EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu17. 1. 2023

COM(2023) 32 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Využitie talentov v regiónoch Európy

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Využitie talentov v regiónoch Európy

1.Úvod

V našich spoločnostiach a hospodárstvach dochádza k naliehavej demografickej transformácii 1 . Celkovo obyvateľstvo v EÚ starne a pôrodnosť od 60. rokov 20. storočia neustále klesá. Viaceré regióny v EÚ čelia problému masového odlivu svojej mladej a kvalifikovanej pracovnej sily 2 .

Kombinácia týchto demografických trendov viedla k úbytku obyvateľstva v produktívnom veku 3 . Po poklese o 3,5 milióna ľudí v rokoch 2015 až 2020 sa očakáva, že počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku sa v nasledujúcich rokoch a desaťročiach bude ďalej znižovať, pričom do roku 2050 sa počet zníži o ďalších 35 miliónov osôb.

Týka sa to väčšiny členských štátov, ale niektoré regióny sú zasiahnuté výraznejšie ako iné. Súbežne s otrasmi spôsobenými pandémiou COVID-19 čelia regióny, ktoré sú už často znevýhodnené, druhému zásahu, keď prichádzajú o svojich najschopnejších a najinteligentnejších obyvateľov, ktorí odchádzajú hľadať si šťastie inde, pričom zároveň nedokážu prilákať náhradu z oblastí mimo daného regiónu.

Ak s tým nič neurobíme, povedie tento proces k novým a prehlbujúcim sa územným rozdielom súvisiacim so starnutím regiónov a ich zaostávaním vo veľkosti pracovnej sily a jej zručností. Zmena v demografickom prostredí Európy zníži odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ ako celku a ohrozí súdržnosť. Tento proces prebieha v kontexte ostrých globálnych pretekov o talenty a iných štrukturálnych transformácií, ako je prechod na klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo a technologické zmeny, ktoré môžu takisto prehĺbiť rozdiely medzi regiónmi.

Úbytok pracovnej sily je teda demografickým, hospodárskym a sociálnym javom zároveň. V niektorých regiónoch sa z toho vyplývajúce problémy znásobujú pre nízky a stagnujúci podiel osôb s terciárnym vzdelaním. To znižuje schopnosť regiónov riešiť hospodárske dôsledky úbytku pracovnej sily. Zasiahnuté sú najmä vidiecke oblasti, ale vyľudňovanie, odchod do bohatších regiónov, najmä mladších a kvalifikovaných pracovníkov, a ťažkosti pri podpore, udržaní a prilákaní talentov postihujú aj okrajové regióny, najvzdialenejšie regióny 4 a regióny s transformujúcim sa priemyslom.

Toto oznámenie sa zameriava na regióny, ktoré čelia viacerým navzájom súvisiacim problémom: prudký úbytok obyvateľstva v produktívnom veku spolu s nízkym a stagnujúcim podielom ľudí s terciárnym vzdelaním, ako aj na regióny, v ktorých dochádza k masovému odlivu mladých ľudí.

Tieto regióny uviazli v „pasci rozvoja talentov“ alebo hrozí, že sa do nej dostanú. Starnutie a úbytok obyvateľstva v produktívnom veku, ako aj nedostatočná hospodárska dynamika vedú k poklesu počtu vysokokvalifikovaných a mladších pracovníkov. Okrem toho tieto regióny čelia významným sociálno-ekonomickým výzvam, ako je nedostatok možností hospodárskej diverzifikácie, nadmerné spoliehanie sa na upadajúce odvetvia a nízka inovačná kapacita. Úzko to súvisí s nevýkonným trhom práce, nižšou mierou vzdelávania dospelých, horšími sociálnymi výstupmi a obmedzenejším prístupom k základným službám 5 . Táto kombinácia problémov obmedzuje schopnosť týchto regiónov budovať udržateľné, konkurencieschopné a znalostné hospodárstva.

Nárast územných rozdielov vyplývajúci z takýchto pascí rozvoja talentov by mal za následok rastúci počet ľudí a komunít s pocitom, že sa na nich zabudlo, čo by mohlo ďalej živiť súčasné trendy politickej nespokojnosti 6 . Znížila by sa tým dôvera v naše demokratické hodnoty a klesla by verejná podpora reforiem vrátane tých, ktoré súvisia so zelenou a digitálnou transformáciou.

Aby sa predišlo riziku prehlbovania pascí rozvoja talentov, je bezpodmienečne nutné zvýšiť dopyt po talentoch, najmä stimulovaním dynamickejších a rôznorodejších hospodárskych príležitostí, ako aj ponuku talentov. To si vyžaduje súbor investícií a reforiem podopretých okrem iného novou generáciou programov politiky súdržnosti a plánov obnovy a odolnosti. Politická reakcia by mala spočívať v komplexnom súbore opatrení vypracovaných a uskutočňovaných prostredníctvom prístupov orientovaných na miestne potreby prispôsobených miestnym podmienkam, riadených politikou súdržnosti a doplnených odvetvovými stratégiami. Dotknuté regióny by tiež mali zlepšiť podnikateľské prostredie a kvalitu života, aby sa stali atraktívnejšími miestami na život a prácu. To môže pomôcť podporiť talenty potrebné na ich hospodársky rozvoj, ktorý je čoraz viac závislý od znalostí a inovácií, a teda aj vysokokvalifikovaných ľudí. Aktívnu úlohu pri podpore potrebných reforiem, najmä na trhu práce alebo v systéme vzdelávania s cieľom stimulovať rozvoj talentov, bude zároveň zohrávať európsky semester.

Toto oznámenie je prvým kľúčovým výstupom Európskeho roka zručností, ktorý navrhla Komisia a ktorého cieľom je ďalej podporovať rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo počas dvojakej, zelenej a digitálnej transformácie a oživenia hospodárstva. Územný rozmer bude mať v tomto úsilí zásadný význam, keďže znevýhodnené a vzdialené regióny vrátane najvzdialenejších regiónov čelia naliehavejším výzvam.

Toto oznámenie obsahuje náčrt cielených opatrení na podporu talentov, ich udržanie a prilákanie s cieľom transformovať všetky regióny na dynamické lokality podporujúce ich rozvoj. Takéto opatrenia si v prvom rade vyžadujú mobilizáciu na národnej a regionálnej úrovni, ktorá sa opiera o kľúčových regionálnych aktérov, ako sú malé a stredné mestá, univerzity, inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy (OVP), poskytovatelia vzdelávania dospelých, výskumné zariadenia, ako aj firmy a malé podnikateľské klastre, ktoré môžu zabezpečiť dlhodobý regionálny rozvoj. Takéto ciele sú takisto v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj.

Opatrenia navrhované v tomto oznámení budú podložené osobitným mechanizmom EÚ, ktorým sa má podporovať koncipovanie a zavádzanie cielených regionálnych a územných stratégií, ktoré sú založené na konkrétnej situácii a aktívach daných regiónov, a budú sa opierať aj o ambicióznu realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti EÚ spolu s cieleným využívaním existujúcich fondov EÚ s cieľom prispôsobiť ich využívanie demografickým trendom, ktorých sme svedkami v EÚ.

2.Mnohé regióny EÚ nie sú dostatočne vybavené na to, aby využili talenty potrebné na ich rozvoj

2.1.Veľa regiónov EÚ zažíva zrýchlený úbytok obyvateľstva v produktívnom veku a zaostáva v rozvoji, schopnosti prilákať a/alebo udržať kvalifikovaných pracovníkov

Hoci úbytok obyvateľstva v produktívnom veku je rozšíreným fenoménom, keďže viac ako polovica obyvateľov EÚ žije v regiónoch, kde ich počet klesá, v niektorých regiónoch je tento pokles spojený s ďalšími štrukturálnymi výzvami. V porovnaní s priemerom EÚ majú niektoré regióny výrazne nižší podiel ľudí s terciárnym vzdelaním, pričom je oproti ostatným menej pravdepodobné, že mladí dospelí (vo veku 20 – 24 rokov) budú zapísaní do programov terciárneho vzdelávania. Okrem toho, zatiaľ čo na úrovni EÚ rastie podiel ľudí s terciárnym vzdelaním vo vekovej skupine 25 – 64 rokov, pretože mladšie vekové skupiny sú vzdelanejšie ako staršie, tento podiel v uvedených regiónoch rástol pomalšie a tento trend bude podľa odhadov pokračovať. Keďže podiel pracovníkov s terciárnym vzdelaním klesá alebo stagnuje, tieto regióny nebudú schopné kompenzovať úbytok pracovnej sily vysokokvalifikovanými pracovníkmi. Ak sa tento problém nebude riešiť, prehĺbi sa nedostatok talentov a hospodárska priepasť v porovnaní s dynamickejšími regiónmi EÚ.

Regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, majú takisto vyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku a odbornú prípravu. Podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je v týchto regiónoch výrazne vyšší (na úrovni 19 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 13 %). Príliš veľa mladých ľudí v týchto regiónoch nedokončí vyššie sekundárne vzdelanie a majú slabé vyhliadky na zamestnanie.

Účasť dospelých na vzdelávaní je výrazne nižšia v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov (5,6 % oproti priemeru EÚ 10 %): menej ľudí aktualizuje svoje zručnosti alebo sa učí nové vrátane tých, ktoré sú potrebné na súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. Hrozí tak vyššie riziko nesúladu s rýchlo sa vyvíjajúcimi potrebami trhu práce. V rámci členských štátov sa výsledky v oblasti vzdelávania dospelých značne líšia, pričom v mestských oblastiach je miera účasti oveľa vyššia ako vo vidieckych oblastiach.

Fyzická dostupnosť vzdelávacej infraštruktúry je v týchto regiónoch takisto nižšia. Hoci v každom z týchto regiónov sa nachádza jedna alebo viac univerzít, v porovnaní s inými regiónmi žije v okruhu 45 minút od najbližšej univerzity menej ľudí.

V rámci členských štátov existujú veľké rozdiely, najmä medzi regiónom hlavného mesta a ostatnými regiónmi, niekedy s územnými rozdielmi v rámci regiónov. Vo väčšine členských štátov je región hlavného mesta so svojimi univerzitami, koncentráciou vysokokvalifikovaných pracovných miest, hospodárskych príležitostí, dynamických kultúrnych a sociálnych možností pre mnohých mladých ľudí príťažlivý. Krátko po ukončení štúdia sa tam sťahujú, aby študovali alebo si našli prácu. Je možné, že vo vyššom veku sa z regiónu hlavného mesta odsťahujú. Táto cirkulácia talentov je výhodná pre všetky strany, ale môže k nej dôjsť len vtedy, ak sú všetky regióny rovnako dobre vybavené na prilákanie talentov.

2.2.Regióny, ktoré čelia odlivu mladých talentov, sú vystavené riziku, že uviaznu v pasci rozvoja talentov

K regionálnej dynamike a atraktívnosti môže významne prispieť terciárne vzdelávanie. Rovnako dôležité je však na jednej strane vytvoriť hospodárske príležitosti, aby talenty zostávali a sťahovali sa do regiónu, a na druhej strane zosúladiť ponuku pracovnej sily so súčasnými a budúcimi potrebami trhu. Nedostatok kariérnych vyhliadok môže mladých ľudí odradiť od investovania do terciárneho vzdelávania a viesť k hľadaniu kariérnych príležitostí inde. Miera nezamestnanosti mladých ľudí (vo veku 15 – 34 rokov) v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja alebo ktorým to hrozí, je 14,6 %, čo je výrazne viac ako v EÚ (11,1 %). Okrem toho, hoci odliv mladých ľudí prináša nové príležitosti pre jednotlivcov, môže zároveň viesť k ďalšiemu napätiu na trhu práce a k prehĺbeniu nedostatku pracovných miest v niektorých odvetviach.

Mobilitu ľudí ovplyvňujú rôzne faktory: pracovné príležitosti, mzdy, pracovné podmienky, rovnaké príležitosti, lokalita a služby dostupné v okolí a dôvera v inštitúcie.

V tomto ohľade sú mzdy, príjem a hospodársky rozvoj v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, podstatne nižšie ako vo zvyšku EÚ [kompenzácia na zamestnanca (PPS) je na úrovni 82 % priemeru EÚ]. Kvalita inštitúcií je takisto nižšia, keďže európsky index kvality verejnej správy týchto regiónov je v súčasnosti len približne 60 % priemeru EÚ.

Bez integrovanej stratégie na podporu talentov a vytváranie nových príležitostí na rozvoj by sa regióny s vysokou mierou odlivu mladých ľudí mohli ocitnúť v podobnej štrukturálnej situácii ako regióny, ktoré čelia pomalému, ale stále rýchlejšiemu úbytku obyvateľstva v produktívnom veku a stagnujúcemu podielu absolventov terciárneho vzdelávania.

2.3.Regióny v pasci rozvoja talentov alebo regióny, ktorým hrozí, že v nej uviaznu

Pasca rozvoja talentov je viacrozmerná a predstavuje značné riziko pre dlhodobú prosperitu regiónov.

Mapa znázorňuje 46 regiónov (červenej farby), ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov. Tieto regióny čelia v rokoch 2015 – 2020 zrýchľujúcemu úbytku obyvateľstva v produktívnom veku a nízkemu alebo stagnujúcemu počtu ľudí s terciárnym vzdelaním. Táto skupina regiónov predstavuje 16 % obyvateľov EÚ. Väčšina týchto regiónov je menej rozvinutá s priemerným HDP na obyvateľa na úrovni 64 % priemeru EÚ. Táto skupina regiónov je vidieckejšia ako zvyšok EÚ, pričom vo vidieckych oblastiach žije 31 % jej obyvateľstva oproti priemeru 21 % v EÚ.

Mapa tiež identifikuje druhú skupinu 36 regiónov (žltej farby), ktorým hrozí, že sa v budúcnosti dostanú do pasce rozvoja talentov, pretože sú vážne zasiahnuté odlivom obyvateľstva vo veku 15 – 39 rokov (pokles o viac ako –2 na tisíc ročne v porovnaní s priemerom 5,3 na tisíc v EÚ). Táto skupina regiónov predstavuje 13 % obyvateľov EÚ.

Tieto dve kategórie regiónov 7 spolu predstavujú 30 % obyvateľstva EÚ 8 .

Kombinácia rôznych uvedených faktorov v týchto regiónoch vedie k zostupnému trendu, ktorý bráni dlhodobému rastu a spomaľuje ho. Na prelomenie začarovaného kruhu a vytvorenie väčšej hospodárskej dynamiky je naopak potrebná komplexná stratégia zameraná na zdroje a stimuly.

3.Zvýšenie dopytu po talentoch a ich ponuky s cieľom vyhnúť sa pasciam rozvoja

S cieľom zabrániť tomu, aby sa regióny dostali do pasce rozvoja talentov alebo aby v nej zotrvali, musia nájsť spôsoby, ako stimulovať ponuku talentov a dopyt po nich a zároveň ich prispôsobiť meniacim sa potrebám svojich hospodárstiev. Súčasťou tohto procesu je riešenie neefektívneho trhu práce, systémov vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, zlepšovanie výsledkov v oblasti inovácií a vo verejnej správe, zlepšovanie podnikateľského prostredia a zvyšovanie úrovne služieb a prístupu k nim. Všetky regióny a územia EÚ, ktoré sú konfrontované s úbytkom ich obyvateľstva v produktívnom veku a ochotné zvýšiť svoju atraktívnosť, lepšie rozvíjať, priťahovať a udržiavať si talenty, budú mať prospech z novej osobitnej iniciatívy EÚ: Mechanizmu podpory talentov. Okrem toho regióny, ktoré sú v pasci rozvoja talentov alebo ktorým hrozí, že v nej uviaznu, budú môcť využiť aj špecializovanú podporu v rámci určitých zložiek tohto mechanizmu (pozri bod 3.5).

3.1.Naštartovanie rozvoja talentov pomocou politík orientovaných na miestne potreby

3.1.1.Podpora hospodárskej revitalizácie a lepšieho prístupu k službám

Revitalizácia regiónov si vyžaduje diverzifikáciu ich hospodárskej štruktúry a zlepšenie dostupnosti služieb v rámci miestne orientovaných stratégií. Politika súdržnosti EÚ, ktorá v súčinnosti s rozmerom spoločnej poľnohospodárskej politiky zameraným na rozvoj vidieka pôsobí ako katalyzátor politík orientovaných na miestne potreby, poskytuje týmto regiónom integrovaný strategický rámec na plánovanie dlhodobých investícií prostredníctvom účinného riadenia a zapojenia miestnych aktérov 9 . Vzhľadom na demografické rozdiely na nižšej ako celoštátnej úrovni je pre úspech týchto stratégií nevyhnutné, aby boli do definovania a uskutočňovania priorít financovania v rámci programov súdržnosti na roky 2021 – 2027 zapojené regionálne a miestne samosprávy.

Tieto miestne orientované stratégie na podporu hospodárskej revitalizácie regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, môžu takisto pomôcť pri riešení rýchlej priemyselnej transformácie motivovanej cieľmi zmierňovania zmeny klímy. Bez hospodárskej dynamiky a bez správnej základne zručností na prilákanie činností s vysokým potenciálom nebudú v plnej miere využité príležitosti na rast a prínosy, ktoré predstavuje zelená a digitálna transformácia pre rozvoj týchto regiónov. Vzhľadom na to, že táto transformácia si vyžaduje inovácie a nové technológie a že pracovníci prispôsobujú svoje zručnosti a menia pracovné miesta alebo povolania, bude mimoriadne dôležitá schopnosť udržať si dobrú základňu zručností a príležitosti na odbornú prípravu 10 .

Jednotlivé piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sa dopĺňajú iné nástroje v rámci politiky súdržnosti, podporujú rozvoj a uskutočňovanie komplexných stratégií na dotknutých územiach, umožňujú diverzifikáciu ich hospodárskej štruktúry, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu ich pracovnej sily, čím sa stimuluje ich dynamika a atraktívnosť.

Osobitný, na miestne potreby orientovaný prístup zdola nahor, ktorý vyvinuli miestne akčné skupiny (MAS) a zaviedli ho v rámci iniciatívy LEADER zastrešenej spoločnou poľnohospodárskou politikou a ktorý teraz dostáva podporu z EPFRV, ENRAF a fondov politiky súdržnosti, umožňuje miestnym komunitám formulovať na lokálnej úrovni stratégie a projekty, ktoré môžu prispievať k revitalizácii územia. Napríklad v oblastiach, v ktorých sú rybolov a akvakultúra dôležitými činnosťami, MAS s podporou ENRAF pripravujú a zavádzajú integrované stratégie na riešenie poklesu príjmov a zamestnanosti rybárskych komunít.

Medzi hospodárske odvetvia, ktoré môžu zlepšiť sociálno-ekonomické podmienky regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, patrí strieborná ekonomika.

Cestovný ruch je pre mnohé z týchto regiónov ďalším dôležitým hospodárskym odvetvím. Plán transformácie cestovného ruchu 11 poukazuje na potrebu dobre naplánovaných stratégií, ktoré zohľadňujú environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy cestovného ruchu a zapájajú miestne komunity. Tieto stratégie môžu pomôcť vytvoriť nové príležitosti a prispieť k blahobytu miestnych komunít. Prehľad ukazovateľov cestovného ruchu EÚ 12 , ktorý monitoruje zelenú a digitálnu transformáciu a faktory sociálno-ekonomickej odolnosti činností cestovného ruchu v Európe, ukazuje, aké veľké môžu byť rozdiely v týchto aspektoch medzi jednotlivými regiónmi.

Rovnosť prístupu ku kvalitným službám a infraštruktúre, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávanie a odborná príprava, zdravotná a dlhodobá starostlivosť, cenovo dostupné bývanie a kultúrne služby, doprava, dodávky energie a prístup k internetovému pripojeniu, zohráva kľúčovú úlohu v celosvetovej súťaži o rozvoj, prilákanie a udržanie talentov.

Pandémia COVID-19 mala vplyv na to, kde sa niektorí ľudia rozhodli žiť. Zmenila aj veľkosť a umiestnenie kancelárií a pracovných priestorov. To môže zvýšiť atraktívnosť regiónov, v ktorých sú náklady na nehnuteľnosti nižšie a ponúkajú lepšiu kvalitu života, čím sa zvýšia príležitosti pre tieto regióny, od ktorých sa však bude vyžadovať, aby ponúkali správnu infraštruktúru a prístup k službám, čo je kľúčovým faktorom motivácie ľudí, pokiaľ ide o to, či zostať alebo sa presťahovať do iného regiónu.

V tejto súvislosti musia regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, najmä tie, ktoré sú menej rozvinuté, prijímať ťažké rozhodnutia v súvislosti s napätou rozpočtovou situáciou. Ich fiškálne príjmy sa znižujú úmerne k úbytku obyvateľstva a hospodárskej činnosti, pričom sa očakáva, že budú vynakladať čoraz viac výdavkov na služby na podporu starnúceho obyvateľstva.

V záujme plného využitia výhod, ktoré ponúka digitálna transformácia, je nevyhnutné zlepšiť digitálnu pripojiteľnosť regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov. V prípade domácností v týchto regiónoch je zatiaľ menej pravdepodobné, že budú mať doma širokopásmové pripojenie, a podiel obyvateľstva s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením je oveľa nižší ako v iných regiónoch.

Kvalitnejšie širokopásmové pripojenie v týchto regiónoch vytvára viac hospodárskych príležitostí pre podniky a pre prácu na diaľku. Takisto vytvára viac príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu na diaľku, čo by mohlo pomôcť zúžiť medzery v zručnostiach.

Viaceré nástroje financovania EÚ, najmä politika súdržnosti, politika rozvoja vidieka a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, môžu podporovať investície potrebné na urýchlenie zavádzania vysokorýchlostných sietí a sietí 5G, najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach, kde nižšia hustota obyvateľstva môže vytvoriť medzeru na trhu odôvodňujúcu verejnú intervenciu.

Verejné investície možno doplniť vhodnými regulačnými opatreniami zameranými na zabezpečenie adekvátneho prístupu k základným službám pre všetkých.

Cezhraničná spolupráca podporovaná z programov Interreg pomáha dávať impulzy na zvyšovanie príťažlivosti pohraničných regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov. Združovanie ľudských zdrojov, vybavenia a infraštruktúry a dostupnosť digitálnych verejných služieb, ktoré fungujú cezhranične 13 , môže zlepšiť dostupnosť verejných služieb a poskytnúť viac pracovných príležitostí na cezhraničnom trhu práce.

Okrem prekonania právnych a administratívnych prekážok vyplývajúcich z existencie hraníc možno technické prekážky odstrániť zabezpečením interoperability digitálnych verejných služieb 14 . Zlepšila by sa tým interakcia medzi zainteresovanými stranami zo susedných regiónov, čím by sa zvýšili vyhliadky na zamestnanie na druhej strane hranice, čo by cezhraničným regiónom umožnilo udržať si viac talentov.

3.1.2.Stimulácia dynamických inovačných ekosystémov prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu a technologických a sociálnych inovácií

Štruktúra regionálneho hospodárstva je jedným z dôvodov nižšieho podielu vysokokvalifikovaných pracovných miest v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov. Vytvorenie nových hospodárskych vyhliadok a zodpovedajúcich vysokokvalifikovaných pracovných príležitostí je predpokladom toho, aby ľudia s terciárnym vzdelaním zostali na týchto územiach.

Okrem toho je na zmiernenie vplyvu úbytku obyvateľstva v produktívnom veku potrebná zvýšená produktivita a v tejto súvislosti sú kľúčové inovácie. Inovačná výkonnosť regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov alebo ktorým to hrozí, je oveľa nižšia ako priemer EÚ 15 .

Medzi regiónmi hlavného mesta a ostatnými regiónmi sú značné medzery a rozdiely v inovačnej kapacite.

Odstraňovanie nedostatkov v šírení a prijímaní nových myšlienok a technológií a povzbudzovanie rozsiahlych inovácií, ako aj uznávanie a podpora excelentnosti zabezpečia, aby tieto regióny zvýšili svoju produktivitu, ponúkali lepšie pracovné príležitosti a ťažili z výhod hospodárstva, ktoré sa čoraz viac opiera o znalosti.

Tieto regióny by preto v súlade s tým mali zavádzať inovačné stratégie orientované na miestne potreby a optimalizovať dosah zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre ich členské štáty v rámci politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Inovácie by sa mali chápať v širšom zmysle a zahŕňať výrobné procesy, marketing vrátane digitálneho marketingu a digitalizácie služieb. Inovácie môžu podporiť podnikanie a pracovné príležitosti v nových a rastúcich odvetviach, ale aj v tradičných odvetviach, ako je poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch. Tieto stratégie priamo prispievajú k modernizácii regionálnych hospodárskych systémov, stimulujú podnikanie a vytváranie vysokokvalifikovaných a atraktívnych pracovných miest, riešia nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a v konečnom dôsledku podporujú získavanie talentov pre takéto regióny prostredníctvom nových centier konkurencieschopnosti a atraktívnosti.

Na podporu inovácií v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, možno aktivovať niekoľko nástrojov na úrovni EÚ.

Stratégie pre inteligentnú špecializáciu (S3) 16 riadené v rámci politiky súdržnosti uprednostňujú investície založené na miestnych aktívach, podporujú prechod na znalostnú a inovačnú ekonomiku a posilňujú spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami inovačných ekosystémov (správy, univerzity, podniky, inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy) na všetkých úrovniach riadenia.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) uplatňuje inovačný prístup orientovaný na miestne potreby prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS), pričom integruje S3 zapojením miestnych aktérov zastupujúcich sektory vzdelávania, podnikania a výskumu 17 . Regionálny inovačný program EIT (RIS EIT) podporuje najmä inovačnú výkonnosť regiónov so stredne dobrým alebo nižším hodnotením v oblasti inovácií. K dnešnému dňu sa viac ako 90 regionálnych centier EIT v 18 krajinách RIS EIT nachádza prevažne v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, a uľahčuje zapojenie miestnych partnerov do podpory miestnych inovátorov a zvyšovania informovanosti miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, ako aj rozvoja talentov.

Nedávna štúdia o tokoch mobility výskumných pracovníkov v kontexte akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) ukazuje, že mobilita excelentných výskumných pracovníkov je v prvom rade motivovaná faktormi, ktoré priamo prispievajú k ich schopnosti vykonávať kvalitný výskum a rozvíjať ich zručnosti, konkrétne príležitosťou pracovať s poprednými vedcami, kvalitou výskumnej infraštruktúry a ponúkanou odbornou prípravou.

V novom európskom inovačnom programe 18 je vytýčená iniciatíva Deep Tech Talent ako osobitná hlavná iniciatíva, ktorá má reagovať na nedostatok talentov v špičkových technologických odvetviach a integrovať všetky regióny v Európe. Bude ju koordinovať inštitút EIT a počas trojročného obdobia sa bude zameriavať na špičkové technologické talenty vo všetkých členských štátoch. V roku 2023 spustí program inovačných stáží, aby viac ako 600 výskumných pracovníkov a absolventov vrátane tých z regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, mohlo získať skúsenosti s inováciami v partnerských spoločnostiach EIC a EIT. Špecialisti z oblastí, ako sú dátová veda, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a kvantum, absolvujú odbornú prípravu v programe Digitálna Európa. Táto iniciatíva združí inovatívne regióny s menej inovatívnymi s cieľom uľahčiť spoluprácu pri budovaní nových hodnotových reťazcov EÚ využitím osobitných aktív každého regiónu. Vytvorenie prepojených regionálnych inovačných údolí zameraných na špičkové technológie v EÚ umožní udržať a podporovať talenty. V iniciatíve sa uznáva význam úlohy odborného vzdelávania a prípravy v oblasti inovácií a regionálneho rozvoja, najmä prostredníctvom centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy 19 podporovaných z programu Erasmus+ v súčinnosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti alebo fondmi politiky súdržnosti.

Aliancie pre inovácie v rámci programu Erasmus+ budú podporovať rozvoj podnikateľských zručností s osobitným zameraním na špičkové technologické zručnosti s cieľom pomôcť podnikateľom z radov študentov pochádzajúcim z regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, pretaviť svoje nápady do podnikateľskej činnosti, ako sa uvádza v európskej stratégii pre univerzity.

Ako súčasť programu Horizont Európa štipendiá EVP v rámci programu Marie Curie-Skłodowskej umožňujú excelentným výskumným pracovníkom, ktorí nemohli byť financovaní v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej, absolvovať štipendiá v krajine, ktorej sa týka rozširovanie účasti 20 , s cieľom podporiť vyváženejšiu cirkuláciu mozgov do týchto krajín. Štipendiá v rámci programu rozširovania účasti, ktoré sú ich predchodcami v rámci programu Horizont 2020, mali významný pozitívny vplyv na mobilitu talentov do týchto krajín a pomohli im prilákať späť skúsených výskumných pracovníkov a udržať si talenty.

Okrem toho by mal nástroj politickej podpory programu Horizont Európa, ktorý je nástrojom orientovaným na dopyt a ktorý majú členské štáty k dispozícii, pomôcť pri vykonávaní niektorých už identifikovaných odporúčaní na zlepšenie fungovania systému výskumu a inovácií vo viacerých členských štátoch. Je to obzvlášť dôležité v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, najmä v Rumunsku, Grécku a Chorvátsku.

MSP a podniky v týchto regiónoch môžu na inovácie a digitalizáciu využívať podporu centier digitálnych inovácií.

3.1.3.Revitalizácia vidieckych oblastí

Vidiecke regióny sú obzvlášť vystavené súbežnému vplyvu demografického poklesu a nedostatočného rozvoja talentov.

V nadväznosti na dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti EÚ sa začal realizovať komplexný súbor opatrení. V akčnom pláne EÚ pre vidiek sa určili konkrétne oblasti, v ktorých je potrebné podniknúť kroky v súvislosti s ľudským kapitálom a od ktorých sa očakáva, že do roku 2040 posilnia tieto územia a príslušné komunity, zvýšia ich prepojenie, odolnosť a prosperitu. Jeho uskutočnenie prispeje k zatraktívneniu vidieckych oblastí pre talenty, vytváraniu nových príležitostí na prilákanie inovačných podnikov, poskytovaniu prístupu ku kvalitným pracovným miestam, podpore nových a lepších zručností, lepšej infraštruktúre a službám a využívaniu výhod vyplývajúcich z diverzifikácie ich hospodárskych činností.

·Platforma na revitalizáciu vidieka poskytuje vidieckym orgánom v oblastiach postihnutých úbytkom obyvateľstva, starnutím obyvateľstva a nedostatkom hospodárskych príležitostí informácie a najlepšie postupy týkajúce sa nástrojov a stratégií na riešenie straty talentov.

·V rámci programu Horizont Európa (Výskum a inovácie pre vidiecke komunity) sa uverejnia osobitné výzvy na predkladanie projektov vo vidieckych oblastiach a poskytne sa podpora na odbornú prípravu a výmenu poznatkov s cieľom urýchliť šírenie a zavádzanie inovácií, ako je „centrum odborných znalostí a odbornej prípravy v oblasti vidieckych inovácií“ vytvorené v rámci projektu RURALITIES. V rámci tejto hlavnej iniciatívy vzniklo aj európske fórum Startup Villages, ktoré má pomôcť lepšie pochopiť potreby vidieckych startupov.

·Vidiecke digitálne zajtrajšky, ktoré majú významný rozmer týkajúci sa ľudského kapitálu, sa zameriavajú na zručnosti potrebné na digitálnu transformáciu vidieckych oblastí vrátane digitálnych zručností a podnikania.

·Podnikanie a sociálne hospodárstvo vo vidieckych oblastiach podporujú inovačné prostredie vo vidieckych oblastiach povzbudzovaním a posilňovaním postavenia podnikateľov.

Popri vízii pre vidiecke oblasti aj spolupráca v oblasti viacúrovňového riadenia v rámci projektu Územná agenda 2030 podporí kľúčovú úlohu malých miest a dedín pri vývoji integrovaného územného rozvoja a posilní spoluprácu medzi územiami. Zameria sa na zachovanie a rozvoj malých miest ako atraktívnych miest na život a prácu pre mladých ľudí.

Okrem toho politiky integrovaného rozvoja, ktoré podporuje politika súdržnosti na miestnej úrovni, prispejú k rozvoju vidieckych oblastí a budú stimulovať prepojenia medzi mestom a vidiekom. Môžu prilákať nové hospodárske činnosti, odstrániť digitálnu priepasť, poskytnúť viac príležitostí na vzdelávanie, zlepšiť prístup k infraštruktúre, službám a kultúrnym zariadeniam a zvýšiť kvalitu života, a tým prilákať a udržať talenty vo vidieckych oblastiach.

3.1.4.Zlepšovanie kvality orgánov verejnej správy a správy vecí verejných

Kvalita a účinnosť orgánov verejnej správy a správy vecí verejných je jedným z kľúčových faktorov príťažlivosti regiónov pre investície.

Nízka kvalita verejnej správy, najmä korupcia, ako aj nedodržiavanie zásad právneho štátu oslabujú rastový potenciál, ale aj dôveru investorov a hospodárskych subjektov a vie sa, že sú jedným z faktorov ovplyvňujúcich rozhodnutie odsťahovať sa z regiónu. Naopak, je pravdepodobnejšie, že regióny investujúce do kvality verejnej správy účinne a efektívne uskutočňujú stratégie na podporu rozvoja.

Regióny, ktoré sú v pasci rozvoja talentov, by preto mali ďalej zlepšovať kvalitu svojich správnych orgánov a správy vecí verejných 21 , a to okrem iného využitím možností, ktoré ponúka Nástroj technickej podpory.

3.2.Zvýšenie účinnosti vzdelávania a trhu práce

Regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, dosahujú slabé výsledky, pokiaľ ide o rozvoj a prilákanie talentov, ktoré potrebujú pre svoj udržateľný rozvoj, najmä pokiaľ ide o systémy vzdelávania a odbornej prípravy, zručnosti, začlenenie do trhu práce a pracovné podmienky. To si vyžaduje začlenenie väčšieho počtu ľudí do trhu práce a zároveň vytvorenie nových hospodárskych príležitostí a zvýšenie produktivity.

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a jeho akčného plánu je kľúčom nielen k dosiahnutiu hlavných cieľových hodnôt EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a chudoby na rok 2030, ale aj k sociálnej a hospodárskej konvergencii medzi regiónmi a v rámci nich. Vykonávanie stratégií Únie rovnosti 22 má naďalej zásadný význam pre dosiahnutie sociálnej a hospodárskej odolnosti. Aktívne zapojenie regionálnych a miestnych samospráv do vykonávania dvadsiatich zásad piliera podľa ich špecifík bude pre úspešné vykonávanie piliera kľúčové.

Európsky semester je hlavným nástrojom na monitorovanie vykonávania piliera na národnej a regionálnej úrovni. V rámci posledného európskeho semestra Komisia vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania, zručností a odborného vzdelávania a prípravy, rovnakých príležitostí a účasti na trhu práce takmer pre všetky členské štáty. Semester tak usmernil programovanie financovania politiky súdržnosti (EFRR, ESF+, Kohézny fond a Fond na spravodlivú transformáciu) na programové obdobie 2021 – 2027 s cieľom znížiť regionálne rozdiely.

Konkrétne ESF+ bude podporovať ľudí vo všetkých fázach života a bude sa využívať v súvislosti so všetkými aspektami zručností, od predvídania budúcich potrieb, najmä v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie, až po odstránenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Riadenie tejto transformácie podporí aj modernizáciou služieb zamestnanosti, čo pomôže zlepšiť odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

3.2.1.Zvýšenie účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy

Podpora vzdelávania a účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní vedie k zlepšeniu produktivity, a tým prispieva ku konkurencieschopnosti týchto regiónov, najmä v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou.

Účasť na vzdelávaní dospelých výrazne rozširuje ponuku talentov (pričom cieľom EÚ je, aby sa do roku 2030 každoročne zúčastnilo na odbornej príprave 60 % všetkých dospelých), najmä v kontexte rýchlo sa meniaceho technologického prostredia, digitalizácie a zelenej transformácie, kde je potrebné aktualizovať zručnosti zamestnancov.

Rovnako výrazne môže k tomu prispieť OVP, pričom v odporúčaní Rady týkajúcom sa OVP 23 z roku 2020 sa vymedzujú kľúčové zásady s cieľom zabezpečiť, aby sa OVP rýchlo prispôsobili potrebám trhu práce a poskytovali kvalitné možnosti vzdelávania pre mladých ľudí aj dospelých. Toto odporúčanie kladie veľký dôraz na zvýšenú flexibilitu OVP, posilnenie príležitostí na učenie sa na pracovisku, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečovanie kvality. Rada tiež určila za strategickú prioritu cieľ „Celoživotné vzdelávanie a mobilita ako realita pre všetkých“ 24 . V záujme odstránenia medzery vo vzdelávaní členské štáty vykonávajú veľké množstvo reforiem a investícií do zručností a vzdelávania dospelých prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ESF+.

Je potrebné, aby sa vyššie zdôraznené priority realizovali mimoriadne efektívne v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov.

3.2.2.Zlepšenie začlenenia do trhu práce

Zatiaľ čo regionálne miery zamestnanosti na úrovni EÚ sa už desaťročie približujú, regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, majú nižšie miery zamestnanosti a vyššie miery nezamestnanosti ako zvyšok EÚ a za posledné desaťročie neboli schopné tieto rozdiely znížiť, s výnimkou niekoľkých regiónov. Zvýšenie zamestnanosti nedostatočne zastúpených skupín, najmä žien, mladých a starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, by pomohlo tento rozdiel znížiť. Takisto je dôležité v regiónoch, v ktorých tvoria významnú časť mladej populácie Rómovia, podporovať ich zamestnanosť.

Dôležitým nevyužitým potenciálom na zvýšenie mier zamestnanosti v týchto regiónoch je zvýšenie zamestnanosti žien (s mierou zamestnanosti v zasiahnutých regiónoch na úrovni 59 %, čo je pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 66 %) vzhľadom na to, že u žien v produktívnom veku je väčšia pravdepodobnosť odchodu z týchto regiónov než u mužov. V rámci Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv je EÚ odhodlaná do roku 2030 znížiť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov aspoň o polovicu. V tomto smere sú kľúčovými nástrojmi na dosiahnutie toho, aby tieto regióny zvýšili účasť žien na trhu práce, poskytovanie platenej rodinnej a opatrovateľskej dovolenky, zabezpečenie kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a znižovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

Zamestnanosť žien podporuje niekoľko iniciatív, najmä v technologických oblastiach, kde je ich nedostatočné zastúpenie výraznejšie:

·program pre podnikateľky a líderky bude naďalej podporovať technologické startupy v počiatočnej fáze, ktoré vedú ženy, a to aj prostredníctvom rozšírenej výzvy WomenTech EU. Ďalšie súvisiace iniciatívy EÚ, ako napríklad „Women4Cyber“, a potenciálne akceleračné programy členských štátov prispejú k urýchleniu rastu podnikov vedených ženami v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov.

·Projekt E-STEAM financovaný z programu Erasmus+ podporoval terciárne vzdelávanie a účasť na trhu práce, najmä v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), čo môže pomôcť vytvoriť v takýchto regiónoch synergie medzi školami a trhom práce s cieľom podporiť tvorivé a zmysluplné zapojenie dievčat do vzdelávania v oblasti STEM (prostredníctvom mentorského programu).

·Okrem toho akcia Girls Go Circular, ktorú vykonávajú EIT a ZIS v rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027, posilňuje digitálne a podnikateľské zručnosti dievčat a jej účelom je posilniť ich postavenie a pomôcť im zaujať pozitívny postoj k voľbe kariéry v tejto oblasti.

Na zmiernenie nedostatku zručností a pracovných miest je takisto dôležitá podpora zamestnanosti starších ľudí 25 , ktorých miera zamestnanosti v zasiahnutých regiónoch je 54 %, čo je pod priemerom EÚ, ktorý je 59 %. Najmä v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, je nevyhnutné poskytovať motivujúce pracovné príležitosti starším ľuďom, a to aj prostredníctvom flexibilnej práce na kratší pracovný čas, príležitostí na celoživotné vzdelávanie a mentorských partnerstiev. Starší ľudia sú zdrojom vedomostí a zručností pre mladých ľudí. Okrem toho je v tejto súvislosti kľúčovým aspektom aj prínos starších členov spoločnosti v oblasti dobrovoľníctva.

Navyše na udržanie talentov v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov alebo ktorým to hrozí, je nevyhnutné vytvárať kvalitné pracovné a vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí. Na úrovni EÚ poskytuje politický rámec posilnená záruka pre mladých ľudí, ktorú podporujú iniciatívy, ako je Európske združenie učňovskej prípravy (EAfA) 26 a iniciatíva ALMA 27 . ESF+ a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prispievajú k týmto cieľom investíciami do zamestnanosti mladých ľudí a integrácie mladých uchádzačov o zamestnanie vo výške takmer 22 miliárd EUR na obdobie 2021 – 2027.

3.2.3.Investovanie do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností s cieľom riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatok pracovnej sily

Trh práce EÚ ako celok už niekoľko rokov čelí rastúcemu nedostatku pracovnej sily a v kontexte rýchlejšieho prechodu ku klimatickej neutralite by sa mohol zvýšiť, pokiaľ zručnosti nebudú primerane zosúladené s vyvíjajúcimi sa požiadavkami trhu práce. Nedostatok však nie je rovnomerne rozložený v celej EÚ, pričom niektoré odvetvia a regióny čelia v tejto súvislosti obzvlášť vážnym výzvam.

Regióny, ktoré trpia vážnym nedostatkom pracovnej sily a zručností, môžu čeliť výzvam v oblasti konkurencieschopnosti a stať sa neatraktívnymi pre investície. Preto je mimoriadne potrebné posilniť rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností v týchto regiónoch.

Investície do vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania sú však účinné len vtedy, ak sa zameriavajú na tie zručnosti, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám miestneho trhu práce. Preto je dôležitá dobrá informovanosť o zručnostiach a úzka spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, organizáciami sociálnych partnerov, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, miestnymi podnikmi a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby sa spoločne vyvíjané úsilie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania zameriavalo na správne zručnosti potrebné v konkrétnom regióne.

Regionálne a miestne orgány a iné správne orgány v oblastiach, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, môžu zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní služieb profesijného poradenstva, príležitostí na odbornú prípravu a osvety. V odporúčaní Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností sa národné a regionálne orgány vyzývajú, aby zabezpečili, aby dospelí s nízkou úrovňou zručností a kvalifikácií mali prístup k „cestám zvyšovania úrovne zručností“, aby mohli rozvíjať svoje zručnosti a potenciálne pokročiť smerom ku kvalifikácii. Takéto cesty by mali ponúkať podporu formou hodnotenia zručností, na mieru šitých ponúk vzdelávania a primeraného potvrdzovania a uznávania zručností spolu s osvetou, usmerňovaním a odbornou prípravou zamestnancov vzdelávacieho sektora.

V rámci európskeho Paktu o zručnostiach Komisia v súčasnosti podporuje 14 rozsiahlych partnerstiev 28 v rôznych európskych priemyselných ekosystémoch a pomáha im vybaviť pracovnú silu zručnosťami, ktoré potrebuje na úspešné zvládnutie prechodu na klimaticky neutrálne a digitálne hospodárstvo. Doteraz sa zapojilo viac ako 1 000 členov vrátane veľkých nadnárodných spoločností, MSP, miestnych poskytovateľov odbornej prípravy a obchodných komôr. Spoločne sa zaviazali pomôcť zvýšiť úroveň zručností 6 miliónov ľudí. Približne 50 regionálnych alebo miestnych orgánov, ktoré spolupracujú v rámci paktu, už navrhuje riešenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v spolupráci s priemyslom, sociálnymi partnermi a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a Komisia nabáda všetky regióny, a najmä tie, ktoré uviazli v pasci rozvoja, aby sa k paktu pripojili a vytvorili regionálne partnerstvá v oblasti zručností s pomocou špecializovanej podpornej služby 29 .

Návrh Komisie vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností podporí konkrétne opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti európskych spoločností a na využitie plného potenciálu digitálnej a zelenej transformácie sociálne spravodlivým a primeraným spôsobom. V rámci tohto roka sa budú propagovať politiky v oblasti zručností a investície na riešenie nedostatku pracovnej sily v záujme dosiahnutia lepšie kvalifikovanej a prispôsobivej pracovnej sily v EÚ 30 . Pre regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, je to dobrá príležitosť identifikovať prekážky, ktoré bránia ich podnikom a pracovnej sile prejsť na produktívnejšie odvetvia zodpovedajúce potrebám budúcnosti. Bude to dôležitý krok, najmä v zaostávajúcich regiónoch, v ktorých je nízky HDP na obyvateľa spôsobený vysokým podielom zamestnanosti v odvetviach s nízkou produktivitou.

EÚ čelí najmä značnému nedostatku digitálnych zručností, ktorý, ak sa nebude riešiť, bude naďalej rásť. Už teraz si 90 % pracovných miest vyžaduje určitú úroveň digitálnych zručností a milióny spoločností majú ťažkosti nájsť digitálne kvalifikovaných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o odborníkov v oblasti IKT. S cieľom riešiť tieto výzvy sa v Ceste k digitálnemu desaťročiu stanovujú dva dôležité ciele. Prvým je zvýšiť počet dospelých so základnými digitálnymi zručnosťami zo súčasných 54 % na 80 % do roku 2030. Druhým je zvýšiť počet zamestnaných odborníkov v oblasti IKT do roku 2030 na 20 miliónov a zároveň podporiť prístup žien k tejto oblasti a zvýšiť počet absolventov odboru IKT. Členské štáty využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na reformu systému vzdelávania dospelých a vynakladajú značné zdroje na zlepšenie kvality a prístupu k zvyšovaniu kvalifikácie/rekvalifikácii.

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a odstraňovaní prekážok pri získavaní zručností. V júni 2022 bolo prijaté odporúčanie Rady týkajúce sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť. Rýchle nadväzné kroky zmobilizujú subjekty vysokoškolského vzdelávania a OVP na podporu celoživotného vzdelávania a prispejú k profesionálnej rekvalifikácii a zvyšovaniu úrovne zručností s cieľom uspokojiť nové a vznikajúce potreby v spoločnosti a na trhu práce.

Aliancie európskych univerzít a centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy vybrané v rámci programu Erasmus+ budú pôsobiť aj ako centrá odbornej prípravy a rekvalifikácie dospelých vrátane aktívnych pracovníkov s kompetenciami na vysokej úrovni a orientovanými na budúcnosť, čo pomôže podnikom s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.

3.2.4.Zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok pre rozvoj talentov

Atraktívnosť regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov alebo ktorým to hrozí, bude v konečnom dôsledku závisieť od ich schopnosti uznať a odmeniť talenty.

Primerané minimálne mzdy sú nevyhnutné na to, aby hospodárska súťaž na jednotnom trhu bola založená na vysokých sociálnych normách, čo povzbudzuje zlepšenie produktivity a podporuje hospodársku a sociálnu konvergenciu v týchto regiónoch. V tejto súvislosti má osobitný význam nová smernica o primeraných minimálnych mzdách, pretože sa ňou stanovuje rámec na zabezpečenie primeranosti zákonných minimálnych miezd, ktorý podporuje kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a zlepšuje prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy.

Posilnenie zapojenia sociálnych partnerov v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, je obzvlášť cenné pri vytváraní lepších pracovných podmienok, stanovovaní primeraných miezd a pri riešení nedostatku zručností a pracovnej sily.

Túto konvergenciu podporuje politika súdržnosti a vhodné reformy, ktoré pomáhajú odstrániť mzdové rozdiely a zvýšiť atraktívnosť regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov.

3.3.Posilnenie mobility talentov a podpora návratu pracovníkov do ich regiónov pôvodu

Rastúce potreby trhu práce nemožno z dlhodobého hľadiska uspokojiť len mobilizáciou domácej pracovnej sily. Regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov alebo ktorým to hrozí, by mali využívať mobilitu v rámci EÚ a prilákať mladých ľudí pochádzajúcich z iných regiónov a členských štátov EÚ. Často sa zameriavame na odliv mladých ľudí, ale príliš málo regiónov sa sústredí na zabezpečenie atraktívnych príležitostí pre prichádzajúcich vracajúcich sa pracovníkov.

Spomedzi stratégií na prilákanie talentov z iných členských štátov sa niektoré regióny snažia využiť diaspóru a podporiť návrat kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá emigrovala, do miesta jej pôvodu, aby mohla podporovať svoje regióny pôvodu. Napríklad členské štáty ako Bulharsko, Portugalsko a Grécko zriadili osobitné programy na posilnenie prepojení s výskumnými pracovníkmi z ich medzinárodnej vedeckej diaspóry s cieľom zvýšiť celkovú atraktívnosť danej krajiny a prilákať späť vlastných štátnych príslušníkov.

Dlhodobé stratégie na prilákanie talentov späť by sa však mali opierať hlavne o štrukturálne stimuly atraktívnosti s dôrazom na podnikanie a zručnosti, ako aj na kvalifikácie, ktoré sú na trhu práce najviac žiadané. Regióny by preto mali vypracovať komplexnú dlhodobú stratégiu na podporu hospodárskej diverzifikácie a inovácií, do ktorej by sa zapojili miestne a regionálne orgány, súkromný sektor, úrady práce a strediská odbornej prípravy, výskumné inštitúcie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ako aj inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy.

3.4.Podpora legálnej migrácie a integrácie v EÚ

Komisia podporuje ambicióznu a udržateľnú politiku v oblasti legálnej migrácie do EÚ. S cieľom udržať si globálnu konkurencieschopnosť smernica o študentoch a výskumných pracovníkoch 31 a prepracované znenie smernice o modrej karte EÚ 32 prispievajú k zvýšeniu atraktívnosti regiónov EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ a uľahčujú ich mobilitu v rámci EÚ prostredníctvom zjednodušených postupov.

Komisia takisto navrhla zintenzívniť spoluprácu s cieľovými partnerskými krajinami, a to aj prostredníctvom spustenia partnerstiev zameraných na talenty, ktoré boli oznámené v Pakte o migrácii a azyle z roku 2020. Tieto partnerstvá na mieru s tretími krajinami zlepšujú legálne možnosti migrácie do EÚ a zároveň strategicky zapájajú partnerské krajiny do riadenia migrácie. Cieľom partnerstiev zameraných na talenty je poskytnúť komplexný politický rámec, ako aj finančnú podporu na posilnenie vzájomne prospešnej medzinárodnej mobility založenej na lepšom zosúlaďovaní potrieb trhu práce a zručností medzi EÚ a partnerskými krajinami, pričom treba mať na pamäti riziká úniku mozgov. Okruh talentov EÚ bude zároveň navrhnutý tak, aby nasmeroval kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ na potenciálne pracovné miesta v členských štátoch EÚ.

Úsilie vynaložené v oblasti legálnej migrácie do EÚ musí byť doplnené účinnými integračnými politikami v záujme dosiahnutia účinných a udržateľných výsledkov. Ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne pre integráciu a začlenenie 33 , pre účinnosť politiky integrácie migrantov sú nevyhnutné opatrenia na miestnej úrovni, a to aj prostredníctvom spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti.

Úsilie všetkých zainteresovaných strán (členských štátov, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií, súkromného sektora a hostiteľskej spoločnosti) by malo byť komplexné, aby pomohlo posilniť schopnosť regiónov prilákať nové talenty a integrovať štátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území.

3.5.Podpora regiónov prostredníctvom nového mechanizmu EÚ: Mechanizmus podpory talentov

Okrem týchto existujúcich alebo ohlásených iniciatív a politík EÚ Komisia v roku 2023 zavedie nový špecializovaný osempilierový mechanizmus na podporu talentov v regiónoch, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov alebo ktorým to hrozí. V rámci tohto mechanizmu sa zriadi osobitný portál s cieľom poskytnúť regiónom a zainteresovaným stranám komplexný prístup ku všetkým pilierom.

1.Nový pilotný projekt na pomoc regiónom, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, s vypracovaním, konsolidáciou, rozvojom a realizáciou na mieru šitých komplexných stratégií odbornej prípravy, prilákania a udržania talentov. Bude mať formu špecializovanej technickej podpory pre vybrané regióny v spojení so širšími opatreniami na zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít.

2.Nová iniciatíva s názvom „Inteligentná adaptácia regiónov na demografický prechod“ pomôže regiónom, ktorým hrozí, že uviaznu v pasci rozvoja talentov, vypracovať nové prístupy k demografickému prechodu a rozvoju talentov prostredníctvom politík na mieru orientovaných na miestne potreby a zameraných na potrebné investície a reformy.

3.Nástroj technickej podpory (TSI) bude naďalej ponúkať členským štátom možnosť navrhovať a vykonávať reformy na národnej a regionálnej úrovni. Na základe výzvy v rámci nástroja technickej podpory na rok 2023 bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí o podporu regionálnych orgánov pri prekonávaní prekážok regionálneho rozvoja.

4.V rámci existujúcich nástrojov sa bude poskytovať priama finančná pomoc.

S cieľom stimulovať inovácie a príležitosti na vysokokvalifikované pracovné miesta sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci nástroja na medziregionálne inovačné investície (I3) budú zameriavať na regióny, ktoré čelia ťažkostiam pri udržaní a prilákaní talentov. Účelom tohto nástroja EÚ financovaného z EFRR je stimulovať inovačné ekosystémy zapájajúce niekoľko regiónov EÚ poskytovaním poradenskej a finančnej podpory inovačným projektom v spoločných oblastiach inteligentnej špecializácie. V rámci jeho novej zložky „budovanie kapacít“ prispeje najmä k otestovaniu nových prístupov a stimulácii schopnosti regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, prilákať vysokokvalifikovaných ľudí.

Okrem toho sa prostredníctvom politík a nástrojov EÚ a členských štátov bude venovať väčšia pozornosť regiónom, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov. Strednodobé preskúmanie programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 naplánované na začiatok roka 2025, ktoré sa bude riadiť odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v roku 2024, poskytne príležitosť posúdiť situáciu týchto regiónov a v prípade potreby prispôsobiť plánovanie finančných prostriedkov politiky súdržnosti.

5.Okrem toho Komisia v rámci Európskej mestskej iniciatívy – komplexného nástroja financovaného z EFRR, ktorý podporuje mestá všetkých veľkostí pri budovaní kapacít a znalostí, podpore inovácií a vývoji prenosných a rozšíriteľných inovačných riešení mestských výziev relevantných pre EÚ – bude riešiť výzvy, ktorým čelia mestá s úbytkom obyvateľstva, vrátane ťažkostí pri rozvoji, udržaní a prilákaní talentov, a to vo výzve v roku 2023 na prijatie inovačných opatrení na otestovanie riešení orientovaných na miestne potreby a riadených mestami.

6.Propagácia iniciatív EÚ, ktoré môžu podporiť rozvoj talentov. Mechanizmus poskytne zainteresovaným regiónom informácie o politikách EÚ v oblasti výskumu a inovácií, odbornej prípravy, vzdelávania a mobility mládeže, klastrových politík a digitálnych inovácií, ktoré môžu pomôcť zvýšiť príťažlivosť regiónov a úroveň zručností v nich.

7.Výmena skúseností a šírenie osvedčených postupov: Rôzne postupy, ktoré sa už v niektorých regiónoch používajú, by mohli inšpirovať iné regióny. Regióny budú môcť vytvárať tematické a regionálne pracovné skupiny na riešenie konkrétnych profesijných alebo územných výziev, pričom tieto riešenia budú lepšie prispôsobené pomerom v konkrétnych regiónoch. Šírenie osvedčených postupov bude vychádzať aj z výsledkov existujúcich platforiem, ako je platforma pre spravodlivú transformáciu územia alebo platforma na revitalizáciu vidieka, so zameraním na regióny a územia, ktoré čelia spoločným výzvam.

8.Zlepšenie analytických poznatkov na podporu politík založených na dôkazoch v oblasti regionálneho rozvoja a migrácie a uľahčenie tvorby politík. Bude sa pokračovať v práci Spoločného výskumného centra týkajúcej sa regionálneho sociálneho prehľadu. Komisia (Eurostat) takisto vyzve členské štáty, aby poskytovali podrobnejšie štatistické údaje o migračnom pohybe v rámci EÚ, najmä o regionálnych migračných tokoch, v členení podľa veku a pohlavia. Okrem toho sa budú zbierať údaje o umiestnení základných služieb v EÚ, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, s cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám cenné vstupy do výskumu a informácie o tom, ako riešiť kľúčové výzvy v oblasti sociálnej súdržnosti a spravodlivej transformácie.

4.ZÁVER

Zabezpečiť, aby sa regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov alebo ktorým to hrozí, stali odolnejšími a atraktívnejšími, je kľúčovým predpokladom splnenia záväzku Únie, aby sa na nikoho a na žiadne miesto nezabudlo. Táto pasca nie je nevyhnutná a výzvy možno účinne riešiť, čo potvrdzujú úspešné skúsenosti v rôznych regiónoch a čo sa zdôrazňuje v tomto oznámení.

Na riešenie všetkých faktorov a mobilizáciu príslušných aktérov a úrovní riadenia je nevyhnutný komplexný, strategický a cielený prístup. Hoci je nevyhnutné, aby boli opatrenia prijaté na týchto rôznych úrovniach, je čoraz jasnejšie, že je potrebné rozvíjať kapacity na zhromažďovanie a vyhodnocovanie údajov a odborných znalostí na európskej úrovni s cieľom poskytnúť usmernenia k vhodným riešeniam.

Keďže situácia regiónov, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, je rôznorodá, riešenia, ktoré treba podporovať, sa líšia. V záujme posilnenia hospodárskej dynamiky a kvality života je potrebné navrhnúť a vykonávať stratégie a politiky na mieru orientované na miestne potreby, ktoré umožnia diferencovaný prístup, budú riešiť konkrétne nedostatky daných regiónov a propagovať ich príslušné komparatívne výhody.

Ako prvý kľúčový výsledok Európskeho roka zručností podľa návrhu Komisie Komisia prostredníctvom nového Mechanizmu podpory talentov poskytne cielenú pomoc a znalosti regiónom, ktoré uviazli v pasci rozvoja talentov, pričom ich podporí pri vypracúvaní a úspešnom vykonávaní týchto stratégií na mieru. Poskytne im jedinečnú príležitosť na uvoľnenie ich rozvojového potenciálu využitím talentov, ktoré potrebujú, a tak prispeje k prekonaniu ich štrukturálnych znevýhodnení. Keďže znalosti a zručnosti sú skutočnou hnacou silou budúceho hospodárskeho rastu a rozvoja, tieto regióny budú môcť zostať aktívne, prilákať investície a prekvitať ako prosperujúce, inovatívne a žiaduce miesta na život a prácu.

(1)    Správa Európskej komisie z roku 2020 a 2023 o vplyve demografických zmien.

(2)    Týka sa to najmä Martiniku, Guadeloupe, kontinentálneho Chorvátska a regiónu Vidurio ir vakarų Lietuvos.

(3)    Na účely tohto oznámenia je obyvateľstvo v produktívnom veku vymedzené ako osoby vo veku 25 – 64 rokov.

(4)    Najvzdialenejšie regióny EÚ sa nachádzajú v Atlantickom a Indickom oceáne, karibskej oblasti a Latinskej Amerike. V súlade s článkom 349 ZFEÚ a so špecializovanou stratégiou z mája 2022 [COM(2022) 198 final] týmto regiónom pomáhajú riešiť ich trvalé obmedzenia osobitné opatrenia.

(5)    Tieto aspekty sú zachytené v regionálnom rozmere sociálneho prehľadu. Sociálny prehľad sa používa na sledovanie vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv na celoštátnej a regionálnej úrovni.

(6)    „Geografia nespokojnosti v EÚ“, 2020, https://ec.europa.eu/regional_policy/information-sources/publications/working-papers/2018/the-geography-of-eu-discontent_en .

(7)    V niektorých regiónoch, ktorým ubúda obyvateľstvo v produktívnom veku a v ktorých zaostáva podiel osôb s terciárnym vzdelaním tiež môžeme byť svedkami čistého odlivu osôb vo veku 15 – 39 rokov.

(8)    Týmto výzvam by mohli čeliť aj územia v iných regiónoch, hoci ich nemožno zachytiť z dôvodu nedostatočnej podrobnosti dostupných regionálnych štatistík.

(9)    Jedným z piatich politických cieľov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 je priblížiť Európu občanom podporovaním udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív. Na miestnej úrovni sa môže vytvoriť špecifický súbor územných nástrojov na vykonávanie integrovaných rozvojových stratégií.

(10)    Pozri kapitolu 5 prieskumu vývoja v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe Európskej komisie z roku 2019.

(11)     https://ec.europa.eu/docsroom/documents/49498/attachments/1/translations/en/renditions/native .

(12)     https://tourism-dashboard.ec.europa.eu/?lng=en&ctx=tourism  

(13)    Pozri návrh aktu o interoperabilnej Európe [COM(2022) 720 final] a sprievodné oznámenie [COM(2022) 710 final].

(14)    Pozri návrh aktu o interoperabilnej Európe [COM(2022) 720 final] a sprievodné oznámenie [COM(2022) 710 final].

(15)    Regionálny prehľad výsledkov inovácie 2021.

(16)    Inteligentná špecializácia je prístup orientovaný na miestne potreby charakterizovaný identifikáciou strategických oblastí intervencie na základe analýzy silných stránok a potenciálu hospodárstva.

(17)    Ako sa vymedzuje v európskom prehľade výsledkov inovácie.

(18)    COM(2022) 332 final.

(19)    Centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy sú nadnárodné siete spolupráce zamerané na podporu inovácií a excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave.

(20)    Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

(21)    Pozri kapitolu 7 ôsmej správy o súdržnosti – COM(2022) 34 final.

(22)    Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb, stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 a stratégia EÚ pre boj proti antisemitizmu v EÚ.

(23)    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32020H1202%2801%29

(24)    Uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1) – https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32021G0226(01).

(25)    Ľudia vo veku 55 až 64 rokov.

(26)     Európske združenie učňovskej prípravy – Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Európska komisia (europa.eu) .

(27)     ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve – vytýčiť si cieľ, naučiť sa, zvládnuť, dosiahnuť) – Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Európska komisia (europa.eu) .

(28)    Aliancia pre zručnosti v automobilovom priemysle – partnerstvo pre zručnosti v oblasti mikroelektroniky – partnerstvo pre zručnosti v oblasti leteckého a kozmického priemyslu a obrany – pakt pre zručnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori – zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov v oblasti stavby lodí a námorných technológií v Európe – textilný, odevný, kožiarsky a obuvnícky priemysel – partnerstvo v oblasti zručností pre ekosystém cestovného ruchu – pakt pre zručnosti v stavebníctve – partnerstvo v oblasti zručností pre poľnohospodársko-potravinársky ekosystém – partnerstvo v oblasti zručností pre kultúrny a kreatívny priemysel – partnerstvo v oblasti zručností pre ekosystém hospodárstva zameraného na blízkosť a sociálneho hospodárstva – partnerstvo v oblasti zručností pre digitálny ekosystém – partnerstvo pre zručnosti pre ekosystém maloobchodu – partnerstvo v oblasti zručností pre ekosystém zdravotníctva.

(29)     Pakt o zručnostiach – Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Európska komisia (europa.eu) .

(30)    Tento rok tiež poskytne konkrétny impulz, pokiaľ ide o cieľové hodnoty Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorými sú 78 % miera zamestnanosti a 60 % dospelých každoročne sa zúčastňujúcich na zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácie do roku 2030.

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair.

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES.

(33)     COM(2020) 758 final, 24.11.2020.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu17. 1. 2023

COM(2023) 32 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Využitie talentov v regiónoch Európy

PRÍLOHA

1.Demografický prechod v EÚ

2.Regióny postihnuté kombináciou úbytku obyvateľstva v produktívnom veku a nedostatočného rozvoja talentov a regióny postihnuté čistým odlivom osôb vo veku 15 – 39 rokov

Nižšie uvedené regióny NUTS 2 boli vybrané na základe týchto kritérií:

Úbytok obyvateľstva v produktívnom veku a zaostávajúca miera terciárneho vzdelania:

·priemerný ročný pohyb obyvateľstva vo veku 25 – 64 rokov v období od 1. januára 2015 do 1. januára 2020 nižší ako –7,5 na 1 000 obyvateľov,

·podiel osôb s terciárnym vzdelaním vo veku 25 – 64 rokov v roku 2020 bol nižší ako priemer EÚ,

·podiel osôb s terciárnym vzdelaním vo veku 25 – 64 rokov sa oproti EÚ zvýšil o menej ako polovicu, t. j. o 2,2 percentuálneho bodu.

Čistý odliv obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov:

·priemerná hrubá miera čistého odlivu obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov v období od 1. januára 2015 do 1. januára 2020 bola nižšia ako –2 na 1 000 osôb s pobytom v tomto veku.

3.Medziregionálne rozdiely v dosiahnutom stupni vzdelania

4.Štruktúra kohorty osôb s terciárnym vzdelaním

5.Charakteristiky najviac postihnutých regiónov

Prevažujú prirodzené zmeny

Regióny sú prevažne vidiecke a prechodné

Význam poľnohospodárstva je vysoký, ale postupne klesá

Odmeny a úroveň rozvoja sú menej atraktívne

Existuje tu potenciál na zvýšenie miery zamestnanosti

V zamestnanosti žien a mužov je výrazný rozdiel

Vzdelávací systém nie je dostatočne výkonný

Digitálna priepasť

Kvalita verejnej správy je skôr nižšia