EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 5. 2023

COM(2023) 277 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa o aktivitách Európskej únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja a monitorovaní programov Horizont Európa a Horizont 2020 v roku 2022

1.Súvislosti

V tejto správe sa uvádza neúplný prehľad kľúčových činností EÚ v oblasti výskumu a inovácií v roku 2022 a monitorovania programov Horizont Európa, Horizont 2020 a Euratom.

Bola vypracovaná v súlade s článkom 190 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 7 Zmluvy o Euratome v spojení s  článkom 50 rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont Európa a článkom 12 nariadenia Rady (Euratom) 2021/765, ktorým sa stanovuje výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu .

2.Politický kontext a politický vývoj

V roku 2022 napadlo Rusko Ukrajinu. Z historického hľadiska ide o prelomovú udalosť, ktorou sa porušilo medzinárodné právo a narušila sa európska aj celosvetová bezpečnosť. Rusko tým porušilo aj základné hodnoty a zásady medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, ako sa stanovuje v  oznámení o globálnom prístupe k výskumu a inováciám .

Vojna mala obrovské dôsledky pre EÚ a jej výskumné a inovačné prostredie, najmä pokiaľ ide o vedeckú spoluprácu s Ukrajinou a Ruskom, ale aj dodávky energie, bezpečné dodávateľské reťazce a migráciu.

2.1.Ukrajina

Komisia uložila voči Rusku sankcie v oblasti výskumu a inovácií 1 . Komisia konkrétne:

·zastavila projekty spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, ukončila účasť ruských verejných subjektov na programoch EÚ v oblasti výskumu a inovácií a zabezpečila koordinované uplatňovanie sankcií prostredníctvom usmernení a monitorovania,

·začala špecializované akcie na podporu ukrajinskej výskumnej a vedeckej obce vrátane portálu ERA4Ukraine spusteného v marci 2022 s cieľom podporovať ukrajinských výskumných pracovníkov; programu akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) 4Ukraine spusteného v októbri 2022 s rozpočtom 25 miliónov EUR s cieľom podporovať vysídlených výskumných pracovníkov z Ukrajiny a výzvy v rámci Európskej rady pre inovácie vo výške 20 miliónov EUR s cieľom podporovať ukrajinské inovačné podniky,

·v máji 2022 uverejnila plán REPowerEU , ktorého cieľom je dosiahnutie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív urýchlením prechodu EÚ na čistú energiu,

·začala novú tému v rámci programu Euratomu s rozpočtom 10 miliónov EUR týkajúcu sa bezpečnosti alternatívneho jadrového paliva pre reaktory typu VVER s cieľom zabezpečiť zachovanie prevádzky týchto reaktorov, ktoré boli postavené v Sovietskom zväze.

2.2.Zelená a digitálna transformácia

Vzhľadom na vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj zvýšenú frekvenciu výskytu extrémnych javov súvisiacich s klímou je prechod EÚ na spravodlivú zelenú a digitálnu spoločnosť ešte naliehavejší.

V rámci plánu REPowerEU Komisia uverejnila oznámenie o stratégii EÚ v oblasti slnečnej energie a určila, ako možno prostredníctvom výskumu a inovácií pomôcť pri plnení cieľov v oblasti technológií, ako sú veterná energia, tepelné čerpadlá, biometán, vodík a vo všeobecnosti pri plnení cieľov zníženia spotreby materiálov a recyklovateľnosti zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. V  oznámení o digitalizácii energetického systému sa zdôraznila potreba rozšíriť činnosti v oblasti výskumu a inovácií.

V  siedmej správe o stave energetickej únie (október 2022) sa uvádza potreba zvýšiť investície do výskumu a inovácií s cieľom zostať na čele výskumu v oblasti čistej energie.

V  pracovnom dokumente útvarov Komisie o úlohe investícií EÚ do výskumu a inovácií pri plnení cieľov vodíkovej stratégie EÚ (január 2022) sa odprezentovali výsledky projektu v tejto oblasti a zdôraznila sa potreba rozvíjať zručnosti v oblasti vodíka.

V  novom európskom inovačnom programe prijatom v júli 2022 sa za nevyhnutné prvky pri dosahovaní cieľov zelenej a digitálnej transformácie označili inovácie v oblasti špičkových technológií. 

V októbri 2022 Komisia uverejnila strategický plán výskumu a inovácií pre bezpečné a udržateľné chemikálie a materiály , v ktorom vyzvala zainteresované strany a subjekty financujúce výskum, aby tento plán používali ako usmerňovací dokument. Komisia okrem toho v decembri 2022 navrhla vytvoriť európsky rámec pre „inherentne bezpečné a udržateľné“ chemikálie a materiály pre činnosti v oblasti výskumu a inovácií , čím sa začala dvojročná skúšobná fáza rámca.

Balík predpisov o obehovom hospodárstve II (november 2022) vychádzal z výsledkov projektov EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktoré súvisia s obehovým hospodárstvom v oblasti plastov, udržateľných obalov a odstraňovania a ukladania uhlíka ( udržateľné výrobky , textílie , stavebný materiál , obaly , plasty ).

V  spoločnom oznámení o medzinárodnej správe oceánov (jún 2022) sa určil výskum na podporu fakticky podložených opatrení na ochranu a udržateľné riadenie oceánov. 

V iniciatíve s názvom Budovanie silného a udržateľného odvetvia rias v EÚ (november 2022) sa podporil ďalší výskum zdroja, ktorý možno použiť (s obmedzenou uhlíkovou a environmentálnou stopou) na výrobu potravín, liekov, kozmetiky, bioplastov a rastlinných biostimulátorov.

Rada prijala odporúčanie o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (jún 2022), v ktorom sa členské štáty zaväzujú zaviesť komplexné balíky politík s cieľom zabezpečiť, aby bola zelená transformácia spravodlivá. Odporučila, aby oblasť výskumu a inovácií zohrávala významnú úlohu pri vytváraní solídnej vedomostnej základne pre tvorbu politík.

Európsky parlament a Rada prijali politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (december 2022). V tomto politickom programe sa stanovujú digitálne ciele, ktoré chce EÚ dosiahnuť do roku 2030, a mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý takisto poskytuje rámec pre rozvoj viacnárodných projektov, ktoré žiadny členský štát nedokáže vyvinúť sám (napr. v oblasti spoločnej európskej dátovej infraštruktúry a služieb a bezpečnej kvantovej komunikácie).

S cieľom pomáhať chrániť európske kultúrne bohatstvo prostredníctvom digitálnej infraštruktúry Komisia v júni začala dialóg s členskými štátmi o spoločnom cloude pre kultúrne dedičstvo, a to na základe správy expertov a  konzultácie so zainteresovanými stranami .

2.3.Hospodárstvo a priemysel

Európsky akt o čipoch bol predložený s cieľom pomáhať pri budovaní ekosystému polovodičov EÚ, najmä posilnením vedúceho postavenia EÚ v oblasti výskumu a technológií a na základe jej schopnosti inovovať navrhovanie, výrobu a balenie vyspelých čipov.

Agresia Ruska na Ukrajine zdôraznila naliehavú potrebu posilniť geografickú nezávislosť, pokiaľ ide o kritické vesmírne technológie. V roku 2022 bol predložený návrh Komisie týkajúci sa Programu Únie pre bezpečnú konektivitu , ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom tretej satelitnej sústavy v záujme bezpečných telekomunikácií.

Využívanie odolného a udržateľného „priemyslu 5.0“ zameraného na človeka nabralo na sile. Potvrdilo sa to v rámci okrúhleho stola na vysokej úrovni s vedúcimi predstaviteľmi priemyslu, ktorý sa konal v apríli 2022, a v rámci prvého Ocenenia priemyslu budúcnosti , ktorým sa vyzdvihujú projekty výskumu a inovácií financované z prostriedkov EÚ v oblasti „priemyslu 5.0“.

2.4.Bezpečnosť

V posledných rokoch sa panoráma hrozieb vyvíjala zásadnými spôsobmi. Naďalej sa zvyšoval rozsah a formy kybernetických útokov a vplyv vojny na Ukrajine bolo cítiť aj v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, čo viedlo k zvýšenému riziku organizovanej trestnej činnosti, ako aj obchodovania s ľuďmi a drogami. V súvislosti s čoraz častejším výskytom extrémnych výkyvov počasia vrátane sucha, vĺn horúčav a nekontrolovaných požiarov prírodného pôvodu sa pozornosť upriamila na potrebu civilnej ochrany, spoločenskej odolnosti a schopnosti reagovať na krízy, vrátane chemických, biologických, rádiologických a jadrových incidentov, ako aj incidentov zahŕňajúcich použitie výbušnín, a prírodných udalostí.

Výskumom a inováciami sa významne prispelo k riešeniu rýchlo sa vyvíjajúcej situácie v oblasti hrozieb , pokiaľ ide o ochranu kritickej infraštruktúry v EÚ s cezhraničným významom. Členské štáty sa v  odporúčaní Rady o celoúnijnom koordinovanom prístupe k posilneniu odolnosti kritickej infraštruktúry nabádali, aby čo najlepšie využívali výsledky projektov v oblasti výskumu a inovácií, najmä pri záťažových testoch a plánovaní scenárov.

Odolnosť subjektov, ktoré poskytujú služby, ktoré majú zásadný význam z hľadiska zachovania životne dôležitých spoločenských funkcií, sa posilňuje smernicou o odolnosti kritických subjektov , keďže jej vykonávanie bude podporené výskumom a inováciami.

V piatej správe o pokroku v plnení stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu sa zdôraznila úloha výskumu v rámci programu Horizont Európa pri posilňovaní bezpečnosti našej digitálnej infraštruktúry a budovaní kapacít na predchádzanie kybernetickým útokom a ich zmierňovanie, ako aj pri podpore presadzovania práva novými technológiami (ako je umelá inteligencia).

Expertná skupina Spoločenstva pre Európsky výskum a inovácie pre bezpečnosť vrátane štyroch podskupín   začali pracovať , pričom práca jednej z nich sa týka „posilnenia výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti“.

Prácou, ktorú začal Európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti , sa zdôraznil význam výskumu a inovácií v procese diverzifikácie výroby.

2.5.Pandémia COVID-19

Hoci pandémia prešla v roku 2022 do endemickej fázy, v snahe zvládnuť boj proti tejto chorobe a jej dôsledkom zostali výskumné činnosti významnou prioritou.

Európska platforma údajov o ochorení COVID-19 sa naďalej rozširovala a v súčasnosti obsahuje viac ako 11 miliónov záznamov rôznych druhov údajov vrátane vyše 6,4 milióna vírusových genómov zaznamenaných v 112 krajinách. 

V  oznámení o ochorení COVID-19 – Podpora pripravenosti a reakcie EÚ: pohľad do budúcnosti (apríl 2022) sa riešila potreba vyvinúť ďalšiu generáciu vakcín v rámci programu Horizont Európa.

2.6.Partnerstvo s členskými štátmi

V roku 2022 boli schválené všetky plány podpory obnovy a odolnosti s výnimkou plánu Maďarska. Plány sú bohaté na výskum a inovácie, pričom objem prostriedkov na výskum a inovácie predstavuje 47,4 miliardy EUR. V súčasnosti je zo stanovených 608 cieľov v oblasti výskumu a inovácií dosiahnutých 98 cieľov a 36 cieľov už bolo posúdených ako splnené.

V piatich členských štátoch boli pilotne zavedené posilnené dialógy ako nový prístup na podporu členských štátov pri vykonávaní spoločného programu politiky v oblasti výskumu a inovácií sa viedli v piatich členských štátoch.

Fórum európskeho výskumného priestoru (EVP) , na ktorom sa združujú členské štáty, zainteresované strany a pridružené krajiny, sa vytvorilo v roku 2022 s cieľom koordinovať vykonávanie 20 opatrení programu politík EVP . Medzi ne patrí kariéra výskumných pracovníkov, otvorená veda, hodnotenie výskumu a infraštruktúry. Rada v decembri 2022 prijala odporúčanie o hlavných zásadách zhodnocovania vedomostí s cieľom zvýšiť sociálno-ekonomický vplyv výskumu a inovácií.

V novembri 2022 Komisia uverejnila usmernenie o  synergiách medzi programom Horizont Európa a programami Európskeho fondu regionálneho rozvoja , v ktorom sa uvádzajú príležitosti na synergie, ktoré sú dostupné pre riadiace orgány programu.

2.7.Medzinárodné aspekty

Stratégia globálneho prístupu k výskumu a inováciám zostala aj v roku 2022 oporným bodom medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií. Týmto prístupom sa vytvára rovnováha medzi otvorenosťou a presadzovaním reciprocity v zmysle základných hodnôt a spoločných rámcových podmienok. Európsky parlament v apríli 2022 túto stratégiu podporil uznesením .

Komisia posilnila spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií s Afrikou vypracovaním inovačného programu Africkej únie – EÚ . Spolupráca s krajinami južného Stredozemia sa zintenzívnila v dôsledku prijatia ministerského vyhlásenia na prvej ministerskej konferencii Únie pre Stredozemie o výskume a inováciách (jún 2022).

Diskusie o  spoločnom pláne EÚ a Číny o spolupráci v oblasti vedy, techniky a inovácií napredovali pomaly v dôsledku neochoty Číny zapojiť sa do inovačných činností. So Spojenými štátmi sa v rámci Spoločnej konzultačnej skupiny EÚ – USA a  Rady EÚ – USA pre obchod a technológie dohodli nové akcie.

Pomocou možností v oblasti vedy a politiky Komisia podporila Medzivládny panel o zmene klímy a  Medzivládnu vedecko-politickú platformu pre biodiverzitu a ekosystémové služby .

V roku 2022 Komisia zorganizovala rad dialógov o udržateľnosti v poľnohospodárstve s  Kanadou , so Spojenými štátmi a s  krajinami Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti s cieľom určiť potreby v rámci výskumu a inovácií v záujme riešenia spoločných výziev, ako sú emisie skleníkových plynov z hospodárskych zvierat alebo zdravie pôdy.

V júni 2022 bol spustený projekt MSCAdvocacy s cieľom posilňovať spoluprácu s 20 medzinárodnými partnerskými krajinami a so šiestimi regiónmi.

2.8.Priame akcie vykonané Spoločným výskumným centrom Komisie

Spoločné výskumné centrum (JRC) podporilo početné iniciatívy Komisie poskytovaním vedeckých analýz, najmä v reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine, ako sú stanovovanie cien energie, všeobecná makroekonomická situácia, krátkodobé a dlhodobé scenáre, pokiaľ ide o dodávky energie, a riziká súvisiace s ruskou okupáciou jadrových areálov v Černobyle a Záporoží. JRC takisto analyzovalo hnacie sily ovplyvňujúce potravinovú bezpečnosť. Okrem toho sa v  správe o strategickom výhľade za rok 2022 zameralo na „prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte“. S cieľom pomôcť dosiahnuť cieľ stanovený v Európskej zelenej dohode JRC vytvorilo stredisko EÚ pre monitorovanie modrého hospodárstva . Ide o platformu šírenia poznatkov na podporu udržateľnosti našich oceánov, morí a pobrežných oblastí. S cieľom pomôcť pri vykonávaní projektov Nového európskeho Bauhausu  JRC vytvorilo  laboratórium NEB .

3.Vykonávanie a monitorovanie programov Horizont Európa, Horizont 2020 a programu Euratomu

3.1.Horizont Európa v roku 2022 – Hlavné body a nové prvky

V máji 2022 Komisia prijala zmenu „hlavného“ pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022 , ktorým sa v roku 2022 v plnej miere zaviedli akcie misií EÚ .

Počas Dní výskumu a inovácií 2022 Komisia začala proces zameraný na ďalší strategický plán programu Horizont Európa na roky 2025 – 2027 .

V decembri 2022 Komisia prijala „hlavný“ pracovný program Horizont Európa 2023 – 2024 , ktorým sa pre oblasť výskumu a inovácií poskytlo približne 13,5 miliardy EUR s cieľom urýchliť spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu, zvýšiť energetickú odolnosť Európy a prispieť k udržateľnej obnove v nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID-19 Zahŕňal aj akcie na riešenie geopolitickej situácie s cielenou podporou pre Ukrajinu.

Medzinárodná spolupráca a pridruženie

Podiel tém podporujúcich medzinárodnú spoluprácu sa zvýšil z približne 20 % v pracovnom programe na roky 2021 – 2022 na približne 22 % v pracovnom programe na roky 2023 – 2024, ktorý sa v súčasnosti vykonáva.

Článok 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, ktorý s cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ v určitých citlivých oblastiach umožňuje obmedzenie účasti, sa uplatnil na 49 tém v pracovnom programe Horizont Európa na roky 2021 – 2022, čo predstavuje približne 4 % rozpočtu uvedeného pracovného programu (približne 2 % celkového prevádzkového rozpočtu programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022).

Kritérium oprávnenosti, ktoré zaväzuje všetky verejné subjekty, výskumné organizácie a orgány vysokoškolského vzdelávania v členských štátoch a pridružených krajinách mať zavedený plán rodovej rovnosti, aby boli oprávnené na financovanie, nadobudlo platnosť v roku 2022.

Do konca roka 2022 bolo k programu Horizont Európa pridružených 16 tretích krajín . Rokovania s Novým Zélandom sa ukončili a rokovania s Kanadou sa začali. Očakáva sa, že obe krajiny budú pridružené v roku 2023. S Japonskom a Južnou Kóreou sa začali prieskumné rozhovory.

3.2.Monitorovanie údajov programu Horizont Európa

Výzvy a témy

Zdroj: Extrakcia údajov zo systému CPS (Call Passport System) z 19. 1. 2023.

V roku 2022 sa v rámci hlavného pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022 vyhlásilo 44 nových výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa týkajú celkovo 202 tém. Celkovo sa v rámci pracovného programu na roky 2021 – 2022 začalo v rámci 160 výziev na predkladanie návrhov 874 tém, ako aj ďalších 195 iných akcií s rozpočtom približne 16 miliárd EUR.

Okrem toho Európska rada pre výskum (ERC) vo svojom pracovnom programe na rok 2022 vyhlásila sedem výziev v rámci piliera „Excelentná veda“ s celkovým rozpočtom 2 427 miliónov EUR.

Európska rada pre inováciu (EIC) vyhlásila štyri výzvy na predkladanie návrhov súvisiacich s tromi kľúčovými nástrojmi (dve výzvy pod nástrojom Prieskumník, výzva pod nástrojom Transformácia a výzva pod nástrojom Akcelerátor s viacerými termínmi uzávierky) a začala 13 ďalších akcií s celkovým rozpočtom vo výške 1 711,4 2 milióna EUR.

Témy, ktoré sa začali v rámci hlavného pracovného programu Horizont Európa, boli navrhnuté tak, aby sa nimi prilákali projekty, ktoré pomôžu dosiahnuť zastrešujúce politické priority Komisie na roky 2019 – 2024 . Presnejší prínos k jednotlivým politickým prioritám bude známy po predložení správ príjemcov o výsledkoch projektov.

Obrázok 1: Percentuálny podiel tém hlavného pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022, ktoré sa zameriavajú na riešenie priorít Komisie.

Výskum a inovácie zohrávajú hlavnú úlohu pri urýchľovaní zelenej transformácie. Dosiaľ sa na účely riešenia zmeny klímy vyčlenilo 34 % výdavkov programu Horizont Európa 3 a 7,3 % výdavkov na riešenie biodiverzity.

Predložené návrhy a miera úspešnosti

Zdroj: zmrazené údaje z prehľadu programu Horizont z 30. 12. 2022.

Do konca roka 2022 sa v rámci uzavretých a úplne vyhodnotených výziev predložilo celkovo 44 832 oprávnených návrhov. Externí experti posúdili 54 % z nich ako vysoko kvalitné, keďže dosiahli minimálny počet bodov. Na financovanie sa vybralo 7 108 návrhov v celkovej požadovanej výške finančných prostriedkov 20,5 miliardy EUR.    

Obrázok 2: oprávnené a vybrané návrhy

Miera úspešnosti návrhov 4 je pri programe Horizont Európa zatiaľ vyššia (na úrovni 15,9 %) ako bola pri programe Horizont 2020 (11,9 %). Na 71 % vysokokvalitných návrhov sa finančné prostriedky ešte stále neposkytujú, pričom je pravdepodobné, že na 10,6 % z nich sa poskytnú, keďže boli zaradené do rezervného zoznamu. Na zafinancovanie všetkých vysokokvalitných návrhov by bola potrebná dodatočná suma vo výške približne 34,4 miliardy EUR.

Podpísané granty

Zdroj: zmrazené údaje z prehľadu programu Horizont z 30. 12. 2022.

V nadväznosti na hodnotenie návrhov sa už pridelilo 16,3 miliardy EUR prostredníctvom 5 509 podpísaných grantov. Mnohé granty sú však stále v procese prípravy, keďže na financovanie bolo vybraných 7 108 návrhov.

Priemerná výška grantu je 3 milióny EUR, čo je viac ako priemerná výška v rámci programu Horizont 2020 (2,3 milióna EUR 5 ). Priemerná výška finančných prostriedkov EÚ pridelených na granty pre jedného prijímateľa (43 % grantov) predstavuje približne 1,3 milióna EUR, zatiaľ čo v prípade spoločných grantov (57 % grantov) je to približne 4,2 milióna EUR. Spoločné granty zahŕňajú v priemere 12 účastníkov.

* Údaje o návrhoch v rámci nástroja EIC Akcelerátor neboli k dátumu tejto analýzy k dispozícii.    
Tabuľka 1: Návrhy a granty jednotlivých častí programu    

Žiadatelia a účastníci

Zdroj: zmrazené údaje z prehľadu programu Horizont z 30. 12. 2022.

Podiel členských štátov na predložených oprávnených žiadostiach je 81,8 %. 18,8 % pochádza od organizácií so sídlom v  krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti .

Pridružené krajiny predložili 5,7 % všetkých žiadostí a tretie krajiny predložili 12,5 % žiadostí, z ktorých viac ako 50 % pochádza od organizácií so sídlom v Spojenom kráľovstve 6 .

Tabuľka 2: Pôvod žiadateľov

Prvé podpísané projekty zahŕňajú viac ako 39 000 účastníkov zo 142 rôznych krajín, z čoho 19 % tvoria malé a stredné podniky (MSP) a 15,7 % účastníci z krajín mimo EÚ. Najvyšší podiel účastníkov tvoria inštitúcie vysokoškolského vzdelávania (32,7 %), subjekty súkromného sektora (30,7 %) a výskumné organizácie (22,6 %). Z predbežnej analýzy vyplýva, že 35,6 % účastníkov sú noví žiadatelia.

Z finančných prostriedkov programu Horizont Európa sa prostredníctvom podpísaných grantov celkovo pridelilo krajinám, ktorých sa týka rozširovanie účasti, viac ako 2,2 miliardy EUR (13,6 %). Ostatné členské štáty získali 12,8 miliardy EUR, pridružené krajiny viac ako 1 miliardu EUR a nepridružené tretie krajiny 200 miliónov EUR. Malým a stredným podnikom sa pridelilo 18 % z celkového rozpočtu (2,86 miliardy EUR).

Zameranie na európske partnerstvá

Zdroj: správa o výkonnosti európskych partnerstiev .

V rámci prvého strategického plánu na roky 2021 – 2024 sa určilo 49 partnerstiev, z ktorých do mája 2022 vzniklo 37.

Obrázok 3: európske partnerstvá

Partnerstvá sa budú financovať odhadovanými záväzkami od partnerov iných ako EÚ vo výške 31,4 miliardy EUR (9 miliárd EUR od členských štátov a pridružených krajín a 22,4 miliardy EUR z hospodárskeho sektora) a odhadovaným záväzkom z programu Horizont Európa vo výške 23,8 miliardy EUR. To predstavuje 37,7 % rozpočtu piliera II programu Horizont Európa, ktorý je rozdelený takto:

Obrázok 4: rozpočtové záväzky jednotlivých klasterov činností

Zameranie na misie EÚ

Zdroj: zmrazené údaje z prehľadu programu Horizont z 30. 12. 2022.

Do konca roka 2022 sa vyhlásilo, uzavrelo a úplne vyhodnotilo 25 výziev v rámci misií programu Horizont Európa . Tieto výzvy prilákali 8 167 oprávnených návrhov v oblasti výskumu a inovácií, z ktorých bolo na financovanie vybraných 137 v celkovej výške 1 046 miliónov EUR požadovaných finančných prostriedkov EÚ.

Podpísalo sa už 71 grantov zahŕňajúcich 1 525 účastníkov v celkovej výške 567 miliónov EUR, ktoré sa medzi piatimi misiami rozdeľujú 7 takto:

Obrázok 5: podpísané granty, účasť a príspevok EÚ na misiu

Zameranie na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

V rokoch 2021 až 2022 8 :

·2 320 osôb absolvovalo magisterské a doktorandské programy so značkou Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT),

·76 startupov bolo vytvorených študentmi programov EIT a 203 startupov je výsledkom inovačných projektov EIT,

·2 425 startupov dostalo podporu zo znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) EIT,

·spoločenstvá ZIS inštitútu EIT uviedli na trh 607 inovačných výrobkov alebo služieb.

3.3. Podrobná analýza: Rýchle správy o monitorovaní programu Horizont Európa a ďalšie štúdie

Noví účastníci programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií

Nová rýchla správa o monitorovaní sa zameriava na nových účastníkov programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií . Zameriava sa najmä na retrospektívu účasti na programe Horizont 2020 a vyplýva z nej, že 69,2 % jeho úspešných žiadateľov sa nezúčastnilo na predchádzajúcom siedmom rámcovom programe. Noví účastníci získali 12,9 miliardy EUR, z ktorých približne polovica smerovala do MSP (6,1 miliardy EUR). Z prvých údajov o nových účastníkoch programu Horizont Európa vyplývajú rovnaké závery.

Aktualizované informácie o hodnotiacich štúdiách

V rámci ex post hodnotenia programu Horizont 2020 práve prebieha rad hodnotiacich štúdií, pričom sa zároveň pripravuje pôda pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa. V roku 2022 Komisia uverejnila hodnotiacu štúdiu o pilotnom projekte Európskej rady pre inováciu (EIC) a otvorila najväčšiu verejnú konzultáciu: o minulosti, súčasnosti a budúcnosti európskych programov v oblasti výskumu a inovácií na roky 2014 –2027.

3.4. Horizont 2020

V rámci programu Horizont 2020 sa podpísalo celkovo 35 426 dohôd o grante s celkovým prideleným rozpočtom vo výške 68,32 miliardy EUR. Najväčší podiel získali projekty v rámci piliera Spoločenské výzvy (38,6 %), za ktorým nasleduje pilier Excelentná veda (36,6 %) a pilier Vedúce postavenie priemyslu (20,2 %).

Program Horizont 2020 využilo celkovo 41 575 rôznych organizácií. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania získali 39,5 % (26,9 miliardy EUR), za ktorými nasledujú subjekty súkromného sektora (28,2 % resp. 19,3 miliardy EUR) a výskumné organizácie (25 % resp. 17 miliárd EUR).

Koncom roka 2022 ešte stále prebiehalo 41 % projektov financovaných z programu Horizont 2020. Z projektov vzišlo viac ako 197 000 recenzovaných publikácií, približne 3 200 patentových prihlášok a 2 300 udelených patentov.

3.5.Šírenie a využívanie

Šírenie výsledkov programu Horizont Európa podporili mnohé aktivity počas Dní výskumu a inovácií , ktorý sa konal v septembri 2022.

Príslušné nástroje šírenia ( platforma s výsledkami programu Horizont , zintenzívnenie výsledkov programu Horizont , CORDIS , prehľad programu Horizont , iniciatíva Európske údaje pre politiku výskumu a inovácií , iniciatíva inovačný radar EÚ a  nástroj na mapovanie synergií H2020-Interreg ) naďalej poskytovali využiteľné výsledky z rámcových programov a sprístupnili množstvo údajov o inovačných výsledkoch financovania výskumu a inovácií na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

V rámci stratégie šírenia a využívania programu Horizont Európa Komisia zaviedla akčný plán na roky 2021 – 2022. Zameriava sa na poskytovanie interných usmernení, podporné služby pre príjemcov, zlepšovanie budovania sietí a synergií a mapovanie a zhodnocovanie výsledkov.

V roku 2022 sa spustila iniciatíva zintenzívnenia normalizácie programu Horizont s cieľom zintenzívniť európsky dialóg o normalizácii medzi projektmi programu Horizont Európa s príslušnými normalizačnými organizáciami a zvýšiť európsky vplyv v oblasti medzinárodnej normalizácie.

Ďalej sa uvádza niekoľko príkladov činností na zintenzívnenie šírenia a využívania výsledkov rámcových programov v tematických oblastiach:

·Komisia udelila ocenenie za inovácie v oblasti bezpečnosti za rok 2022 , ktorým sa odmeňujú excelentné príklady svedčiace o využívaní výskumu v oblasti bezpečnosti,

·novozaložené Spoločenstvo pre európsky výskum a inovácie pre bezpečnosť presadzuje súčasné a ukončené projekty,

· EIP – AGRI podporuje využívanie výsledkov v oblasti výskumu a inovácií príjemcami poľnohospodárskej politiky a zabezpečuje, aby sa dostali k poľnohospodárom, lesníkom a vidieckym aktérom,

· iniciatívou BlueInvest sa poskytla pomoc a prístup k investíciám startupom a malým a stredným podnikom, z ktorých viaceré vyvinuli služby a výrobky v predchádzajúcich rámcových programoch,

·službou CORDIS sa šírili výsledky projektov v oblasti výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov EÚ, pridelili sa im trvalé identifikátory a klasifikovali sa podľa ich príslušných vedeckých oblastí. 

3.6.Vykonávanie a monitorovanie programu Euratomu na roky 2021 – 2025

a)jadrové priame akcie vykonávané Spoločným výskumným centrom (JRC)

JRC v rámci programu Euratomu vykonalo priame akcie, pričom dostupné zdroje pridelilo podľa tohto odhadovaného členenia 9 :

·20 % na bezpečnosť jadrových reaktorov a palív,

·10 % na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom,

·32 % na jadrové bezpečnostné záruky a fyzickú ochranu,

·10 % na jadrové referenčné podklady a údaje,

·9 % na použitia nesúvisiace s výrobou elektrickej energie a na ochranu proti radiácii,

·11 % na cieľ Euratomu zachovať kompetencie v EÚ,

·8 % na poskytnutie priamej podpory politikám EÚ.

JRC otvorilo prístup externých používateľov k zariadeniam JRC. Výzvou vyhlásenou v roku 2022 sa k účasti nabádajú ukrajinskí vedci.

JRC sa zúčastnilo na 18 projektoch (týkajúcich sa bezpečnosti jadrových systémov) poslednej výzvy na nepriame akcie programu Euratomu.

b)Nepriame akcie programu Euratomu pre výskum a odbornú prípravu (granty)

V roku 2022 Komisia udelila 28 grantov v celkovej výške 117 miliónov EUR na výskumné projekty v oblasti jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a použití jadrových technológií nesúvisiacich s výrobou elektrickej energie. V marci 2022 komisárka Marija Gabrielová zvolala druhý okrúhly stôl o jadrovom odvetví na vysokej úrovni s cieľom diskutovať o budúcnosti výskumu malých modulárnych reaktorov a využitia jadrových technológií v zdravotníctve.

4.Výhľad na rok 2023

V roku 2023 sa navrhne ďalší strategický plán programu Horizont Európa na roky 2025 – 2027. Prijatie sa plánuje na 1. štvrťrok 2024. Stanovia sa v ňom priority v oblasti výskumu a inovácií na druhé obdobie programu Horizont Európa.

Komisia bude naďalej podporovať vykonávanie plánu REPowerEU a urýchľovať práce na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody prostredníctvom akcií EÚ v oblasti výskumu a inovácií.

Komisia bude uskutočňovať komunikačné činnosti týkajúce sa programu Horizont Európa, napríklad:

·presadzovaním výsledkov verejných konzultácií a prípravou strategického plánu na roky 2025 – 2027,

·presadzovaním misií a partnerstiev EÚ,

·zapájaním občanov prostredníctvom komunikačných iniciatív, ako je 34. ročník súťaže Európskej únie pre mladých vedcov (v septembri 2023 v Bruseli),

·otvorením verejnej diskusie o budúcnosti výskumu a inovácií v Európe počas Dní výskumu a inovácií, ktoré sa uskutočnia koncom októbra 2023.

(1)      Pozri aj nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 .

(2)      Rozpočet EIC naplánovaný v pracovnom programe EIC na rok 2022.

(3)      Zdroj: predbežné údaje Komisie za roky 2021 a 2022.

(4)      Miera úspešnosti návrhov je percentuálny podiel oprávnených návrhov, ktoré sa vybrali zo všetkých oprávnených návrhov.

(5)      Priemerná výška grantov v rámci programu Horizont 2020 s výnimkou 4 234 malých grantov v prvej fáze nástroja pre MSP vo výške 50 000 EUR, ktoré by skreslili celkový číselný údaj. V prípade ich zahnutia priemerná výška grantu klesá na 1,9 milióna EUR.

(6)      Po brexite už Spojené kráľovstvo nie je členským štátom, ale treťou krajinou, pre ktorej subjekty existujú prechodné opatrenia.

(7)      Číselné údaje pri horizontálnych alebo spoločných projektoch medzi jednotlivými misiami sa rozdeľujú rovnakým dielom medzi misie, ku ktorým tieto projekty prispievajú, čo vysvetľuje nezaokrúhlené číselné údaje pri projektoch.

(8)      Cielené úspechy.

(9)      Zdroj: Poslanie misie a pracovný program JRC .