EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 10. 2023

COM(2023) 652 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Pokrok v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie

SPRÁVA O POKROKU V OBLASTI KONKURENCIESCHOPNOSTI TECHNOLÓGIÍ ČISTEJ ENERGIE ZA ROK 2023

ZHRNUTIE    

1.    ÚVOD    

2.    POSÚDENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI SEKTORA ČISTEJ ENERGIE EÚ    

2.1.Vplyv vysokých cien energie a surovín na sektor čistej energie EÚ

2.2.Od zdrojov k montáži: posilnenie postavenia EÚ ako priemyslovej veľmoci

2.3.Ľudský kapitál a zručnosti: prekonanie medzier a nedostatkov v oblasti zručností s cieľom vyhnúť sa úzkym miestam

2.4.Od výskumu a inovácií až po trhovú realizáciu: zmapovanie úspešnej cesty pre EÚ

2.5.Prostredie rizikového kapitálu: prilákanie kapitálu do EÚ

3.    POSÚDENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI STRATEGICKÝCH EMISNE NEUTRÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ            

3.1.Slnečná fotovoltika

3.2.Slnečná tepelná energia

3.3.Veterná energia na pevnine a na mori

3.4.Energia z oceánov

3.5.Batérie

3.6.Tepelné čerpadlá

3.7.Geotermálna energia

3.8.Elektrolýza vody na výrobu čistého vodíka

3.9.Technológie udržateľného bioplynu a biometánu

3.10.Zachytávanie a ukladanie CO₂ (CCS)

3.11.Technológie sietí a sústav: príklad sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia

4.    ZÁVER    

ZHRNUTIE

V reakcii na bezprecedentné narušenie svetového energetického systému, spôsobené pandémiou COVID-19 a zhoršené nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, sa EÚ rozhodla zrýchliť svoj prechod na čistú energiu.

Napriek rastúcim cenám spôsobeným prudkým zvýšením nákladov na energie a suroviny v roku 2022 si technológie čistej energie zachovávajú nákladovú konkurencieschopnosť. Tempo zavádzania technológií čistej energie v EÚ rastie. V roku 2022 sa tempo zavádzania veternej a slnečnej energie zvýšilo približne o 50 % v porovnaní s rokom 2021. Tento trend by však nemal zakrývať problémy, ktorým čelí priemysel výroby zariadení čistej energie v EÚ. Dokonca aj v odvetviach, ako je veterná energia alebo tepelné čerpadlá, v ktorých má EÚ silnú výrobnú základňu, klesá jej podiel na trhu.

Celkovo je EÚ čoraz viac závislá od dovozu z tretích krajín, a to od surovín po kľúčové polotovarové komponenty a konečné technológie čistej energie. Vyše 60 % celosvetovej výrobnej kapacity kľúčových segmentov hodnotových reťazcov batérií a slnečnej energie sa nachádza v Číne. V Číne je aj vyše 90 % kapacity výroby doštičiek a ingotov potrebných v slnečnej fotovoltike.

Priemyselný plán Zelenej dohody, akt o emisne neutrálnom priemysle a akt o kritických surovinách patria medzi kľúčové akcie EÚ na zníženie jej závislosti od dovozu emisne neutrálnych technológií, posilnenie odolnosti hodnotového reťazca a vybudovanie silnej domácej výrobnej základne. Ich cieľom je riešiť najnaliehavejšie výzvy. Jednou z takýchto výziev je zvýšenie úrovne zručností, zabezpečenie kvalitných pracovných miest a premena inovácií na priemyselnú výrobu. Napriek pozitívnym trendom v zamestnanosti z najnovších údajov vyplýva, že medzery a nedostatky v oblasti zručností zaznamenané po roku 2021 môžu obmedzovať rast v sektore čistej energie. V roku 2023 takmer štyri z piatich malých a stredných spoločností oznámili, že je pre ne vo všeobecnosti ťažké nájsť pracovníkov so správnymi zručnosťami.

Navrhnutie úspešného smerovania výskumu a inovácií je takisto kľúčové pre konkurencieschopné priemyselné odvetvie čistej energie. EÚ zostáva na čele výskumu v oblasti čistej energie, drží si silné postavenie v oblasti medzinárodne chránených patentov a vedie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Zvýšenie úsilia v oblasti synergického využívania programov EÚ a vnútroštátnych programov a vymedzenie jasných národných cieľov v oblasti výskumu a inovácií na roky 2030 a 2050 stále predstavujú kľúčové prvky návrhu tohto úspešného smerovania výskumu a inovácií.

EÚ okrem toho musí zostať atraktívnym miestom pre investovanie do technológií čistej energie, ich výrobu a zavádzanie. V roku 2022 investície rizikového kapitálu do čistej energie v EÚ vzrástli o 42 % v porovnaní s rokom 2021 a tvorili čoraz väčší podiel celosvetových investícií rizikového kapitálu do firiem v oblasti technológií čistej energie, čo ich radí na tretie miesto za USA a Čínu. Pri pohľade na strategické emisne neutrálne technológie v zmysle aktu o emisne neutrálnom priemysle s výnimkou batérií však EÚ, na rozdiel od USA a Číny, stále nevyužila celú svoju kapacitu na prilákanie dohôd zaisťujúcich vyšší rast. Na podporu konkurencieschopnosti, odolnosti a vedúceho postavenia EÚ sa jej regulačné a finančné rámce vyvíjajú tak, aby zabezpečovali investície a aby kapitál mohol do spoločností v EÚ naďalej pritekať v požadovanej miere.

Emisne neutrálne technológie popri týchto prierezových otázkach čelia aj špecifickým problémom a predstavujú rôzne príležitosti.

Rok 2022 bol rekordný z hľadiska inštalovaného výkonu slnečnej fotovoltiky v EÚ. Z pohľadu hodnotového reťazca je však EÚ silne závislá od dovozu z Číny. Na to, aby EÚ mohla prekonať rozdiely v nákladoch v porovnaní so svojimi konkurentmi, na základe plánovaných opatrení, musí rozšíriť svoje výrobné závody a zamerať sa na inovatívne výrobky a vyspelé a udržateľnejšie výrobné procesy.

EÚ má vedúce postavenie v oblasti slnečnej tepelnej technológie, čelí však čoraz väčšej konkurencii zo strany ázijských konkurentov. Inovačné riešenia a neustály technologický pokrok sú kľúčom k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Vysoký dopyt EÚ po technologickom teple v rozsahu 150 – 400 °C takisto predstavuje dobrú príležitosť na zavedenie slnečnej tepelnej energie.

Odvetvie veternej energie v EÚ zostáva jedným z najsilnejších aktérov na svete, pričom výrobcovia z EÚ dosahovali 30 % podiel na svetovom trhu v roku 2022, čo však predstavuje pokles zo 42 % v roku 2019. Odvetvie čelí osobitným problémom vrátane neistého dopytu, problémov týkajúcich sa koncepcie aukcií a pomalých postupov vydávania povolení. V záujme ich riešenia Komisia prijala akčný plán v oblasti veternej energie, vďaka ktorému sa ešte viac zrýchli vydávanie povolení, zlepšia sa aukčné systémy v celej EÚ, uľahčí sa prístup k financovaniu a posilnia dodávateľské reťazce.

Veľkým inovátorom je priemyselné odvetvie EÚ v oblasti technológií energie z oceánov. Na zvýšenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia potrebujú investori istotu. Odvetviu by prospela aj organizácia aukcií zameraných na konkrétne technológie alebo vývoj viacnásobného využívania (napr. s ďalšími zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo na viacero činností).

EÚ je na dobrej ceste k uspokojeniu predpokladaného dopytu po batériách do roku 2025 a 2030. Počet ohlásených gigatovární na výrobu lítiovo-iónových akumulátorov sa v roku 2022 zvýšil z 26 na 30 a ďalej rastie. Hoci podiel Európy na ohlásených svetových investíciách do kapacity na výrobu lítiovo-iónových akumulátorov klesol zo 41 % v roku 2021 na 2 % v roku 2022, s čoraz väčšou rýchlosťou sa v celej Európe stavajú továrne na výrobu batérií a podľa prognóz budú tieto továrne schopné do roku 2030 uspokojiť väčšinu dopytu EÚ. Najväčšie relatívne zvýšenie potrebné na splnenie cieľa do roku 2030 je v oblasti recyklácie.

Rastie trh EÚ pre individuálne tepelné čerpadlá. Z odhadov vyplýva, že predaj individuálnych tepelných čerpadiel sa v roku 2022 zvýšil o 41 %. Za časť tohto rastu však zodpovedá dovoz, pričom deficit obchodnej bilancie sa v roku 2022 zdvojnásobil v porovnaní s rokom 2021. Výrobná kapacita EÚ podľa odhadov v roku 2021 uspokojovala 75 % dopytu EÚ po individuálnych teplovodných čerpadlách, výrobcovia z EÚ však boli závislí od dovozu komponentov, ako sú kompresory a syntetické chladivá. Komisia pripravuje akčný plán EÚ na zrýchlenie zavádzania tepelných čerpadiel.

Hoci má geotermálny sektor EÚ nízky inštalovaný výkon, má potenciál prispievať k cieľom plánu REPowerEU a k bezpečným dodávkam surovín. Sektor potrebuje viac dostupných podpovrchových údajov na zvýšenie úspešnosti a predvídateľnosti nových geotermálnych projektov, ako aj na technologické zlepšenia. Tomuto odvetviu by pomohli aj opatrenia na zjednodušenie procesu udeľovania licencií, systémy na znižovanie rizika, lepšia informovanosť verejnosti a kvalifikovanejšia pracovná sila.

Investície v EÚ do výroby čistého vodíka prostredníctvom elektrolýzy vody poskytli niekoľkým výrobcom možnosť vybudovať nové továrne na elektrolyzéry v Európe. EÚ zároveň čelí ťažkostiam pri zvyšovaní objemu nákladovo efektívnej energie z obnoviteľných zdrojov pre tieto elektrolyzéry a pri predchádzaní akýmkoľvek negatívnym vplyvom na dostupnosť sladkej vody na zavedenie tejto technológie. Ďalšie opatrenia sú potrebné v záujme zvýšenia schopnosti recyklácie v Európe vrátane kritických surovín potrebných na výrobu elektrolyzérov.

V roku 2022 bola EÚ najväčším producentom bioplynu, keď zabezpečovala vyše 67 % celosvetovej produkcie. EÚ je takisto na prvom mieste vo výskume a inováciách v oblasti udržateľného bioplynu. Zníženie výrobných nákladov, predovšetkým prostredníctvom inovácií, reprodukcie a stabilného regulačného rámca, by mohli pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v tomto odvetví.

Pokiaľ ide o zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, táto skupina technológií je v EÚ na vyspelej úrovni, osvedčila sa a je ľahko dostupná. Ak však má EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého sa musí uplatňovať vo veľkom rozsahu. EÚ má pomerne dobré možnosti, čo sa týka technológií na zachytávanie CO2 a výskumu a inovácií, zatiaľ však nevytvorila plnohodnotné hodnotové reťazce riadenia oxidu uhličitého v priemysle a zariadenia ešte nie sú v prevádzke na komerčnom základe. Na prilákanie súkromného kapitálu bude potrebné verejné financovanie, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho bude nevyhnutné navrhnúť aj obchodné modely pre tento rozvíjajúci sa trh. EÚ má k dispozícii niekoľko politických nástrojov na podporu rozvoja odvetvia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Komisia teraz pracuje na stratégii riadenia oxidu uhličitého v priemysle, ktorá je naplánovaná na prvý štvrťrok 2024.

Vďaka vzniku rozsiahlych veterných parkov na mori a regionálnych prepojovacích vedení sa európsky trh stal veľmi atraktívnym pre realizátorov sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia (sietí HVDC) a poskytovateľov technológií pre tieto siete. Sektor však bude musieť prekonávať také prekážky, ako je vyšší svetový dopyt po komponentoch a riziko narušenia dodávateľských reťazcov. Kľúčová je užšia spolupráca medzi zainteresovanými stranami, rovnako ako podpora harmonizácii a normalizácii, a to najmä s cieľom stimulovať investície do výrobnej kapacity zo strany dodávateľov z EÚ. Zavedenie zjednodušených postupov verejného obstarávania a dobrovoľného združovania dopytu kupujúcich z EÚ by mohlo pomôcť pri riešení hlavných problémov spojených s dodávateľskými reťazcami.

Konkurencieschopnosť sektora čistej energie sa stala témou, ktorej sa v poslednom roku venuje zvýšená pozornosť. EÚ pohotovo zareagovala s cieľom podporiť svoj priemysel pri riešení súčasných výziev a na tento účel uplatní koordinovaný postup. Táto správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2023 je zvlášť aktuálna, keďže poskytuje pohľad na hlavné faktory, príležitosti a prekážky konkurencieschopnosti v sektore čistej energie EÚ.

1.ÚVOD

Pandémia COVID-19 a nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska voči Ukrajine zásadným spôsobom narušili svetový energetický systém. Rekordne vysoké ceny energie a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov priniesli doteraz nevídané výzvy pre energetický systém EÚ a vyžiadali si prijatie opatrení, ktorých cieľom bolo poskytnúť ľuďom bezpečnú a cenovo dostupnú energiu. V reakcii na to EÚ prijala rozhodné opatrenia na diverzifikáciu svojich dodávok energie a zrýchlený prechod na čistú energiu.

Od roku 2020 sa v dôsledku politík hospodárskej obnovy EÚ prijatých v reakcii na pandémiu, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, podstatne zvýšili investície do riešení v oblasti čistej energie. Len samotné reformy a investície, ktoré členské štáty navrhli vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, predstavujú približne 203 miliárd EUR výdavkov súvisiacich s klímou 1 . Okrem toho fondy politiky súdržnosti poskytujú ďalších 46 miliárd EUR na investície spojené s čistou energiou.

EÚ v roku 2022 prijala plán REPowerEU, 2 v ktorom stanovila postup na čo najrýchlejšie ukončenie závislosti EÚ od dovozu energie z Ruska. V pláne sa stanovujú opatrenia na šetrenie energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlenie zavedenia energie z obnoviteľných zdrojov.

Tieto opatrenia majú významné výsledky. Podiel ruského potrubného plynu na celkovom dovoze plynu do EÚ klesol v období od januára do júna 2023 z úrovne asi 45 – 50 % pred pandémiou približne na 10 %. Tempo zavádzania veternej a slnečnej energie v EÚ sa zvýšilo približne o 50 % v porovnaní s rokom 2021. Veterná a slnečná energia predstavovali 22 % výroby elektriny v EÚ a prvýkrát prekonali zemný plyn. EÚ navyše prijala ambicióznejšie ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030.

Táto rozsiahla, zrýchlená energetická transformácia sa musí opierať o opatrenia na zabezpečenie neprerušovaného zásobovania technológiami čistej energie. Medzi tieto opatrenia patrí rozšírenie domácej výrobnej kapacity, diverzifikácia dodávateľských reťazcov a uplatňovanie opatrení obehového hospodárstva. Ide o zásadné opatrenia na posilnenie otvorenej strategickej autonómie EÚ. Nie sú dôležité len na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, prispievajú aj k vytváraniu pracovných miest a k rastu. Globálny trh s kľúčovými hromadne vyrábanými emisne neutrálnymi technológiami sa má do roku 2030 strojnásobiť v porovnaní s dnešnou úrovňou, pričom bude mať ročnú hodnotu približne 600 miliárd EUR 3 .

V súčasnosti priemysel výroby zariadení čistej energie v EÚ čelí nepriaznivým vplyvom. Dokonca aj v odvetviach, ako je veterná energia alebo tepelné čerpadlá, v ktorých má EÚ silnú výrobnú základňu, klesá jeho podiel na trhu. Iné regióny sveta podnikli rozsiahle iniciatívy na podporu svojho emisne neutrálneho priemyslu a rýchlo sa zvyšuje intenzita hospodárskej súťaže.

Preto Európska komisia vo februári 2023 predstavila európsky Priemyselný plán Zelenej dohody 4 . Cieľom plánu je posilniť konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu v EÚ prostredníctvom zlepšenia regulačného rámca, zrýchlenia prístupu k financovaniu, investovania do zručností a podpory obchodu. Na plán sa v marci 2023 nadviazalo návrhom aktu o emisne neutrálnom priemysle 5 a návrhom aktu o kritických surovinách 6 . Cieľom týchto iniciatív je zjednodušiť regulačný rámec, konsolidovať vedúce postavenie priemyslu EÚ v oblasti výroby emisne neutrálnych technológií, zabezpečiť udržateľnosť dodávok kritických surovín, znížiť závislosť EÚ od vysoko koncentrovaného dovozu a zvýšiť mieru recyklácie strategických surovín. Tieto opatrenia by mali vychádzať z ďalších existujúcich iniciatív, ako je akčný plán pre obehové hospodárstvo a nové pravidlá pre batérie. 

Ďalšie iniciatívy vrátane oznámení s názvami 30 rokov jednotného trhu 7 a Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 8  dopĺňajú Priemyselný plán Zelenej dohody tým, že sa nimi stanovuje dlhodobý udržateľný a komplexný prístup k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ. Cieľom európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti 9 je minimalizovať riziká vyplývajúce z určitých hospodárskych tokov a zároveň zachovať maximálnu úroveň hospodárskej otvorenosti a dynamiky. A napokon, Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“) slúži na zvýšenie investičnej kapacity v oblasti kľúčových technológií vrátane technológií čistej energie.

V záujme sledovania pokroku dosiahnutého v týchto iniciatívach sa uvedené opatrenia musia podložiť údajmi, čo si vyžaduje nepretržité monitorovanie konkurencieschopnosti sektora čistej energie EÚ. Táto správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie 10 je súčasťou tohto procesu monitorovania, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Po prvé poskytuje pohľad na hlavné faktory, príležitosti a prekážky konkurencieschopnosti v celom sektore čistej energie EÚ. Skúmajú sa v nej technologické a iné ako technologické problémy súvisiace s vysokou cenou energie a surovín, rizikom narušenia hodnotového reťazca, nedostatkom zručností a pracovných síl a inovačným prostredím. Po druhé sa v nej posudzuje konkurencieschopnosť strategických energetických technológií určených v návrhu aktu o emisne neutrálnom priemysle, pričom sa v nej poukazuje na časti hodnotového reťazca, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Komisia túto správu uverejňuje každý rok od roku 2020, a to v súlade s článkom 35 ods. 1 písm. m) nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Táto správa dopĺňa správy o stave energetickej únie a je podložená údajmi útvaru pre monitorovanie technológií čistej energie (CETO) 11 .

2.POSÚDENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI SEKTORA ČISTEJ ENERGIE EÚ

2.1.Vplyv vysokých cien energie a surovín na sektor čistej energie EÚ

Nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska voči Ukrajine a snaha manipulovať s trhom s energiou viedli v roku 2022 k rekordne vysokým cenám energie v EÚ a vo zvyšku sveta. Veľkoobchodné ceny plynu v EÚ dosiahli historické maximum v auguste 2022 (294 EUR/MWh 12 ) a veľmi vysoké ostali až do konca roku 2022. Napriek tomu, že sa elektrina vyrába z nízkonákladových zdrojov (41 % energie z obnoviteľných zdrojov a 23 % jadrovej energie), v cenách elektriny sa stále z veľkej časti odráža cena zemného plynu 13 . V dôsledku toho ceny elektriny dosiahli v roku 2022 na veľkoobchodných trhoch rekordnú úroveň (474 EUR/MWh 14 ), čím ohrozili konkurencieschopnosť EÚ.

EÚ prijíma rozhodné opatrenia už od roku 2021 15 . Vďaka stratégii založenej na diverzifikácii dodávok, úrovniach povinného naplnenia zásobníkov, sústredenom úsilí o zlepšenie energetickej efektívnosti, znížení dopytu po energii a rýchlejšom zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov ceny zemného plynu výrazne klesli z rekordne vysokej úrovne, ktorú dosiahli minulý rok. Vďaka miernej zime sa európske trhy s plynom a elektrinou koncom roku 2022 ustálili a ceny začali trvalo klesať. Veľkoobchodné ceny plynu z historického maxima klesli koncom roku 2022 na 130 – 140 EUR/MWh a v prvej polovici roku 2023 sa plynulo znižovali až na úroveň 30 – 40 EUR/MWh v auguste 2023. Podobne ako v prípade poklesu cien plynu aj ceny elektriny plynulo klesali z rekordných úrovní, a to vďaka zníženému dopytu, vyššiemu objemu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a obnove zásob vodnej energie. Ceny elektriny na veľkoobchodnom trhu v prvom augustovom týždni 2023 klesli na 74 EUR/MWh.

Napriek zlepšeniu trhových princípov (keďže politické opatrenia EÚ a trhové sily uviedli ponuku a dopyt po energii do rovnováhy) a zabezpečeniu nových zdrojov dodávok plynu 16 sú ceny elektriny a plynu v priemysle naďalej vyššie ako priemer cien pred krízou 17 . Zvýšil sa aj odstup od ostatných svetových ekonomík 18 . To predstavuje príležitosť aj výzvu pre konkurencieschopnosť sektora čistej energie.

Na jednej strane vysoké ceny energie zvyšujú konkurencieschopnosť riešení čistej energie v porovnaní s možnosťami založenými na fosílnych palivách a podnecujú vyššiu mieru prijímania. Vysoké ceny energie a nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska voči Ukrajine viedli k významnému nárastu verejných a súkromných investícií v EÚ do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. V tom je zahrnuté aj zvýšenie verejných finančných prostriedkov na energetickú infraštruktúru, predovšetkým prostredníctvom príspevku Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v prospech plánu REPowerEU 19 .

Vysoké ceny palív a emisií oxidu uhličitého viedli k poklesu podielu výroby elektriny z fosílnych palív na energetickom mixe EÚ (z 34 % v roku 2021 na 32 % v roku 2023), pričom podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa zvýšil z 37 % v roku 2021 na 42 % v roku 2023. Politické opatrenia EÚ zohrali významnú úlohu pri zrýchlení tempa zavádzania technológií čistej energie: v roku 2022 sa zvýšil inštalovaný výkon slnečnej energie o 60 % a veternej energie o 45 % a prvýkrát podiel elektriny vyrobenej z veternej a slnečnej energie prekonal podiel elektriny vyrobenej z plynu a uhlia.

Na druhej strane vysoké ceny energie v spojení s vysokými úrokovými sadzbami majú priamy aj nepriamy negatívny vplyv aj na hodnotové reťazce technológií čistej energie v EÚ. Od roku 2020 hospodárske a geopolitické otrasy značne zaťažujú dodávateľské reťazce v oblasti čistej energie a dočasne spomalili trend klesania nákladov na zavádzanie. Táto kombinácia faktorov vyvolala zvýšenie nákladov na výrobu a inštalovanie v prípade projektov v oblasti veternej energie a v menšej miere aj v oblasti slnečnej energie. Podľa odhadov odvetvia 20 sa v EÚ náklady na vybudovanie veterných parkov na mori zvýšili v roku 2023 o 40 %.

Rastúce úrokové sadzby mali takisto negatívny vplyv na financovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, keďže počiatočné kapitálové náklady tvoria väčšinu nákladov na projekt. Tento problém je obzvlášť naliehavý v prípade veternej energie na mori z dôvodu potrebných vysokých počiatočných investícií. Zvýšenie úrokových sadzieb o 3,2 % má podľa odhadov za následok nárast nákladov projektov na mori o 25 % 21 . V dôsledku toho neboli prijaté žiadne nové konečné rozhodnutia o investíciách do veterných parkov na mori. Objednávky na nové veterné turbíny v Európe klesli v roku 2022 o 47 % v porovnaní s rokom 2021 22 . Tento trend sa však v roku 2023 zmenil. V prvých šiestich mesiacoch roku 2023 sa získalo takmer 9,3 miliardy EUR na výstavbu štyroch veterných parkov v EÚ s kapacitou výroby na úrovni 2,7 GW.

Dodávky surovín a vývoj ich cien predstavujú ďalšiu výzvu pre konkurencieschopnosť sektora čistej energie, keďže ovplyvňujú náklady na technológie čistej energie. V období od roku 2021 do začiatku roka 2022 vzrástla cena niekoľkých kritických surovín (najmä lítia a niklu) a prudko sa zvýšila volatilita cien 23 . Hoci sa ceny začali upokojovať v druhej polovici roku 2022 a na začiatku roku 2023, ostali nad historickým priemerom.

Ceny uhličitanu lítneho sa celý rok 2022 takisto zvyšovali, v období od januára 2022 do januára 2023 sa takmer zdvojnásobili. Na začiatku roku 2023 boli ceny lítia šesťkrát vyššie ako ich priemer v období 2015 – 2020. Od januára do marca 2023 ceny lítia klesli o 20 % a vrátili sa na svoju úroveň z konca roka 2022. Ceny kobaltu po dosiahnutí maximálnej úrovne 80 000 USD (72 600 EUR 24 ) za tonu v marci 2022 vzápätí trvale klesali a ostali na úrovni približne 50 000 USD (47 485 EUR 25 ) za tonu počas zvyšku roka. V roku 2023 sa očakáva, že ceny kobaltu ostanú nízke z dôvodu nadmernej ponuky. Lítium a kobalt sú kľúčové komponenty batérií a sú zásadné pre prechod na čistú energiu.

Vysoké ceny energie a surovín mali vplyv na desaťročie trvajúci trend znižovania nákladov na technológiu čistej energie z dôvodu inovácií a úspor z rozsahu 26 . Napríklad cena veterných turbín a slnečných fotovoltických modulov sa medzi rokmi 2020 a 2022 zvýšila. V roku 2023 však ceny opäť začali klesať. Napriek tejto dynamike cien sú ceny všetkých technológií čistej energie dnes stále výrazne nižšie, než boli pred desiatimi rokmi. Hoci vysoké ceny energie a surovín majú vplyv na sektor čistej energie, energia vyrobená technológiami čistej energie v EÚ zostáva vysoko nákladovo konkurencieschopná 27 .

Na obrázku 1 sa nachádza stručné zhrnutie výpočtov vyrovnaných nákladov na výrobu elektrickej energie za rok 2022 pre celý rad reprezentatívnych podmienok 28 v celej EÚ. Z výsledkov vyplýva, že v roku 2022 technologické parky s nízkymi variabilnými nákladmi (vrátane variabilných prevádzkových nákladov a nákladov na palivo), ako je výroba energie z obnoviteľných zdrojov, mali nižšie vyrovnané náklady ako technológie výroby s vysokými variabilnými nákladmi, ako je výroba z fosílnych palív.

Obrázok 1: Prehľad vyrovnaných nákladov na výrobu elektrickej energie v roku 2022 podľa technologického parku. (Svetlomodré pruhy znázorňujú rozpätie v celej EÚ a neprerušované modré čiary označujú medián) 29 .

 
Zdroj: Modelová simulácia METIS Spoločného výskumného centra, 2023 30

2.2.Od zdrojov k montáži: posilnenie postavenia EÚ ako priemyslovej veľmoci

Súčasný geopolitický kontext má vplyv aj na globálne konkurenčné prostredie v oblasti čistej energie, keďže vyvolal novú politickú dynamiku a trendy na trhu.

Sektor emisne neutrálnych technológií globálne rýchlo rastie. Globálny trh s kľúčovými hromadne vyrábanými emisne neutrálnymi technológiami sa má do roku 2030 strojnásobiť, pričom bude mať ročnú hodnotu približne 600 miliárd EUR 31 . Zvýšený dopyt sa spája s vyšším dopytom po zdrojoch a surovinách. Z odhadov vyplýva, že svetový dopyt po určitých surovinách, ktoré sú kľúčom v hodnotovom reťazci technológií čistej energie, sa v nasledujúcich desaťročiach podstatne zvýši. Svetový dopyt po terbiu, gáliu alebo lítiu 32 v roku 2050 má byť podľa prognóz približne 100 % súčasnej ponuky, dokonca aj v scenári s nízkym dopytom 33 . V týchto prognózach sa zdôrazňujú riziká, ktoré by mohli vzniknúť hospodárstvam, ktoré sú značne závislé od dodávok týchto kritických surovín.

EÚ je čoraz viac závislá od dovozu z tretích krajín, a to od surovín po kľúčové polotovarové komponenty a konečné technológie čistej energie. Situácia sa mení v závislosti od technológií, EÚ je však pri väčšine technológií závislá od Číny aspoň v jednej fáze hodnotového reťazca. Čína zohráva hlavnú úlohu v dodávkach kritických surovín, sektore, v ktorom je EÚ vážne závislá od dovozu z niekoľkých krajín. Napríklad EÚ dostáva 98 % dodávok vzácnych zemín a 97 % horčíka z Číny 34 , približne 80 % lítia z Čile a viac než 60 % kobaltu z Konžskej demokratickej republiky 35 . Pokiaľ ide o výrobu technológií čistej energie, Čína má takisto dominantné postavenie, pokiaľ ide o rôzne technológie. Vyše 60 % celosvetovej výrobnej kapacity kľúčových segmentov hodnotových reťazcov batérií a slnečnej fotovoltiky sa nachádza v Číne. V Číne je aj vyše 90 % svetovej výroby doštičiek a ingotov potrebných v slnečnej fotovoltike 36 .

V prípade výroby veterných turbín sa podiel Číny na celosvetovej výrobe zvýšil z 23 % v roku 2017 na 50 % v roku 2022 37 . V tom istom časovom rámci sa podiel EÚ znížil z 58 % v roku 2017 na 30 % 38 ,  39 . Pokiaľ ide o čipy, kľúčový komponent pri výrobe technológií čistej energie, v aktualizovanej priemyselnej stratégii EÚ z roku 2021 40 Komisia potvrdila, že EÚ je silne závislá od USA, pokiaľ ide o všeobecné nástroje na navrhovanie, a od Ázie v prípade výroby vyspelých čipov.

V prípade polovodičov spoločnosť Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC) v roku 2022 predstavovala 92 % výroby najpokročilejších polovodičov na svete, a tým je Taiwan zodpovedný približne za polovicu svetovej výroby polovodičov 41 . EÚ má významný podiel na svetovej výrobe digitálnych komponentov, vyrába však len 9 % polovodičov a mikroprocesorov 42 .

Narušenie svetových dodávateľských reťazcov vyvolané pandémiou COVID-19 a zhoršené nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine ukázalo, že je kľúčové zvýšiť kapacitu a konkurencieschopnosť EÚ vyrábať technológie a komponenty potrebné na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Aj navrhovanie nových materiálov s vlastnosťami, ktoré optimalizujú výkon emisne neutrálnych technológií, by malo priemyslu odomknúť nové možnosti 43 .

Pri pohľade na veľké ekonomiky, cieľom zákona USA o znížení inflácie (ďalej len „IRA“) 44 z roku 2022 je podnietiť investície do domácej výrobnej kapacity poskytnutím odhadom 400 miliárd USD (380 miliárd EUR 45 ) z federálnych prostriedkov na čistú energiu, prevažne prostredníctvom subvencií a daňových stimulov. USA v roku 2021 takisto prijali dohodu dvoch strán o infraštruktúre (zákon o investíciách do infraštruktúry a pracovných miestach) zahŕňajúcu 1,5 miliardy USD (1,27 miliardy EUR 46 ) na podporu elektrolýzy vodíka a 8 miliárd USD (6,7 miliardy EUR) na financovanie širokého programu regionálnych centier výroby čistého vodíka. Tieto centrá vytvoria siete spoločne umiestnených ekosystémov na výrobu, distribúciu, uskladnenie a konečné použitie čistého vodíka. USA takisto vydala národnú stratégiu a plán USA v oblasti čistého vodíka. Naposledy v júli 2023 USA vydali výkonné nariadenie Invent it here, make it here (Vymyslieť u nás, vyrobiť u nás), v ktorom sa uvádza, že federálne agentúry musia uprednostňovať domácu výrobu pri uvádzaní inovačných technológií financovaných z prostriedkov USA na trh.

Cieľom politickej iniciatívy v oblasti technológií na obdobie desať rokov Made in China 2025 47 uverejnenej v roku 2015 je modernizovať priemyselnú kapacitu Číny vrátane nahradenia jej závislosti od dovozu zahraničných technológií domácimi inováciami. V júli 2023 Čína oznámila obmedzenia vývozu surovín používaných pri výrobe širokého okruhu technických aplikácií vrátane polovodičov a ďalších vyspelých technológií (vývoz gália a germánia).

Začiatkom roku 2023 Japonsko predstavilo japonský základný plán pre Gx: politika zelenej transformácie 48 .. Ide o stratégiu dekarbonizácie na desať rokov v hodnote 150 biliónov JPY (0,95 bilióna EUR 49 ) na vývoj inovačných technológií a dosiahnutie zníženia emisií CO2 nad rámec nuly do roku 2050.

V tom istom období India vyčlenila 350 miliárd INR 50 (4 miliardy EUR 51 ) na investície do národnej energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie (so zameraním na slnečnú energiu a výrobu čistého vodíka) s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2070.

Okrem zvýšenia obehového využívania materiálov a diverzifikácie dodávok sa EÚ usiluje o masívne rozšírenie výroby technológií čistej energie a zrýchlenie ich zavádzania. EÚ tým dostane podporu, aby zaistila vedúce postavenie svojho priemyslu v rýchlo rastúcich odvetviach a aby prešla od čistého dovozu emisne neutrálnych technológií k silnej domácej výrobnej základni.

Komisia svoje plány týkajúce sa tohto účelu opísala v Priemyselnom pláne Zelenej dohody. Cieľom plánu je posilniť konkurencieschopnosť čistej energie v EÚ zjednodušením regulačného rámca, zrýchlením prístupu k financovaniu, podporou zručností a obchodu. Na tento plán nadviazala vydaním aktu o emisne neutrálnom priemysle a aktu o kritických surovinách. Cieľom navrhovaného aktu o emisne neutrálnom priemysle je prekonanie prekážok rozširovania výroby emisne neutrálnych technológií. Zabezpečil by sa ním regulačný rámec, ktorým sa zjednodušuje a zrýchľuje vydávanie povolení, zvyšuje prístup emisne neutrálnych technológií na trh a podporuje spektrum nástrojov. Navrhovaný akt o kritických surovinách by EÚ umožnil popri iných strategických sektoroch posilniť energetický sektor zaistením prístupu ku kritickým surovinám potrebným pre technológie obnoviteľných zdrojov energie a čistej energie. Akt je zameraný aj na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov na vybudovanie odolnosti a pripravenosti v časoch krízy a na posilnenie obehového hospodárstva.

Vo februári 2022 Komisia predložila aj návrh európskeho aktu o čipoch 52 , ktorého cieľom je riešenie nedostatku polovodičov a posilnenie vedúceho postavenia Európy v oblasti technológií. Akt, ktorý nadobudol účinnosť 21. septembra 2023, zmobilizuje viac než 43 miliárd EUR vo forme verejných a súkromných investícií a obsahuje opatrenia, ktoré EÚ spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi EÚ pripravia na akékoľvek budúce narušenia dodávateľského reťazca, umožnia ich predvídať a rýchlo na ne reagovať. Cieľom je do roku 2030 zdvojnásobiť podiel EÚ na svetovej výrobe čipov na 20 %.

V nadväznosti na plán REPowerEU a Priemyselný plán Zelenej dohody Komisia zjednodušila svoje pravidlá štátnej pomoci a umožnila členským štátom poskytovať štátnu pomoc na uľahčenie rýchleho zavádzania projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov a na vykonávanie opatrení na dekarbonizáciu priemyslu s cieľom dosiahnuť emisne neutrálne hospodárstvo. Prostredníctvom dočasného krízového a transformačného rámca 53 prijatého v marci 2023 sa povoľuje pomoc na všetky obnoviteľné technológie a na skladovanie čistého vodíka a biopalív a odstraňuje sa ním potreba otvorených postupov obstarávania pre menej vyspelé technológie. Týmto rámcom sa takisto rozširujú možnosti poskytnutia pomoci na dekarbonizáciu priemyselných výrobných procesov prostredníctvom elektrifikácie a/alebo používaním čistého vodíka a vodíka vyrábaného pomocou elektriny. Prostredníctvom dočasného krízového a transformačného rámca sa povoľujú aj schémy podpory investícií v prípade výroby strategických emisne neutrálnych technológií vrátane možnosti poskytnutia vyššej pomoci, ktorá by zodpovedala pomoci, ktorú na podobné projekty dostali konkurenti so sídlom mimo EÚ. Toto opatrenie bolo ďalej doplnené prijatím revidovaného všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách 54 v júni 2023.

Vďaka týmto návrhom EÚ zosilňuje opatrenia na prilákanie ďalšieho kapitálu do EÚ na účely investícií do technológií čistej energie a na ich výrobu. Na posilnenie týchto iniciatív EÚ poskytuje podporu z niekoľkých fondov a nástrojov. Napríklad v máji 2023 Komisia predložila hlavnú iniciatívu na podporu Priemyselného plánu Zelenej dohody na rok 2024 v rámci Nástroja technickej podpory 55 , ktorej cieľom je pomôcť členským štátom vykonať Priemyselný plán Zelenej dohody.

Komisia v júni 2023 ako dodatočnú podporu investícií do kritických technológií a technológií čistej energie a ako posilnenie týchto investícií navrhla Platformu strategických technológií pre Európu (STEP) 56 . Platforma poskytuje finančné prostriedky z Inovačného fondu EÚ, kľúčového investičného nástroja na podporu výroby technológií čistej energie. Z výsledkov tretej výzvy na predkladanie návrhov veľkých projektov 57 už vyplýva, že projekty, ktoré boli vopred vybrané na grantové financovanie v rámci tejto výzvy Inovačného fondu, spoločne s projektmi, ktorým bol udelený grant v minulosti, pokrývajú 17 % cieľov aktu o emisne neutrálnom priemysle na rok 2030 v oblasti výroby slnečnej energie, 11 % cieľov v oblasti výroby elektrolyzérov a 7 % cieľov v oblasti výroby batérií, ak by sa všetky projekty uskutočnili. Okrem toho Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti popri ďalších investíciách podporí aj výstavbu výrobných závodov na elektrolyzéry, slnečné fotovoltické panely a batérie.

EÚ nezačína od začiatku, keďže už prebieha niekoľko projektov v rámci viacerých technológií. V posledných mesiacoch EÚ dosiahla významný vývoj na trhu z hľadiska oznámení nových projektov a investícií v oblasti výroby kľúčových emisne neutrálnych technológií v EÚ. Medzi tieto technológie patrí slnečná fotovoltika, veterná energia, batérie, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry a palivové články. Plány realizácie projektov sa takisto naďalej vyvíjajú. V prípade týchto hodnotových reťazcov kľúčových emisne neutrálnych technológií sa do augusta 2023 naplánovalo vyše 100 projektov na postavenie alebo rozšírenie existujúcich výrobných kapacít 58 . Neustále silné výsledky Inovačného fondu, a to aj v rámci najnovších výziev na predkladanie návrhov veľkých projektov s nadmerným počtom uchádzačov, poukazujú na existenciu bohatého plánu realizácie inovačných a konkurencieschopných európskych projektov.

V hodnotovom reťazci batérií došlo v roku 2022 k zvýšeniu počtu oznámených gigatovární na výrobu lítiovo-iónových akumulátorov z 26 na 30. V hodnotovom reťazci slnečnej fotovoltiky niekoľko existujúcich výrobných zariadení aj napriek veľkým výzvam, ktorým čelí výrobný priemysel, uvažovalo o rozšírení na gigatovárne a v poslednej výzve si zabezpečilo financovanie z Inovačného fondu, pričom bolo oznámených niekoľko nových gigantických výrobných projektov. V odvetví veternej energie sa zvažuje niekoľko projektov týkajúcich sa nových zariadení, rozšírenia existujúcich zariadení a vytvorenia novej prístavnej infraštruktúry. Treba poznamenať, že je možné, že sa napokon nerealizujú všetky oznámené investície.

Len v roku 2022 sa s odvetvím ťažkého priemyslu v EÚ uzavreli zmluvy o nákupe elektriny v objeme takmer 800 MW (4,5 GW, ak sa zohľadnia všetky odvetvia) bez verejnej podpory. Celkové investície v prípade tepelných čerpadiel určené na vybudovanie nových výrobných kapacít v celom hodnotovom reťazci, ktoré boli oznámené v posledných piatich mesiacoch a ktoré sa majú vynaložiť v nasledujúcich troch rokoch, dosiahli spolu takmer 5 miliárd EUR.

Pokiaľ ide o elektrolyzéry, žiadna spoločnosť v EÚ zatiaľ nevyrába elektrolyzéry s výkonom v rádoch GW a príslušná technológia sa ešte len vyvíja. V Európe sa objavilo niekoľko výrobných závodov, a to aj vďaka podporným opatreniam štátnej pomoci v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, a niekoľko spoločností oznámilo plány na veľké rozšírenie svojich výrobných kapacít v Európe.

Vyšší dopyt po technológiách čistej energie spoločne s rýchlo sa meniacou geopolitickou situáciou poukázali na strategický rozmer hodnotových reťazcov technológií čistej energie. Vzhľadom na závislosť EÚ od tretích krajín je kľúčové, aby posilnila konkurencieschopnosť svojho sektora čistej energie zvýšením domácej výrobnej kapacity, diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a posilnením opatrení v oblasti obehovosti. Opierajúc sa o už prebiehajúce projekty EÚ navrhla komplexný súbor iniciatív a nástrojov na rozvoj a posilnenie hodnotových reťazcov technológií čistej energie v EÚ. Dosiahnutie tohto cieľa poslúži na zvýšenie strategickej autonómie EÚ a zároveň podporí premenu Európy na uhlíkovo neutrálny kontinent. Toto si vyžiada koordinovaný postup z rôznych uhlov. Napríklad je zásadné zabezpečiť, aby mal sektor prístup k dostatočnému počtu kvalifikovaných pracovníkov.

2.3.Ľudský kapitál a zručnosti: prekonanie medzier a nedostatkov v oblasti zručností s cieľom vyhnúť sa úzkym miestam 

Z najnovších údajov o zamestnanosti a zručnostiach na celom svete vyplýva, že napriek pozitívnym trendom v zamestnanosti medzery a nedostatky v oblasti zručností zaznamenané po roku 2021 môžu obmedzovať rast v sektore čistej energie.

V EÚ dosiahla zamestnanosť v sektore energie z obnoviteľných zdrojov 1,5 milióna osôb v roku 2021, čo znamená zvýšenie o 12 % v porovnaní s rokom 2020 59 , čím so značným náskokom prekonala rast zamestnanosti v celkovom hospodárstve (0,6 %). Zároveň to predstavuje význačný nárast po stagnácii v oblasti zamestnanosti medzi rokmi 2015 až 2020.

Zaznamenaný rast zamestnanosti v sektore energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ v roku 2021 bol spôsobený najmä odvetvím tepelných čerpadiel a tuhých biopalív. Odvetvie tepelných čerpadiel bolo od roku 2020 najväčším zamestnávateľom (26 % pracovných miest v roku 2021) a za ním nasledovalo odvetvie tuhých biopalív 60 . V roku 2021 sa počet pracovných miest v odvetví slnečnej fotovoltiky zvýšil o 35 % v porovnaní s hodnotami v roku 2020 a stalo sa tretím najväčším odvetvím, pričom predbehlo odvetvie veternej energie.

Tento pozitívny trend bude podľa očakávaní pokračovať, keďže ho podporujú politické priority EÚ v oblasti zavádzania a výroby čistej energie. Na splnenie cieľov plánu REPowerEU na rok 2030 budú potrební ďalší pracovníci na zavádzanie technológií čistej energie, pričom len veterná a slnečná energia by mohli viesť k vzniku 100 000 dodatočných pracovných miest v EÚ 61 . Pokiaľ ide o všetky sektory energie z obnoviteľných zdrojov, dosiahnutie cieľov plánu REPowerEU si vyžiada vytvorenie vyše 3,5 milióna pracovných miest do roku 2030 62 . Pokiaľ ide o výrobu, v scenároch aktu o emisne neutrálnom priemysle sa odhaduje vznik 198 000 až 468 000 nových pracovných miest a potreba investícií vo výške 1,7 miliardy EUR až 4,1 miliardy EUR na získanie nových zručností, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností 63 . A napokon, odhaduje sa, že tri až štyri milióny pracovníkov v stavebníctve v EÚ bude potrebovať zabezpečiť rozvoj svojich zručností súvisiacich s energetickou efektívnosťou v stavebníctve 64 .

Priemysel EÚ ako celok a konkrétne odvetvie výroby zariadení čistej energie však od roku 2021 zažívajú zvyšovanie nedostatku pracovných síl. Dôvodom je najmä to, že dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch rastie rýchlejšie než ich ponuka, o čom svedčí miera voľných pracovných miest, ktorá sa v rokoch 2019 až 2023 zdvojnásobila.

V treťom štvrťroku 2023 nedostatok pracovných síl vo výrobných segmentoch sektora energie z obnoviteľných zdrojov ostal na vysokej úrovni vykázanej v správe o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2022, pričom nedostatku čelí 25 % podnikov EÚ, ktoré sa zaoberajú výrobou elektrických zariadení 65 . Odvetvie energetiky je jedným z odvetví s trvalým, desať rokov trvajúcim nedostatkom pracovných síl v niektorých zamestnaniach, ako sú montéri alebo opravári elektrických zariadení, a zároveň ide o jedno z odvetví najviac postihnutých starnutím pracovných síl 66 , ktoré zhoršuje štrukturálny nedostatok pracovných síl.

Potreba zručností aj pracovných síl môžu oboje predstavovať prekážku rastu, a to najmä v sektoroch s vysokou úrovňou špecializácie 67 . Energetika a výroba patria medzi sektory s najväčšou potrebou rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností z hľadiska technických zručností a zručností potrebných pre konkrétne pracovné miesta, pričom vyše polovica pracovných síl potrebuje zvýšiť úroveň zručností 68 . Tri štvrtiny podnikov v priemysle EÚ malo už v roku 2019 ťažkosti nájsť pracovníkov so zručnosťami, ktoré tieto podniky potrebovali 69 . V roku 2023 takmer štyri z piatich malých a stredných spoločností oznámili, že je pre ne vo všeobecnosti ťažké nájsť pracovníkov so správnymi zručnosťami 70 .

Politiky v oblasti zručností, pracovné podmienky a politiky v oblasti mobility a migrácie spoločne s opatreniami na pomoc ľuďom, aby mohli vstúpiť na trh práce 71 , sú kľúčom k boju proti týmto nedostatkom. Rok 2023 bol Európskym rokom zručností. Ústrednú úlohu pri podporovaní rozvoja zručností vrátane zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zohráva rozpočet EÚ 72 . Okrem medziodvetvových politických iniciatív 73 EÚ predložila niekoľko osobitných opatrení na zrýchlenie rozvoja zručností v rámci zelenej transformácie, a to najmä v sektore čistej energie. Tieto iniciatívy zahŕňajú podporu pre rozsiahle partnerstvo v oblasti zručností pre priemyselný ekosystém energie z obnoviteľných zdrojov 74 , ktorá sa začala v marci 2023, a akt o emisne neutrálnom priemysle, ktorý obsahuje návrh na zlepšenie zručností pre emisne neutrálne technológie vytvorením špecializovaných programov odbornej prípravy na zelenú transformáciu (napr. pokiaľ ide o suroviny, technológie vodíka, tepelných čerpadiel a slnečnej energie). Komisia takisto skúma zlepšovanie zručností v rámci pripravovaného akčného plánu v oblasti tepelných čerpadiel.

Ako už bolo uvedené, aktivačné politiky môžu pomôcť pri riešení nedostatkov zručností a pracovných síl v sektore, a to aj pri riešení nedostatočného zastúpenia žien. Rodová nerovnováha v pracovnej sile v energetickom sektore EÚ je značná. V odvetví dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu bolo v roku 2022 zamestnaných len 26,6 % žien, hoci tento podiel sa líši medzi jednotlivými členskými štátmi (34 % v Portugalsku, 14,5 % v Chorvátsku). Výroba slnečnej fotovoltickej energie má najvyšší podiel žien zamestnaných v sektore energie z obnoviteľných zdrojov, a to 47 %, hoci len 21 % pracovných síl v globálnom odvetví veternej energie tvoria ženy. Politiky, vrátane politík v oblasti zručností, zamerané na podporu účasti žien na týchto pracovných miestach môžu pomôcť zväčšiť zásobáreň talentov, ktorá je zásadná pre budúci rast a konkurencieschopnosť tohto odvetvia.

2.4.Od výskumu a inovácií až po trhovú realizáciu: zmapovanie úspešnej cesty pre EÚ

Výskum a inovácie sú kľúčom pre rozvoj výkonnejších a lacnejších riešení v oblasti čistej energie.

V roku 2021 boli výdavky verejného sektora na výskum a inovácie na priority energetickej únie 75 (v bežných cenách) vyššie ako pred desiatimi rokmi. Výdavky verejného sektora na výskum a inovácie na priority energetickej únie však vo vyjadrení podielu HDP ostali na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ pod úrovňou výdavkov pred rokom 2016. V iných veľkých ekonomikách bol takisto zaznamenaný rovnaký trend ( Figure 2 ).

Viac ako polovica členských štátov EÚ, ktoré poskytli údaje 76 , zvýšila v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 svoje verejné investície do výskumu a inovácií na priority energetickej únie EÚ, pričom sa doteraz vykázalo viac ako 5,4 miliardy EUR 77 .

Od roku 2020 program Horizont 2020 a jeho následnícky program Horizont Európa pridávajú vyše 2 miliardy EUR ročne na financovanie národných programov členských štátov, čím poskytujú významnú podporu pre investície do výskumu a inovácií. Hoci je úroveň vnútroštátneho financovania v porovnaní s veľkými ekonomikami nízka, pri započítaní finančných prostriedkov EÚ sa v roku 2021 EÚ umiestnila na prvom mieste poradia veľkých ekonomík, pokiaľ ide o investície verejného sektora do výskumu a inovácií na priority energetickej únie EÚ v absolútnych výdavkoch (8,2 miliardy EUR 78 , čím predbehla USA so 7,7 miliardy EUR), čo predstavuje zlepšenie v porovnaní s rokom 2020 79 . EÚ sa takisto umiestnila druhá v podiele HDP (0,056 %, pričom Japonsko vedie s 0,057 % 80 ).

Pokiaľ ide o súkromné investície do výskumu a inovácií, odhaduje sa, že sa zvýšili aj výdavky na technológie súvisiace s prioritami energetickej únie v oblasti výskumu a inovácií za rok 2020 vo všetkých veľkých ekonomikách. V súlade so zisteniami správy o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2022 81 súkromný sektor v EÚ v roku 2020 naďalej investoval porovnateľné sumy (v absolútnom vyjadrení) ako súkromný sektor v USA a Japonsku a tieto investície tvorili približne 80 % všetkých finančných prostriedkov na výskum a inovácie. Pokiaľ ide o súkromné investície do výskumu a inovácií ako podiel HDP, ich výška stále kladie EÚ pred USA, ale za veľké ázijské ekonomiky ( Figure 2 ).

Obrázok 2: Investície verejného a súkromného sektora do výskumu a inovácií v hlavných ekonomikách ako podiel na HDP 82 .

Zdroj 1: JRC na základe údajov IEA 83 , MI 84 a vlastnej činnosti 85 .

Od roku 2014 sa počet patentových prihlášok EÚ týkajúcich sa priorít energetickej únie v oblasti výskumu a inovácií zvyšuje v priemere o 5 % za rok 86 . Hoci v trendoch v oblasti patentov existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi aj v prípade konkrétnych technológií, celkovo si EÚ udržiava pevnú pozíciu, pokiaľ ide o medzinárodne chránené patenty. Vo všeobecnosti sa medzi rokmi 2014 a 2020 EÚ umiestnila na druhom mieste za Japonskom, pokiaľ ide o medzinárodné patentové prihlášky, a viedla v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (29 %) a energetickej efektívnosti (24 %), pričom si mierne pohoršila v súvislosti s inteligentnými systémami (17 % a štvrté miesto spomedzi veľkých ekonomík).

Ako sa zdôraznilo v správe o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2022 a v usmerneniach pre členské štáty k aktualizácii národných energetických a klimatických plánov na roky 2021 – 2030 87 , naplánovanie úspešného smerovania výskumu a inovácií si vyžaduje dostatočný počet expertov a podnikateľov a podporu prostredníctvom koordinovaného využívania programov EÚ, ako aj programov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vyžaduje si aj jasné národné ciele a zámery do roku 2030 a do roku 2050 v oblasti výskumu a inovácií, väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a nepretržité monitorovanie vnútroštátnych výskumných a inovačných činností. Spoločné a koordinované úsilie členských štátov, najmä prostredníctvom revidovaného Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (SET plán), a národné energetické a klimatické plány 88 takisto predstavujú jedinečnú príležitosť na prehĺbenie dialógu o výskume a inováciách v oblasti čistej energie a konkurencieschopnosti medzi EÚ a jej členskými štátmi.

A napokon je kľúčové udržať zrýchlenie prenosu inovácií EÚ v oblasti čistej energie na trh. Tento cieľ sa stanovuje v novom európskom inovačnom programe s podporou zdrojov financovania EÚ, ako je InvestEU, Európska rada pre inovácie, program LIFE a Inovačný fond. Členské štáty sa takisto vyzývajú na podporu experimentovania podľa posledných usmernení 89 o experimentálnych regulačných prostrediach, testovacích zariadeniach a živých laboratóriách. Na prilákanie súkromného kapitálu sú takisto potrebné ďalšie opatrenia.

2.5.Prostredie rizikového kapitálu: prilákanie kapitálu do EÚ 90  

Inovačná politika EÚ sa v priebehu rokov rozširovala a zároveň s ňou sa menilo aj inštitucionálne prostredie. Cieľom je zmenšiť nedostatok kapitálu v EÚ a zmierniť fragmentáciu trhov rizikového kapitálu a inovačných ekosystémov. To zahŕňa doplnkové iniciatívy na podporu kapitálových investícií a zvýšenie financovania inovačných startupov a rozširujúcich sa podnikov. Okrem iného Fond Európskej rady pre inovácie je časť rizikového kapitálu EÚ, ktorá sa zameriava na financovanie prelomových inovácií v rámci piliera III Inovatívna Európa programu Horizont Európa. Nový európsky inovačný program 91 zahŕňa dodatočné iniciatívy zrýchlenie rastu špičkových technologických startupov v EÚ. Prostredníctvom Fondu InvestEU s využitím záruk z rozpočtu EÚ sa mobilizujú investície verejného a súkromného sektora vrátane fondov, ktoré poskytujú kapitálové financovanie.

Keďže investície rizikového kapitálu stoja na čele inovácií, sú kľúčové na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a na posilnenie otvorenej strategickej autonómie EÚ v sektore čistej energie. Makroekonomické faktory, ako je rastúca inflácia a úrokové sadzby, v roku 2022 viedli k poklesu celosvetového financovania vo forme rizikového kapitálu. Celkové investície rizikového kapitálu 92 do podnikov v EÚ v roku 2022 klesli o 18 % v porovnaní s rokom 2021. Podobný trend bol v prvej polovici roku 2023 zaznamenaný v USA (−20 %), v Číne (−36 %) a na celosvetovej úrovni. 

Celosvetové investície rizikového kapitálu do technológií čistej energie dosahovali lepšie výsledky než investície v ostatných segmentoch 93 , ako sú biotechnológie alebo digitálne technológie. Celosvetový sektor čistej energie v roku 2022 prilákal rastúci podiel investícií rizikového kapitálu 94 o 4,4 % v roku 2022 na rozdiel od roku 2021, a to až na úrovni 39,5 miliardy EUR, čo predstavovalo 6,2 % všetkých investícií rizikového kapitálu. Napriek tomuto prebiehajúcemu pozitívnemu trendu pozorovanému po roku 2015 sa tento trend po raste zaznamenanom medzi rokmi 2019 a 2020 (+37 %) a rekordnom raste v roku 2021 (+109 %) spomalil.

Investície rizikového kapitálu v sektore čistej energie dosiahli v roku 2022 v EÚ 7,4 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 42 % v porovnaní s rokom 2021. Na EÚ pripadalo 19 %, teda čoraz väčší podiel celosvetových investícií rizikového kapitálu do firiem v oblasti technológií čistej energie, čím sa umiestnila na treťom mieste za USA (38 %) a Čínou (28 %) 95 . Investície rizikového kapitálu v sektore čistej energie sa takisto ukázali odolnejšie v EÚ, kde sa v roku 2022 zvýšili investície v počiatočnej a neskoršej fáze, než vo zvyšku sveta. Napriek tomu ostávajú sústredené prevažne na niekoľko technológií (najmä výroba batérií, recyklácia a elektrické vozidlá).

Celosvetové investície rizikového kapitálu do strategických emisne neutrálnych technológií v zmysle návrhu aktu o emisne neutrálnom priemysle predstavovali 20,8 miliardy EUR v roku 2022 (v porovnaní s 19,5 miliardy EUR v roku 2021). V roku 2022 sa však investície rizikového kapitálu do strategických emisne neutrálnych technológií v EÚ zvyšovali pomalšie (+2,3 % od roku 2021 do roku 2022) v porovnaní s celkovým tempom rasu v sektore čistej energie. USA predbehli EÚ, keď v roku 2022 zaznamenali zvýšenie o 41 % v porovnaní s rokom 2021, vzhľadom na prudký nárast investícií rizikového kapitálu do čistého vodíka a palivových článkov, udržateľného bioplynu/biometánu, tepelných čerpadiel a geotermálnej energie. Zahraničné investície v neskoršej fáze do týchto technologických oblastí v EÚ rástli v roku 2022 oveľa rýchlejšie ako investície v rámci EÚ a predstavovali vyše polovicu všetkého financovania podnikov v EÚ v roku 2022 (na rozdiel od celkového podielu 15 % v roku 2021). Vo všeobecnosti s výnimkou technológií batérií EÚ stále nevyužila celý svoj potenciál na prilákanie dohôd zaisťujúcich vyšší rast na rozdiel od USA a Číny ktorým sa to podarilo v strategických emisne neutrálnych technológiách.

Na podporu konkurencieschopnosti, odolnosti a vedúceho postavenia EÚ je kľúčové zabezpečiť, aby kapitál mohol do spoločností v EÚ naďalej pritekať v miere potrebnej na zrýchlenie zavádzania strategických emisne neutrálnych technológií. Hlboké a integrované kapitálové trhy a účinný rámec udržateľného financovania sú zásadné predpoklady na mobilizáciu rozsiahlych súkromných investícií určených na technológie čistej energie. V nadväznosti na akčný plán únie kapitálových trhov z roku 2020 Komisia predložila všetky plánované legislatívne návrhy. Rýchle prijatie prerokúvaných návrhov spoluzákonodarcami by pomohlo zlepšiť prístup k financovaniu, diverzifikovať zdroje financovania pre spoločnosti a riešiť štrukturálne prekážky v oblasti cezhraničných finančných služieb. Komisia pri vypracúvaní rámca udržateľného financovania naďalej reaguje na potreby používateľov a prijala súbor opatrení a iniciatív na zníženie zložitosti a zvýšenie použiteľnosti pravidiel, ako aj na podporu zainteresovaných strán pri ich vykonávaní. Podnikla aj kroky na zjednodušenie oznamovacích povinností s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre spoločnosti.

V júni 2023 Komisia navrhla vytvorenie Platformy strategických technológií pre Európu (platforma STEP) s cieľom posilniť a využiť aktuálne nástroje EÚ (najmä Fond Európskej rady pre inovácie, InvestEU a Inovačný fond) na pridelenie (napr. vyčlenením verejných finančných prostriedkov) a vyplatenie finančnej podpory pre investície do čistých technológií. Toto môže pomôcť znížiť riziko inovačných investícií, preklenúť medzeru medzi navrhovateľmi projektu a podnikovými a inštitucionálnymi investormi a napokon presmerovať ďalšie súkromné investície.

3.POSÚDENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI STRATEGICKÝCH EMISNE NEUTRÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ

V tomto oddiele sa posudzuje konkurencieschopnosť strategických emisne neutrálnych technológií uvedených v akte o emisne neutrálnom priemysle. Obsahuje prehľad o tom, ako sa technológie a trh vyvíjajú, aby sa splnili ciele Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. V navrhovanom akte o emisne neutrálnom priemysle sa určuje osem strategických emisne neutrálnych technológií na dosiahnutie cieľa balíka „Fit for 55“ do roku 2030 znížiť čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Medzi tieto technológie patria technológie slnečnej energie (slnečná fotovoltická a slnečná tepelná energia), technológie využívajúce veternú energiu na pevnine a energiu z obnoviteľných zdrojov na mori, elektrolyzéry a palivové články, batérie a technológie uskladňovania energie, udržateľný bioplyn/biometán, technológie zachytávania a ukladania uhlíka, tepelné čerpadlá a technológie využívajúce geotermálnu energiu a sieťové technológie. V navrhovanom akte o emisne neutrálnom priemysle EÚ stanovuje celkovú hlavnú referenčnú hodnotu pre každú z týchto strategických emisne neutrálnych technológií s cieľom zabezpečiť, aby sa výrobná kapacita EÚ, pokiaľ ide o strategické emisne neutrálne technológie, do roku 2030 priblížila aspoň k 40 % ročných potrieb EÚ v oblasti zavádzania alebo aby dosiahla túto hodnotu.

Analýza založená na dôkazoch, z ktorej vychádza analýza v tomto oddiele, bola vykonaná v rámci interného útvaru Komisie pre monitorovanie technológií čistej energie (CETO) 96 .

3.1.Slnečná fotovoltika 

Slnečné fotovoltické zariadenia sú najrýchlejšie rastúcou technológiou výroby elektriny. Táto technológia poskytuje lacnejšiu elektrinu ako elektrárne spaľujúce fosílne palivá vo väčšine krajín. Vo všetkých scenároch zohráva ústrednú úlohu pri dosiahnutí klimaticky neutrálneho energetického systému 97 . Slnečné fotovoltické zariadenia v EÚ v roku 2022 vyrobili už 7 % výroby elektriny z celkového kumulatívneho inštalovaného výkonu 212 GWp 98 . Cieľom stratégie EÚ v oblasti slnečnej energie 99 je dosiahnuť do roku 2030 inštalovaný výkon 600 GWac (720 GWp), čo predstavuje štvornásobné zvýšenie úrovní z roku 2021. Hodnotovému reťazcu fotovoltiky dominujú ázijské krajiny, najmä Čína. Európska aliancia priemyslu v oblasti slnečnej fotovoltiky, ktorá bola založená 9. decembra 2022, sa však zameriava na rozšírenie výrobnej kapacity EÚ, aby do roku 2025 dosiahla aspoň 30 GWp v celom dodávateľskom reťazci. Existuje však tvrdá medzinárodná konkurencia na prilákanie investícií do výroby.

Fotovoltické zariadenia v značnej miere závisia od technológie doštičiek z kryštalického kremíka, ktoré naďalej zlepšujú energetickú účinnosť premeny energie a znižujú spotrebu materiálov. V roku 2022 komerčne dostupné moduly ponúkali priemernú účinnosť premeny 21,1 % a najviac 24,7 % 100 . Inovatívne materiály, ako sú perovskity, ponúkajú priestor pre ďalšie zisky v energetickej účinnosti premeny energie: perovskitovo/kremíkové zariadenie stanovilo nový rekord v účinnosti premeny 33,7 % v máji 2023 101 . Pilotné linky týchto kombinácií sú vo vývoji, a to aj v EÚ, komerčné výrobky však ešte nie sú k dispozícii.

V roku 2022 spoločnosti EÚ aktívne pôsobili v oblasti výroby kremíka, ingotov/doštičiek, článkov, modulov a invertorov a ponuky komerčných výrobkov. Výroba invertorov ostáva zďaleka najväčším segmentom výroby slnečných technológií v EÚ s výrobnou kapacitou, ktorá dosiahla výkon takmer 70 GW, približne o 5 GW viac ako v roku 2021. V EÚ sídli aj významný výrobca polykryštalického kremíka, ktorý vyváža prevažne do Číny. Menovitá výrobná kapacita modulov v EÚ dosiahla na začiatku roku 2023 výkon 8,28 GWp za rok, kapacita článkov 0,86 GWp za rok a kapacita ingotov a doštičiek 1,4 GWp za rok 102 . Výrobcovia EÚ podľa odhadov v roku 2022 zostavili moduly s výkonom približne 4 GW, prevažne z dovezených článkov. To predstavuje 10 % podielu na trhu EÚ 103 .

Čínske spoločnosti v roku 2022 zabezpečovali najmenej tri štvrtiny celosvetovej kapacity na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca fotovoltiky 104 a boli hlavnými vývozcami doštičiek, článkov a modulov 105 . Navyše čínske spoločnosti vyrábajú viac ako 80 % polykryštalického kremíka na svete, materiálu, ktorý sa používa pri výrobe doštičiek. Len samotný čínsky región Sin-ťiang dodáva približne 35 % svetového polykryštalického kremíka (hoci ide o pokles zo 45 % v roku 2020), spája sa však s vážnymi obavami v súvislosti s používaním nútenej práce 106 .

Ceny slnečnej fotovoltiky boli v roku 2022 vo všeobecnosti stabilné, pričom hlavné moduly sa predávali za 0,35 EUR/W. Ceny však v druhej polovici roku 2023 začali klesať z dôvodu intenzívnej konkurencie a nadmernej ponuky komponentov v celom hodnotovom reťazci. Ceny v septembri 2023 dosiahli rekordne nízku úroveň takmer 0,22 EUR/W špičkového zaťaženia 107 , v dôsledku čoho je pre výrobcov z EÚ ťažšie vyrábať so ziskom.

Trh s fotovoltikou v roku 2022 ďalej významne rástol, pričom celosvetový inštalovaný výkon dosiahol 1 185 GWp (medziročný rast 230 GWp). Čína bola jednotným najväčším trhom s kapacitou približne 90 GWp. Tento rok bol v prípade EÚ rekordný s inštalovaným výkonom 41 GWp (18 % podiel). Najvyšší rast dosiahlo Španielsko (8,1 GWp), Nemecko (7,5 GWp), Poľsko (4,9 GWp) a Holandsko (3,9 GWp) 108 . Obzvlášť silný bol rezidenčný segment, ktorého podiel bol vyše 50 %. Vysoké ceny elektriny zvýšili konkurencieschopnosť elektriny vyrobenej slnečnou fotovoltikou (ktorá má na veľkokapacitnej úrovni najnižšie vyrovnané náklady zo všetkých technológií takmer na všetkých trhoch 109 ).

Keďže slnečná fotovoltika má na celom svete ďalej rýchlo rásť, za posledných 12 mesiacov boli prijaté politické iniciatívy v rôznych geografických oblastiach (napr. v USA, Indii a EÚ), ktorých cieľom je vytvorenie väčšieho objemu miestnej výroby slnečných fotovoltických systémov a komponentov. V tejto oblasti by EÚ mala využiť svoje postavenie jedného z najväčších trhov s fotovoltickými systémami, svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja a spoločnosti, ktorá priznáva vysokú hodnotu minimalizácii vplyvu na životné prostredie, ochrane biodiverzity a etickým dodávateľským reťazcom.

Výrobcovia z EÚ však stále čelia vyšším nákladom v porovnaní s ich konkurentmi 110 . Túto situáciu môžu zmierniť opatrenia, ako sú opatrenia navrhnuté v akte o emisne neutrálnom priemysle, pláne REPowerEU alebo v rámci reformy koncepcie trhu s elektrinou s cieľom znížiť náklady na energiu a financovanie alebo zrýchliť postupy vydávania povolení pre výrobné zariadenia. To si takisto vyžiada zvýšenie rozsahu výrobných zariadení a zameranie na inovačné, efektívne a nízkouhlíkové výrobky a pokročilé a udržateľnejšie výrobné procesy. Pokiaľ ide o význam minimalizácie environmentálneho vplyvu sektora, navrhované právne predpisy v oblasti ekodizajnu a energetického označovania týkajúce sa fotovoltických panelov a invertorov môžu byť dôležitými činiteľmi. Bezprostrednou obavou je súčasná nadmerná kapacita celosvetovej výroby 111 . Hoci sa vďaka nej ceny na miestnych trhoch držia na nízkej úrovni (aspoň v EÚ), ide o faktor, ktorý bráni úplnému využitiu súčasnej kapacity.

Pre rozvoj trhu EÚ je nevyhnutné pokračovať v opatreniach na zlepšenie postupov vydávania povolení a na dosiahnutie prijatia verejnosťou. Trh s rezidenčnou fotovoltikou má značný priestor pre ďalší rast, ktorý však bude závisieť od toho, že náklady na batériové systémy budú ďalej klesať. Špecializované uplatnenia, ako sú rôzne formy integrovaných fotovoltických zariadení a iné inovatívne možnosti použitia majú takisto priestor pre veľký rast trhu, predovšetkým v prípade výrobcov z EÚ.

3.2.Slnečná tepelná energia 

Slnečná tepelná energia 112 má potenciál významne prispieť k dekarbonizácii energetického systému, ako sa uznáva v stratégii EÚ v oblasti slnečnej energie. Slnečné tepelné technológie využívajú len málo kritických surovín alebo žiadne kritické suroviny a môžu mať vysokú mieru recyklácie 113 .

Nová generácia elektrární využívajúcich vysoko koncentrovanú slnečnú energiu v prevádzke, ktoré na prenos tepla zvyčajne používajú tavené soli a ktoré môžu uskladniť teplo najmenej na osem hodín, prispieva k budovaniu dôvery v tieto typy systémov, ktoré pomáhajú zvyšovať spoľahlivosť elektrickej siete s nákladovo konkurencieschopnou elektrinou. EÚ tradične viedla v oblasti tejto technológie, čelí však silnej konkurencii zo strany Číny, ktorá napríklad v roku 2020 bola na prvom mieste v prípade patentov s vysokou hodnotou. Podniky z EÚ sa naďalej zapájajú do medzinárodných projektov v Spojených arabských emirátoch a Južnej Afrike a do viacerých prebiehajúcich verejných súťaží. Aj v tejto oblasti čínske spoločnosti preberajú vedúcu úlohu na základe odborných znalostí získaných pri výstavbe systémov s výkonom viac ako 1 GW na ich domácom trhu. Z celosvetového hľadiska sú v prevádzke elektrárne využívajúce koncentrovanú slnečnú energiu s výkonom 6,4 GW. Z 2,4 GW výkonu v EÚ takmer všetok výkon zabezpečuje Španielsko. Nové elektrárne sa budujú v Spojených arabských emirátoch, Číne a Južnej Afrike, pričom do roku 2025 môžu pridať výkon 1,8 GW. V EÚ po roku 2014 neboli do prevádzky uvedené žiadne nové elektrárne, ale Španielsko má plány vybudovať do roku 2030 ďalšie zariadenia s výkonom aspoň 2 GW 114 .

Technológia vykurovania a chladenia solárnou energiou ponúka celý rad možností pre budovy, siete diaľkového vykurovania a priemyselné procesy. Súčasné vyrovnané náklady na vykurovanie/chladenie (20 až 110 EUR/MWh v Európe 115 ) dokážu konkurovať plynovému vykurovaniu, a to najmä v oblastiach s dobrými zdrojmi slnečnej energie. Celkový trhový podiel EÚ je stále malý na úrovni 0,678 TWh (0,1 %) v porovnaní s celkovým odvodeným dopytom po teple na úrovni 651 TWh v roku 2021 116 . Odvetvie glazovaných kolektorov v EÚ podľa nahlásených správ v roku 2022 vzrástlo o 10 %, čo je povzbudivá rýchlosť, hoci je nižšia ako rýchlosť potrebná na strojnásobenie kapacity od roku 2021 do roku 2030, ako sa navrhuje v stratégii v oblasti slnečnej energie. Solárne tepelné systémy zásobujú systémy diaľkového vykurovania v 264 mestách a obciach v Európe (čo zodpovedá menej ako 5 % zo 6 000 systémov 117 v prevádzke). Vysoký dopyt po teple v EÚ z priemyselných procesov v rozsahu od 150 do 400 °C je takisto dobrou príležitosťou pre solárnu tepelnú energiu. Napríklad projekt DECARBOMALT v Chorvátsku (podporovaný z Inovačného fondu EÚ) bude využívať solárne teplo na sladovanie. Spoločnosti v EÚ zásobujú veľký podiel trhu EÚ so solárnymi ohrievačmi vody, ktoré zároveň vyvážajú. V roku 2022 čelili značným narušeniam dodávateľského reťazca 118 .

Treba pokračovať v opatreniach na zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia solárnej tepelnej energie v EÚ (koncentrovanej i nekoncentrovanej slnečnej energie), a to na úrovni komponentov pomocou normalizácie a rozšírenia činností, ako aj na úrovni systému nákladovo efektívnymi integrovanými riešeniami, najmä pre potreby priemyslu. V prípade výroby elektriny pomocou koncentrovanej slnečnej energie môže vytvorenie správnej koncepcie aukcií a podmienok prístupu na trh zlepšiť kapacitu technológie v záujme uspokojenia dopytu v špičkách mimo hodín denného svetla.

3.3.Veterná energia na pevnine a na mori 

Veterná energia zohráva významnú úlohu pri prechode EÚ na uhlíkovú neutralitu. V pláne REPowerEU sa požaduje rýchlejšia inštalácia výkonu veternej energie s cieľom dosiahnuť do roku 2030 výkon veternej energie 510 GW 119 . Predpokladá sa, že veterná energia bude v roku 2030 v EÚ dosahovať 31 % podiel na inštalovanom výkone elektrickej energie. Odvetvie veternej energie v EÚ zároveň čelí viacerým výzvam. Na ich riešenie a s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v odvetví veternej energie Komisia prijala akčný plán pre veternú energiu.

V roku 2022 mala EÚ celkový kumulatívny inštalovaný výkon 204 GW (189 GW na pevnine, 16 GW na mori). V roku 2022 bolo nainštalovaných 16,2 GW (15 GW na pevnine, 1,2 GW na mori) 120 , čo predstavuje takmer 50 % nárast v porovnaní s rokom 2021. V roku 2022 bol nainštalovaný nový výkon na pevnine najmä v Nemecku, vo Švédsku a Fínsku a výkon na mori najmä vo Francúzsku a v Holandsku. Priemysel 121  očakáva, že počas nasledujúcich piatich rokov nainštaluje v EÚ výkon veternej energie 20 GW ročne, čo je pod úrovňou 30 GW/rok potrebnou na dosiahnutie cieľov do roku 2030 122 . Celkovo zostáva Čína v popredí z hľadiska výkonu veternej energie s kumulatívnym výkonom 334 GW (31 GW na mori), pričom v roku 2022 doplnila 37,6 GW vrátane 5 GW na mori. Na druhom mieste je EÚ a na treťom USA s celkovým výkonom 144 GW. Celkový nový inštalovaný výkon veternej energie na celom svete v roku 2022 bol 68 GW na pevnine a 9 GW na mori 123 . Členské štáty EÚ uzavreli v januári 2023 nezáväzné dohody o cieľoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori pre jednotlivé morské oblasti, podľa ktorých sa má dosiahnuť kumulatívny výsledok za EÚ 109 – 112 GW do roku 2030, 215 – 248 GW do roku 2040 a 281 – 354 GW do roku 2050 124 .

Odvetvie veternej energie v EÚ zostáva jedným z najsilnejších aktérov na svetovom trhu. Výrobcovia z EÚ v roku 2022 tvorili 85 % trhu EÚ s veternou energiou a na celosvetovom trhu mali 30 % podiel, čo je pokles zo 42 % v roku 2019 125 . Konkrétne v prípade odvetvia energie na mori dosiahol podiel spoločností z EÚ na trhu s inštaláciami v EÚ v roku 2022 úroveň 94 %. Na splnenie cieľov plánu REPowerEU bude nevyhnutne dôležité masívne urýchliť zavádzanie veternej energie. Zvyšujúce sa náklady v celom hodnotovom reťazci však ohrozujú hospodársku životaschopnosť viacerých projektov. Výrobcovia v oblasti veternej energie z EÚ čelia ďalším výzvam v dôsledku nízkeho objemu inštalácií, vysokej inflácie a cien komodít, vysokých úrokových sadzieb, obmedzeného prístupu ku kapitálu a pomalého, zložitého udeľovania povolení, ktoré neodráža osobitné trhové podmienky – všetko sú to faktory, ktoré mali negatívny vplyv na toto odvetvie.

Podľa zástupcov odvetvia viedla inflácia cien komodít a iných vstupných nákladov za posledné dva roky k 40 % zvýšeniu cien veterných turbín 126 . Čo je dôležitejšie, v procese udeľovania povolení pretrvávajú prekážky, ktoré sa už riešili na úrovni EÚ, no problémy ako nedostatočný počet zamestnancov oproti veľkému počtu žiadostí o povolenie vo verejnej správe pretrvávajú a chýbajú prehľad o zásobníku pripravovaných projektov. V dôsledku týchto faktorov odvetvie veterných turbín v EÚ vykázalo straty a vydalo opakované varovania o nižších ziskoch.

Vzhľadom na strategický význam veternej energie pre EÚ sa musia prijať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia veternej energie. S cieľom stimulovať rozmach dodávateľského reťazca v oblasti veternej energie v EÚ treba diverzifikovať dovoz surovín, ďalej realizovať prístupy obehového hospodárstva a zvýšiť výrobnú kapacitu. Navrhovaný akt o emisne neutrálnom priemysle a akt o kritických surovinách boli koncipované na zaistenie odolnosti dodávateľského reťazca EÚ vo všetkých segmentoch. Podpora je nutná aj s cieľom vynaložiť značné investície do sústav, prístavov a inštalácie, ako aj plavidiel na údržbu. Objemy inštalácií sa musia zvýšiť, aby sa dosiahli úspory z rozsahu, stabilita a predvídateľnosť potrebná na podporu investícií a na zdôvodnenie výroby v oblasti veternej energie z hľadiska rentability. Mala by sa ešte viac zvýšiť rýchlosť postupov udeľovania povolení a zjednodušiť postupy spolu s väčšou transparentnosťou a prehľadnosťou plánovania pri budúcich aukciách a projektoch zo strany členských štátov. V záujme zachovania konkurenčného postavenia EÚ v odvetví veternej energie bude zásadná pokračujúca podpora od vlád, najmä zabezpečovanie dostatočného množstva kvalifikovaného personálu na riešenie vydávania povolení, a priaznivé podnikateľské prostredie. Financovanie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni by sa malo využívať na podporu rozširovania inovácií v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. S cieľom riešiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelí odvetvie veternej energie v EÚ, Komisia prijala akčný plán pre veternú energiu, ktorý pomôže ešte viac zrýchliť udeľovanie povolení, zlepšiť systémy aukcií v celej EÚ, uľahčiť prístup k financovaniu a posilniť dodávateľské reťazce.

3.4.Energia z oceánov 

V stratégii EÚ pre obnoviteľné zdroje energie na mori z roku 2020 127 sa požaduje prijatie opatrení na inštaláciu komerčného výkonu morskej energie na úrovni 1 GW do roku 2030 a 40 GW do roku 2050.

Súčasťou energie z oceánov je päť rôznych technológií: energia prúdu prílivu a odlivu, energia výšky prílivu a odlivu, energia z vĺn, tepelná konverzia energie z oceánov a výroba energie z gradientu slanosti. Technológie prílivu a odlivu a vĺn sú najpokročilejšie. Celosvetovo viac ako 98 % celkového 128 kombinovaného výkonu, ktorý je v súčasnosti v prevádzke, predstavuje technológia výšky prílivu a odlivu (521,5 MW), čo zahŕňa prílivovú elektráreň s výkonom 240 MW v La Rance (Francúzsko) vybudovanú v roku 1963 129 . V roku 2022 boli nové inštalácie zariadení energie z oceánov na celom svete i v EÚ obmedzené 130 . V súčasnosti sa do komerčného štádia dostalo len málo zariadení, no viaceré zariadenia sú na vyššej úrovni technologickej pripravenosti, pričom technológie prílivu a odlivu sa využívajú v konkrétnych druhoch zariadení. Prekážky rozvoja tohto odvetvia vyplývajú najmä z jeho nedostatočnej vyspelosti. Zariadenia a postupy zatiaľ nie sú optimalizované, čo vedie k vysokým nákladom (s priemernými vyrovnanými nákladmi na energiu 0,27 EUR/kWh v prípade zariadení využívajúcich energiu z vĺn a 0,2 EUR/kWh v prípade zariadení využívajúcich energiu prílivu a odlivu), dlhým procesom udeľovania povolení, nedostatočnému financovaniu, nepreukázaným zámerom a neexistencii dominantných koncepcií. Napriek tomu sa očakáva, že viaceré pilotné projekty budú uvedené do prevádzky do roku 2025 131 .

Podľa zástupcov priemyslu 132 za posledných desať rokov investovala EÚ vyše 375 miliónov EUR do výskumu, vývoja a inovácií v oblasti energie z oceánov prostredníctvom viacerých programov financovania. V rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024 sa poskytuje dodatočná orientačná suma vo výške 94 miliónov EUR podpory. Európska rada pre inovácie od roku 2018 financovala desať projektov súvisiacich s energiou z oceánov s celkovým rozpočtom (na energiu z oceánov) vo výške približne 25 miliónov EUR. Podľa európskej platformy pre technológie a inovácie venujúcej sa energii z oceánov by vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z vĺn a prílivu a odlivu mohlo do roku 2050 vygenerovať hospodársku činnosť v hodnote 140 miliárd EUR a 500 000 pracovných miest na svetovom trhu s výkonom 293 GW 133 .

Pri špecializovaných výrobných komponentoch, ako sú prevodovky, generátory, riadiace systémy a hnacie sústavy, je najväčšia pravdepodobnosť, že sa budú získavať z EÚ. Za kritické suroviny v odvetví energie z oceánov sa považujú najmä prvky vzácnych zemín používané v permanentných magnetoch turbínových generátorov. Dysprózium, neodým, prazeodým, terbium a boritan podliehajú vysokému riziku v súvislosti s dodávkami.

Priemysel EÚ je v popredí rozvoja odvetvia energie z oceánov so 41 % navrhovateľov projektov v oblasti energie prúdu prílivu a odlivu s úrovňou technologickej pripravenosti vyššou ako 5 v EÚ 134  na čele s Holandskom, Francúzskom a Írskom. Subjekty z krajín mimo EÚ sídlia predovšetkým v Spojenom kráľovstve, Kanade, USA a Číne. Podobne sa v EÚ nachádza 52 % spoločností, ktoré vyvíjajú zariadenia v oblasti energie z vĺn 135 . Najväčší počet navrhovateľov projektov má Dánsko, za ktorým nasleduje Taliansko a Švédsko. Mimo EÚ majú veľký počet navrhovateľov projektov v oblasti energie z vĺn Spojené kráľovstvo, USA, Austrália a Nórsko.

V roku 2022 Čína predbehla EÚ v počte vedeckých publikácií a aktuálne má vedúce postavenie v odvetví energie z vĺn, ako aj prílivu a odlivu. EÚ je na druhom mieste v oboch kategóriách energie z oceánov 136 . Kombinácia technologických inovácií, sprievodných politík, nižších nákladov a systematickej integrácie väčšieho počtu dlhodobých spoľahlivých technológií, procesov alebo zariadení je potrebná na poskytnutie potrebného ubezpečenia a dôvery pre investorov s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v odvetví energie z oceánov. Vytváranie aukcií špecifických pre jednotlivé technológie môže umožniť zavádzanie komerčných zariadení, ktoré následne pomôžu znížiť LCOE a zvýrazniť výhody energie z oceánov pre systém. Spoločné využívanie infraštruktúry s inými inštaláciami energie z obnoviteľných zdrojov (napr. veterná energia na mori) a rozvoj spoločných platforiem pre viaceré činnosti (napr. akvakultúru) môžu takisto prispieť k podpore rozvoja energie z oceánov.

3.5.Batérie

Batérie zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na čistú energiu, a to tak v doprave, ako aj pri stacionárnych aplikáciách. EÚ pri prechode na nové ľahké vozidlá s výlučne nulovými emisiami do roku 2035 137 podstatne zvyšuje svoju domácu výrobu batérií, aby bola konkurencieschopná v celosvetovom meradle, splnila svoje politické ciele a zabránila vzniku nových závislostí od fosílnych palív.

Výroba batérií v EÚ podľa súčasného vývoja dosiahne 458 GWh do roku 2025 a 1 083 GWh do roku 2030 138 , čo zodpovedá uspokojeniu očakávaného dopytu v EÚ 139 , 140 . Európska aliancia pre batérie zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu a v roku 2022 sa európska priemyselná sieť pre batérie v rámci aliancie rozrástla zo 750 na 800 členov rozložených po celom hodnotovom reťazci. Na európsky ekosystém pre batérie zatiaľ pripadá približne 180 miliárd EUR prevažne súkromných investičných záväzkov 141 .

Napriek celkovému poklesu automobilového trhu v EÚ v roku 2022 sa predaj plne batériových elektrických vozidiel (BEV) v EÚ zvýšil o 28 % v porovnaní s rokom 2021, čo predstavuje 12,1 % 142 (1,12 milióna) z 9,1 milióna vozidiel predaných na trhoch EÚ. Vozidlá typu BEV, plug-in EV a hybridné EV celkovo v roku 2022 predstavovali 44,1 % predaja automobilov v EÚ 143 . Stúpajúci trend pokračuje a v októbri 2023 sa v EÚ27 predalo 819 000 kusov vozidiel typu BEV alebo celkovo 1,288 milióna vozidiel typu plug-in EV 144 . Celosvetový trend naznačuje dosiahnutie počtu 14 miliónov kusov do konca roka 2023 (+35 % v porovnaní s rokom 2022), čo môže viesť k 18 % podielu na celkovom predaji automobilov v roku 2023 145 .

Zatiaľ čo väčšina batérií bude smerovať do automobilového priemyslu, exponenciálne rastie aj stacionárne uskladňovanie. Predpokladá sa, že na celom svete bude do konca roka 2023 nainštalovaných 154 GWh v rámci batériových systémov uskladňovania energie, čo je o 102 % viac ako v roku 2022 146 , z čoho sa má približne 10 % nainštalovať v EÚ 147 .

Napriek tomu, že celosvetová produkcia sa v porovnaní s rokom 2017 zvýšila o 180 %, veľmi vysoký celosvetový dopyt po lítiu v roku 2022 opäť prevýšil ponuku. V roku 2022 bolo približne 60 % dopytu po lítiu, 30 % dopytu po kobalte a 10 % dopytu po nikle určených pre trakčné batérie (15 %, 10 %, resp. 2 % v roku 2017) 148 . Po desaťročí, v ktorom ceny prevažne klesali, a napriek rastúcemu podielu chemických látok s nižšími nákladmi, ako je fosfát lítia a železa 149 ,  150 , priemerné ceny balení lítiovo iónových akumulátorov dosiahli v roku 2022 výšku 136 EUR/kWh 151 , čo je nárast o 7 % v porovnaní s rokom 2021. V Európe boli priemerné ceny v dôsledku vyšších výrobných nákladov v roku 2022 na úrovni 152 EUR/kWh, čo je o 24 % viac ako v USA a o 33 % viac ako v Číne 152 . V zákone o znížení inflácie bolo prisľúbených 134 miliárd USD 153 (113 miliárd EUR 154 ) na podporu odvetvia batérií v USA. Podľa organizácie BloombergNEF 155 sa podiel Európy na celosvetových oznámených investíciách do výrobnej kapacity lítiovo iónových akumulátorov znížil zo 41 % v roku 2021 na 2 % v roku 2022. Treba mať na pamäti, že takéto oznámenia veľkých investícií majú zvyčajne charakter „vlny“ a nevyvíjajú sa lineárne. Podľa projekcií z polovice roka 2023 USA prekonajú kapacitné plány EÚ týkajúce sa batérií do roku 2031. Zatiaľ čo USA od nadobudnutia platnosti zákona o znížení inflácie doplnili do svojich plánovaných projektov 436 GWh (nárast o 57,9 %), EÚ doplnila len 25 GWh (3 %) 156 . Pri zohľadnení podpory v rámci zákona o znížení inflácie a nižších cien energií v USA by skutočná cena batérií z EÚ bola o 40 % vyššia ako v USA, t. j. až o 4 000 EUR vyššie náklady na batérie pre európske BEV 157 , čo je cenový rozdiel, pri ktorom hrozí negatívny vplyv na zavádzanie výrobnej kapacity v EÚ 158 .

Plynule rastie aj trh batérií v EÚ na stacionárne použitie. V prvom štvrťroku 2023 bola inštalovaná základňa na uskladňovanie energie v rámci sústavy (s výnimkou prečerpávacích vodných nádrží) v EÚ približne 11 GW/14,7 GWh uskladňovacích zariadení, z čoho približne 5,3 GW/5,6 GWh predstavovali merané (front-of-meter) inštalácie. V súčasnosti je v procese realizácie prinajmenšom približne 19 GW/42,3 GWh meraných inštalácií 159 . Rýchlo sa rozširuje aj nemerané (behind-the-meter) uskladňovanie energie v batériách v prípade domácností. Napríklad v Nemecku sa kapacita zvýšila z 2,0 GW v polovici roka 2022 na 4,1 GW (+105 %) v polovici roka 2023 160 . Na dosiahnutie cieľov stanovených v plánoch balíka EÚ „Fit for 55“ a REPowerEU sa však zavádzanie stacionárneho uskladňovania energie musí oveľa zrýchliť, aby sa uspokojil plánovaný dopyt a úrovni 200 GW do roku 2030 161 .

Predpokladaný dopyt EÚ po lítiových batériách sa v súčasnosti odhaduje približne na 1 TWh do roku 2030 162 . Hoci väčšinu nadmerného dopytu v EÚ stále pokrýva Čína, súkromné investície EÚ do miestnej výroby batérií podnietia spoločnosti k tomu, aby vybudovali závody v blízkosti liniek na výrobu EV s cieľom znížiť náklady na dopravu. Napriek potenciálne negatívnym účinkom zákona o znížení inflácie na rozšírenie hodnotových reťazcov batérií v EÚ sa v celej Európe čoraz rýchlejšie stavajú továrne na výrobu batérií a predpokladá sa, že do roku 2030 pokryjú väčšinu dopytu v EÚ. Napríklad skupina Stellantis 163 pokračovala v činnosti podľa plánu a v roku 2023 slávnostne uviedla vo Francúzsku do prevádzky prvú (konečný výkon 40 GWh/rok) z troch veľkých gigatovární podniku ACC 164 na výrobu batérií so sídlom v EÚ. Očakáva sa, že tieto tri továrne budú spolu pokrývať 25 % celkového predpokladaného dopytu EÚ v roku 2030 165 , čo zodpovedá celkovému výkonu 250 GWh do roku 2030.

Najväčší relatívny nárast potrebný na splnenie cieľov do roku 2030 je v oblasti recyklácie 166 . V roku 2023 sa v Európe recyklovalo len približne 50 kiloton odpadu v porovnaní s predpokladaným dopytom 200 – 800 kiloton do roku 2030 167 . Výrazné zintenzívnenie recyklácie by EÚ umožnilo zvýšiť svoju prítomnosť v počiatočných fázach hodnotového reťazca, a tým aj bezpečnosť dodávok. Partnerstvo pre batérie v rámci programu Horizont Európa s rozpočtom takmer 1 miliarda EUR podporuje výskum a inovácie v tejto oblasti. Dotácie by sa mali prideľovať rozumne, aby sa predišlo narušeniu jednotného trhu, ktorý je nevyhnutne dôležitý pre konkurencieschopnosť a inovácie.

3.6.Tepelné čerpadlá 

Revidovaná smernica o energii z obnoviteľných zdrojov 168 zahŕňa nové ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení, v priemysle a v budovách a vyzýva sa v nej na lepšiu integráciu vykurovania do elektrizačnej sústavy. Ďalšiu podporu na nahradenie kotlov na fosílne palivá poskytujú právne predpisy o ekodizajne 169 a energetickom označovaní 170 . Komisia zároveň vypracúva akčný plán EÚ na urýchlenie zavádzania tepelných čerpadiel 171 .

V 18 členských štátoch EÚ, ktoré sú súčasťou Európskeho združenia výrobcov tepelných čerpadiel, bolo na konci roka 2022 v prevádzke 17,4 milióna individuálnych tepelných čerpadiel určených najmä na vykurovanie. Ich predaj stúpol v roku 2022 o 41 % na 2,75 milióna jednotiek 172 . V prvom polroku 2023 predaj tepelných čerpadiel v EÚ naďalej rástol, kým v niektorých krajinách, ako je Taliansko, sa predaj v porovnaní s prvým polrokom 2022 znížil v dôsledku zmien vo vnútroštátnych systémoch podpory a nepriaznivých pomerov cien elektriny a plynu 173 . V modelových scenároch dekarbonizácie sa identifikoval vysoký potenciál rastu. Napríklad podľa modelu Spoločného výskumného centra POTENCIA z projekcií vyplýva, že počet individuálnych tepelných čerpadiel používaných najmä na vykurovanie v EÚ (13 miliónov v roku 2020) stúpne do roku 2030 2,5-násobne a do roku 2050 takmer desaťnásobne. Očakáva sa, že jednotková kapacita do roku 2050 klesne o polovicu vďaka lepšej izolácii budov, čo zodpovedá ambícii plánu REPowerEU nainštalovať do roku 2030 30 miliónov alebo viac tepelných čerpadiel.

Diaľkové vykurovanie môže byť uprednostňovanou možnosťou vykurovania v husto osídlených mestských oblastiach, v ktorých veľké tepelné čerpadlá môžu získavať energiu zo solárneho, geotermálneho alebo prebytočného tepla z priemyselných alebo komunálnych procesov. V projekte Heat Roadmap Europe 174 sa odhaduje potenciálny 50 % trhový podiel diaľkového vykurovania v Európe do roku 2050, pričom približne 25 – 30 % kapacity pokrývajú veľké elektrické tepelné čerpadlá. To by mohlo pokryť až 38 % celkovej výroby tepla na účely diaľkového vykurovania 175 .

Technický potenciál priemyselných tepelných čerpadiel 176 sa v jednotlivých odvetviach líši v rozmedzí od približne 65 % technologického tepla v papierenskom priemysle, cez 40 % v potravinárskom priemysle, po 25 % v chemickom priemysle. Len v samotnej Európe by sa tepelné čerpadlá s kombinovaným výkonom 15 GW mohli zaviesť v takmer 3 000 inštaláciách 177 .

Odhaduje sa, že výrobná kapacita EÚ v roku 2021 uspokojila 75 % dopytu EÚ po individuálnych teplovodných čerpadlách. 178  Výrobcovia z EÚ sú však odkázaní na dovoz komponentov (ako sú expanzívne ventily a štvorcestné ventily pochádzajúce hlavne z Číny) a kompresorov, invertorov a syntetických chladív, ktoré sa prevažne dovážajú z Číny a krajín juhovýchodnej Ázie 179 , ako aj USA. Ich výroba si nevyžaduje kritické suroviny, ale je ovplyvnená aktuálnym dlhým časom realizácie čipov, výmenníkov tepla, čerpadiel, káblov a nádrží 180 .

Pokiaľ ide o individuálne tepelné čerpadlá, rast na domácom trhu čiastočne pokryl dovoz. Deficit obchodnej bilancie sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 viac ako zdvojnásobil na 856 miliónov EUR oproti prebytku 186 miliónov EUR pred piatimi rokmi. Dovoz z Číny sa v roku 2021 zdvojnásobil a dosiahol 533 miliónov EUR a v roku 2022 sa opäť takmer zdvojnásobil na 898 miliónov EUR 181 .

Výrobná základňa v Európe je pomerne fragmentovaná so 175 výrobnými zariadeniami vrátane nadnárodných spoločností a MSP 182 . Oproti tomu môžu veľké spoločnosti v Ázii a USA profitovať z úspor z rozsahu. Výrobcovia teplovodných čerpadiel investujú v nebývalej miere a rýchlosti do európskej výrobnej kapacity, pričom investície na obdobie 2023 – 2026 dosahujú takmer 5 miliárd EUR 183 a na urýchlenie zavádzania bola zriadená nová platforma Heat Pump Accelerator. V prípade veľkých tepelných čerpadiel pre komerčné a sieťové uplatnenia má európsky priemysel dominantné postavenie na trhu. Rovnako aj v prípade priemyselných tepelných čerpadiel existuje 17 výrobcov v EÚ, osem v Nórsku a len traja výrobcovia z krajín mimo Európy (všetci so sídlom v Japonsku). Ich hlavné komponenty (napr. kompresory) sa vyrábajú lokálne 184 .

Výskum a inovácie v oblasti individuálnych tepelných čerpadiel by ešte viac zvýšili konkurencieschopnosť EÚ navrhovaním efektívnejších, kompaktnejších, tichších a estetickejších výrobkov EÚ, ako aj digitalizovanejších a flexibilnejších v záujme minimalizácie posilňovania elektrizačnej sústavy. Pre konkurencieschopnosť tepelných čerpadiel využívajúcich prírodné chladivá bude prínosom začlenenie príslušných medzinárodných noriem 185 do certifikačných systémov montérov s cieľom zaistiť bezpečné používanie horľavých chladív vnútri budov. Na posúdenie pripravenosti jednotlivých budov alebo bytových domov na tepelné čerpadlá a na navrhnutie riešení sú potrebné nástroje. Spolu s výskumom a inováciami zameranými na zlepšenie automatizácie výroby, modularizácie a racionalizácie montáže tepelných čerpadiel by konsolidácia výrobnej základne v EÚ pomohla znížiť počiatočné náklady na tepelné čerpadlá a posilniť celosvetovú konkurencieschopnosť EÚ 186 .

Pokiaľ ide o priemyselné tepelné čerpadlá, spolupráca medzi odvetviami koncových používateľov a odvetvím tepelných čerpadiel s cieľom optimalizovať a štandardizovať výrobky by takisto znížila náklady a riziká spojené s ich zavádzaním. Spoločnosti poskytujúce energetické služby môžu znížiť riziko pre koncových používateľov navrhnutím lízingového modelu.

3.7.Geotermálna energia 

V revidovanej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanovujú záväzné ciele v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a podporuje sa zavádzanie priameho využívania geotermálneho tepla. Očakáva sa, že akt o kritických surovinách rozšíri priestor na využívanie geotermálnych zdrojov potrebných na spoločnú produkciu kritických surovín, najmä lítia.

Hlboká geotermálna energia má najvyšší kapacitný faktor spomedzi všetkých obnoviteľných zdrojov energie (ktorý dokáže presiahnuť 80 % 187 ), nízke prevádzkové náklady a rozsiahlu výrobnú základňu. V roku 2022 dosiahol výkon hlbinnej geotermálnej energie na celom svete 16,1 GWe 188 , pričom v EÚ to bolo 877 MWe 189 . V roku 2022 nebolo v Európe uvedené do prevádzky žiadne nové zariadenie a celosvetový nárast o 286,4 MWe, najmä v Keni, Indonézii a USA, bol nižší ako ročný trend na úrovni 3 % spred pandémie 190 . Sľubnejšie je, že využívanie geotermálneho priameho tepla vykazuje v EÚ od roku 2010 stabilnú mieru rastu 9 % 191 , a to najmä v prípade diaľkového vykurovania a chladenia. V súčasnosti existuje 261 systémov, ktoré využívajú geotermálne priame teplo, pričom v roku 2022 pribudlo 12 nových systémov (len vo Francúzsku ich pribudlo päť).

EÚ má silné postavenie v oblasti investícií do výskumu a inovácií, patentov a vedeckých publikácií. Financovanie výskumu a inovácií Európskou komisiou a členskými štátmi stavia EÚ do čela na celom svete z hľadiska verejnej podpory pre tento sektor v rokoch 2010 až 2020, pričom za ňou nasledovali USA. V rovnakom období EÚ zastávala vedúce postavenie aj v počte nových vysokohodnotných patentov pred tým, ako ju predbehla Čína v roku 2019 192 .

Hoci technológia vylepšených geotermálnych systémov zatiaľ nedosiahla vyspelosť, výskum a inovácie priniesli nový vývoj v oblasti podpovrchového uskladňovania tepla a chladu, posudzovania zdrojov a prieskumu, geotermálnych systémov s uzatvoreným okruhom a využívania uloženého CO2 na výrobu elektrickej energie.

Turbíny na výrobu elektriny z geotermálnej energie prevažne vyrába malý počet veľkých priemyselných korporácií, ako je Toshiba (JP), Fuji Electric (JP), Mitsubishi Heavy Industries (JP), Ormat Technologies (USA/IL) a Ansaldo Energia (IT), ktoré majú sídlo vo väčšine prípadov mimo Európy, s určitými významnými výnimkami v Taliansku. Trh v oblasti výstavby geotermálnych zariadení je rozložený v rámci viacerých spoločností vo verejnom i v súkromnom sektore 193 . Pokiaľ ide o diaľkové vykurovanie, dodávatelia geotermálneho vybavenia pre podzemnú časť inštalácií väčšinou pôsobia v ropnom a plynárenskom priemysle. Čerpadlá, ventily a riadiace systémy sa zvyčajne dovážajú z USA a Kanady. Prieskumným a vrtným prácam, na ktoré pripadá veľká časť nákladov hlbinných geotermálnych projektov, dominuje malý počet špecializovaných spoločností mimo Európy 194 .

V roku 2022 toto odvetvie čelilo nedostatku pracovnej sily, vybavenia a materiálov, ako sú vrtné súpravy alebo oceľ na pažnice. V oblasti geotermálnej energie sa kritické suroviny využívajú vo veľmi obmedzenej miere, no extrakcia lítia z geotermálnych soľaniek bohatých na lítium, čo sa praktizuje pri súčasnej komerčnej výstavbe v južnom Nemecku 195 , môže prispieť k zmierneniu závislosti EÚ od dovozu.

Toto odvetvie potrebuje viac dostupných údajov o podpovrchovej oblasti s cieľom znížiť riziká rozvoja zdrojov, ako aj lacnejšie a spoľahlivejšie techniky prieskumu a inovatívne výrobné procesy na rozšírenie rozsahu využiteľných geologických prostredí, ako sú vylepšené geotermálne systémy alebo geotermálne systémy s uzatvoreným okruhom. Pre toto odvetvie by bolo prínosom aj zjednodušenie procesu udeľovania licencií, schémy znižovania rizík, zvyšovanie povedomia verejnosti a rozvoj zručností pracovnej sily.

3.8.Elektrolýza vody na výrobu čistého vodíka

Elektrolýza vody je v súčasnosti jedinou kľúčovou technológiou schopnou vyrábať čistý vodík vo veľkom rozsahu. Môže prispieť k dekarbonizácii odvetví, v ktorých je znižovanie emisií komplikované, napr. v priemysle, nákladnej, námornej a leteckej doprave, alebo k iným použitiam, ako je uskladňovanie energie (najmä sezónne).

V EÚ sa v revidovanej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov stanovujú osobitné čiastkové ciele týkajúce sa používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v prípade čistého vodíka v priemysle (42 %) a doprave (1 % palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a 5,5 % v kombinácii s pokročilými biopalivami) do roku 2030. V novom delegovanom nariadení o vymedzení palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu 196 sa uvádzajú požiadavky na výrobu týchto palív vrátane čistého vodíka, ako je časová a geografická korelácia a zásada doplnkovosti. Očakáva sa, že Európska vodíková banka 197  spustí svoju pilotnú aukciu v novembri 2023, ktorej cieľom je zabezpečiť dlhodobé „dohody o odbere“ medzi výrobcami a kupujúcimi a verejný obstarávateľ poskytne až 800 miliónov EUR.

Celosvetovo nasadený výkon elektrolyzérov dosiahne podľa očakávaní do konca roka 2023 približne 2 GW 198 , čo predstavuje nárast z rozsahu 600 až 700 MW na konci roka 2022 199 a 500 MW na konci roka 2021 200 . Väčšina tohto výkonu, ktorý sa odhaduje v rozmedzí 50 až 75 %, pripadá na alkalické elektrolyzéry 201 a zvyšok takmer v celom rozsahu tvoria elektrolyzéry na báze protónovej výmennej membrány 202 . Pokiaľ ide o inštalovaný výkon, Čína vedie približne s 1 GW očakávaného inštalovaného výkonu do konca roka 2023 vďaka najväčšiemu projektu na svete s 260 MW uvedenými do prevádzky v roku 2023, čo predstavuje nárast z 204 MW nainštalovaných už v roku 2022. Za ňou nasleduje Európa (EÚ27, EZVO, Spojené kráľovstvo) s očakávaným výkonom 500 MW do konca roka 2023 (štvrtina celosvetového výkonu), čo je nárast z aktuálnych 162 MW (august 2022 203 ). V prípade USA nie je k dispozícii dostatok podrobných údajov, pričom inštalovaný výkon sa v roku 2022 odhadoval na 19 MW. Tento rast prevažne poháňajú systémy podpory. V štúdiách trhu sa však zdôrazňuje, že americké systémy podpory podľa očakávaní povedú k rýchlemu trhovému zavádzaniu. Zavádzanie na celom svete rastie a očakáva sa, že do konca roka 2023 dosiahne gigawattový rozsah, a to čiastočne vďaka takýmto systémom podpory.

Do konca roka 2022 sa celosvetová výrobná kapacita elektrolyzérov odhadovala na približne 13 – 14 GW/rok, pričom v Európe to bolo približne 3,3 GW/rok 204 .

Cieľom iniciatív pod vedením priemyslu, ako je Európska aliancia pre čistý vodík 205 pod politickou záštitou Európskej komisie na podporu vedúceho postavenia priemyslu v oblasti čistého a nízkouhlíkového vodíka a partnerstvo pre elektrolyzéry 206 , je dosiahnuť do roku 2025 ročnú výrobnú kapacitu elektrolyzérov na úrovni 25 GW. Čína má najvyššiu výrobnú kapacitu, ktorá pokrýva prinajmenšom polovicu celosvetových objemov a ktorá sa zameriava takmer výlučne na alkalické elektrolyzéry. Výrobná kapacita v Severnej Amerike je podobná európskej, ktorá sa v súčasnosti viac zameriava na elektrolýzu na báze protónovej výmennej membrány. Pokiaľ ide o nákladovú konkurencieschopnosť, jedným z hlavných faktorov podieľajúcich sa na konečných nákladoch na vodík vyrábaný elektrolýzou vody je cena elektriny, ktorej váha rastie spolu s počtom hodín plného zaťaženia elektrolyzéra. Zdroje z USA odhadujú, že pri cenách elektriny na úrovni približne 30 USD/MWh (28,4 EUR/MWh) by cena vodíka bola rádovo 2 USD/kgH2 alebo približne 1,9 EUR/kgH₂ 207 .

V Európe investuje spoločný podnik pre čistý vodík 2,4 miliardy EUR do celého hodnotového reťazca vodíka 208 . Investície mobilizované v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíka sprístupnili niekoľkým výrobcom možnosť vybudovať v Európe nové továrne na elektrolyzéry, čím sa zvýšila technologická autonómia EÚ, priemyselné know-how a vytvorili sa pracovné miesta 209 . Príkladmi sú továrne podnikov Accelera-Cummins (BE, ES), Topsoe (DK), John Cockerill (BE, FR), Hydrogen Pro (DE) a oznámenia o nových podnikateľských činnostiach spoločností Siemens a AirLiquide, Enapter (IT) na výrobu prvého megawattového aniónového elektrolyzéra.

Výroba čistého vodíka čelí určitým výzvam. Medzi ne patrí problém straty energetickej efektívnosti, čo znamená, že s výrobou sa nevyhnutne spája značná produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho by sa pri začatí nových projektov v oblasti elektrolýzy vody mal brať do úvahy prístup k sladkovodným zdrojom, ktorý by mohol lokálne zväčšiť vodný stres v EÚ a tretích krajinách, a to v snahe zabrániť nedostatku ďalšieho životne dôležitého prvku pre ľudský život.

S čistým vodíkom a jeho derivátmi sa zatiaľ neobchoduje celosvetovo napriek nárastu počtu projektov zameraných na prepravu vodíka po celom svete z regiónov bohatých na obnoviteľné zdroje energie, no s pomerne nízkym dopytom, do regiónov s vysokým dopytom, ako je Európa a Japonsko. Pre čistý vodík zatiaľ nie je k dispozícii osobitný obchodný kód. Komisii bolo oznámených niekoľko dobrovoľných schém certifikácie.

Dôležitým aspektom je aj vypracovanie bezpečnostných noriem vrátane manipulácie s derivátmi vodíka, z ktorých niektoré sú toxické. Výroba kompletných elektrolyzérových systémov sa pravdepodobne bude uskutočňovať v blízkosti miesta ich zavádzania z dôvodu ťažkostí pri preprave takýchto veľkých systémov. So surovinami, spracovanými materiálmi a s komponentmi však možno obchodovať celosvetovo 210 .

Pri projektoch zavádzania boli zaznamenané oneskorenia z dôvodu novátorskej povahy trhu, bezprecedentných objemov elektrolyzérov a hospodárskej a technickej zložitosti projektov, ako aj skutočnosti, že kľúčoví priemyselní odberatelia odkladajú investície vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu. Realizátori by mali dôsledne monitorovať zavádzanie rozsiahlych projektov, ktoré využívajú podporu EÚ alebo štátnu pomoc z dôvodu vysokých rizík, s cieľom identifikovať prekážky a riešiť ich primeranými politickými reakciami. Prínosom pre tieto projekty by malo byť zvýšené úsilie v oblasti šírenia informácií, ktorým sa zároveň zaručí efektívne poskytovanie cenných poznatkov a najlepších priemyselných postupov, čo povedie k rýchlejšiemu získavaniu vedomostí v tomto stále sa rozvíjajúcom priemysle. V tejto súvislosti sa očakáva, že sa čoskoro začne pôsobenie fóra dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu.

Budovanie európskych výrobných kapacít musí sprevádzať riadna infraštruktúra recyklácie. Bude potrebný ďalší výskum a investície v oblasti recyklácie vrátane kritických surovín potrebných na výrobu elektrolyzérov. Novou výzvou bude vývoj náhradných materiálov na membrány, ktoré majú úrovne trvácnosti a výkonnosti porovnateľné so súčasným stavom techniky, zvyčajne na báze perfluóralkylových a polyfluóralkylových látok. Na nájdenie uspokojivých náhradných riešení je potrebný výskum.

3.9.Technológie udržateľného bioplynu a biometánu 

Udržateľný bioplyn a biometán významne prispievajú k tomu, aby EÚ rýchlo a nákladovo efektívne dosiahla energetickú autonómiu a klimatickú neutralitu. Komisia navrhla akčný plán pre biometán 211 v rámci plánu REPowerEU s podporou priemyselného partnerstva pre biometán s cieľom nahradiť približne 10 % zemného plynu ročne udržateľnou výrobou biometánu do roku 2030. Trhy s obnoviteľným a so zemným plynom a nariadenie EÚ o vodíku 212 uľahčia prijatie opatrení na integráciu biometánu do plynárenskej siete EÚ.

Komerčnou technológiou výroby bioplynu alebo biometánu je anaeróbna degradácia, ale efektívnosť v prípade biometánu je nízka. Inovatívne technológie na výrobu biometánu ako splyňovanie zvyškov a odpadov z biomasy a biologická metanizácia bioplynu sú blízko úrovni pripravenosti na uvedenie na trh. V súčasnosti sa vyvíjajú aj nové spôsoby založené na termochemických, ako aj biologických procesoch. Aktuálny trend zvyšovania výroby biometánu spočíva vo výstavbe nových závodov a v premene existujúcich závodov na výrobu bioplynu s kombinovanou výrobou tepla a elektriny na závody na výrobu biometánu.

Verejné financovanie z prostriedkov EÚ v oblasti výskumu a inovácií určené na technológie výroby biometánu dosiahlo v rokoch 2014 – 2021 celkovú výšku 77 miliónov EUR 213 , čím sa EÚ dostala do popredia v súvislosti s vynálezmi vysokej hodnoty na celom svete. V období 2010 – 2022 bola EÚ s prehľadom na poprednom mieste, pokiaľ ide o vedecké publikácie, pričom Čína bola v roku 2022 na treťom mieste.

V roku 2022 bola EÚ najväčším výrobcom bioplynu 214 , pričom na ňu pripadalo viac ako 67 % jeho celosvetovej výroby. Z toho 53 % bolo vyrobených v Nemecku, za ktorým nasledovala Severná Amerika približne s 15 %. Čína medzitým poskytuje stimuly v oblasti bioplynu v snahe zvýšiť jeho výrobu 215 . Mnohé európske spoločnosti sú významnými účastníkmi trhu v oblasti výroby vybavenia pre závody na výrobu bioplynu a celkovej koncepcie a výstavby závodov. Obrat odvetvia bioplynu v EÚ v roku 2021 predstavoval 5 530 miliónov EUR so 60 % v Nemecku a s 12 % v Taliansku a 47 100 priamych a nepriamych pracovných miest 216 .

Suroviny na výrobu bioplynu sú rôznorodé a získavajú sa lokálne v Európe bez rizika závislosti od dovozu 217 . Nedávnymi politikami došlo k posunu v dodávkach surovín z neudržateľného monokultúrneho systému (napr. kukurica) na biologický odpad a udržateľné zdroje biomasy. Napríklad organický tuhý komunálny odpad sa bude musieť do roku 2024 zberať triedene 218 , čím sa uvoľní obrovský potenciál. EÚ je na čele technologického rozvoja tohto odvetvia, no bude čeliť výzvam v súvislosti s rozširovaním z dôvodu vysokých kapitálových a prevádzkových nákladov, nákladovej konkurencieschopnosti so zemným plynom a prístupu k plynárenskej sieti. Náklady na výrobu biometánu 219 sú v súčasnosti 40 – 120 EUR za MWh, ale technologické inovácie, replikácia priekopníckych inovatívnych technológií biometánu a trhové stimuly s podporou EÚ prostredníctvom stabilnej regulácie a investičného rámca by mohli prispieť k zníženiu výrobných nákladov o 25 až 50 %. To by mohlo posilniť konkurencieschopnosť EÚ v tomto odvetví. Prechod na suroviny v podobe zvyškov a odpadov obmedzuje dostupnosť, ale zároveň znižuje vstupné náklady. Súčasné zariadenia majú malý až stredný rozsah z dôvodu dostupnosti surovín, logistiky a nákladov. Modernizácia existujúcich bioplynových inštalácií na biometán si vyžaduje vysoké investičné náklady vo výške 1 – 2 milióny EUR 220 v prípade malých prevádzkovateľov (poľnohospodárov alebo MSP), čo znamená, že sú potrebné podnikateľské stimuly. Vtláčanie do siete nie je vždy možné, keďže závody sa stavajú na miestach, kde sú dostupné suroviny, a plynárenská sieť nie je dobre rozvinutá vo všetkých regiónoch EÚ, čo si vyžaduje podporu prístupu k plynárenskej sieti. V súčasnosti je približne polovica všetkých závodov na výrobu biometánu pripojená na sieť zemného plynu 221 .

Objem kombinovanej výroby bioplynu a biometánu z anaeróbnej degradácie v EÚ v roku 2021 predstavoval 4,4 % spotrebovaného zemného plynu, t. j. 18,4 miliardy m³ 222 . Z tohto objemu bolo 3,5 miliardy m³ biometánu vyrobených v 1 067 priemyselných závodoch z upraveného bioplynu a 14,9 miliardy m³ bioplynu bolo vyrobených v 18 843 priemyselných závodoch využívajúcich anaeróbnu degradáciu 223 . EÚ je najväčším výrobcom biometánu na celom svete. Na konci roka 2020 bolo celosvetovo prevádzkovaných 1 161 zariadení na úpravu bioplynu s výrobnou kapacitou 6,7 miliardy m³ ročne 224 . Dosiahnutie cieľa REPowerEU na úrovni 35 miliárd m³ v roku 2030 by si vyžadovalo budovanie nových zariadení, ako aj modernizáciu bioplynových závodov, v ktorých sa vyrába elektrina, na biometán alebo približne 5 000 menších ďalších biometánových závodov 225 . Potenciálna výroba do roku 2050 by mohla dosiahnuť 165 miliárd m³ 226 . Výroba skvapalneného biometánu na účely prepravy v EÚ rýchlo rastie s 15 závodmi v roku 2021 a výkonom 1,24 TWh/rok (0,12 miliardy m³/rok). Potenciálny výkon by do roku 2025 mohol dosiahnuť 12,4 TWh/rok v 104 závodoch 227 .

Inovácia v oblasti výroby udržateľného biometánu a technológií a komponentov na úpravu bioplynu môže zvýšiť výrobnú kapacitu, nákladovú konkurencieschopnosť a prístup k plynárenskej sieti. Zostavenie odolných hodnotových reťazcov biometánu znamená prispôsobenie stratégie EÚ na zavádzanie decentralizovanej a centralizovanej výroby miestnym podmienkam z hľadiska dostupnosti surovín, zdrojov, technológií, nákladov a spoločenskej akceptácie. Zavádzanie môže uľahčiť strategické plánovanie, využitie opatrení stanovených v politikách EÚ (napríklad infraštruktúry na triedený zber a nakladanie s organickým odpadom) a cenové signály vyplývajúce z potenciálnych záväzných cieľov v oblasti výroby biometánu. Na zabezpečenie domácich dodávok a zvýšenie domácej výroby z dlhodobého hľadiska bude dôležitá aj nepretržitá podpora výskumu a inovácií.

3.10. Zachytávanie a ukladanie CO₂ (CCS) 

Zo scenárov Komisie zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 vyplýva, že EÚ bude vyžadovať zachytenie až 477 miliónov ton CO₂ 228 . Výroba cementu, tuhá biomasa a spaľovne odpadov poskytnú najvyššie kapacity na zachytávanie CO₂.

Komisia už teraz podporuje a reguluje zavádzanie CCS prostredníctvom podporného legislatívneho rámca vrátane smernice o CCS 229 a smernice o ETS 230 . Komisia takisto poskytuje priame financovanie projektov, a to najmä prostredníctvom Inovačného fondu a Nástroja na prepájanie Európy. V návrhu Komisie na akt o emisne neutrálnom priemysle sa stanovuje cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 50 miliónov ton vtlačnej kapacity CO2 ročne a výrobcom ropy a plynu z EÚ by sa uložila povinnosť prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa. S cieľom podporiť vznikajúci hodnotový reťazec CO2 komplexným dlhodobým politickým rámcom Komisia v roku 2021 uverejnila oznámenie o udržateľnom kolobehu uhlíka 231 a v roku 2022 uverejnila návrh nariadenia o certifikačnom rámci Únie pre odstraňovanie uhlíka 232 . Komisia v prvom štvrťroku 2024 uverejní aj oznámenie o stratégii priemyselného riadenia uhlíka, ktorá sa bude vzťahovať na CCS, zachytávanie a využívanie CO2 (CCU) a priemyselné odstraňovanie uhlíka, ktoré sa začne uplatňovať.

Zo správ o vykonávaní smernice o CCS 233 predložených v roku 2023 vyplýva rastúci záujem účastníkov trhu v celej EÚ o CCS. Aktuálne však neexistuje jednotné uplatňovanie smernice vo všetkých členských štátoch EÚ ani harmonizované predpisy týkajúce sa infraštruktúry na prepravu a ukladanie CO2. Riešenie tohto problému je jedným z cieľov stratégie priemyselného riadenia uhlíka. EÚ má pomerne dobré postavenie, pokiaľ ide o technológie zachytávania CO2, pričom niekoľko spoločností dodáva rôzne technológie zachytávania (pred spaľovaním a po ňom a kyslíkovo palivová metóda) za komerčných podmienok. V súčasnosti však neexistuje žiadne nasadenie vo veľkom rozsahu. Náklady na CCS sa výrazne líšia v závislosti od faktorov špecifických pre jednotlivé lokality, technologického vývoja, prístupu k financovaniu, úspor z rozsahu vďaka spoločnej infraštruktúre, ako aj od odvetvia a technológie. Celkovo sú náklady na technológie stále značné. Orientačné jednotkové náklady v EUR/t CO2 sa pohybujú v rozmedzí 28 až 55 v prípade zachytávania, 4 až 11 v prípade prepravy a 8 až 30 v prípade ukladania 234 .

Z hľadiska výskumu má EÚ dobré postavenie na svetovom trhu. V roku 2021 dosiahli verejné investície do výskumu a inovácií v oblasti CCS a CCU približne 170 miliónov EUR, čo znovu predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Pri rozvoji kompletných priemyselných hodnotových reťazcov riadenia uhlíka EÚ zaostáva za inými ekonomikami, ako sú USA a Kanada 235 . Podľa inštitútu Global CCS Institute bolo k septembru 2022 na celom svete pripravovaných 196 zariadení CCS, z čoho 73 je v Európe 236 . Ku koncu júla 2023 ešte nie sú v EÚ v prevádzke žiadne projekty ukladania CO2 a obchodné modely sú stále v začiatkoch. Existuje niekoľko projektov zachytávania CO₂ a jeho využívania v priemysle a poľnohospodárstve, objem CO₂ je však obmedzený.

Dopyt a ponuka v súvislosti s materiálmi požadovanými v hodnotových reťazcoch CCS a CCU sú oblasťou, ktorá si vyžaduje ďalší výskum. CCS je však celkovo menej vystavené rizikám spojeným s kritickými surovinami ako iné technológie. V roku 2022 dosiahol celosvetový trh CCS hodnotu 6,4 miliardy USD (6 miliárd EUR 237 ). USA mali v tomto hodnotovom reťazci najvyššie príjmy, ktoré v roku 2021 dosiahli 1 945 miliárd EUR, a to z veľkej časti vďaka využívaniu vtláčania CO2 pod zemou v záujme zvýšenej výťažnosti uhľovodíkov. Na porovnanie celkové príjmy Európy dosahovali 92 miliónov EUR 238 .

V prieskume trhu bolo identifikovaných 186 kľúčových spoločností na celom svete s operáciami v oblasti CCS 239 . Z toho 24 % kľúčových aktérov sú európske spoločnosti, prípadne pôsobia v tomto odvetví prostredníctvom dcérskych spoločností v Európe. EÚ má viacero aktérov v ropnom a plynárenskom odvetví s dlhou históriou budovania potrubí, uskutočňovania hĺbkových vrtov a so značnými geologickými schopnosťami, ktoré budú užitočné pri rozvoji infraštruktúrnych projektov v oblasti CCS. Informácie získané zo správ o vykonávaní smernice o CCS poukazujú na rastúci záujem potenciálnych poskytovateľov infraštruktúry, a to najmä pokiaľ ide o ukladanie: celkovo bolo vydaných sedem povolení na prieskum a dve povolenia na ukladanie s viac ako desiatimi žiadosťami o povolenie na ukladanie ohlásenými do roku 2028. Popri ropných a plynárenských spoločnostiach sa objavujú noví aktéri, ktorí sa špecializujú na rôzne časti hodnotového reťazca CCS. Napríklad lodné spoločnosti rozširujú svoju činnosť o prepravu CO2 a dodávatelia v oblasti inžinierstva vyvíjajú riešenia na zachytávanie pre tretie strany vypúšťajúce emisie.

CCS je celý rad vyspelých, overených a ľahko dostupných technológií. Stále je však veľmi nákladné a naďalej existuje mnoho neistôt. CCS treba zaviesť vo veľkom rozsahu s cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Na zlepšenie dostupných technológií alebo vývoj nových inovatívnych riešení je naďalej nutný neustály výskum a inovácie. Hlavnými prekážkami, ktoré bránia zavádzaniu CCS, sú vysoké počiatočné investície a prevádzkové náklady, roztrieštený regulačný rámec, zložitosť infraštruktúrnych projektov v rámci kompletného reťazca, ako aj informovanosť verejnosti. Komisia už s pomocou Inovačného fondu podporuje ročné zachytávanie viac ako 10 miliónov ton CO2 od roku 2026 s finančnou podporou pre vybrané projekty v celkovej výške viac ako 2,5 mld. EUR. Z toho vyplýva, že na prilákanie súkromného kapitálu bude potrebné verejné financovanie, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho bude nevyhnutné navrhnúť aj obchodné modely pre tento rozvíjajúci sa trh. 

3.11.Technológie sietí a sústav: príklad sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia

Rozvoj energetickej infraštruktúry má zásadný význam pre začlenenie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy, zvýšenie bezpečnosti dodávok prostredníctvom cezhraničných prepojení, zlepšenie prístupu k cenovo dostupnej energii a elektrifikáciu priemyslu a konečných použití, ako je vykurovanie a chladenie a mobilita. V stratégii EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori a nariadení o TEN-E 240 sa vyzýva na prijatie opatrení na koordináciu dlhodobého plánovania a rozvoja elektrizačných sústav na mori a na pevnine s cieľom splniť komplexné požiadavky na technickú efektívnosť, hospodársku životaschopnosť a environmentálnu udržateľnosť.

Osobitná výzva pre rozvoj prenosovej sústavy vyplýva z potreby prepravovať elektrinu na dlhé vzdialenosti s minimálnymi stratami. Napríklad s cieľom prepojiť vzdialené centrá na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (napr. veterné parky na mori) so spotrebiteľmi (napr. s mestami a priemyselnými odvetviami), rozvíjať prepojenia medzi susednými krajinami alebo oboje (napr. prostredníctvom hybridných prepojení). Siete jednosmerného prúdu vysokého napätia (high voltage direct current, HVDC) sa stávajú základnou technológiou umožňujúcou riešenie tejto výzvy 241 .

Siete HVDC (v súčasnosti tvorené najmä meniarňami a káblami medzi dvoma bodmi) sa osvedčili v priemyselnom rozsahu v prevádzkových prostrediach. Existuje však čoraz väčšia potreba prejsť od koncepcie navrhovania a prevádzky technológií, ktoré závisia od konkrétneho dodávateľa, k multiterminálovej technológii s viacerými dodávateľmi so schopnosťami vytvárať sústavy 242 . To by malo umožniť lepšie monitorovanie a reguláciu sústavy, prístupnosť údajov a nové energetické služby. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje rámce pre spoluprácu viacerých dodávateľov, ako je projekt InterOpera financovaný z prostriedkov EÚ, ktorého cieľom je vyvinúť modulárny a interoperabilný systém regulácie a ochrany HVDC 243 . Technológia káblov HVDC sa takisto ďalej vyvíja, pričom v súčasnosti sú k dispozícii úrovne napätia 525 kV pre uplatnenia na pevnine a na mori a v budúcnosti by mali byť k dispozícii vyššie úrovne napätia.

Celosvetovo inštalovaný výkon HVDC sa od roku 2010 strojnásobil a na konci roka 2021 bola dosiahnutá celková dĺžka 100 000 km a celkový výkon 350 GW 244 . V roku 2022 predstavoval výkon HVDC v Európe približne 43 GW, pričom ďalších 63 GW pochádzalo z 51 nových projektov (väčšinou vo fáze plánovania a povoľovania) 245 . Organizácia Europacable odhaduje, že počas nasledujúcich desiatich rokov sa v Európe položí približne 10 000 až 14 000 km nových pozemných káblov HVDC 246 , čo je výrazne viac ako v prípade nových zariadení striedavého prúdu. Hodnoty v prípade nových podmorských inštalácií HVDC by mohli byť ešte vyššie (39 000 až 58 000 km).

Očakáva sa, že energetická transformácia v Európe a na celom svete bude naďalej hnacou silou zavádzania HVDC a trhov s touto technológiou. Hodnota globálneho trhu s HVDC sa v roku 2021 odhadovala na 9 až 17 miliárd USD (7,6 miliardy EUR až 14 miliárd EUR 247 ) s potenciálom rastu na úrovni zloženej ročnej miery rastu 7,1 % až 10,6 % v priebehu nasledujúcich desiatich rokov 248 .

Celosvetovému trhu s meniarňami HVDC dominuje šesť hlavných dodávateľov: Hitachi Energy (predtým ABB) vo Švajčiarsku/Švédsku (vedúci subjekt na trhu), za ktorým nasledujú podniky Siemens (Nemecko) a General Electric (Spojené štáty), Mitsubishi Electric (Japonsko), NR Electric & C-EPRI Electric Power Engineering (Čína) a Bharat Heavy Electricals Limited (India). S výnimkou podniku Hitachi Energy väčšina výrobcov meniarní obstaráva vysokovýkonné polovodiče (kľúčový komponent spínačov meniarní) od externých dodávateľov. Aktuálne to predstavuje relevantný rizikový faktor, keďže výroba sa sústreďuje v podniku Taiwan Semiconductor Manufacturing (TSMC) 249 . Pokiaľ ide o výrobu káblov HVDC, EÚ je domovom niektorých popredných svetových výrobcov káblov, čo zahŕňa podniky NKT v Dánsku, Nexans vo Francúzsku, Südkabel v Nemecku, Prysmian Group v Taliansku, Hellenic Cables v Grécku, Tele-Fonika/JDR v Poľsku a Spojenom kráľovstve. Hlavnými medzinárodnými konkurentmi sú podniky Sumitomo v Japonsku, NBO a ZTT v Číne a LS Cable v Kórejskej republike.

Podľa IEA 250 sú časy potrebné na obstarávanie meniarní zvyčajne približne dva až tri roky. Kompletná realizácia projektov prenosu HVDC (vrátane plánovania, udeľovania povolení, obstarávania a prepravy, inštalácie, konečného uvedenia do prevádzky a oživenia) si však vyžaduje oveľa viac času a môže trvať až desať rokov 251 ). Výrazný rast celosvetového dopytu môže tieto prípravné časy ešte viac predĺžiť, pričom vývojári vo všetkých častiach sveta sa predbiehajú pri zabezpečení dodávok od obmedzeného počtu dodávateľov. Veľkosť projektu a bezproblémové udeľovanie povolení sú hlavnými faktormi pri zabezpečovaní dohôd (čo sa môže stať ťažko prekonateľnou výzvou v prípade pomerne malých európskych PPS).

Modernizácia elektrizačnej sústavy je hlavným faktorom umožňujúcim prechod na čistú energiu. Európa je atraktívnym trhom pre predkladateľov projektov a poskytovateľov technológií v oblasti HVDC, a to najmä vďaka statusu priekopníka pri zavádzaní veternej energie na mori a integrácii výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na rastúci celosvetový dopyt po meniarňach a kábloch HVDC sa však zvyšuje riziko nedostatočných dodávok na európskom trhu, čo by v konečnom dôsledku viedlo k oneskoreniam v harmonograme dekarbonizácie. Fragmentácia trhu EÚ (vzhľadom na rôzne vnútroštátne normy a mnohých prevádzkovateľov sústav na nižšej ako celoštátnej úrovni) by mohla v rámci medzinárodnej súťaže o zákazky zapríčiniť neúspech európskeho dopytu. Niektorí európski PPS už teraz tvrdia, že majú ťažkosti získať zákazky za výhodných podmienok a lehôt. Naopak výrobcovia technológií a vybavenia môžu v dôsledku značných investičných požiadaviek váhať pri zvyšovaní kapacít v prípade absencie jasných dlhodobých (súhrnných) signálov na strane dopytu. Je potrebná užšia spolupráca medzi tvorcami politík, plánovačmi sietí a prevádzkovateľmi sústav, ako aj priemyslom, a to na všetkých úrovniach EÚ s cieľom vybudovať spoľahlivé dodávateľské reťazce schopné uspokojiť potreby rozvoja siete. Na tento účel je dôležité podporiť a zrýchliť harmonizáciu a normalizáciu komponentov HVDC s cieľom motivovať dodávateľov z EÚ, aby investovali do výrobnej kapacity. Zavedenie zjednodušených postupov obstarávania a dobrovoľného združovania dopytu pre kupujúcich v EÚ by mohlo vyriešiť hlavné problémy týkajúce sa dodávateľského reťazca a uľahčiť získavanie výrobných prevádzkových intervalov pre výrobcov. Napokon v záujme udržania a rozšírenia technologického prvenstva EÚ v tomto odvetví je dôležité investovať do inovácií (napr. do kapacít budovania sietí HVDC), prevádzkovať „experimentálne regulačné prostredia“ a uľahčiť prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ pre demonštračné a inovačné projekty.

4.ZÁVER

V reakcii na narušenie svetového energetického systému, ktoré bolo spočiatku zapríčinené pandémiou COVID-19 a ktoré ešte viac zhoršila nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska voči Ukrajine, EÚ urýchlila svoj prechod na čistú energiu a pohotovo predložila balík opatrení na ochranu občanov a podnikov. Stredobodom reakcie EÚ je zvýšenie miery využívania energie z obnoviteľných zdrojov, zníženie spotreby energie a diverzifikácia energetických dodávateľských reťazcov.

V dôsledku toho a vzhľadom na rekordne vysoké ceny energií emisne neutrálne technológie nikdy neboli také konkurencieschopné oproti fosílnym palivám a ich podiel na trhu sa prudko zvýšil. V roku 2022 sa v porovnaní s rokom 2021 výrazne zvýšil nový inštalovaný výkon veternej a slnečnej energie v EÚ. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať, pričom členské štáty zvýšili svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 s podporou balíka Fit for 55. Iné veľké ekonomiky nasledujú tento príklad. IEA odhaduje, že celosvetový trh s kľúčovými emisne neutrálnymi technológiami vyrábanými vo veľkom sa podľa aktuálneho vývoja do roku 2030 strojnásobí, pričom sa očakáva, že súvisiace pracovné miesta vo výrobe v oblasti energetiky sa v rovnakom období zdvojnásobia.

V globálnych pretekoch o nulovú bilanciu emisií však výrobcovia z EÚ zaostávajú, čo by mohlo ohroziť našu hospodársku bezpečnosť. Rekordne vysoké ceny energií, vysoké úrokové sadzby, nedostatok zručností, narušenia dodávateľských reťazcov a silná konkurencia z iných regiónov sú nebývalou výzvou pre priemysel EÚ, a to aj v odvetviach, v ktorých EÚ zvykla zastávať silnú pozíciu. Trhový podiel odvetvia veternej energie v EÚ klesol z 58 % v roku 2017 na 30 % v roku 2022, najmä v dôsledku rýchleho rastu zavádzania veternej energie v Číne. Deficit obchodnej bilancie EÚ v prípade individuálnych tepelných čerpadiel sa v rokoch 2021 až 2022 viac ako zdvojnásobil. Okrem toho ceny slnečnej fotovoltiky dosiahli v septembri 2023 rekordne nízku úroveň v dôsledku intenzívnej hospodárskej súťaže a nadmernej ponuky komponentov v celom hodnotovom reťazci, čo výrobcom z EÚ sťažuje ziskovú výrobu. Hoci podiel Európy na celosvetových investíciách do kapacity výroby lítiových batérií klesol zo 41 % v roku 2021 na 2 % v roku 2022, továrne na výrobu batérií sa v celej Európe stavajú čoraz rýchlejšie a predpokladá sa, že do roku 2030 pokryjú väčšinu dopytu v EÚ.

EÚ preto musí pri zachovaní úsilia o zníženie cien energií zároveň zjednodušiť svoj regulačný rámec v záujme jednoduchšieho a rýchlejšieho rozširovania svojej výrobnej základne emisne neutrálnych technológií a prilákania viac investícií do EÚ.

Súbežne s tým by EÚ mala pokračovať v opatreniach na zníženie svojej závislosti od dovozu a účinne diverzifikovať získavanie komponentov a surovín. V prípade väčšiny emisne neutrálnych technológií je EÚ odkázaná na Čínu prinajmenšom v jednej fáze hodnotových reťazcov.

EÚ musí takisto zvýšiť úroveň zručností svojej pracovnej sily. Napriek pozitívnemu vývoju miery zamestnanosti v odvetví čistej energie v EÚ chýbajúce a nedostatkové zručnosti od roku 2021 obmedzujú rast v tomto odvetví a v dôsledku demografických trendov sa môžu ďalej prehĺbiť. Rozpočet EÚ, ako aj medziodvetvové politické iniciatívy a niekoľko špecifických opatrení, ktoré predložila EÚ, majú zásadný význam pre urýchlenie rozvoja zručností v rámci zelenej transformácie, a to najmä v odvetví čistej energie.

Z hľadiska investícií do výskumu a inovácií programy Horizont 2020 a Horizont Európa poskytujú rozhodujúcu podporu pre vnútroštátne investície vo verejnom sektore od roku 2020. Zatiaľ čo si EÚ zachováva silné postavenie v oblasti medzinárodne chránených patentov, v záujme nábehu na úspešnú cestu v oblasti výskumu a inovácií má zásadný význam zvýšené úsilie pri koordinovanom využívaní programov EÚ a vnútroštátnych programov, ako aj jasné vymedzenie vnútroštátnych cieľov v oblasti výskumu a inovácií na roky 2023 a 2050.

Zabezpečenie prístupu k financovaniu rozvoja domácej výrobnej kapacity technológií čistej energie je kľúčom k rozvoju hodnotových reťazcov v EÚ. Súčasťou toho je financovanie v záujme premeny inovácií na priemyselnú výrobu. EÚ musí predovšetkým zabezpečiť, aby kapitál naďalej prúdil do inovačných startupov v EÚ. To si vyžaduje ďalšie úsilie o prehĺbenie kapitálových trhov Únie.

EÚ musí takisto podporovať spoluprácu v oblasti čistých technológií so svojimi partnermi v zahraničí, a to otvoreným, no asertívnym spôsobom. Otvorenosť obchodu a medzinárodné partnerstvá pomôžu nielen posilniť konkurencieschopnosť EÚ zabezpečením diverzifikovanejších dodávateľských reťazcov v záujme zelenej transformácie, ale zároveň otvoria nové trhové príležitosti a pomôžu všetkým ekonomikám splniť ciele Parížskej dohody.

EÚ musí okrem toho naďalej zvyšovať dopyt po emisne neutrálnych technológiách, ktoré sú udržateľné, ako aj odolné, aby splnila svoj cieľ dekarbonizácie pri súčasnom zvyšovaní konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok energie.

Napokon sú potrebné opatrenia na riešenie špecifických problémov, ktorým čelia určité odvetvia, ako je odvetvie veternej energie. Pokiaľ ide o hospodárstvo vo všeobecnosti, EÚ musí zachovať podporu pre svoj priemysel počas celého procesu prechodu na čistú energiu. To si takisto vyžaduje cielený prístup pre každý priemyselný ekosystém. Na tento účel predsedníčka Európskej komisie vo svojom prejave o stave Únie 13. septembra 2023 oznámila sériu dialógov o prechode na čistú energiu, ktoré sa majú uskutočniť s priemyslom. Konkurencieschopnosť EÚ má zásadný význam pre strategickú autonómiu EÚ a je nevyhnutné posúdiť, ako si zachovať konkurencieschopnosť a zároveň uskutočniť prechod na čistú energiu. Predsedníčka Európskej komisie preto požiadala Maria Draghiho, aby vypracoval správu o budúcnosti konkurencieschopnosti Európy.

Budúcnosť nášho odvetvia čistých technológií sa musí písať v Európe. Preto Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vzali na vedomie túto správu o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti a urýchlili prijatie legislatívnych spisov, ktoré podporia emisne neutrálny priemysel, najmä akt o emisne neutrálnom priemysle a akt o kritických surovinách.

(1)

     K 1. júnu 2023. Stanovené na základe metodiky sledovania klímy podľa prílohy VI k nariadeniu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

(2)

     COM(2022) 230 final.

(3)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Energy Technology Perspectives (Perspektívy energetických technológií), 2023.

(4)

     COM(2023) 62 final.

(5)

     COM(2023) 161 final, SWD(2023) 68 final.

(6)

     COM(2023) 160 final.

(7)

     COM(2023) 162.

(8)

     COM(2023) 168 final.

(9)

     JOIN(2023) 20 final.

(10)

     Viac informácií: Konkurencieschopnosť v sektore čistej energie (europa.eu) a správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie za rok 2022: COM(2022) 643 final.

(11)

     Viac informácií: Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie .

(12)

     Týždenná priemerná cena v uzle Title Transfer Facility (TTF).

(13)

     Gasparella, A., Koolen, D., a Zucker, A., The Merit Order and Price-Setting Dynamics in European Electricity Markets (Hodnotové poradie a dynamika určovania cien na európskych trhoch s elektrinou), Európska komisia, Petten, 2023, JRC134300.

(14)

     Veľkoobchodná cena (EÚ5): vážený priemer cien hlavných trhov s elektrinou v EÚ (DE, ES, FR, NL) a na trhu Nordpool (NO, DK, FI, SE, EE, LT, LV).

(15)

     Medzi tieto opatrenia patrí oznámenie o súbore nástrojov pre opatrenia a podporu [COM(2021) 660 final], oznámenie o bezpečnosti dodávok a dostupných cenách energie [COM(2022) 473 final], nariadenie o skladovaní plynu [COM(2022) 135 final – nariadenie (EÚ) 2017/1938], nariadenie o znížení dopytu po plyne [COM(2022) 361 final – nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369], nariadenie o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie [COM(2022) 473 final – nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854], nariadenie o solidarite [COM(2022) 549 final – nariadenie Rady (EÚ) 2022/2576], nariadenie o mechanizme korekcie trhu [COM(2022) 668 final – nariadenie Rady (EÚ) 2022/2578] a nariadenie o vydávaní povolení [COM(2022) 591 final – nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577].

(16)

     EÚ konkrétne zvýšila dovoz LNG zo Spojených štátov a potrubné dodávky z Nórska, Azerbajdžanu a Spojeného kráľovstva.

(17)

     Veľkoobchodné ceny plynu sú stále na úrovni dvojnásobku 15-ročného priemeru pred vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine. Ceny elektriny pred krízou boli na úrovni 40 – 60 EUR/MWh. Pozri aj: EU fossil generation hits record low as demand falls (Výroba elektriny z fosílnych palív v EÚ na rekordnom minime v dôsledku poklesu spotreby) | Ember (ember-climate.org) .

(18)

     Od energetickej krízy a vojny na Ukrajine patria ceny plynu v EÚ medzi najvyššie na svete. Napriek stabilizácii trhu boli ceny plynu v EÚ v období od januára 2023 do júla 2023 štvornásobne až päťnásobne vyššie ako ceny v Spojených štátoch, hoci boli porovnateľné s cenami v Spojenom kráľovstve a iných krajinách dovážajúcich plyn, ako je Čína a Japonsko.

(19)

     Nariadenie (EÚ) 2023/435.

(20)

     WindEurope, tlačová správ: Investments in wind energy are down – Europe must get market design and green industrial policy right (Pokles investícií do veternej energie – Európa musí správne nastaviť koncepciu trhu a ekologickú priemyselnú politiku), 31. januára 2023.

(21)

     Đukan, M., Gumber, A., Egli, F., Steffen, B., The role of policies in reducing the cost of capital for offshore wind (Úloha politík pri znižovaní nákladov na veternú energiu na mori), 2023.

(22)

     Založené na údajoch Enerdata, Daily Energy and Climate News , 1. marca 2023.

(23)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Critical Minerals Market Review (Preskúmanie trhu s kritickými nerastnými surovinami), 2023.

(24)

     Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,9075 EUR za 1 USD za marec 2022. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(25)

     Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,9497 EUR za 1 USD za rok 2022. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(26)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Clean energy equipment price index, 2014-2022 (Cenový index zariadení na výrobu čistej energie, 2014 – 2022), 2023.

(27)

     Tento oddiel sa zameriava na analýzu nákladov. Viac informácií o trhovej hodnote: The development of renewable energy in the electricity Market (Vývoj energie z obnoviteľných zdrojov na trhu s elektrinou), jún 2023.

(28)

     Na filtrovanie odľahlých hodnôt sú údajové body znázornené za prvé až tretie medzikvartilové rozpätie.

(29)

     Skratka CCGT na obrázku znamená turbíny s kombinovaným cyklom pre zemný plyn.

(30)

     Gasparella, A., Koolen, D., a Zucker, A., The Merit Order and Price-Setting Dynamics in European Electricity Markets (Hodnotové poradie a dynamika určovania cien na európskych trhoch s elektrinou), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023, JRC134300.

     Výpočet založený na anualizovaných nákladoch za rok 2022. Kapitálové výdavky a prevádzkové náklady založené na scenári PRIMES za rok 2022, prepočítané na ročné náklady podľa technickej životnosti a vážené priemerné kapitálové náklady. Anualizované náklady sa spriemerujú s použitím kapacitných faktorov odvodených z modelu METIS. Variabilné náklady sú založené na cene komodít za rok 2022, variabilných prevádzkových nákladoch a predaji v rámci simulácie modelu METIS.

(31)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Energy Technology Perspectives (Perspektívy energetických technológií), 2023.

(32)

     Terbium patrí medzi prvky vzácnych zemín, ktoré sú hlavnými surovinami na výrobu magnetov vo veterných turbínach. Gálium sa používa v niektorých fotovoltických paneloch, ako aj v odvetví elektroniky, dátových sietí, robotiky a satelitov. Lítium je kľúčové pre výrobu batérií.

(33)

     Carrara, S. a kol.: Supply chain analysis and material demand forecast in strategic technologies and sectors in the EU – A foresight study (Analýza dodávateľských reťazcov a prognóza dopytu po materiáloch v strategických technológiách a sektoroch v EÚ – výhľadová štúdia), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/386650, JRC132889.

(34)

      RMIS – Informačný systém pre suroviny (europa.eu) , 2023.

(35)

     Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Grohol, M., Veeh, C., Study on the critical raw materials for the EU 2023 – Final report (Štúdia kritických surovín pre EÚ za rok 2023 – záverečná správa), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023, https://data.europa.eu/doi/10.2873/725585 .

(36)

     BloombergNEF, Localizing clean energy supply chains comes at a cost (Lokalizácia dodávateľských reťazcov čistej energie je spojená s určitými nákladmi), 2022.

(37)

     Carrara, S. a kol.: Supply chain analysis and material demand forecast in strategic technologies and sectors in the EU – A foresight study (Analýza dodávateľských reťazcov a prognóza dopytu po materiáloch v strategických technológiách a sektoroch v EÚ – výhľadová štúdia), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/386650, JRC132889.

(38)

     Z odhadov vyplýva, že v roku 2022 zariadenia na pevnine mimo EÚ a Číny boli z 51 % vyrobené spoločnosťami z EÚ, z 34 % z USA a z 9 % z Číny. V prípade zariadení na mori bolo rozdelenie na 94 % spoločností z EÚ a 6 % z Číny. Zdroj: JRC na základe údajov spoločností Wood Mackenzie a 4C Offshore.

(39)

     Tapoglou, E., Tattini, J., Schmitz, A., Georgakaki, A., Długosz, M., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Ince, E., Shtjefni, D., Joanny Ordonez, G., Eulaerts, O.D., a Grabowska, M., Clean Energy Technology Observatory: Wind Energy in the European Union – 2023 Status Report on Technology Development, Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Veterná energia v Európskej únii – správa o stave za rok 2023 v oblasti technologického vývoja, trendov, hodnotových reťazcov a trhov s technológiami), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/618644 (online), JRC135020.

(40)

     COM(2021) 350 final.    

(41)

     Holandská agentúra pre podnikanie, Research on the Next Generation Semiconductor Industry in Taiwan (Výskum priemyslu výroby polovodičov novej generácie na Taiwane), 2022.

(42)

     Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku: Guevara Opinska, L., Gérard, F., Hoogland, O. a kol., Study on the resilience of critical supply chains for energy security and clean energy transition during and after the COVID-19 crisis: final report (Štúdia o odolnosti kritických dodávateľských reťazcov pre energetickú bezpečnosť a prechod na čistú energiu počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a po nej – záverečná správa), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2833/946002 .

(43)

     Viac informácií: iniciatíva Progresívny materiál v záujme vedúceho postavenia priemyslu oznámená v správe o stave Únie 2023.

(44)

     Biely dom, Inflation Reduction Act Guidebook | Clean Energy (Príručka k zákonu o znížení inflácie | Čistá energia), 2022.

(45)

   Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,9497 EUR za 1 USD za rok 2022. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(46)

   Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,8455 EUR za 1 USD za rok 2021. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(47)

     Institute for Security & Development Policy, Made in China 2025 , jún 2018.

(48)

      The Japanese Cabinet confirms the Basic Plan for the GX: Green Transformation Policy (Japonský kabinet potvrdzuje základný plán pre GX: politika zelenej transformácie), marec 2023.

(49)

   Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,006341 EUR za 1 JPY za 2. január 2023. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-jpy.en.html .

(50)

     Bloomberg, India plans $4.3 billion spending for energy transition (India plánuje vynaložiť 4,3 miliardy USD na energetickú transformáciu), 1. februára 2023. 

(51)

     Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,011351 EUR za 1 INR za 2. január 2023. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-inr.en.html .

(52)

     COM(2022) 46 final.

(53)

     Ú. v. EÚ C 101, 17.3.2023, s. 3.

(54)

     Ú. v. EÚ L 167, 30.6.2023, s. 1.

(55)

     Viac informácií: Projekt technickej podpory (europa.eu), 2023.

(56)

     Viac informácií: Platforma strategických technológií pre Európu (europa.eu) , 2023.

(57)

     Viac informácií: Tretia výzva na predkladanie návrhov veľkých projektov (europa.eu), 2023.

(58)

     Založené na spätnej väzbe priemyselných aliancií a príslušných organizácií zainteresovaných strán.

(59)

     EurObserv’ER, The state of the renewable energies in Europe – Edition 2022 21st annual overview barometer EurObserv’ER Report (Stav energie z obnoviteľných zdrojov v Európe – vydanie z roku 2022, 21. výročné zhrnutie barometra, Správa EurObserv’ER), 2023.

(60)

     COM(2022) 643 final.

(61)

     Viac informácií: Employment and Social Developments in Europe (ESDE) Report 2023  [Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE), správa 2023] (europa.eu). Odhad týkajúci sa plnenia politických cieľov (EGD-fit for 55, REPowerEU).

(62)

     Viac informácií: Pakt o zručnostiach, Launch of large-scale renewable energy skills partnership (Spustenie rozsiahlych partnerstiev v oblasti zručností v rámci energie z obnoviteľných zdrojov) (europa.eu).

(63)

     Podľa scenára aktu o emisne neutrálnom priemysle NZIA+ (100 % dopytu uspokojeného výrobným odvetvím EÚ), SWD(2023) 68 final.

(64)

     Európske stredisko pre monitorovanie stavebného sektora, Improving the human capital basis (Zlepšenie základne ľudského kapitálu), marec 2020.

(65)

     Kód „NACE 27: Výroba elektrických zariadení“ sa používa ako náhrada za spracovateľský priemysel energie z obnoviteľných zdrojov, keďže do tejto kategórie patrí mnoho technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Používa sa aj ako náhrada za priemyselný ekosystém obnoviteľných zdrojov energie v priemyselnej stratégii EÚ [COM(2020) 108 final a nedávna aktualizácia COM(2021) 350 final].

(66)

     Viac informácií: Employment and Social Developments in Europe 2023 (Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2023) (europa.eu).

(67)

     SWD(2023) 68 final.

(68)

     Georgakaki, A., Kuokkanen, A., Letout, S., Koolen, D., Koukoufikis, G., Murauskaite-Bull, I., Mountraki, A., Kuzov, T., Dlugosz, M., Ince, E., Shtjefni, D., Taylor, N., Christou, M., Pennington, D., Clean Energy Technology Observatory: Overall Strategic Analysis of Clean Energy Technology in the European Union: 2023 Status Report (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Celková strategická analýza technológií čistej energie v Európskej únii – správa o stave za rok 2023), Európska komisia, 2023, JRC135404. 

(69)

     Eurofond, Európsky prieskum podnikov 2019 (europa.eu), 2019.

(70)

     Viac informácií: Bleskový Eurobarometer 2023: nedostatkové zručnosti , stratégie náboru a udržania zamestnancov v malých a stredných podnikoch.

(71)

     Aktívna podpora kvalitnej zamestnanosti vrátane nedostatočne zastúpených skupín, ako sú ženy, patrí medzi komplexné balíky politických opatrení podľa odporúčania Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

(72)

     Politika súdržnosti predstavuje hlavný nástroj EÚ na financovanie investícií do zručností realizovaný prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), pričom objem prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na zelené zručnosti a zelené pracovné miesta, predstavuje 5,8 miliardy EUR. Prostriedky z tohto fondu sú doplnené o investície vynakladané z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na zručnosti, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj infraštruktúru. Prostriedky z Mechanizmu spravodlivej transformácie v objeme 3 miliárd EUR slúžia na podporu odbornej prípravy a rozvoja zručností pracovníkov na účely adaptácie na zelenú transformáciu. Ďalšie opatrenia sa uvádzajú v správe o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2022.

(73)

     Napr. odporúčania Rady týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov, mikrocertifikátov a odborného vzdelávania a prípravy.

(74)

     Viac informácií: Pakt o zručnostiach: Launch of large-scale renewable energy skills partnership (Spustenie rozsiahlych partnerstiev v oblasti zručností pre odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov) (europa.eu).

(75)

     COM(2015) 80 final.

(76)

     Členovia Medzinárodnej agentúry pre energiu: AT, BE, CZ, DE, DK, EL, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LT, LU, NL, PL, PT, SE, SK (EL a LU nevykázali žiadne investície). Zvýšenie investícií Medzinárodnej agentúre pre energiu vykázalo jedenásť z uvedených členských štátov: AT, CZ, DK, DE, ES, FR, HU, IE, NL, PT, SE.

(77)

     Veľká časť zvýšenia bola spôsobená zmenou vo vykazovaní Španielska v spojení s podstatným zvýšením v niekoľkých členských štátoch. V Španielsku sa rozšírilo pokrytie a zahrnuté boli údaje štátnej správy a regionálnych vlád, čím sa celkový súčet za členské štáty EÚ zvýšil viac ako o 0,5 milióna EUR. Zmeny sa neuplatnili na predchádzajúce roky, čo viedlo k zlomu v časovom rade medzi rokmi 2020 a 2021. IEA, 2023. Rozpočty na výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti energetickej technológie, vydanie z mája 2023, Dokumentácia k databáze. Zvýšenie Medzinárodnej agentúre pre energiu vykázalo 11 zo 17 členských štátov: AT, CZ, DK, DE, ES, FR, HU, IE, NL, PT, SE. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Energy Technology RD&D Budgets – Database documentation (Rozpočty na výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti energetickej technológie – Dokumentácia k databáze), 2023.

(78)

     Tieto údaje zahŕňajú odhad týkajúci sa Talianska, ktoré ešte musí vykázať údaje za roky 2020 a 2021.

(79)

     COM(2022) 643 final.

(80)

     Tieto údaje zahŕňajú vnútroštátne finančné prostriedky a finančné prostriedky z rámcových programov na úrovni EÚ. Pokiaľ ide o podiel HDP, pod úrovňou iných veľkých ekonomík zostávajú len vnútroštátne finančné prostriedky.

(81)

   Pozri oddiel 2.2 na strane 12, COM(2022) 643 final.

(82)

     RP EÚ znamená rámcové programy EÚ (Horizont 2020 a Horizont Európa).

(83)

     Upravené na základe databázy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) o rozpočtoch na výskum a vývoj v oblasti energetickej technológie, jarné vydanie, rok 2023.

(84)

     Inovačná misia, Správa: Country Highlights (Hlavné body podľa krajín), 6. stretnutie ministrov v rámci Inovačnej misie, jún 2021.

(85)

     Viac informácií: JRC SETIS (europa.eu).

(86)

     Viac informácií: JRC SETIS (europa.eu).

(87)

     Ú. v. EÚ C 495, 29.12.2022.

(88)

     Viac informácií: Národné energetické a klimatické plány (europa.eu), 2023.

(89)

     SWD(2023) 277/2 final.

(90)

     Analýza uvedená v tomto oddiele sa zameriava na technológie čistej energie. Líši sa od oddielu 2.4 správy o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2022 tým, že sú z nej vylúčené činnosti, ktoré boli v minulosti zohľadnené vo vertikále Climate Tech spoločnosti PitchBook a ktoré súviseli s potravinovými systémami, využívaním pôdy, mikromobilitou, spoločnou mobilitou a autonómnymi vozidlami.

(91)

     COM(2022) 332 final.

(92)

     Na základe údajov spoločnosti PitchBook , 1. júna 2023.

(93)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA),  World Energy Investment 2023 (Svetové investície do energetiky), 2023.

(94)

     Georgakaki, A., Kuokkanen, A., Letout, S., Koolen, D., Koukoufikis, G., Murauskaite-Bull, I., Mountraki, A., Kuzov, T., Dlugosz, M., Ince, E., Shtjefni, D., Taylor, N., Christou, M., Pennington, D., Clean Energy Technology Observatory: Overall Strategic Analysis of Clean Energy Technology in the European Union: 2023 Status Report (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Celková strategická analýza technológií čistej energie v Európskej únii – správa o stave za rok 2023), Európska komisia, 2023, JRC135404.

(95)

     Tamže.

(96)

     Chatzipanagi, A., Jaeger-Waldau, A., Cleret De Langavant, C., Gea Bermudez, J., Letout, S., Mountraki, A., Schmitz, A., Georgakaki, A., Ince, E., Kuokkanen, A., a Shtjefni, D., Clean Energy Technology Observatory: Photovoltaics in the European Union – 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Fotovoltika v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135034.

(97)

     Ide najmä o scenáre predpokladané mimovládnymi organizáciami ako Greenpeace, Energy Watch Group, Bloomberg New Energy Finance, Medzinárodná agentúra pre energiu, Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj asociácie fotovoltického priemyslu.

(98)

     Chatzipanagi, A., Jaeger-Waldau, A., Cleret De Langavant, C., Gea Bermudez, J., Letout, S., Mountraki, A., Schmitz, A., Georgakaki, A., Ince, E., Kuokkanen, A., a Shtjefni, D., Clean Energy Technology Observatory: Photovoltaics in the European Union – 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Fotovoltika v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135034.

(99)

     COM(2022) 221 final – Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie.

(100)

     Chatzipanagi, A., Jaeger-Waldau, A., Cleret De Langavant, C., Gea Bermudez, J., Letout, S., Mountraki, A., Schmitz, A., Georgakaki, A., Ince, E., Kuokkanen, A., a Shtjefni, D., Clean Energy Technology Observatory: Photovoltaics in the European Union – 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Fotovoltika v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135034.

(101)

     Green a kol., Tabuľky účinnosti slnečných fotovoltických článkov (62), Progress in Photovoltaics, 31, 7 (2023), https://doi.org/10.1002/pip.3726 .

(102)

     Chatzipanagi, A., Jaeger-Waldau, A., Cleret De Langavant, C., Gea Bermudez, J., Letout, S., Mountraki, A., Schmitz, A., Georgakaki, A., Ince, E., Kuokkanen, A., a Shtjefni, D., Clean Energy Technology Observatory: Photovoltaics in the European Union – 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Fotovoltika v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135034.

(103)

     Vlastné výpočty JRC založené na dostupných údajoch.

(104)

     Osobitná správa IEA o svetových dodávateľských reťazcoch slnečnej fotovoltiky, 2022.

(105)

     Wood Mackenzie, tlačová správa: China’s solar export booming (Vzostup čínskeho vývozu slnečnej energie), 23. mája 2023. Moduly predstavujú obrovský podiel týchto vývozov, a po nich nasledujú doštičky a články. Čína v roku 2022 do Európy vyviezla moduly s výkonom 86 GWp (čo predstavuje 56 % jej vývozu modulov).

(106)

     Správa univerzity v Sheffielde o nútenej práci. Crawford, A., a Murphy, L. T., Over-Exposed: Uyghur Region Exposure Assessment for Solar Industry Sourcing (Nadmerná expozícia: posúdenie vystavenia regiónu Sin-ťiang v súvislosti so získavaním zdrojov v slnečnom priemysle), Sheffield, Spojené kráľovstvo: Sheffield Hallam University Helena Kennedy Centre for International Justice (2023).

(107)

     PVXchange , stránka navštívená 7. októbra 2023., odčítanie indexu cien fotovoltiky

(108)

     IEA, 2023 Snapshot of Global PV Markets (Prehľad svetových trhov s fotovoltikou za rok 2023), 2023.

(109)

         IEA WEO 2022.

(110)

     Skutočné rozdiely v nákladoch veľmi závisia od osobitostí projektov: odhad rozdielov v štúdii McKinsey (2022): Building a competitive solar-PV supply chain in Europe (Vybudovanie konkurencieschopného dodávateľského reťazca slnečnej fotovoltiky v Európe) je 20 – 25 % v porovnaní s konkurentmi, ktorí majú nízke náklady.

(111)

     Osobitná správa IEA o svetových dodávateľských reťazcoch slnečnej fotovoltiky, 2022. „Na konci roku 2021 celosvetová kapacita výroby doštičiek a článkov a zostavovania modulov prevýšila dopyt minimálne o 100 %“.

(112)

     Vykázané údaje v tomto oddiele pochádzajú z dokumentu: Taylor, N., Georgakaki, A., Mountraki, A., Letout, S., Ince, E., Shtjefni, D., Kuokkanen, A., Tattini, J., a Diaz Rincon, A., Clean Energy Technology Observatory: Concentrated Solar Power and Solar Heating and Cooling in the European Union – 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Koncentrovaná slnečná energia a solárne vykurovanie a chladenie v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135004.

(113)

     Odborné centrum pre energetickú transformáciu (EnTEC), správa: Supply chain risks in the EU’s clean energy technologies (Riziká dodávateľského reťazca v technológiách EÚ v oblasti čistej energie), 2023, doi 10.2833/413910.

(114)

     Španielsko vo svojom NEKP z roku 2019 ráta s tým, že do roku 2030 dosiahne 7,4 GW. V návrhu prvej aktualizácie však bol tento cieľ revidovaný na 4,8 GW do roku 2030. Viac informácií: https://commission.europa.eu/publications/spain-draft-updated-necp-2021-2030_en .

(115)

     Solar Heat Europe, Solar Heat Markets in Europe, Trends and Market Statistics 2021, Summary (Trhy v Európe so solárnym teplom, trendy a trhová štatistika za rok 2021, zhrnutie), december 2022.

(116)

     Solar Heat Europe, Preliminary Report 2022, Solar Heat Markets in EU27, Switzerland and UK (Predbežná správa 2022, trhy so solárnym teplom v EÚ27, vo Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve), 7. júl 2023.

(117)

     Citované v prezentácii IEA SHC Task 68 na webinári s názvom Vzostup solárneho diaľkového vykurovania, 28. marec 2023, Euroheat and Power a Solar Heat Europe.

(118)

     Odborné centrum pre energetickú transformáciu (EnTEC), správa: Supply chain risks in the EU’s clean energy technologies (Riziká dodávateľského reťazca v technológiách EÚ v oblasti čistej energie), 2023, doi 10.2833/413910.

(119)

   SWD(2022) 230 final.

(120)

     Tapoglou, E., Tattini, J., Schmitz, A., Georgakaki, A., Długosz, M., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Ince, E., Shtjefni, D., Joanny Ordonez, G., Eulaerts, O.D. a Grabowska, M., Clean Energy Technology Observatory: Wind energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Veterná energia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/618644 (online), JRC135020.

(121)

     WindEurope, správa: Wind energy in Europe: 2022 Statistics and the outlook for 2023-2027 (Veterná energia v Európe: štatistiky za rok 2022 a výhľad na obdobie 2023 – 2027), 28. február 2023.

(122)

     Údaj 30 GW/rok, ktorý oznámila organizácia Wind Europe, je nižší ako údaj, ktorý by vyplynul z plánu REPowerEU: 38,25 GW/rok. Rozdiel sa vysvetľuje použitím rôznych faktorov výkonu vo výpočtoch.

(123)

     Tapoglou, E., Tattini, J., Schmitz, A., Georgakaki, A., Długosz, M., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Ince, E., Shtjefni, D., Joanny Ordonez, G., Eulaerts, O.D. a Grabowska, M., Clean Energy Technology Observatory: Wind energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Veterná energia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/618644 (online), JRC135020.

(124)

     Viac informácií:     https://energy.ec.europa.eu/news/member-states-agree-new-ambition-expanding-offshore-renewable-energy-2023-01-19_en .

(125)

     Analýza JRC na základe databázy Orbis, Pitchbook, 2023.

(126)

     Wind Europe, tlačová správa:  Investments in wind energy are down – Europe must get market design and green industrial policy right (Investície do veternej energie klesajú – Európa musí získať právo na koncepciu trhu a ekologickú priemyselnú politiku), 2023.

(127)

     COM(2020) 741 final.

(128)

     Tapoglou, E., Tattini, J., Schmitz, A., Georgakaki, A., Długosz, M., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Ince, E., Shtjefni, D., Joanny Ordonez, G., Eulaerts, O. a Grabowska, M., Clean Energy Technology Observatory: Ocean Energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Energia z oceánov v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/82978 (online), JRC135021.

(129)

     Táto elektráreň, ktorá bola v čase jej výstavby veľmi inovatívna, mala značný vplyv na životné prostredie, ktorý by bol v súčasnosti sotva prijateľný. SONNIC Ewan, « La Rance, 50 ans de turbinage. Et après ? Le statu quo est-il la seule option pertinente ? », L'Information géographique, 2017/4 (Vol. 81), s. 103 – 128. DOI: 10.3917/lig.814.0103.

(130)

     Vo vodách EÚ bolo v roku 2022 nainštalovaných 62 kW nového výkonu energie prílivu a odlivu a 33,5 kW výkonu energie z vĺn.

(131)

     Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), World Energy Transitions Outlook 2023: 1.5°C Pathway (Výhľad svetových energetických transformácií 2023: cesta k dosiahnutiu limitu 1,5 °C), zväzok 1, Abú Zabí, 2023.

(132)

     Ocean Energy Europe (OEE), politické témy: výskum a inovácie .

(133)

     ETIP Ocean, Industrial Roadmap for Ocean Energy (Priemyselný plán pre energiu z oceánov), 1. júl 2022.

(134)

     Tapoglou, E., Tattini, J., Schmitz, A., Georgakaki, A., Długosz, M., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Ince, E., Shtjefni, D., Joanny Ordonez, G., Eulaerts, O. a Grabowska, M., Clean Energy Technology Observatory: Ocean Energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Energia z oceánov v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/82978 (online), JRC135021.

(135)

   Tamže.

(136)

     Tamže.

(137)

     Konečné schválenie predpisu, ktorým sa zakazuje predaj osobných automobilov a dodávok emitujúcich uhlík po roku 2035, členskými štátmi 28. marca 2023.

(138)

     Európska aliancia pre batérie (jún 2023); ale napr. z údajov inštitútu Fraunhofer vyplýva široký rozsah výrobnej kapacity etylén-karbonátových batérií do roku 2030 s výkonom od min. 677 GWh cez strednú hodnotu 1 770 GWh až po max. 2 050 GWh.

(139)

     Osobitná správa Európskeho dvora audítorov: Priemyselná politika EÚ v oblasti batérií , 2023. Rozsah: 700 GWh až 1 200 GWh/rok.

(140)

     Viac informácií: Transport & Environment , k 6. marcu 2023. Rozsah: až 50 gigatovární s 1 800 GWh.

(141)

     Viac informácií: Európska aliancia pre batérie (europa.eu).

(142)

     Porov. 9,1 % v roku 2021 a len 1,9 % nedávno v roku 2019.

(143)

     Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA), tlačová správa: Fuel types of new cars: battery electric 12.1%, hybrid 22.6% and petrol 36.4% market share full-year 2022 (Druhy nových automobilov podľa paliva: trhový podiel za celý rok 2022: batériové elektrické 12,1 %, hybridné 22,6 % a benzínové 36,4 %), 1. február 2023.

(144)

     Pozri: Európske monitorovacie stredisko pre alternatívne palivá (europa.eu).

(145)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Global EV Outlook 2023 Executive Summary (Globálny výhľad v oblasti elektrických vozidiel na rok 2023: zhrnutie), 2023.

(146)

     Viac informácií: Európska aliancia pre batérie  – EBA250.

(147)

     EMMES 7.0, LCP-Delta, 20232023 stav v prvom štvrťroku: 11 GW/14,7 GWh; extrapolácia inštitútu Fraunhofer dosahuje až 20 GWh.

Údaje odvetvia. EMMES 7.0 – marec 2023 | EASE: Prečo uskladňovanie energie? | EASE (ease-storage.eu) 2023 stav v prvom štvrťroku: 11 GW/14,7 GWh; odhady inštitútu Fraunhofer na základe extrapolácie dosahujú až 20 GWh.

(148)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Global EV Outlook 2023 (Globálny výhľad v oblasti elektrických vozidiel na rok 2023), 2023.

(149)

     BloombergNEF, tlačová správa: Lithium-ion Battery Pack Prices Rise for First Time to an Average of $151/kWh (Ceny balení lítiovo iónových akumulátorov prvýkrát stúpajú na priemernú hodnotu 151 USD/kWh), 6. december 2022.

(150)

     V roku 2022 boli o 20 % lacnejšie ako články z oxidov lítia, niklu, mangánu a kobaltu.

(151)

     Ak boli v zdrojoch uvedené hodnoty v USD, v celom dokumente sa na prepočet meny používa výmenný kurz 0,9 EUR = 1 USD.

(152)

     InsideEVs, tlačová správa: Europe: Plug-In Car Sales Accelerated In March 2023 (Európa: Predaj plug-in automobilov sa v marci 2023 zrýchlil), 10. máj 2023.

(153)

     Biely dom, Investície do Ameriky , 2023.

(154)

     Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,8455 EUR za 1 USD za rok 2021. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(155)

     Bloomberg NEF, správa o trendoch v investíciách do energetickej transformácie za 1. štvrťrok 2023.

(156)

     BenchmarkSource, článok: IRA supercharges USA’s gigafactory capacity pipeline as it overtakes Europe for first time (Zákon o znížení inflácie razantne posilňuje plán vytvárania kapacity gigatovární v USA, ktoré prvý raz predbehli Európu), 2. jún 2023.

(157)

     EBA, diskusný dokument na 7. zasadnutie Európskej aliancie pre batérie na vysokej úrovni .

(158)

     Transport & Environment, správa: How not to lose it all (Ako neprísť o všetko), marec 2023.

(159)

     Údaje odvetvia. EMMES 7.0 – marec 2023 | EASE: Prečo uskladňovanie energie? | EASE (ease-storage.eu) 2023 stav v prvom štvrťroku: 11 GW/14,7 GWh; odhady inštitútu Fraunhofer na základe extrapolácie dosahujú až 20 GWh.

(160)

     RWTH Aachen University, Battery Charts,  2023.

(161)

     Energy Storage Coalition, tlačová správa: Energy Storage Coalition calls for more targeted support for energy storage in key EU legislation (Energy Storage Coalition vyzýva na cielenejšiu podporu uskladňovania energie v kľúčových právnych predpisoch EÚ), marec 2023.

(162)

     McKinsey & Company, článok: Battery 2030: Resilient, sustainable and circular (Batéria v roku 2030: odolná, udržateľná a obehová), 16. január 2023.

(163)

     Stellantis je zoskupenie 14 automobilových značiek.

(164)

     Gigatováreň na batérie spoločnosti Automotive Cells Company (ACC) v Billy-Berclau Douvrin, Francúzsko.

(165)

     Green Car Congress, tlačová správa: First ACC gigafactory inaugurated in France; initial 13 GWh capacity (Prvá gigatováreň spoločnosti ACC slávnostne uvedená do prevádzky vo Francúzsku; počiatočný výkon 13 GWh), 31. máj 2023.

(166)

     Viac informácií: Európska aliancia pre batérie: stručný prehľad o výrobe batérií v Európe – jún 2023.

(167)

     Na základe výpočtov inštitútu Fraunhofer.

(168)

     Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018.

(169)

     Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013.

(170)

     Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017.

(171)

     Viac informácií: Tepelné čerpadlá – akčný plán na urýchlenie ich zavádzania v celej EÚ (europa.eu).

(172)

     Európske združenie výrobcov tepelných čerpadiel, Market Report 2023 (Správa o trhu 2023), obmedzená na AT, BE, CZ, DE, DK, EE, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LT, NL, PL, PT, SE, SK, 29. jún 2023. Zahrnuté je najmä vykurovanie priestorov a sanitárne tepelné čerpadlá na teplú vodu.

(173)

     Lyons, L., Clean Energy Technology Observatory: Heat pumps in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Tepelné čerpadlá v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC134991.

(174)

     Viac informácií: Heat Roadmap Europe, https://heatroadmap.eu/.

(175)

     Euroheat & Power, Large heat pumps in district heating & cooling systems (Veľké tepelné čerpadlá v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia), 2022.

(176)

     Priemyselné tepelné čerpadlá sa bežne používajú pri procesoch pod 100 °C, pričom komerčné výrobky existujú až do 160 °C, čo treba ešte preukázať vo viacerých priemyselných odvetviach. Prebieha vývoj zariadení pre teploty do 280 °C.

(177)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Future of heat pumps (Budúcnosť tepelných čerpadiel), 2023.

(178)

     Eunomia, EU Hydronic Heat Pump Manufacturing Market Assessment (Posúdenie trhu výroby teplovodných čerpadiel v EÚ), 2023.

(179)

     Japonsko, Thajsko.

(180)

     Eunomia, 2023, tamže.

(181)

     COMEXT, obchod s tovarom v EÚ, 841861.

(182)

     Eunomia, EU Hydronic Heat Pump Manufacturing Market Assessment (Posúdenie trhu výroby teplovodných čerpadiel v EÚ), 2023.

(183)

     Európske združenie výrobcov tepelných čerpadiel, tlačová správa: Manufacturer investments (Investície do výrobcov), jún 2023.

(184)

     Program technologickej spolupráce Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), príloha 58 k záverečnej správe o technológiách tepelných čerpadiel, august 2023.

(185)

     Ďalšie informácie: IEC 60335-2-40:2022: Elektrické spotrebiče pre domácnosť a na podobné účely. Bezpečnosť. Časť 2-40: Osobitné požiadavky na elektrické tepelné čerpadlá, klimatizátory a odvlhčovače vzduchu , 2022.

(186)

     Eunomia, EU Hydronic Heat Pump Manufacturing Market Assessment (Posúdenie trhu výroby teplovodných čerpadiel v EÚ), 2023.

(187)

     IRENA a IGA, Global geothermal market and technology assessment (Posúdenie globálneho trhu a technológií v oblasti geotermálnej energie), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov, Medzinárodné združenie pre geotermálnu energiu, 2023.

(188)

     Európska rada pre geotermálnu energiu, správa: Geothermal Market Report 2022 – Key Findings (Správa o geotermálnom trhu 2022 – kľúčové zistenia), júl 2023.

(189)

     Taylor, N., Ince, E., Mountraki, A., Georgakaki, A., Shtjefni, D., Tattini, J. a Diaz Rincon, A., Clean Energy Technology Observatory: Deep Geothermal Energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development, Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Hlbinná geotermálna energia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135206.

(190)

     Európska rada pre geotermálnu energiu, správa: Geothermal Market Report 2022 – Key Findings (Správa o geotermálnom trhu 2022 – kľúčové zistenia), júl 2023.

(191)

     Taylor, N., Ince, E., Mountraki, A., Georgakaki, A., Shtjefni, D., Tattini, J. a Diaz Rincon, A., Clean Energy Technology Observatory: Deep Geothermal Energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development, Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Hlbinná geotermálna energia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135206.

(192)

     Taylor, N., Ince, E., Mountraki, A., Georgakaki, A., Shtjefni, D., Tattini, J. a Diaz Rincon, A., Clean Energy Technology Observatory: Deep Geothermal Energy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development, Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Hlbinná geotermálna energia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135206.

(193)

     Tamže.

(194)

     Tamže.

(195)

     Tamže.

(196)

     Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2023.

(197)

     COM(2023) 156 final.

(198)

     IEA, Global Hydrogen Review (Globálny prehľad odvetvia vodíka), 2023, aktualizácia databázy sa očakáva v októbri 2023.

(199)

   Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Global Hydrogen Review (Globálny prehľad odvetvia vodíka), 2022.

(200)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), 2022, tamže.

(201)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Global Hydrogen Review (Globálny prehľad odvetvia vodíka), 2023, rozmedzie je veľké v dôsledku „neznámeho“ druhu nahláseného IEA.

(202)

     Bloomberg NEF, 1H 2023 Hydrogen Market Outlook (Výhľad na trhu s vodíkom na prvý polrok 2023), marec 2022.

(203)

     Hydrogen Europe, Clean Hydrogen Monitor (Monitor týkajúci sa čistého vodíka), 2022.

(204)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), The State of Clean Technologies (Stav čistých technológií), máj 2023 a Clean Hydrogen Monitor (Monitor týkajúci sa čistého vodíka), 2022.

(205)

     Viac informácií: Európska aliancia pre čistý vodík (europa.eu).

(206)

    Hydrogen Europe, tlačová správa: New Electrolyser Partnership , (Nové partnerstvo pre elektrolyzéry), 16. jún 2022.

(207)

     Ministerstvo energetiky USA, národná stratégia a plán USA v oblasti čistého vodíka , jún 2023. Odhady vychádzajú z dostupných údajov.

(208)

     Finančné prostriedky pochádzajú z rozpočtu EÚ vo výške 1,2 mld. EUR (vrátane dodatočných rozpočtových prostriedkov z plánu REPowerEU vo výške 200 mil. EUR) a rovnaká suma od súkromných zainteresovaných strán v období 2021 – 2027.

(209)

     Európska aliancia pre vodík, 2. európsky samit o elektrolyzéroch – súčasný stav v súvislosti so spoločným vyhlásením , 22. jún 2023.

(210)

     Carrara, S. a kol., Supply chain analysis and material demand forecast in strategic technologies and sectors in the EU – A foresight study (Analýza dodávateľských reťazcov a prognóza dopytu po materiáloch v strategických technológiách a sektoroch v EÚ – výhľadová štúdia), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/386650, JRC132889, dokument Spoločného výskumného centra, 132889.

(211)

     SWD(2022) 230 final.

(212)

     COM(2021) 804 final.

(213)

     Energetická spoločenská výzva programu Horizont 2020 a klaster 5 Energia programu Horizont Európa. https://cordis.europa.eu/projects/en (europa.eu).  Na základe údajov EK CORDIS týkajúcich sa energetickej spoločenskej výzvy programu Horizont 2020 a klastra 5 Energia programu Horizont Európa. Projekty a výsledky | CORDIS | Európska komisia (europa.eu) .

(214)

     Európske združenie výrobcov bioplynu, štatistická správa, 2022.

(215)

     Motola, V., Scarlat, N., Hurtig, O., Buffi, M., Georgakaki, A., Letout, S., Mountraki, A., Salvucci, R. a Schmitz, A., Clean Energy Technology Observatory: Bioenergy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Bioenergia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135079.

(216)

     Na základe databázy EurObserv-ER, zamestnanosť a obrat , apríl 2023.

(217)

     Na základe údajov Eurostatu. Bioenergy Europe, štatistická správa, 2022, Bioenergy Landscape (Situácia v oblasti biometánu). Na účely bioenergie sa do EÚ dovážajú iba 4 % tuhej biomasy.

(218)

     Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018.

(219)

     Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre mobilitu a dopravu, Maniatis, K., Landälv, I., Heuvel, E. a kol., Building up the future, cost of biofuel (Budovanie budúcnosti: Náklady na biopalivo), 2018, https://data.europa.eu/doi/10.2832/163774 .

(220)

     Na základe údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA). European Energy Innovation, A new policy context for assessing biogas and biomethane (Nový politický kontext na posudzovanie bioplynu a biometánu) (europeanenergyinnovation.eu) , jeseň 2022.

(221)

     Európske združenie výrobcov bioplynu, mapa biometánových inštalácií , 2021.

(222)

     Motola, V., Scarlat, N., Hurtig, O., Buffi, M., Georgakaki, A., Letout, S., Mountraki, A., Salvucci, R. a Schmitz, A., Clean Energy Technology Observatory: Bioenergy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Bioenergia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135079.

(223)

     Európske združenie výrobcov bioplynu, štatistická správa, 2022.

(224)

     Motola, V., Scarlat, N., Hurtig, O., Buffi, M., Georgakaki, A., Letout, S., Mountraki, A., Salvucci, R. a Schmitz, A., Clean Energy Technology Observatory: Bioenergy in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Bioenergia v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC135079.

(225)

     Európske združenie výrobcov bioplynu, Breaking Free of the Energy Dependency Trap–Delivering 35 bcm of biomethane by 2030 (Vyslobodenie z pasce energetickej závislosti – Dosiahnutie cieľa 35 miliárd m³ biometánu do roku 2030), 2022.

(226)

     Európske združenie výrobcov bioplynu, štatistická správa, 2022.

(227)

         Európske združenie výrobcov bioplynu, štatistická správa, 2022.

(228)

   Itul, A., Diaz Rincon, A., Eulaerts, O.D., Georgakaki, A., Grabowska, M., Kapetaki, Z., Ince, E., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Shtjefni, D. a Jaxa-Rozen, M., Clean Energy Technology Observatory: Carbon capture storage and utilisation in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Zachytávanie, ukladanie a využívanie CO₂ v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC134999.

(229)

     Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009.

(230)

     Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003.

(231)

     COM(2021) 800 final.

(232)

     COM(2022) 672.

(233)

     Členské štáty každé štyri roky Komisii podávajú správu o vykonávaní smernice 2009/31/ES o CCS. Komisia doteraz uverejnila tri takéto správy, pričom štvrtá správa o vykonávaní je naplánovaná na koniec roka 2023.

(234)

     EnTEC (Trinomics, TNO a inštitút Fraunhofer), Bolscher, H. a kol., EU regulation for the development of the market for CO2 transport and storage (Predpisy EÚ v záujme rozvoja trhu prepravy a ukladania CO₂), Európska únia, 2023. https://energy.ec.europa.eu/publications/eu-regulation-development-market-co2-transport-and-storage_en .

(235)

     Itul, A., Diaz Rincon, A., Eulaerts, O.D., Georgakaki, A., Grabowska, M., Kapetaki, Z., Ince, E., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Shtjefni, D. a Jaxa-Rozen, M., Clean Energy Technology Observatory: Carbon capture storage and utilisation in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Zachytávanie, ukladanie a využívanie CO₂ v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC134999.

(236)

     Global CCS Institute, Global Status of Carbon Capture and storage, 2022 (Globálny stav zachytávania a ukladania CO₂, 2022), 2022.

(237)

     Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,9497 EUR za 1 USD za rok 2022. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(238)

     Itul, A., Diaz Rincon, A., Eulaerts, O.D., Georgakaki, A., Grabowska, M., Kapetaki, Z., Ince, E., Letout, S., Kuokkanen, A., Mountraki, A., Shtjefni, D. a Jaxa-Rozen, M., Clean Energy Technology Observatory: Carbon capture storage and utilisation in the European Union - 2023 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Útvar pre monitorovanie technológií čistej energie: Zachytávanie, ukladanie a využívanie CO₂ v Európskej únii – Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2023), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, JRC134999.

(239)

     K dispozícii sú len obmedzené údaje o počte spoločností zapojených do dodávateľského reťazca CCUS v Európe. Okrem toho väčšina spoločností neoznámila hodnotu projektov, do ktorých sú zapojené. Spoločnosti sú popri tom zapojené do širokej škály fáz v rámci celého hodnotového reťazca, čiže v tomto prípade je náročné odvodiť trhový podiel. V závislosti od hraníc stanovených pre hodnotový reťazec z iného výskumu vyplýva približne 17 000 spoločností zapojených do všetkých aspektov dodávateľského reťazca CCUS vrátane poskytovateľov technológií, služieb a právnych aspektov. Európska komisia, Kapetaki, Z. a kol., Carbon Capture Utilisation and Storage in the European Union. 2022 Status Report on Technology Development Trends, Value Chains and Markets (Zachytávanie, využívanie a ukladanie CO₂ v Európskej únii. Správa o stave trendov vo vývoji technológií, hodnotových reťazcov a trhov z roku 2022). 2022.

https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC13066 .

(240)

     Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022.

(241)

     Vďaka vyššej kapacite a nižším stratám pri dlhých vzdialenostiach v porovnaní s ekvivalentmi striedavého prúdu (AC) dokážu efektívne posilniť prepojenosť energetického systému prepojením vzdialených elektrických sietí s rôznymi frekvenciami alebo uľahčením prepojenia veľkých veterných parkov na mori.

(242)

     WindEurope Intelligence Platform, Workstream for the development of multi-vendor HVDC systems (Pracovný postup na rozvoj sietí HVDC s viacerými dodávateľmi) (ENTSO-E, T&D Europe, WindEurope), 21. jún 2021.

(243)

     Projekt „Umožnenie interoperability sietí HVDC s viacerými dodávateľmi“ (InterOPERA) združuje európskych PPS, výrobcov, odvetvové združenia a univerzity s cieľom vymedziť normy kompatibility a interoperability pre HVDC. Viac informácií: https://interopera.eu .

(244)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Energy Technology Perspectives (Perspektívy energetických technológií), 2023.

(245)

     Power Technology Research (2023, marec). Inovácie v oblasti internetu vecí: popredné spoločnosti pôsobiace vo sfére prenosových sietí HVDC pre elektroenergetiku. Získané z webového sídla Power Technology: https://www.power-technology.com/data-insights/innovators-hvdc-transmission-systems-power/ .

(246)

     Konzervatívny odhad na základe analýzy desaťročného plánu rozvoja siete ENTSO-E z roku 2022 a národných plánov rozvoja vypracovaných členskými štátmi EÚ (ale bez zohľadnenia najnovších záväzkov členských štátov EÚ týkajúcich sa veternej energie na mori).

(247)

     Pri použití priemerného výmenného kurzu 0,8455 EUR za 1 USD za rok 2021. Pozri: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/eurofxref-graph-usd.en.html .

(248)

     Power Technology Research.

(249)

Ministerstvo energetiky USA, Semiconductors - Supply Chain Deep Dive Assessment (Polovodiče – Hĺbkové posúdenie dodávateľských reťazcov), 2022.

(250)

     Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Energy Technology Perspectives (Perspektívy energetických technológií), 2023.

(251)

     Europacable, Electricity transmission of tomorrow (Prenos elektriny budúcnosti), 2021. Odhady naznačujú, že priemerný projekt v oblasti prenosu trvá od plánovania po dokončenie 15 rokov.