|
Zhrnutie
|
|
Posúdenie vplyvu návrhu smernice o udržateľnom riadení spoločností
|
|
A. Potreba konať
|
|
V čom spočíva problém a prečo ide o problém na úrovni EÚ?
|
|
Hlavným problémom, ktorý sa rieši, je potreba posilniť udržateľnosť v systémoch správy a riadenia spoločností, a to v dvoch rozmeroch: 1) záujmy zainteresovaných strán a riziká týkajúce sa zainteresovaných strán (v oblasti udržateľnosť) pre spoločnosť sa dostatočne nezohľadňujú v rámci rozhodnutí a systémov riadenia rizík spoločností; 2) spoločnosti nedostatočne zmierňujú ich nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie, nemajú primeranú správu, systémy riadenia a opatrenia na zmierňovanie ich škodlivých vplyvov. Príčinami problému sú zlyhania trhu, ako sú krátkodobé zameranie spoločností a riaditeľov, a regulačné zlyhania v dôsledku nejasných a odlišných vnútroštátnych pravidiel (vrátane nových) a neúčinné dobrovoľné rámce. Problém má rozmer EÚ, keďže spoločnosti a investori vykonávajú svoju činnosť cezhranične, dodávateľské reťazce majú nadnárodný charakter a identifikované zlyhania trhu sú systematické. Očakáva sa, že problém sa bude s pribúdajúcim časom zväčšovať: očakáva sa zlepšenie identifikácie rizík a zvýšenie povedomia, nemožno však predpokladať, že zmena bude dostatočne rýchla, rovnomerná, systematická a rozsiahla.
|
|
Čo by sa malo dosiahnuť?
|
|
Všeobecným cieľom je lepšie využiť potenciál jednotného trhu prispievať k prechodu na udržateľné hospodárstvo, ako aj podporovať udržateľnú tvorbu hodnoty a zvyšovať dlhodobú výkonnosť a odolnosť spoločností z EÚ. Konkrétne ciele: objasnenie, čo sa od riaditeľov očakáva pri plnení ich povinnosti konať v záujme spoločnosti; podpora začleňovania rizík udržateľnosti a vplyvov na ňu do riadenia rizika spoločnosti; zvyšovanie zodpovednosti za identifikáciu nepriaznivého vplyvu, predchádzanie týmto vplyvom a ich zmierňovanie, a to vrátane v rámci hodnotových reťazcov; zlepšenie prístupu k nápravným opatreniam; zlepšenie postupov správy a riadenia spoločností s cieľom lepšie začleniť udržateľnosť do procesu rozhodovania riaditeľov a spoločnosti.
|
|
Aká je pridaná hodnota opatrenia na úrovni EÚ (subsidiarita)?
|
|
Individuálnym opatrením niektorých členských štátov by sa nemohli uspokojivo dosiahnuť ciele, a to z dôvodu celoúnijného/globálneho rozmeru problému. Pravidlá EÚ majú lepšiu šancu na zmiernenie krátkodobých tlakov na spoločnosti. Nové pravidlá EÚ by stavali na existujúcom rámci správy a riadenia spoločností EÚ. Zásah EÚ môže zabezpečiť silný hlas EÚ v globálnom kontexte.
|
|
B. Riešenia
|
|
Aké sú rôzne možnosti na dosiahnutie týchto cieľov? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Ak nie, prečo?
|
|
Možnosti sa zvažovali najmä, pokiaľ ide o povinnosť náležitej starostlivosti spoločností a povinností riaditeľov. Neregulačné možnosti sa vyradili, keďže sa ukázali ako neúčinné a neefektívne. Pokiaľ ide o náležitú starostlivosť, určité regulačné možnosti (napr. povinnosť alebo zodpovednosť obmedzená na prvý stupeň hodnotového reťazca) boli rovnako vyradené z dôvodu neúčinnosti. Zachované možnosti sa z hľadiska celkového prístupu (sektorálny – horizontálny) a osobnej pôsobnosti líšia. Navrhuje sa uprednostňovaný balík možností, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Pokiaľ ide o náležitú starostlivosť spoločností, zaviedla by sa horizontálna povinnosť náležitej starostlivosti pre veľké spoločnosti s ručením obmedzeným (LLC) (vymedzených dvoma možnými alternatívnymi súbormi kritérií v oblasti počtu zamestnancov a výšky obratu) v kombinácii so zjednodušeným režimom zameriavajúcim sa na najdôležitejšie otázky stredne veľkých spoločností s ručením obmedzeným a so strednou kapitalizáciou v sektoroch, v ktorých existuje vyššia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie (sektory s veľkým dosahom). Pravidlami EÚ o harmonizovanej občianskoprávnej zodpovednosti a administratívnom presadzovaní by sa táto možnosť podporila. Súčasťou tejto možnosti by boli spoločnosti z tretích krajín dosahujúce značný obrat v EÚ. Pokiaľ ide o povinnosti riaditeľov, uprednostňovanou možnosťou by sa harmonizovaným spôsobom objasnila všeobecná povinnosť riaditeľov konať v najlepšom záujme spoločnosti v prípade všetkých spoločností s ručením obmedzeným (regulovaná vo vnútroštátnom práve obchodných spoločností). Podporilo by sa to niektorými špecifickými povinnosťami riaditeľov (napr. týkajúcich sa riadenia rizika alebo zapojením zainteresovaných strán) v prípade veľkých spoločností, pričom by sa postupne zaviedli v prípade stredne veľkých spoločností s ručením obmedzeným s veľkým dosahom a uvedených MSP. Povinnosti riaditeľov, ktorými sa vykonáva povinnosť náležitej starostlivosti spoločností, sa vzťahujú na rovnaké spoločnosti ako táto povinnosť. Na spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami by sa uplatňovali dodatočné špecifické povinnosti riaditeľov súvisiace so stanovovaním stratégie s cieľmi založenými na vede. Dopĺňala by to všeobecná doložka, podľa ktorej by odmena mala uľahčovať súlad s novými pravidlami alebo aspoň tomuto súladu nebrániť.
|
|
Aké sú názory jednotlivých zainteresovaných strán? Kto podporuje ktorú možnosť?
|
|
Z konzultačných činností, konkrétne z verejnej konzultácie, ktorá priniesla takmer pol milióna príspevkov, vyplýva všeobecná podpora cieľa opatrenia na úrovni EÚ a väčšiny navrhovaných opatrení. Pokiaľ ide o povinnosti riaditeľov, väčšina respondentov zo všetkých skupín zainteresovaných strán uznala potrebu, aby podniky a riaditelia zohľadňovali záujmy zainteresovaných strán v rámci rozhodnutí spoločností, najmä pokiaľ ide o začleňovanie udržateľnosti do podnikovej stratégie, pričom najväčšiu podporu vyjadrili mimovládne organizácie, po ktorých nasledovali spoločnosti a podnikové združenia. Spoločnosti a podniky vyjadrili obavy týkajúce sa stanovenia merateľných cieľov a vyváženia záujmov všetkých zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o náležitú starostlivosť spoločností, všetky skupiny zainteresovaných strán s prevažnou väčšinou potvrdili potrebu horizontálneho právneho rámca EÚ, ktorým sa stanovuje harmonizácia, rovnaké podmienky a právna istota. Existuje všeobecná podpora ambiciózneho prístupu vo vzťahu k obsahu povinnosti náležitej starostlivosti v súlade s uprednostňovanou možnosťou. Pokiaľ ide o znižovanie záťaže na MSP, za účinné sa považujú opatrenia, ako sú súbor nástrojov, národné asistenčné pracoviská, podpora budovania kapacít vrátane financovania a nezáväzné usmernenia. Zdá sa, že odmena sa uznáva ako doplnková s pomerne malým počtom príspevkov.
|
|
C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti
|
|
Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
|
Balíkom uprednostňovaných možností by sa spoločnostiam umožnilo zlepšiť finančnú výkonnosť, ktorá je založená na rôznych faktoroch, ako je lepšie riadenie rizika, zlepšená účinnosť prevádzky a úspory nákladov, vyššia odolnosť a viac inovácií. Nie všetky prínosy vzniknú bezprostredne, niektoré sa môžu prejaviť v strednodobom až dlhodobom horizonte, pričom nemusia všetkým spoločnostiam v rozsahu pôsobnosti vzniknúť rovnako. Pozitívne vplyvy na ľudské práva vrátane pracovných práv a na životné prostredie sa očakávajú aj v tretích krajinách, v ktorých sa nachádzajú dodávateľské reťazce. Uprednostňovaný balík by bol účinný pri dosahovaní týchto prínosov.
|
|
Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
|
Náklady na dodržiavanie predpisov spoločností tvoria náklady na vytvorenie a prevádzku procesov a postupov náležitej starostlivosti, ako aj náklady na prechod, t. j. výdavky a investície potrebné na zmenu vlastných prevádzok a hodnotových reťazcov spoločnosti s cieľom zmierňovať nepriaznivé vplyvy. Dodatočné náklady na podávanie správ verejnosti vzniknú len stredne veľkým nekótovaným spoločnostiam s veľkým dosahom, keďže sa na nich nevzťahuje návrh Komisie na smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov. Odhadované priame náklady na dodržiavanie predpisov pri zohľadnení počtu dotknutých spoločností predstavujú jednorazové náklady vo výške 500 až 680 miliónov EUR a opakujúce sa (ročné) náklady vo výške 1,72 až 2,37 miliardy EUR (v závislosti od kritérií v oblasti počtu zamestnancov/výšky obratu zvolených na vymedzenie veľkých spoločností, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahujú pravidlá náležitej starostlivosti). Niektoré spoločnosti (dcérske spoločnosti, partneri v hodnotovom reťazci), ktoré nepatria do pôsobnosti tejto iniciatívy, by znášali nepriame („trickle-down“) náklady. Povinnosti riaditeľov by znamenali jednorazové náklady vo výške 445 miliónov EUR, pričom vplyv nákladov na odmenu je veľmi obmedzený.
|
|
Aké sú vplyvy na MSP a konkurencieschopnosť?
|
|
V rámci uprednostňovaného balíka sú mikropodniky a malé podniky vylúčené z opatrení náležitej starostlivosti; na stredne veľké spoločnosti a spoločnosti so strednou kapitalizáciou sa cielenejšie a postupne zavádzané opatrenia vzťahujú len vtedy, ak pôsobia v hospodárskych odvetviach s mimoriadne vysokým dosahom. Ako sa uvádza, očakáva sa nepriamy účinok na všetky spoločnosti, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov; uprednostňovaný balík preto obsahuje opatrenia na zabránenie tomu, aby sa bremeno vyplývajúce z dodržiavania súladu ukladalo na partnerov v hodnotovom reťazci MSP, pričom dodatočnými podpornými opatreniami sa zároveň prispieva k minimalizácii nákladov MSP. Celkovo by mala uprednostňovaná možnosť viesť k zlepšeniam v oblastiach odolnosti spoločnosti, dlhodobej výkonnosti (pozri „Výhody“), najmä v strednodobom a krátkodobom horizonte, pričom prinesie podobné výhody na úrovni hospodárstva. Keďže vplyv nákladov je pomerne nízky v porovnaní s výnosom spoločností, neočakávajú sa žiadne negatívne narušenia, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť spoločností z EÚ na svetových trhoch, pričom sa očakávajú pozitívne vplyvy na ich strednodobú a dlhodobú konkurencieschopnosť.
|
|
Očakávajú sa významné vplyvy na štátne rozpočty a verejnú správu?
|
|
Celkové náklady na dohľad pre verejné správy vo všetkých členských štátov v rámci uprednostňovanej možnosti predstavujú jednorazové náklady vo výške 0,13 milióna EUR a ročné opakujúce sa náklady vo výške 7,86 až 11,2 milióna EUR (v závislosti od kritérií v oblasti počtu zamestnancov/výšky obratu zvolených na vymedzenie veľkých spoločností, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahujú pravidlá náležitej starostlivosti). Tieto výpočty sa vzťahujú na rizikovo-orientované preskúmanie dozornými orgánmi, pokiaľ ide o dodržiavanie náležitej starostlivosti. V prípade povinností riaditeľov a odmeňovania sa neočakávajú žiadne dodatočné náklady na dohľad. Členským štátom môžu takisto zo súdnych sporov vzniknúť určité nízke dodatočné náklady na presadzovanie.
|
|
Očakávajú sa iné významné vplyvy?
|
|
Vzhľadom na celosvetový dosah hodnotových reťazcov budú ovplyvnené spoločnosti a hospodárstva tretích krajín. Pozitívne vplyvy sa očakávajú v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ako aj na miestne komunity, a to prostredníctvom zvýšeného povedomia zainteresovaných strán, zlepšených postupov súvisiacich s udržateľnosťou, zvýšeného využívania medzinárodných noriem v rozvojových krajinách, lepšieho prístupu obetí k nápravným opatreniam a udržateľných investícií. Medzi potenciálne negatívne vplyvy patria: náklady na dodržiavanie predpisov spoločností tretích krajín a následný presun výrobcov z tretích krajín na nekontrolované trhy výrobkov, riziko prechodu spoločností na menej rizikových dodávateľov. Uvádzajú sa zmierňujúce opatrenia.
|
|
Proporcionalita
|
|
Navrhované opatrenia nepresahujú rámec toho, čo nevyhnutné na riešenie príčin a na dosahovanie cieľov iniciatívy. Záťaž na spoločnosti vyplývajúca z nákladov na dodržiavanie predpisov bola prispôsobená veľkosti a dostupným zdrojom spoločnosti a rizikovému profilu (pozri aj vplyvy na MSP).
|
|
D. Nadväzné opatrenia
|
|
Kedy sa táto politika preskúma?
|
|
Päť rokov po transpozícii so zreteľom na čas potrebný na uplatnenie a zber údajov.
|