Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014L0092

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z  23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami Text s významom pre EHP

OJ L 257, 28.8.2014, p. 214–246 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/92/oj

28.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 257/214


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/92/EÚ

z 23. júla 2014

o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V súlade s článkom 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Roztrieštenosť vnútorného trhu je škodlivá pre konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v rámci Únie. Pre dobudovanie vnútorného trhu je nevyhnutné odstránenie priamych a nepriamych prekážok jeho riadneho fungovania. Opatrenia na úrovni Únie v oblasti vnútorného trhu v sektore retailových finančných služieb už značne prispeli k rozvoju cezhraničnej činnosti poskytovateľov platobných služieb, zlepšili výber pre spotrebiteľov a zvýšili kvalitu a transparentnosť ponúk.

(2)

V tejto súvislosti sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4) ustanovili základné požiadavky na transparentnosť poplatkov, ktoré si poskytovatelia platobných služieb účtujú za služby ponúkané v súvislosti s platobnými účtami. Takto sa značne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb tým, že sa vytvorili jednotné pravidlá pre poskytovanie platobných služieb a informácií, ktoré sa majú poskytovať, znížilo sa administratívne zaťaženie a poskytovateľom platobných služieb vznikli úspory nákladov.

(3)

Bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a rozvoj moderného, sociálne inkluzívneho hospodárstva stále vo väčšej miere závisí od všeobecného poskytovania platobných služieb. Akékoľvek nové právne predpisy v tomto smere musia byť súčasťou inteligentnej ekonomickej stratégie Únie, ktorá musí účinne zohľadňovať potreby zraniteľnejších spotrebiteľov.

(4)

Ako však uviedol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. júla 2012 s odporúčaniami Komisii o prístupe k základným bankovým službám, je nevyhnutné urobiť ešte viac, aby sa zlepšil a rozvinul vnútorný trh s retailovým bankovníctvom. Nedostatočná transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov, ako aj ťažkosti pri presune platobných účtov v súčasnosti ešte stále vytvárajú prekážky v rozvinutí plne integrovaného trhu, čo oslabuje hospodársku súťaž v sektore retailového bankovníctva. Uvedené problémy sa musia vyriešiť a musí sa dosiahnuť zavedenie noriem vysokej kvality.

(5)

Súčasné podmienky na vnútornom trhu by mohli odrádzať poskytovateľov platobných služieb od uplatňovania slobody usadiť sa alebo poskytovať služby v celej Únii, pretože prilákať zákazníkov je pri vstupe na nový trh zložité. Vstup na nové trhy si často vyžaduje veľkú investíciu. Takáto investícia je odôvodnená len vtedy, ak poskytovateľ predpokladá dostatočné príležitosti a zodpovedajúci dopyt spotrebiteľov. Nízka úroveň mobility spotrebiteľov, pokiaľ ide o retailové finančné služby, je vo veľkej miere spôsobená nedostatočnou transparentnosťou a porovnateľnosťou ponúkaných poplatkov a služieb, ako aj ťažkosťami súvisiacimi s presunom platobných účtov. Uvedené faktory potláčajú aj dopyt. Osobitne to platí v cezhraničnom kontexte.

(6)

Významné prekážky dobudovania vnútorného trhu v oblasti platobných účtov môžu vznikať aj trieštením existujúcich vnútroštátnych regulačných rámcov. Súčasné ustanovenia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa platobných účtov, a najmä porovnateľnosti poplatkov a presunu platobných účtov sa odlišujú. Pre presun účtov chýbajú na úrovni Únie jednotné záväzné opatrenia, čo vedie k odlišným postupom a opatreniam na vnútroštátnej úrovni. Tieto rozdiely sú ešte výraznejšie v oblasti porovnateľnosti poplatkov, v ktorej na úrovni Únie neexistujú žiadne opatrenia, dokonca ani opatrenia samoregulačného charakteru. Ak by sa tieto rozdiely v budúcnosti prehĺbili, keďže poskytovatelia platobných služieb majú tendenciu prispôsobovať svoje postupy vnútroštátnym trhom, náklady na cezhraničné fungovanie v porovnaní s nákladmi, ktoré znášajú domáci poskytovatelia, by sa zvýšili, a z toho dôvodu by sa znížila atraktivita cezhraničného podnikania. Cezhraničnú činnosť na vnútornom trhu brzdia prekážky, ktorým spotrebitelia čelia pri zriaďovaní platobného účtu v zahraničí. Existujúce obmedzujúce kritériá oprávnenosti môžu občanom Únie brániť vo voľnom pohybe v rámci Únie. Poskytnutie prístupu k platobnému účtu pre všetkých spotrebiteľov umožní ich zapojenie do vnútorného trhu a vďaka tomu budú môcť spotrebitelia využívať výhody vnútorného trhu.

(7)

Okrem toho, keďže niektorí perspektívni zákazníci si platobné účty nezriadia, pretože sú im odmietnuté alebo im nie sú ponúknuté vhodné produkty, potenciálny dopyt po službách súvisiacich s platobnými účtami v Únii nie je v súčasnosti úplne využitý. Širšie zapojenie spotrebiteľov do vnútorného trhu by ďalej stimulovalo poskytovateľov platobných služieb, aby vstupovali na nové trhy. Vytvorenie podmienok, ktoré by všetkým spotrebiteľom umožnili prístup k platobnému účtu, je nevyhnutné na to, aby sa intenzívnejšie zapájali do vnútorného trhu a mohli využívať výhody, ktoré vnútorný trh prináša.

(8)

Transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov sa riešila na úrovni Únie samoregulačnou iniciatívou, ktorú inicioval sektor bankovníctva. V prípade tejto iniciatívy však nebola dosiahnutá konečná dohoda. Pokiaľ ide o presun účtov, spoločné zásady, ktoré v roku 2008 ustanovil Európsky výbor bankového sektora, obsahujú vzorový mechanizmus presunu platobných účtov, ktoré ponúkajú banky nachádzajúce sa v rovnakom členskom štáte. Tieto spoločné zásady sa však vzhľadom na ich nezáväzný charakter uplatňovali v rámci Únie nejednotne a neúčinne. Okrem toho sa spoločnými zásadami rieši presun platobných účtov len na vnútroštátnej úrovni, a nerieši sa cezhraničný presun účtov. Pokiaľ ide o prístup k základnému platobnému účtu, v odporúčaní Komisie 2011/442/EÚ (5) sa členské štáty vyzvali, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho uplatňovania najneskôr do šiestich mesiacov po jeho uverejnení. K dnešnému dátumu dodržiava hlavné zásady uvedeného odporúčania len niekoľko členských štátov.

(9)

Aby sa podporila efektívna a plynulá finančná mobilita z dlhodobého hľadiska, je veľmi dôležité vytvoriť jednotný súbor pravidiel na riešenie otázky nízkej mobility zákazníkov, a najmä zlepšiť porovnanie služieb súvisiacich s platobnými účtami a poplatkov a stimulovať presun platobných účtov, ako aj zabrániť diskriminácii z dôvodu pobytu voči spotrebiteľom, ktorí si plánujú založiť a používať platobný účet cezhranične. Okrem toho je nevyhnutné prijať primerané opatrenia na posilnenie zapojenia spotrebiteľov do trhu s platobnými účtami. Uvedenými opatreniami sa bude stimulovať vstup poskytovateľov platobných služieb na vnútorný trh a zabezpečia sa rovnaké podmienky, čím sa posilní hospodárska súťaž a efektívne prerozdeľovanie zdrojov na retailovom finančnom trhu Únie v prospech podnikov a spotrebiteľov. Transparentné informácie o poplatkoch a možnosti presunu účtu v spojení s právom na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami takisto umožnia občanom Únie jednoduchšie sa pohybovať a nakupovať v rámci Únie, a využívať tak plne funkčný vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb a prispievať k ďalšiemu rozvoju vnútorného trhu.

(10)

Je tiež mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa touto smernicou neobmedzovala inovácia v oblasti retailových finančných služieb. Každoročne sa sprístupňujú nové technológie, kvôli ktorým môže súčasný model platobných účtov zastarať, ako sú napríklad služby mobilného bankovníctva a platobné karty s uloženou hodnotou.

(11)

Touto smernicou by sa nemalo členským štátom brániť v tom, aby ponechali alebo prijali prísnejšie ustanovenia s cieľom chrániť spotrebiteľov, a to za predpokladu, že sú takéto ustanovenia v súlade s ich povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie a tejto smernice.

(12)

Ustanovenia tejto smernice o porovnateľnosti poplatkov a presune platobných účtov by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov platobných služieb, ako sa vymedzujú v smernici 2007/64/ES. Ustanovenia tejto smernice o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami by sa mali uplatňovať iba na úverové inštitúcie. Všetky ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na platobné účty, prostredníctvom ktorých môžu spotrebitelia vykonávať tieto transakcie: vkladať finančné prostriedky, vyberať hotovosť a vykonávať platobné transakcie v prospech tretích strán a prijímať platby od tretích strán vrátane vykonávania úhrad. V dôsledku toho by mali byť z jej pôsobnosti vylúčené účty s obmedzenejšími funkciami. Napríklad účty ako sporiace účty, účty ku kreditným kartám, v prípade ktorých sa finančné prostriedky zvyčajne uhrádzajú v prospech účtu výlučne na účel splácania úveru z kreditnej karty, hypotekárne bežné účty a účty elektronických peňazí by mali byť v zásade vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak by sa však tieto účty používali na každodenné platobné transakcie a zahŕňali by všetky vyššie uvedené funkcie, táto smernica sa na ne bude vzťahovať. Účty podnikov vrátane malých podnikov alebo mikropodnikov by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ nie sú v osobnej držbe. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či rozšíria uplatňovanie tejto smernice na iných poskytovateľov platobných služieb a iné platobné účty, napríklad na tie, ktoré ponúkajú obmedzenejšie platobné funkcie.

(13)

Keďže platobný účet so základnými funkciami je typom platobného účtu na účely tejto smernice, mali by sa ustanovenia o transparentnosti a presune účtov uplatňovať aj na takéto účty.

(14)

Vymedzenia pojmov uvedené v tejto smernici by mali byť podľa možností zosúladené s vymedzeniami pojmov uvedenými v iných právnych aktoch Únie, a najmä v smernici 2007/64/ES a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (6).

(15)

Je veľmi dôležité, aby boli spotrebitelia schopní porozumieť poplatkom tak, aby mohli porovnať ponuky rôznych poskytovateľov platobných služieb a prijímať informované rozhodnutia o tom, ktorý platobný účet najviac vyhovuje ich potrebám. Poplatky nemožno porovnávať, ak poskytovatelia platobných služieb používajú pre rovnaké služby odlišnú terminológiu a poskytujú informácie v odlišných formátoch. Štandardizovaná terminológia v spojení s cielenými informáciami o poplatkoch prezentovanými v jednotnom formáte zahŕňajúcom najtypickejšie služby viazané na platobné účty môže spotrebiteľom pomôcť porozumieť poplatkom a porovnať ich.

(16)

Spotrebitelia by mali najväčší prospech z informácií, ktoré sú stručné, štandardizované a ktorých porovnanie medzi rôznymi poskytovateľmi platobných služieb je jednoduché. Nástroje sprístupnené spotrebiteľom na porovnanie ponúk platobných účtov by nemali priaznivý vplyv, ak by čas venovaný skúmaniu zdĺhavých zoznamov poplatkov za rôzne ponuky prevážil nad výhodou zvoliť si ponuku s najlepším pomerom kvality a ceny. Uvedené nástroje by mali byť mnohostranné a mal by sa vykonať spotrebiteľský test. V tejto fáze by mala byť terminológia týkajúca sa poplatkov štandardizovaná len v prípade najtypickejších termínov a definícií v členských štátoch, aby sa zabránilo riziku nadmerných informácií a uľahčilo sa rýchle vykonávanie.

(17)

Terminológiu v oblasti poplatkov by mali určiť členské štáty, čím by sa umožnilo zohľadnenie špecifík miestnych trhov. Za typické by sa mali považovať služby, ktoré sú predmetom poplatku aspoň u jedného poskytovateľa platobných služieb v členskom štáte. Navyše, ak sú služby spoločné vo väčšine členských štátov, terminológia použitá na ich vymedzenie by sa mala štandardizovať na úrovni Únie, čím by sa umožnilo lepšie porovnanie ponúk platobných účtov v celej Únii. Na zabezpečenie dostatočnej homogénnosti zoznamov jednotlivých členských štátov by mal európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) („EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7), vydať usmernenia, ktoré členským štátom pomôžu určiť služby, ktoré sú najbežnejšie používané a ktoré na vnútroštátnej úrovni predstavujú pre spotrebiteľov najväčšie náklady. Členské štáty by na tento účel mali do 18. decembra 2014 Komisii a orgánu EBA oznámiť vhodné orgány, ktorým by sa tieto usmernenia mali určiť.

(18)

Keď členské štáty určia predbežný zoznam najtypickejších služieb podliehajúcich poplatku na vnútroštátnej úrovni spolu s termínmi a definíciami, orgán EBA by ich mal preskúmať, aby prostredníctvom navrhovaných regulačných technických predpisov určil služby, ktoré sú spoločné vo väčšine členských štátov, a navrhol pre ne štandardizované termíny a definície na úrovni Únie vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Orgán EBA by mal zabezpečiť, aby sa v každom úradnom jazyku každého členského štátu, ktorý je tiež úradným jazykom inštitúcií Únie, používal pre každú službu len jeden termín. To znamená, že sa môžu používať rôzne termíny pre rovnakú službu v rôznych členských štátoch zdieľajúcich rovnaký úradný jazyk inštitúcií Únie, čím sa zohľadnia vnútroštátne osobitnosti. Členské štáty by následne mali zaradiť všetky termíny uplatniteľné na úrovni Únie do svojich predbežných zoznamov a zverejniť z nich vychádzajúce konečné zoznamy.

(19)

S cieľom pomôcť spotrebiteľom jednoducho porovnávať poplatky za platobný účet v rámci vnútorného trhu by poskytovatelia platobných služieb mali spotrebiteľom poskytnúť dokument s informáciami o poplatkoch za všetky služby obsiahnuté v zozname najtypickejších služieb viazaných na platobný účet na vnútroštátnej úrovni. V dokumente s informáciami o poplatkoch by sa podľa možnosti mali používať štandardizované termíny a definície stanovené na úrovni Únie. Tým by sa prispelo aj k vytvoreniu rovnakých podmienok pre poskytovateľov platobných služieb súťažiacich na trhu s platobnými účtami. Dokument s informáciami o poplatkoch by nemal obsahovať žiadne iné poplatky. Ak poskytovateľ platobných služieb neposkytuje službu uvedenú v zozname najtypickejších služieb viazaných na platobný účet, mal by to uviesť napríklad označením tejto služby ako „neposkytuje sa“ alebo „neuplatniteľné“. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa kľúčové ukazovatele, ako napríklad komplexný ukazovateľ nákladov sumarizujúci celkové ročné náklady platobného účtu pre spotrebiteľov, poskytovali spolu s dokumentom s informáciami o poplatkoch. S cieľom pomôcť spotrebiteľom porozumieť poplatkom, ktoré musia platiť za svoj platobný účet, by im mal byť dostupný slovník s jasnými, netechnickými a jednoznačnými vysvetleniami aspoň v prípade poplatkov a služieb uvedených v dokumente s informáciami o poplatkoch. Slovník by mal slúžiť ako užitočný nástroj na zlepšenie porozumenia zmyslu poplatkov a mal by prispieť k tomu, aby si spotrebitelia mohli vyberať zo širšej ponuky platobných účtov. Mala by sa takisto zaviesť povinnosť, aby poskytovatelia platobných služieb informovali spotrebiteľov bezplatne a najmenej raz ročne o všetkých poplatkoch účtovaných na ich platobných účtoch vrátane prípadnej úrokovej sadzby za povolené prečerpanie a kreditnej úrokovej sadzby.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia o službách povoleného prečerpania uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (8). Informácie ex post by sa mali poskytovať v osobitnom dokumente nazvanom „výpis poplatkov“. To by malo poskytovať prehľad pripísaných úrokov a všetkých poplatkov vzniknutých v súvislosti s používaním platobného účtu, aby mohol spotrebiteľ porozumieť, akých poplatkov sa výdavky týkajú, a posúdiť, či je potrebné zmeniť spôsob využívania služieb alebo prejsť k inému poskytovateľovi. Najefektívnejšie by sa táto výhoda využila, keby sa v rámci informácií ex post o poplatkoch uvádzali najtypickejšie služby v rovnakom poradí ako v rámci informácií ex ante o poplatkoch.

(20)

Na splnenie potrieb spotrebiteľov je potrebné zabezpečiť, aby boli informácie o poplatkoch za platobné účty presné, jasné a porovnateľné. Orgán EBA by preto po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi a po vykonaní spotrebiteľského testu mal vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov pre štandardizovaný formát prezentácie pre dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov a spoločné symboly s cieľom zabezpečiť ich zrozumiteľnosť a porovnateľnosť pre spotrebiteľov. V každom dokumente s informáciami o poplatkoch a výpise poplatkov by sa mal v každom členskom štáte dodržiavať rovnaký formát, poradie položiek a nadpisov, čím sa spotrebiteľom umožní obidva dokumenty porovnať, a tak čo najlepšie porozumieť týmto informáciám a používať ich. Dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov by mali byť jasne odlíšiteľné od iných oznámení. Orgán EBA by tiež mal vziať do úvahy skutočnosť, že členské štáty si pri vypracúvaní týchto formátov môžu zvoliť, či budú poskytovať dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov spoločne s informáciami, ktoré sa požadujú podľa iných legislatívnych aktov Únie alebo vnútroštátnych legislatívnych aktov v súvislosti s platobnými účtami a súvisiacimi službami.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné používanie príslušnej terminológie na úrovni Únie v celej Únii by členské štáty mali pre poskytovateľov platobných služieb zaviesť povinnosť používať pri komunikácii so spotrebiteľmi, a to aj v dokumente s informáciami o poplatkoch a vo výpise poplatkov, terminológiu uplatniteľnú na úrovni Únie spolu so zachovanou vnútroštátnou štandardizovanou terminológiou uvedenou v konečnom zozname. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť vo svojich zmluvných, obchodných a marketingových informáciách určených spotrebiteľom používať obchodné značky, ak tieto značky jasne odkazujú na príslušný uplatniteľný štandardizovaný termín. Ak sa rozhodnú použiť obchodné značky v dokumente s informáciami o poplatkoch alebo vo výpise poplatkov, malo by byť takéto použitie popri použitiu štandardizovaných termínov ako druhotné označenie napríklad v zátvorkách alebo písmom menších rozmerov.

(22)

Nezávislé webové sídla na porovnávanie poplatkov sú pre spotrebiteľov účinným nástrojom na posúdenie predností rôznych ponúk platobných účtov na jednom mieste. Takéto webové sídla môžu vhodne zabezpečovať rovnováhu medzi potrebou, aby boli informácie jasné a stručné, a potrebou ich úplnosti a komplexnosti, a to tak, že umožnia používateľom získať podrobnejšie informácie, ak o ne majú záujem. Ich cieľom by malo byť zahrnutie čo najširšieho rozsahu ponúk, aby sa poskytol reprezentatívny prehľad, pričom by mali pokrývať významnú časť trhu. Takisto môžu znížiť náklady na vyhľadávanie, pretože spotrebitelia nebudú musieť zhromažďovať informácie od jednotlivých poskytovateľov platobných služieb. Je mimoriadne dôležité, aby informácie uvedené na takýchto webových sídlach boli dôveryhodné, nestranné a transparentné a aby sa spotrebiteľom poskytla informácia o existencii takýchto webových sídiel. Členské štáty by v tejto súvislosti mali verejnosť informovať o takýchto webových sídlach.

(23)

S cieľom získať nestranné informácie o účtovaných poplatkoch a o úrokových sadzbách uplatňovaných v súvislosti s platobnými účtami by spotrebitelia mali mať možnosť využívať verejne dostupné webové sídla na porovnávanie poplatkov, ktoré sú prevádzkovo nezávislé od poskytovateľov platobných služieb, čo znamená, že žiaden poskytovateľ platobných služieb by z hľadiska výsledkov vyhľadávania nemal byť uprednostnený. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali spotrebitelia na ich príslušných územiach voľný prístup aspoň k jednému takémuto webovému sídlu. Takéto webové sídla na porovnávanie poplatkov môžu prevádzkovať príslušné orgány, iné orgány verejnej moci a/alebo súkromní prevádzkovatelia, alebo sa môžu prevádzkovať v ich mene. Funkciu porovnávania poplatkov súvisiacich s platobnými účtami môžu plniť aj existujúce webové sídla porovnávajúce širokú škálu finančných alebo nefinančných produktov. Takéto webové sídla by mali fungovať v súlade s konkrétnymi kritériami kvality vrátane požiadavky poskytnúť údaje o jej majiteľoch, poskytnúť presné a aktuálne informácie, uviesť čas poslednej aktualizácie, stanoviť jasné objektívne kritérium, na ktorom sa porovnanie bude zakladať a zahrnúť širokú škálu ponúk platobných účtov pokrývajúcich významnú časť trhu. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, ako často sa na webových sídlach na porovnávanie poplatkov majú revidovať a aktualizovať informácie, ktoré tieto stránky poskytujú spotrebiteľom, berúc do úvahy frekvenciu, s ktorou poskytovatelia platobných služieb všeobecne aktualizujú svoje informácie o poplatkoch. Členské štáty by zároveň mali určiť, čo predstavuje širokú škálu ponúk platobných účtov pokrývajúcich významnú časť trhu, napríklad na základe posúdenia, koľko poskytovateľov platobných účtov existuje, a teda či bude postačujúcou jednoduchá väčšina alebo aj menší počet, a/alebo na základe posúdenia trhového podielu a/alebo ich geografickej polohy. Webové sídlo na porovnávanie poplatkov by malo porovnávať poplatky platené za služby uvedené v zozname najtypickejších služieb viazaných na platobné účty s použitím terminológie používanej na úrovni Únie.

Je vhodné, aby členské štáty mali možnosť požadovať, aby takéto webové sídla porovnávali aj iné informácie, napríklad informácie o prvkoch určujúcich úroveň služieb poskytovaných poskytovateľmi platobných služieb, ako je napríklad počet a poloha pobočiek alebo bankomatov. Ak v členskom štáte existuje len jedno webové sídlo a toto webové sídlo prestane fungovať alebo prestane spĺňať kritériá kvality, členský štát by mal zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v primeranej lehote prístup na vnútroštátnej úrovni k inému webovému sídlu na porovnávanie poplatkov.

(24)

Súčasnou praxou poskytovateľov platobných služieb je ponúkať platobný účet ako súčasť balíka spolu s inými produktmi alebo službami ako službami viazanými na platobný účet, napríklad s poistnými produktmi alebo finančným poradenstvom. Táto prax môže byť pre poskytovateľov platobných služieb spôsobom, ako diverzifikovať ich ponuky a navzájom súťažiť a v konečnom dôsledku môže byť pre spotrebiteľov výhodná. Zo štúdie Komisie z roku 2009 o viazaní produktov vo finančnom sektore, ako aj z relevantných konzultácií a sťažností spotrebiteľov však vyplýva, že poskytovatelia platobných služieb môžu ponúkať platobné účty ako súčasť balíka spolu s produktmi, ktoré spotrebitelia nepožadovali a ktoré nie sú nevyhnutné pre platobné účty, ako napríklad poistenie domácnosti. Okrem toho sa zistilo, že sa týmito postupmi môže znížiť transparentnosť a porovnateľnosť cien, môžu sa obmedziť nákupné možnosti spotrebiteľov a môže sa negatívne ovplyvniť ich mobilita. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby v prípade, že poskytovatelia platobných služieb ponúkajú platobné účty v balíku, boli spotrebiteľom poskytnuté informácie o tom, či je možné kúpiť si platobný účet samostatne, a ak áno, mali by sa osobitne poskytnúť samostatné informácie o príslušných nákladoch a poplatkoch súvisiacich s každým z iných produktov alebo služieb zahrnutých v balíku, ktoré je možné kúpiť samostatne.

(25)

Postup presunu platobných účtov by sa mal v rámci Únie zosúladiť. V súčasnosti sú opatrenia existujúce na vnútroštátnej úrovni mimoriadne rozdielne a nezaručujú primeranú úroveň ochrany spotrebiteľa vo všetkých členských štátoch. Ustanovením legislatívnych opatrení, ktorými sa stanovujú hlavné zásady, ktoré by mali poskytovatelia platobných služieb dodržiavať pri poskytovaní takejto služby v každom členskom štáte, by sa malo zlepšiť fungovanie vnútorného trhu z hľadiska spotrebiteľov aj poskytovateľov platobných služieb. Na jednej strane by sa tým zaručili rovnaké podmienky pre spotrebiteľov, ktorí by mali záujem o zriadenie platobného účtu v inom členskom štáte, keďže by sa ním zabezpečilo, aby sa ponúkala rovnocenná úroveň ochrany. Na druhej strane by sa tým znížili rozdiely medzi regulačnými opatreniami zavedenými na vnútroštátnej úrovni, a by sa tým znížilo administratívne zaťaženie poskytovateľov platobných služieb, ktorí majú v úmysle ponúkať svoje služby cezhranične. V dôsledku toho by sa na vnútornom trhu opatreniami týkajúcimi sa presunu účtov uľahčilo poskytovanie služieb súvisiacich s platobnými účtami.

(26)

Presun účtu by nemal znamenať prevod zmluvy z odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb na prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb.

(27)

Spotrebitelia sú k presunu platobných účtov motivovaní len v prípade, ak tento postup nepredstavuje nadmerné administratívne a finančné zaťaženie. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali spotrebiteľom ponúkať jasný, rýchly a bezpečný postup presunu platobných účtov vrátane platobných účtov so základnými funkciami. Takýto postup by mal byť zaručený v prípade, že spotrebitelia chcú uskutočniť presun od jedného poskytovateľa platobných služieb k inému a aj vtedy, keď spotrebitelia chcú uskutočniť presun medzi rôznymi platobnými účtami u toho istého poskytovateľa platobných služieb. To by umožnilo spotrebiteľom využívať výhody vyplývajúce z najvhodnejších ponúk na trhu a jednoducho vymeniť svoj existujúci platobný účet za iný, potenciálne vhodnejší, a to bez ohľadu na to, či k tejto zmene dochádza u toho istého poskytovateľa platobných služieb alebo medzi rôznymi poskytovateľmi platobných služieb. Ak poskytovatelia platobných služieb účtujú v súvislosti so službou presunu účtu poplatky, mali by byť tieto poplatky primerané a mali by zodpovedať skutočným nákladom, ktoré vznikli poskytovateľom platobných služieb.

(28)

Členské štáty by v súvislosti s presunom účtov v prípadoch, keď sa obidvaja poskytovatelia platobných služieb nachádzajú na ich území, mali mať možnosť zaviesť alebo zachovať opatrenia, ktoré sa odlišujú od opatrení ustanovených v tejto smernici, ak je to jednoznačne v záujme spotrebiteľa.

(29)

Postup presunu účtu by mal byť pre spotrebiteľa v čo najväčšej miere priamočiary. V súlade s tým by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol prijímajúci poskytovateľ platobných služieb zodpovedný za iniciovanie a riadenie postupu v mene spotrebiteľa. Členské štáty by pri ustanovení služby presunu účtu mali mať možnosť použiť dodatočné prostriedky, napríklad technické riešenie. Takéto dodatočné prostriedky môžu ísť nad rámec požiadaviek uvedených v tejto smernici; napríklad služba presunu účtu sa môže poskytnúť v kratšej lehote alebo sa od poskytovateľov platobných služieb môže vyžadovať, aby počas stanoveného obmedzeného obdobia začínajúceho udelením oprávnenia na presun účtu na základe žiadosti spotrebiteľa zabezpečovali automatické alebo manuálne presmerovanie úhrad prijatých v prospech bývalého platobného účtu na nový platobný účet. Takéto dodatočné prostriedky môžu poskytovatelia platobných služieb používať dobrovoľne aj v prípade, že ich členský štát nevyžaduje.

(30)

Spotrebitelia by mali mať možnosť požiadať prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby presunul všetky alebo časť prichádzajúcich úhrad, trvalých príkazov na úhrady alebo súhlasu s inkasom, v ideálnom prípade v rámci jedného stretnutia s prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb. Spotrebitelia by na tento účel mali mať možnosť podpísať jedno oprávnenie, ktorým udelia súhlas s každou z vyššie uvedených úloh. Členské štáty by mohli vyžadovať, aby sa oprávnenie od spotrebiteľa predložilo písomne, ale by mohli rozhodnúť aj o prípadnom akceptovaní rovnocenných prostriedkov, napríklad ak je zavedený automatický systém presunu účtu. Spotrebiteľ by mal byť pred udelením oprávnenia informovaný o všetkých krokoch postupu, ktoré sú potrebné na vykonanie presunu účtu. Napríklad, oprávnenie by mohlo zahŕňať všetky úlohy, ktoré sú súčasťou služby presunu účtu, a mohlo by spotrebiteľovi umožňovať, aby si mohol vybrať len niektoré z týchto úloh.

(31)

Na úspešný presun účtu je potrebná spolupráca odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb. Odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb by mal poskytnúť prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb všetky informácie, ktoré sú potrebné na obnovenie platieb na inom platobnom účte. Takéto informácie by však nemali presahovať rámec potrebný na vykonanie presunu účtu.

(32)

S cieľom uľahčiť cezhraničné zriaďovanie účtov by spotrebiteľ mal mať možnosť požiadať nového poskytovateľa platobných služieb, aby na novom platobnom účte zriadil všetky trvalé príkazy na úhrady alebo ich časť, akceptoval inkasá od dátumu, ktorý určí spotrebiteľ, a poskytol spotrebiteľovi informácie obsahujúce údaje o novom platobnom účte, pokiaľ možno počas jedného stretnutia s novým poskytovateľom platobných služieb.

(33)

Spotrebitelia by nemali byť vystavení finančným stratám vrátane poplatkov a úrokov spôsobeným akoukoľvek chybou zo strany ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb zapojeného do postupu presunu účtu. Spotrebitelia by najmä nemali znášať žiadnu finančnú stratu vyplývajúcu z platby dodatočných poplatkov, úrokov alebo iných položiek a ani pokút, sankcií či akéhokoľvek iného druhu finančného poškodenia v dôsledku omeškaného vykonania platby.

(34)

Členské štáty by mali zaručiť, aby spotrebitelia, ktorí si plánujú zriadiť platobný účet, neboli diskriminovaní z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Je dôležité, aby úverové inštitúcie zabezpečili, aby ich zákazníci nepoužívali finančný systém na nelegálne účely, ako je napríklad podvod, pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, zároveň by však nemali vytvárať prekážky pre spotrebiteľov, ktorí chcú využívať výhody vnútorného trhu cezhraničným zriadením a používaním platobných účtov. Z tohto dôvodu by sa ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (9) nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov.

(35)

Spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, by pri žiadosti o platobný účet v Únii alebo pri prístupe k platobnému účtu v Únii nemali byť diskriminovaní z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Okrem toho by členské štáty mali zabezpečovať prístup k platobným účtom so základnými funkciami bez ohľadu na finančné okolnosti spotrebiteľov, napríklad ich postavenie z hľadiska zamestnania, úrovne príjmu, úverovej histórie alebo osobného bankrotu.

(36)

Spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii a ktorí nevlastnia platobný účet v určitom členskom štáte, by mali mať možnosť zriadiť si a používať v tomto členskom štáte platobný účet so základnými funkciami. Pojem „s riadnym pobytom v Únii“ by sa mal vzťahovať na občanov Únie a na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už požívajú práva, ktoré im boli udelené na základe aktov Únie, ako je napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 (10), smernica Rady 2003/109/ES (11), nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 (12) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (13). Zahŕňať by mal aj osoby žiadajúce o azyl na základe Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, k nemu pripojeného protokolu z 31. januára 1976 a podľa iných relevantných medzinárodných zmlúv. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť rozšíriť pojem „s riadnym pobytom v Únii“ na iných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na ich území.

(37)

Členské štáty by mali mať možnosť pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky prijaté v súlade so smernicou 2005/60/ES na predchádzanie praniu špinavých peňazí, nemala by sa na preukázanie takéhoto skutočného záujmu požadovať fyzická prítomnosť v priestoroch úverových inštitúcií.

(38)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol počet úverových inštitúcií ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami dostatočný na to, aby sa zaistila ich blízkosť pre všetkých spotrebiteľov a aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii spotrebiteľov a predišlo narušeniu hospodárskej súťaže. Na určenie dostatočného počtu úverových inštitúcií by sa mali zohľadniť faktory ako pokrytie sieťou úverových inštitúcií, veľkosť územia členského štátu, rozloženie spotrebiteľov na danom území, trhový podiel úverových inštitúcií a skutočnosť, či platobné účty so základnými funkciami predstavujú len malú časť platobných účtov poskytovaných úverovou inštitúciou. Platobné účty so základnými funkciami by v zásade malo ponúkať čo najviac úverových inštitúcií, aby sa zaručilo, že spotrebitelia si budú môcť takéto účty zriadiť v priestoroch úverovej inštitúcie, ktoré sú v blízkosti ich miesta pobytu, a že spotrebitelia nebudú v žiadnom prípade diskriminovaní pri prístupe k takýmto účtom a budú ich môcť účinne využívať. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby neexistovala žiadna viditeľná diskriminácia napríklad v podobe odlišného vzhľadu kariet, odlišného čísla účtu alebo odlišného čísla karty. Členské štáty by však mali mať možnosť zaviesť model, pri ktorom bude platobné účty so základnými funkciami ponúkať len menší počet úverových inštitúcií, avšak takýto model by mal byť odôvodnený, a to napríklad na základe toho, že tieto úverové inštitúcie majú napríklad takú širokú prítomnosť na území daného členského štátu, že by mohli obslúžiť všetkých spotrebiteľov bez toho, aby boli nútení cestovať príliš ďaleko zo svojho domova do úverovej inštitúcie. Spotrebitelia pri prístupe k platobným účtom so základnými funkciami by okrem toho nemali byť žiadnym spôsobom stigmatizovaní a tento cieľ sa ľahšie dosiahne, ak bude určený väčší počet úverových inštitúcií.

(39)

Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na pomoc spotrebiteľom bez stálej adresy, uchádzačom o azyl a spotrebiteľom, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov, aby mohli v plnom rozsahu využívať túto smernicu.

(40)

Členské štáty môžu úverovým inštitúciám povoliť poskytovať na žiadosť spotrebiteľa povolené prečerpanie v súvislosti s platobným účtom so základnými funkciami, pričom by členské štáty mali mať možnosť stanoviť maximálnu sumu a maximálne trvanie takéhoto povoleného prečerpania. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa informácie o akýchkoľvek súvisiacich poplatkoch oznamovali spotrebiteľom transparentným spôsobom. Napokon, úverové inštitúcie by pri ponuke povoleného prečerpania v spojení s platobným účtom so základnými funkciami mali dodržiavať smernicu 2008/48/ES.

(41)

Aby sa používateľom platobných účtov so základnými funkciami poskytovali služby primeraným spôsobom, mali by členské štáty od úverových inštitúcií vyžadovať, aby zabezpečili, že príslušní zamestnanci budú mať primeranú odbornú prípravu a že potenciálne konflikty záujmov sa týchto zákazníkov nedotknú negatívnym spôsobom.

(42)

Členské štáty by mali mať možnosť povoliť úverovým inštitúciám, aby odmietli zriadiť platobný účet so základnými funkciami spotrebiteľom, ktorí už majú aktívny a minimálne rovnocenný platobný účet v tom istom členskom štáte. S cieľom overiť, či spotrebiteľ už má platobný účet, by úverové inštitúcie mali mať možnosť spoľahnúť sa na čestné vyhlásenie spotrebiteľa.

(43)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby úverové inštitúcie spracúvali žiadosti o platobný účet so základnými funkciami v lehotách stanovených v tejto smernici a aby v prípade zamietnutia takejto žiadosti úverové inštitúcie informovali spotrebiteľa o konkrétnych dôvodoch zamietnutia okrem prípadov, keď by takéto zverejnenie informácií bolo v rozpore s národnou bezpečnosťou, verejným poriadkom alebo smernicou 2005/60/ES.

(44)

Spotrebitelia by mali mať zaručený prístup ku škále základných platobných služieb. Služby viazané na platobné účty so základnými funkciami by mali zahŕňať nástroj na vklad finančných prostriedkov a výber hotovosti. Spotrebitelia by mali mať možnosť vykonávať základné platobné transakcie, ako sú prijímanie výplaty alebo dávok, platenie účtov alebo daní a nakupovanie tovaru a služieb, a to aj prostredníctvom inkasa, úhrady a použitia platobnej karty. Takéto služby by mali umožňovať nákup tovaru a služieb online a spotrebitelia by mali mať možnosť zadávať platobné príkazy cez online nástroj úverovej inštitúcie, ak je k dispozícii. Platobný účet so základnými funkciami by však nemal byť obmedzený na používanie online, pretože by tak vznikla prekážka pre spotrebiteľov bez prístupu na internet. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pre služby súvisiace so zriadením, vedením a zrušením platobného účtu, ako aj s vkladom finančných prostriedkov a výberom hotovosti a vykonávaním platobných transakcií s použitím platobných kariet s výnimkou kreditných kariet neexistovali obmedzenia, pokiaľ ide o počet operácií, ktoré budú spotrebiteľovi dostupné podľa osobitných cenových pravidiel stanovených v tejto smernici. Pokiaľ ide o vykonávanie úhrad a inkás, ako aj transakcií vykonávaných prostredníctvom kreditnej karty, ktoré sú viazané na platobný účet so základnými funkciami, mali by mať členské štáty možnosť určiť minimálny počet operácií, ktoré budú spotrebiteľovi dostupné podľa osobitných cenových pravidiel stanovených v tejto smernici pod podmienkou, že služby, s ktorými tieto operácie súvisia, sú určené na osobné použitie zo strany spotrebiteľa. Pri určení toho, čo sa má považovať za osobné použitie, by členské štáty mali zohľadniť aktuálne správanie spotrebiteľov a bežnú obchodnú prax. Poplatky účtované za operácie prekračujúce minimálny počet operácií by nikdy nemali byť vyššie ako poplatky účtované podľa bežnej cenovej politiky úverovej inštitúcie.

(45)

V procese určovania služieb, ktoré sa majú ponúkať spolu s platobným účtom so základnými funkciami, a minimálneho počtu operácií, ktoré sa majú zahrnúť, by sa mali vziať do úvahy vnútroštátne osobitosti. Predovšetkým, v niektorých členských štátoch sa niektoré služby môžu považovať za podstatné pre zaručenie úplného používania platobného účtu, a to v dôsledku ich rozsiahleho používania na vnútroštátnej úrovni. Napríklad, v niektorých členských štátoch spotrebitelia ešte stále vo veľkej miere používajú šeky, zatiaľ čo v iných členských štátoch sa tento platobný prostriedok používa veľmi zriedkavo. Touto smernicou by sa preto malo členským štátom umožniť určiť ďalšie služby, ktoré sa na vnútroštátnej úrovni považujú za podstatné a ktoré by sa v dotknutom členskom štáte mali poskytovať spolu s platobným účtom so základnými funkciami. Členské štáty by mali zároveň zabezpečiť, aby poplatky, ktoré úverové inštitúcie účtujú za ponuku takýchto ďalších služieb v súvislosti s platobným účtom so základnými funkciami, boli primerané.

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby boli platobné účty so základnými funkciami dostupné pre čo najširšie spektrum spotrebiteľov, mali by sa poskytovať bezplatne alebo za primeraný poplatok. S cieľom podnietiť účasť zraniteľných spotrebiteľov, ktorí zatiaľ nemajú bankový účet, na retailovom bankovom trhu, by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť, že sa platobné účty so základnými funkciami budú týmto spotrebiteľom ponúkať za obzvlášť výhodných podmienok, napríklad bezplatne. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť mechanizmus na určenie spotrebiteľov, ktorí môžu používať platobné účty so základnými funkciami za výhodnejších podmienok, a to pod podmienkou, že sa týmto mechanizmom zabezpečí prístup zraniteľných spotrebiteľov k platobnému účtu so základnými funkciami. Takýmto prístupom by za žiadnych okolností nemalo byť dotknuté právo všetkých spotrebiteľov vrátane spotrebiteľov, ktorí nie sú zraniteľní, na prístup k platobným účtom so základnými funkciami za minimálne primeraný poplatok. Okrem toho by mali byť primerané aj akékoľvek ďalšie poplatky pre spotrebiteľa za nedodržanie podmienok stanovených v zmluve. Členské štáty by mali určiť, čo znamená primeraný poplatok, podľa vnútroštátnych okolností.

(47)

Úverové inštitúcie by mali odmietnuť zriadiť platobný účet so základnými funkciami alebo by mali ukončiť zmluvu týkajúcu sa platobného účtu so základnými funkciami len za osobitných okolností, ako je nedodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo predchádzania trestným činom a ich vyšetrovania. Dokonca aj v týchto prípadoch môže byť odmietnutie odôvodnené len vtedy, ak spotrebiteľ nedodržiava uvedené právne predpisy, a nie z dôvodu, že postup na zistenie súladu s právnymi predpismi je neprimerane náročný alebo nákladný. Mohli by však nastať situácie, keď spotrebiteľ zneužíva svoje právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami. Napríklad, členský štát by mal mať možnosť povoliť úverovým inštitúciám, aby prijali opatrenia proti spotrebiteľom, ktorí spáchali trestný čin, ako napríklad závažný podvod voči úverovej inštitúcii, s cieľom zabrániť tomu, aby sa takýto trestný čin zopakoval. Takéto opatrenia môžu zahŕňať napríklad obmedzenie prístupu daného spotrebiteľa k platobnému účtu so základnými funkciami na určité obdobie. Okrem toho môžu nastať situácie, v ktorých bude možno nutné najprv zamietnuť žiadosť o platobný účet s cieľom určiť spotrebiteľov, ktorí by mohli účet používať za výhodnejších podmienok. V takomto prípade by úverová inštitúcia mala oznámiť spotrebiteľovi, že na získanie bezplatného prístupu k platobnému účtu so základnými funkciami môže využiť osobitný mechanizmus v prípade zamietnutia žiadosti o platobný účet, za ktorý sa účtuje poplatok, ako sa uvádza v tejto smernici. Obidva takéto ďalšie prípady by však mali byť obmedzené, konkrétne a založené na presne určených ustanoveniach vnútroštátneho práva. Pri stanovení ďalších prípadov, v ktorých úverové inštitúcie môžu odmietnuť ponúknuť platobné účty spotrebiteľom, by členské štáty mali mať možnosť zahrnúť, okrem iného, dôvody verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(48)

Členské štáty a úverové inštitúcie by mali spotrebiteľom poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o práve na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby komunikačné opatrenia boli správne zacielené, a predovšetkým aby dosiahli spotrebiteľov, ktorí zatiaľ nemajú bankový účet, zraniteľných a spotrebiteľov migrujúcich medzi členským štátmi. Úverové inštitúcie by mali spotrebiteľom aktívne poskytovať prístupné informácie a primeranú pomoc v súvislosti s konkrétnymi funkciami platobného účtu so základnými funkciami, ktorý ponúkajú, o súvisiacich poplatkoch a podmienkach ich využívania a taktiež o tom, ako majú spotrebitelia postupovať pri uplatňovaní svojho práva zriadiť si platobný účet so základnými funkciami. Spotrebitelia by mali byť predovšetkým informovaní o skutočnosti, že nákup ďalších služieb nie je povinný, ak si chcú otvoriť platobný účet so základnými funkciami.

(49)

Členské štáty by mali presadzovať opatrenia na podporu vzdelávania najzraniteľnejších spotrebiteľov, a to poskytovaním poradenstva a pomoci pri zodpovednom spravovaní ich finančných prostriedkov. Tiež je potrebné poskytnúť informácie o tom, aké poradenstvo môžu spotrebiteľom poskytnúť spotrebiteľské organizácie a vnútroštátne orgány. Členské štáty by okrem toho mali podporovať iniciatívy úverových inštitúcií, ktorých cieľom je kombinovať poskytovanie platobných účtov so základnými funkciami a nezávislé služby finančného vzdelávania.

(50)

S cieľom podporiť schopnosť poskytovateľov platobných služieb poskytovať svoje služby na cezhraničnom základe by na účely spolupráce, výmeny informácií a riešenia sporov medzi príslušnými orgánmi mali byť príslušnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie tejto smernice tie orgány, ktoré pôsobia pod záštitou orgánu EBA, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 1093/2010, alebo iné vnútroštátne orgány za predpokladu, že spolupracujú s orgánmi konajúcimi pod záštitou orgánu EBA s cieľom vykonávať svoje úlohy podľa tejto smernice.

(51)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány oprávnené na zabezpečovanie presadzovania tejto smernice a zaistiť, aby sa im udelili právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na plnenie ich úloh. Príslušné orgány by mohli vo vzťahu k určitým aspektom tejto smernice konať na základe podania na súdy príslušné na prijímanie súdnych rozhodnutí a vo vhodných prípadoch aj na základe odvolania. To by členským štátom mohlo umožniť, najmä v prípade, že ustanovenia tejto smernice boli transponované do občianskeho práva, ponechať presadzovanie týchto ustanovení na príslušné orgány a súdy. Členské štáty by mali mať možnosť určiť rôzne príslušné orgány s cieľom presadzovať plnenie rozsiahlych povinností ustanovených v tejto smernici. Napríklad v prípade niektorých ustanovení by členské štáty mohli určiť príslušné orgány zodpovedné za presadzovanie ochrany spotrebiteľa, zatiaľ čo v prípade iných by mohli rozhodnúť o určení orgánov prudenciálneho dohľadu. Možnosť určiť rôzne príslušné orgány by nemala ovplyvniť povinnosti spočívajúce v priebežnom dohľade a spolupráci medzi príslušnými orgánmi, ako sa to stanovuje v tejto smernici.

(52)

Spotrebitelia by mali mať prístup k postupom účinného a efektívneho alternatívneho riešenia sporov vyplývajúcich z práv a povinností ustanovených na základe tejto smernice. Takýto prístup je už zabezpečený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (14), pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy. Spotrebitelia by však mali mať takisto prístup k postupom alternatívneho riešenia sporov v prípade sporov pred uzavretím zmluvy týkajúcich sa práv a povinností ustanovených touto smernicou, napríklad keď im je odmietnutý prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. V tejto smernici sa preto ustanovuje, že spotrebitelia by mali mať prístup k postupom alternatívneho riešenia sporov v prípade riešenia sporov týkajúcich sa práv a povinností ustanovených v tejto smernici, a to bez rozlišovania medzi spormi vyplývajúcimi zo zmluvy a spormi, ktoré vznikli pred uzavretím zmluvy. Takéto postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty, ktoré ich ponúkajú, by mali byť v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami ustanovenými v smernici 2013/11/EÚ. Zosúladenie s touto smernicou si vyžaduje spracovanie osobných údajov spotrebiteľov. Takéto spracovanie podlieha smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (15). Táto smernica by preto mala byť v súlade s pravidlami ustanovenými v smernici 95/46/ES.

(53)

Členské štáty by si mali každé dva roky a po prvýkrát do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice zabezpečiť spoľahlivé ročné štatistiky o fungovaní opatrení zavedených touto smernicou. Mali by používať akékoľvek relevantné zdroje informácií a oznamovať uvedené informácie Komisii. Komisia by mala vypracovať správu na základe informácií, ktoré jej poskytnú členské štáty po prvýkrát po štyroch rokoch od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a potom každé dva roky.

(54)

Preskúmanie tejto smernice by sa malo vykonať po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, aby sa zohľadnil vývoj trhu, ako napríklad vznik nových druhov platobných účtov a platobných služieb, ako aj vývoj v iných oblastiach práva Únie a skúsenosti členských štátov. V správe vychádzajúcej z tohto preskúmania by sa mal uviesť zoznam konaní týkajúcich sa porušenia, ktoré začala Komisia vo vzťahu k tejto smernici. Mala by obsahovať aj posúdenie priemernej úrovne, ktorú poplatky za platobné účty patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice dosahujú v členských štátoch, posúdenie otázky, či sa zavedenými opatreniami zlepšilo porozumenie poplatkov za platobné účty zo strany spotrebiteľov, posúdenie porovnateľnosti platobných účtov a miery náročnosti presunu platobných účtov, ako aj počtu majiteľov účtov, ktorí si platobné účty presunuli po transpozícii tejto smernice.

Mal by sa v nej analyzovať aj počet poskytovateľov ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami a počet takýchto účtov, ktoré sa zriadili, vrátane účtov spotrebiteľov, ktorí dovtedy bankový účet nemali, príklady najlepších postupov v členských štátoch, ktorými sa znižuje vylúčenie spotrebiteľov z prístupu k platobným službám, ako aj priemerné ročné poplatky účtované za platobné účty so základnými funkciami. Posúdiť by sa v nej mali aj náklady a prínosy realizácie prenosnosti platobných účtov v rámci celej Únie, uskutočniteľnosť rámca na zabezpečenie automatického presmerovania platieb z jedného platobného účtu na iný v tom istom členskom štáte v kombinácii s automatickým oznamovaním príjemcom alebo platiteľom, že sa realizovalo presmerovanie ich prevodov, a uskutočniteľnosť rozšírenia služieb presunu účtu na prípady, ak sa prijímajúci a odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb nachádzajú v rôznych členských štátoch. Zahrnúť by sa malo aj posúdenie účinnosti existujúcich opatrení a potreby ďalších opatrení na zvýšenie finančnej inklúzie a pomoc zraniteľným členom spoločnosti v súvislosti s nadmernou zadlženosťou. Ďalej by sa malo posúdiť, či sú ustanovenia o informáciách, ktoré majú poskytovať poskytovatelia platobných služieb pri ponúkaní produktov v balíku, dostatočné alebo či sú potrebné ďalšie opatrenia. Taktiež by sa mala posúdiť potreba ďalších opatrení v súvislosti s webovými sídlami na porovnávanie poplatkov a potreba akreditácie webových sídiel. Komisia by mala túto správu predložiť Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi.

(55)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané chartou v súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ).

(56)

Keďže ciele tejto smernice, a to uľahčenie transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov týkajúcich sa platobných účtov, presunu platobných účtov a prístupu k platobným účtom so základnými funkciami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby prekonať fragmentáciu trhu a zabezpečiť rovnakú podmienky v celej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(57)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(58)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov účtovaných spotrebiteľom za platobné účty vedené v Únii, pravidlá týkajúce sa presunu platobných účtov v rámci členského štátu a pravidlá na uľahčenie cezhraničného zriaďovania platobných účtov pre spotrebiteľov.

2.   Touto smernicou sa takisto vymedzuje rámec pre pravidlá a podmienky, podľa ktorých sa vyžaduje od členských štátov, aby zaručili spotrebiteľom právo na zriadenie a používanie platobných účtov so základnými funkciami v Únii.

3.   Kapitoly II a III sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb.

4.   Kapitola IV sa uplatňuje na úverové inštitúcie.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že uplatnia kapitolu IV na poskytovateľov platobných služieb, ktorí nie sú úverovými inštitúciami.

5.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia celú túto smernicu alebo jej časť na subjekty uvedené v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (17).

6.   Táto smernica sa uplatňuje na platobné účty, prostredníctvom ktorých môžu spotrebitelia minimálne:

a)

vkladať finančné prostriedky na platobný účet;

b)

vyberať hotovosť z platobného účtu;

c)

vykonávať platobné transakcie a prijímať platby vrátane úhrad v prospech tretej strany a od tretej strany.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že uplatnia celú túto smernicu alebo jej časť na iné platobné účty, ako sú účty uvedené v prvom pododseku.

7.   Zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami podľa tejto smernice musí byť v súlade so smernicou 2005/60/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba konajúca na účely, ktoré nesúvisia s jej obchodnou činnosťou, podnikaním, remeslom alebo povolaním;

2.

„s riadnym pobytom v Únii“ znamená, že fyzická osoba má právo na pobyt v členskom štáte na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy a osôb uchádzajúcich sa o azyl podľa Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, k nemu pripojeného protokolu z 31. januára 1967 a ďalších relevantných medzinárodných zmlúv;

3.

„platobný účet“ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých spotrebiteľov, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

4.

„platobná služba“ je platobná služba, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 3 smernice 2007/64/ES;

5.

„platobná transakcia“ je úkon vloženia, prevodu alebo výberu finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

6.

„služby viazané na platobné účty“ sú všetky služby súvisiace so zriadením, vedením a zrušením platobného účtu vrátane platobných služieb a platobných transakcií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti článku 3 písm. g) smernice 2007/64/ES a povoleného prečerpania a prekročenia;

7.

„poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 9 smernice 2007/64/ES;

8.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (18);

9.

„platobný nástroj“ je platobný nástroj, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 23 smernice 2007/64/ES;

10.

„odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý odovzdáva informácie požadované na vykonanie presunu účtu;

11.

„prijímajúci poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý prijíma informácie požadované na vykonanie presunu účtu;

12.

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

13.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povoľuje platobný príkaz z daného platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet platiteľa neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz v prospech platobného účtu príjemcu;

14.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je určeným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

15.

„poplatky“ sú všetky poplatky a sankcie, ak existujú, ktoré platí spotrebiteľ poskytovateľovi platobných služieb za služby viazané na platobný účet alebo v súvislosti s takýmito službami;

16.

„kreditná úroková sadzba“ je akákoľvek úroková sadzba platená spotrebiteľovi v súvislosti s finančnými prostriedkami vedenými na platobnom účte;

17.

„trvalý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú určené osobne tomuto spotrebiteľovi, a to spôsobom, ktorý umožňuje prístup k informáciám pre budúce použitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

18.

„presun účtu“ alebo „služba presunu účtu“ je buď prenesenie informácií, ktoré sa týkajú všetkých alebo niektorých trvalých príkazov na úhradu, opakujúcich sa inkás a opakujúcich sa prichádzajúcich úhrad vykonávaných na platobnom účte, na žiadosť spotrebiteľa od jedného poskytovateľa platobných služieb k druhému alebo prevod akéhokoľvek kladného zostatku na platobnom účte z jedného platobného účtu na druhý, alebo oboje, a to so zrušením alebo bez zrušenia predošlého platobného účtu;

19.

„inkaso“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba, pri ktorej sa debetuje platobný účet platiteľa, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe súhlasu platiteľa;

20.

„úhrada“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba pripísania finančných prostriedkov platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa;

21.

„trvalý príkaz“ je pokyn, ktorý zadal platiteľ poskytovateľovi platobných služieb, ktorý vedie platobný účet tohto platiteľa, na vykonávanie úhrad v pravidelných intervaloch alebo k vopred určeným dátumom;

22.

„finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze, ako sa vymedzujú v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (19);

23.

„rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu;

24.

„pracovný deň“ je deň, v ktorý je príslušný poskytovateľ platobných služieb otvorený na vykonávanie svojej obchodnej činnosti potrebnej na vykonanie platobnej transakcie;

25.

„povolené prečerpanie“ je explicitná zmluva o úvere, na základe ktorej poskytovateľ platobných služieb umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa;

26.

„prekročenie“ je automaticky akceptované povolené prečerpanie, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania;

27.

„príslušný orgán“ je orgán, ktorý členský štát určil v súlade s článkom 21 ako príslušný.

KAPITOLA II

POROVNATEĽNOSŤ POPLATKOV ZA PLATOBNÉ ÚČTY

Článok 3

Zoznam najtypickejších služieb viazaných na platobný účet a podliehajúcich poplatku na vnútroštátnej úrovni a štandardizovaná terminológia

1.   Členské štáty ustanovia predbežný zoznam minimálne 10 a najviac 20 najtypickejších služieb viazaných na platobný účet a podliehajúcich poplatku, ponúkaných aspoň u jedného poskytovateľa platobných služieb na vnútroštátnej úrovni. Zoznam obsahuje termíny a definície pre každú z určených služieb. V každom úradnom jazyku členského štátu sa pre každú službu musí použiť iba jeden termín.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty zohľadnia služby, ktoré:

a)

sú najčastejšie využívané spotrebiteľmi vo vzťahu k ich platobnému účtu;

b)

spôsobujú spotrebiteľom najvyššie náklady, a to aj celkovo aj jednotlivo.

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie kritérií stanovených v prvom pododseku tohto odseku orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 do 18. marca 2015.

3.   Členské štáty informujú Komisiu a orgán EBA o predbežných zoznamoch uvedených v odseku 1 do 18. septembra 2015. Členské štáty poskytnú Komisii na jej žiadosť doplňujúce informácie v súvislosti s údajmi, na základe ktorých tieto zoznamy vytvorili, pokiaľ ide o kritériá stanovené v odseku 2.

4.   Orgán EBA na základe predbežných zoznamov oznámených podľa odseku 3 vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa stanoví štandardizovaná terminológia Únie pre tie služby, ktoré sú spoločné aspoň vo väčšine členských štátov. Štandardizovaná terminológia Únie obsahuje spoločné termíny a definície pre spoločné služby a sprístupní sa v úradných jazykoch inštitúcií Únie. V každom úradnom jazyku členského štátu sa pre každú službu musí použiť len jeden termín.

Orgán EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. septembra 2016.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.

5.   Členské štáty začlenia štandardizovanú terminológiu Únie vytvorenú podľa odseku 4 do predbežného zoznamu uvedeného v odseku 1 a bezodkladne uverejnia konečný zoznam najtypickejších služieb viazaných na platobný účet najneskôr do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti delegovaného aktu uvedeného v odseku 4.

6.   Členské štáty každé štyri roky po uverejnení konečného zoznamu uvedeného v odseku 5 posúdia a podľa potreby aktualizujú zoznam najtypickejších služieb ustanovených podľa odsekov 1 a 2. Komisii a orgánu EBA oznámia výsledok svojho posúdenia a v relevantných prípadoch aktualizovaný zoznam najtypickejších služieb. Orgán EBA preskúma a podľa potreby aktualizuje štandardizovanú terminológiu Únie v súlade s postupom uvedeným v odseku 4. Po aktualizácii štandardizovanej terminológie Únie členské štáty aktualizujú a uverejnia svoj konečný zoznam, ako sa uvádza v odseku 5, a zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb používali aktualizované termíny a definície.

Článok 4

Dokument s informáciami o poplatkoch a slovník

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 42 ods. 3 smernice 2007/64/ES a kapitola II smernice 2008/48/ES, členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy o platobnom účte so spotrebiteľom poskytli spotrebiteľovi na papieri alebo inom trvalom nosiči dokument s informáciami o poplatkoch obsahujúci štandardizovanú terminológiu konečného zoznamu najtypickejších služieb viazaných na platobný účet uvedeného v článku 3 ods. 5 tejto smernice, a ak takéto služby ponúka poskytovateľ platobných služieb, príslušné poplatky za každú službu.

2.   Dokument s informáciami o poplatkoch:

a)

je krátkym a samostatným dokumentom;

b)

je prezentovaný a rozvrhnutý tak, aby bol jasný a ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky čitateľnej veľkosti;

c)

nie je menej zrozumiteľný v prípade, že je vytlačený alebo okopírovaný v čiernobielej verzii, ak bol pôvodne vydaný vo farbe;

d)

je napísaný v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobný účet ponúka, alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inom jazyku;

e)

je správny, nie zavádzajúci a číselné údaje sú v ňom uvedené v mene platobného účtu alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inej mene Únie;

f)

obsahuje názov „dokument s informáciami o poplatkoch“, ktorý je uvedený v hornej časti prvej strany dokumentu vedľa spoločného symbolu na účel odlíšenia dokumentu od ostatnej dokumentácie a

g)

zahŕňa vyhlásenie, že obsahuje poplatky za najtypickejšie služby spojené s platobným účtom a že úplné predzmluvné a zmluvné informácie o všetkých službách sa uvádzajú v iných dokumentoch.

Členské štáty môžu určiť, že na účely odseku 1 sa dokument s informáciami o poplatkoch poskytuje spolu s informáciami požadovanými podľa iných legislatívnych aktov Únie alebo vnútroštátnych legislatívnych aktov týkajúcich sa platobných účtov a súvisiacich služieb, pokiaľ sú splnené všetky požiadavky uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

3.   V prípade, že sa jedna alebo viac služieb ponúka ako súčasť balíka služieb viazaných na platobný účet, v dokumente s informáciami o poplatkoch sa uvedie poplatok za celý balík, služby zahrnuté v balíku a ich množstvo a dodatočný poplatok za každú službu, ktorá presahuje množstvo zahrnuté do poplatku za balík.

4.   Členské štáty ustanovia povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb sprístupniť spotrebiteľom slovník obsahujúci aspoň štandardizované termíny stanovené v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5 a súvisiace definície.

Členské štáty zabezpečia, aby bol slovník podľa prvého pododseku vrátane ostatných definícií, ak nejaké existujú, vypracovaný jasným, jednoznačným a netechnickým jazykom, ktorý nie je zavádzajúci.

5.   Poskytovatelia platobných služieb kedykoľvek sprístupnia spotrebiteľom dokument s informáciami o poplatkoch a slovník. Poskytujú sa tak, aby bol k nim jednoduchý prístup, a to aj pre osoby, ktoré nie sú zákazníkmi, podľa možnosti v elektronickej forme na ich webových sídlach a v priestoroch poskytovateľov platobných služieb prístupných spotrebiteľom. Poskytujú sa aj na papieri alebo inom trvalom nosiči, bezplatne na žiadosť spotrebiteľa.

6.   Orgán EBA po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi a po vykonaní spotrebiteľského testu vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov v súvislosti so štandardizovaným formátom prezentácie dokumentu s informáciami o poplatkoch a jeho spoločným symbolom.

Orgán EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 18. septembra 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

7.   Orgán EBA v nadväznosti na aktualizáciu štandardizovanej terminológie Únie podľa článku 3 ods. 6 podľa potreby preskúma a aktualizuje štandardizovaný formát prezentácie dokumentu s informáciami o poplatkoch a jeho spoločný symbol, pričom použije postup stanovený v odseku 6 tohto článku.

Článok 5

Výpis poplatkov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 47 a 48 smernice 2007/64/ES a článok 12 smernice 2008/48/ES, členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb aspoň raz ročne a bezplatne poskytli spotrebiteľovi výpis všetkých poplatkov, ktoré vznikli, a v relevantných prípadoch aj informácie týkajúce sa úrokových sadzieb uvedených v odseku 2 písm. c) a d) tohto článku za služby viazané na platobný účet. V relevantných prípadoch použijú poskytovatelia platobných služieb štandardizovanú terminológiu stanovenú v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5 tejto smernice.

Komunikačný kanál, ktorým sa výpis poplatkov poskytne, sa dohodne so spotrebiteľom. Výpis poplatkov sa poskytne na papieri aspoň na žiadosť spotrebiteľa.

2.   Vo výpise poplatkov sa uvádzajú aspoň tieto informácie:

a)

jednotkový poplatok účtovaný za každú službu a koľkokrát bola služba využitá počas príslušného obdobia, a ak sa služby kombinujú v rámci balíka, poplatok účtovaný za balík ako celok, koľkokrát bol poplatok za balík účtovaný počas príslušného obdobia a dodatočný poplatok účtovaný za akúkoľvek službu, ktorá presahuje množstvo zahrnuté do poplatku za balík;

b)

celková suma poplatkov, ktorá vznikla počas príslušného obdobia za každú službu, každý poskytnutý balík služieb a služby, ktoré presahujú množstvo zahrnuté do poplatku za balík;

c)

v relevantných prípadoch úrokovú sadzbu povoleného prečerpania uplatňovanú na platobnom účte a celková suma úrokov účtovaná v súvislosti s povoleným prečerpaním počas príslušného obdobia;

d)

v relevantných prípadoch kreditná úroková sadzba uplatňovaná na platobnom účte a celková suma úrokov pripísaných počas príslušného obdobia;

e)

celková suma poplatkov účtovaných za všetky služby poskytnuté počas príslušného obdobia.

3.   Výpis poplatkov:

a)

je prezentovaný a rozvrhnutý tak, aby bol jasný a ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky čitateľnej veľkosti;

b)

je správny, nie zavádzajúci a číselné údaje sú v ňom uvedené v mene platobného účtu alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inej mene;

c)

obsahuje názov „výpis poplatkov“, ktorý sa uvádza v hornej časti prvej strany výpisu vedľa spoločného symbolu na účel odlíšenia dokumentu od ostatnej dokumentácie a

d)

je napísaný v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobný účet ponúka, alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inom jazyku.

Členské štáty môžu určiť, že sa výpis poplatkov poskytuje spolu s informáciami požadovanými podľa iných legislatívnych aktov Únie alebo vnútroštátnych legislatívnych aktov týkajúcich sa platobných účtov a súvisiacich služieb, pokiaľ sú splnené všetky požiadavky uvedené v prvom pododseku.

4.   Orgán EBA po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi a po vykonaní spotrebiteľského testu vypracuje vykonávacie technické predpisy v súvislosti so štandardizovaným formátom prezentácie výpisu poplatkov a jeho spoločným symbolom.

Orgán EBA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 18. septembra 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

5.   Orgán EBA v nadväznosti na aktualizáciu štandardizovanej terminológie Únie podľa článku 3 ods. 6 podľa potreby preskúma a aktualizuje štandardizovaný formát prezentácie výpisu poplatkov a jeho spoločný symbol, pričom použije postup stanovený v odseku 4 tohto článku.

Článok 6

Informácie pre spotrebiteľov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb vo svojich zmluvných, obchodných a marketingových informáciách pre spotrebiteľov používali v relevantných prípadoch štandardizované termíny stanovené v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5 Poskytovatelia platobných služieb môžu v dokumente s informáciami o poplatkoch a vo výpise poplatkov používať obchodné značky za predpokladu, že sú takéto obchodné značky použité popri štandardizovaných termínoch stanovených v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5 ako dodatočné označenie týchto služieb.

2.   Poskytovatelia platobných služieb môžu na označenie svojich služieb vo svojich zmluvných, obchodných a marketingových informáciách pre spotrebiteľov používať obchodné značky za predpokladu, že v relevantných prípadoch jasne uvedú zodpovedajúce štandardizované termíny stanovené v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5

Článok 7

Webové sídla na porovnávanie poplatkov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni mali spotrebitelia bezplatný prístup aspoň k jednému webovému sídlu na porovnávanie poplatkov, ktoré poskytovatelia platobných služieb účtujú aspoň za služby zahrnuté do konečného zoznamu uvedeného v článku 3 ods. 5.

Webové sídla na porovnávanie poplatkov môže prevádzkovať buď súkromný prevádzkovateľ, alebo orgán verejnej moci.

2.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby webové sídla na porovnávanie poplatkov uvedené v odseku 1 obsahovali aj ďalšie porovnávacie ukazovatele týkajúce sa úrovne služby ponúkanej zo strany poskytovateľa platobných služieb.

3.   Webové sídla na porovnávanie poplatkov zriadené podľa odseku 1:

a)

musia byť prevádzkovo nezávislé tým, že zabezpečujú, aby sa s poskytovateľmi platobných služieb zaobchádzalo z hľadiska výsledkov vyhľadávania rovnako;

b)

jasne uvádzajú svojich majiteľov;

c)

uvádzajú jasné, objektívne kritériá, na ktorých sa porovnávanie zakladá;

d)

používajú jednoduchý a jednoznačný jazyk a v relevantných prípadoch štandardizované termíny stanovené v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5;

e)

poskytujú presné a aktuálne informácie a uvádzajú, kedy bola vykonaná posledná aktualizácia;

f)

zahŕňajú širokú škálu ponúk platobných účtov pokrývajúcich významnú časť trhu a v prípade, že uvedené informácie nie sú úplným obrazom trhu, jasne na to upozornia skôr, ako sa výsledky zobrazia a

g)

poskytujú efektívny postup nahlasovania nesprávnych informácií o uverejnených poplatkoch.

4.   Členské štáty zabezpečia online zverejnenie informácií o dostupnosti webových sídiel, ktoré sú v súlade s týmto článkom.

Článok 8

Platobné účty v balíku s ďalším produktom alebo službou

V prípade, že sa platobný účet ponúka ako súčasť balíka spolu s iným produktom alebo službou, ktoré nie sú viazané na platobný účet, členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ platobných služieb informoval spotrebiteľa o tom, či je možné kúpiť si platobný účet samostatne, a ak áno, poskytne samostatné informácie o nákladoch a poplatkoch spojených s každým z týchto iných produktov a s každou z týchto iných služieb ponúkaných v tomto balíku, ktoré možno kúpiť samostatne.

KAPITOLA III

PRESUN ÚČTU

Článok 9

Poskytovanie služby presunu účtu

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali službu presunu účtu opísanú v článku 10 medzi platobnými účtami vedenými v rovnakej mene ktorémukoľvek spotrebiteľovi, ktorý má platobný účet zriadený alebo vedený u poskytovateľa platobných služieb nachádzajúceho sa na území dotknutého členského štátu.

Článok 10

Služba presunu účtu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby službu presunu účtu inicioval prijímajúci poskytovateľ platobných služieb na žiadosť spotrebiteľa. Služba presunu účtu musí byť aspoň v súlade s odsekmi 2 až 6.

Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovávať opatrenia, ktoré sú alternatívne k opatreniam uvedeným v odsekoch 2 až 6, za predpokladu, že:

a)

je to jednoznačne v záujme spotrebiteľa;

b)

spotrebiteľovi nevzniká žiadne ďalšie zaťaženie a

c)

presun účtu sa vykoná maximálne v takom istom celkovom časovom rámci, ako sa uvádza v odsekoch 2 až 6.

2.   Prijímajúci poskytovateľ platobných služieb vykoná službu presunu účtu na základe prijatia oprávnenia od spotrebiteľa. V prípade, že sú majiteľmi účtu dve osoby alebo viac osôb, je potrebné získať oprávnenie od každej z nich.

Oprávnenie sa vystaví v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa iniciuje služba presunu účtu, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

Oprávnením sa spotrebiteľovi umožní dať odovzdávajúcemu poskytovateľovi platobných služieb špecifický súhlas na vykonanie každej z úloh uvedených v odseku 3 a dať prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb špecifický súhlas na vykonanie každej z úloh uvedených v odseku 5.

Oprávnenie umožní spotrebiteľovi konkrétne určiť prichádzajúce úhrady, trvalé príkazy na úhrady alebo súhlasy s inkasom, ktoré sa majú presunúť. Oprávnenie zároveň umožní spotrebiteľom určiť dátum, od ktorého sa majú trvalé príkazy na úhradu a inkasá vykonávať z platobného účtu zriadeného alebo vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb. Tento dátum je najmenej šiesty pracovný deň po dni, v ktorom sa prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb doručia dokumenty odoslané odovzdávajúcim poskytovateľom platobných služieb podľa odseku 4. Členské štáty môžu vyžadovať, aby oprávnenie od spotrebiteľa malo písomnú formu a aby sa kópia oprávnenia poskytla spotrebiteľovi.

3.   V lehote dvoch pracovných dní od prijatia oprávnenia uvedeného v odseku 2 prijímajúci poskytovateľ platobných služieb požiada odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby vykonal tieto úlohy, ak sa uvádzajú v oprávnení od spotrebiteľa:

a)

odovzdal prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb a na výslovnú žiadosť spotrebiteľa aj spotrebiteľovi zoznam existujúcich trvalých príkazov na úhradu a dostupné informácie o súhlasoch s inkasom, ktoré sa presúvajú;

b)

postúpil prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb a na výslovnú žiadosť spotrebiteľa aj spotrebiteľovi dostupné informácie o periodických prichádzajúcich úhradách a inkasách zadaných veriteľom, ktoré sa vykonali na platobnom účte spotrebiteľa v posledných 13 mesiacoch;

c)

pokiaľ odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb neposkytne systém automatického presmerovania prichádzajúcich úhrad a inkás na platobný účet, ktorý spotrebiteľovi vedie prijímajúci poskytovateľ platobných služieb, zastavil akceptovanie inkás a prichádzajúcich úhrad s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

d)

zrušil trvalé príkazy s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

e)

previedol akýkoľvek kladný zostatok na platobný účet zriadený alebo vedený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb v deň určený spotrebiteľom a

f)

v deň určený spotrebiteľom zrušil platobný účet vedený u odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb.

4.   Na základe prijatia žiadosti od prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb vykoná odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb tieto úlohy, ak sa uvádzajú v oprávnení od spotrebiteľa:

a)

do piatich pracovných dní pošle prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb informácie uvedené v odseku 3 písm. a) a b);

b)

ak odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb neposkytne systém na automatické presmerovanie prichádzajúcich úhrad a inkás na platobný účet, ktorý má spotrebiteľ vedený alebo zriadený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, zastaví akceptovanie prichádzajúcich úhrad a inkás na platobnom účte s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení. Členské štáty môžu vyžadovať, aby odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb informoval platiteľa alebo príjemcu o dôvode neakceptovania platobnej transakcie;

c)

zruší trvalé príkazy s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

d)

prevedie kladný zostatok z platobného účtu na platobný účet zriadený alebo vedený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb v deň určený v oprávnení;

e)

bez toho, aby bol dotknutý článok 45 ods. 1 a 6 smernice 2007/64/ES, zruší platobný účet v deň určený v oprávnení, ak spotrebiteľ nemá na tomto platobnom účte žiadne nevyrovnané záväzky a ak sa ukončili kroky uvedené v písmenách a), b) a d) tohto odseku. Poskytovateľ platobných služieb bezodkladne informuje spotrebiteľa, ak takéto nevyrovnané záväzky bránia zrušeniu platobného účtu spotrebiteľa.

5.   Do piatich pracovných dní od prijatia informácií vyžiadaných od odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb uvedených v odseku 3 vykoná prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nasledovné úlohy tak, ako a ak sa to uvádza v oprávnení a pokiaľ to informácie, ktoré poskytol odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb alebo spotrebiteľ prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, umožňujú:

a)

zriadi trvalé príkazy na úhradu, o ktoré požiadal spotrebiteľ, a vykonáva ich s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

b)

vykoná nevyhnutné prípravné kroky na akceptovanie inkás a akceptuje ich s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

c)

v relevantných prípadoch informuje spotrebiteľov o ich právach podľa článku 5 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 260/2012;

d)

informuje platiteľov určených v oprávnení uskutočňujúcich periodické prichádzajúce úhrady na platobný účet spotrebiteľa o údajoch platobného účtu spotrebiteľa vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb a pošle platiteľom kópiu oprávnenia od spotrebiteľa. Ak prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nemá všetky informácie na informovanie platiteľov, požiada spotrebiteľa alebo odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby chýbajúce informácie poskytol;

e)

informuje príjemcov určených v oprávnení a používajúcich inkaso na výber finančných prostriedkov z platobného účtu spotrebiteľa o údajoch platobného účtu spotrebiteľa vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb a o dátume, od ktorého sa budú finančné prostriedky vyberať prostredníctvom inkasa z daného platobného účtu, a pošle príjemcom kópiu oprávnenia od spotrebiteľa. Ak prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nemá všetky informácie na informovanie príjemcov, požiada spotrebiteľa alebo odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby chýbajúce informácie poskytol.

Ak sa spotrebiteľ rozhodne poskytnúť platiteľom alebo príjemcom informácie uvedené v písmenách d) a e) prvého pododseku tohto odseku osobne, a nie dať špecifický súhlas s poskytnutím informácií v súlade s odsekom 2 prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, poskytne prijímajúci poskytovateľ platobných služieb spotrebiteľovi štandardné listy s údajmi o platobnom účte a počiatočnom dni určenom v oprávnení, a to v lehote uvedenej v prvom pododseku tohto odseku.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 55 ods. 2 smernice 2007/64/ES, odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb nezablokuje platobné nástroje pred dátumom určeným v oprávnení od spotrebiteľa, aby sa poskytovanie platobných služieb spotrebiteľovi počas poskytovania služby presunu účtu neprerušilo.

Článok 11

Uľahčenie cezhraničného zriaďovania účtu pre spotrebiteľov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že spotrebiteľ svojmu poskytovateľovi platobných služieb oznámi, že si želá zriadiť platobný účet u poskytovateľa platobných služieb, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, poskytovateľ platobných služieb, u ktorého má spotrebiteľ vedený platobný účet, pri doručení takejto žiadosti poskytne spotrebiteľovi túto pomoc:

a)

bezplatne poskytne spotrebiteľovi zoznam všetkých v súčasnosti aktívnych trvalých príkazov na úhradu a súhlasov s inkasom zadaných dlžníkom, ak také existujú, a dostupné informácie o opakujúcich sa prichádzajúcich úhradách a inkasách zadaných veriteľom, ktoré sa vykonali na platobnom účte spotrebiteľa v posledných 13 mesiacoch. Uvedený zoznam nepredstavuje pre nového poskytovateľa služieb povinnosť zaviesť služby, ktoré neposkytuje;

b)

prevedie akýkoľvek kladný zostatok z platobného účtu spotrebiteľa na platobný účet zriadený spotrebiteľom, alebo ktorého majiteľom je spotrebiteľ, u nového poskytovateľa platobných služieb pod podmienkou, že žiadosť zahŕňa všetky údaje umožňujúce identifikáciu nového poskytovateľa platobných služieb a platobného účtu spotrebiteľa;

c)

zruší platobný účet, ktorého majiteľom je spotrebiteľ.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 45 ods. 1 a 6 smernice 2007/64/ES a ak spotrebiteľ nemá žiadne nevyrovnané záväzky v súvislosti s platobným účtom, poskytovateľ platobných služieb, ktorý spotrebiteľovi vedie daný platobný účet, ukončí kroky stanovené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tohto článku k dátumu, ktorý určí spotrebiteľ a ktorý bude najskôr šesť pracovných dní po tom, ako sa tomuto poskytovateľovi platobných služieb doručí žiadosť spotrebiteľa, pokiaľ sa dotknuté strany nedohodnú inak. Poskytovateľ platobných služieb bezodkladne informuje spotrebiteľa, ak takéto nevyrovnané záväzky bránia zrušeniu jeho platobného účtu.

Článok 12

Poplatky spojené so službou presunu účtu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mali spotrebitelia bezplatný prístup k svojim osobným informáciám týkajúcim sa existujúcich trvalých príkazov a inkás vedených u odovzdávajúceho alebo prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb poskytol informácie požadované prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb podľa článku 10 ods. 4 písm. a) bez účtovania poplatku spotrebiteľovi alebo prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby prípadné poplatky, ktoré uplatňuje odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb voči spotrebiteľovi za zrušenie platobného účtu, ktorý bol uňho vedený, boli stanovené v súlade s článkom 45 ods. 2, 4 a 6 smernice 2007/64/ES.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby prípadné poplatky, ktoré uplatňuje odovzdávajúci alebo prijímajúci poskytovateľ platobných služieb voči spotrebiteľovi za akúkoľvek službu poskytovanú podľa článku 10, ktoré sú iné ako poplatky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, boli primerané a v súlade so skutočnými nákladmi daného poskytovateľa platobných služieb.

Článok 13

Finančná strata pre spotrebiteľov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby akákoľvek finančná strata vrátane poplatkov a úrokov, ktorá vznikne spotrebiteľovi a ktorá priamo vyplýva z nedodržania povinností zo strany poskytovateľa platobných služieb zapojeného do postupu presunu účtu v zmysle článku 10, bola daným poskytovateľom platobných služieb bezodkladne nahradená.

2.   Zodpovednosť podľa odseku 1 sa neuplatňuje v prípade neobvyklých a nepredvídateľných okolností, ktoré poskytovateľ platobných služieb požadujúci zohľadnenie týchto okolností nemôže ovplyvniť a ktorých dôsledkom by sa nedalo napriek všetkému úsiliu vyhnúť, alebo ak je poskytovateľ platobných služieb viazaný inými zákonnými povinnosťami, na ktoré sa vzťahujú legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne legislatívne akty.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zodpovednosť podľa odsekov 1 a 2 stanovila v súlade so zákonnými požiadavkami uplatniteľnými na vnútroštátnej úrovni.

Článok 14

Informácie o službe presunu účtu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb sprístupnili spotrebiteľom tieto informácie o službe presunu účtu:

a)

úlohy odovzdávajúceho a prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb pri každom kroku postupu presunu účtu, ako sa uvádza v článku 10;

b)

časový rámec na vykonanie príslušných krokov;

c)

prípadné poplatky účtované za postup presunu účtu;

d)

akékoľvek informácie, ktorých predloženie sa bude od spotrebiteľa žiadať a

e)

postupy alternatívneho riešenia sporov uvedené v článku 24.

Členské štáty môžu vyžadovať, aby poskytovatelia platobných služieb sprístupnili aj iné informácie, ak je to relevantné aj vrátane informácií potrebných na určenie systému ochrany vkladov v rámci Únie, ktorého je poskytovateľ platobných služieb členom.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia bezplatne na papieri alebo inom trvalom nosiči vo všetkých priestoroch poskytovateľa platobných služieb prístupných spotrebiteľom, musia byť trvalo prístupné v elektronickej forme na jeho webovom sídle a poskytnú sa spotrebiteľom na požiadanie.

KAPITOLA IV

PRÍSTUP K PLATOBNÝM ÚČTOM

Článok 15

Nediskriminácia

Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie pri žiadosti o platobný účet v Únii alebo pri prístupe k platobnému účtu v Únii spotrebiteľov, ktorí majú riadny pobyt v Únii, nediskriminovali z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v článku 21 charty. Podmienky uplatniteľné na vedenie platobného účtu so základnými funkciami nesmú byť v žiadnom prípade diskriminačné.

Článok 16

Právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami

1.   Členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami ponúkali spotrebiteľom všetky úverové inštitúcie alebo dostatočný počet úverových inštitúcií, aby sa k nim zaručil prístup pre všetkých spotrebiteľov na ich území a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Členské štáty zabezpečia, aby platobné účty so základnými funkciami neboli ponúkané len úverovými inštitúciami, ktoré poskytujú platobné účty výlučne prostredníctvom online nástrojov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy a žiadateľov o azyl a spotrebitelia, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov, mali právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami u úverových inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na miesto pobytu spotrebiteľa.

Členské štáty môžu pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem.

Členské štáty zabezpečia, aby uplatňovanie tohto práva nebolo pre spotrebiteľa príliš zložité alebo zaťažujúce.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie ponúkajúce platobné účty so základnými funkciami zriadili platobný účet so základnými funkciami alebo zamietli žiadosť spotrebiteľa o platobný účet so základnými funkciami v každom prípade bezodkladne a najneskôr do 10 pracovných dní po prijatí úplnej žiadosti.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie zamietli žiadosť o platobný účet so základnými funkciami, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu ustanovenými v smernici 2005/60/ES.

5.   Členské štáty môžu povoliť úverovým inštitúciám, ktoré ponúkajú platobné účty so základnými funkciami, aby zamietli žiadosť o takýto účet, ak spotrebiteľ už má platobný účet u úverovej inštitúcie nachádzajúcej sa na ich území, ktorý mu umožňuje využívať služby uvedené v článku 17 ods. 1, s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ vyhlási, že dostal oznámenie o tom, že platobný účet bude zrušený.

V takýchto prípadoch si úverová inštitúcia môže pred zriadením platobného účtu so základnými funkciami overiť, či spotrebiteľ má alebo nemá platobný účet u úverovej inštitúcie nachádzajúcej sa v tom istom členskom štáte, ktorý spotrebiteľom umožňuje využívať služby uvedené v článku 17 ods. 1 Úverové inštitúcie sa môžu spoliehať na čestné vyhlásenie na tento účel podpísané spotrebiteľmi.

6.   Členské štáty môžu určiť obmedzený počet ďalších špecifických prípadov, keď sa od úverových inštitúcií môže požadovať alebo úverové inštitúcie si môžu zvoliť zamietnuť žiadosť o platobný účet so základnými funkciami. Takéto prípady sa musia zakladať na ustanoveniach vnútroštátneho práva uplatniteľného na ich území a ich cieľom musí byť buď uľahčiť bezplatný prístup spotrebiteľa k platobnému účtu so základnými funkciami podľa mechanizmu uvedeného v článku 25 alebo zabrániť zneužívaniu práva spotrebiteľov na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odsekoch 4, 5 a 6 úverová inštitúcia po tom, čo prijme rozhodnutie, bezodkladne písomne a bezplatne informovala spotrebiteľa o zamietnutí a konkrétnych dôvodoch tohto zamietnutia, pokiaľ by toto zverejnenie nebolo v rozpore s cieľmi národnej bezpečnosti, verejným poriadkom alebo smernicou 2005/60/ES. V prípade zamietnutia úverová inštitúcia informuje spotrebiteľa o postupe podania sťažnosti proti zamietnutiu a o jeho práve kontaktovať relevantný príslušný orgán a určený orgán na alternatívne riešenie sporov a poskytne príslušné kontaktné údaje.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 4 úverová inštitúcia prijala primerané opatrenia podľa kapitoly III smernice 2005/60/ES.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby prístup k platobnému účtu so základnými funkciami nebol podmienený kúpou ďalších služieb alebo akcií úverovej inštitúcie s výnimkou prípadov, ak je takáto kúpa podmienkou uplatňovanou na všetkých zákazníkov úverovej inštitúcie.

10.   Povinnosti ustanovené v kapitole IV sa považujú za splnené zo strany členského štátu, ak sa existujúcim záväzným rámcom zabezpečuje ich plné uplatňovanie dostatočne jasným a presným spôsobom, aby si dotknuté osoby mohli zistiť plný rozsah svojich práv a uplatniť si ich pred vnútroštátnymi súdmi.

Článok 17

Charakteristika platobného účtu so základnými funkciami

1.   Členské štáty zabezpečia, aby platobný účet so základnými funkciami zahŕňal tieto služby:

a)

služby umožňujúce všetky operácie potrebné na zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu;

b)

služby umožňujúce vklad finančných prostriedkov na platobný účet;

c)

služby umožňujúce výbery v hotovosti z platobného účtu v rámci Únie pri priečinku v úverovej inštitúcii alebo z bankomatov počas otváracích hodín úverovej inštitúcie alebo mimo nich;

d)

vykonávanie týchto platobných transakcií v rámci Únie:

i)

inkaso;

ii)

platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty vrátane platieb online;

iii)

úhrady vrátane trvalých príkazov pri termináloch, ak sú dostupné, a pri priečinkoch a prostredníctvom online nástrojov úverovej inštitúcie.

Úverové inštitúcie ponúknu služby uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku, pokiaľ ich už ponúkajú spotrebiteľom, ktorí majú iné platobné účty, než je platobný účet so základnými funkciami.

2.   Členské štáty môžu ustanoviť, aby v súvislosti s platobným účtom so základnými funkciami boli úverové inštitúcie usadené na ich území povinné poskytovať ďalšie služby, ktoré sa na základe bežnej praxe na vnútroštátnej úrovni považujú za podstatné pre spotrebiteľov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie usadené na ich území ponúkali platobné účty so základnými funkciami aspoň v národnej mene daného členského štátu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby platobný účet so základnými funkciami umožňoval spotrebiteľom vykonávať neobmedzený počet operácií v súvislosti so službami uvedenými v odseku 1.

5.   Pokiaľ ide o služby uvedené v písmenách a), b), c) a písmene d) bode ii) odseku 1 tohto článku s výnimkou platobných transakcií prostredníctvom kreditnej karty, členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie neúčtovali žiadne poplatky prekračujúce primerané poplatky, ak existujú, uvedené v článku 18, a to bez ohľadu na počet operácií vykonaných na platobnom účte.

6.   Pokiaľ ide o služby uvedené v písmene d) bode i) odseku 1 tohto článku, v písmene d) bode ii) odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o platobné transakcie prostredníctvom kreditnej karty, a v písmene d) bode iii) odseku 1 tohto článku, členské štáty môžu určiť minimálny počet operácií, za ktoré môžu úverové inštitúcie účtovať iba primerané poplatky, ak existujú, uvedené v článku 18. Členské štáty zabezpečia, aby minimálny počet operácií postačoval na pokrytie osobnej potreby spotrebiteľa pri zohľadnení existujúceho spotrebiteľského správania a bežnej obchodnej praxe. Poplatky účtované za operácie prekračujúce minimálny počet operácií nesmú byť nikdy vyššie, ako sú poplatky účtované podľa bežnej cenovej politiky úverovej inštitúcie.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby spotrebiteľ mohol spravovať a iniciovať platobné transakcie zo svojho platobného účtu so základnými funkciami v priestoroch úverovej inštitúcie a/alebo prostredníctvom online nástrojov, ak sú k dispozícii.

8.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v smernici 2008/48/ES, môžu členské štáty umožniť úverovým inštitúciám, aby v súvislosti s platobným účtom so základnými funkciami poskytovali na žiadosť spotrebiteľa povolené prečerpanie. Členské štáty môžu stanoviť maximálnu sumu a maximálne trvanie takéhoto povoleného prečerpania. Prístup k platobnému účtu so základnými funkciami a jeho používanie sa nesmie obmedziť ani podmieniť kúpou takýchto úverových služieb.

Článok 18

Súvisiace poplatky

1.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie ponúkali služby uvedené v článku 17 bezplatne alebo za primeraný poplatok.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby poplatky účtované spotrebiteľovi za nedodržanie záväzkov spotrebiteľa stanovených v rámcovej zmluve boli primerané.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri stanovovaní primeraných poplatkov uvedených v odsekoch 1 a 2 zohľadnili aspoň tieto kritériá:

a)

úroveň príjmov v danom členskom štáte;

b)

priemerné poplatky, ktoré úverové inštitúcie v dotknutom členskom štáte účtujú za služby poskytované k platobným účtom.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo uvedené v článku 16 ods. 2 a povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku, môžu členské štáty od úverových inštitúcií vyžadovať, aby uplatňovali rozličné mechanizmy oceňovania v závislosti od úrovne využívania bankových služieb spotrebiteľom, čo umožní najmä výhodnejšie podmienky pre zraniteľných spotrebiteľov, ktorí ešte bankový účet nemajú. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby sa spotrebiteľom poskytlo poradenstvo, ako aj primerané informácie o dostupných možnostiach.

Článok 19

Rámcové zmluvy a ukončenie

1.   Rámcové zmluvy, na základe ktorých sa poskytuje prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, podliehajú smernici 2007/64/ES, pokiaľ sa v odsekoch 2 a 4 tohto článku neustanovuje inak.

2.   Úverová inštitúcia môže jednostranne vypovedať rámcovú zmluvu výlučne v prípade, že je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)

spotrebiteľ úmyselne používal platobný účet na nezákonné účely;

b)

na platobnom účte neprebehla žiadna transakcia počas viac ako 24 za sebou nasledujúcich mesiacov;

c)

spotrebiteľ poskytol nesprávne informácie, aby získal platobný účet so základnými funkciami, pričom na základe správnych informácií by mu toto právo nevzniklo;

d)

spotrebiteľ už nemá riadny pobyt v Únii;

e)

spotrebiteľ si následne zriadil druhý platobný účet, ktorý mu umožňuje využívať služby uvedené v článku 17 ods. 1, v členskom štáte, v ktorom už má platobný účet so základnými funkciami.

3.   Členské štáty môžu určiť obmedzený počet ďalších špecifických prípadov, v ktorých môže úverová inštitúcia jednostranne vypovedať rámcovú zmluvu o platobnom účte so základnými funkciami. Takéto prípady sa musia zakladať na ustanoveniach vnútroštátneho práva uplatniteľného na ich území a ich cieľom je zabrániť, aby spotrebitelia nezneužívali svoje právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby úverová inštitúcia v prípade, že vypovie zmluvu o platobnom účte so základnými funkciami na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v odseku 2 písm. b), d) a e) a v odseku 3, písomne a bezplatne informovala spotrebiteľa o dôvodoch a opodstatnení výpovede zmluvy aspoň dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti výpovede, ak takéto zverejnenie nie je v rozpore s cieľmi národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku. Ak úverová inštitúcia vypovie zmluvu v súlade s odsekom 2 písm. a) alebo c), jej výpoveď nadobúda účinnosť okamžite.

5.   Oznámením výpovede sa spotrebiteľ informuje o postupe podania sťažnosti proti prípadnej výpovedi, o jeho práve kontaktovať príslušný orgán a určený orgán na alternatívne riešenie sporov a poskytujú sa mu relevantné kontaktné údaje.

Článok 20

Všeobecné informácie o platobných účtoch so základnými funkciami

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli primerané opatrenia na zvýšenie informovanosti verejnosti o dostupnosti platobných účtov so základnými funkciami, ich všeobecných cenových podmienkach, postupoch potrebných na uplatnenie práva na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami a o spôsoboch prístupu k postupom alternatívneho riešenia sporov na urovnanie sporov. Členské štáty zabezpečia, aby komunikačné opatrenia boli postačujúce a správne cielené, predovšetkým aby dosiahli spotrebiteľov, ktorí zatiaľ nemajú bankový účet, zraniteľných a spotrebiteľov migrujúcich medzi členskými štátmi.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie bezplatne sprístupnili spotrebiteľom dostupné informácie o špecifických funkciách platobného účtu so základnými funkciami, ktorý je v ponuke, o svojich súvisiacich poplatkoch a podmienkach používania a aby im v tejto súvislosti poskytli pomoc. Členské štáty takisto zabezpečia, aby z týchto informácií jasne vyplývalo, že kúpa ďalších služieb nie je povinná na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami.

KAPITOLA V

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY A ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SPOROV

Článok 21

Príslušné orgány

1.   Členské štáty určia vnútroštátne príslušné orgány oprávnené na zabezpečovanie uplatňovania a presadzovania tejto smernice a zaistia, aby sa im udelili právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na efektívne a účinné plnenie ich úloh.

Príslušné orgány sú buď orgány verejnej moci alebo subjekty uznané vnútroštátnym právom alebo orgánmi verejnej moci výslovne oprávnenými na tieto účely na základe vnútroštátneho práva. Nie sú poskytovateľmi platobných služieb, s výnimkou národných centrálnych bánk.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a všetky osoby, ktoré pre ne pracujú alebo pracovali, ako aj audítori a experti, ktorým tieto príslušné orgány dávali pokyny, boli viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo. Žiadne dôverné informácie, ktoré môžu získať počas vykonávania svojich úloh, sa nesmú prezradiť žiadnej inej osobe alebo orgánu, s výnimkou prípadu, keď sa uvádzajú v súhrnnej alebo agregovanej forme, a prípadov, na ktoré sa vzťahuje trestné právo alebo táto smernica. To však príslušným orgánom nebráni, aby si dôverné informácie vymieňali alebo ich zasielali v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány určené ako príslušné na zabezpečenie uplatňovania a presadzovania tejto smernice boli buď jedným z týchto orgánov alebo oboma:

a)

príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

b)

orgánmi, ktoré nie sú príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) za predpokladu, že vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach sa od týchto orgánov vyžaduje, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) vždy, keď je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tejto smernice, a to aj na účely spolupráce s orgánom EBA, požadovanej v tejto smernici.

4.   Členské štáty oznámia Komisii a orgánu EBA príslušné orgány a akékoľvek ich zmeny. Prvé takéto oznámenie sa vykoná čo najskôr, a najneskôr do 18. septembra 2016.

5.   Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v súlade s vnútroštátnym právom, a to buď:

a)

priamo na základe vlastnej kompetencie alebo pod dohľadom súdnych orgánov; alebo

b)

požiadaním príslušného súdu o vydanie potrebného rozhodnutia, ak je to relevantné aj podaním odvolania, ak žiadosť o vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešná.

6.   Ak je na ich území viac ako jeden príslušný orgán, členské štáty zabezpečia, aby sa ich príslušné úlohy jasne vymedzili a aby tieto orgány úzko spolupracovali, aby mohli účinne plniť svoje príslušné úlohy.

7.   Komisia uverejňuje zoznam príslušných orgánov aspoň raz za rok v Úradnom vestníku Európskej únie a priebežne ho aktualizuje na svojom webovom sídle.

Článok 22

Povinnosť spolupracovať

1.   Príslušné orgány rôznych členských štátov navzájom spolupracujú, kedykoľvek je to potrebné na účely plnenia ich úloh podľa tejto smernice, pričom uplatňujú svoje právomoci stanovené v tejto smernici alebo vo vnútroštátnom práve.

Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Predovšetkým si navzájom vymieňajú informácie a spolupracujú na všetkých vyšetrovaniach alebo činnostiach dohľadu.

V záujme uľahčenia a urýchlenia spolupráce, a konkrétnejšie v záujme výmeny informácií, určí každý členský štát ako kontaktné miesto na účely tejto smernice jeden príslušný orgán. Členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, ktoré sú určené na prijímanie žiadostí o výmenu informácií alebo spoluprácu podľa tohto odseku.

2.   Členské štáty prijmú potrebné správne a organizačné opatrenia na uľahčenie pomoci uvedenej v odseku 1.

3.   Príslušné orgány členských štátov, ktoré boli určené ako kontaktné miesta na účely tejto smernice v súlade s odsekom 1, si bezodkladne navzájom poskytujú informácie potrebné na účely plnenia úloh príslušných orgánov, stanovené v opatreniach prijatých podľa tejto smernice.

Príslušné orgány, ktoré si na základe tejto smernice vymieňajú informácie s inými príslušnými orgánmi, môžu pri komunikácii uviesť, že tieto informácie sa nesmú zverejniť bez ich výslovného súhlasu, pričom v takomto prípade sa tieto informácie môžu vymieňať výlučne na účely, na ktoré tieto orgány dali svoj súhlas.

Príslušný orgán, ktorý bol určený ako kontaktné miesto, môže prijaté informácie zasielať iným príslušným orgánom, avšak nemôže ich zasielať iným orgánom alebo fyzickým či právnickým osobám bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich zverejnili, a len na účely, na ktoré tieto orgány dali svoj súhlas, s výnimkou náležite odôvodnených okolností, v prípade ktorých bezodkladne informuje kontaktné miesto, ktoré informácie poskytlo.

4.   Príslušný orgán môže odmietnuť konať na žiadosť o spoluprácu pri vykonávaní činností vyšetrovania alebo dohľadu alebo pri výmene informácií, ako sa ustanovuje v odseku 3, len ak:

a)

by takéto vyšetrovanie, overovanie na mieste, dohľad alebo výmena informácií mohli nepriaznivo ovplyvniť zvrchovanosť, bezpečnosť alebo verejný poriadok dožiadaného členského štátu;

b)

už bolo iniciované súdne konanie pred orgánmi dožiadaného členského štátu týkajúce sa rovnakých skutkov a rovnakých osôb;

c)

už bol v súvislosti s rovnakými osobami a rovnakými skutkami vynesený v dožiadanom členskom štáte konečný rozsudok.

V prípade takéhoto odmietnutia príslušný orgán v tomto zmysle informuje žiadajúci príslušný orgán a poskytne mu čo najpodrobnejšie informácie.

Článok 23

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov

Príslušné orgány sa môžu v situácii, keď bola žiadosť o spoluprácu, najmä žiadosť o výmenu informácií, zamietnutá alebo jej nebolo vyhovené v primeranej lehote, obrátiť na orgán EBA a môže ho požiadať o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V takýchto prípadoch môže EBA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené uvedeným článkom, a akékoľvek záväzné rozhodnutie, ktoré orgán EBA urobil v súlade s uvedeným článkom, je pre dotknuté príslušné orgány záväzné bez ohľadu na to, či sú tieto príslušné orgány členmi orgánu EBA, alebo nie.

Článok 24

Alternatívne riešenie sporov

Členské štáty zabezpečia, aby mali spotrebitelia prístup k účinným a efektívnym postupom alternatívneho riešenia sporov na urovnávanie sporov týkajúcich sa práv a povinností stanovených na základe tejto smernice. Takéto postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty, ktoré ich ponúkajú, musia dodržiavať kvalitatívne požiadavky ustanovené v smernici 2013/11/EÚ.

Článok 25

Mechanizmus v prípade zamietnutia platobného účtu, za ktorý sa účtuje poplatok

Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, môžu členské štáty zaviesť osobitný mechanizmus na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia, ktorí nemajú platobný účet na ich území a ktorým bol zamietnutý prístup k platobnému účtu, za ktorý úverové inštitúcie účtujú poplatok, mali bezplatný účinný prístup k platobnému účtu so základnými funkciami.

KAPITOLA VI

SANKCIE

Článok 26

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje táto smernica, a prijmú všetky opatrenia potrebné na ich uplatňovanie. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2.   Členské štáty ustanovia, že príslušný orgán môže zverejniť akúkoľvek správnu sankciu, ktorú uloží za porušenie opatrení prijatých pri transpozícii tejto smernice, pokiaľ by takéto zverejnenie závažne neohrozilo finančné trhy alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Hodnotenie

1.   Členské štáty poskytnú Komisii prvý raz do 18. septembra 2018 a následne každé dva roky tieto informácie:

a)

dodržiavanie súladu s článkami 4, 5 a 6 zo strany poskytovateľov platobných služieb;

b)

dodržiavanie požiadaviek na zabezpečenie existencie webových sídiel na porovnávanie poplatkov podľa článku 7 zo strany členských štátov;

c)

počet platobných účtov, ktoré boli presunuté, a podiel zamietnutých žiadostí o presun účtov;

d)

počet úverových inštitúcií ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami, počet takýchto účtov, ktoré boli zriadené, a podiel zamietnutých žiadostí o platobné účty so základnými funkciami.

2.   Komisia pripraví prvý raz do 18. septembra 2018 a následne každé dva roky správu na základe informácií prijatých od členských štátov.

Článok 28

Preskúmanie

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 18. septembra 2019 správu o uplatňovaní tejto smernice, ku ktorej podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

Správa obsahuje:

a)

zoznam všetkých konaní o porušení začatých Komisiou v súvislosti s touto smernicou;

b)

posúdenie priemernej úrovne poplatkov za platobné účty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v členských štátoch;

c)

posúdenie uskutočniteľnosti vytvorenia rámca na zaistenie automatického presmerovania platieb z jedného platobného účtu na druhý v tom istom členskom štáte v kombinácii s automatickým oznamovaním príjemcom alebo platiteľom, že ich úhrady boli presmerované;

d)

posúdenie uskutočniteľnosti rozšírenia služby presunu účtu ustanovenej v článku 10 na prípady, keď sa prijímajúci a odovzdávajúci poskytovatelia platobných služieb nachádzajú v rôznych členských štátoch, a uskutočniteľnosti cezhraničného zriadenia účtu podľa článku 11;

e)

posúdenie počtu majiteľov účtov, ktorí si platobné účty presunuli od transpozície tejto smernice, na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 27;

f)

posúdenie nákladov a prínosov zavedenia plnej prenosnosti čísiel platobných účtov v rámci celej Únie;

g)

posúdenie počtu úverových inštitúcií ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami;

h)

posúdenie počtu a v prípade, že sú k dispozícii anonymizované informácie, charakteristík spotrebiteľov, ktorí si zriadili platobné účty so základnými funkciami od transpozície tejto smernice;

i)

posúdenie priemerných ročných poplatkov vyberaných za platobné účty so základnými funkciami na úrovni členského štátu;

j)

posúdenie účinnosti existujúcich opatrení a potreby dodatočných opatrení na zvýšenie finančného začlenenia a pomoc zraniteľným členom spoločnosti v súvislosti s nadmernou zadlženosťou;

k)

príklady osvedčených postupov členských štátov zameraných na zníženie vylúčenia spotrebiteľov z prístupu k platobným službám.

2.   V správe sa posúdi, a to aj na základe informácií prijatých od členských štátov podľa článku 27, či treba zmeniť a aktualizovať zoznam služieb, ktoré sú súčasťou platobného účtu so základnými funkciami, so zreteľom na vývoj platobných nástrojov a technológie.

3.   V správe sa tiež posúdi, či sú okrem opatrení prijatých podľa článkov 7 a 8 v súvislosti s webovými sídlami na porovnávanie poplatkov a ponukami v balíkoch potrebné aj ďalšie opatrenia, a predovšetkým potreba akreditácie webových sídiel na porovnávanie poplatkov.

Článok 29

Transpozícia

1.   Členské štáty do 18. septembra 2016 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa uplatňujú od 18. septembra 2016.

Odchylne od prvého pododseku:

a)

článok 3 sa uplatňuje od 17. septembra 2014;

b)

členské štáty uplatňujú opatrenia potrebné na dosiahnutie súlade s článkom 4 ods. 1 až 5, článkom 5 ods. 1, 2 a 3, článkom 6 ods. 1 a 2 a článkom 7 do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4;

c)

členské štáty, v ktorých už na vnútroštátnej úrovni existuje dokument rovnocenný dokumentu s informáciami o poplatkoch, môžu rozhodnúť o začlenení spoločného formátu a jeho spoločného symbolu najneskôr do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4;

d)

členské štáty, v ktorých už na vnútroštátnej úrovni existuje dokument rovnocenný výpisu poplatkov, môžu rozhodnúť o začlenení spoločného formátu a jeho spoločného symbolu najneskôr do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4.

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 30

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 31

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli 23. júla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

S. GOZI


(1)  Ú. v. EÚ C 51, 22.2.2014, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 40.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. júla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(5)  Odporúčanie Komisie 2011/442/EÚ z 18. júla 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu (Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2011, s. 87).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(10)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2).

(11)  Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).

(12)  Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHSText s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(16)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).


Top