v digitálnom hospodárstve majú poskytovatelia služieb typu front-end pre digitálne euro a prevádzkovatelia európskych peňaženiek digitálnej identity nárok uložiť softvér do relevantného hardvéru mobilných zariadení, aby sa technicky umožnili online aj offline transakcie v digitálnom eure. Na tento účel by výrobcovia pôvodných mobilných zariadení a poskytovatelia elektronických komunikačných služieb mali byť povinní poskytnúť prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok k všetkým hardvérovým a softvérovým prvkom, keď je potrebný na uskutočnenie online a offline transakcií v digitálnom eure. Vo všetkých prípadoch by takíto prevádzkovatelia boli povinní poskytnúť primeranú kapacitu relevantných hardvérových a softvérových funkcií v mobilných zariadeniach na spracovanie online transakcií s platbou v digitálnom eure a na uloženie digitálnych eur v mobilných zariadeniach na offline transakcie s platbou v digitálnom eure. Touto povinnosťou by nemal byť dotknutý článok 6 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2022/1925, podľa ktorého sú strážcovia prístupu povinní bezplatne zabezpečovať účinnú interoperabilitu s prevádzkovým systémom, hardvérovými a so softvérovými funkciami mobilných zariadení, ktoré sa využívajú pri existujúcich a nových digitálnych platobných prostriedkoch vrátane digitálneho eura, a prístup k nim na účely interoperability.

(70)Právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov sú základnými právami zakotvenými v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Ako zdôraznil Európsky výbor pre ochranu údajov 34 , na zabezpečenie dôvery Európanov v budúce digitálne euro je mimoriadne dôležitá prísna norma ochrany súkromia a údajov. Je to aj v súlade so zásadami verejnej politiky skupiny G7 v oblasti retailových digitálnych mien centrálnych bánk. Spracúvanie osobných údajov na účely súladu s týmto nariadením a v súvislosti s ním by sa uskutočňovalo podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 35 a nariadenia (EÚ) 2018/1715 36 , prípadne aj podľa smernice 2002/58/ES 37 .

(71)Digitálne euro by preto malo byť navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi platobných služieb a Európskou centrálnou bankou na to, čo je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania digitálneho eura. Digitálne euro by malo byť k dispozícii offline s takou úrovňou súkromia vo vzťahu k poskytovateľom platobných služieb, ktorá je porovnateľná s výberom bankoviek z bankomatov. Vyrovnanie transakcií v digitálnom eure by malo byť navrhnuté tak, aby Európska centrálna banka ani národné centrálne banky nemohli priradiť údaje k identifikovanému alebo identifikovateľnému používateľovi digitálneho eura.

(72)Súčasťou všetkých systémov spracúvania osobných údajov vytvorených a používaných v rámci tohto nariadenia by mala byť špecificky navrhnutá ochrana údajov a štandardná ochrana údajov. Na spracúvanie osobných údajov by sa mali vzťahovať primerané záruky na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb. Uvedené záruky by mali zabezpečovať zavedenie technických a organizačných opatrení, a to najmä na zaistenie dodržiavania zásad ochrany údajov stanovených v nariadení (EÚ) 2016/679 a nariadení (EÚ) 2018/1715, vrátane minimalizácie údajov a obmedzenia ich účelu.

(73)Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť spracúvať osobné údaje v miere potrebnej na plnenie úloh, ktoré sú nevyhnutné na riadne fungovanie digitálneho eura. V súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa mali činnosti spracúvania považovať za zákonné, pokiaľ ide o digitálne euro, ak sú potrebné na dodržanie zákonnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa podľa tohto nariadenia, a v rozsahu, v akom sú takto potrebné. V rámci tohto nariadenia sú činnosti spracúvania osobných údajov na účely presadzovania obmedzení držby, iniciovania nadobúdania a odpredaja prostriedkov držaných používateľom a správy miestnych pamäťových zariadení na offline platby v digitálnom eure úlohami vo verejnom záujme, ktoré sú nevyhnutné na ochranu občanov používajúcich digitálne euro, ako aj pre stabilitu a integritu finančného systému Únie. Poskytovatelia platobných služieb budú v rámci týchto úloh prevádzkovateľom osobných údajov. Okrem toho môžu poskytovatelia platobných služieb spracúvať osobné údaje s cieľom dosiahnuť súlad s existujúcimi úlohami vo verejnom záujme alebo plniť zákonnú povinnosť stanovenú v práve Únie, ktoré sa vzťahuje na finančné prostriedky vymedzené v smernici (EÚ) 2015/2366. Tieto úlohy sa uplatňujú na poskytovanie platobných služieb a predchádzanie podvodov a ich odhaľovanie v súlade so smernicou (EÚ) 2015/2366, na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, na plnenie povinností v súvislosti so zdaňovaním a s vyhýbaním sa daniam a na riadenie prevádzkových a bezpečnostných rizík v súlade s nariadením (EÚ) 2022/255.

(74)Každé spracovanie osobných údajov s cieľom overiť, či sú používatelia osobami, alebo subjektmi uvedenými v zozname na základe reštriktívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ, by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679. Spracúvanie mien a identifikátorov platobných účtov fyzických osôb je primerané a nevyhnutné na zabezpečenie dodržania reštriktívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ, ktorými sa ukladá zmrazenie aktív alebo zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov.

(75)Offline transakcie s platbou v digitálnom eure sú platby, ktoré sa uskutočňujú vo fyzickej blízkosti („osobne“). Do určitej miery sú podobné hotovostným transakciám a malo by sa s nimi podobne zaobchádzať, pokiaľ ide o súkromie. Poskytovatelia platobných služieb by preto nemali spracúvať osobné údaje súvisiace s offline transakciami s platbou v digitálnom eure, ale iba osobné údaje týkajúce sa vkladov alebo výberov digitálnych eur v rámci platobných účtov v digitálnom eure, ktoré potom nahrajú do miestnych pamäťových zariadení alebo z miestnych pamäťových zariadení na platobné účty v digitálnom eure. Patrí k nim identifikátor miestnych pamäťových zariadení, ktorý poskytovatelia platobných služieb priradia k používateľovi digitálnych služieb, ktorý má v držbe offline digitálne euro. Uvedená úroveň súkromia by bola porovnateľná s výbermi bankoviek z bankomatov, pri ktorých poskytovatelia platobných služieb spracúvajú osobné údaje týkajúce sa totožnosti používateľa a údaje o tom, ako sa uskutočnili transakcie nadobudnutia a odpredaja. Znamená to, že v prípade offline transakcií s platbou v digitálnom eure by sa nemalo vykonávať žiadne monitorovanie údajov o transakcii.

(76)Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu spracúvať osobné údaje v miere potrebnej na plnenie úloh, ktoré sú nevyhnutné na riadne fungovanie digitálneho eura. V rámci tohto nariadenia sú činnosti spracúvania osobných údajov na účely vyrovnania transakcií s platbou v digitálnom eure a riadenia bezpečnosti a integrity infraštruktúry digitálneho eura úlohami vo verejnom záujme, ktoré sú nevyhnutné na ochranu občanov používajúcich digitálne euro, ako aj na stabilitu a integritu finančného systému Únie. Úloha zachovania bezpečnosti a integrity infraštruktúry digitálneho eura sa týka činností súvisiacich so zabezpečením stability a prevádzkovej odolnosti digitálneho eura. Európska centrálna banka a národné centrálne banky by boli v rámci týchto úloh prevádzkovateľom osobných údajov. Európska centrálna banka a národné centrálne banky by spracúvali osobné údaje v rámci týchto úloh pomocou najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia, akými sú pseudonymizácia alebo šifrovanie, aby sa zabezpečilo, že údaje sa nebudú dať použiť na priamu identifikáciu konkrétneho používateľa digitálneho eura.

(77)Na účely presadzovania obmedzení držby a zabezpečenia mimoriadneho prenosu platobných účtov v digitálnom eure v núdzových situáciách na žiadosť používateľa digitálneho eura je potrebný jednotný prístupový bod týkajúci sa identifikátorov používateľov digitálneho eura a súvisiacich obmedzení držby prostriedkov v digitálnom eure, ktorým sa zabezpečuje efektívne fungovanie digitálneho eura v celej eurozóne, keďže používatelia digitálneho eura môžu vlastniť platobné účty v digitálnom eure v rôznych členských štátoch. Pri zriaďovaní jednotného prístupového bodu by mali Európska centrálna banka a národné centrálne banky zabezpečiť, aby sa spracúvanie osobných údajov minimalizovalo na to, čo je nevyhnutne potrebné, a aby bola jeho súčasťou špecificky navrhnutá a štandardná ochrana údajov. Európska centrálna banka a národné centrálne banky by mali zvážiť použitie decentralizovaného ukladania údajov, a to podľa potreby a s cieľom minimalizovať riziko porušenia ochrany údajov.

(78)V balíku na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý Komisia prijala 21. júla 2021 38 (ďalej len „balík na boj proti praniu špinavých peňazí“), Komisia navrhla významné posilnenie pravidiel na boj proti praniu špinavých peňazí v celej Únii. Na účely plnenia tohto cieľa a zabezpečenia účinného uplatňovania požiadaviek na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na digitálne euro by sa v tomto nariadení malo zabezpečovať, aby sa na online transakcie s platbou v digitálnom eure vzťahovali požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovené v smernici (EÚ) 2015/849.

(79)S cieľom uľahčiť všeobecné používanie digitálneho eura je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby mali potenciálni používatelia digitálneho eura jednoduchý prístup k platobným službám v digitálnom eure harmonizovane poskytovaným poskytovateľmi platobných služieb v celej eurozóne. Bez toho, aby bol dotknutý prístup na základe rizika, o ktorý sa opiera balík na boj proti praniu špinavých peňazí, je preto primerané, aby úrad Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí (ďalej len „AMLA“) riešil vo svojich regulačných technických predpisoch týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi otváranie platobných účtov v digitálnom eure. V prípade transakcií alebo obchodných vzťahov s nízkym rizikom by úrad AMLA mal identifikovať relevantné zjednodušené opatrenia náležitej starostlivosti, ktoré by mali poskytovatelia platobných služieb uplatňovať. Úrad AMLA by mal vypracovanie týchto regulačných technických predpisov považovať za prioritu.

(80)Na rozdiel od offline transakcií s platbou v digitálnom eure nie sú online transakcie s platbou v digitálnom eure obmedzené na osobne uskutočňované transakcie a môžu sa používať na vzdialený prevod finančných prostriedkov medzi používateľmi digitálneho eura. V prípade online transakcií s platbou v digitálnom eure by mohli digitálne meny centrálnych bánk predstavovať vyššie riziká pri boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako hotovosť, keďže by predstavovali nástroj, ktorého likvidita je podobná likvidite hotovosti, ale bez obmedzení prenosnosti, ktoré je vlastná hotovosti. Preto by sa malo stanoviť, že na online transakciu s platbou v digitálnom eure sa má vzťahovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 39 .

(81)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie požiadaviek na zákonné platidlo a udržať tempo s technologickým vývojom by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, aby tak mohla dopĺňať toto nariadenie prijímaním delegovaných aktov týkajúcich sa ďalších výnimiek z povinného prijímania digitálneho eura a druhov osobných údajov spracúvaných poskytovateľmi platobných služieb, Európskou centrálnou bankou a národnou centrálnou bankou a poskytovateľmi podporných služieb. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(82)Hoci sú offline transakcie s platbou v digitálnom eure podobné hotovostným transakciám a mala by sa na ne vzťahovať podobná ochrana súkromia, konkrétne obmedzenia držby a transakcií v prípade bezkontaktných offline platieb sú mimoriadne dôležité na zmiernenie rizík pri boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(83)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania obmedzení držby a transakčných obmedzení v prípade bezkontaktných offline platieb by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 40 . Pri prijímaní vykonávacích aktov, v ktorých sa stanovujú transakčné obmedzenia a obmedzenia držby prostriedkov v digitálnom eure offline, by sa mal uplatniť postup preskúmania, keďže týmito aktmi sa prispieva k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(84)V súlade so zásadou proporcionality je potrebné a vhodné na dosiahnutie základného cieľa zabezpečenia toho, aby sa euro používalo ako jednotná mena v digitalizovanom hospodárstve, stanoviť pravidlá týkajúce sa najmä jeho postavenia zákonného platidla, používania a základných funkcií. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

(85)V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 41 (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a s Európskym výborom pre ochranu údajov, ktorí [XX. XX. 2023] predložili spoločné stanovisko,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1
Predmet úpravy

S cieľom prispôsobiť euro technologickým zmenám a zabezpečiť jeho používanie ako jednotnej meny sa týmto nariadením zavádza digitálne euro a stanovujú sa v ňom pravidlá týkajúce sa najmä jeho postavenia zákonného platidla, distribúcie, používania a základných technických vlastností.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„digitálne euro“ je digitálna forma jednotnej meny, ktorú majú k dispozícii fyzické a právnické osoby;

2.„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 42 ;

3.„transakcia s platbou v digitálnom eure“ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber digitálneho eura, a to na podnet platiteľa alebo v jeho mene alebo na podnet príjemcu platby, bez ohľadu na akékoľvek podkladové záväzky medzi platiteľom a príjemcom platby;

4.„používateľ digitálneho eura“ je každý, kto využíva platobné služby v digitálnom eure ako platiteľ, príjemca platby alebo oboje;

5.„platobný účet v digitálnom eure“ je účet jedného alebo viacerých používateľov digitálneho eura u poskytovateľa platobných služieb vedený s cieľom mať prístup k digitálnemu euru zaznamenanému v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure alebo v offline zariadení digitálneho eura, ako aj na iniciovanie alebo prijímanie transakcií s platbou v digitálnom eure, či už offline alebo online, a to bez ohľadu na technológiu a štruktúru údajov;

6.„európske peňaženky digitálnej identity“ sú peňaženky stanovené v článku 6a nariadenia (EUDIWR) [vložiť odkaz – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie európskeho rámca digitálnej identity – COM(2021) 281 final];

7.„poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 11 smernice (EÚ) 2015/2366;

8.„platobné služby v digitálnom eure“ je každá podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

9.„platiteľ“ je každá osoba, ktorá má platobný účet v digitálnom eure a môže vykonať platobný príkaz z uvedeného platobného účtu v digitálnom eure;

10.„príjemca platby“ je každý, ktorý je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom transakcie s platbou v digitálnom eure;

11.„nadobudnutie digitálneho eura“ je proces, pri ktorom používateľ digitálneho eura nadobúda digitálne eurá výmenou za peňažné alebo iné finančné prostriedky, čím vzniká priamy záväzok Európskej centrálnej banky alebo národnej centrálnej banky voči uvedenému používateľovi digitálneho eura;

12.„odpredaj digitálneho eura“ je proces, pri ktorom používateľ digitálneho eura vymieňa digitálne euro za peňažné alebo iné finančné prostriedky;

13.„národná centrálna banka“ je národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro;

14.„online transakcia s platbou v digitálnom eure“ je transakcia s platbou v digitálnom eure, pri ktorej sa vyrovnanie uskutočňuje v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure;

15.„offline transakcia s platbou v digitálnom eure“ je transakcia s platbou v digitálnom eure uskutočnená na malú fyzickú vzdialenosť, pri ktorej sa povolenie a vyrovnanie uskutočňuje v miestnych pamäťových zariadeniach platiteľa aj príjemcu platby;

16.„miesto pobytu“ je miesto, kde má fyzická osoba riadny pobyt v Únii v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ 43 ;

17.„podmienená transakcia s platbou v digitálnom eure“ je transakcia s platbou v digitálnom eure, ktorá sa uskutočňuje automaticky po splnení vopred stanovených podmienok dohodnutých medzi platiteľom a príjemcom platby;

18.„programovateľné peniaze“ sú jednotky digitálnych peňazí s vnútornou logikou, ktorá obmedzuje plnú zameniteľnosť každej jednotky;

19.„infraštruktúra vyrovnania v digitálnom eure“ je infraštruktúra vyrovnania v digitálnom eure prijatá Eurosystémom;

20.„služby typu front-end“ sú všetky komponenty potrebné na poskytovanie služieb používateľom digitálneho eura, ktoré komunikujú prostredníctvom vymedzených rozhraní s riešeniami typu back-end a inými službami typu front-end;

21.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členom Európskej únie;

22.„návštevník“ je fyzická osoba, ktorá nemá bydlisko alebo miesto pobytu v členskom štáte, ktorého menou je euro, a ktorá cestuje do jedného z týchto členských štátov a zdržiava sa v ňom, a to aj na účely cestovného ruchu, podnikania alebo vzdelávania a odbornej prípravy;

23.„členský štát, ktorého menou nie je euro“ je členský štát, v súvislosti s ktorým Rada nerozhodla, že spĺňa podmienky potrebné na prijatie eura v súlade s článkom 140 ZFEÚ;

24.„poplatok účtovaný obchodníkovi“ je poplatok, ktorý príjemca platby platí poskytovateľovi platobných služieb pri prijímaní transakcie s platbou v digitálnom eure;

25.„porovnateľné digitálne platobné prostriedky“ sú digitálne platobné prostriedky vrátane platby debetnou kartou a okamžitej platby na mieste interakcie, ale s výnimkou úhrad a inkás, ktoré nie sú iniciované na mieste interakcie;

26.„presun“ je prevod, na žiadosť používateľa digitálneho eura, od jedného poskytovateľa platobných služieb k druhému, a to buď informácií o všetkých alebo o niektorých platobných službách v digitálnom eure vrátane opakujúcich sa platieb vykonávaných na platobnom účte v digitálnom eure, alebo držby prostriedkov v digitálnom eure z jedného platobného účtu v digitálnom eure na druhý, alebo oboje, pričom môže, ale nemusí dôjsť k zatvoreniu pôvodného platobného účtu v digitálnom eure, pri zachovaní rovnakého identifikátora účtu;

27.„identifikátor používateľa“ je jedinečný identifikátor vytvorený poskytovateľom platobných služieb distribuujúcim digitálne euro, ktorý jednoznačne identifikuje na účely digitálneho eura používateľov digitálneho eura, ale ktorý Európska centrálna banka a národné centrálne banky nedokážu priradiť k identifikovateľnej fyzickej alebo právnickej osobe;

28.„alias používateľa“ je jedinečný pseudonymný identifikátor používaný na ochranu totožnosti používateľa pri spracúvaní platieb v digitálnom eure, ktorý k identifikovateľnej fyzickej alebo právnickej osobe dokáže priradiť len poskytovateľ platobných služieb distribuujúci digitálne euro alebo daný používateľ digitálneho eura;

29.„autentifikácia používateľa“ je jedinečná informácia vytvorená poskytovateľom platobných služieb distribuujúcim digitálne euro, ktorá spolu s identifikátorom používateľa umožňuje používateľovi digitálneho eura preukázať online držbu prostriedkov v digitálnom eure, ktorá je zaznamenaná v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure;

30.„poskytovatelia podporných služieb“ sú jeden alebo viaceré subjekty vymenované Európskou centrálnou bankou, ktoré poskytujú služby všetkým poskytovateľom platobných služieb distribuujúcim digitálne euro, ktorých cieľom je uľahčiť bezproblémové fungovanie transakcií s platbou v digitálnom eure;

31.„mobilné zariadenie“ je zariadenie, ktoré umožňuje používateľom digitálneho eura autorizovať online alebo offline transakcie s platbou v digitálnom eure, a to najmä smartfóny, tablety, inteligentné hodinky a nositeľné zariadenia každého druhu.

KAPITOLA II
ZAVEDENIE A EMISIA DIGITÁLNEHO EURA

Článok 3
Zavedenie digitálneho eura

Týmto sa zavádza digitálne euro ako digitálna forma jednotnej meny.

Článok 4
Emisia digitálneho eura

1.V súlade so zmluvami má Európska centrálna banka výlučné právo povoliť emisiu digitálneho eura, pričom emitovať digitálne euro môžu Európska centrálna banka a národné centrálne banky.

2.Digitálne euro je priamym záväzkom Európskej centrálnej banky alebo národných centrálnych bánk voči používateľom digitálneho eura.

Článok 5
Uplatniteľné právo

1.Na digitálne euro sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia doplnené delegovanými aktmi, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článkov 11, 33, 34, 35 a 38, a vykonávacími aktmi, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článku 37.

2.V rámci tohto nariadenia sa na digitálne euro vzťahujú aj podrobné opatrenia, pravidlá a normy, ktoré môže prijať Európska centrálna banka na základe vlastných právomocí. Ak majú takéto podrobné opatrenia, pravidlá a normy vplyv na ochranu práv a slobôd jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov, Európska centrálna banka by mala pred ich prijatím konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

3.V súlade s článkom 4 bodom 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, nahradenej smernicou (EÚ) [vložiť odkaz – návrh smernice o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu – COM(2023) 366 final] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia o platobných službách na vnútornom trhu – COM(2023) 367 final] z XX. XX. 2023, sa ustanovenia uvedenej smernice uplatňujú na transakcie s platbou v digitálnom eure.

4.V súlade s článkom 2 bodom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1230 zo 14. júla 2021 o cezhraničných platbách v Únii, zmeneného nariadením (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia o poskytovaní služieb v digitálnom eure poskytovateľmi platobných služieb založenými v členských štátoch, ktorých menou nie je euro – COM(2023) 368 final], sa ustanovenia uvedeného nariadenia uplatňujú na transakcie s platbou v digitálnom eure.

5.Bez toho, aby bol dotknutý článok 37 tohto nariadenia, sa na platobné transakcie v digitálnom eure uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov.

Článok 6
Príslušné orgány

1.Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú zabezpečovať dodržiavanie kapitoly III a článku 17 na svojom území. Informujú o tom Komisiu a uvedú pritom akékoľvek rozdelenie funkcií a povinností.

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa platných sankcií za porušenia kapitoly III a článku 17 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel vrátane právomoci príslušných orgánov získať prístup k potrebným údajom. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, nahradenej smernicou (EÚ) [vložiť odkaz – návrh smernice o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu – COM(2023) 366 final], sa upravuje dohľad vykonávaný príslušnými orgánmi, sankčný režim a opatrenia dohľadu medzi príslušnými orgánmi domovských členských štátov a hostiteľských členských štátov, ktoré sa týkajú dodržiavania povinností poskytovateľov platobných služieb podľa kapitol IV, V, VI a VII tohto nariadenia.

3.V smernici (EÚ) 2015/849, nahradenej smernicou (EÚ) [vložiť odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final], sa upravuje dohľad vykonávaný príslušnými orgánmi, sankčný režim a opatrenia dohľadu medzi príslušnými orgánmi domovských členských štátov a hostiteľských členských štátov, ktoré sa týkajú dodržiavania povinností poskytovateľov platobných služieb v súvislosti s digitálnym eurom na účely dodržiavania kapitoly IX nariadenia (EÚ) č. [x] o zavedení digitálneho eura.

4.Na účely dohľadu nad dodržiavaním kapitol IV, V a VII tohto nariadenia príslušné orgány uvedené v odseku 2 spolupracujú s Európskou centrálnou bankou.

5.Členské štáty zabezpečujú zavedenie primeraných opatrení na zvyšovanie informovanosti verejnosti o dostupnosti a funkciách digitálneho eura a možnostiach prístupu k digitálnemu euru.

KAPITOLA III
ZÁKONNÉ PLATIDLO

Článok 7
Postavenie zákonného platidla

1.Digitálne euro má postavenie zákonného platidla.

2.Postavenie digitálneho eura ako zákonného platidla znamená jeho povinné prijímanie za úplnú nominálnu hodnotu s možnosťou splniť povinnosť platby.

3.Vzhľadom na povinné prijímanie digitálneho eura príjemca platby neodmietne digitálne euro predložené na uskutočnenie platby, čím túto povinnosť splní.

4.V súlade s prijímaním digitálneho eura za úplnú nominálnu hodnotu sa peňažná hodnota digitálneho eura predloženého na uskutočnenie platby dlhu rovná hodnote peňažného dlhu. Prirážky k platbe dlhu digitálnym eurom sa zakazujú.

5.V súlade s možnosťou digitálneho eura splniť povinnosť platby splní platiteľ povinnosť platby tým, že ponúkne príjemcovi platby digitálne euro.

Článok 8 
Územná pôsobnosť postavenia zákonného platidla

1.Digitálne euro má postavenie zákonného platidla pre offline platby peňažného dlhu denominovaného v eurách, ktoré sa uskutočňujú v rámci eurozóny.

2.Digitálne euro má postavenie zákonného platidla pre online platby peňažného dlhu denominovaného v eurách príjemcovi platby, ktorý má pobyt alebo je usadený v eurozóne.

Článok 9 
Výnimky z povinnosti prijímať digitálne euro

Odchylne od článku 7 ods. 3 a článku 8 je príjemca platby oprávnený odmietnuť digitálne euro v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)ak je príjemca platby podnikom, ktorý zamestnáva menej ako desať osôb alebo ktorého ročný obrat alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milióny EUR, alebo je neziskovým právnym subjektom, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 44 , pokiaľ neprijíma porovnateľné digitálne platobné prostriedky;

b)ak je odmietnutie uskutočnené v dobrej viere a ak sa takéto odmietnutie zakladá na legitímnych a dočasných dôvodoch v súlade so zásadou proporcionality vzhľadom na konkrétne okolnosti, ktoré sú mimo kontroly príjemcu platby;

c)ak je príjemca platby fyzickou osobou konajúcou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti;

d)ak sa príjemca platby pred platbou dohodol s platiteľom na odlišných platobných prostriedkoch podľa článku 10.

Na účely písmena b) znáša príjemca platby dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že legitímne a dočasné dôvody existovali v konkrétnom prípade a že odmietnutie bolo primerané.

Článok 10 
Zákaz jednostranného vylúčenia platieb v digitálnom eure

Príjemcovia platby, na ktorých sa vzťahuje povinnosť prijímať digitálne euro, nesmú použiť zmluvné podmienky, ktoré neboli dohodnuté individuálne, ani obchodné praktiky, ktorých cieľom alebo účinkom je vylúčiť používanie digitálneho eura platiteľmi peňažných dlhov denominovaných v eurách. Takéto zmluvné podmienky alebo obchodné praktiky nie sú pre platiteľa záväzné. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a platiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Článok 11 
Dodatočné výnimky, ktoré majú povahu menového práva

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom doplniť toto nariadenie identifikovaním dodatočných výnimiek, ktoré majú povahu menového práva, zo zásady povinného prijímania. Tieto výnimky musia byť odôvodnené cieľom verejného záujmu a primerané tomuto cieľu, nesmú oslabovať účinnosť postavenia digitálneho eura ako zákonného platidla a musia byť povolené len pod podmienkou, že nie sú k dispozícii iné prostriedky na platbu peňažných dlhov. Komisia pri príprave týchto delegovaných aktov konzultuje s Európskou centrálnou bankou.

Článok 12 
Interakcia medzi digitálnym eurom a eurobankovkami a euromincami

1.Digitálne euro musí byť zameniteľné za eurobankovky a euromince v nominálnej hodnote.

2.Príjemcovia peňažného dlhu denominovaného v eurách prijímajú platby v digitálnom eure v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia bez ohľadu na to, či prijímajú platby v eurobankovkách a eurominciach v súlade s nariadením (EÚ) [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa postavenia eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla – COM(2023) 364 final]. Ak je prijímanie eurobankoviek a euromincí a digitálneho eura povinné v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a nariadenia (XXX o postavení eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla), platiteľ je oprávnený vybrať platobné prostriedky.

KAPITOLA IV
DISTRIBÚCIA

Článok 13 
Poskytovatelia platobných služieb

1.V rámci smernice (EÚ) 2015/2366 môžu poskytovatelia platobných služieb poskytovať platobné služby v digitálnom eure stanovené v prílohe I:

a)fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v členských štátoch, ktorých menou je euro;

b)fyzickým a právnickým osobám, ktoré si otvorili účet v digitálnom eure v čase, keď mali pobyt alebo boli usadené v členských štátoch, ktorých menou je euro, ale už v takýchto členských štátoch pobyt nemajú alebo v nich nie sú usadené;

c)návštevníkom;

d)fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, za podmienok stanovených v článku 18;

e)fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v tretích krajinách vrátane území podľa menovej dohody s Úniou, a to za podmienok stanovených v článkoch 19 a 20.

Európska centrálna banka môže obmedziť prístup k digitálnemu euru a jeho používanie v čase, a to v prípade používateľov digitálneho eura uvedených v písmenách b) a c) za podmienok stanovených v článku 16 ods. 2. Tieto časové rámce sa určia vzhľadom na štatút pobytu alebo návštevy používateľov digitálneho eura.

Na účely písmena a) sú rezidentmi občania Únie aj štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú právo na pobyt v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.Poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú platobné služby správy účtu v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366, umožnia používateľom digitálneho eura manuálne alebo automaticky nadobudnúť digitálne euro na svoje platobné účty v digitálnom eure z platobných účtov, ktoré nie sú v digitálnom eure, alebo manuálne alebo automaticky odpredať digitálne euro zo svojich platobných účtov v digitálnom eure na platobné účty, ktoré nie sú v digitálnom eure, alebo prostredníctvom eurobankoviek a euromincí, ak poskytovateľ platobných služieb poskytuje hotovostné služby, za podmienky akýchkoľvek obmedzení, ktoré môže Európska centrálna banka prijať v súlade s článkom 16 tohto nariadenia.

3.Poskytovatelia platobných služieb sprístupnia používateľom digitálneho eura funkcie nadobudnutia a odpredaja digitálneho eura:

a)kedykoľvek a nepretržite, ak sa nadobudnutie alebo odpredaj digitálneho eura uskutočňuje prostredníctvom platobných účtov, ktoré nie sú v digitálnom eure;

b)ak poskytovateľ platobných služieb poskytuje hotovostné služby, keď sa nadobudnutie a odpredaj digitálneho eura uskutočňuje prostredníctvom eurobankoviek a euromincí.

4.Poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú platobné služby správy účtu v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366, umožnia používateľom digitálneho eura:

a)automaticky odpredať svoje digitálne euro nad rámec akýchkoľvek obmedzení, ktoré môže Európska centrálna banka prijať v súlade s článkom 16, na platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure, ak je prijatá online transakcia s platbou v digitálnom eure;

b)uskutočňovať online transakcie s platbou v digitálnom eure, ak suma transakcie prekračuje ich držbu prostriedkov v digitálnom eure.

Poskytovatelia platobných služieb na účely písmen a) a b) a po predchádzajúcom schválení používateľmi digitálneho eura prepoja každý platobný účet v digitálnom eure s jediným platobným účtom, ktorý nie je v digitálnom eure, určeným používateľmi digitálneho eura. Používateľom digitálneho eura sa povoľuje mať tento určený platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure, vedený u iného poskytovateľa platobných služieb, ako je poskytovateľ platobných služieb, u ktorého je vedený daný platobný účet v digitálnom eure.

5.Digitálne euro distribuované poskytovateľmi platobných služieb musí byť zameniteľné v nominálnej hodnote za bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze denominované v eurách.

6.Na účely platobných služieb v digitálnom eure uzatvárajú používatelia digitálneho eura zmluvný vzťah len s poskytovateľmi platobných služieb. Používatelia digitálneho eura nemajú žiaden zmluvný vzťah s Európskou centrálnou bankou ani národnými centrálnymi bankami.

7.Používatelia digitálneho eura môžu mať jeden alebo viacero platobných účtov v digitálnom eure vedených u toho istého poskytovateľa platobných služieb alebo u rôznych poskytovateľov platobných služieb.

8.Poskytovatelia platobných služieb bezplatne sprístupnia verejnosti dostupné informácie o konkrétnych vlastnostiach platobných služieb v digitálnom eure a o podmienkach ich distribúcie.

Článok 14 
Prístup k digitálnemu euru v členských štátoch, ktorých menou je euro

1.Na účely distribúcie digitálneho eura fyzickým osobám uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. a) úverové inštitúcie, ktoré poskytujú platobné služby, ako sa uvádza v odsekoch 1, 2 alebo 3 prílohy I k smernici (EÚ) 2015/2366, na žiadosť svojich klientov poskytnú týmto osobám všetky základné platobné služby v digitálnom eure, ako sa uvádza v prílohe II.

2.V prípade fyzických osôb uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a), ktoré nemajú účet, ktorý nie je v digitálnom eure, sa na prístup zákazníkov k účtu v digitálnom eure so základnými službami uplatňuje kapitola IV smernice (EÚ) 2014/92 o prístupe k platobnému účtu so základnými funkciami s výnimkou článkov 17 a 18.

3.Členské štáty určia orgány uvedené v článku 1 písm. f) smernice (EÚ) 2015/2366 alebo poštové podniky uvedené v článku 1 písm. c) smernice (EÚ) 2015/2366, aby:

a)poskytovali základné platobné služby v digitálnom eure fyzickým osobám uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. a), ktoré nemajú alebo si neželajú mať platobný účet, ktorý nie je v digitálnom eure;

b)poskytovali základné digitálne platobné služby a poskytovali podporu digitálnej integrácie, ktorá sa poskytuje osobne vo fyzickej prítomnosti osobám so zdravotným postihnutím, s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a starším osobám.

4.Poskytovatelia platobných služieb uvedení v odsekoch 1 až 3 poskytujú podporu digitálnej integrácie osobám so zdravotným postihnutím, s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a starším osobám. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 písm. b), podpora digitálnej integrácie zahŕňa cielenú pomoc pri začatí používania účtu v digitálnom eure a pri používaní všetkých základných služieb v digitálnom eure.

5.Úrad Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí (ďalej len „AMLA“) zriadený podľa nariadenia (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Úrad EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA) – COM(2021) 421 final)] a Európsky orgán pre bankovníctvo spoločne vydajú usmernenia, v ktorých sa stanoví interakcia medzi požiadavkami na boj proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a poskytovaním základných platobných služieb v digitálnom eure s osobitným zameraním na finančné začlenenie zraniteľných skupín vrátane utečencov alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, osôb bez stálej adresy alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov.

KAPITOLA V 
POUŽÍVANIE DIGITÁLNEHO EURA AKO UCHOVÁVATEĽA HODNOTY A PLATOBNÉHO PROSTRIEDKU

Článok 15
Zásady

1.S cieľom umožniť fyzickým a právnickým osobám prístup k digitálnemu euru a jeho používanie, vymedziť a vykonávať menovú politiku a prispievať k stabilite finančného systému sa na používanie digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty môžu vzťahovať obmedzenia.

2.V záujme zabezpečenia účinného používania digitálneho eura ako platobného prostriedku, ktorý je zákonným platidlom, a s cieľom zabrániť nadmerným poplatkom pre obchodníkov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť prijímať digitálne euro podľa kapitoly II, a zároveň poskytnúť kompenzáciu za príslušné náklady vynaložené poskytovateľmi platobných služieb na poskytovanie platieb v digitálnom eure podlieha úroveň poplatkov, ktoré majú platiť fyzické osoby alebo obchodníci poskytovateľom platobných služieb, obmedzeniam.

Článok 16
Obmedzenia používania digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty

1.Európska centrálna banka na účely článku 15 ods. 1 vyvíja nástroje na obmedzenie používania digitálneho eura ako uchovávateľa hodnoty a rozhoduje o ich parametroch a používaní v súlade s rámcom stanoveným v tomto článku. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú platobné služby správy účtu v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366 fyzickým a právnickým osobám uvedeným v článku 12 ods. 1, uplatňujú tieto obmedzenia na platobné účty v digitálnom eure.

2.Parametrami a používaním nástrojov uvedených v odseku 1 sa:

a)zabezpečia ciele stanovené v článku 15 ods. 1, najmä finančná stabilita;

b)zabezpečí použiteľnosť a prijímanie digitálneho eura ako nástroja zákonného platidla;

c)dodržiava zásada proporcionality.

3.Parametre a používanie nástrojov uvedených v odseku 1 sa uplatňujú nediskriminačne a jednotne v celej eurozóne.

4.Všetky obmedzenia držby na platobných účtoch v digitálnom eure prijaté podľa odseku 1 sa uplatňujú na offline aj online držbu. Ak používateľ digitálneho eura používa offline aj online digitálne euro, obmedzenie, ktoré sa vzťahuje na online digitálne euro sa rovná celkovému obmedzeniu stanovenému Európskou centrálnou bankou po odpočítaní obmedzenia držby pre offline digitálne euro stanoveného používateľmi digitálneho eura. Používateľ digitálneho eura môže stanoviť svoje obmedzenie offline držby v akejkoľvek výške od nuly až po obmedzenie držby stanovený v súlade s článkom 37.

5.Na návštevníkov eurozóny uvedených v článku 13 ods. 1 písm. c) a na fyzické a právnické osoby uvedené v článku 13 ods. 1 písm. b), d) a e) sa vzťahujú obmedzenia týkajúce sa používania eura ako uchovávateľa hodnoty, ktoré nie sú vyššie ako obmedzenia účinne vykonávané v eurozóne v prípade fyzických a právnických osôb, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v členských štátoch, ktorých menou je euro. Parametre a používanie nástrojov sa uplatňujú nediskriminačne a jednotne vo všetkých členských štátoch, ktorých menou nie je euro. Európska centrálna banka pri rozhodovaní o použití nástrojov v týchto členských štátoch a stanovovaní parametrov konzultuje s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou nie je euro.

6.Ak má používateľ digitálneho eura viacero platobných účtov v digitálnom eure, používateľ digitálneho eura určí pre poskytovateľov platobných služieb, u ktorých sú vedené platobné účty v digitálnom eure, ako sa má jednotlivé obmedzenie držby rozdeliť medzi rôzne platobné účty v digitálnom eure.

7.Ak je majiteľom platobného účtu v digitálnom eure viac ako jeden používateľ digitálneho eura, každé obmedzenie držby na súvisiacom platobnom účte v digitálnom eure prijaté podľa odseku 1 sa rovná súčtu jednotlivých obmedzení držby pridelených jeho používateľom.

8.V rámci tohto nariadenia sa digitálne euro neúročí.

Článok 17 
Poplatky za platobné služby v digitálnom eure

1.Na účely článku 15 ods. 2 a bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek prípadné poplatky účtované za iné platobné služby v digitálnom eure, poskytovatelia platobných služieb neúčtujú fyzickým osobám uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. a), b) a c) poplatky za poskytovanie základných platobných služieb v digitálnom eure uvedených v prílohe 2.

2.Na účely článku 15 ods. 2 musí byť každý poplatok účtovaný obchodníkovi alebo poplatok účtovaný medzi poskytovateľmi platobných služieb v súvislosti s transakciami s platbou v digitálnom eure v súlade so zásadou proporcionality. Žiaden poplatok účtovaný obchodníkovi alebo poplatok účtovaný medzi poskytovateľmi platobných služieb nesmie prekročiť najnižšiu z týchto dvoch súm:

a)príslušné náklady vynaložené poskytovateľmi platobných služieb na poskytovanie platieb v digitálnom eure vrátane primeraného ziskového rozpätia;

b)poplatky alebo iné platby vyžadované za porovnateľné digitálne platobné prostriedky.

3.Európska centrálna banka pravidelne monitoruje informácie, ktoré sú relevantné na účely súm uvedených v odseku 2, a pravidelne zverejňuje sumy vyplývajúce z tohto monitorovania spolu s dôvodovou správou.

4.Európska centrálna banka môže od poskytovateľov platobných služieb vyžadovať, aby poskytli všetky informácie potrebné na uplatňovanie tohto článku a overili jeho dodržiavanie. Poskytovatelia platobných služieb zasielajú všetky vyžiadané informácie v rámci lehoty stanovenej Európskou centrálnou bankou. Európska centrálna banka môžu vyžadovať, aby takéto informácie osvedčil nezávislý audítor.

5.Metodika, ktorú má vypracovať Európska centrálna banka na účely monitorovania a výpočtov súm uvedených v odsekoch 2 a 3, sa má zakladať na týchto parametroch:

a)suma poplatkov účtovaných medzi poskytovateľmi platobných služieb a poplatkov účtovaných obchodníkom, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a), vychádza z príslušných nákladov vynaložených na poskytovanie platobných služieb v digitálnom eure nákladovo najefektívnejším poskytovateľmi platobných služieb, ktorí spoločne zastupujú jednu štvrtinu digitálneho eura distribuovaného v celej eurozóne v danom roku, ako ich Európskej centrálnej banke oznámili poskytovatelia platobných služieb, vrátane primeraného ziskového rozpätia;

b)primerané ziskové rozpätie zahrnuté do maximálnej sumy uvedenej v odseku 2 písm. a) sa vypočíta na základe ziskového rozpätia poskytovateľov platobných služieb, ktorí účtujú najnižšie ziskové rozpätie a spoločne zastupujú jednu štvrtinu digitálneho eura distribuovaného v eurozóne v danom roku, ako ho Európskej centrálnej banke oznámili poskytovatelia platobných služieb;

c)suma poplatkov účtovaných medzi poskytovateľmi platobných služieb a poplatkov účtovaných obchodníkom, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b), vychádza z reprezentatívnej skupiny poskytovateľov platobných služieb, ktorí v eurozóne poskytujú porovnateľné digitálne platobné prostriedky;

d)sumy uvedené v odseku 2 sú jednotné a uplatňujú sa nediskriminačne v celej eurozóne.

6.Poplatok účtovaný obchodníkovi je jediný poplatok za transakciu, ktorý poskytovatelia platobných služieb môžu uplatňovať na obchodníkov. Poskytovatelia platobných služieb neúčtujú obchodníkom poplatok za nadobudnutie a odpredaj digitálneho eura vrátane transakcií s platbou v digitálnom eure uvedených v článku 13 ods. 4. Poskytovatelia platobných služieb zahrnú poplatky spojené s nadobudnutím a odpredajom digitálneho eura do príslušných nákladov uvedených v odseku 2 písm. a).

7.Na nadobudnutie a odpredaj digitálneho eura vrátane transakcií s platbou v digitálnom eure uvedených v článku 13 ods. 4 sa neuplatňuje žiaden poplatok účtovaný medzi poskytovateľmi platobných služieb.

KAPITOLA VI
DISTRIBÚCIA DIGITÁLNEHO EURA MIMO EUROZÓNY

Článok 18 
Distribúcia digitálneho eura fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v členských štátoch, ktorých menou nie je euro

1.Poskytovatelia platobných služieb môžu distribuovať digitálne euro fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, ak Európska centrálna banka a národná centrálna banka daného členského štátu podpísali dojednanie v tomto zmysle.

2.Na podpis dojednania uvedeného v odseku 1 sa vzťahujú všetky tieto podmienky:

a)členský štát, ktorého menou nie je euro, oznámil druhým členským štátom, Komisii a Európskej centrálnej banke žiadosť týkajúcu sa poskytnutia prístupu k digitálnemu euru fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v danom členskom štáte, a používania digitálneho eura týmito osobami;

b)členský štát, ktorého menou nie je euro, sa vo svojej žiadosti zaviazal:

i)zabezpečiť, aby jeho národná centrálna banka dodržiavala všetky pravidlá, usmernenia, pokyny alebo žiadosti vydané Európskou centrálnou bankou v súvislosti s digitálnym eurom;

ii)zabezpečiť, aby jeho národná centrálna banka poskytovala všetky informácie o prístupe k digitálnemu euru a o používaní digitálneho eura v danom členskom štáte, ktoré môže Európska centrálna banka požadovať;

c)členský štát, ktorého menou nie je euro, prijal všetky vnútroštátne právne predpisy potrebné na zabezpečenie dodržiavania príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení alebo pravidiel a noriem prijatých podľa článku 5 ods. 2.

3.V dohode uvedenej v odseku 1 sa stanovia potrebné vykonávacie opatrenia a postupy, ako aj prípady, kedy môže byť dohoda obmedzená, pozastavená alebo zrušená.

4.Poskytovatelia platobných služieb zavádzajú obmedzenia stanovené Európskou centrálnou bankou v súlade s článkom 16 ods. 4 týkajúce sa používania digitálneho eura fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, ktoré sa uplatňujú v týchto členských štátoch.

Článok 19 
Distribúcia digitálneho eura fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v tretích krajinách

1.Digitálne euro sa môže distribuovať fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v tretích krajinách, len ak Únia a dotknutá tretia krajina podpísali predchádzajúcu dohodu v tomto zmysle.

2.Rada na odporúčanie Komisie a po konzultovaní Európskej centrálnej banky rozhodne o dojednaniach týkajúcich sa rokovania o dohode uvedenej v odseku 1 a jej uzavretia za predpokladu, že boli splnené všetky tieto podmienky:

a)tretia krajina zabezpečuje, že:

i)jej národná centrálna banka a v prípade potreby jej vnútroštátny príslušný orgán dodržiavajú všetky pravidlá, usmernenia, pokyny alebo žiadosti vydané Európskou centrálnou bankou v súvislosti s digitálnym eurom;

ii)jej národná centrálna banka a v prípade potreby jej vnútroštátny príslušný orgán poskytujú všetky informácie o používaní digitálneho eura v danej tretej krajine, ktoré môže Európska centrálna banka požadovať;

b)tretia krajina prijala všetky vnútroštátne právne predpisy potrebné na zabezpečenie dodržiavania pravidiel a noriem stanovených v tomto nariadení alebo prijatých podľa článku 5 ods. 2;

c)tretia krajina zabezpečuje, aby sa na sprostredkovateľov usadených alebo pôsobiacich v danej tretej krajine, ktorí distribuujú digitálne euro, vzťahovali požiadavky dohľadu a regulačné požiadavky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov platobných služieb usadených v Únii.

3.V dohode medzi Úniou a treťou krajinou sa stanovia potrebné vykonávacie opatrenia a postupy, ako aj prípady, keď môže byť dohoda obmedzená, pozastavená alebo zrušená, najmä ak bola tretia krajina identifikovaná ako tretia krajina so závažnými strategickými nedostatkami v rámci vlastného vnútroštátneho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sa uvádza v článku 23 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], alebo ako tretia krajina s nedostatkami v dodržiavaní súladu s predpismi v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sa uvádza v článku 24 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. Táto dohoda bude doplnená o dojednanie medzi Európskou centrálnou bankou a národnou centrálnou bankou a v prípade potreby vnútroštátnym príslušným orgánom danej tretej krajiny.

4.Rokovania s tretími krajinami môžu byť prerušené na základe dôvodov uvedených v odseku 3.

5.Sprostredkovatelia usadení alebo pôsobiaci v danej tretej krajine zavedú obmedzenia stanovené Európskou centrálnou bankou podľa článku 16 ods. 5 týkajúce sa používania digitálneho eura fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v danej tretej krajine, ktoré sú uplatniteľné v danej krajine.

Článok 20 
Distribúcia digitálneho eura fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v tretích krajinách alebo na územiach podľa menovej dohody s Úniou

1.Digitálne euro môže byť distribuované fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v Andorre, Monaku, San Maríne a vo Vatikánskom mestskom štáte, francúzskych zámorských spoločenstvách Svätý Bartolomej a Saint Pierre a Miquelon, alebo v akejkoľvek inej tretej krajine a na akomkoľvek inom treťom území podľa menovej dohody na účely oprávnenia dotknutej tretej krajiny alebo územia na používanie eura ako ich oficiálnej meny v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1103/97 45 a nariadením Rady (ES) č. 974/98 46 , po doplnení príslušných menových dohôd v tomto zmysle.

2.Podliehajúc ďalším podmienkam, ktoré môžu byť dohodnuté medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou alebo územím, musí distribúcia digitálneho eura fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú pobyt alebo sú usadené v tretích krajinách alebo na tretích územiach, ktoré sa riadia menovou dohodou uvedenou v odseku 1, spĺňať požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 21
Platby medzi rôznymi menami

1.Platby medzi rôznymi menami medzi digitálnym eurom a inými menami podliehajú predchádzajúcim dohodám medzi Európskou centrálnou bankou na jednej strane a národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou nie je euro, a tretími krajinami na strane druhej.

2.Európska centrálna banka spolupracuje s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou nie je euro, s cieľom umožniť interoperabilné platby medzi digitálnym eurom a inými menami.

KAPITOLA VII
TECHNICKÉ VLASTNOSTI

Oddiel 1
Funkcie digitálneho eura

Článok 22 
Prístupnosť a používanie

1.Digitálne euro musí:

a)mať vlastnosti používania a služby, ktoré sú jednoduché a dajú sa ľahko ovládať, a to aj osobami so zdravotným postihnutím, s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a staršími osobami;

b)byť prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím splnením požiadaviek na prístupnosť stanovených v prílohe I k smernici 2019/882.

2.Od používateľov digitálneho eura sa v rámci ich vzťahu s poskytovateľmi platobných služieb na účely poskytovania platobných služieb v digitálnom eure nevyžaduje, aby mali alebo si otvorili platobné účty, ktoré nie sú v digitálnom eure, alebo aby prijímali produkty, ktoré nie sú v digitálnom eure.

3.Každý platobný účet v digitálnom eure má jedinečné číslo platobného účtu v digitálnom eure.

4.Každý platobný účet v digitálnom eure môže byť prepojený s jedným alebo viacerými platobnými účtami, ktoré nie sú v digitálnom eure, ktoré určí používateľ digitálneho eura. Na účely článku 13 ods. 4 môže byť každý platobný účet v digitálnom eure prepojený len s jedným platobným účtom, ktorý nie je v digitálnom eure.

5.Poskytovatelia platobných služieb umožnia používanie platobného účtu v digitálnom eure viac ako jednému používateľovi digitálneho eura.

Článok 23 
Offline a online transakcie s platbou v digitálnom eure

1.Digitálne euro musí byť k dispozícii pre online aj offline transakcie s platbou v digitálnom eure od prvej emisie digitálneho eura.

2.Digitálne euro držané online alebo offline musí byť na žiadosť používateľov digitálneho eura vzájomne zameniteľné v nominálnej hodnote.

3.Pred začatím transakcie s platbou v digitálnom eure v rámci bezkontaktnej platby sú platiteľ a príjemca platby informovaní o tom, či transakcia s platbou v digitálnom eure bude offline alebo online.

Článok 24 
Podmienené transakcie s platbou v digitálnom eure

1.S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb a používatelia digitálneho eura mohli používať podmienené transakcie s platbou v digitálnom eure, Európska centrálna banka môže:

a)prijať podrobné opatrenia, pravidlá a normy v súlade s článkom 5 ods. 2, ktoré poskytovatelia platobných služieb môžu použiť na zabezpečenie interoperabilných podmienených transakcií s platbou v digitálnom eure;

b)poskytovať funkcie v rámci infraštruktúry vyrovnania v digitálnom eure potrebné na vykonávanie podmienených transakcií s platbou v digitálnom eure, a to aj na rezerváciu finančných prostriedkov.

2.Digitálne euro nesmie predstavovať programovateľné peniaze.

Oddiel 2
Spôsoby distribúcie

Článok 25 
Európske peňaženky digitálnej identity

1.Služby typu front-end musia byť interoperabilné s európskymi peňaženkami digitálnej identity alebo začlenené do nich.

2.Poskytovatelia platobných služieb, ktorí distribuujú digitálne euro, zabezpečia na žiadosť používateľov digitálneho eura, aby sa títo používatelia mohli spoľahnúť na funkcie svojich európskych peňaženiek digitálnej identity v súlade s článkom 6a nariadenia (EÚ) [vložiť odkaz – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu – COM(2021) 281 final].

Článok 26 
Interoperabilita

Európska centrálna banka sa v čo najväčšej miere snaží zabezpečiť interoperabilitu noriem upravujúcich platobné služby v digitálnom eure s príslušnými normami upravujúcimi súkromné digitálne platobné prostriedky. Európska centrálna banka sa v čo najväčšej miere a v prípade potreby snaží umožniť, aby súkromné digitálne platobné prostriedky mohli využívať pravidlá, normy a procesy upravujúce platobné služby v digitálnom eure.

Na účely prvého pododseku môže byť interoperabilita okrem iného podporená využívaním otvorených noriem.

Článok 27 
Mechanizmus riešenia sporov

1.Bez toho, aby tým boli dotknuté spory týkajúce sa zákonnosti spracúvania osobných údajov, sa na riešenie sporov vzťahuje smernica (EÚ) 2015/2366. Na žaloby v zastúpení podané vo veci porušenia ustanovení tohto nariadenia, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, sa vzťahuje smernica (EÚ) 2020/1828.

2.Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu sprístupniť mechanizmy pre poskytovateľov platobných služieb s cieľom uľahčiť výmenu správ na účely riešenia sporov. Tieto mechanizmy môže prevádzkovať priamo Európska centrálna banka alebo poskytovatelia podporných služieb určení Európskou centrálnou bankou.

3.Európska centrálna banka nesmie pôsobiť ako strana v žiadnom zo sporov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 28
Služby typu front-end na účely prístupu k digitálnemu euru a jeho používania

1.Poskytovatelia platobných služieb, ktorí distribuujú digitálne euro, poskytnú používateľom digitálneho eura možnosť voľby použitia týchto digitálnych služieb typu front-end, aby používateľom digitálneho eura umožnili prístup k platobným službám v digitálnom eure a ich používanie:

a)služby typu front-end vyvinuté poskytovateľmi platobných služieb a

b)služby typu front-end vyvinuté Európskou centrálnou bankou.

Ak poskytovateľ platobných služieb neponúka služby typu front-end v digitálnom eure, takýto poskytovateľ platobných služieb použije službu Európskej centrálnej banky.

2.Na základe služieb typu front-end poskytovaných Európskou centrálnou bankou uvedených v odseku 1 písm. b) nevznikajú vzťahy so zákazníkmi, ktoré vznikajú výlučne s poskytovateľmi platobných služieb v rámci ich úlohy pri distribúcii digitálneho eura, ako sa stanovuje v článku 13 a podľa smernice (EÚ) 2015/2366. Európska centrálna banka nemá prístup k žiadnym osobným údajom v súvislosti so službami typu front-end vyvinutými Európskou centrálnou bankou a používanými poskytovateľmi platobných služieb.

3.Poskytovatelia platobných služieb, ktorí distribuujú digitálne euro, zabezpečia, aby:

a)sa pri platobných službách v digitálnom eure používalo oficiálne logo digitálneho eura;

b)bol prístup k platobným účtom v digitálnom eure rýchly a jednoduchý a aby ich používatelia digitálneho eura používali.

Článok 29 
Dodržiavanie sankcií Únie prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ

1.Poskytovatelia platobných služieb, ktorí vykonávajú transakcie s platbou v digitálnom eure, preverujú, či je ktorýkoľvek z ich používateľov digitálneho eura osobou alebo subjektom uvedeným v zozname. Poskytovatelia platobných služieb toto preverenie vykonajú okamžite po nadobudnutí účinnosti nových alebo zmenených reštriktívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ, v ktorých sa stanovuje zmrazenie majetku alebo zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, a najmenej raz každý kalendárny deň.

2.Poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, ktorí sa podieľajú na vykonaní transakcie s platbou v digitálnom eure počas vykonávania tejto transakcie, nepreverujú, či sú platiteľ alebo príjemca platby, ktorých platobné účty v digitálnom eure sa používajú na vykonanie tejto transakcie s platbou v digitálnom eure, osobami alebo subjektmi uvedenými v zozname, nad rámec preverenia podľa odseku 1.

3.Poskytovateľ platobných služieb, ktorý nevykonal preverenia uvedené v odseku 1 a vykoná transakciu s platbou v digitálnom eure, čím spôsobí, že iný poskytovateľ platobných služieb, ktorý sa podieľa na vykonaní danej okamžitej úrady, nezmrazí aktíva osôb alebo subjektov uvedených v zozname, prípadne týmto osobám alebo subjektom sprístupní finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, musí nahradiť finančnú škodu, ktorá vznikla druhému poskytovateľovi platobných služieb v dôsledku sankcií, ktoré mu boli uložené na základe reštriktívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ, v ktorých sa stanovuje zmrazenie aktív alebo zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov.

Článok 30 
Vyrovnanie transakcií s platbou v digitálnom eure

1.Vyrovnanie online a offline transakcií s platbou v digitálnom eure sa uskutočňuje okamžite.

2.Ku konečnému vyrovnaniu online transakcií s platbou v digitálnom eure dochádza v momente zaznamenania prevodu daných digitálnych eur z platiteľa na príjemcu platby v infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure schválenej Eurosystémom.

3.Konečné vyrovnanie offline transakcií s platbou v digitálnom eure nastáva v momente, keď sa aktualizujú záznamy o dotknutých držbách v digitálnom eure v miestnych pamäťových zariadeniach platiteľa a príjemcu platby.

Článok 31 
Presun platobných účtov v digitálnom eure

1.Poskytovatelia platobných služieb umožnia používateľom digitálneho eura na ich žiadosť presunúť ich platobné účty v digitálnom eure na iných poskytovateľov platobných služieb so zachovaním rovnakých identifikátorov účtov.

2.Za výnimočných okolností, ak poskytovateľ platobných služieb nie je po dlhší čas z prevádzkového hľadiska schopný poskytovať platobné služby v digitálnom eure používateľom digitálneho eura alebo stratil dotknuté údaje týkajúce sa platobného účtu v digitálnom eure, Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu povoliť presun platobných účtov v digitálnom eure vedených daným poskytovateľom platobných služieb na iného poskytovateľa platobných služieb určeného používateľom digitálneho eura. Tento presun umožní novému poskytovateľovi platobných služieb dokončiť presun bez toho, aby sa spoliehal na nedostupného poskytovateľa platobných služieb.

Článok 32
Všeobecný mechanizmus odhaľovania a prevencie podvodov

1.Európska centrálna banka môže uľahčiť úlohy odhaľovania a prevencie podvodov, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb podľa smernice (EÚ) 2015/2366, vytvorením všeobecného mechanizmu odhaľovania a prevencie podvodov pre online transakcie v digitálnom eure s cieľom zabezpečiť plynulé a efektívne fungovanie digitálneho eura. Tento všeobecný mechanizmus odhaľovania a prevencie podvodov môže prevádzkovať priamo Európska centrálna banka alebo poskytovatelia podporných služieb určení Európskou centrálnou bankou.

2.Európska centrálna banka konzultuje s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov pred vypracovaním podrobností týkajúcich sa prevádzkových prvkov mechanizmu odhaľovania a prevencie podvodov.

3.V rámci mechanizmu odhaľovania a prevencie podvodov:

a)sa posudzuje expozícia online transakcií v digitálnom eure voči riziku podvodov v reálnom čase, čo využívajú výlučne poskytovatelia platobných služieb, pred tým, ako je transakcia zavedená do infraštruktúry vyrovnania v digitálnom eure;

b)sa poskytuje podpora poskytovateľom platobných služieb pri odhaľovaní podvodných transakcií pri online transakciách s platbou v digitálnom eure, ktoré boli vyrovnané.

4.Na účely tohto článku poskytovatelia platobných služieb poskytujú mechanizmu odhaľovania a prevencie podvodov informácie uvedené v prílohe 5. Poskytovatelia platobných služieb zavedú primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby podporná služba nebola schopná priamo identifikovať používateľov digitálneho eura na základe informácií poskytnutých mechanizmu odhaľovania a prevencie podvodov.

Článok 33 
Spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k mobilným zariadeniam

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828, výrobcovia pôvodného zariadenia – mobilných zariadení a poskytovatelia elektronických komunikačných služieb v zmysle článku 2 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 47 povolia poskytovateľom služieb typu front-end a poskytovateľom európskych peňaženiek digitálnej identity účinnú interoperabilitu s hardvérovými a so softvérovými prvkami potrebnými na ukladanie a prenos údajov na účely spracúvania online alebo offline transakcií v digitálnom eure a prístup k nim na účely interoperability za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

2.Výrobcom pôvodných mobilných zariadení a poskytovateľom elektronických komunikačných služieb uvedeným v odseku 1 nemožno brániť v tom, aby prijali nevyhnutne potrebné a primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby takáto interoperabilita neohrozovala integritu hardvérových a softvérových prvkov dotknutých povinnosťou interoperability, a to za predpokladu, že takéto opatrenia sú náležite odôvodnené.

3.Na účely uplatňovania spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok podľa odseku 1, výrobcovia pôvodných mobilných zariadení a poskytovatelia elektronických komunikačných služieb uvedení v odseku 1 zverejnia všeobecné podmienky účinnej interoperability a prístupu. Takéto všeobecné podmienky zahŕňajú alternatívny mechanizmus riešenia sporov na úrovni Európskej únie. Mechanizmom riešenia sporov nie je dotknuté právo domáhať sa nápravy pred súdnymi orgánmi v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

KAPITOLA VIII
OCHRANA SÚKROMIA A ÚDAJOV

Článok 34
Spracúvanie poskytovateľmi platobných služieb

1.Poskytovatelia platobných služieb vykonávajú úlohu vo verejnom záujme, ak spracúvajú osobné údaje na tieto účely:

a)presadzovanie obmedzení vrátane overovania, či potenciálni alebo existujúci používatelia digitálneho eura majú účty v digitálnom eure u iného poskytovateľa platobných služieb, ako sa uvádza v článku 16;

b)nadobudnutie a odpredaj digitálneho eura, ako sa uvádza v článku 13 ods. 2 a 3, a transakcie s platbou v digitálnom eure, ako sa uvádza v článku 13 ods. 4;

c)poskytovanie offline digitálneho eura vrátane registrácie a zrušenia registrácie miestnych pamäťových zariadení, ako sa uvádza v písmene b) prílohy I;

d)dodržiavanie sankcií Únie, ako sa uvádza v článku 29;

e)povinnosti poskytovateľov platobných služieb podľa smernice (EÚ) 2015/2366 súvisiace s vykonávaním transakcií a prevenciou a odhaľovaním podvodov, bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849, s dodržiavaním daňovej disciplíny podľa smernice Rady 2006/112/ES, smernice (EÚ) 2011/16 a príslušného vnútroštátneho práva, s riadením prevádzkových a bezpečnostných rizík podľa nariadenia (EÚ) 2022/2554 a s povinnosťami podľa smernice (EÚ) 2014/92, pokiaľ sa tieto týkajú digitálneho eura.

V prípade poskytovania offline digitálneho eura je spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi platobných služieb obmedzené na nadobudnutie a odpredaj digitálneho eura v súlade s článkom 37 ods. 3, 4 a 5.

2.Na účely uvedené v odseku 1 písm. a) až c) tohto článku sa v prílohe III stanovujú druhy osobných údajov.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom aktualizovať druhy osobných údajov uvedené v prílohe III.

Poskytovatelia platobných služieb sa považujú za prevádzkovateľov osobných údajov, pokiaľ ide o účely uvedené v odseku 1 tohto článku. Ak je platobný účet v digitálnom eure, ktorý je vedený jedným poskytovateľom platobných služieb, prepojený s platobným účtom, ktorý nie je v digitálnom eure a ktorý je vedený iným poskytovateľom platobných služieb v súlade s článkom 13 ods. 4, títo poskytovatelia platobných služieb sú spoločnými prevádzkovateľmi.

4.Poskytovatelia platobných služieb zavedú primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby sa na základe žiadnych údajov oznamovaných Európskej centrálnej banke a národným centrálnym bankám alebo poskytovateľom podporných služieb priamo neidentifikovali jednotliví používatelia digitálneho eura.

Článok 35 
Spracúvanie osobných údajov Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami

1.Európska centrálna banka a národné centrálne banky vykonávajú úlohu vo verejnom záujme alebo vykonávajú verejnú moc, ak spracúvajú osobné údaje na tieto účely:

a)poskytovanie prístupu pre poskytovateľov platobných služieb k infraštruktúre vyrovnania v digitálnom eure a podpora výmeny správ medzi poskytovateľmi platobných služieb;

b)vyrovnávanie online transakcií s platbou v digitálnom eure;

c)zabezpečovanie bezpečnosti a integrity infraštruktúry vyrovnania v digitálnom eure a miestnych pamäťových zariadení;

d)podporné overenie zo strany poskytovateľov platobných služieb, či potenciálny používateľ už má platobné účty v digitálnom eure u iných poskytovateľov platobných služieb, s cieľom zabrániť obchádzaniu obmedzení v súlade s článkom 16;

e)za mimoriadnych okolností, ako sa vymedzuje v článku 31 ods. 2, oprávnenie poskytovateľov platobných služieb pri presune platobných účtov v digitálnom eure vedených daným poskytovateľom platobných služieb na iného poskytovateľa platobných služieb určeného používateľom digitálneho eura.

2.Na účely uvedené v odseku 1 sa v prílohe IV stanovujú druhy osobných údajov.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom aktualizovať druhy osobných údajov uvedené v prílohe IV.

4.Spracúvanie osobných údajov na úlohy uvedené v odseku 1 je podporené vhodnými technickými a organizačnými opatreniami vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia. To zahŕňa jasné oddelenie osobných údajov s cieľom zabezpečiť, aby Európska centrálna banka a národné centrálne banky nemohli priamo identifikovať jednotlivých používateľov digitálneho eura.

5.Európska centrálna banka sa považuje za prevádzkovateľa osobných údajov, pokiaľ ide o účely uvedené v odsekoch 1 a 8 tohto článku. Ak Európska centrálna banka vykonáva úlohu uvedenú v odsekoch 1 a 8 spoločne s národnými centrálnymi bankami, pre uvedenú úlohu sú spoločnými prevádzkovateľmi.

6.Týmto článkom nie je dotknuté spracúvanie osobných údajov v rámci vykonávania iných úloh a právomocí Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk vrátane spracúvania na účely dohľadu nad úverovými inštitúciami a dohľadu nad platobnými systémami.

7.Ak sa Európska centrálna banka rozhodne nezveriť úlohy uvedené v článkoch 27 a 32 poskytovateľom podporných služieb, Európska centrálna banka môže spracúvať druhy osobných údajov uvedené v prílohe 5 na základe požiadaviek uvedených v odseku 4 tohto článku.

8.Na účely podpory úlohy poskytovateľov platobných služieb presadzovať obmedzenia držby v súlade s článkom 16 ods. 1 a zabezpečenia núdzového presunu na žiadosť používateľa v súlade s článkom 31 ods. 2 môže Európska centrálna banka samostatne alebo spoločne s národnými centrálnymi bankami zriadiť jednotný prístupový bod týkajúci sa identifikátorov používateľov digitálneho eura a súvisiacich obmedzení držby prostriedkov v digitálnom eure, ako sa uvádza v odseku 4 prílohy 4. Európska centrálna banka zavedie primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby sa z informácií, ktoré sú prostredníctvom jednotného prístupového bodu dostupné iným subjektom ako poskytovateľom platobných služieb, ktorých zákazník alebo potenciálny zákazník je používateľom digitálneho eura, nedala vyvodiť totožnosť jednotlivých používateľov digitálneho eura.

Článok 36 
Spracúvanie poskytovateľmi podporných služieb

1.Ak Európska centrálna banka rozhodne o zverení úloh uvedených v článkoch 27 a 32 poskytovateľom podporných služieb, poskytovatelia podporných služieb poskytnú služby súvisiace s platbami všetkým poskytovateľom platobných služieb. V takej situácii poskytovatelia platobných služieb vykonávajú úlohu vo verejnom záujme, ak spracúvajú osobné údaje na tieto účely:

a)podpora prevencie a odhaľovania podvodov v rámci všetkých poskytovateľov platobných služieb v súlade s článkom 32;

b)podpora výmeny správ na účely riešenia sporov v súlade s článkom 27.

2.Na účely uvedené v odseku 1 sa v prílohe V stanovujú druhy osobných údajov.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom aktualizovať druhy osobných údajov uvedené v prílohe V.

4.Spracúvanie osobných údajov na účely uvedené v odseku 1 sa uskutočňuje len vtedy, ak sú zavedené primerané technické a organizačné opatrenia vrátane najmodernejších bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu súkromia s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia podporných služieb nemohli priamo identifikovať jednotlivých používateľov digitálneho eura.

5.Poskytovatelia podporných služieb sa považujú za prevádzkovateľov osobných údajov, pokiaľ ide o účely uvedené v odseku 1 tohto článku. Týmto odsekom nie je dotknuté vymenovanie prevádzkovateľov akýchkoľvek služieb súvisiacich s platbami medzi poskytovateľmi platobných služieb a kontrola úrovne poskytovania služieb bez spracúvania akýchkoľvek osobných údajov vykonávané Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami.

KAPITOLA IX
BOJ PROTI PRANIU ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ

Článok 37 
Pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré sa vzťahujú na offline transakcie s platbou v digitálnom eure

1.Poskytovatelia platobných služieb uplatňujú odseky 2 až 6 na offline transakcie s platbou v digitálnom eure.

2.Poskytovatelia platobných služieb ani európske centrálne banky či národné centrálne banky si neponechávajú údaje o transakcii.

3.Poskytovatelia platobných služieb si ponechávajú údaje o nadobudnutí a odpredaji digitálneho eura na účely uchovávania digitálnych eur na platobných nástrojoch v súlade s článkom 40 smernice (EÚ) 2015/849 a vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje uvedený článok. Poskytovatelia platobných služieb na žiadosť sprístupnia tieto údaje finančnej spravodajskej jednotke a iným príslušným orgánom, ako sa uvádza v článku 2 ods. 31 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

4.Na účely odseku 3 sú údajmi o nadobudnutí a odpredaji digitálneho eura tieto informácie:

a)nadobudnutá alebo odpredaná suma;

b)identifikátor miestneho pamäťového zariadenia pre offline platby v digitálnom eure;

c)dátum a hodina transakcie nadobudnutia alebo odpredaja digitálneho eura;

d)čísla účtov použitých na nadobudnutie a odpredaj digitálneho eura.

5.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú obmedzenia offline transakcií s platbou v digitálnom eure a obmedzenia držby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39.

6.V rámci obmedzení transakcií a držby sa zohľadňuje potreba predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom nedochádza k neprimeranému obmedzeniu používania offline digitálneho eura ako platobného prostriedku. Komisia pri vypracúvaní vykonávacích aktov uvedených v odseku 5 zohľadňuje najmä:

a)posúdenie hrozieb, rizík a zraniteľných miest v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu týkajúcich sa digitálneho eura v prípade nadobudnutia a odpredaja svojho platobného nástroja v digitálnom eure;

b)príslušné odporúčania a správy vypracované medzinárodnými organizáciami a tvorcami noriem s kompetenciou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu;

c)cieľ zabezpečiť použiteľnosť a prijímanie digitálneho eura ako nástroja zákonného platidla.

Na účely písmena a) môže Komisia požiadať Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA), aby prijal stanovisko, v ktorom sa posúdi úroveň hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s offline digitálnym eurom a jeho zraniteľné miesta. Komisia môže konzultovať s Európskym výborom pre ochranu údajov.

KAPITOLA X
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 38
Delegované akty

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 11, 33, 34 a 35 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 11, 33, 34 a 35 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 11, 33, 34 a 35 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 39 
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 40 
Správy

1.Na emisiu a používanie digitálneho eura sa uplatňujú opatrenia v oblasti zodpovednosti uvedené v článku 15 ods. 1 a 3 v štatúte ESCB a Európskej centrálnej banky.

Európska centrálna banka na tento účel podáva správu o vývoji digitálneho eura a jeho používaní. Správa sa musí vzťahovať na príspevok Európskej centrálnej banky pri vykonávaní ustanovení tohto nariadenia vrátane týchto prvkov:

a)úroveň poplatkov alebo iných platieb, ktoré majú platiť obchodníci poskytovateľom platobných služieb alebo ktoré sa platia medzi poskytovateľmi platobných služieb;

b)interoperabilita digitálneho eura s inými menami v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, a v tretích krajinách;

c)vývoj iných digitálnych mien centrálnych bánk ako digitálneho eura v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, a v príslušných tretích krajinách, a relevantnosť tohto vývoja vo vzťahu k eurozóne;

d)trendy na trhu v oblasti platieb a relevantnosť takýchto trendov pre prípady inovačného použitia.

2.Európska centrálna banka pred emisiou digitálneho eura a pred vykonaním akýchkoľvek zmien parametrov a používania nástrojov uvedených v článku 16 alebo aspoň každé tri roky odo dňa emisie digitálneho eura poskytne Európskemu parlamentu, Rade a Komisii:

a)informácie o nástrojoch na obmedzenie používania digitálneho eura, ako sa uvádza v článku 16, a o parametroch, ktoré Európska centrálna banka plánuje prijať vzhľadom na prevládajúce finančné a menové prostredie;

b)analýzu toho, ako sa očakáva, že sa nástrojmi a parametrami uvedenými v písmene a) splní cieľ zabezpečenia finančnej stability.

3.Jeden rok odo dňa prvej emisie digitálneho eura a každé tri roky potom Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa analyzuje vplyv parametrov a používania nástrojov uvedených v článku 16 na: