EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli8. 9. 2022
SWD(2022) 252 final
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE
Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ 2022
Správa o krajine – SLOVENSKO
Sprievodný dokument
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ 2022:
Zvrat vývoja vďaka dodržiavaniu environmentálnych právnych predpisov
{COM(2022) 438 final} - {SWD(2022) 253 final} - {SWD(2022) 254 final} - {SWD(2022) 255 final} - {SWD(2022) 256 final} - {SWD(2022) 257 final} - {SWD(2022) 258 final} - {SWD(2022) 259 final} - {SWD(2022) 260 final} - {SWD(2022) 261 final} - {SWD(2022) 262 final} - {SWD(2022) 263 final} - {SWD(2022) 264 final} - {SWD(2022) 265 final} - {SWD(2022) 266 final} - {SWD(2022) 267 final} - {SWD(2022) 268 final} - {SWD(2022) 269 final} - {SWD(2022) 270 final} - {SWD(2022) 271 final} - {SWD(2022) 272 final} - {SWD(2022) 273 final} - {SWD(2022) 274 final} - {SWD(2022) 275 final} - {SWD(2022) 276 final} - {SWD(2022) 277 final} - {SWD(2022) 278 final}
Túto správu vypracovali zamestnanci Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie. Budeme radi, ak nám akékoľvek pripomienky zašlete na túto e-mailovú adresu:
ENV-EIR@ec.europa.eu
.
Viac informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete (
http://europa.eu
).
Fotografie:
V prípade záujmu o reprodukciu alebo použitie týchto fotografií sa musíte obrátiť priamo na držiteľa autorských práv.
©Európska únia, 2022
Reprodukcia je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.
Obsah
Zhrnutie
Časť I: Tematické oblasti
1. Obehové hospodárstvo a nakladanie s odpadmi
Opatrenia zamerané na obehové hospodárstvo
Nakladanie s odpadmi
2. Biodiverzita a prírodný kapitál
Ochrana a obnova prírody
Posudzovanie ekosystémov a ekosystémové účtovníctvo
3. Nulové znečistenie
Čisté ovzdušie
Priemyselné emisie
Prevencia závažných priemyselných havárií – SEVESO
Hluk
Kvalita vody a vodné hospodárstvo
Chemické látky
4. Opatrenia v oblasti klímy
Kľúčové vnútroštátne politiky a stratégie v oblasti klímy
Cieľ spoločného úsilia
Kľúčový vývoj v odvetviach
Využitie príjmov z aukcií emisných kvót v rámci EU ETS
Časť II: Podporný rámec: vykonávacie nástroje
5. Financovanie
Environmentálne investičné potreby v Európskej únii
Environmentálne financovanie z prostriedkov EÚ za roky 2014 – 2020
Environmentálne financovanie z prostriedkov EÚ na roky 2021 – 2027
Vnútroštátne výdavky na ochranu životného prostredia
Nástroje zeleného rozpočtovania
Celkové financovanie v porovnaní s potrebami
6. Správa v oblasti životného prostredia
Informácie, účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti
Zabezpečovanie súladu
Účinnosť orgánov zodpovedných za správu životného prostredia
Reformy prostredníctvom Nástroja technickej podpory Komisie
Partnerské projekty TAIEX EIR Peer to Peer
Zhrnutie
V minulých preskúmaniach vykonávania environmentálnych právnych predpisov boli v súvislosti s vykonávaním environmentálnej politiky a práva EÚ Slovenskom identifikované tieto hlavné výzvy:
·zlepšenie odpadového hospodárstva, najmä zvýšenie recyklácie, zavádzanie triedeného zberu odpadu a zníženie skládkovania,
·dokončenie sústavy Natura 2000 a zníženie tlakov na prírodné ekosystémy, najmä na lesy a vodné útvary,
·zlepšenie kvality ovzdušia v kritických regiónoch a kvality monitorovania a zavedenie systému výmeny kotlov v domácnostiach v snahe zlepšiť kvalitu ovzdušia,
·dokončenie environmentálnej infraštruktúry v odvetviach hospodárenia s vodami a odpadovými vodami a
·pokrok v postupnom ukončovaní environmentálne škodlivých dotácií na hnedé uhlie.
Slovensko naďalej čelí vážnym nedostatkom vo vykonávaní takmer vo všetkých odvetviach životného prostredia a dosahuje nedostatočné výsledky pri prechode na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.
Hlavným problémom zostáva slabá výkonnosť odpadového hospodárstva s výraznou závislosťou od skládkovania komunálneho odpadu. Úplné posúdenie zatiaľ nebolo dokončené, no Slovensku naďalej hrozí, že nesplní cieľ recyklácie komunálneho odpadu do roku 2020 a s najväčšou pravdepodobnosťou ani budúce ciele. Miera recyklácie na Slovensku sa od roku 2015 zvyšuje; prudký nárast v rokoch 2014 – 2017 však bol spôsobený najmä štatistickými úpravami.
Slovensko má jednu z najväčších sústav Natura 2000, ale biodiverzita je naďalej pod tlakom. Stále existujú nedostatky v označovaní lokalít a pri prijímaní plánov riadenia. Právne predpisy o ochrane prírody a lesnom hospodárstve boli od roku 2020 zmenené a v roku 2022 sa spustila reforma ochrany prírody s cieľom riešiť negatívne vplyvy lesného hospodárstva a ťažby dreva v chránených oblastiach; ich uplatňovanie sa však ešte len bude hodnotiť. Pokiaľ ide o stav ochrany biotopov a druhov, v prípade biotopov nedošlo k žiadnym významným zmenám. Podiel druhov v dobrom aj zlom stave ochrany sa medzitým vďaka lepším poznatkom mierne zvýšil.
V oblasti ochrany ovzdušia Slovensko musí ešte stále znížiť emisie zo spaľovania tuhých palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. Slovensko plánuje splniť záväzky znižovania emisií v prípade všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie okrem amoniaku. Pretrvávajúce porušovanie limitov kvality ovzdušia v prípade tuhých častíc naďalej spôsobuje vážne zdravotné riziká pre obyvateľov Slovenska.
Napriek dosiahnutému pokroku nie je jasné, či je to dostatočné na dosiahnutie dobrého stavu vodných útvarov do roku 2027. Juhozápadná časť krajiny je jedným z najväčších zdrojov pitnej vody v strednej Európe a intenzita odberu sladkej vody je pomerne nízka, ale existujú vplyvy environmentálnych záťaží z minulosti. Sťažnosti súvisiace s malými vodnými elektrárňami nie sú vyriešené. Okrem toho sa čaká na dokončenie infraštruktúry komunálnych odpadových vôd.
Finančné prostriedky EÚ naďalej poskytujú značnú podporu na riešenie nedostatkov vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov a Slovensko má v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti v rokoch 2021 – 2026 dostať 6,3 miliardy EUR v podobe grantov a v rámci politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 sumu 12,3 miliardy EUR. Environmentálne financovanie investícií na Slovensku dosiahlo v rokoch 2014 – 2020 úroveň 1,12 % HDP (priemer EÚ: 0,7 %), pričom čerpalo z finančných prostriedkov EÚ, ako aj vnútroštátnych zdrojov. Odhaduje sa, že celkové environmentálne investičné potreby na roky 2021 – 2027 dosiahnu aspoň 1,46 % HDP, čo naznačuje potrebu dodatočného financovania (rozdiel) na úrovni viac ako 0,33 % HDP krajiny na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov.
Hoci viaceré opatrenia zahrnuté do národného plánu obnovy a odolnosti pozitívne prispeli k dosiahnutiu cieľa v oblasti klímy na úrovni 37 %, v niekoľkých prípadoch boli tieto opatrenia značne oneskorené. Preto sú potrebné ďalšie reformy a investície z iných finančných prostriedkov EÚ (najmä kohéznych fondov) a vnútroštátnych zdrojov s cieľom odstrániť nedostatky vo vykonávaní a splniť ciele Európskej zelenej dohody.
Slovensko musí podniknúť naliehavé kroky, aby v plnej miere vykonalo opatrenia v pláne obnovy a odolnosti a prelomilo svoje slabé výsledky pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ. Medzi priority patrí: postupné ukončovanie environmentálne škodlivých dotácií na hnedé uhlie, reforma v oblasti stavebného odpadu a odpadu z demolácie, systém nahradenia kotlov a reforma územného plánovania a ochrany prírody a hospodárenia s vodami. Sú potrebné dodatočné investície a zároveň sa treba vyhnúť investíciám do potenciálne uviaznutých aktív, ako sú zariadenia na mechanicko-biologické spracovanie odpadu alebo na energetické zhodnocovanie odpadu, a zabezpečiť, aby podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE) bola v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“. Napokon je pre viaceré odvetvia dôležité intenzívnejšie využívanie hospodárskych nástrojov na presadenie zásady „znečisťovateľ platí“.
Rámec správy v oblasti životného prostredia je naďalej nestabilný. Hoci niektoré legislatívne akty zlepšili účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, zdá sa, že tieto zlepšenia sa neudržia. Napríklad bola prijatá nová reforma systému udeľovania povolení, ktorá by mohla znížiť úroveň ochrany životného prostredia, čo si však vyžaduje ďalšie posúdenie.
Časť I: Tematické oblasti
1. Obehové hospodárstvo a nakladanie s odpadmi
Opatrenia zamerané na obehové hospodárstvo
Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo prijatý v marci 2020 je jedným z hlavných pilierov Európskej zelenej dohody. Prechodom EÚ na obehové hospodárstvo sa zníži tlak na prírodné zdroje a vytvorí sa udržateľný rast a pracovné miesta. Takisto je predpokladom na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a na zastavenie straty biodiverzity. V akčnom pláne sa oznamujú iniciatívy v rámci celého životného cyklu výrobkov zamerané na zníženie stopy spotreby v EÚ a zdvojnásobenie miery obehového využívania materiálov v EÚ do roku 2030. Zameriava sa na spôsob, akým sa výrobky navrhujú, podporuje procesy obehového hospodárstva, podnecuje udržateľnú spotrebu a kladie dôraz na predchádzanie vzniku odpadu, ako aj na čo najdlhšie udržanie využitých zdrojov v hospodárstve EÚ.
Miera obehového využívania materiálov je dobrým ukazovateľom obehovosti hospodárstva, keďže zahŕňa všetky materiály, ktoré sa vracajú späť do nášho hospodárstva. V jednotlivých krajinách existujú veľké rozdiely v miere obehovosti. Na pomoc pri dosahovaní cieľa akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo, ktorým je zdvojnásobenie miery obehového využívania materiálov v EÚ do roku 2030, sú na úrovni členských štátov potrebné ambiciózne opatrenia zamerané na celý životný cyklus výrobkov. Takéto opatrenia siahajú od udržateľného návrhu výrobkov cez zvýšenie trvanlivosti, opraviteľnosti, aktualizovateľnosti a recyklovateľnosti výrobkov až po iné opatrenia, ako je repasovanie, zvýšenie obehovosti vo výrobných procesoch, recyklácia a podpora ekologických inovácií a zvýšenie miery využívania zeleného verejného obstarávania.
Obehové (sekundárne) využívanie materiálov na Slovensku dosahovalo 4,8 % v roku 2014 a 6,4 % v roku 2020 v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 12,8 % v roku 2020. Slovensko je tak výrazne pod priemerom EÚ a tempo rastu jeho výkonnosti je stále pomalé.
Obrázok 1: Miera obehového využívania materiálov (v %), 2010 – 2020
Produktivita zdrojov vyjadruje, ako efektívne hospodárstvo využíva materiálne zdroje na vytváranie bohatstva. Zlepšenie produktivity zdrojov môže prispieť k minimalizácii negatívnych vplyvov na životné prostredie a znížiť závislosť od nestálych trhov so surovinami. Ako je znázornené na obrázku 2, v roku 2020 sa na Slovensku vyprodukovalo 1,34 EUR na kg spotrebovaného materiálu, čo znamená, že produktivita zdrojov je výrazne pod priemerom EÚ na úrovni 2,09 EUR na kg.
Obrázok 2: Produktivita zdrojov v rokoch 2010 – 2020
Stratégie obehového hospodárstva
Komisia nabáda členské štáty, aby prijali a vykonávali národné/regionálne stratégie obehového hospodárstva vzťahujúce sa na celý životný cyklus výrobkov. Takéto stratégie sú jedným z najúčinnejších spôsobov na dosiahnutie pokroku na ceste k obehovejšiemu hospodárstvu na úrovni členských štátov. Od spustenia Európskej platformy pre obehové hospodárstvo v roku 2017 národné, regionálne či miestne orgány využívajú platformu na výmenu svojich stratégií a plánov.
Slovensko začalo s integráciou zásad obehového hospodárstva do rôznych stratégií, pričom prvá komplexná stratégia obehového hospodárstva s názvom Slovensko uzatvára kruh sa napokon vypracovala v roku 2022 v spolupráci s OECD v rámci Nástroja technickej podpory Komisie. Ide o cestovnú mapu pre obehové hospodárstvo smerom ku konkurencieschopnosti, k ekoinováciám a udržateľnosti s viac ako 30 konkrétnymi politickými odporúčaniami doplnenými implementačným plánom a rámcom na monitorovanie, ktoré by bolo potrebné zaviesť do roku 2040. Prioritnými oblasťami sú potraviny a bioodpad, sektor stavebníctva, udržateľná výroba a spotreba a ekonomické nástroje ako horizontálna oblasť. Existujú aj isté informačné platformy obehového hospodárstva a k dispozícii sú prvé príklady metodík cirkulárneho verejného obstarávania v súkromných a vo verejných zákazkách.
Slovensko zahrnulo do svojho národného plánu obnovy a odolnosti jednu reformu týkajúcu sa obehového hospodárstva – v oblasti nakladania so stavebným odpadom a s odpadom z demolácie.
Slovensko podniklo niekoľko prvých krokov smerom k obehovosti. V roku 2018 bol zavedený poplatok za ľahké plastové tašky. Poplatky za skládkovanie sa od roku 2019 postupne zvyšovali a plánuje sa ďalšie zvýšenie poplatkov. Začiatkom roka 2022 začal fungovať systém vratných záloh za jednorazové obaly na nápoje a Slovensko patrí medzi prvé členské štáty EÚ, ktoré ho zaviedli.
Ekologické inovácie
Úspešný prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje sociálne a technologické inovácie. Plný potenciál obehového hospodárstva možno dosiahnuť len vtedy, ak sa bude realizovať vo všetkých hodnotových reťazcoch. Ekologické inovácie sú preto dôležitým faktorom umožňujúcim obehové hospodárstvo. Prístupy k navrhovaniu výrobkov a nové obchodné modely môžu pomôcť pri vytváraní systémových inovácií obehovosti, čo vedie k tvorbe nových obchodných príležitostí.
Slovensko sa v porovnávacom prehľade ekologických inovácií za rok 2021 s 82 bodmi umiestnilo na 21. mieste v zozname krajín EÚ a patrí do skupiny „dobiehajúcich krajín“. Výkonnosť Slovenska je pod priemerom EÚ vo všetkých zložkách indexu ekologických inovácií za rok 2021 s výnimkou zložky „výsledky v oblasti efektívneho využívania zdrojov“.
Obrázok 3: Výkonnosť v oblasti ekologických inovácií
Zelené verejné obstarávanie
Verejné obstarávanie tvorí veľkú časť spotreby v Európe, pričom kúpna sila verejných orgánov predstavuje 14 % HDP EÚ. To môže pomôcť stimulovať dopyt po udržateľných výrobkoch, ktoré spĺňajú normy opraviteľnosti a recyklovateľnosti. V súčasnosti je podávanie správ na monitorovanie využívania zeleného verejného obstarávania dobrovoľné.
Slovensko prijalo Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie vzťahujúci sa na roky 2016 – 2020. Z monitorovania však vyplynulo, že strategický cieľ dosiahnuť v 12 vybraných skupinách výrobkov obstarávaných verejnými orgánmi vrátane krajov a obcí 50 % podiel zelených zákaziek zatiaľ nebol splnený. Vláda v roku 2019 prijala novú koncepciu rozvoja a realizácie zeleného verejného obstarávania na Slovensku v snahe primäť ministerstvá a iné orgány ústrednej štátnej správy, aby intenzívnejšie využívali zelené verejné obstarávanie. Poslednou zmenou zákona o verejnom obstarávaní sa rozšírilo povinné sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní o environmentálne hľadisko, a to s kvótou 6 % (ktorá sa má dosiahnuť v prípade oboch a/alebo samostatne v závislosti od typu verejného orgánu). V stratégii Zelenšie Slovensko sa stanovuje dlhodobý cieľ zabezpečovať do roku 2030 zeleným verejným obstarávaním 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania a z celkového množstva zákaziek.
Environmentálna značka EÚ a schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS)
Počet výrobkov s environmentálnou značkou EÚ a organizácií s licenciou EMAS v danej krajine naznačuje, do akej miery sa súkromný sektor a vnútroštátne zainteresované strany aktívne zapájajú do prechodu na obehové hospodárstvo. Vyplýva z neho aj to, ako sú verejné orgány odhodlané podporovať nástroje určené na presadzovanie obehového hospodárstva.
Slovensko malo v septembri 2021 v schéme environmentálnej značky EÚ registrovaných päť výrobkov a jednu licenciu. V porovnaní s celkovým počtom 83 590 výrobkov a 2 057 licencií v rámci EÚ to svedčí o ďalšom poklese už aj tak nízkeho rozšírenia. V EMAS, schéme Európskej komisie pre environmentálne manažérstvo a audit, je v súčasnosti registrovaných 53 organizácií zo Slovenska. V tomto prípade Slovensko vykazuje výrazný nárast v porovnaní so správou z roku 2019.
Hoci Slovensko podniklo prvé kroky na posilnenie politického rámca pre obehové hospodárstvo, niekoľko prioritných opatrení z roku 2019 sa zachovalo, keďže sú naďalej relevantné, a doplnilo sa jedno nové opatrenie týkajúce sa obehového využívania materiálov.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Posilniť politický rámec s cieľom urýchliť prechod na obehové hospodárstvo vo všetkých hospodárskych odvetviach vrátane prioritných odvetví, ako sú plasty, textil a stavebníctvo.
·Prijať opatrenia na zvýšenie miery obehového využívania materiálov.
Nakladanie s odpadmi
Premene odpadu na zdroj pomáha:
i) úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ o odpadoch vrátane hierarchie odpadového hospodárstva, potreby zabezpečiť triedený zber odpadu, cieľov znižovania množstva biologicky odbúrateľného odpadu na skládkach atď.;
ii) znižovanie vzniku odpadu a vzniku odpadu na obyvateľa v absolútnom vyjadrení;
iii) obmedzenie energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné materiály a postupné ukončovanie skládkovania recyklovateľného alebo zhodnotiteľného odpadu.
Tento oddiel je zameraný na nakladanie s komunálnym odpadom
, pre ktoré sú v právnych predpisoch EÚ stanovené záväzné ciele v oblasti recyklácie.
Čo najdlhšie predchádzať tomu, aby sa výrobky a materiály stali odpadom, je najefektívnejším spôsobom, ako zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a znížiť vplyv odpadu na životné prostredie. Predchádzanie vzniku odpadu a jeho opätovné používanie sú najviac uprednostňovanými možnosťami a predstavujú vrchol hierarchie odpadového hospodárstva. Množstvo vzniknutého komunálneho odpadu je dobrým ukazovateľom účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku odpadu.
Hoci vznik komunálneho odpadu na Slovensku zostal v roku 2020 pod priemerom EÚ (433 kg/rok na obyvateľa v porovnaní s 505 kg/rok na obyvateľa), od roku 2013 (304 kg/rok na obyvateľa) došlo k výraznému nárastu, ako je znázornené na obrázku 4. Prvý program predchádzania vzniku odpadu bol zavedený v roku 2014, no nemal žiadne pozitívne účinky na zníženie úrovne komunálneho odpadu, čo môže byť ovplyvnené mnohými faktormi (vrátane výdavkov obyvateľstva a domácností). Vznik odpadu na Slovensku (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu) vo všeobecnosti vykazuje rastúci trend (s výnimkou rokov 2012 až 2014). Podobný vývoj možno pozorovať aj v prípade HDP Slovenska, najmä po roku 2016, čo naznačuje, že hospodársky rast Slovenska sa zatiaľ neoddelil od vzniku odpadu.
Obrázok 4: Komunálny odpad podľa typu spracovania na Slovensku, 2010 – 2020
Na obrázku 4 je zobrazený aj komunálny odpad podľa typu spracovania vyjadrený v kilogramoch na obyvateľa. Pokiaľ ide o skládkovanie komunálneho odpadu, bol síce zaznamenaný určitý pokles (50 % v roku 2020 v porovnaní so 66 % v roku 2016), Slovensko však má stále jednu z najvyšších mier v EÚ (priemer EÚ v roku 2020 bol na úrovni 23 %), čo potvrdzuje, že efektívne nakladanie s odpadmi zostáva pre Slovensko závažným problémom. Okrem toho, hoci je miera spaľovania nízka (približne 8 % v roku 2020), existujú obavy, že odpad sa jednoducho presunie zo skládok do spaľovní, pretože v aktualizovanom programe odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025 sa plánuje vytvorenie nových zariadení na energetické zhodnocovanie.
Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa na Slovensku prevádzkuje značný počet nelegálnych a nevyhovujúcich skládok, ktoré predstavujú vážne riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. V štúdiách a vyšetrovaniach uskutočnených Európskou komisiou sa zistilo, že vo všetkých 111 skládkach prevádzkovaných na Slovensku sa odpad nespracováva primeraným spôsobom, pretože nedisponujú dostatočnými zariadeniami na zabezpečenie triedenia rôznych druhov odpadu. Slovensko takisto správne netransponovalo povinnosť predúpravy odpadu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a sieť zariadení na spracovanie odpadu je nedostatočná. Komisia preto v novembri 2021 začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku za nedodržiavanie smernice o skládkach odpadov
a rámcovej smernice o odpade
, .
Okrem toho stále prebieha postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku, pokiaľ ide o skládky, ktoré boli otvorené pred rokom 2004 a v súčasnosti sú stále v prevádzke, ale ktorým chýba uspokojivý plán úpravy, ako sa vyžaduje v smernici o skládkach odpadov. Navyše niekoľko starých skládok, ktoré už nie sú v prevádzke, ešte stále nebolo uzavretých a rekultivovaných, ako sa takisto vyžaduje v smernici o skládkach odpadov. Značné investície si vyžadujú aj staré environmentálne záťaže.
Legislatívny rámec pre triedený zber biologického odpadu sa na Slovensku zlepšil vďaka zmene zákona o odpadoch (účinnosť od 1. januára 2021), ktorou sa zrušila väčšina výnimiek z povinnosti triedeného zberu kuchynského odpadu z domácností, ktorý spolu s trhom nakladania s odpadmi stagnoval. Niektoré výnimky sú však stále v platnosti do konca roka 2022, pretože chýba príslušná infraštruktúra, . Systém množstvového zberu nebol od správy o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2017 rozšírený a v každom prípade bola úroveň jeho využívania nízka. S cieľom zvýšiť mieru opätovného používania a recyklácie by sa malo zvážiť kombinovanie množstvového zberu so zvýšením dane zo skládkovania.
Zdá sa, že miera recyklácie (vrátane kompostovania) rastie (42 % oproti priemeru EÚ na úrovni 47 % v roku 2020), no prudké zvýšenie miery recyklácie v rokoch 2014 až 2017 bolo spôsobené najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, a nie zlepšením výkonnosti. Slovensko má veľmi vysoký počet obcí (približne 3 000). Výsledkom je roztrieštenosť, neefektívnosť a chýbajúce úspory z rozsahu pri zbere a spracovaní odpadu. Ďalším problémom je, že napriek celkovej revízii slovenských právnych predpisov o odpadoch v roku 2016 sa tieto v súčasnosti považujú za pomerne komplikované a ani po ich revízii sa nepodarilo realizovať systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Z obrázku 5 vyplýva, že Slovensko musí zvýšiť investície do recyklácie, aby splnilo ciele EÚ v oblasti recyklácie do roku 2020. Krajina bude musieť vyvinúť ešte viac úsilia, aby splnila ciele recyklácie na obdobie po roku 2020.
Obrázok 5: Miera recyklácie komunálneho odpadu, 2010 – 2020
V správe včasného varovania, ktorú vydala Komisia
, bolo Slovensko uvedené ako jedna z krajín, ktorým hrozí riziko, že nesplnia cieľ EÚ do roku 2020, ktorým je 50 % recyklácia komunálneho odpadu. V správe sú vymenované kľúčové prioritné opatrenia, ktoré by Slovensko malo prijať na odstránenie nedostatkov vo vykonávaní. Komisia v súčasnosti dokončuje analýzu pokroku pri plnení odporúčaní zo správ včasného varovania z roku 2018 a pokroku pri dosahovaní cieľov recyklácie odpadu do roku 2025. Správa bude predložená koncom roka 2022 a posúdi sa v nej dosiaľ dosiahnutý pokrok.
Vykonávanie legislatívneho balíka o odpadoch z roku 2018
Pre riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ o odpadoch majú zásadný význam plány odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu. Stanovujú sa v nich kľúčové ustanovenia a investície na zabezpečenie súladu s existujúcimi a novými právnymi požiadavkami.
Členské štáty mali do 5. júla 2020 zosúladiť svoje vnútroštátne právne predpisy so zmenami zahrnutými do revidovanej rámcovej smernice o odpade, smernice o obaloch a odpadoch z obalov a smernice o skládkach odpadov
. Slovensko oznámilo Komisii svoju transpozíciu balíka o odpadoch z roku 2018 s oneskorením. Posudzovanie súladu práve prebieha. Slovensko takisto oznámilo Komisii transpozíciu smernice o obaloch a odpadoch z obalov. Aj v tomto prípade prebieha posudzovanie súladu.
Slovensko v novembri 2021 prijalo revidovaný program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025. Aktualizácia programu predchádzania vzniku odpadu na roky 2019 – 2025 je súčasťou kapitoly VI schváleného programu odpadového hospodárstva. Tieto dva revidované programy boli zaslané Komisii v decembri 2021. Útvary Komisie ich práve posudzujú.
Vzhľadom na obmedzený pokrok v súvislosti s prioritnými opatreniami na rok 2019 a vzhľadom na správu včasného varovania, ktorá ešte len bude vydaná, sa prioritné opatrenia z veľkej časti navrhujú opäť v podobe, v akej sú uvedené v správe z roku 2019. Okrem toho sa rozšírili opatrenia týkajúce sa skládok a spaľovní a doplnilo sa jedno opatrenie na predchádzanie vzniku odpadu.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Ďalej zvyšovať dane zo skládok na účely presmerovania recyklovateľného odpadu zo skládok. Nasmerovať takto získané prostriedky na opatrenia na zlepšenie nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.
·Predchádzať budovaniu prebytočnej infraštruktúry na spracovanie zvyškového odpadu, napr. zariadení na mechanicko-biologické spracovanie odpadu, a vyhýbať sa investíciám do potenciálne uviaznutých aktív, ako sú zariadenia na (spolu-) spaľovanie zmesového komunálneho odpadu.
·Zlepšiť a rozšíriť triedený zber odpadu vrátane biologického odpadu. Používať hospodárske odrádzajúce prostriedky, napr. systémy množstvového zberu, a obciam stanoviť povinné ciele recyklácie s opatreniami (napr. pokutami) v prípade ich neplnenia.
·Prednostne uzavrieť a rekultivovať nevyhovujúce skládky. Zabezpečiť, aby všetok skládkovaný odpad bol predupravený/spracovaný.
·Zlepšiť fungovanie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súlade so všeobecnými minimálnymi požiadavkami týkajúcimi sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
·Vykonávať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu.
·
2. Biodiverzita a prírodný kapitál
Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 prijatej v máji 2020 je nasmerovať biodiverzitu v Európe na cestu k obnove, pričom sa v nej stanovujú nové ciele a mechanizmy správy na dosiahnutie zdravých a odolných ekosystémov.
V stratégii sa konkrétne stanovujú ambiciózne ciele na:
i) ochranu minimálne 30 % pevninských a 30 % morských oblastí v EÚ a integrovanie ekologických koridorov v rámci skutočnej transeurópskej siete prírody;
ii) prísnu ochranu aspoň tretiny chránených území EÚ vrátane všetkých zostávajúcich pralesov a pralesovitých porastov v EÚ;
iii) účinné spravovanie všetkých chránených území s definovaním jasných cieľov a opatrení v oblasti ochrany a ich náležité monitorovanie.
V stratégii sa takisto stanovuje plán EÚ na obnovu prírody – súbor konkrétnych záväzkov a opatrení na obnovu degradovaných ekosystémov v celej EÚ do roku 2030 a ich udržateľné riadenie, pričom sa riešia kľúčové príčiny straty biodiverzity.
Kľúčovými legislatívnymi nástrojmi na splnenie cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity sú smernice EÚ o biotopoch a vtáctve, ktoré sú základným kameňom európskych právnych predpisov zameraných na ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ
.
V súčasnosti prebieha príprava národnej stratégie a akčného plánu Slovenska v oblasti biodiverzity do roku 2030. Na biodiverzitu však nie sú dostatočné finančné prostriedky a chýba aj celkový plán financovania opatrení v oblasti biodiverzity vrátane činností uvedených v prioritnom akčnom rámci pre sústavu Natura 2000.
Plán obnovy a odolnosti Slovenska zahŕňa komponent týkajúci sa adaptácie na zmenu klímy a biodiverzity. V rámci neho sú investície spojené s reformami v oblasti krajinného plánovania, ochrany prírody a hospodárenia s vodou, ktoré prispievajú k adaptácii na zmenu klímy. Príklady investícií zahŕňajú revitalizáciu vodných tokov či mokradí alebo zalesňovanie lesnej pôdy pôvodnými druhmi drevín. Medzi prvé výsledky patrí to, že Slovensko na konci roka 2021 schválilo reformu národných parkov, čím sa vykonal prvý krok pri prechode na jednotné riadenie pozemkov vo vlastníctve štátu nachádzajúcich sa v národných parkoch.
Ochrana a obnova prírody
Natura 2000, najväčšia koordinovaná sústava chránených území na svete, je kľúčovým nástrojom na dosahovanie cieľov smerníc o vtáctve a biotopoch. Týmito cieľmi je zabezpečenie dlhodobej ochrany, zachovania a prežitia najcennejších a najohrozenejších druhov a biotopov v Európe, ako aj ekosystémov, ktoré za nimi stoja. Kľúčové míľniky na ceste k splneniu cieľov smerníc o vtáctve a biotopoch sú: vytvorenie súvislej sústavy Natura 2000, označenie lokalít s európskym významom ako osobitných chránených území a stanovenie špecifických cieľov ochrany pre dané lokality a opatrení pre všetky lokality sústavy Natura 2000.
Vytvorenie súvislej sústavy lokalít Natura 2000
Na Slovensku sa nachádza 66 typov biotopov
a 195 druhov
, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch. V krajine sa nachádzajú aj populácie 83 taxónov vtákov uvedených v prílohe I k smernici o vtáctve
.
Ako je znázornené na obrázku 7, do roku 2021 bolo 29,8 % územia Slovenska pokrytých lokalitami sústavy Natura 2000 (pokrytie EÚ 18,5 %). Osobitne chránené územia klasifikované podľa smernice o vtáctve pokrývali 26,7 % (pokrytie EÚ 12,8 %) a lokality s európskym významom označené na základe smernice o biotopoch pokrývali 12,5 % územia Slovenska (pokrytie EÚ 14,2 %).
Ak sa vezme do úvahy sústava Natura 2000, ako aj iné chránené územia označené na vnútroštátnej úrovni, Slovensko chráni zákonom 37,40 % svojich suchozemských oblastí (priemer EÚ27 je 26,4 %).
Z najnovšieho posúdenia časti slovenskej sústavy Natura 2000 tvorenej lokalitami s európskym významom vyplýva, že po doplnení 169 lokalít v roku 2017 pretrváva niekoľko nedostatkov, ktoré sa Slovensko zaviazalo vyriešiť. V súvislosti s týmito nedostatkami prebieha proti Slovensku postup v prípade nesplnenia povinnosti. V rokoch 2018 – 2020 boli identifikované nové lokality, v súvislosti s ktorými v rokoch 2020 – 2021 prebehli rokovania s vlastníkmi a používateľmi pôdy. Právne konanie by sa malo dokončiť na jar 2022 (pozri aj informácie v nasledujúcom texte).
Obrázok 6: Pokrytie suchozemskými chránenými oblasťami, 2021
Obrázok 7: Pokrytie suchozemskými chránenými oblasťami v rámci sústavy Natura 2000, 2021
Označovanie osobitných chránených území a stanovovanie cieľov a opatrení v oblasti ochrany
Šesťročná lehota stanovená v smernici o biotopoch na označenie lokalít s európskym významom ako osobitných chránených území a stanovenie vhodných cieľov a opatrení v oblasti ochrany uplynula v prípade 473 lokalít na Slovensku.
Napriek tomu 446 lokalít s európskym významom zatiaľ nebolo označených ako osobitné chránené územia. Slovensku sa okrem toho sústavne nedarí stanovovať podrobné špecifické ciele ochrany pre dané lokality ani potrebné ochranné opatrenia, ktorými by sa zabezpečila účinná ochrana a obnova týchto 473 lokalít. Z tohto dôvodu Komisia v júli 2019 začala proti Slovensku postup v prípade nesplnenia povinnosti
a vo februári 2022 vydala odôvodnené stanovisko.
Na obrázku 6 je znázornená situácia v roku 2021 na úrovni EÚ, pokiaľ ide o pokrytie suchozemskými a morskými chránenými oblasťami pri plnení cieľa stratégie biodiverzity do roku 2030.
Pokrok pri zachovávaní alebo obnove priaznivého stavu ochrany druhov a biotopov
V súlade s článkom 17 smernice o biotopoch a článkom 12 smernice o vtáctve sa vypracúvajú správy na posúdenie pokroku pri zachovávaní alebo obnove priaznivého stavu ochrany druhov a biotopov. Výsledky týchto správ sú zásadné pri meraní výkonnosti členských štátov.
Podľa správy o stave ochrany biotopov a druhov podľa článku 17 smernice o biotopoch za obdobie 2013 – 2018, ktorú predložilo Slovensko, bol podiel biotopov posúdených ako biotopy v dobrom stave ochrany takmer rovnaký ako v predchádzajúcom vykazovanom období 2007 – 2012. Podiel druhov v dobrom stave ochrany sa medzi týmito dvoma vykazovanými obdobiami zvýšil z 20 % na 23 %. Pokiaľ ide o vtáky, približne 58 % hniezdiacich druhov vykazovalo krátkodobý rastúci alebo stabilný vývoj populácie, zatiaľ čo v prípade zimujúcich druhov to bolo 67 %.
Podiel biotopov v zlom stave ochrany sa mierne znížil na 10 %, zatiaľ čo podiel druhov sa zvýšil na 22 %. V prípade väčšiny biotopov a druhov Slovensko vyriešilo aj zaradenie do kategórie „neznámy“ medzi dvoma uvedenými vykazovanými obdobiami.
Obrázok 8: Posúdenia stavu ochrany biotopov za vykazované obdobia 2007 – 2012 a 2013 – 2018
Obrázok 9: Posúdenia stavu ochrany druhov za vykazované obdobia 2007 – 2012 a 2013 – 2018
Slovensko podniklo prvé kroky na riešenie konkrétnych problémov s udržateľným obhospodarovaním lesov na chránených územiach. V slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000 prebieha intenzívna ťažba dreva, najmä asanačná ťažba vykonávaná v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako je napríklad zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené veternou smršťou. V článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa vyžaduje, aby sa plány a projekty, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality sústavy Natura 2000 alebo pre ňu nie sú potrebné, ale môžu pravdepodobne túto lokalitu významne ovplyvniť, ešte pred realizáciou podrobili primeranému posúdeniu dosahov na danú lokalitu. Podľa Komisie slovenské právne predpisy ešte stále nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené takýmto posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli podrobené takémuto posúdeniu. Komisia sa preto v júli 2020 rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za neposúdenie vplyvu asanačnej ťažby na lokality sústavy Natura 2000.
Táto vec sa týka aj neprijatia opatrení na ochranu jedného vtáčieho druhu v rozpore s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch, pokiaľ ide o potrebu zabrániť poškodeniu biotopov a narušeniu populácie chráneného druhu. Odkedy Slovensko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, populácia hlucháňa hôrneho na 12 osobitne chránených územiach, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtáctve, klesla o polovicu. Hlavným dôvodom tohto výrazného poklesu je zánik vhodných biotopov spôsobený ťažbou dreva.
Ako je znázornené na obrázkoch 8 a 9 o stave ochrany biotopov a druhov, medzi dvoma vykazovanými obdobiami nedošlo k žiadnym významným zmenám. Zmeny stavu nastali najmä vďaka lepším poznatkom na základe zavedeného monitorovacieho systému a zmeny zaradenia stavu predtým klasifikovaného ako neznámy; podiel biotopov a druhov so stavom „neznámy“ klesol takmer na nulu. Podiel druhov v zlom stave ochrany sa medzi dvoma vykazovanými obdobiami zvýšil, zatiaľ čo podiel biotopov v tomto stave sa mierne znížil. Zároveň sa podiel biotopov v dobrom stave ochrany sotva zmenil a podiel druhov v rovnakom stave sa zvýšil. Hlavnými tlakmi na biotopy boli prírodné procesy, poľnohospodárstvo a nepôvodné druhy. V prípade druhov boli najdôležitejšie faktory poľnohospodárstvo a územný rozvoj, výstavba a využívanie infraštruktúry a oblastí, ako aj prírodné procesy.
Prinavrátenie prírody na poľnohospodársku pôdu a obnova pôdnych ekosystémov
Poľnohospodárska pôda
Stratégia biodiverzity sa vykonáva spolu s novou stratégiou Z farmy na stôl a novou spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) s cieľom podporiť a dosiahnuť prechod na plne udržateľné poľnohospodárstvo. V stratégii biodiverzity a stratégii Z farmy na stôl sa stanovili štyri dôležité ciele na rok 2030:
– obmedziť celkové používanie chemických pesticídov a znížiť súvisiace riziko o 50 %,
– obmedziť používanie rizikovejších pesticídov o 50 %,
– znížiť únik živín z hnojív o 50 % bez toho, aby sa zhoršila úrodnosť pôdy (vďaka čomu sa používanie hnojív zníži o 20 %),
– aspoň na 10 % poľnohospodárskej plochy opäť vytvoriť krajinné prvky s vysokým stupňom diverzity a zväčšiť plochy v ekologickom poľnohospodárstve aspoň na 25 %.
Podľa analýzy uvedenej v odporúčaniach Komisie týkajúcich sa strategického plánu SPP Slovenska slovenské poľnohospodárske podniky a lesy čelia veľkým výzvam v súvislosti s riadením prírodných zdrojov a biodiverzitou, najmä z hľadiska intenzifikácie poľnohospodárskej výroby a vplyvov zmeny klímy. Zmenami poveternostných podmienok sa odvetvie poľnohospodárstva na Slovensku stáva náchylným na väčšie kolísanie výnosov a narušenie vegetačného cyklu plodín z dôvodu nerovnomerne rozložených zrážok, výskytu škodcov (ktoré ničia aj lesy) a tepelného stresu v prípade hospodárskych zvierat. Zvýšená produktivita a nové plodiny však so sebou prinášajú určité príležitosti.
Podobne ako v mnohých iných členských štátoch sa situácia v oblasti biodiverzity na Slovensku neustále zhoršuje, a to predovšetkým v prípade druhov vtákov, obojživelníkov a plazov, poľnohospodárskych a lesných biotopov v lokalitách sústavy Natura 2000 a vo vodných a v mokraďových ekosystémoch. Ďalšou pretrvávajúcou výzvou je nedostatočná ochrana a riadenie celkovej rozmanitosti krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Údaje indexu bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde ukazujú klesajúci trend (index za Slovensko mal hodnotu 103,45 v roku 2012 a v roku 2018 klesol na 83,50, zatiaľ čo hodnota za EÚ27 v roku 2018 bola 70).
Počet hektárov ekologicky obhospodarovanej poľnohospodárskej plochy i ekologických poľnohospodárov dokazuje, aký význam získalo v posledných desaťročiach ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku. Slovensko je s odhadovanými 11,67 % plochy v ekologickom poľnohospodárstve mierne nad priemerom EÚ na úrovni 9,07 % v roku 2020. Konverzia na ekologické poľnohospodárstvo by sa však mala urýchliť, keďže v posledných rokoch stagnuje. To ponecháva dostatočný priestor na zlepšenie v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v rámci stratégie biodiverzity a stratégie Z farmy na stôl do roku 2030.
Obrázok 10: Podiel celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa obhospodaruje v ekologickom poľnohospodárstve, v jednotlivých členských štátoch, 2020.
Podľa odporúčania Komisie by Slovensko malo zintenzívniť starostlivosť o životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy a prispieť k dosahovaniu cieľov EÚ v oblastiach týkajúcich sa životného prostredia a klímy. To by okrem iného malo zahŕňať: i) zvýšenie odolnosti proti zmene klímy efektívnejším využívaním vody prostredníctvom modernizácie vodnej infraštruktúry a zberom dažďovej vody, adaptáciou plodín a primeranými postupmi obhospodarovania na zlepšenie zadržiavania vody v pôde; ii) zníženie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva a iii) podporu udržateľného obhospodarovania lesov a zlepšenie viacerých funkcií lesov, ochrany lesov a obnovy lesných ekosystémov.
Pôdne ekosystémy
Pôda je obmedzený a mimoriadne krehký zdroj. V EÚ podlieha čoraz väčšej degradácii.
V novej stratégii EÚ v oblasti pôdy prijatej 17. novembra 2021 sa zdôrazňuje význam ochrany pôdy, udržateľného obhospodarovania pôdy a obnovy degradovanej pôdy v záujme dosiahnutia cieľov Zelenej dohody, ako aj neutrality degradácie pôdy do roku 2030.
To znamená:
i) predchádzať ďalšej degradácii pôdy;
ii) zaviesť udržateľné obhospodarovanie pôdy ako novú normu;
iii) prijať opatrenia na obnovu ekosystémov.
Jedným z faktorov degradácie pôdnych ekosystémov je plocha pôdy, ktorá je nepriepustne prekrytá alebo využívaná umelo. Ročný záber pôdy („zabraná“ pôda je pôda, ktorá je nepriepustne prekrytá alebo využívaná umelo) v období 2012 – 2018 možno považovať za mieru jedného z významných druhov tlaku, ktorý je vyvíjaný na prírodu a biodiverzitu – zmeny využívania pôdy. Zmena využívania pôdy zároveň predstavuje environmentálny tlak na ľudí žijúcich v urbanizovaných oblastiach.
Napriek poklesu v poslednom desaťročí (záber pôdy v EÚ28 v období 2000 – 2006 bol viac ako 1 000 km²/rok) záber pôdy v EÚ28 v rokoch 2012 – 2018 stále dosahoval 539 km²/rok. Pojem „čistý záber pôdy“ kombinuje záber pôdy s jej vrátením do neumelých kategórií pôdy (tzv. rekultivácia). Hoci boli niektoré pôdy v EÚ28 v období 2000 – 2018 rekultivované, zabralo sa 11-krát viac pôdy, než sa vrátilo. Pokiaľ ide o záber pôdy, Slovensko je s čistým záberom pôdy 151,9 m²/km² nad priemerom EÚ (priemer EÚ27: 83,8 m²/km²).
V roku 2018 Slovensko aktualizovalo podávanie správ o degradácii pôdy podľa systému na preskúmanie výkonnosti a vykonávanie (PRAIS3) o opatrenia zamerané na boj proti zistenej degradácii.
Obrázok 11: Záber pôdy a rekultivácia v EÚ27 (m²/km²), 2012 – 2018
V roku 2015 strany Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD) dosiahli dohodu o schválení vízie neutrality degradácie pôdy a o prepojení tejto vízie s plnením cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja vo všeobecnosti, a najmä s cieľom udržateľného rozvoja 15.3. Slovensko sa zatiaľ nezaviazalo stanoviť ciele neutrality degradácie pôdy podľa dohody v rámci UNCCD.
Pôdna organická hmota zohráva významnú úlohu v rámci kolobehu uhlíka a zmeny klímy. Pôda je po oceánoch druhý najväčší absorbér uhlíka na svete.
Lesy a drevo
Stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 prijatá v júli 2021 je súčasťou balíka Fit for 55
. Táto stratégia podporuje mnohé služby, ktoré lesy poskytujú. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť zdravé, rozmanité a odolné lesy v EÚ, ktoré významne prispievajú k posilneniu biodiverzity a ambíciám v oblasti klímy.
Lesy sú dôležité pri zachytávaní uhlíka a ich ochrana je nevyhnutná na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050.
Z 27 % lesnej plochy EÚ chránenej podľa smernice o biotopoch vykazuje priaznivý stav ochrany menej ako 15 % posúdení. Podiel zalesnených oblastí v EÚ v zlom stave ochrany sa zvýšil z 27 % v roku 2015 na 31 % v roku 2018.
Na Slovensku lesy pokrývajú 45,32 % územia
, ale len z tretiny posúdení vyplýva dobrý stav ochrany
.
Nariadením Európskej únie o dreve sa zakazuje uvádzať nelegálne vyťažené drevo na trh EÚ. Príslušné orgány členských štátov EÚ musia vykonávať pravidelné kontroly hospodárskych subjektov a obchodníkov a uplatňovať sankcie za nedodržiavanie predpisov. Zmenou článku 20 nariadenia o dreve sa podávanie správ každé dva roky zmenilo na každoročné podávanie správ a od roku 2019 sa vzťahuje na kalendárny rok.
V období od marca 2017 do februára 2019
Slovensko vykonalo 14 kontrol domácich hospodárskych subjektov pôsobiacich v oblasti dreva. Vykonalo aj jednu kontrolu hospodárskych subjektov dovážajúcich drevo. Odhaduje sa, že na Slovensku počas vykazovaného obdobia pôsobilo 2 550 hospodárskych subjektov, ktoré uvádzali dovážané druhy dreva na jednotný trh.
V preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019 boli uvedené problémy s udržateľným využívaním (drevnej) biomasy v určitých regiónoch Slovenska. Hoci koncom roka 2018 bola prijatá pozitívna zmena vnútroštátneho zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, zdá sa, že príprava kritérií udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov vrátane biomasy, ktoré sa vláda Slovenska vo februári 2019 zaviazala vypracovať v rámci stratégie environmentálnej politiky do roku 2030, ešte nebola dokončená. Zároveň vznikli nové obavy v dôsledku zmeny zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá bola navrhnutá koncom roka 2021.
Nariadenie o dreve sa zruší a nahradí novým nariadením o odlesňovaní, ktorým sa v podstate integruje a zlepší existujúci systém kontroly legálnosti dreva.
Obrázok 12: Stav ochrany lesov chránených podľa smernice o biotopoch v členských štátoch EÚ, 2013 – 2018 (% posúdení)
Invázne nepôvodné druhy
Invázne nepôvodné druhy sú hlavnou príčinou straty biodiverzity v EÚ (popri zmenách vo využívaní pôdy a mora, nadmernom využívaní zdrojov, zmene klímy a znečisťovaní).
Spôsobujú nielen veľké škody prírode a ekonomike, ale mnohé invázne nepôvodné druhy uľahčujú aj vypuknutie nákaz a šírenie infekčných chorôb, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí a voľne žijúce živočíchy a rastliny.
Vykonávanie nariadenia EÚ o inváznych nepôvodných druhoch a ďalších príslušných právnych predpisov sa musí zintenzívniť.
Cieľom stratégie biodiverzity do roku 2030 je regulovať uznané invázne nepôvodné druhy a znížiť počet nimi ohrozených druhov, ktoré sú uvedené v „červenom zozname“, o 50 %. Stredobodom nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 o inváznych nepôvodných druhoch (ďalej len „nariadenie o inváznych nepôvodných druhoch“) je zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.
Celkový počet inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie je v súčasnosti 66 a z toho: 30 je živočíšnych druhov a 36 je rastlinných druhov, 41 je primárne suchozemských druhov, 23 je primárne sladkovodných druhov, jeden druh sa vyskytuje v brakických vodách a jeden patrí medzi morské druhy.
Zo správy z roku 2021
o preskúmaní uplatňovania nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch vyplýva, že vykonávanie uvedeného nariadenia už začína plniť svoje ciele, ako je ucelený rámec na riešenie problematiky inváznych nepôvodných druhov na úrovni EÚ a zvýšené povedomie o probléme inváznych nepôvodných druhov. V správe sa zároveň identifikovali niektoré problémy a oblasti na zlepšenie. Keďže sa lehoty na vykonávanie rôznych povinností vyplývajúcich z nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch uplatňovali postupne od júla 2016 do júla 2019, je predčasné v tejto súvislosti vyvodzovať závery o viacerých aspektoch týkajúcich sa vykonávania uvedeného nariadenia.
Zo správy z roku 2021 o základnom rozšírení vyplýva, že zo 66 druhov v zozname EÚ bolo v životnom prostredí na Slovensku zaznamenaných 20 druhov. Rozšírenie je znázornené na obrázku 13.
Obrázok 13: Počet inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy EÚ na základe dostupných georeferenčných informácií týkajúcich sa Slovenska
Proti Slovensku práve prebieha postup v prípade nesplnenia povinnosti. Do 13. júla 2019 nestanovilo a nevykonalo a bezodkladne nezaslalo Komisii ani jeden akčný plán alebo súbor akčných plánov na splnenie požiadaviek uvedených v článku 13 nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Stanoviť špecifické ciele ochrany pre dané lokality a opatrenia pre všetky lokality.
·Poskytnúť primerané zdroje a posilniť kapacitu na vykonávanie uvedených ochranných opatrení.
·Dokončiť časť sústavy Natura 2000 tvorenú lokalitami s európskym významom.
·Začleniť kritériá biodiverzity do iných politík a súvisiacich fondov (najmä v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a plánovania infraštruktúry).
·Znížiť tlak poľnohospodárskeho sektora na prírodné zdroje, a to najmä prostredníctvom postupov obhospodarovania pôdy, ktorými sa zlepšuje zadržiavanie vody v pôdach.
·Zvýšiť stimuly pre lesníkov a poľnohospodárov, aby lepšie chránili lesy a biodiverzitu. Zabezpečiť udržateľné obhospodarovanie lesov prostredníctvom účinného plánovania so zreteľom na ekosystémové služby poskytované lesmi. Zabrániť zhoršovaniu stavu lokalít sústavy Natura 2000, a to aj zabezpečením toho, aby sa plány obhospodarovania lesov posudzovali v súlade s právnymi predpismi EÚ.
·Prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie úplného súladu s požiadavkami uvedenými v článku 13 nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch.
Posudzovanie ekosystémov a ekosystémové účtovníctvo
V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa členské štáty vyzývajú, aby lepšie začlenili úvahy týkajúce sa biodiverzity do verejného a podnikateľského rozhodovania na všetkých úrovniach a aby vytvorili účtovanie prírodného kapitálu. EÚ potrebuje lepšie fungujúcu sieť na pozorovanie biodiverzity a konzistentnejšie podávanie správ o stave ekosystémov.
Posúdenie ekosystému je analýza tlakov na suchozemské, sladkovodné a morské ekosystémy a s nimi súvisiace služby a ich stavu. V rámci neho sa využívajú priestorovo špecifikované údaje a porovnateľná metodika založená na európskych údajoch o funkciách
ekosystémových aktív
a
ekosystémových služieb
, ktoré vytvárajú.
Ekosystémové účtovníctvo je založené na piatich základných účtoch (rozsah ekosystému, stav ekosystému, fyzické ekosystémové služby, peňažné ekosystémové služby a peňažné ekosystémové aktíva). Tieto účty sa zostavujú pomocou ukazovateľov
ekosystémových aktív
a
ekosystémových služieb
, ktoré vytvárajú.
V roku 2014 Slovensko schválilo akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020, ktorý obsahuje niekoľko činností týkajúcich sa posudzovania ekosystémov.
Následne bola zriadená pracovná skupina pre mapovanie a hodnotenie (MAES-SK) zostavená z odborníkov a zo zástupcov rôznych sektorov štátnych a vedeckých inštitúcií.
Na posudzovanie ekosystémov bolo zameraných viacero štúdií. Medzi nimi bolo komplexné biofyzikálne a peňažné posúdenie dokončené v roku 2020, ktoré vychádzalo z kvality slovenských ekosystémov/biotopov a miery ich degradácie. Vďaka posúdeniu bolo možné vytvoriť podrobnú mapu a geodatabázu ekosystémov, vyhodnotiť potenciál slovenských ekosystémov poskytovať ekosystémové služby a ich produkciu, ako aj priradiť jednotlivým ekosystémom ekonomickú hodnotu v EUR/ha/rok metódou prevodu hodnoty podľa cien.
Ďalšia štúdia z roku 2020 bola zameraná na posúdenie vnútroštátnych ekosystémových služieb a katalóg ekosystémových služieb. V tomto katalógu sa vymedzuje a opisuje 18 ekosystémových služieb. V štúdii sa na základe hodnotenia krajinných jednotiek a vybraných vlastností a ukazovateľov na úrovni ekosystému posudzuje schopnosť krajiny na území určitého štátu poskytovať ekosystémové služby. Pod vedením slovenských odborníkov bol v roku 2021 takisto vyvinutý Karpatský súbor nástrojov na hodnotenie ekosystémových služieb pre krajiny v oblasti Karpát. V rámci integrovaného projektu LIFE 2020 – 2030 prebieha hodnotenie sociálno-ekonomických prínosov a ekosystémových služieb v rámci sústavy Natura 2000.
Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch, by mohol viesť k povinnému vykazovaniu ekosystémových účtov (rozsahu a ekosystémových služieb) od roku 2025.
Priebežnou prioritou je zriadenie pilotných účtov (rozsah, stav, kapacita) a ich prevedenie na peňažnú hodnotu. Tento aspekt treba ďalej rozpracovať, najmä pokiaľ ide o vypracovanie metodického základu na meranie a oceňovanie ponuky a využívania ekosystémových služieb, ich celkovej rovnováhy, kompromisov a synergií.
Slovensko poskytlo aktualizované informácie, z ktorých vyplýva, že od januára 2016 bol zaznamenaný významný pokrok (obrázok 14). Toto posúdenie vychádza z 27 otázok týkajúcich sa zavádzania a aktualizuje sa každých šesť mesiacov.
Obrázok 14:, január 2016 – marec 2021
Pokrok v zavádzaní ekosystémového účtovníctva sa posudzuje na vnútroštátnej úrovni na základe 13 otázok (pozri obrázok 15).
Obrázok 15: Barometer ekosystémového účtovníctva, september 2021
Prioritné opatrenie na rok 2022
·Naďalej podporovať mapovanie a posudzovanie ekosystémov a ich služieb a rozvoj ekosystémového účtovníctva prostredníctvom vhodných ukazovateľov na integráciu rozsahu, stavu a služieb ekosystému (vrátane niektorých peňažných hodnôt) do národných účtov; naďalej podporovať rozvoj vnútroštátnych platforiem v oblasti podnikania a biodiverzity vrátane systémov účtovania prírodného kapitálu s cieľom monitorovať a oceňovať vplyv podnikov na biodiverzitu.
·
3. Nulové znečistenie
Čisté ovzdušie
V politikách a právnych predpisoch EÚ v oblasti čistého ovzdušia sa vyžaduje zásadné zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ, čím sa EÚ priblíži ku kvalite odporúčanej WHO a obmedzia sa emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie.
Znečistenie ovzdušia a jeho vplyvy na ekosystémy a biodiverzitu by sa mali ďalej znižovať v dlhodobom záujme neprekračovania kritického zaťaženia a úrovní. Preto je potrebné posilniť úsilie o dosiahnutie úplného súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti čistého ovzdušia a vymedziť strategické ciele a opatrenia na rok 2030 a ďalej.
Cieľom akčného plánu nulového znečistenia do roku 2030 je v porovnaní s rokom 2005 znížiť vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie o 55 % a znížiť počet ekosystémov EÚ ohrozených znečistením ovzdušia o 25 %.
EÚ vypracovala komplexný súbor právnych predpisov týkajúcich sa kvality ovzdušia. Stanovujú sa v nich normy kvality ovzdušia z hľadiska ochrany zdravia a záväzky znižovania emisií v jednotlivých členských štátoch v prípade niekoľkých látok znečisťujúcich ovzdušie.
Kvalita ovzdušia na Slovensku naďalej vyvoláva vážne obavy. Najnovšie dostupné ročné odhady (za rok 2019) Európskej environmentálnej agentúry poukazujú približne na 4 200 predčasných úmrtí (alebo 50 900 stratených rokov života), ktoré možno pripísať koncentráciám jemných tuhých častíc, 90 predčasných úmrtí (2 500 stratených rokov života), ktoré možno pripísať koncentráciám ozónu, a 10 predčasných úmrtí (100 stratených rokov života), ktoré možno pripísať koncentráciám oxidu dusičitého, , .
Emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie sa v posledných rokoch na Slovensku výrazne znížili, kým rast HDP pokračoval (obrázok 16). Podľa najnovších projekcií predložených podľa článku 10 ods. 2 smernice o národných záväzkoch znižovania emisií
Slovensko plánuje splniť záväzky znižovania emisií v prípade všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie, na ktoré sa vzťahuje smernica, od roku 2020 do roku 2029 a v prípade väčšiny znečisťujúcich látok od roku 2030. Z projekcií však nevyplýva splnenie záväzkov znižovania emisií od roku 2030 v prípade NH3. Z najnovších údajov z inventúr, ktoré Slovensko predložilo pred preskúmaním Komisiou, vyplýva, že Slovensko v roku 2020 plní záväzky znižovania emisií v prípade všetkých znečisťujúcich látok.
Slovensko predložilo svoj národný program riadenia znečisťovania ovzdušia 3. marca 2020.
Obrázok 16: Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok/HDP na Slovensku, 2005 – 2019
Obrázok 17: Emisie PM2,5 a NOx na Slovensku podľa odvetví, 2019
V roku 2020 boli prekročenia limitných hodnôt stanovených v smernici o kvalite okolitého ovzdušia v prípade tuhých častíc (PM10) zaznamenané v jednej zóne kvality ovzdušia (SKBB01 – Banskobystrický kraj). Okrem toho v prípade dvoch zón kvality ovzdušia neboli splnené cieľové hodnoty týkajúce sa koncentrácie ozónu
.
Európska komisia reaguje na neustále porušovanie požiadaviek na kvalitu ovzdušia, ktoré má závažné negatívne vplyvy na zdravie a životné prostredie, postupmi v prípade nesplnenia povinnosti (najmä v súvislosti s prekračovaním limitných hodnôt PM10 a NO2), ktoré sa vzťahujú na všetky dotknuté členské štáty vrátane Slovenska. Európska komisia postúpila Súdnemu dvoru Európskej únie vec Slovenska z dôvodu prekročenia limitných hodnôt PM10
. Slovensko neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj, aglomerácii Košice a zóne kvality ovzdušia Košický kraj. Nepreukázalo sa, že by opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia predložené Slovenskom boli včasné a účinné na zníženie znečistenia v rámci dohodnutých limitov a že by prispievali k tomu, aby sa obdobia prekračovania hodnôt čo najviac skrátili, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ.
Postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý prebieha od roku 2017 v súvislosti s nedostatkami v systéme monitorovania kvality ovzdušia, bol napokon v roku 2022 ukončený po tom, ako sa systém zlepšil vďaka finančným prostriedkom EÚ v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia na obdobie 2014 – 2020.
V preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019 Komisia navrhla, aby Slovensko v rámci svojho národného programu riadenia znečisťovania ovzdušia prijalo opatrenia na obmedzenie emisií zo svojich hlavných zdrojov emisií, a to napríklad aj ďalším znižovaním emisií z výroby energie a tepla z tuhých palív alebo podporou účinného a ekologického diaľkového vykurovania a/alebo fiškálnymi stimulmi. Systém dotácií na výmenu starých kotlov v domácnostiach, ktorý bol spustený v roku 2019 v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia, bol však v roku 2021 zrušený. Nahradí sa novou schémou rozsiahlej obnovy rodinných domov v záujme zvýšenia ich energetickej hospodárnosti, ktorej implementácia sa podľa plánu obnovy a odolnosti Slovenska plánuje od roku 2022. Slovensko tak v porovnaní s výhľadom v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019 nezaviedlo primerané opatrenia na dosiahnutie uspokojivého pokroku pri znižovaní koncentrácií niektorých znečisťujúcich látok (najmä PM10) a na zabezpečenie úplného súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti kvality ovzdušia je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Prijať v kontexte národného programu riadenia znečisťovania ovzdušia opatrenia na zníženie emisií z hlavných zdrojov uvedených v predchádzajúcom texte.
·Zabezpečiť úplný súlad s normami EÚ v oblasti kvality ovzdušia a zachovať klesajúci vývoj emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v snahe znížiť nepriaznivé vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie a hospodárstvo s cieľom v budúcnosti dosiahnuť smerodajné hodnoty WHO.
Priemyselné emisie
Hlavnými cieľmi politiky EÚ týkajúcej sa priemyselných emisií je:
i) ochrana ovzdušia, vody a pôdy;
ii) predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s ním;
iii) zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov;
iv) sanácia znečistených plôch.
Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ prijala integrovaný prístup k prevencii a ku kontrole bežných a náhodných priemyselných emisií. Základným kameňom politiky je smernica o priemyselných emisiách
. Komisia predložila návrh v apríli 2022
. Cieľom revízie je zlepšiť prínos smernice k cieľu nulového znečistenia, ako aj jej súlad s politikami v oblasti klímy, energetiky a obehového hospodárstva.
Prehľad priemyselných činností regulovaných smernicou o priemyselných emisiách uvedený ďalej vychádza z projektu „profily krajín s ohľadom na politiku v oblasti priemyselných emisií“ (2015)
, keďže na rozdiel od iných členských štátov neboli oznámené žiadne informácie za novšie obdobie. Čiastočne sa tu teda opakuje preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019.
Povolenie v súlade so smernicou o priemyselných emisiách musí mať na Slovensku približne 600 priemyselných zariadení. Medzi priemyselné odvetvia s najvyšším počtom zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách, patril v roku 2015 na Slovensku intenzívny chov hydiny alebo ošípaných (21 %), nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom (22 %) a chemické látky (14 %).
Obrázok 18: Počet priemyselných zariadení na Slovensku, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách, podľa odvetví (2015)
Priemyselnými odvetviami, pri ktorých sa zistilo, že najviac prispievajú k environmentálnej záťaži v prípade emisií do ovzdušia, boli: výroba železa a ocele v prípade arzénu (As), medi (Cu), oxidov dusíka (NOx), olova (Pb), oxidov síry (SOx) a dioxínov; výroba energie v prípade niklu (Ni), ortuti (Hg) a tuhých častíc (PM2,5); drevospracujúci priemysel v prípade kadmia (Cd) a zinku (Zn) a nakladanie s hnojom v prípade amoniaku (NH3)
.
Obrázok 19: Emisie do ovzdušia z odvetví, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách, a ostatné celkové vnútroštátne emisie do ovzdušia na Slovensku, 2018
Európska environmentálna agentúra označila Slovensko za jednu z hlavných krajín zodpovedných za škody spôsobené ťažkými kovmi v roku 2017. Okrem toho označila U. S. Steel v Košiciach (zariadenie na výrobu železa a ocele) za jedno z 30 priemyselných zariadení v Európe s najvyššími absolútnymi nákladmi na škody spôsobené emisiami hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie a skleníkových plynov počas päťročného obdobia 2013 – 2017.
Environmentálne záťaže spôsobené priemyselnými emisiami do vody pochádzajú najmä z výroby železných kovov v prípade dusíka, z drevospracujúceho priemyslu v prípade celkového obsahu organického uhlíka a fosforu a z výroby energie v prípade ťažkých kovov. Na obrázku 20 je znázornené rozčlenenie na základe údajov E-PRTR.
Obrázok 20: Relatívne uvoľňovanie látok z priemyslu do vody na Slovensku, 2018
Prístup EÚ k presadzovaniu podľa smernice o priemyselných emisiách dáva občanom silné práva na prístup k relevantným informáciám a na účasť na procese udeľovania povolení. Tým sa posilňujú práva občanov a mimovládnych organizácií s cieľom zabezpečiť náležité udeľovanie povolení a dodržiavanie ich podmienok. V rámci environmentálnych inšpekcií vykonávajú príslušné orgány kontroly na mieste v zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách, na účely odberu vzoriek a získania potrebných informácií. Podľa článku 23 ods. 4 smernice o priemyselných emisiách sa kontroly na mieste vykonávajú raz ročne až každé tri roky v závislosti od environmentálnych rizík zariadení. V čase podávania správ o počte kontrol na mieste vykonaných Slovenskom neboli v registri EÚ na rozdiel od iných členských štátov k dispozícii žiadne informácie.
Vypracovaním referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BAT) a záverov o BAT sa zabezpečuje dobrá spolupráca so zainteresovanými stranami a umožňuje sa lepšie vykonávanie smernice o priemyselných emisiách. Od poslednej správy o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov boli prijaté závery o BAT týkajúce sa spaľovania odpadu, potravinárskeho, nápojárskeho a mliekarenského odvetvia a povrchovej úpravy pomocou organických rozpúšťadiel vrátane konzervácie dreva a drevených výrobkov pomocou chemikálií.
Komisia sa spolieha na úsilie vnútroštátnych príslušných orgánov o vykonávanie právne záväzných záverov o BAT a úrovní emisií súvisiacich s BAT pri udeľovaní environmentálnych povolení, čo prináša značné a nepretržité znižovanie znečistenia.
Podľa prioritných opatrení, ktoré Slovensko dostalo v roku 2019, malo preskúmať povolenia, aby spĺňali nedávno prijaté závery o BAT, a posilniť kontrolu a presadzovanie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto záverov. Komisia na základe podávania správ prostredníctvom registra EÚ nedokáže plnenie týchto opatrení sledovať, keďže Slovensko žiadne správy nepodalo. Prioritné opatrenia preto zostávajú v platnosti. Oneskorenia pri podávaní správ sa týkajú aj podávania správ prostredníctvom registra E-PRTR.
V roku 2019 Slovensko dostalo aj prioritné opatrenie na riešenie znečistenia ovzdušia z elektrární spaľujúcich hnedé uhlie, oceliarskeho priemyslu a rafinácie ropy. Ako už bolo uvedené, emisie ťažkých kovov do ovzdušia, najmä zo železiarskeho a z oceliarskeho priemyslu, sú naďalej relevantné.
Na Slovensku existuje viacero nedostatkov v transpozícii smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách. Konkrétne neboli správne implementované niektoré podmienky povolenia, rozsah vymedzenia pojmu „podstatná zmena“ je užší a požiadavka, aby zariadenie riadila spôsobilá fyzická osoba, do vnútroštátnych právnych predpisov nebola transponovaná vôbec. Preto sa Komisia v októbri 2020 rozhodla zaslať Slovensku formálnu výzvu.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Preskúmať povolenia, aby spĺňali nedávno prijaté závery o BAT.
·Posilniť kontrolu a presadzovanie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie záverov o BAT.
·Riešiť emisie ťažkých kovov do ovzdušia.
·Riešiť znečistenie spôsobené výrobou a spracovaním kovov.
·Zlepšiť podávanie správ v súvislosti s E-PRTR.
Prevencia závažných priemyselných havárií – SEVESO
Hlavnými cieľmi politiky EÚ v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií sú:
i) kontrola nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, najmä chemických látok;
ii) obmedzenie následkov takýchto havárií na ľudské zdravie a životné prostredie;
iii) nepretržité zlepšovanie prevencie, pripravenosti a reakcie na závažné havárie.
Základným kameňom tejto politiky je smernica 2012/18/EÚ (ďalej len „smernica Seveso III“)
.
Ďalej uvedený prehľad priemyselných podnikov regulovaných smernicou Seveso III (ďalej len „Seveso podniky“) vychádza z údajov nahlásených do databázy eSPIRS (2018)
a zo správy Slovenska o implementácii smernice Seveso III za obdobie 2015 – 2018.
Na základe množstva nebezpečných látok, ktoré by mohli byť prítomné, je na Slovensku spomedzi 83 Seveso podnikov 41 kategorizovaných ako podniky nižšej úrovne a 42 ako podniky vyššej úrovne. Na zariadenia vyššej úrovne sa vzťahujú prísnejšie požiadavky. Vývoj počtu Seveso podnikov je znázornený na obrázku 21.
Obrázok 21: Počet Seveso podnikov na Slovensku, 2011, 2014 a 2018
Podľa Slovenska sa v prípade 42 zariadení vyššej úrovne vyžaduje vonkajší havarijný plán. V roku 2018 malo vonkajší havarijný plán 42 zariadení vyššej úrovne a 41 z týchto plánov bolo za posledné tri roky otestovaných. Zhrnutie je znázornené na obrázku 22. Tieto vonkajšie havarijné plány sú nevyhnutné na umožnenie riadnej prípravy a účinného vykonávania potrebných opatrení na ochranu životného prostredia a obyvateľstva, ak by napriek všetkému došlo k závažnej priemyselnej havárii.
Obrázok 22: Situácia týkajúca sa vonkajších havarijných plánov na Slovensku, 2018
Informácie pre verejnosť uvedené v prílohe V k smernici Seveso III (najmä to, ako bude dotknutá verejnosť varovaná v prípade závažnej havárie, ako sa v prípade závažnej havárie primerane správať, a dátum poslednej prehliadky v podniku) sú trvalo k dispozícii za 100 % Seveso podnikov na Slovensku.
Na obrázku 23 sú uvedené štatistické údaje o podnikoch vyššej úrovne, v prípade ktorých boli verejnosti v posledných rokoch aktívne sprístupnené informácie o bezpečnostných opatreniach a požadovanom správaní.
Proti Slovensku prebieha postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý Komisia začala v roku 2021 v súvislosti s transpozíciou smernice Seveso III.
Obrázok 23: Podiel podnikov vyššej úrovne, v prípade ktorých boli verejnosti na Slovensku sprístupnené informácie o bezpečnostných opatreniach a požadovanom správaní, za roky 2011, 2014 a 2018
Hluk
V smernici o environmentálnom hluku sa stanovuje spoločný prístup určený na zabránenie, prevenciu a zníženie škodlivých účinkov spôsobených vystavením environmentálnemu hluku, no limity hluku ako také sa v nej nestanovujú. Hlavnými nástrojmi, ktoré v tejto súvislosti využíva, sú strategické mapovanie hluku a plánovanie. Kľúčovým cieľom akčného plánu nulového znečistenia do roku 2030 je znížiť podiel osôb s chronickými poruchami spôsobenými hlukom z dopravy v porovnaní s rokom 2017 o 30 %.
Nadmerný hluk z lietadiel, zo železníc a z cestných komunikácií je jednou z hlavných príčin environmentálnych problémov týkajúcich sa zdravia v EÚ. Spôsobuje ischemickú chorobu srdca, mozgovú mŕtvicu, prerušovaný spánok, kognitívne poruchy a stres.
Na základe obmedzeného súboru údajov
sa odhaduje, že environmentálny hluk na Slovensku každoročne zapríčiňuje prinajmenšom 100 predčasných úmrtí a 300 prípadov ischemickej choroby srdca
. Okrem toho asi 40 000 ľudí trpí narušeným spánkom. Na Slovensku sa počet ľudí vystavených hluku v rokoch 2012 až 2017 znížil o 7 %. Na základe najnovšieho úplného súboru informácií, ktoré boli analyzované, boli dokončené hlukové mapy aglomerácií, ciest a železníc. Súdny dvor Európskej únie však vo svojom rozsudku z 13. januára 2022
uviedol, že Slovensko včas nevypracovalo akčné plány pre určité väčšie cestné úseky a väčšie železničné úseky a neoznámilo Európskej komisii zhrnutia týchto akčných plánov. Tieto nástroje prijaté po vykonaní verejnej konzultácie by mali obsahovať opatrenia na zachovanie nízkej hladiny hluku alebo na jeho zníženie.
V preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019 dostalo Slovensko dve prioritné opatrenia na dokončenie hlukových máp a akčných plánov: ako už bolo podrobne uvedené, pri dokončovaní plánov hluku sa dosiahol len obmedzený pokrok.
Prioritné opatrenie na rok 2022
·Dokončiť akčné plány riadenia hluku na väčších cestách a väčších železničných tratiach.
Kvalita vody a vodné hospodárstvo
V právnych predpisoch a politikách EÚ sa vyžaduje, aby sa účinok vplyvov na brakické, pobrežné a sladké vody (vrátane povrchových a podzemných vôd) výrazne znížil. Dosiahnutím, zachovaním alebo zlepšením dobrého stavu vodných útvarov v zmysle rámcovej smernice o vode sa zabezpečí, aby občania Únie mali prospech z dobrej kvality a bezpečnosti pitnej vody a vody určenej na kúpanie. Navyše sa tým zabezpečí, že cyklus živín (dusíka a fosforu) bude riadený udržateľnejším spôsobom s efektívnejším využívaním zdrojov.
Rámcová smernica o vode
Rámcová smernica o vode
je základným kameňom politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva v 21. storočí
. Spolu s ďalšími právnymi predpismi týkajúcimi sa vody
stanovuje rámec pre udržateľné a integrované hospodárenie s vodami, ktorého cieľom je vysoká úroveň ochrany vodných zdrojov, zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu a obnova dobrého stavu.
Členské štáty mali do marca 2022 podať správu o tretej generácii plánov manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode. Slovensko správu podalo včas. Komisia teraz posúdi nahlásený stav a pokrok, pričom skontroluje, ako sa riešili zistenia identifikované v posúdení druhých plánov manažmentu povodia
.
V decembri 2021 Komisia uverejnila šiestu správu o vykonávaní
. Je v nej zahrnuté priebežné posúdenie pokroku pri vykonávaní programov opatrení a monitorovania novej prioritnej látky. Z hodnotiacej správy týkajúcej sa Slovenska
vyplynulo, že od začiatku druhej generácie plánov manažmentu povodia sa na oboch správnych územiach povodí, Visly i Dunaja, začalo buď vykonávanie navrhovaných opatrení, alebo prípravné činnosti. Keďže väčšina opatrení je naplánovaná pre správne územie povodia Dunaja, v prípade tohto správneho územia je pokrok viditeľnejší. V hodnotení sa dospelo k záveru, že napriek pokroku dosiahnutému pri dosahovaní cieľov rámcovej smernice o vode na Slovensku nebolo z poskytnutých informácií jasné, či je tento pokrok dostatočný na splnenie povinnosti podľa rámcovej smernice o vode na rok 2021.
Na základe správ a údajov v druhých plánoch manažmentu povodia uverejnených v roku 2020 dosahuje na Slovensku 52,6 % všetkých útvarov povrchových vôd dobrý ekologický stav/potenciál a 3,6 % dosahuje veľmi dobrý ekologický stav/potenciál, pričom 97,5 % má dobrý chemický stav (hoci nie je jasné, či boli identifikované všetky relevantné tlaky na vodné útvary, ktoré nie sú monitorované, ale sú vyhodnotené ako v dobrom chemickom stave). V prípade podzemných vôd 10,8 % nedosiahlo dobrý chemický stav a 2,9 % je v zlom kvantitatívnom stave (ale 26,5 % geotermálnych útvarov podzemných vôd nebolo monitorovaných).
Ako sa uvádza v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019, v druhých plánoch manažmentu povodia pre správne územia povodí Dunaja a Visly nebolo uvedené potrebné odôvodnenie výnimky v súvislosti s novými projektmi, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodných útvarov. Slovensko bolo preto požiadané, aby zabezpečilo dôkladné posúdenie a odôvodnenie takýchto projektov v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode. Ako príklad boli uvedené vodné elektrárne
, ktoré môžu spôsobiť nové zmeny fyzikálnych (hydromorfologických) vlastností útvarov povrchovej vody. Z dôvodu nedostatkov v transpozícii a uplatňovaní ustanovení vo viacerých právnych predpisoch EÚ vrátane rámcovej smernice o vode sú malé vodné elektrárne predmetom postupu v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý začala Komisia. V tejto súvislosti bola Slovensku vo februári 2022 zaslaná dodatočná formálna výzva
.
Na obrázku 24 je znázornený podiel útvarov povrchových vôd na Slovensku a v iných európskych krajinách, ktoré nedosiahli dobrý ekologický stav.
Obrázok 24: Podiel útvarov povrchových vôd (riek, jazier, brakických a pobrežných vôd) v horšom ako dobrom ekologickom stave podľa správnych území povodia
Na obrázku 25 je uvedený percentuálny podiel útvarov povrchových vôd na Slovensku a v iných európskych krajinách, ktoré nedosahujú dobrý chemický stav. V prípade Slovenska je tento percentuálny podiel 2,5 %, ak sa zahrnú vodné útvary, ktoré nedosahujú daný stav pre látky správajúce sa ako všadeprítomné (perzistentné, schopné bioakumulácie a toxické, tzv. uPBT látky). Percentuálny podiel útvarov povrchových vôd, ktoré nedosahujú dobrý chemický stav, zostáva bez týchto látok rovnaký.
Obrázok 25: Percentuálny podiel útvarov povrchových vôd, ktoré nedosahujú dobrý chemický stav
Pokiaľ ide o rámec smernice o priemyselných emisiách, treba zdôrazniť, že Slovensko v poslednom desaťročí zaznamenalo výrazný pokles (37,5 %) uvoľňovania ťažkých kovov ako Cd, Hg, Ni, Pb a celkového obsahu organického uhlíka – TOC (36,3 %) do vody.
Celkový odber vody na Slovensku z povrchových a podzemných zdrojov ročne (zodpovedajúci referenčnej hodnote za rok 2019) je 566,79 hm3 (EEA, 2022). Ako je znázornené na obrázku 26, percentuálny podiel odberu vody podľa odvetvia je 5,06 % v prípade poľnohospodárstva, 51,58 % v prípade verejných dodávok vody, 9,62 % v prípade chladenia v elektrárňach, 27,93 % v prípade výroby, 5,71 % v prípade chladenia vo výrobe a 0,10 % v prípade ťažby nerastných surovín a štrku. Slovensko používa na regulovanie odberov vody register, no pri malých odberoch sa na Slovensku nevyžadujú povolenia a nie všetky sú registrované.
Obrázok 26: Odber vody na Slovensku podľa odvetví
Na Slovensku je index využívania vody plus (WEI+)
0,39 % (čo zodpovedá roku 2017), teda pod úrovňou 20 %, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za ukazovateľ nedostatku vody. Slovensko sa z hľadiska WEI+ umiestnilo v rámci EÚ na 23. mieste (od vysokého po nízke hodnotenie).
Obrázok 27: Index využívania vody plus (WEI+) v rámci EÚ
Pokiaľ ide o osvedčené postupy, treba spomenúť, že Slovensko začalo verejné konzultácie k tretím plánom manažmentu povodia rok pred termínom prijatia a uskutočnilo verejné konzultácie transparentným spôsobom vrátane online workshopov
na rôzne témy týkajúce sa plánovania manažmentu povodí. Zainteresované strany mohli poskytnúť spätnú väzbu online alebo písomne.
V pláne obnovy a odolnosti Slovenska
sa s cieľom zachovať biodiverzitu podporujú investície a reformy v oblasti hospodárenia s vodou a krajinného plánovania. Investície by mali viesť k renaturácii 90 km vodných tokov. V pláne obnovy a odolnosti sa takisto zvyšuje efektívnosť využívania vody (systémy zadržiavania vody) v stavebníctve.
Smernica o povodniach
Ako už bolo uvedené, Komisia v decembri 2021 uverejnila šiestu správu o vykonávaní. Zahŕňa preskúmanie a aktualizáciu predbežných hodnotení povodňového rizika počas druhého cyklu (2016 – 2021).
Z hodnotiacej správy vyplynulo, že Slovensko odporučilo poskytnúť metodiku na vymedzenie toho, čo v čase povodní predstavuje „významnú povodeň“, a potreba podrobnejších a jasnejších kritérií týkajúcich sa spôsobu, akým sa pri určovaní oblastí s potenciálnym významným povodňovým rizikom zvažuje ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodárska činnosť. Pozitívnym bodom je konsolidácia rozdrobených geografických oblastí s potenciálnym významným rizikom, ktoré boli identifikované počas prvého cyklu, do menšieho počtu oblastí v druhom cykle s cieľom zohľadniť rozsiahlejšie účinky.
Slovensko zatiaľ neprijalo a nenahlásilo druhú generáciu plánov manažmentu povodňového rizika podľa smernice o povodniach. Komisia posúdi pokrok dosiahnutý od prijatia prvej generácie plánov manažmentu povodňového rizika a rovnako ako v roku 2019 uverejní novú správu.
Smernica o pitnej vode
Pokiaľ ide o smernicu o pitnej vode
, Slovensko v marci 2020 predložilo najnovšiu správu o kvalite pitnej vody za roky 2017 – 2019. Kvalita pitnej vody na Slovensku nebola označená ako oblasť vzbudzujúca obavy, existuje však niekoľko tlakov na zdroje pitnej vody, najmä v dôsledku starých environmentálnych záťaží.
Prepracované znenie smernice
nadobudlo účinnosť 12. januára 2021 a členské štáty ju musia transponovať do svojho vnútroštátneho právneho systému do 12. januára 2023. Slovensko bude musieť tieto revidované štandardy kvality dodržiavať.
Smernica o vode určenej na kúpanie
Pokiaľ ide o smernicu o vode určenej na kúpanie, z obrázka 28 vyplýva, že v roku 2020 malo z 32 slovenských vôd na kúpanie 56,3 % výbornú kvalitu
. Podrobné informácie o slovenských vodách na kúpanie sú dostupné na národnom portáli
a prostredníctvom interaktívneho prehliadača mapy Európskej environmentálnej agentúry.
Obrázok 28: Kvalita vody na kúpanie v Európe počas sezóny 2020
Obrázok 29: Slovensko, kvalita vody na kúpanie 2017 – 2020
Smernica o dusičnanoch
V najnovšej správe o vykonávaní smernice o dusičnanoch, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2016 – 2019, Komisia varuje, že dusičnany aj naďalej znečisťujú vody v EÚ. Nadmerné množstvo dusičnanov vo vode nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie aj ekosystémy a spôsobuje úbytok kyslíka a eutrofizáciu. Tam, kde vnútroštátne orgány a poľnohospodári vodu vyčistili, to malo pozitívny vplyv na zásoby pitnej vody a biodiverzitu, ako aj na odvetvia, ktoré sú od nich závislé, napr. rybolov či cestovný ruch. V mnohých častiach EÚ však problém nadmerného hnojenia pretrváva.
Postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku týkajúce sa monitorovania kvality vody a akčného programu pre dusičnany boli uzavreté v roku 2019. Podľa uvedenej správy napriek tomu Slovensko patrí medzi členské štáty, v ktorých sú pásma ohrozené dusičnanmi niekedy veľmi obmedzenými oblasťami, ktoré nezohľadňujú celé povodie. Výsledkom je veľmi roztrieštené označenie a znížená účinnosť akčných programov.
Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd
Slovensko sa v priebehu rokov pri plnení svojich povinností podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd potýkalo s ťažkosťami. Na základe smernice o čistení komunálnych odpadových vôd je na Slovensku nahlásených 356 aglomerácií s populačným ekvivalentom 2 000 alebo viac. V prípade všetkých týchto aglomerácií sa mal k 31. decembru 2015 (ako sa stanovuje v zmluve o pristúpení z roku 2003) zaistiť súlad s požiadavkami smernice.
Pokiaľ ide o prechodné lehoty v rokoch 2004, 2008, 2010 a 2012, podľa analýz Komisie 233 aglomerácií nebolo vybavených zberným systémom ani sa nezaistilo, aby sa individuálnymi systémami dosiahla rovnaká úroveň ochrany životného prostredia, ako sa vyžaduje v smernici. V ďalších 32 aglomeráciách sa nezabezpečilo, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením sekundárnym alebo náročnejším čistením. Pokiaľ ide o konečnú lehotu v roku 2015, 17 aglomerácií nebolo vybavených zberným systémom a/alebo sa nezabezpečilo primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vstupujúcich do zberných systémov.
Celkovo je na Slovensku miera súladu v prípade aglomerácií nahlásená podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd 93 %, čo je viac ako priemer EÚ v roku 2018. Na Slovensku sa nezbiera a/alebo nespĺňa požiadavky na biologické čistenie 7 % komunálnych odpadových vôd. Podľa OECD však má pripojenie k čistiarni odpadových vôd len 65 % obyvateľov Slovenska.
Obrázok 30: Podiel komunálnych odpadových vôd, ktoré spĺňajú všetky požiadavky smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (zber, biologické čistenie, biologické čistenie pomocou odstraňovania dusíka a/alebo fosforu) v mestských oblastiach, ktoré sú v súlade so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd („miera súladu“)
Napriek zlepšeniu súladu v priebehu rokov, v záujme ktorého bolo zásadné využitie finančných prostriedkov EÚ, neúplné vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd viedlo v roku 2021 k začatiu postupu v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku, a to navyše k postupu začatému v roku 2016.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Nové fyzikálne modifikácie vodných útvarov by sa mali posúdiť v súlade s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. Pri posudzovaní sa musia vziať do úvahy alternatívne možnosti a adekvátne opatrenia na zmiernenie vplyvu.
·Pokračovať v súčasnom úsilí o ďalšie zníženie znečistenia podzemných vôd dusičnanmi z poľnohospodárstva.
·Malo by sa vyvinúť úsilie na zlepšenie koordinovaného vykonávania naprieč politikami v oblasti vodného hospodárstva a prírody.
·Dokončiť vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd vo všetkých aglomeráciách vybudovaním potrebnej infraštruktúry.
Chemické látky
Cieľom EÚ je zabezpečiť, aby sa chemické látky vyrábali a používali spôsobom, ktorým sa minimalizujú významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie. V októbri 2020 Komisia uverejnila svoju stratégiu s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok
, ktorá viedla k niektorým systémovým zmenám v právnych predpisoch EÚ v oblasti chemických látok. Uvedená stratégia je súčasťou únijného cieľa nulového znečistenia – kľúčového záväzku Európskej zelenej dohody.
Právne predpisy EÚ v oblasti chemických látok
poskytujú základnú ochranu pre ľudské zdravie a životné prostredie. Podnikom, ktoré pôsobia na jednotnom trhu EÚ, navyše poskytujú stabilitu a predvídateľnosť.
Od roku 2007 Komisia zhromažďuje informácie o presadzovaní dvoch nariadení: o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o klasifikácii, označovaní a balení (CLP). V decembri 2020 Komisia posúdila správy členských štátov o vykonávaní a presadzovaní uvedených nariadení
v súlade s článkom 117 ods. 1 nariadenia REACH a článkom 46 ods. 2 nariadenia CLP. Podľa najnovších dostupných údajov sa vnútroštátne štruktúry presadzovania práva veľmi nezmenili. Z tejto správy však vyplýva, že stále existuje mnoho rozdielov vo vykonávaní nariadení REACH a CLP, najmä v oblasti presadzovania práva. Zdá sa, že zaznamenané úrovne súladu sú v priebehu času celkom stabilné, no s mierne zhoršujúcim sa vývojom pravdepodobne v dôsledku toho, že orgány presadzovania práva účinnejšie odhaľujú nevyhovujúce výrobky/spoločnosti nedodržiavajúce predpisy a že sa na trh EÚ uvádza viac nevyhovujúcich výrobkov. V auguste 2021 Komisia na základe súboru ukazovateľov týkajúcich sa rôznych aspektov presadzovania uverejnila merateľné posúdenie presadzovania
dvoch hlavných nariadení EÚ o chemikáliách.
Zodpovednosť za kontrolu súladu s nariadením REACH na Slovensku má Slovenská obchodná inšpekcia
. Slovensko vypracovalo a v plnej miere vykonáva stratégie presadzovania nariadení REACH aj CLP
.
Na Slovensku je na presadzovanie nariadení REACH a CLP vyčlenených len 17 zamestnancov
. V súlade s tým zostávajú kontroly MSP podľa nariadenia REACH vo vykazovanom období na úrovni 251, čo je výrazne pod priemerom. Väčšina kontrol podľa nariadenia REACH je proaktívna (inšpekcie) v porovnaní s reaktívnymi/nepravidelnými kontrolami (t. j. vyšetrovaniami v reakcii na sťažnosti, nehody a postúpenia). Hoci sa samotná úroveň odborných znalostí od posledného podávania správ zvýšila, stále nie je dostatočná na niektoré osobitné úlohy podľa nariadenia REACH, konkrétne v súvislosti s riadením rizík a niektorými špecifickými oblasťami vzbudzujúcimi obavy, ako sú nanomateriály a endokrinné disruptory. Percentuálny podiel prípadov nesúladu z celkového počtu kontrol podľa nariadení REACH a CLP je takmer rovnaký ako priemer EÚ
.
Obrázok 31: Percentuálny podiel prípadov nesúladu z celkového počtu kontrol podľa nariadení REACH a CLP v roku 2019 podľa jednotlivých členských štátov a v porovnaní s priemerom EÚ
Prioritné opatrenie na rok 2022
·Zlepšiť administratívne kapacity na vykonávanie a presadzovanie so zámerom dosiahnuť nulovú toleranciu prípadov nesúladu.
4. Opatrenia v oblasti klímy
V súlade s Parížskou dohodou a v rámci Európskej zelenej dohody sa v európskom právnom predpise v oblasti klímy stanovuje cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Uvedený právny predpis takisto obmedzuje príspevok, ktorým môže odstraňovanie uhlíka prispieť k zníženiu emisií v roku 2030, aby sa zabezpečilo dostatočné úsilie o zmiernenie zmeny klímy.
EÚ a jej členské štáty v decembri 2020 predložili UNFCCC aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok (NDC).
EÚ sa v rámci všetkých odvetví a politík usiluje o zníženie emisií skleníkových plynov a prechod na klimaticky neutrálne a udržateľné hospodárstvo, ako aj o riešenie nevyhnutných dôsledkov zmeny klímy.
Právne predpisy EÚ v oblasti klímy stimulujú znižovanie emisií skleníkových plynov z výroby elektriny, priemyslu, dopravy, námorného sektora a fluórovaných plynov používaných vo výrobkoch.
Pokiaľ ide o cestnú dopravu, v právnych predpisoch EÚ sa vyžaduje, aby sa intenzita skleníkových plynov z palív pre vozidlá znížila do roku 2020 o 6 % v porovnaní s rokom 2010, a stanovujú sa v nich záväzné emisné normy skleníkových plynov pre rôzne kategórie vozidiel.
Podľa nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch sa emisie fluórovaných plynov v EÚ do roku 2030 znížia o dve tretiny v porovnaní s úrovňami z roku 2014.
Od roku 2021 sú do úsilia EÚ o zníženie emisií zahrnuté emisie a odstraňovanie skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF).
Politika EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy je ústredným prvkom Európskej zelenej dohody. Od roku 2021 sa od členských štátov vyžaduje, aby podávali správy o svojich vnútroštátnych politikách v oblasti adaptácie
, keďže v právnom predpise EÚ v oblasti klímy sa adaptácia považuje za kľúčovú zložku dlhodobej celosvetovej reakcie na zmenu klímy. Od členských štátov sa bude vyžadovať prijatie národných stratégií a EÚ bude pravidelne posudzovať pokrok v rámci celkovej správy EÚ v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy. V aktualizovanej stratégii EÚ pre adaptáciu uverejnenej vo februári 2021 sa stanovuje, ako sa EÚ môže prispôsobiť nevyhnutným dôsledkom zmeny klímy a stať sa do roku 2050 odolnou proti zmene klímy.
Kľúčové vnútroštátne politiky a stratégie v oblasti klímy
Slovensko má integrovaný národný energetický a klimatický plán (NEKP) na roky 2021 – 2030. NEKP Slovenska si bude vyžadovať aktualizáciu vzhľadom na zvýšené klimatické ambície EÚ do roku 2030 a vývoj súvisiaci s inváziou na Ukrajinu. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu v súlade so všeobecným cieľom EÚ do roku 2050. Slovensko má aj dlhodobú stratégiu: Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.
Slovensko vo svojom pláne obnovy a odolnosti vyčlenilo 45 % plánu na ciele v oblasti klímy. Uvádzajú sa v ňom zásadné reformy a investície na podporu prechodu k udržateľnejšiemu, nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému proti zmene klímy. Investície sa realizujú v oblasti dopravy a adaptácie na zmenu klímy, rozsiahlych obnov budov a energie z obnoviteľných zdrojov a schém dekarbonizácie priemyslu.
Slovensko má národnú adaptačnú stratégiu. Národný akčný plán pre adaptáciu na zmenu klímy bol schválený v roku 2021. Na Slovensku neexistujú žiadne právne štruktúry týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy. Vypracovanie právnych predpisov v oblasti klímy je jednou z nových úloh.
V rokoch 1990 až 2020 sa emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve znížili o 49 %. Intenzita emisií skleníkových plynov v hospodárstve zároveň zostáva výrazne vyššia ako priemer EÚ.
Obrázok 32: Celkové emisie skleníkových plynov (vrátane medzinárodnej leteckej dopravy), 1990 – 2020
Cieľ spoločného úsilia
Pokiaľ ide o emisie, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), majú členské štáty podľa právnych predpisov o spoločnom úsilí záväzné vnútroštátne ciele. Podľa právnych predpisov EÚ má Slovensko cieľ obmedziť do roku 2020 akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS (budovy, cestná a domáca námorná doprava, poľnohospodárstvo, odpad a malé priemyselné odvetvia) na maximálne 13 % a do roku 2030 znížiť emisie o 12 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Odhaduje sa, že Slovensko výrazne prekročí svoje súčasné vnútroštátne ciele na rok 2020, ale čelí výzve, pokiaľ ide o vnútroštátny cieľ 12 % zníženia do roku 2030. Dôvodom je to, že emisie skleníkových plynov mimo ETS sa podľa prognóz zvýšia.
Obrázok 33: Emisie a ciele podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí/nariadenia o spoločnom úsilí na Slovensku, 2020 a 2030, vyjadrené ako percentuálna zmena v porovnaní s rokom 2005
Obrázok 34: Emisie, ročne pridelené emisné kvóty (AEA) a akumulovaný prebytok/deficit AEA podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí na Slovensku, 2013 – 2020
Kľúčový vývoj v odvetviach
Pokiaľ ide o cestnú dopravu, intenzita skleníkových plynov z palív pre vozidlá sa na Slovensku od roku 2010 do roku 2019 znížila o 4 %. Krajina musí rýchlo konať, aby splnila súčasný celoúnijný cieľ zníženia emisií o 6 %. Existuje niekoľko druhov opatrení, ktoré môžu členské štáty v tejto súvislosti prijať. Medzi ne patrí: ďalšie rozšírenie využívania elektriny v cestnej doprave, podpora využívania biopalív, najmä pokročilých biopalív, stimulovanie vývoja a zavádzania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu a zníženie emisií v článkoch výrobného reťazca pred procesmi rafinácie.
V roku 2020 pripadalo na cestnú dopravu na Slovensku 18 % celkových emisií skleníkových plynov. Emisie sa v porovnaní s rokom 2005 zvýšili o 9,5 %. Slovensko ako tranzitná krajina zaznamenalo nárast emisií v doprave, ktorá sa rýchlo stáva odvetvím s najväčšími emisiami. Predpokladá sa, že emisie z dopravy na týchto úrovniach zostanú alebo sa pri zachovaní súčasných politík dokonca zvýšia.
Obrázok 35: Emisie skleníkových plynov podľa odvetví
– historické emisie za roky 1990 – 2019, prognózy na roky 2021 – 2030
Pokiaľ ide o budovy, emisie sa od roku 2005 podstatne znížili.
Emisie z poľnohospodárstva sa od roku 2000 ustálili.
V odvetví využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) Slovensko podľa prognóz predpokladá ďalšie zníženie čistého odstraňovania emisií do roku 2030. Nahlásené množstvá podľa Kjótskeho protokolu pre odvetvie LULUCF na Slovensku vykazujú čisté odstraňovanie v priemere –5,9 Mt ekvivalentu CO2 za obdobie 2013 až 2019. V tejto súvislosti Slovensko prispieva 1,7 % k priemernému ročnému záchytu v EÚ27 v objeme –344,9 Mt ekvivalentu CO2. Z účtov za rovnaké obdobie vyplývajú čisté kredity v objeme v priemere –2,2 Mt ekvivalentu CO2, čo zodpovedá 2,0 % započítaného záchytu v EÚ27 v objeme –115,0 Mt ekvivalentu CO2. Existuje výrazný dynamický a všeobecne klesajúci trend nahláseného čistého odstraňovania a započítaných čistých kreditov so značným poklesom v rokoch 2014 a 2018.
Obrázok 36: Nahlásené a započítané emisie a ich odstraňovanie z odvetvia LULUCF
Využitie príjmov z aukcií emisných kvót v rámci EU ETS
Celkové výnosy z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami v rokoch 2012 až 2021 boli 1,36 miliardy EUR. Na Slovensku sa všetky príjmy z aukcií vyčleňujú a prúdia do Environmentálneho fondu, ktorý získava peňažné prostriedky aj z iných zdrojov.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Zlepšiť udržateľnú dopravu a zvýšiť mieru elektromobility a zavádzania nabíjacej infraštruktúry.
·Využiť potenciál energetickej efektívnosti ďalším investovaním do obnovy budov a nahrádzaním vykurovacích systémov domácností, a to popri reforme rámca investícií do sociálneho bývania. Vďaka vyššej energetickej efektívnosti v týchto oblastiach sa výrazne zlepší kvalita ovzdušia, znížia sa účty za energiu a podporí sa miestna zamestnanosť.
·Zvýšiť informovanosť vlastníkov budov o energetickej obnove a poskytovať poradenské služby.
·Zlepšiť nízku kvalitu súčasných osvedčení o energetickej hospodárnosti budov.
·Urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, ktorých podiel už roky stagnuje.
·Zabezpečiť udržateľnosť biomasy.
·Pri zvažovaní schválenia stavieb a činností lepšie chrániť krajinné štruktúry a ekologickú stabilitu na chránených územiach (v prvom a druhom ochrannom pásme).
·Revitalizovať vodné toky, ktoré by prispeli k ochrane pred povodňami, minimalizácii sucha a ktoré pôsobia proti kvalitatívnemu zhoršovaniu dostupných vodných zdrojov.
·Zmeniť rozloženie pozemkov v kľúčových oblastiach národných parkov, vďaka čomu bude možné označiť nové bezzásahové oblasti a obnoviť biotopy.
·Poskytovanie nových a lepšie prispôsobených zručností na trhu práce by mohlo prispieť k vhodnejšiemu využitiu potenciálu klimaticky neutrálneho hospodárstva pri vytváraní pracovných miest a uľahčiť zmenu zamestnania pracovníkom v odvetviach s najväčšou spotrebou energie a najvyššími emisiami uhlíka.
Časť II: Podporný rámec: vykonávacie nástroje
5. Financovanie
Environmentálne investičné potreby v Európskej únii
Financovanie opatrení v oblasti životného prostredia má zásadný význam pre ich úspech. Hoci väčšina finančných prostriedkov pochádza z vnútroštátnych zdrojov, rôzne fondy EÚ významne prispievajú a pomáhajú pritom odstrániť medzery vo financovaní.
Po roku 2020 bude vykonávanie environmentálnych právnych predpisov podporované aj z fondu EÚ na obnovu po pandémii COVID-19 (prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) a zásadou „výrazne nenarušiť“, ktorá sa uplatňuje v rámci celého rozpočtu EÚ. V ňom sa zohľadnia aj obnovené záväzky prijaté na konferencii COP26 (v Glasgowe, október – november 2021) a konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (apríl – máj 2022)
.
Celkové environmentálne investičné potreby (EÚ27)
Investičné potreby EÚ na zelenú transformáciu sa vzťahujú na celý rad vzájomne prepojených oblastí. Dodatočné investičné potreby presahujúce základné výdavky (t. j. rozdiel medzi tým, čo je potrebné a čo sa podľa predpokladov investuje, ak sa neprijmú žiadne dodatočné opatrenia) v oblasti klímy, energetiky a dopravy sa v roku 2021 odhadovali na 390 miliárd EUR ročne (EÚ27) a ďalších 130 miliárd EUR ročne na dosiahnutie hlavných environmentálnych cieľov EÚ. Náklady na adaptáciu na zmenu klímy môžu byť takisto značné a podľa odhadov dosiahnu celkovú výšku 35 – 62 miliárd EUR (z užšieho hľadiska) alebo 158 – 518 miliárd EUR (zo širšieho hľadiska) ročne. Tieto investičné potreby odrážajú ciele vykonávania do roku 2020 a do roku 2030 (s výnimkou adaptácie na zmenu klímy, ktorej náklady by mali pretrvať dlhšie).
V tabuľke 1 je uvedená predbežná aktualizácia hlavných nedostatkov v environmentálnych investíciách EÚ. Takmer 40 % nedostatku environmentálnych investícií súvisí s riešením znečistenia, ktoré v kombinácii s vodným hospodárstvom predstavuje takmer dve tretiny. Nedostatok investícií v oblasti obehového hospodárstva a odpadu sa odhaduje na 13 – 28 miliárd EUR ročne v závislosti od úrovne zavedenej obehovosti. Ročná medzera vo financovaní biodiverzity sa odhaduje približne na 20 miliárd EUR.
Tabuľka 1: Odhadované rozčlenenie nedostatkov environmentálnych investícií EÚ podľa environmentálnych cieľov (ročne)
Environmentálny cieľ
|
Odhadovaný nedostatok investícií (EÚ27, ročne)
|
|
v miliardách EUR
|
%
|
Prevencia a kontrola znečisťovania
|
42,8
|
39 %
|
Hospodárenie s vodami a priemysel
|
26,6
|
24 %
|
Obehové hospodárstvo a odpad
|
13,0
|
12 %
|
Biodiverzita a ekosystémy
|
21,5
|
20 %
|
Výskum, vývoj a inovácia a i.
|
6,2
|
6 %
|
Spolu
|
110,1
|
100 %
|
Environmentálne investičné potreby na Slovensku
Slovenské hospodárstvo sa vyznačuje rastúcou priemyselnou výrobou, pomerne malými ložiskami podzemných aktív a rastúcou spotrebou materiálnych zdrojov
, . V dôsledku toho je krajina vo veľkej miere závislá od vonkajších trhov, pokiaľ ide o dovoz surovín, ako aj vývoz vyrobeného tovaru. S tým sa spája rastúce množstvo vzniknutého odpadu a zvyšujúci sa tlak na životné prostredie
. Podľa novej slovenskej environmentálnej stratégie do roku 2030 budú na zabezpečenie inteligentného a udržateľného rozvoja nevyhnutné značné finančné potreby
.
Prevencia a kontrola znečisťovania
V prvom výhľade EÚ pre čisté ovzdušie
v rámci programu Čisté ovzdušie sa odhadovalo, že celkové náklady Slovenska na kontrolu znečistenia ovzdušia v záujme dosiahnutia požiadaviek na zníženie emisií do roku 2030 podľa smernice o národných emisných stropoch
predstavujú 699 miliónov EUR ročne, do čoho je zarátaných 525 miliónov EUR na kapitálové investície (za predpokladu dosiahnutia cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030).
Z druhého výhľadu EÚ pre čisté ovzdušie
vyplýva, že ak by sa všetkými príslušnými právnymi predpismi prijatými do roku 2018 (vrátane všetkých právnych predpisov o znečisťovaní ovzdušia a cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovených v roku 2018) zabezpečili prínosy v plnej miere a ak by členské štáty zároveň vykonávali opatrenia oznámené vo svojich národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia, EÚ by vo veľkej miere dosiahla zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré zodpovedá záväzkom podľa smernice o národných emisných stropoch na rok 2030, s výnimkou 15 členských štátov v prípade amoniaku, medzi ktoré patrí Slovensko.
Podľa posúdenia národného programu riadenia znečisťovania ovzdušia
vykonaného Komisiou sa predpokladané zníženie emisií na roky 2020 a 2030 pravdepodobne dosiahne len čiastočne v prípade NH3 a PM2,5 a v prípade NOx a nemetánových prchavých organických zlúčenín sa pravdepodobne nedosiahne vôbec
.
Členské štáty budú musieť ešte viac zvýšiť svoje úsilie, aby splnili ambicióznejšie záväzky znižovania emisií do roku 2030 podľa smernice o NEC. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré budú musieť znížiť svoje emisie amoniaku v porovnaní s úrovňami emisií v roku 2018 až o 30 % alebo viac.
Hospodárenie s vodami
Na Slovensku pretrvávajú značné investičné potreby na urýchlenie dodržiavania rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach. Povodne sú opakujúcim sa problémom. Opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody v záujme predchádzania povodniam sa však často neberú do úvahy, a to aj napriek tomu, že sú niekedy nákladovo efektívnejšie ako fyzická infraštruktúra na predchádzanie povodniam a lacnejšie ako náklady na obnovu po povodniach. Očakáva sa, že v dôsledku zmeny klímy prírodné nebezpečenstvá, ako sú suchá a záplavy, budú častejšie a extrémnejšie.
Slovensko má 356 aglomerácií s populačným ekvivalentom nad 2 000 a 2 047 aglomerácií s populačným ekvivalentom pod 2 000, čo sa vzťahuje približne na 2 200 obcí. Pri niekoľkých aglomeráciách doteraz neboli splnené požiadavky na zber a čistenie stanovené v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd v súlade s lehotami stanovenými v zmluve o pristúpení (ktoré uplynuli v roku 2015). Cieľ zberu odpadových vôd v prípade aglomerácií s populačným ekvivalentom nad 2 000 sa takmer dosiahol, ale stále sú potrebné investície do čistenia.
Značný podiel predchádzajúceho verejného financovania za posledné desaťročie bol poskytnutý z finančných prostriedkov EÚ. V istej štúdii OECD sa posúdili investičné potreby členských štátov v oblasti pitnej vody a sanitácie do roku 2030. V prípade Slovenska sa v nej do roku 2030 odhadujú kumulatívne výdavky presahujúce základné výdavky o 3,3 miliardy EUR, do čoho sú zahrnuté kapitálové investície vo výške 1,3 miliardy EUR. V prehľade o krajinách sa v prípade Slovenska uvádza potreba ročných investícií vo výške približne 130 miliónov EUR do vodohospodárskeho priemyslu (približne 80 % týchto investícií súvisí s odpadovou vodou), kým celková potreba financovania je až 330 miliónov EUR (zahrnuté sú aj prevádzkové náklady) ročne. Medzi mestskými a vidieckymi oblasťami existuje značný rozdiel (13 %), pokiaľ ide o percentuálny podiel obyvateľstva s prístupom k bezpečne riadenej sanitácii
. Problémom je aj sociálna dostupnosť. Približne 87 % obyvateľstva je napojených na verejný systém zásobovania vodou s vysokou mierou únikov (28 %)
. Okrem toho je napojených na kanalizáciu menej ako 30 % obcí s počtom obyvateľov do 2 000. Dôležitým zdrojom informácií v tejto oblasti je aj nedávna šiesta správa o vykonávaní rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach
a finančno–ekonomická štúdia
, ktorá je k nej pripojená.
Odpad a obehové hospodárstvo
Súčasný hospodársky model Slovenska je vo veľkej miere závislý od priemyslu. Oddelenie hospodárskeho rastu od tlaku na životné prostredie je výzvou
. Nezavedením obehových systémov sa táto výzva len zväčší a prehĺbia sa existujúce regionálne rozdiely.
Slovensko už identifikovalo najdôležitejšie opatrenia v záujme premeny krajiny na hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje, ktorých súčasťou je zlepšenie odpadového hospodárstva so zameraním na presmerovanie odpadu zo skládok a stimuláciu recyklácie a opätovného používania
. V štúdii Útvaru hodnoty za peniaze v oblasti životného prostredia sa dospelo k záveru, že kapacity na spracovanie odpadov na Slovensku (vybudované v období 2010 – 2016) sú dostatočné na splnenie cieľov na rok 2020 s výnimkou bioodpadu a papiera
. Sú však potrebné ďalšie investície. Pokiaľ ide o revidované ciele EÚ v oblasti odpadu, v štúdii Komisie sa odhaduje, že investičné potreby v odpadovom hospodárstve, pokiaľ ide o komunálny odpad a odpad z obalov, dosiahnu v rokoch 2021 – 2027 ďalších 126 miliónov EUR (nad základné výdavky) alebo 267 miliónov EUR v rokoch 2021 – 2035, z čoho vyplýva priemerná ročná potreba investícií vo výške približne 18 miliónov EUR (alebo 18 miliónov EUR s nákladmi na nahradenie zariadení na bioodpad). Je potrebné investovať do zberu, spracovania bioodpadu, recyklačných zariadení, zariadení na triedenie odpadu a digitalizácie evidencie odpadu
.
Biodiverzita a ekosystémy
V prioritných akčných rámcoch členských štátov prijatých podľa článku 8 smernice o biotopoch sú predstavené priority ochrany sústavy Natura 2000 a jej podpornej zelenej infraštruktúry, ich náklady a plánované zdroje financovania na obdobie zodpovedajúce súčasnému viacročnému finančnému rámcu (VFR 2021 – 2027). Podľa prioritného akčného rámca Slovenska bude v programovom období 2021 – 2027 na ochranu prírody vrátane riadenia sústavy Natura 2000 potrebných 1,75 miliardy EUR, čo zodpovedá v priemere 242 miliónom EUR ročne (vrátane 43 miliónov EUR na jednorazové ročné náklady). Zahrnuté nie sú dodatočné náklady na vykonávanie stratégie biodiverzity do roku 2030 vrátane zvýšenej ochrany a obnovy. Ďalšie finančné nedostatky v prípade iných priorít stratégie biodiverzity (nad rámec sústavy Natura 2000 a prioritného akčného rámca) by mohol pomôcť identifikovať širší plán financovania biodiverzity na vnútroštátnej úrovni, no v súčasnosti taký plán neexistuje.
Práve prebieha reforma inštitucionálneho rámca s cieľom zlúčiť ochranu a obhospodarovanie lesov. V odvetví lesného hospodárstva treba prijať ďalšie kroky vrátane preskúmania vládnej podpory produkcie a využívania dreva a odrádzania od škodlivých praktík
.
Environmentálne financovanie z prostriedkov EÚ za roky 2014 – 2020
Z VFR na roky 2014 – 2020 sa EÚ pridelilo takmer 960 miliárd EUR (v záväzkoch, v cenách z roku 2011)
. Záväzok týkajúci sa zelenej transformácie zahŕňal cieľ výdavkov v oblasti klímy na úrovni 20 % a možnosti financovania pre životné prostredie, najmä v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)
. Rozpočet na roky 2014 – 2020 bol následne zvýšený o viac ako 50 miliárd EUR (v bežných cenách) z iniciatívy REACT-EU na politické opatrenia proti koronavírusu (COVID-19)
.
Slovensko dostalo z EŠIF na roky 2014 – 2020 finančné prostriedky vo výške 16,5 miliardy EUR na investície do vytvárania pracovných miest a udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva a životného prostredia. Plánované priame environmentálne investície dosiahli 2,2 miliardy EUR, pričom ďalších 1,1 miliardy EUR bolo určených ako hodnota nepriamych environmentálnych investícií, čo spolu predstavuje viac ako 3,2 miliardy EUR. Na obrázku 37 je znázornený prehľad (plánovaných) jednotlivých EŠIF vyčlenených pre Slovensko (sumy EÚ, bez vnútroštátnych súm).
Obrázok 37: EŠIF pridelené Slovensku vrátane environmentálnych investícií, 2014 – 2020
Tabuľka 2: Priame a nepriame environmentálne investície v rámci EŠIF na Slovensku, 2014 – 2020
Nástroj
|
Pridelené prostriedky
v oblasti životného prostredia
(v mil. EUR)
|
V rámci politiky súdržnosti (EFRR + KF)
Priame environmentálne investície
voda
odpad
kvalita ovzdušia
biodiverzita a príroda
rekultivácia pôdy
klíma a riadenie rizík
Nepriame environmentálne investície
energia z obnoviteľných zdrojov
energetická efektívnosť
iná energia
udržateľná doprava
rozvoj podnikania, výskum a inovácie
|
3 188,6
2 135,6
698,0
419,8
157,9
165,8
224,9
469,3
1 053,0
46,5
305,1
54,3
612,4
34,6
|
V rámci EPFRV/rozvoja vidieka
Priame environmentálne investície
klíma a riadenie rizík
Nepriame environmentálne investície
energia z obnoviteľných zdrojov
|
28,7
23,6
23,6
5,2
5,2
|
V rámci ENRF
Priame environmentálne investície
ochrana životného prostredia a efektívnosť využívania zdrojov
|
1,7
1,7
1,7
|
V rámci EŠIF spolu
Priame environmentálne investície
Nepriame environmentálne investície
|
3 219,1
2 161,0
1 058,1
|
O programovom období 2014 – 2020 zatiaľ nemožno podať úplnú správu. Zo súčasných údajov však vyplýva, že implementácia EŠIF na Slovensku neprebieha tak, ako by mala. Týka sa to aj výdavkov na ochranu životného prostredia a zdroje, ako aj výdavkov na adaptáciu na zmenu klímy a predchádzanie rizikám.
Financovanie v záujme životného prostredia z EŠIF bolo doplnené aj ďalšími programami financovania z prostriedkov EÚ, ktoré sú k dispozícii všetkým členským štátom, ako je program LIFE alebo Horizont 2020. Z toho v prípade Slovenska v rokoch 2014 – 2020 vyplýva celková výška environmentálneho financovania z prostriedkov EÚ 3,3 miliardy EUR.
Program LIFE
je v celom rozsahu zameraný na ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Financujú sa z neho demonštračné činnosti a činnosti v oblasti najlepších postupov týkajúce sa ekologických riešení, ktoré sa majú zaviesť. V období 2014 – 2020 Slovensko získalo z programu LIFE podporu EÚ vo výške 47 miliónov EUR na 12 projektov v rámci programu LIFE (v oblasti prírody a životného prostredia) (z 1 028 projektov v rámci programu LIFE v EÚ27 s celkovým príspevkom EÚ vo výške 1,74 miliardy EUR)
.
V rokoch 2014 – 2020 bolo v rámci programu Horizont 2020 pre Slovensko vyčlenených približne 4,7 milióna EUR (najmä na opatrenia v oblasti klímy, obehové hospodárstvo a biodiverzitu), čo predstavuje približne 3,4 % celkových pridelených prostriedkov Slovenska
. V rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) Slovensko nedostalo zo svojich celkových pridelených prostriedkov (485,2 milióna EUR) žiadne environmentálne financovanie
. Slovensko nedostalo žiadnu environmentálnu podporu ani z celkových úverov Európskej investičnej banky (EIB) pre Slovensko (4,1 miliardy EUR)
. Z hľadiska výšky celkových úverov EIB sa umiestnilo na 18. mieste.
V roku 2020 EIB poskytla 24,2 miliardy EUR (37 % celkového financovania) na boj proti zmene klímy na úrovni EÚ a 1,8 miliardy EUR (3 % financovania) na životné prostredie
, .
Environmentálne financovanie z prostriedkov EÚ na roky 2021 – 2027
V investičnom pláne Európskej zelenej dohody z roku 2020 sa požadujú zelené investície (verejné i súkromné) vo výške 1 bilión EUR do roku 2030. VFR na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU zmobilizujú na podporu obnovy po pandémii COVID-19 a dlhodobých priorít EÚ vrátane ochrany životného prostredia 2,018 bilióna EUR (v bežných cenách)
. Na základe prísahy „nespôsobovať škodu“ uvedenej v Európskej zelenej dohode
a medziinštitucionálnej dohody o VFR na roky 2021 – 2027
bude 30 % rozpočtu EÚ podporovať úsilie v oblasti klímy a 7,5 % (od roku 2024) a 10 % (od roku 2026) sa vyčlení na podporu biodiverzity. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje zvýšené programovanie finančných zdrojov v oblasti biodiverzity, a to konkrétne v rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2023 – 2027.
Udržateľným financovaním sa výrazne zvyšuje transparentnosť environmentálnej udržateľnosti (cieľ podporovaný taxonómiou EÚ)
a posilňujú sa požiadavky na nefinančné vykazovanie, uľahčuje sa emisia zelených dlhopisov (na základe normy EÚ pre zelené dlhopisy
). S pomocou obnovenej stratégie udržateľného financovania (2020)
sa zvýšia toky investícií do klímy a životného prostredia. V prípade podpory financovania adaptácie na zmenu klímy môže nová stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy
uľahčiť vyriešenie nedostatkov v poistnej ochrane v prípade nepoistených udalostí súvisiacich s klímou
. EIB do roku 2025 zosúladí 50 % svojich úverov s klímou a so životným prostredím
s príspevkom vo výške 250 miliárd EUR na investičný plán Európskej zelenej dohody do roku 2027.
V tabuľke 3 sa uvádza prehľad fondov EÚ osobitne vyčlenených pre Slovensko na obdobie 2021 – 2027. Tieto fondy sú doplnené aj ďalšími programami financovania z prostriedkov EÚ, ktoré sú k dispozícii všetkým členským štátom.
Tabuľka 3: Kľúčové fondy EÚ pridelené Slovensku (v bežných cenách), 2021 – 2027
Nástroj
|
Finančné prostriedky pridelené krajine (v mil. EUR)
|
Politika súdržnosti
EFRR
KF
ESF+
EÚS (EFRR)
|
Spolu: 12 358,1
8 117,4
1 613,0
2 404,4
223,3
|
Fond na spravodlivú transformáciu
|
458,9
|
EPFRV/rozvoj vidieka
v rámci strategických plánov SPP na roky 2023 – 2027
|
1 295,4
|
Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF)
|
15,2
|
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
2021 – 2026
|
6 328,6 (granty)
|
Národný plán obnovy a odolnosti Slovenska reaguje na naliehavú potrebu podporiť výraznú obnovu a pripraviť krajinu na budúcnosť. Reformy a investície v pláne pomôžu Slovensku stať sa udržateľnejším, odolnejším a lepšie pripraveným na výzvy a príležitosti spojené so zelenou a s digitálnou transformáciou. Na tento účel plán pozostáva z piatich kľúčových oblastí politiky (zelená ekonomika, vzdelávanie, výskum a inovácie, zdravie a verejná správa a digitalizácia) s 18 komponentmi. Na opatrenia sa vyčlení podpora vo výške 6,3 miliardy EUR v podobe grantov. Približne 45 % plánu podporí ciele v oblasti klímy (pozri obrázok 38). Presahuje to 37 % cieľ Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti klímy. Pokiaľ ide o zelenú transformáciu, plán odráža záväzok v oblasti klímy. Najväčšie príspevky k dosiahnutiu tohto cieľa v absolútnom vyjadrení pochádzajú z opatrení zameraných na obnovu budov, modernizáciu železníc a dekarbonizáciu priemyslu. Investície do kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v kombinácii so súborom reforiem zameraných najmä na uľahčenie prístupu k sieti zdrojov čistej energie majú prispieť k tomu, aby Slovensko dosiahlo svoj cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030. Rozsiahly program obnovy budov, a to aj na výmenu kotlov na báze uhlia/oleja alebo zastaraných plynových kotlov a na zlepšenie nakladania so stavebným odpadom, zníži ich vplyv na emisie skleníkových plynov a zlepší kvalitu ovzdušia.
Osobitný súbor opatrení je navrhnutý na podporu dekarbonizácie priemyslu. V doprave sa komplexný balík reforiem a investícií zameria na elektromobilitu, intermodalitu a verejné dopravné prostriedky. Plán zahŕňa aj reformy a investície zamerané na udržateľnú starostlivosť o krajinu, obhospodarovanie lesov a hospodárenie s vodami.
Plán sa má realizovať za niekoľkých podmienok s cieľom zaistiť uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“. Napríklad nie sú oprávnené žiadne investície do kotlov na biomasu a výstavby nových malých vodných elektrární, kým modernizácia existujúcich vodných elektrární je spojená s podrobnou kontrolou dodržiavania environmentálnych právnych predpisov.
Pokiaľ ide o pridelenie prostriedkov na jednotlivé ciele politiky počas programového obdobia 2021 – 2027, Slovensko vo svojom návrhu partnerskej dohody uvádza, že najviac prostriedkov (3,9 miliardy EUR) sa pridelilo na cieľ politiky č. 2 „Ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka“, za ktorým nasleduje cieľ politiky č. 4 „Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa“ (2,8 miliardy EUR) a cieľ politiky č. 3 „Prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility“ (2,2 miliardy EUR). Návrh sa vzťahuje na všetky relevantné odvetvia životného prostredia, a to najmä v rámci cieľa politiky č. 2, ktorý zahŕňa tri politické priority: 2P1 Energetická efektívnosť a dekarbonizácia; 2P2 Životné prostredie a 2P3 Udržateľná mestská mobilita. Ukazovatele týkajúce sa klimatického označovania a sledovania pokroku v oblasti biodiverzity zatiaľ nie sú k dispozícii. Návrh by mohol byť predmetom ďalšej revízie a otázka vyváženej podpory cieľov Európskej zelenej dohody zostáva otvorená.
Slovensko musí splniť aj základné podmienky týkajúce sa uspokojivých plánov odpadového hospodárstva s cieľom financovať investície do odpadového hospodárstva a obehového hospodárstva, podmienky týkajúce sa aktualizovaného plánovania investícií potrebných v odvetviach vodného hospodárstva a odpadových vôd a podmienky týkajúce sa prioritných akčných rámcov pre investície do prírody a biodiverzity.
Obrázok 38: Výdavky v oblasti klímy v plánoch obnovy a odolnosti, 2021 – 2026
V rámci nástroja NextGenerationEU Komisia do roku 2026 vydá zelené dlhopisy EÚ v hodnote až 250 miliárd EUR (jedna tretina celkovej sumy NextGenerationEU), ktoré budú v súlade so všeobecným duchom zásady „výrazne nenarušiť“, nebudú však podliehať v súčasnosti vypracovávaným delegovaným aktom týkajúcim sa taxonómie EÚ ani nebudú plne v súlade s navrhovanou normou EÚ pre zelené dlhopisy.
Okrem fondov EÚ osobitne vyčlenených pre Slovensko v období 2021 – 2027 existujú aj programy financovania otvorené pre všetky členské štáty. Patrí medzi ne program LIFE
(5,4 miliardy EUR), Horizont Európa (95,5 miliardy EUR)
, Nástroj na prepájanie Európy (NPE)
(33,7 miliardy EUR)
alebo fondy, ktoré sa majú mobilizovať v rámci Programu InvestEU
. Budú takisto podporovať zelenú transformáciu vrátane výskumných a inovačných činností v oblasti ochrany životného prostredia (Horizont Európa)
, čistej dopravy a energie (NPE)
alebo udržateľnej infraštruktúry (InvestEU)
.
Vnútroštátne výdavky na ochranu životného prostredia
Celkové vnútroštátne výdavky na ochranu životného prostredia (vrátane všetkých relevantných bežných a kapitálových výdavkov)
v EÚ27 dosiahli v roku 2020 výšku 272,6 miliardy EUR, čo predstavuje 2 % spoločného HDP, pričom v priebehu času zostali pomerne stabilné. Zatiaľ čo absolútne výdavky sú sústredené v menšom počte krajín, vo vyjadrení ako podiel HDP väčšina krajín, ku ktorým patrí aj Slovensko s 1,7 %, vynakladá 1 až 2 %.
Z uvedených celkových výdavkov kapitálové výdavky EÚ27 na ochranu životného prostredia (t. j. investície) dosiahli v roku 2018 výšku 56,3 miliardy EUR, ktorá sa v roku 2020 znížila na hodnotu 54,5 miliardy EUR, čo predstavuje približne 0,4 % HDP. Väčšina členských štátov investovala do ochrany životného prostredia 0,2 – 0,5 % svojho HDP, Slovensko vyčlenilo 0,4 % svojho HDP. V období 2014 – 2020 to spolu predstavovalo približne 376 miliárd EUR environmentálnych investícií v EÚ27 a 2,7 miliardy EUR v prípade Slovenska.
Obrázok 39: Priame a nepriame investície do ochrany životného prostredia v EÚ27 (v miliónoch EUR a % HDP), 2018
Podľa inštitucionálnych sektorov približne 52 % investícií Slovenska do ochrany životného prostredia (kapitálových výdavkov) pochádzalo z verejnej správy, ďalších 41 % od špecializovaných výrobcov (služby na ochranu životného prostredia, napr. spoločnosti pôsobiace v oblasti odpadového a vodného hospodárstva) a 6 % z klasických priemyselných odvetví (alebo podnikov), ktoré zvyčajne vykonávajú environmentálne činnosti ako doplnok k svojim hlavným činnostiam. Na úrovni EÚ 37 % pochádza od vlád, 33 % od špecializovaných výrobcov a 30 % z priemyslu (podnikov).
Obrázok 40: Investície členských štátov EÚ27 do ochrany životného prostredia (kapitálové výdavky) podľa inštitucionálnych sektorov (celé hospodárstvo = 100 %), 2018
Z dôvodu odlišných modelov vykazovania je rozdelenie investícií podľa environmentálnych tém k dispozícii čiastočne, len na úrovni inštitucionálnych sektorov (a nie na úrovni hospodárstva). Na úrovni verejnej správy Slovenska v roku 2018 smerovalo 35 % investícií do ochrany životného prostredia do odpadového hospodárstva, 32 % do odpadových vôd a 11 % na riešenie rôznych druhov znečistenia. V prípade špecializovaných výrobcov v krajine približne polovicu príslušných investícií získala oblasť odpadovej vody (54 %), viac ako tretinu oblasť odpadového hospodárstva (35 %) a 11 % oblasť ochrany vody a pôdy. Pokiaľ ide o priemysel a podniky, 35 % environmentálnych investícií smerovalo do ochrany ovzdušia a 21 % do odpadových vôd, čo sú príklady najvýznamnejších položiek.
Celková ročná emisia európskych zelených dlhopisov
zo 117 miliárd USD (105 miliárd EUR) v roku 2019 narástla v roku 2020 na 156 miliárd USD (137 miliárd EUR)
, do čoho sú zarátané aj niektoré európske krajiny mimo EÚ. Pokiaľ ide výlučne o členské štáty EÚ27, ročná emisia zelených dlhopisov bola v roku 2020 na úrovni 124 miliárd EUR. Slovensko v rámci nej zelené dlhopisy neemitovalo. Vychádzajúc z taxonómie klimatických dlhopisov, ktorá je vo všeobecnosti podobná taxonómii EÚ
, 83 % zelených dlhopisov emitovaných európskymi krajinami slúžilo v období 2014 – 2020 na ciele v oblasti energetiky, budov alebo dopravy, 8 % podporilo vodné a odpadové hospodárstvo, pričom ďalších 6 % podporilo využívanie pôdy – s prepojeniami na ochranu a obnovu ekosystémov.
Obrázok 41: Ročná emisia zelených dlhopisov EÚ v roku 2020 (v mld. EUR)
Nástroje zeleného rozpočtovania
Zelená daň a daňová reforma
Príjmy Slovenska z daní týkajúcich sa životného prostredia sú na priemernej úrovni v EÚ. Environmentálne dane v roku 2020 predstavovali 2,38 % HDP (priemer EÚ27: 2,24 %). Najväčšiu časť environmentálnych daní tvorili dane z energie na úrovni 2,13 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 1,74 %.
Dane z dopravy predstavovali 0,22 % HDP (priemer EÚ 0,42 %). Dane zo znečisťovania a zdrojov predstavujú 0,03 % (priemer EÚ 0,08 %). V tom istom roku environmentálna daň dosiahla 6,81 % celkových príjmov z daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie (nad priemerom EÚ 5,57 %).
Obrázok 42: Environmentálne dane v EÚ27, 2020
V Európskej zelenej dohode z roku 2019 sa zdôrazňuje, že dobre navrhnuté daňové reformy môžu vysielaním správnych cenových signálov a stimulov hospodárskym subjektom posilniť hospodársky rast a odolnosť a podporiť spravodlivejšiu spoločnosť a spravodlivú transformáciu. Európska zelená dohoda vytvára kontext pre rozsiahle daňové reformy, odstránenie dotácií na fosílne palivá, presun daňového zaťaženia z práce na znečistenie a zohľadňovanie sociálnych aspektov. Uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“
, podľa ktorej by znečisťovatelia mali znášať náklady na opatrenia na prevenciu, kontrolu a nápravu znečistenia, uľahčuje hlavný Nástroj technickej podpory Európskej komisie v oblasti ekologizačných daní
.
Z nedávneho posúdenia hospodárskych nástrojov na Slovensku vyplýva, že existuje priestor na ich rozšírené využívanie v záujme toho, aby znečisťovatelia vo viacerých odvetviach platili, napríklad ide o daň z tuhých palív alebo systém množstvového zberu v kombinácii so zvýšením dane zo skládok.
Environmentálne škodlivé dotácie
Riešenie a ukončovanie environmentálne škodlivých dotácií je ďalším krokom smerom k rozsiahlejším fiškálnym reformám
.
Dotácie na fosílne palivá sú nákladné pre verejné rozpočty a majú nepriaznivý vplyv na plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. V mnohých prípadoch sú takisto v rozpore so stimulmi na investície do zelených technológií a neprispievajú k vytváraniu rovnakých podmienok. Dotácie na fosílne palivá sa v EÚ od roku 2015 pohybovali na úrovni približne 55 miliárd EUR. Medzi rokmi 2015 a 2019 vzrástli o 4 %; niektorým krajinám, ako je Lotyšsko, Litva, Švédsko, Grécko alebo Írsko, sa však podarilo dotácie na fosílne palivá znížiť. V EÚ dotácie na ropné produkty v odvetviach, ako sú doprava a poľnohospodárstvo, počas tohto obdobia neustále rástli, zatiaľ čo dotácie na uhlie a lignit klesli, a to z veľkej časti v dôsledku zmenšujúcej sa úlohy tuhých palív pri výrobe elektriny.
Ako podiel na HDP sa dotácie na fosílne palivá v roku 2019 pohybovali od 1,2 % v Maďarsku až po menej ako 0,1 % na Malte (priemer v EÚ bol 0,4 %). Celkové dotácie na fosílne palivá na Slovensku dosiahli v roku 2019 hodnotu 0,4 miliardy EUR, čo predstavuje 0,44 % HDP. V roku 2020 sa celková výška dotácií na fosílne palivá v EÚ27 znížila na 52 miliárd EUR (z dôvodu klesajúceho vývoja spotreby v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19), ak však členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, výška dotácií sa spolu s obnovením hospodárskej činnosti od roku 2020 pravdepodobne vráti na pôvodnú úroveň.
Ako sa uvádza v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019, Slovensko uskutočnilo prvé kroky na postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií na výrobu elektriny z hnedého uhlia (lignitu), pri ktorej sa produkujú vysoké emisie. Termín ukončenia bol predsunutý z roku 2030 na 2023 (ťažba hnedého uhlia však môže pokračovať aj po tomto dátume). Táto reforma je zahrnutá aj do plánu obnovy a odolnosti a v súčasnosti prebiehajú ďalšie projekty v rámci Nástroja technickej podpory v snahe pomôcť pri transformácii regiónu hornej Nitry tak, aby nebol závislý od uhlia, a napríklad aj v oblasti riešenia diaľkového vykurovania, ktoré predtým fungovalo na báze uhlia. Malo by sa to uskutočniť za účasti zainteresovaných strán, aby sa zabezpečil vyvážený prístup vzhľadom na obavy týkajúce sa možnosti nadmernej podpory biomasy.
Obrázok 43: Vývoj v oblasti dotácií na zemný plyn a uhlie na Slovensku
% HDP
|
2013
|
2014
|
2015
|
2016
|
2017
|
2018
|
2019
|
2020
|
Zemný plyn
|
0,001
|
0,001
|
0,001
|
0,001
|
0,001
|
0,001
|
0,001
|
0,001
|
Uhlie
|
0,002
|
0,002
|
0,002
|
0,002
|
0,002
|
0,002
|
0,002
|
0,002
|
Slovensko patrí medzi členské štáty, ktoré v % HDP vyčlenili na dotácie na fosílne palivá viac ako priemer EÚ, pričom vo všetkých z nich sú dotácie na energiu z obnoviteľných zdrojov nižšie.
Súčasná prax zeleného rozpočtovania
Zelené rozpočtovanie zahŕňa rôzne postupy označovania a sledovania pokroku v oblasti klímy a životného prostredia v rozpočtoch a niektoré členské štáty EÚ už prvky zeleného rozpočtovania používajú
. Zelené rozpočtovanie pomáha identifikovať a sledovať zelené výdavky a zelené príjmy s cieľom zvýšiť transparentnosť vplyvu rozpočtových politík na životné prostredie, čím sa zlepšuje súdržnosť politík a podporujú sa zelené politiky (vrátane cieľov v oblasti klímy a životného prostredia)
.
Vypracovali sa aj usmernenia týkajúce sa overovania zohľadnenia problematiky zmeny klímy a overovania udržateľnosti v EÚ na účely posudzovania oprávnenosti projektov a súladu s environmentálnymi právnymi predpismi a kritériami
. Komisia vytvorila referenčný rámec zeleného rozpočtovania
a v roku 2021 spustila projekt technickej podpory (Nástroj technickej podpory) v oblasti zeleného rozpočtovania na pomoc členským štátom pri vypracúvaní alebo ďalšom rozvoji vnútroštátnych rámcov zeleného rozpočtovania s cieľom využiť prínosy pre súdržnosť politík a zelenú transformáciu. Slovensko sa na tomto projekte zúčastňuje.
Celkové financovanie v porovnaní s potrebami
Ak sa zohľadnia hlavné fondy EÚ a vnútroštátne financovanie, odhaduje sa celkové environmentálne financovanie investícií v EÚ v období 2014 – 2020 na 0,6 – 0,7 % HDP. Pohybovalo sa od 0,3 % (v Írsku) do 1,91 % (v Bulharsku), čo súvisí s úrovňou environmentálnych výziev v členských štátoch. Celkové environmentálne investičné potreby EÚ v období 2021 – 2027 sa odhadujú na 0,9 – 1,5 % predpokladaného spoločného HDP (2021 – 2027), čo naznačuje potrebu dodatočného financovania (medzera) na úrovni 0,6 – 0,8 % HDP v porovnaní so základným environmentálnym financovaním v predchádzajúcom období
.
Obrázok 44: Celkové základné environmentálne financovanie (2014 – 2020) a odhadované potreby (2020 – 2030) v EÚ27 (% HDP)
Environmentálne financovanie investícií na Slovensku dosiahlo v rokoch 2014 – 2020 odhadom 1,12 % HDP (priemer EÚ na úrovni 0,7 %), pričom pomer medzi financovaním z prostriedkov EÚ a vnútroštátnymi zdrojmi bol vyvážený. Odhaduje sa, že environmentálne investičné potreby v období 2021 – 2027 dosiahnu viac ako 1,46 % HDP (potreby na pokrytie podľa dostupného členenia v rámci krajiny), čo znamená medzeru vo financovaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov vo výške aspoň 0,33 % HDP. Bude pravdepodobne vyššia, ak sa zohľadnia aj potreby, ktoré sa v súčasnosti odhadujú len na úrovni EÚ (napr. ochrana vody, obehovosť a stratégia biodiverzity).
V preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019 malo Slovensko v prípade environmentálneho financovania jedno prioritné opatrenie, a to zlepšiť kapacitu na účinné využívanie fondov EÚ na environmentálne účely, okrem iného v záujme prípravy na ďalšie obdobie financovania 2021 – 2027. Keďže Slovensko v programovom období 2014 – 2020 čelilo ťažkostiam pri vykonávaní, toto odporúčanie zostáva v platnosti. Okrem toho existuje priestor na zlepšenie v nasledujúcich rokoch a navrhujú sa ďalšie prioritné opatrenia.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Vypracovať stratégiu environmentálneho financovania s cieľom naplno využiť príležitosti na odstránenie nedostatkov vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov zapojením všetkých príslušných úrovní správy.
·Zabezpečiť zvýšenú úroveň financovania v záujme životného prostredia, a to aj zo súkromných zdrojov (v súčasnosti menej ako tretina), s cieľom pokryť investičné potreby všetkých environmentálnych cieľov a odstrániť nedostatok investícií.
·Pokračovať v postupnom ukončovaní environmentálne škodlivých dotácií.
·Zlepšiť využívanie hospodárskych nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby znečisťovatelia platili.
6. Správa v oblasti životného prostredia
Informácie, účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti
Občania môžu účinnejšie chrániť životné prostredie, ak sa môžu spoľahnúť na tri „piliere“ Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor):
i) prístup k informáciám;
ii) účasť verejnosti na rozhodovacom procese;
iii) prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia.
Pre verejné orgány, verejnosť a podniky je mimoriadne dôležité, aby výmena informácií o životnom prostredí medzi nimi prebiehala účinným a efektívnym spôsobom
.
Účasť verejnosti orgánom umožňuje prijímať rozhodnutia, ktoré zohľadňujú obavy verejnosti. Prístup k spravodlivosti je súbor záruk, ktoré umožňujú občanom a MVO obracať sa v záujme ochrany životného prostredia na vnútroštátne súdy
. Tento prístup zahŕňa právo na podanie žaloby (tzv. aktívnu legitimáciu)
.
Informácie o životnom prostredí
Cieľom smernice INSPIRE je zriadiť európsku infraštruktúru pre priestorové údaje na výmenu priestorových informácií o životnom prostredí medzi verejnými orgánmi v celej Európe, na pomoc pri cezhraničnej tvorbe politík a na uľahčenie prístupu verejnosti k týmto informáciám. Geografické informácie sú potrebné v záujme dobrej správy na všetkých úrovniach a mali by byť ľahko a transparentne dostupné.
Vykonávanie smernice INSPIRE Slovenskom by mohlo byť lepšie. Jeho výkonnosť bola preskúmaná na základe prehľadu o krajine z roku 2021
. Pri identifikácii údajov a dokumentácii sa zaznamenal pomalý pokrok a úrovne vykonávania si vyžadujú zlepšenie, najmä pokiaľ ide o prístupnosť súborov priestorových údajov. Treba vyvinúť väčšie úsilie:
i) na zlepšenie prístupnosti údajov a
ii) na uprednostnenie súborov environmentálnych údajov pri vykonávaní, najmä tých, ktoré sú identifikované ako súbory priestorových údajov s vysokou hodnotou pre vykonávanie environmentálnych právnych predpisov
.
Tabuľka 4: Prehľad krajín týkajúci sa vykonávania smernice INSPIRE (2016 – 2020)
|
2016
|
2020
|
Vysvetlivky
|
Účinná koordinácia a spoločné využívanie údajov
|
■ Vykonávanie tohto ustanovenia je v pokročilom štádiu alebo je (takmer) dokončené. Nedoriešené otázky sú menej významné a dajú sa ľahko riešiť. Percentuálny podiel: > 89 %
■ Vykonávanie tohto ustanovenia sa začalo a dosiahol sa určitý alebo podstatný pokrok, ale stále je ďaleko od dokončenia. Percentuálny podiel: 31 – 89 %
■ Vykonávanie tohto ustanovenia výrazne zaostáva. Odstránenie nedostatkov vo vykonávaní si vyžaduje značné úsilie. Percentuálny podiel: < 31 %
|
Zabezpečenie účinnej koordinácie
|
■
|
■
|
|
Spoločné využívanie údajov bez prekážok
|
■
|
■
|
|
Ukazovatele výkonnosti INSPIRE
|
|
i) Súlad metaúdajov
|
■
|
■
|
|
ii) Súlad súborov priestorových údajov
|
■
|
■
|
|
iii) Prístupnosť súborov priestorových údajov prostredníctvom zobrazovacích a ukladacích služieb
|
■
|
■
|
|
iv) Súlad sieťových služieb
|
■
|
■
|
|
Účasť verejnosti
Ministerstvo životného prostredia poskytuje webové sídlo venované postupom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho hodnotenia (SEA)
. Nachádzajú sa na ňom komplexné informácie o uplatniteľných právnych predpisoch, podrobnosti o oboch postupoch krok za krokom, usmerňovacie dokumenty a kontaktné miesta, ako aj informačný systém poskytujúci úplnú dokumentáciu o súčasných a minulých postupoch EIA a SEA
. Informácie o tom, ako má verejnosť predkladať pripomienky, komu a v akom časovom rámci, sú dostupné v dokumente, ktorým sa oznamuje projekt EIA/SEA. Aby však jednotlivci dokázali dokumentáciu vyhľadať, museli by vo všeobecnosti už vopred mať podrobné informácie o postupe povoľovania, ktorý sa ich týka.
Nie sú k dispozícii žiadne súhrnné informácie o účasti na postupoch EIA a SEA, hoci takéto informácie sú k dispozícii v jednotlivých prípadoch.
Prístup k spravodlivosti
Základnou zásadou je, že v správnych a súdnych konaniach sa aktívna legitimácia poskytuje každému (fyzickým či právnickým osobám), koho sa daná vec (napr. navrhovaný projekt) priamo dotýka. V dôsledku prijatia Aarhuského dohovoru a uplatňovania práva EÚ však napokon prevládol výklad, že vo veciach, na ktoré sa vzťahuje Aarhuský dohovor, môžu porušenia hmotného práva (hmotnoprávnych ustanovení) a porušenia práva na priaznivé životné prostredie napadnúť aj MVO.
V slovenských právnych predpisoch nie je žiadne ustanovenie, ktoré by jednotlivcom alebo MVO výslovne umožňovalo prístup k spravodlivosti, pokiaľ ide o „návrhy, plány alebo programy“ týkajúce sa životného prostredia. Správny súdny poriadok však umožňuje „zainteresovanej verejnosti“ podať žalobu proti „opatreniu orgánu verejnej správy“ a proti „všeobecne záväznému nariadeniu“. Aby bolo možné „návrhy, plány alebo programy“ napadnúť na súde, musia byť buď opatrením orgánu verejnej správy, alebo musia byť prijaté v podobe „všeobecne záväzného nariadenia obce“. Pri napadnutí plánov alebo programov existujú určité problémy.
Je síce zavedený systém pravidelného dohľadu nad právne záväznými regulačnými aktmi, no verejnosti a MVO je sotva prístupný. Môžu urobiť iba to, že upozornia tie orgány alebo úradníkov, ktorí sú oprávnení začať postup mimoriadneho dohľadu.
Niektoré informácie o prístupe k spravodlivosti, ktoré spravuje vláda, sú k dispozícii, no zvyčajne len v úradnom jazyku krajiny a je potrebné ich vyhľadať.
Komisia identifikovala niekoľko problémov s nesúladom v slovenskej transpozícii zmenenej smernice o EIA. Nedostatky sa týkajú najmä prístupu k informáciám, včasnosti rozhodnutí, možných konfliktov záujmov a nedostatku účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Slovensko sa zaviazalo riešiť tieto nedostatky v rámci plánovanej novely slovenského zákona o EIA.
Zároveň však nemožno vylúčiť nové dôvody na obavy v dôsledku nového zákona o výstavbe prijatého napriek znepokojeniu zainteresovaných strán v apríli 2022, ktorého cieľom je zjednodušiť postupy udeľovania povolení.
V dôsledku zmeny vodného zákona v roku 2021 bola okrem toho účasť verejnosti obmedzená aj v prípade sektorového posudzovania, ako je napríklad posudzovanie výnimiek na úrovni projektu podľa rámcovej smernice o vode.
Akékoľvek zjednodušenie systému udeľovania povolení na Slovensku by nemalo znižovať úroveň ochrany životného prostredia, ale skôr využiť flexibilitu, ktorú ponúkajú environmentálne právne predpisy EÚ. Komisia dôkladne posúdi súlad prijatých právnych predpisov s právom EÚ a v prípade porušenia noriem EÚ prijme ďalšie opatrenia.
V roku 2019 bolo Slovensku adresované prioritné opatrenie v oblasti prístupu k spravodlivosti, konkrétne lepšie informovať verejnosť o jej právach na prístup k spravodlivosti. Dospelo sa k záveru, že sa dosiahol len obmedzený pokrok.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Zlepšiť prístupnosť priestorových údajov a pri vykonávaní smernice INSPIRE uprednostniť súbory environmentálnych údajov, najmä tie, ktoré sú identifikované ako súbory priestorových údajov s vysokou hodnotou pre vykonávanie environmentálnych právnych predpisov.
·Zhromažďovať a zverejňovať informácie o účasti verejnosti na postupoch EIA a SEA s cieľom monitorovať, či sa zapojenie verejnosti zvyšuje alebo znižuje.
·Lepšie informovať verejnosť o jej právach na prístup k spravodlivosti, najmä uvedením odkazov na súdne a správne portály a informačné prehľady Komisie na portáli elektronickej justície o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
.
·Zlepšiť prístup dotknutej verejnosti k súdom, pokiaľ ide o napadnutie správnych alebo regulačných rozhodnutí, najmä v oblastiach plánovania týkajúcich sa vody, prírody a kvality ovzdušia.
·Dokončiť transpozíciu revidovanej smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Zabezpečovanie súladu
Zabezpečenie súladu s predpismi v oblasti životného prostredia sa vzťahuje na všetky činnosti verejných orgánov, ktoré podnikli s cieľom zabezpečiť, aby priemyselné podniky, poľnohospodári a ďalší plnili svoje povinnosti chrániť vodu, ovzdušie a prírodu a povinnosti pri nakladaní s odpadmi
.
Patria sem aj opatrenia na podporu zabezpečované orgánmi, ako sú:
i) podpora dodržiavania súladu s predpismi
;
ii) inšpekcie a iné kontroly, ktoré orgány vykonávajú, t. j. monitorovanie súladu
;
iii) kroky, ktoré prijímajú s cieľom zastaviť porušovanie, uložiť sankcie a vyžadovať nápravu škôd, t. j. presadzovanie
.
Občianska veda a sťažnosti občanov umožňujú orgánom lepšie zamerať svoje úsilie. Environmentálnou zodpovednosťou
sa zabezpečuje, že znečisťovateľ zaplatí za nápravu spôsobených škôd.
Podpora a monitorovanie súladu
Na Slovensku sa dostupné informácie o smernici o ochrane prírody a smernici o dusičnanoch zameriavajú na zákonné požiadavky a na poskytnutie prehľadu o požiadavkách krížového plnenia v rámci SPP. Napríklad portál Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra
, tzv. Pôdny portál
, obsahuje všeobecné informácie a poľnohospodárom poskytuje niektoré informácie prostredníctvom mapových služieb
. Kódex správnej poľnohospodárskej praxe poskytuje usmernenia v oblasti riadiacich opatrení a v súčasnosti sa aktualizuje a reviduje. Zdá sa, že neexistuje materiál, ktorý by poľnohospodárom a iným pôdohospodárom poskytoval praktické usmernenia o tom, ako riadiť svoje podnikanie spôsobom, ktorým by prispievali k vykonávaniu smerníc. Táto skutočnosť už bola uvedená v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019.
Informácie o plánovaní inšpekcií podľa smernice o priemyselných emisiách nie sú verejne dostupné, a to ani v prípade následných opatrení v súvislosti so sankciami na základe inšpekcií. Opäť ide o podobnú situáciu, ako bola uvedená v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019. Informácie o vykonaných inšpekciách a ich výsledkoch sa však verejnosti sprístupňujú. Informačný portál ministerstva životného prostredia poskytuje odkaz na online Informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania
s informáciami o zákonných povinnostiach a odkaz na register výsledkov kontrol
s dokumentmi, ktoré pokrývajú obdobie niekoľkých rokov dozadu. Slovenská inšpekcia životného prostredia uverejňuje komplexné výročné správy o činnosti.
Vybavovanie podnetov a občianska veda
Ministerstvo životného prostredia v roku 2020 spustilo svoju Zelenú linku pre občanov okrem iného ako miesto prvého kontaktu na oznamovanie trestných činov proti životnému prostrediu. Ide o bezplatné číslo uvedené na hlavnej stránke ministerstva
. Za prvý rok prevádzky zaevidovala od ľudí 2 500 podaní v oblasti ohrozenia životného prostredia. Z toho bolo 460 podnetov, pričom najviac z nich (148) sa týkalo odpadového hospodárstva – najmä nelegálnych skládok. Podnety sa postupujú príslušnému orgánu – obciam, okresným úradom, štátnej ochrane prírody alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Dvadsaťpäť podaní bolo postúpených polícii na prešetrenie možných trestných činov proti životnému prostrediu. Tento systém telefónnej linky dopĺňa existujúcu možnosť podávať podnety ministerstvu životného prostredia e-mailom. Jednotlivým občanom okrem toho poskytuje možnosť predkladať informácie o environmentálnych škodách Informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd (IS PaNEŠ)
.
Hoci ministerstvo životného prostredia uverejnilo údaje o používaní novej Zelenej linky, tieto údaje neposkytujú informácie o opatreniach prijatých v nadväznosti na podnety ani o tom, či boli zistené porušenia predpisov a uložené sankcie. Navyše sa ani nekombinujú s údajmi týkajúcimi sa iných podnetov.
Presadzovanie
Na Slovensku sú trestné činy proti životnému prostrediu zahrnuté v samostatnej hlave Trestného zákona s názvom Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu. Na webovom sídle polície sa nachádza stránka s vysvetlením trestných činov proti životnému prostrediu. V národnej štatistike o kriminalite na Slovensku
však trestné činy proti životnému prostrediu nie sú spomenuté ani sa o nich neuvádzajú samostatné údaje. Najnovšia výročná správa o stave životného prostredia z roku 2020
poskytuje určité súhrnné údaje o najbežnejších trestných činoch proti životnému prostrediu, ale nie o ich stíhaní.
Ministerstvo vnútra zriadilo medzirezortný expertný koordinačný orgán pre boj so zločinnosťou, ktorého súčasťou je osobitná národná expertná pracovná skupina pre environmentálnu kriminalitu
. Ministerstvo životného prostredia predložilo v apríli 2022 strategický návrh na boj proti všetkým druhom nezákonných environmentálnych činností.
Smernica o environmentálnej zodpovednosti
Informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd (IS PaNEŠ)
bol v roku 2019 rozšírený doplnením databázy potenciálnych prípadov podľa smernice o environmentálnej zodpovednosti a registrom potvrdených prípadov. Webové sídlo poskytuje informácie o doručených hláseniach a o výsledku každého prípadu. Ak sa prípady (doteraz len dva)
alebo hrozby environmentálnych škôd (doteraz štyri)
potvrdia, poskytnú sa podrobné informácie vrátane informácií o prijatých opatreniach, finančných nákladoch a súdnych konaniach a právne predpisy týkajúce sa tohto aspektu ponúkajú prevádzkovateľom celý rad možností.
V preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2019 sa odporúčalo zlepšiť finančné ručenie za zodpovednosť a usmernenia o smernici o environmentálnej zodpovednosti a zverejniť informácie o environmentálnej škode. Od roku 2019 Slovensko dosiahlo v tomto smere značný pokrok.
Prioritné opatrenia na rok 2022
·Zlepšiť dostupnosť praktických informácií pre poľnohospodárov a iných pôdohospodárov o krokoch na zlepšenie vykonávania smernice o ochrane prírody a smernice o dusičnanoch.
·Zhromažďovať a sprístupňovať aktuálnu štatistiku o trestných činoch proti životnému prostrediu vrátane prijatých opatrení a uložených sankcií.
·Pokračovať v rozvoji strategického prístupu k boju proti trestným činom proti životnému prostrediu.
Účinnosť orgánov zodpovedných za správu životného prostredia
Subjekty podieľajúce sa na vykonávaní environmentálnych právnych predpisov na úrovni Únie, na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni musia mať znalosti, nástroje a schopnosti na zabezpečenie toho, aby právne predpisy a riadenie procesu ich presadzovania mali zamýšľané prínosy.
Administratívna kapacita a kvalita
Slovensko sa v indexe environmentálneho správania za rok 2020 umiestnilo na 26. mieste zo 180 krajín
. Tvorba environmentálnej politiky na Slovensku sa riadi najmä smernicami a nariadeniami EÚ a príslušné pravidlá EÚ sa vo všeobecnosti transponujú včas. Počet podnetov a porušení predpisov v oblasti životného prostredia možno v súčasnosti považovať za zodpovedajúci priemeru EÚ.
Koordinácia a integrácia
Ako sa uvádza v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov z roku 2017, transpozícia revidovanej smernice o EIA
bude príležitosťou na zjednodušenie regulačného rámca pre environmentálne posudzovanie. Napriek oneskoreniu úplnej transpozície vzhľadom na lehotu (máj 2017) Slovensko revidovanú smernicu transponovalo. Výsledok kontroly súladu, ktorú vykonali útvary Komisie, je uvedený v predchádzajúcom texte.
Komisia podporuje zjednodušenie environmentálneho posudzovania s cieľom obmedziť duplicitu a zabrániť prekrývaniu v environmentálnom posudzovaní uplatniteľnom na projekty. Zjednodušenie okrem toho pomôže znížiť zbytočnú administratívnu záťaž a zrýchli rozhodovanie za predpokladu, že pritom nedôjde k ohrozeniu kvality postupu environmentálneho posudzovania
. Slovensko zaviedlo zjednodušenie environmentálneho posudzovania podľa smernice o EIA a smernice o biotopoch už pred revíziou smernice o EIA. Ďalšie zjednodušenie sa očakáva v súvislosti s reformou vnútroštátneho zákona o výstavbe, ktorú Slovensko prijalo v apríli 2022 (pozri oddiel o prístupe k spravodlivosti).
Reformy prostredníctvom Nástroja technickej podpory Komisie
Komisia podporuje vykonávanie environmentálnych právnych predpisov a zelenú transformáciu nielen prostredníctvom programov financovania z prostriedkov EÚ, ale aj poskytovaním technickej pomoci, napr. pomocou Nástroja technickej podpory.
Nástrojom technickej podpory sa počas vykazovaného obdobia podporilo viacero projektov týkajúcich sa životného prostredia na Slovensku. V roku 2019 sa v rámci Nástroja technickej podpory podporil projekt týkajúci sa príčin znečistenia ovzdušia a jeho vplyvov na zdravie. V roku 2020 boli vybrané dva projekty: Cestovná mapa prechodu na obehové hospodárstvo a Environmentálne vplyvy uhoľného regiónu horná Nitra a rekultivácia pôdy v tomto regióne. V rámci Nástroja technickej podpory 2022 sa podporujú tri nové projekty súvisiace s reformou poplatkov za vodu s cieľom zohľadniť zásady „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“, s vlnou obnovy a s nástrojmi tvorby klimatických a makroekonomických modelov, ktoré podporujú proces strategickej tvorby politiky.
Partnerské projekty TAIEX EIR Peer to Peer
Komisia v roku 2017 spustila partnerský nástroj technickej pomoci a výmeny informácií TAIEX EIR Peer to Peer s cieľom uľahčiť partnerské učenie medzi orgánmi pôsobiacimi v oblasti životného prostredia.
Počas vykazovaného obdobia sa Slovensko zúčastnilo na štyroch viacnárodných workshopoch: o začlenení ekologických kritérií do verejného obstarávania (2020), o udržateľnom financovaní (2020), o technológii a opatreniach na zníženie amoniaku (2021) a o nulovom znečisťovaní (2022).