EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 8. 2022

COM(2022) 414 final

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY

o poverení začať rokovania v mene Európskej únie týkajúce sa dohovoru Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Umelá inteligencia ponúka významné príležitosti pre spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo. Zároveň môže určitá umelá inteligencia v závislosti od okolností týkajúcich sa jej konkrétneho uplatnenia a použitia spôsobiť materiálnu alebo nemateriálnu ujmu a môže vytvárať riziká pre verejné záujmy a základné práva a slobody jednotlivcov. Súdržný právny rámec pre umelú inteligenciu, ktorým sa ochránia takéto verejné záujmy a základné práva a zároveň sa ním podporí dôvera a inovácie, má preto zásadný význam na riešenie týchto výziev a využitie potenciálu umelej inteligencie.

Európska komisia v apríli 2021 navrhla komplexné nariadenie o umelej inteligencii, ktorým by sa harmonizovali pravidlá pre systémy umelej inteligencie vo všetkých 27 členských štátoch EÚ 1 . Európsky parlament a Rada v súčasnosti o návrhu rokujú v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Rôzne medzinárodné organizácie vrátane Rady Európy takisto zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti, pričom uznali cezhraničnú povahu umelej inteligencie a potrebu medzinárodnej spolupráce pri riešení spoločných výziev.

Výbor ministrov Rady Európy sa 11. septembra 2019 rozhodol zriadiť ad hoc výbor pre umelú inteligenciu 2 . Jeho úlohou bolo preskúmať uskutočniteľnosť a potenciálne prvky právneho rámca v oblasti vývoja, navrhovania a používania umelej inteligencie s ohľadom na normy Rady Európy v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj relevantné existujúce medzinárodné právne nástroje 3 . Práca ad hoc výboru pre umelú inteligenciu bola založená na štúdii uskutočniteľnosti 4 a konzultácii s viacerými zainteresovanými stranami, ktorá sa uskutočnila na jar 2021 5 . Ad hoc výbor pre umelú inteligenciu 3. decembra 2021 dokončil svoju úlohu a vypracoval výsledný dokument, v ktorom sa určili možné prvky takéhoto právneho rámca 6 . Podľa uvedeného dokumentu je na vývoj, navrhovanie a používanie systémov umelej inteligencie potrebný právny nástroj obsahujúci základné zásady ochrany ľudskej dôstojnosti a dodržiavania ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Nástrojom by sa mala vytvoriť metodika klasifikácie rizík systémov umelej inteligencie s kategóriami „nízke riziko“, „vysoké riziko“ a „neprijateľné riziko“. Uplatnenia umelej inteligencie predstavujúce „neprijateľné“ riziká by sa mali zakázať 7 . V snahe zabrániť neodôvodnenej zaujatosti by sa malo zahrnúť ustanovenie o dodržiavaní rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Právne záruky by mali zaručovať prinajmenšom právo na účinný prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom, právo byť informovaný o používaní systému umelej inteligencie v rozhodovacom procese, právo vybrať si komunikáciu s človekom a právo osôb vedieť, že komunikujú so systémom umelej inteligencie. Špecifické otázky, ako je manipulácia s obsahom (tzv. deepfakes), by sa však mali riešiť v iných odvetvových nástrojoch. Mala by sa zvážiť požiadavka na vytvorenie mechanizmov na zabezpečenie súladu a vnútroštátnych dozorných orgánov. Daný právny nástroj by sa mohol doplniť o nezáväzný model posudzovania vplyvu.

Na obdobie 2022 – 2024 bol zriadený nástupca ad hoc výboru pre umelú inteligenciu – Výbor pre umelú inteligenciu. Výbor pre umelú inteligenciu je podľa svojho mandátu 8 poverený zorganizovaním medzinárodných rokovaní s cieľom vypracovať právny rámec v oblasti vývoja, navrhovania a používania umelej inteligencie. Ten by mal byť založený na normách Rady Európy pre ľudské práva, demokraciu a právny štát a mali by sa ním podporovať inovácie. Jeho návrh sa má vypracovať do 15. novembra 2023 a dokončiť do konca pôsobenia Výboru pre umelú inteligenciu v roku 2024. Výbor pre umelú inteligenciu by mal pri plnení svojho mandátu koordinovať svoju prácu s inými medzivládnymi výbormi a subjektmi Rady Európy, zakladať svoju prácu na presvedčivých dôkazoch a inkluzívnom konzultačnom procese, a to aj s medzinárodnými a nadnárodnými partnermi, a zohľadniť výsledný dokument ad hoc výboru pre umelú inteligenciu.

V dňoch 4. – 6. apríla 2022 sa konalo inauguračné zasadnutie Výboru pre umelú inteligenciu, na ktorom bol zvolený predseda, podpredseda a predsedníctvo. Výbor ministrov Rady Európy 30. júna 2022 poveril Výbor pre umelú inteligenciu, aby „urýchlene vypracoval právne záväzný nástroj prierezovej povahy (ďalej len ,dohovor‘/,rámcový dohovor‘) o umelej inteligencii, ktorý je založený na normách Rady Európy pre ľudské práva, demokraciu a právny štát, v súlade s jeho mandátom, zameraný na všeobecné spoločné zásady, ktorým sa podporujú inovácie a ktorý je otvorený účasti nečlenských štátov, pričom sa ním majú zohľadniť iné relevantné existujúce medzinárodné právne rámce alebo rámce, ktoré sa práve vypracúvajú“ 9 .

Predseda Výboru pre umelú inteligenciu následne rozoslal „prvotný návrh“ budúceho (rámcového) dohovoru, v ktorom sa stanovujú základné zásady a pravidlá zamerané na zabezpečenie toho, aby navrhovanie, vývoj a používanie systémov umelej inteligencie boli v súlade s dodržiavaním ľudských práv, fungovaním demokracie a dodržiavaním zásad právneho štátu. Budúci (rámcový) dohovor sa bude musieť vykonávať v príslušných jurisdikciách zmluvných strán. Rozsah pôsobnosti sa vzťahuje tak na verejných, ako aj súkromných poskytovateľov a používateľov systémov umelej inteligencie, ale nezahŕňa systémy umelej inteligencie súvisiace s národnou obranou. V prvotnom návrhu sa navrhuje zahrnúť tieto ustanovenia:

·účel a rozsah pôsobnosti (rámcového) dohovoru,

·vymedzenie systému umelej inteligencie, životného cyklu, poskytovateľa, používateľa a „subjektu umelej inteligencie“,

·určité základné zásady vrátane procesných záruk a práv v prípade subjektov umelej inteligencie, ktoré by sa uplatňovali na všetky systémy umelej inteligencie bez ohľadu na ich úroveň rizika,

·dodatočné opatrenia pre verejný sektor, ako aj pre systémy umelej inteligencie, ktoré predstavujú „neprijateľnú“ a „významnú“ úroveň rizika identifikovanú na základe metodiky posudzovania rizika a vplyvu (ktorá sa stanoví neskôr v prílohe k dohovoru),

·následné opatrenia a mechanizmus spolupráce medzi zmluvnými stranami,

·záverečné ustanovenia zahŕňajúce možnosť členských štátov EÚ uplatňovať právo EÚ vo svojich vzájomných vzťahoch vo veciach, na ktoré sa vzťahuje dohovor, a možnosť Únie pristúpiť k dohovoru.

O prvotnom návrhu sa bude diskutovať na plenárnych zasadnutiach Výboru pre umelú inteligenciu v Štrasburgu naplánovaných na 21. – 23. septembra a 23. – 25. novembra 2022. Na rok 2023 sú takisto naplánované štyri stretnutia a jedno stretnutie na rok 2024.

•Dôvody a ciele návrhu

Toto odporúčanie na rozhodnutie sa podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) predkladá Rade. Rozhodnutím by sa poverilo začatie rokovaní v mene Únie týkajúcich sa budúceho dohovoru Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte s cieľom prijať smernice na rokovania a vymenovať Komisiu za vyjednávača Únie.

V článku 3 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc „uzavrieť medzinárodnú dohodu, … ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti“. Medzinárodnou dohodou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti v prípade, že oblasť, na ktorú sa vzťahuje dohoda, sa prekrýva s právom Únie alebo je ním do veľkej miery upravená 10 .

V tejto súvislosti sa v práve EÚ stanovuje komplexný súbor spoločných pravidiel jednotného trhu pre výrobky 11 a služby 12 , pri ktorých sa môžu používať systémy umelej inteligencie. Okrem toho vývoj a používanie určitých systémov umelej inteligencie môže mať vplyv na uplatňovanie základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie 13 a sekundárnych právnych predpisoch EÚ vrátane napríklad práva na fyzickú a duševnú nedotknuteľnosť 14 , ochranu osobných údajov 15 , súkromie 16 , nediskrimináciu 17 , slobodu prejavu a práva na informácie 18 , prezumpciu neviny 19 , spravodlivý proces a účinný prostriedok nápravy 20 . Takýto vývoj a používanie môže mať vplyv aj na hodnoty, na ktorých je Únia založená, vrátane ľudskej dôstojnosti, demokracie a právneho štátu 21 .

Navyše pri posudzovaní toho, či je nejaká oblasť do veľkej miery upravená právom EÚ, je nutné zohľadniť nielen právo EÚ týkajúce sa danej oblasti v jeho súčasnej podobe, ale aj jeho budúci vývoj, pokiaľ sa dá predvídať v čase uvedenej analýzy 22 . Oblasť, na ktorú sa vzťahuje budúci dohovor Rady Európy o umelej inteligencii, s takýmto predvídateľným budúcim vývojom priamo súvisí, a to s ohľadom na návrh Komisie na nariadenie o umelej inteligencii (ďalej len „akt o umelej inteligencii“) 23 , ktorý bol predložený v apríli 2021 a o ktorom v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada.

Rokovania o budúcom (rámcovom) dohovore Rady Európy o umelej inteligencii sa skutočne týkajú záležitostí, ktoré patria do právomoci Únie, a prvotný návrh dohovoru sa veľmi výrazne prekrýva s navrhovaným aktom o umelej inteligencii z hľadiska ich rozsahu pôsobnosti, povahy i obsahu. Vzhľadom na túto skutočnosť je dôležité, aby sa rokovania viedli v mene Únie s cieľom zabezpečiť, aby sa neoslabil súlad a jednotnosť pravidiel EÚ v oblasti umelej inteligencie a riadne fungovanie systému, ktorý sa nimi vytvára, a aby budúci dohovor Rady Európy bol plne v súlade s existujúcim a budúcim právom EÚ v tejto oblasti.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Komisia 21. apríla 2021 navrhla nariadenie, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania systémov umelej inteligencie na trh, ich uvádzania do prevádzky a používania v Únii. Návrh má dva ciele, a to vytvoriť jednotný trh na podporu vývoja a využívania umelej inteligencie a zároveň riešiť riziká pre bezpečnosť, zdravie a základné práva. Má horizontálny charakter a vzťahuje sa na poskytovateľov a používateľov systémov umelej inteligencie bez ohľadu na to, či ide o verejné alebo súkromné subjekty. Systémy umelej inteligencie vyvinuté alebo používané výlučne na vojenské účely sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti.

V návrhu sa stanovujú primerané požiadavky a povinnosti obmedzené na minimum, ktoré sú potrebné v záujme riešenia rizík pre zdravie, bezpečnosť a základné práva bez toho, aby sa tým bránilo technologickému vývoju umelej inteligencie alebo neúmerne zvyšovalo finančné a administratívne zaťaženie prevádzkovateľov. Na tento účel sa uplatňuje prístup založený na riziku, podľa ktorého sa systémy umelej inteligencie klasifikujú do rôznych kategórií, konkrétne „neprijateľné“, „vysoké“, „súvisiace s transparentnosťou“ a „nízke“ alebo „minimálne“ riziko.

·Navrhuje sa zákaz systémov umelej inteligencie, ktoré sa považujú za nezlučiteľné s hodnotami EÚ a za jasnú hrozbu pre bezpečnosť, živobytie alebo práva ľudí, pričom predstavujú „neprijateľné riziko“ (napr. sociálne hodnotenie verejnými orgánmi, škodlivé manipulatívne praktiky umelej inteligencie, diaľková biometrická identifikácia v reálnom čase na verejne prístupných miestach na účely presadzovania práva, s určitými obmedzenými výnimkami).

·„Vysokorizikové“ systémy umelej inteligencie, ktoré predstavujú významné riziká pre zdravie, bezpečnosť alebo základné práva, musia pred svojím uvedením na trh alebo používaním v Únii prejsť kontrolami zhody a spĺňať určité záväzné požiadavky (napr. v súvislosti s riadením rizík, kvalitou údajov, dokumentáciou, transparentnosťou, ľudským dohľadom, presnosťou, kybernetickou bezpečnosťou). Poskytovateľom a používateľom sa takisto ukladajú primerané a účinné povinnosti v oblasti monitorovania a dohľadu, pričom sa jasne vymedzujú ich úlohy a povinnosti v celom hodnotovom reťazci bez toho, aby tým boli dotknuté iné povinnosti vyplývajúce z odvetvových právnych predpisov.

·V prípade systémov umelej inteligencie, ktoré predstavujú „riziko súvisiace s transparentnosťou“, by ľudia mali byť informovaní, keď komunikujú s takýmito systémami alebo sú takýmto systémom vystavení (napr. chatboty, systémy na rozpoznávanie emócií a systémy biometrickej kategorizácie, deepfakes).

·Všetky ostatné systémy, ktoré predstavujú „minimálne“ alebo „nízke riziko“ pre zdravie, bezpečnosť a základné práva, sú povolené bez ďalších obmedzení, ale poskytovatelia sa môžu rozhodnúť dodržiavať dobrovoľné kódexy správania.

O návrhu práve rokuje Rada a Európsky parlament v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Rokovaniami o budúcom dohovore Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte by sa malo zabezpečiť, aby dohodnuté ustanovenia boli zlučiteľné s právom EÚ a povinnosťami členských štátov, ktoré z neho vyplývajú, pričom by sa mal zohľadniť jeho budúci vývoj a navrhovaný akt o umelej inteligencii. Takisto bude potrebné zabezpečiť, aby dohovor Rady Európy obsahoval oddeľovaciu doložku umožňujúcu členským štátom EÚ, ktoré sa stanú zmluvnými stranami dohovoru, regulovať vzťahy medzi sebou na základe práva EÚ. Navrhovaný akt o umelej inteligencii v podobe, v akej sa vyvíja v rámci legislatívneho postupu a rokovaní spoluzákonodarcov, a napokon v jeho konečnej (prijatej) podobe by sa mal medzi členskými štátmi EÚ zachovať. Možnosť pristúpiť k dohovoru ako zmluvná strana by mala mať aj Európska únia.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Odporúčanie je relevantné pre ostatné prebiehajúce alebo plánované iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je riešiť problémy, ktoré predstavuje vývoj a používanie systémov umelej inteligencie a ktoré sú uvedené v bielej knihe o umelej inteligencii 24 . Medzi tieto ostatné iniciatívy patrí revízia odvetvových právnych predpisov o výrobkoch (napr. smernice o strojových zariadeniach 25 , smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 26 ) a pripravované iniciatívy na riešenie otázok zodpovednosti v súvislosti s novými technológiami vrátane systémov umelej inteligencie.

Odporúčanie je takisto v súlade so všeobecnou digitálnou stratégiou Komisie zameranou na podporu technológií v službách človeka, čo je jeden z troch kľúčových cieľov politickej vízie stanovenej v oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ 27 . Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia vyvíjala spôsobom, ktorým sa dodržiavajú ľudské práva a získava dôvera ľudí, vďaka čomu sa Európa pripraví na digitálny vek a z nasledujúcich desiatich rokov sa stane digitálne desaťročie 28 .

Navrhovaným odporúčaním sa takisto výrazne posilňuje úloha Únie pri formovaní celosvetových noriem a štandardov a pri podpore dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá je v súlade s hodnotami a so záujmami Únie. Únii poskytuje pevný základ na posilnenie digitálnej diplomacie EÚ 29 a na rokovania s ostatnými európskymi krajinami a krajinami mimo Európy o prvej právne záväznej medzinárodnej dohode o umelej inteligencii na základe spoločných hodnôt a zásad.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článku 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní a vymenuje vyjednávača Únie. Podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ Rada môže adresovať vyjednávačovi smernice.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

V navrhovanom akte o umelej inteligencii sa stanovujú harmonizované pravidlá pre systémy umelej inteligencie v Únii, čím sa členským štátom zabraňuje, aby zavádzali ďalšie obmedzenia, pokiaľ to akt výslovne nepovoľuje. Podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ má Únia výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody, ak môžu byť nimi dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. Z toho preto vyplýva, že vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa navrhovania, vývoja a používania systémov umelej inteligencie, ktoré do veľkej miery upravuje právo EÚ alebo ktoré majú byť upravené v nadväznosti na predvídateľný budúci vývoj práva EÚ, a najmä navrhovaného aktu o umelej inteligencii, by Únia mala mať právomoc rokovať o budúcom dohovore Rady Európy o umelej inteligencii.

•Proporcionalita

Táto iniciatíva neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušných politických cieľov.

•Výber nástroja

Vybraným nástrojom je odporúčanie na rozhodnutie Rady, ako sa stanovuje v článku 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia zohľadnila názory, ktoré vyjadrili experti z členských štátov počas diskusií v príslušnej pracovnej skupine Rady na prípravu rokovaní.

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

Cieľom navrhovaného aktu o umelej inteligencii, ako aj zvažovaného dohovoru Rady Európy je minimalizovať riziká a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných práv, ktoré by mohli byť za určitých okolností negatívne ovplyvnené vývojom a používaním umelej inteligencie, pričom sa zároveň uznáva potenciál umelej inteligencie pri ochrane a uľahčovaní uplatňovania týchto práv v digitálnom prostredí a zlepšovaní spoločenského a environmentálneho blahobytu a technologického pokroku.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY

o poverení začať rokovania v mene Európskej únie týkajúce sa dohovoru Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218 ods. 3 a 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

keďže:

(1)Výbor ministrov Rady Európy v roku 2021 zriadil na obdobie 2022 – 2024 Výbor pre umelú inteligenciu, ktorého úlohou je zorganizovať medzinárodné rokovania s cieľom vypracovať právny rámec v oblasti vývoja, navrhovania a používania umelej inteligencie založený na normách Rady Európy pre ľudské práva, demokraciu a právny štát a podporujúci inovácie 30 .

(2)Výbor ministrov Rady Európy 30. júna 2022 poveril Výbor pre umelú inteligenciu, aby urýchlene vypracoval právne záväzný nástroj prierezovej povahy (ďalej len „dohovor“/„rámcový dohovor“) o umelej inteligencii, ktorý je založený na normách Rady Európy pre ľudské práva, demokraciu a právny štát, v súlade s jeho mandátom, zameraný na všeobecné spoločné zásady, ktorým sa podporujú inovácie a ktorý je otvorený účasti nečlenských štátov, pričom sa ním majú zohľadniť iné relevantné existujúce medzinárodné právne rámce alebo rámce, ktoré sa práve vypracúvajú 31 .

(3)Predseda Výboru pre umelú inteligenciu následne navrhol prvotné znenie (rámcového) dohovoru, ktorý by sa vzťahoval na navrhovanie, vývoj a používanie systémov umelej inteligencie. Súčasťou tohto prvotného návrhu sú: ustanovenia o účele a predmete, rozsahu pôsobnosti, vymedzení pojmov, základných zásadách vrátane procesných záruk a práv uplatniteľných na všetky systémy umelej inteligencie bez ohľadu na ich úroveň rizika, dodatočných opatreniach pre systémy umelej inteligencie vo verejnom sektore a pre systémy umelej inteligencie, ktoré predstavujú „neprijateľnú“ a „významnú“ úroveň rizika, následných opatreniach a mechanizme spolupráce; záverečné ustanovenia vrátane možnosti Únie pristúpiť k dohovoru a dodatok, ktorý sa práve vypracúva, o metodike posudzovania rizika a vplyvu systémov umelej inteligencie.

(4)Únia prijala spoločné pravidlá, ktorých sa dotknú prvky zvažované v rámci dohovoru Rady Európy. To zahŕňa najmä komplexný súbor pravidiel v oblasti jednotného trhu s výrobkami 32 a so službami 33 , pri ktorých sa môžu používať systémy umelej inteligencie, ako aj pravidlá ochrany základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie 34 a implementovaných v sekundárnych právnych predpisoch Únie 35 , keďže tieto práva budú za určitých okolností pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnené vývojom a používaním určitých systémov umelej inteligencie.

(5)Komisia okrem toho 21. apríla 2021 predložila legislatívny návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá pre umelú inteligenciu 36 , o ktorom v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada. Plánovaný dohovor Rady Európy sa do veľkej miery prekrýva s uvedeným legislatívnym návrhom z hľadiska rozsahu pôsobnosti, keďže cieľom oboch nástrojov je stanoviť pravidlá vzťahujúce sa na navrhovanie, vývoj a používanie systémov umelej inteligencie, ktoré poskytujú a používajú verejné alebo súkromné subjekty.

(6)Uzavretím zvažovaného dohovoru Rady Európy preto môžu byť dotknuté existujúce spoločné pravidlá Únie a pravidlá, s ktorými sa ráta v dohľadnej budúcnosti, alebo sa tým môže pozmeniť rozsah ich pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(7)S cieľom ochrániť integritu práva Únie a zabezpečiť, aby pravidlá medzinárodného práva a práva Únie zostali v súlade, je potrebné, aby sa Komisia poverila rokovaním v mene Únie o dohovore Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte.

(8)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko …,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia sa týmto poveruje rokovať v mene Únie o (rámcovom) dohovore Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte.

Článok 2

Smernice na rokovania sú uvedené v prílohe.

Článok 3

Pri rokovaniach sa konzultuje s [názov osobitného výboru
vloží Rada].

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

(1)    Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, KTORÝM SA STANOVUJÚ HARMONIZOVANÉ PRAVIDLÁ V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE (AKT O UMELEJ INTELIGENCII) A MENIA NIEKTORÉ LEGISLATÍVNE AKTY ÚNIE, COM(2021) 206 final.

(2)     Výbor ministrov, 1 353. zasadnutie, rozhodnutie CM/Del/Dec(2019)1353/1.5, 11. septembra 2019 .

(3)     Výbor ministrov, mandát ad hoc výboru pre umelú inteligenciu [výňatok z CM(2019)131] .

(4)     Ad hoc výbor pre umelú inteligenciu, štúdia uskutočniteľnosti, CAHAI(2020)23, 17. decembra 2020 .

(5)     Ad hoc výbor pre umelú inteligenciu, analýza konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami, CAHAI(2021)07, 23. júna 2021 .

(6)     Ad hoc výbor pre umelú inteligenciu – možné prvky právneho rámca pre umelú inteligenciu na základe noriem Rady Európy pre ľudské práva, demokraciu a právny štát, CAHAI(2021)09rev, 3. decembra 2021 .

(7)    V tejto súvislosti ad hoc výbor pre umelú inteligenciu upozorňuje na systémy umelej inteligencie, ktoré vedú k hromadnému sledovaniu, a systémy umelej inteligencie používané na sociálne hodnotenie s cieľom rozhodovať o prístupe k základným službám.

(8)     Výbor ministrov, mandát Výboru pre umelú inteligenciu [výňatok z CM(2021) 131] .

(9)     Výbor ministrov, rozhodnutie o práci Výboru pre umelú inteligenciu na 132. zasadaní Výboru ministrov – nadviazanie na CM/Del/Dec(2022)1438/10.4 /30. júna 2022 .

(10)    Napr. vec C-114/12, Komisia/Rada (práva vysielacích organizácií súvisiace s autorským právom), ECLI:EU:C:2014:2151, body 68 – 69; stanovisko 1/13, Pristúpenie tretích štátov k Haagskemu dohovoru, EU:C:2014:2303, body 71 – 74; vec C‑66/13, Green Network, EU:C:2014:2399, body 27 – 33; stanovisko 3/15, Marákešská zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, ECLI:EU:C:2017:114, body 105 – 108.

(11)    Napr. smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4 – 17), smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29 – 33) a odvetvové právne predpisy v oblasti bezpečnosti výrobkov, ako je smernica 2006/42/ES o strojových zariadeniach (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24 – 86), smernica 2014/53/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62 – 106), smernica 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1 – 37), nariadenie (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach ( Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1 ), nariadenie (EÚ) 2019/2144 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1).

(12)    Napr. smernica 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu a odvetvové právne predpisy v oblasti služieb, ako je smernica 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66 – 92), smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19 – 59), smernica (EÚ) 2018/1808 o audiovizuálnych mediálnych službách (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69 – 92).

(13)    Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407).

(14)    Napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1 – 76).

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88), smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131).

(16)    Napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37 – 47).

(17)    Napr. smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22 – 26), smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16 – 22), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23 – 36), smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37 – 43).

(18)    Napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu, PE/33/2018/REV/1 (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69 – 92).

(19)    Napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1 – 11).

(20)    Napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57 – 73), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 1 – 39), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013).

(21)    Článok 2 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

(22)    Napr. stanovisko 1/03, Nový Lugánsky dohovor, ECLI:EU:C:2004:490, bod 126; vec C-114/12, Komisia/Rada (práva vysielacích organizácií súvisiace s autorským právom), ECLI:EU:C:2014:2151, bod 70; vec C-66/13, Green Network, ECLI:EU:C:2014:2399, body 61 – 64.

(23)    Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, KTORÝM SA STANOVUJÚ HARMONIZOVANÉ PRAVIDLÁ V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE (AKT O UMELEJ INTELIGENCII) A MENIA NIEKTORÉ LEGISLATÍVNE AKTY ÚNIE, COM(2021) 206 final.

(24)    Biela kniha o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere, COM(2020) 65 final.

(25)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o strojníckych výrobkoch, COM(2021) 202 final.

(26)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a zrušuje smernica Rady 87/357/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES, COM(2021) 346 final.

(27)    Oznámenie Komisie, Formovanie digitálnej budúcnosti Európy, COM(2020) 67 final.

(28)    Oznámenie Komisie, Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob , COM(2021) 118 final.

(29)    Pozri v tejto súvislosti aj závery Rady z 18. júla 2022 o digitálnej diplomacii EÚ, 11406/22.

(30)     Výbor ministrov, mandát Výboru pre umelú inteligenciu [výňatok z CM(2021) 131] .

(31)     Výbor ministrov, rozhodnutie o práci Výboru pre umelú inteligenciu na 132. zasadaní Výboru ministrov – nadviazanie na CM/Del/Dec(2022)1438/10.4/30. júna 2022 .

(32)    Napr. smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4 – 17), smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29 – 33) a odvetvové právne predpisy v oblasti bezpečnosti výrobkov, ako je smernica 2006/42/ES o strojových zariadeniach (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24 – 86), smernica 2014/53/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62 – 106), smernica 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1 – 37), nariadenie (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach ( Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1 ), nariadenie (EÚ) 2019/2144 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1).

(33)    Napr. smernica 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu a odvetvové právne predpisy v oblasti služieb, ako je smernica 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66 – 92).

(34)    Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 40).

(35)    Napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88), smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37 – 47), smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22 – 26), smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16 – 22).

(36)    Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, KTORÝM SA STANOVUJÚ HARMONIZOVANÉ PRAVIDLÁ V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE (AKT O UMELEJ INTELIGENCII) A MENIA NIEKTORÉ LEGISLATÍVNE AKTY ÚNIE, COM(2021) 206 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 8. 2022

COM(2022) 414 final

PRÍLOHA

k

ODPORÚČANIU NA ROZHODNUTIE RADY

o poverení začať rokovania v mene Európskej únie týkajúce sa dohovoru Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte

PRÍLOHA
k odporúčaniu na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania v mene Európskej únie týkajúce sa dohovoru Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte

Pokiaľ ide o proces rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť tieto ciele:

1.Rokovania sú otvorené, inkluzívne a transparentné, ako aj založené na spoľahlivých dôkazoch a spolupráci v dobrej viere.

2.Rokovania sa zakladajú na inkluzívnom konzultačnom procese a umožňujú zmysluplnú účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, súkromného sektora, akademickej obce, mimovládnych organizácií, normalizačných organizácií a iných príslušných aktérov s odbornými znalosťami týkajúcimi sa regulácie navrhovania, vývoja a používania systémov umelej inteligencie.

3.Všetky predložené podnety od všetkých strán rokovaní sa zvažujú na rovnakom základe s cieľom zabezpečiť inkluzívny proces.

4.Rokovania sa zakladajú na účinnom a realistickom pracovnom programe na vypracovanie (rámcového) dohovoru.

Pokiaľ ide o všeobecné ciele rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť tieto ciele:

5.Dohovor je zlučiteľný s právom EÚ pre jednotný trh a ostatnými oblasťami práva EÚ vrátane všeobecných zásad práva EÚ a základných práv a slobôd zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a implementovaných prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov EÚ.

6.Dohovor je zlučiteľný s navrhovaným aktom o umelej inteligencii 1 , pričom sa zohľadňuje budúci vývoj v rámci legislatívneho postupu.

7.Dohovor slúži ako účinný a nadčasový regulačný rámec pre umelú inteligenciu s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudských práv a zachovanie európskych hodnôt a zároveň podporovať inovácie, zvyšovať právnu istotu a dôveru; v dohovore sa takisto uznávajú potenciálne prínosy umelej inteligencie pre dôležité verejné záujmy vrátane ochrany a uľahčovania uplatňovania ľudských práv v digitálnom prostredí, zlepšenia spoločenského a environmentálneho blahobytu a zdravia a podpory technologického pokroku.

8.Dohovorom sa posilňuje medzinárodná spolupráca medzi Európskou úniou a ostatnými európskymi krajinami a krajinami mimo Európy, ktoré môžu k dohovoru pristúpiť.

9.Dohovor je zlučiteľný s existujúcimi nástrojmi Rady Európy, najmä s Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho protokolmi, s Dohovorom Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov zmeneným protokolom CETS 223 a s inými príslušnými právnymi nástrojmi Rady Európy; dohovor zabraňuje duplicite s týmito nástrojmi a akémukoľvek nepriaznivému vplyvu na ich uplatňovanie alebo ďalšie pristúpenie ktorejkoľvek krajiny k nim; dohovorom sa riešia nové riziká a výzvy, ktoré predstavujú osobitné vlastnosti určitých systémov umelej inteligencie, pokiaľ ide o súlad s existujúcimi právami chránenými podľa uvedených nástrojov a ich účinné presadzovanie.

10.Dohovor je zlučiteľný so záväzkami Európskej únie vo vzťahu k iným medzinárodným dohodám, ktorých je zmluvnou stranou, a zabraňuje akémukoľvek nepriaznivému vplyvu na ich účinné uplatňovanie; dohovor je predovšetkým v súlade so záväzkami Únie v oblasti medzinárodného obchodu a zabraňuje zbytočným alebo neodôvodneným obmedzeniam obchodu.

Pokiaľ ide o obsah rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť tieto ciele:

11.Ustanovenia dohovoru sú plne zlučiteľné s právom EÚ pre jednotný trh a ostatnými oblasťami práva EÚ vrátane všeobecných zásad práva EÚ a základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a implementovaných v sekundárnych právnych predpisoch EÚ.

12.Ustanovenia dohovoru sú plne zlučiteľné s ustanoveniami navrhovaného aktu o umelej inteligencii, pričom sa zohľadňuje budúci vývoj v rámci legislatívneho postupu.

13.Ustanovenia dohovoru umožňujú zmluvným stranám poskytnúť rozsiahlejšiu ochranu, ako sa stanovuje v Dohovore, a v žiadnom prípade neoslabujú úroveň ochrany základných práv a slobôd a záruky stanovené v práve Únie vrátane zásady, že orgány vykonávajúce dohľad nad základnými právami musia byť nezávislé, pokiaľ sa to vyžaduje podľa práva EÚ.

14.V dohovore sa uplatňuje prístup založený na riziku a stanovujú sa v ňom primerané, účinné a jasné pravidlá uplatniteľné na verejné i súkromné subjekty v celom hodnotovom reťazci umelej inteligencie, ktorých cieľom je minimalizovať riziká vyplývajúce z navrhovania, vývoja a používania určitých systémov umelej inteligencie a zároveň zabrániť akýmkoľvek zbytočným a neprimeraným zaťaženiam alebo obmedzeniam činností týchto subjektov alebo obmedzeniam technologického rozvoja; najmä rozsah a prísnosť každého regulačného zásahu sú vyvážené, odôvodnené a odstupňované v súlade s úrovňami rizika, ktoré predstavujú dané systémy umelej inteligencie.

15.Ustanovenia dohovoru sú v čo najväčšej možnej miere formulované nadčasovým a flexibilným spôsobom, aby sa umožnilo zohľadnenie budúceho technologického, trhového, spoločenského a environmentálneho vývoja súvisiaceho s umelou inteligenciou.

16.V dohovore sa stanovujú pravidlá navrhovania, vývoja a používania systémov umelej inteligencie, v rámci ktorých sa predchádza prekrývaniu a ktoré poskytujú zmysluplnú pridanú hodnotu v porovnaní s inými príslušnými medzinárodnými alebo regionálnymi dohovormi, najmä v oblasti ochrany údajov; tieto pravidlá v oblasti umelej inteligencie sú zlučiteľné s takýmito dohovormi a s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.

17.Dohovor obsahuje ustanovenia týkajúce sa účinného vykonávania pravidiel, ktoré sa vzťahujú na navrhovanie, vývoj a používanie systémov umelej inteligencie, najmä s primeranými mechanizmami zabezpečovania súladu a kontrol ex ante a ex post, a uznáva úlohu noriem, certifikačných mechanizmov, nezávislých tretích strán zapojených do kontrol súladu a príslušných orgánov dohľadu.

18.Dohovor umožňuje prijať opatrenia na podporu inovácií vrátane testovania systémov umelej inteligencie a zriadenia a prevádzky experimentálnych regulačných prostredí v záujme podpory inovácií v oblasti umelej inteligencie v kontrolovanom prostredí pod dohľadom príslušných orgánov.

19.Dohovorom sa zohľadňujú osobitné potreby malých a stredných podnikov (MSP), neprimerane sa ním neovplyvňuje ich konkurencieschopnosť a zmluvné strany sa zaväzujú, aby prijali osobitné opatrenia na ich podporu.

20.Dohovorom sa zohľadňuje záujem orgánov presadzovania práva a justičných orgánov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania, a to aj pokiaľ ide o dôvernosť a integritu takýchto vyšetrovaní.

21.V dohovore sa stanovuje účinný dohľad zo strany príslušných orgánov a mechanizmy spolupráce, ktoré umožňujú jeho účinné vykonávanie.

Pokiaľ ide o fungovanie dohovoru, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť tieto ciele:

22.Dohovor obsahuje oddeľovaciu doložku, ktorá členským štátom EÚ umožňuje, aby vo svojich vzájomných vzťahoch naďalej uplatňovali právo EÚ v záležitostiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohovoru.

23.V dohovore sa stanovuje vhodný mechanizmus na zabezpečenie jeho vykonávania a obsahuje záverečné ustanovenia vrátane ustanovení o urovnávaní sporov, podpise, ratifikácii, prijatí, schválení a pristúpení, nadobudnutí platnosti, zmene, pozastavení platnosti, vypovedaní, depozitári a jazykoch podľa možnosti a vhodnosti vypracované podľa vzoru ustanovení iných príslušných dohovorov Rady Európy.

24.Dohovor umožňuje Európskej únii stať sa jeho zmluvnou stranou.

(1)    Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, KTORÝM SA STANOVUJÚ HARMONIZOVANÉ PRAVIDLÁ V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE (AKT O UMELEJ INTELIGENCII) A MENIA NIEKTORÉ LEGISLATÍVNE AKTY ÚNIE, COM(2021) 206 final.