Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52022IP0135

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry (2021/2188(INI))

    Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, p. 2–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    6.12.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 465/2


    P9_TA(2022)0135

    Na ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry (2021/2188(INI))

    (2022/C 465/01)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2021 o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti (COM(2021)0240),

    so zreteľom na články 3, 4, 13, 38, 43 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (1),

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (2) (ENRAF),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „rámcová smernica o morskej stratégii“) (3),

    so zreteľom na siedmy environmentálny akčný program (EAP) a koncepcie, ktoré sú v ňom zakotvené, ako sú hranice planéty a ekologické limity,

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (4),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (5),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (6),

    so zreteľom na politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou z 11. marca 2021 o Nástroji na prepájanie Európy 2021 – 2027,

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a na svoje uznesenie o ňom z 9. júna 2021 (7),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o tejto stratégii (8),

    so zreteľom na správu Komisie o modrom hospodárstve EÚ za rok 2021 (9):

    so zreteľom na správu Komisie z marca 2021 s názvom Kritériá udržateľnosti pre modré hospodárstvo (10),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030 (COM(2021)0236),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2020 s názvom Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán: Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii (COM(2020)0329),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. novembra 2020 s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti (COM(2020)0741),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest (11),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 (12),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vplyve morského odpadu na rybolov (13),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o novom prístupe k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu (14),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu (15),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie (16),

    so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

    so zreteľom na globálne usmernenia a medzinárodné normy pre rybolov a akvakultúru, ktoré vypracovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „FAO“) v spolupráci s EÚ ako členom,

    so zreteľom na správu FAO s názvom Stav svetového rybolovu a akvakultúry 2020: Udržateľnosť v akcii,

    so zreteľom na iniciatívu siete modrých rybárskych prístavov, ktorú v júli 2018 spustila FAO,

    so zreteľom na stratégie modrého rastu prístavu Vigo na roky 2016 – 2020 a 2021 – 2027 (17),

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k oznámeniu Komisie o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti (COM(2021)0240),

    so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov z 2. decembra 2021 o udržateľnom modrom hospodárstve a akvakultúre (NAT-VVI/020),

    so zreteľom na právomoci svojho Výboru pre dopravu a cestovný ruch v oblasti námorného plánovania a integrovanej námornej politiky,

    so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

    so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0089/2022),

    A.

    keďže modré hospodárstvo EÚ poskytuje 4,5 milióna priamych pracovných miest a zahŕňa všetky odvetvia súvisiace s oceánmi, moriami a pobrežiami bez ohľadu na to, či pôsobia v morskom prostredí (ako je lodná doprava, námorná osobná doprava, rybolov a výroba energie) alebo na pevnine (ako sú prístavy, lodenice, pobrežný cestovný ruch a akvakultúra na pevnine); keďže ide o široký rýchlo sa rozvíjajúci segment nášho hospodárstva, ktorý za posledné desaťročie podnikol významné kroky na modernizáciu a diverzifikáciu a ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

    B.

    keďže ak by sa globálne modré hospodárstvo porovnalo s národným hospodárstvom, bolo by siedmym najväčším na svete a oceán ako hospodársky subjekt by bol členom skupiny G7; keďže odvetvie pôsobí v najväčšom ekosystéme planéty, keďže v oceánoch žije 80 % všetkých foriem života; keďže oceán nás obklopuje a udržiava a poskytuje kriticky dôležité zdroje pre ľudské zdravie, nehovoriac o sieti hospodárskych interakcií;

    C.

    keďže rozvoj modrého hospodárstva môže byť silným podnetom pre rast a rozvoj hospodárstva, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a to najmä v pobrežných a ostrovných krajinách a regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch;

    D.

    keďže odvetvie rybolovu, najmä maloobjemový, pobrežný a drobný rybolov, sa dostatočne nezohľadnilo v stratégii EÚ pre modré hospodárstvo;

    E.

    keďže modré hospodárstvo ďalej poskytne nové vyhliadky a vytvorí pracovné miesta, najmä v oblastiach, ako sú energia z obnoviteľných zdrojov oceánov, modré biohospodárstvo, biotechnológia a odsoľovanie;

    F.

    keďže sektorové priority rozvoja modrého hospodárstva sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť jednak v závislosti od historického vývoja tradičných alebo zavedených odvetví, jednak od súčasných zdrojov a potenciálu rozvoja novovznikajúcich odvetví v každom členskom štáte;

    G.

    keďže využitie potenciálu modrého hospodárstva nesmie slúžiť ako zámienka na podrobenie morí a oceánov formám využívania zdrojov a modelom rastu, ktoré sa už ukázali ako neudržateľné; keďže morské a oceánske zdroje sa musia využívať prísne v súlade s potrebou ich správneho riadenia a ochrany bez toho, aby sa menila rovnováha morských ekosystémov;

    H.

    keďže v smernici o námornom priestorovom plánovaní sa uvádza, že členské štáty musia zohľadniť interakcie činností a používania, ako sú akvakultúra, rybolov, zariadenia a infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podmorské káble, podporovať koexistenciu výynamných činností a uplatňovať prístup založený na ekosystémoch;

    I.

    keďže modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v rámci ekologických limitov, a teda nielen odvetvia rybolovu a akvakultúry, ale všetky dotknuté námorné odvetvia, musia rovnako rešpektovať environmentálne, sociálne a hospodárske piliere, aby sa mohli považovať za udržateľné;

    J.

    keďže cieľom spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) je zaručiť riadnu ochranu a riadenie morských biologických zdrojov a zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnuť prínosy v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a prispievať k dostupnosti potravinových zásob;

    K.

    keďže SRP by mala prispievať k rastu produktivity a dôstojnej životnej úrovni v odvetví rybárstva vrátane odvetvia maloobjemového rybolovu, ako aj k stabilným trhom, a mala by zabezpečiť dostupnosť potravín;

    L.

    keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14 je nevyhnutné chrániť oceány, moria a morské zdroje a podporovať ich udržateľné využívanie, zatiaľ čo cieľom udržateľného rozvoja č. 2 je zaručiť potravinovú bezpečnosť; keďže čiastkový cieľ 14.1 stanovuje cieľ prevencie a výrazného zníženia všetkých druhov znečistenia morí do roku 2025, najmä v dôsledku činností na pevnine vrátane znečistenia odpadkami a živinami;

    M.

    keďže oceán má zásadný význam pre život na Zemi, produkuje 50 % kyslíka v atmosfére, absorbuje približne 25 % emisií oxidu uhličitého vyprodukovaných človekom a 90 % prebytočného tepla v klimatickom systéme, ako aj pre reguláciu globálnej klímy;

    N.

    keďže obnova, ochrana, zachovanie a udržateľné využívanie morskej biodiverzity má zásadný význam pre zdravie oceánov, v ktorých žijú milióny druhov, a teda pre ochranu zdravia a poskytovanie základu morských a námorných činností;

    O.

    keďže zber údajov na vedecké monitorovanie a hodnotenie populácií v moriach a oceánoch vrátane hodnotenia toho, či sú tieto populácie v rámci bezpečných biologických limitov, má zásadný význam pre ich udržateľné riadenie;

    P.

    keďže významné časti oceánov a morského dna zostávajú nepreskúmané, najmä hlbokomorské, a keďže je potrebný ďalší výskum, aby sa zabezpečilo, že všetky činnosti v rámci modrého hospodárstva budú plne udržateľné;

    Q.

    keďže rybolov a akvakultúra sú kľúčovými odvetviami modrého hospodárstva a sú dôležitým zdrojom bielkovín a mikroživín, ktoré sú nevyhnutné pre potravinovú bezpečnosť a ľudské zdravie;

    R.

    keďže morská biodiverzita v Európe je pod tlakom, pričom vysoký podiel posudzovaných morských druhov a biotopov sa nachádza v „nepriaznivom“ alebo „neznámom“ stave ochrany; keďže strata morskej biodiverzity má významný environmentálny, sociálny a hospodársky vplyv na odvetvie rybárstva EÚ, na pobrežné a ostrovné územia a na najvzdialenejšie regióny, a preto sa musí zvrátiť; keďže biodiverzita sa musí obnoviť v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä s odvetvím rybárstva a s vedeckou obcou;

    S.

    keďže hlavnou zainteresovanou stranou v diskusii o potenciáli modrého hospodárstva ekonomiky a spôsoboch jeho využitia sú pobrežné a ostrovné spoločenstvá;

    T.

    keďže rybári a chovatelia rýb EÚ zohrávajú v celej EÚ zásadnú úlohu pri ochrane a podpore územnej identity, kultúrnych tradícií, potravinovej bezpečnosti, zamestnanosti a príjmov;

    U.

    keďže drobný remeselný rybolov má osobitné charakteristiky a potreby;

    V.

    keďže odvetvie rekreačného rybolovu môže prispieť k diverzifikácii príjmov pobrežných komunít ako vysokohodnotná a udržateľná činnosť cestovného ruchu;

    W.

    keďže ženy zohrávajú dôležitú úlohu v odvetviach rybolovu a akvakultúry; keďže je potrebné zvýšiť ich viditeľnosť a zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu v tomto odvetví, ako aj primerané právne uznanie;

    X.

    keďže ciele udržateľného rozvoja OSN č. 3, 6, 9 a 12 zdôrazňujú význam zdravia zvierat, dobrej kvality vody, udržateľných inovácií a udržateľnej spotreby a výroby v modrom hospodárstve;

    Y.

    keďže zdravie a dobré životné podmienky vodných živočíchov sú spojené s kvalitou potravinových výrobkov; keďže zlé životné podmienky zvierat a chovu môžu zvýšiť riziko ochorení a chorôb;

    Z.

    keďže poľnohospodárstvo na zemi má významný vplyv na morské ekosystémy a rybolov, najmä používanie dusíkatých hnojív a eutrofizácia vodného prostredia;

    AA.

    keďže rybári zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri zbere opustených odpadkov v mori, či už vykonávaním cielených kampaní alebo náhodným zberom odpadkov počas rybolovných operácií;

    AB.

    keďže ciele do roku 2020 týkajúce sa dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu európskych morí a skoncovania s nadmerným rybolovom neboli dosiahnuté;

    AC.

    keďže v roku 2018 odvetvie rybárstva EÚ vytváralo približne 163 600 pracovných miest, pričom flotily v roku 2019 ulovili približne 4,1 milióna ton živých rýb; keďže v EÚ27 bolo v roku 2018 vyprodukovaných 1,1 milióna ton vodných organizmov v hodnote 3,7 miliardy EUR (18);

    AD.

    keďže EÚ je čistým dovozcom produktov rybolovu a akvakultúry a pri väčšine svojej spotreby potravín z vodných živočíchov je naďalej závislá od ich dovozu, ktorý predstavoval 34 % celosvetovej hodnoty dovozu v roku 2018; keďže dovozené produkty rybolovu do EÚ musia dodržiavať aspoň podobné normy udržateľnosti ako v EÚ; keďže dovoz produktov rybolovu do EÚ musí byť priamo spojený s udržateľnými pracovnými miestami v odvetviach dovozu, spracovania a maloobchodu;

    AE.

    keďže účinky zmeny klímy už ovplyvňujú rybolov, akvakultúru a pobrežné spoločenstvá EÚ; keďže klimatická kríza má významný vplyv na zdravie európskych morí, čo má nepriaznivý vplyv na odolnosť modrého hospodárstva, najmä rybolovu a akvakultúry;

    AF.

    keďže pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla niekoľko odvetví modrého hospodárstva, najmä pobrežný a námorný cestovný ruch; keďže modré hospodárstvo by mohlo pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené súčasnou krízou;

    AG.

    keďže pandémia ochorenia COVID-19 má veľký hospodársky vplyv na ľudí zamestnaných v odvetviach rybolovu a akvakultúry v dôsledku spojených účinkov poklesu dopytu a podmienok na mnohých lodiach, ktoré neumožňujú zdravotnú bezpečnosť; keďže narušenia trhu spôsobené pandémiou negatívne ovplyvnili rybárov v celej EÚ; keďže rybárom sa napriek tomu darilo zabezpečiť dodávky kvalitných potravín, a preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť rybárom vzhľadom na ich význam pre bezpečnosť dodávok potravín v EÚ;

    AH.

    keďže pandémia poukázala na význam odolného životného prostredia podporovaného udržateľnými postupmi pri riadení jeho zdrojov, pre celosvetové zdravie a budúcnosť potravinových systémov;

    AI.

    keďže pobrežné komunity musia diverzifikovať svoje zdroje príjmov, aby dokázali ustáť hospodárske a sociálne otrasy;

    AJ.

    keďže pobrežné a vzdialené komunity musia pri diverzifikácii svojich zdrojov príjmov budovať odolnosť voči otrasom, ako sú otrasy spôsobené zmenou klímy;

    AK.

    keďže námorný a pobrežný cestovný ruch je pilierom modrého hospodárstva, pričom viac ako polovica turistických ubytovacích zariadení EÚ sa nachádza v pobrežných oblastiach a 30 % prenocovaní sa zaznamená v plážových strediskách; keďže v oznámení Komisie o cestovnom ruchu a doprave v roku 2020 a neskôr (COM(2020)0550) sa zdôrazňuje význam ochrany a obnovy európskeho pevninského a morského prírodného kapitálu;

    AL.

    keďže námorný a pobrežný cestovný ruch predstavuje 60 % zamestnanosti v modrej ekonomike; keďže konkurencieschopné, odolné a sociálne spravodlivé modré hospodárstvo potrebuje vysokokvalifikovaných a zručných odborníkov; keďže tzv. modré pracovné miesta môžu podporovať rast a kariérne príležitosti;

    AM.

    keďže rybársky cestovný ruch ako odvetvie má potenciál stať sa novým zdrojom príjmov pre pobrežné komunity, pričom zabezpečuje udržateľnosť a dobrý stav populácií rýb a prináša sociálne a zdravotné výhody;

    AN.

    keďže rekreačný rybolov je už udržateľná a vysokohodnotná možnosť cestovného ruchu a doplnková činnosť pre mnohé komunity v celej Európe; keďže v mnohých krajinách rastie záujem o rekreačný rybolov, najmä po pandémii ochorenia COVID-19;

    AO.

    keďže rozvoj udržateľnej infraštruktúry v pobrežných regiónoch pomôže zachovať biodiverzitu, pobrežné ekosystémy a krajinu, čím sa posilní udržateľný rozvoj cestovného ruchu a pobrežných hospodárstiev;

    AP.

    keďže modré hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v prosperite najvzdialenejších regiónov, ktoré sú vzhľadom na svoju izoláciu obzvlášť závislé od činností založených na modrom hospodárstve, ako je námorná doprava, lodná doprava a cestovný ruch;

    AQ.

    keďže prístavy zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného modrého hospodárstva a keďže zvýšením udržateľnosti prístavov sa podporí udržateľný rozvoj pobrežných komunít; keďže prístavy sú dôležitým uzlom na prepravu tovaru a cestujúcich v najvzdialenejších regiónoch;

    AR.

    keďže prístavy sú kľúčové pre prepojenosť a hospodárstvo regiónov a krajín a zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja, ktorý prispieva k riešeniu straty biodiverzity, ako sa uvádza v novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030; keďže úloha prístavov sa bude vyvíjať aj v dôsledku zmien priemyselnej krajiny Európy (napríklad rozšírením výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori);

    AS.

    keďže lodenice EÚ by mohli využiť príležitosti vyplývajúce z rýchlo rastúceho trhu s inovatívnymi energeticky efektívnymi služobnými plavidlami;

    AT.

    keďže rôzne činnosti súvisiace s modrým hospodárstvom v tom istom priestore vytvárajú hospodársku súťaž, znečisťovanie a konflikty v riadení morského priestoru, ktoré majú vplyv predovšetkým na rybolovné činnosti, najmä na maloobjemový rybolov a pobrežné komunity; keďže námorné priestorové plánovanie má zásadný význam pre to, aby sa zabránilo rastúcej konkurencii a konfliktom v oblasti riadenia morského priestoru;

    AU.

    keďže členské štáty by sa prostredníctvom svojich námorných priestorových plánov mali snažiť prispievať k udržateľnému rozvoju energetického odvetvia na mori, námornej dopravy, odvetvia rybolovu a akvakultúry a k zachovaniu, ochrane a zlepšeniu stavu životného prostredia vrátane odolnosti voči vplyvom zmeny klímy; keďže v tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať záujmom rybolovu a akvakultúry a tieto záujmy by sa nemali marginalizovať, keď členské štáty pokračujú vo svojej práci a následnej revízii národných námorných priestorových plánov;

    AV.

    keďže cieľom Parížskej dohody je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod úroveň 2 oC, najlepšie na 1,5 oC, v porovnaní s predindustriálnou úrovňou;

    AW.

    keďže osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme poskytuje dôkazy o prínosoch kombinovania vedeckých poznatkov s miestnymi a domorodými poznatkami v záujme posilňovania odolnosti;

    AX.

    keďže cieľom EÚ je dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimatickú neutralitu v súlade s cieľmi zelenej dohody; keďže EÚ navrhla cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %; keďže energia z obnoviteľných zdrojov na mori je jednou z možností, ktoré si členské štáty môžu zvoliť na dosiahnutie tohto cieľa; keďže by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov prostredníctvom integrovaného prístupu zohľadňujúceho tri piliere udržateľnosti;

    AY.

    keďže v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa musí vypracovať návrh právne záväzných cieľov obnovy prírody v súlade s cieľom chrániť 30 % námornej oblasti EÚ, z čoho 10 % by malo podliehať prísnym opatreniam ochrany prírody;

    AZ.

    keďže sú potrebné osobitné usmernenia a spoľahlivé plánovanie pre každý námorný región EÚ, pokiaľ ide o ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v morských chránených oblastiach;

    BA.

    keďže najvzdialenejšie regióny sú skutočnými prírodnými laboratóriami bohatými na biodiverzitu a sú skutočnými útočiskami prírody, ktoré si vyžadujú naliehavú ochranu, najmä z dôvodu ich prevažne súostrovnej povahy a významných pobrežných oblastí;

    BB.

    keďže riadenie ekosystémov si vyžaduje holistický prístup, ktorý zohľadňuje všetky príčiny straty biodiverzity, ako sú zmena klímy, acidifikácia oceánov, výskyt nepôvodných druhov, erózia pobrežia atď.; keďže je potrebná globálna vízia, rámec a ekosystémový prístup riadenia a ochrany morských zdrojov;

    BC.

    keďže zmena klímy čoraz viac mení rozloženie a migračné modely rôznych druhov rýb a ovplyvňuje maloobjemový rybolov v rozvojových krajinách, ktoré sú zraniteľnejšie voči jej dôsledkom;

    BD.

    keďže nezákonný rybolov je veľkou hrozbou pre morské zdroje, vyčerpáva populácie rýb, ničí morské biotopy, vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž a ohrozuje živobytie pobrežných komunít a rybolovu na ostrovoch;

    BE.

    keďže je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli jednoduchý, transparentný a účinný režim EÚ na kontrolu rybolovu s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov tohto odvetvia v oblasti udržateľnosti;

    BF.

    keďže pokiaľ ide o diverzifikáciu spotreby, lepšia vysledovateľnosť s prístupom k informáciám o výživových hodnotách, pôvode a mieste výroby má zásadný význam pre správanie spotrebiteľov;

    Globálny prístup k modrému hospodárstvu EÚ

    1.

    víta novú stratégiu Komisie pre udržateľné modré hospodárstvo EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych cieľov pre rôzne odvetvia, najmä rybolov a akvakultúru, ktoré sú dôležitými odvetviami modrého hospodárstva; upozorňuje, že nové legislatívne návrhy a akčné plány musia byť vždy založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch a na štúdiách environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho vplyvu;

    2.

    požaduje široké vymedzenie modrého hospodárstva, ktoré by zahŕňalo všetky odvetvové a medziodvetvové činnosti týkajúce sa oceánov, morí a pobrežných oblastí vrátane činností priamej a nepriamej podpory a v ktorom by sa náležite zohľadnilo odvetvie rybárstva; upozorňuje na prierezový význam inovácií vo všetkých týchto činnostiach, či už ide o tradičné alebo nové činnosti;

    3.

    upozorňuje na potrebu presadzovať integrovaný prístup k rôznym odvetviam modrého hospodárstva, pričom sa zároveň budú uznávať a rešpektovať priority členských štátov a členské štáty sa budú podporovať pri rozvoji týchto priorít;

    4.

    zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie modrého hospodárstva celkovo zohráva kľúčovú úlohu najmä v najvzdialenejších regiónoch a môže prispieť k zmierneniu dôsledkov zmeny klímy, podpore riešení inšpirovaných prírodou a zlepšeniu využívania morských a vodných zdrojov;

    5.

    upozorňuje na nepriaznivý vývoj a jasné zhoršovanie stavu v niektorých tradičnejších odvetviach modrého hospodárstva (ako napríklad rybolov, výstavba a oprava lodí), a to najmä v oblastiach, v ktorých tieto činnosti fungovali ako skutočné piliere, podporovali hospodárske aktivity na dodávateľskej aj odberateľskej strane, vytvárali pracovné miesta a posilňovali rozvoj; domnieva sa, že žiadna zo stratégií EÚ pre modré hospodárstvo by nemala zabúdať na tieto činnosti a regióny a mala by vyzdvihovať potenciál inovácií na zvrátenie tohto zhoršovania stavu;

    6.

    zdôrazňuje, že podpora modrého hospodárstva je kľúčom k oživeniu hospodárstva ako celku a k obnove hospodárskych a sociálnych aspektov viacerých odvetví ako napr. dopravy a cestovného ruchu, ktoré vážne postihla pandémia ochorenia COVID-19;

    7.

    požaduje lepšie a koordinovanejšie vykonávanie všetkých dostupných finančných nástrojov vrátane štrukturálnych a investičných fondov s cieľom lepšie podporiť stratégiu modrého hospodárstva;

    8.

    vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi posúdila osobitné potreby odvetvia rybolovu v súvislosti s financovaním modrého hospodárstva (na odvetvovej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni) s cieľom využiť jeho potenciál rastu a tvorby pracovných miest;

    9.

    zdôrazňuje, že rozvoj modrého hospodárstva si vyžaduje väčšie investície do poznatkov, a že EÚ a členské štáty musia v záujme zlepšenia poznatkov o morskom prostredí zaručiť spoľahlivé financovanie, ako aj jeho kontinuitu a dlhodobú predvídateľnosť;

    10.

    zdôrazňuje potrebu primeranej finančnej podpory pre modré hospodárstvo, aby sa umožnili rozsiahle investície do výskumu, technológií a infraštruktúry na úrovni EÚ a členských štátov; vyzýva preto Komisiu a priemysel, aby vyhodnotili prínos vytvorenia partnerstiev EÚ pre námornú dopravu, a to aj so súkromným sektorom, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom riešiť súčasné výzvy medzinárodného obchodu a dodávateľského reťazca, podporiť inovácie a konkurencieschopnosť v tomto odvetví, prispieť k dekarbonizácii, vytvoriť infraštruktúru pre elektrinu na pobreží a nakládku a dodávku alternatívnych palív v prístavoch a nákladných termináloch a vypracovať plány nakladania s odpadom pre prístavy v Atlantickom oceáne, Stredozemnom mori a Pobaltí; víta preto vytvorenie európskeho partnerstva pre klimaticky neutrálne, udržateľné a produktívne modré hospodárstvo, ktorého cieľom je zosúladiť vnútroštátne priority, regionálne priority a priority EÚ v oblasti výskumu a inovácií;

    11.

    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli nové projekty a nové nástroje pre všetky zainteresované strany v modrom hospodárstve s cieľom založiť svoje činnosti na zodpovednom a udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, dekarbonizácii a obehovom hospodárstve; zdôrazňuje, že udržateľné modré hospodárstvo sa musí rozvíjať v rámci ekologických limitov, musí vychádzať z vedeckých odporúčaní a podporovať zdravé morské prostredie;

    12.

    zdôrazňuje, že treba uplatňovať integrovaný a ekosystémový prístup ku všetkým odvetviam modrého hospodárstva;

    13.

    vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívne a nelegislatívne iniciatívy založené na vykonaní riadneho posúdenia vplyvu týchto iniciatív na odvetvia rybolovu a akvakultúry, ktoré zabezpečia, aby sa modré hospodárstvo stalo základným pilierom plnenia celkových cieľov Európskej zelenej dohody a súvisiacich následných stratégií EÚ; zdôrazňuje, že transformácia, ktorou musí prejsť modré hospodárstvo, bude stimulovať inovácie a tvorbu pracovných miest a hospodárske príležitosti;

    14.

    zdôrazňuje, že pobrežné komunity a komunity závislé od oceánov môžu prispieť k rozvoju udržateľného odvetvia modrého hospodárstva, v ktorom sa zohľadňujú ich osobitné okolnosti a potreby; zdôrazňuje, že môžu viesť rôzne pilotné projekty, ako sú projekty týkajúce sa technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori, rozvoja činností založených na prírode a prínos udržateľného rybolovu a akvakultúry k zdravým, odolným a bezpečným potravinovým systémom;

    15.

    domnieva sa, že pobrežné a ostrovné komunity, najmä rybárske, by mali byť v plnej miere zapojené do všetkých fáz rozvoja modrého hospodárstva, pretože ide o základný predpoklad využitia jeho potenciálu z hľadiska inovácií, zamestnanosti, prosperity a udržateľného rozvoja;

    16.

    zdôrazňuje, že holistický prístup ku všetkým odvetviam modrého hospodárstva, ktorý náležite zohľadňuje ich vzájomné pôsobenie, je potrebný na zabezpečenie toho, aby činnosti jedného odvetvia nebránili alebo nevytvárali konflikty s činnosťami iného odvetvia; konštatuje, že je to dôležité aj pre ochranu morského prostredia; zdôrazňuje potrebu spoločného, inkluzívneho a medziodvetvového námorného priestorového plánovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účinného námorného priestorového plánovania založeného na ekosystémoch pre dosiahnutie ekologických, sociálnych a hospodárskych cieľov, okrem iného v kontexte prechodu na klimaticky neutrálnu spoločnosť; zastáva názor, že námorné priestorové plánovanie vytvorí synergie medzi odvetviami a ochráni živobytie rybárov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov oneskorila vypracovanie námorných priestorových plánov, ako sa vyžadujú v smernici 2014/89/EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že preskúmanie smernice v roku 2022 sa predloží včas, a aby ho v prípade potreby doplnila o nápravné iniciatívy;

    17.

    zdôrazňuje, že iniciatívy, ktoré prinesú novú víziu udržateľného modrého hospodárstva v EÚ, musia zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom;

    18.

    zdôrazňuje význam uzatvárania dvojstranných dohôd o partnerstve s tretími krajinami, najmä dohôd o partnerstvách v oblasti udržateľného rybolovu a boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (ďalej len „NNN rybolov“); zdôrazňuje, že dvojstranné dohody o partnerstve by sa mali usilovať o dodržiavanie najvyšších kritérií environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti a mali by vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

    19.

    je znepokojený prípadmi NNN rybolovu mimo vôd EÚ; pripomína, že NNN rybolov, ktorý uľahčuje prax plavenia sa pod lacnou vlajkou, poškodzuje potravinovú bezpečnosť a živobytie ľudí v pobrežných krajinách a zároveň vytvára živnú pôdu pre pirátstvo; požaduje, aby sa zaviedol silný globálny systém odrádzajúcich sankcií a mnohostranný prístup k boju proti NNN rybolovu; zdôrazňuje, že treba obmedziť používanie lacných vlajok a praktiky zmeny vlajky a zakročiť proti prekládkam na mori, keďže tieto kroky predstavujú dôležité nástroje na odstránenie medzier v NNN rybolove; vyzýva EÚ, aby v širšom zmysle posilnila budovanie protikorupčných kapacít podporou spolupráce medzi vnútroštátnymi agentúrami, posilnením medzinárodnej spolupráce, zlepšením dohľadu nad subjektmi v oblasti rybolovu v rozvojových krajinách s podporou EÚ a podporovaním regionálnych monitorovacích, kontrolných a dozorných centier a osobitných skupín;

    20.

    zdôrazňuje potrebu bojovať proti NNN rybolovu spôsobom, ktorý je nepretržitý, účinný a komplexný; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje rokovania so štátmi so žltou kartou; zdôrazňuje význam vysledovateľnosti výrobkov a zákazu dovozu morských produktov pochádzajúcich z nezákonného rybolovu; vyzýva členské štáty, aby zaujali skutočne tvrdý prístup k vyloďovaniu lodí z podozrivých tretích krajín;

    21.

    zdôrazňuje, že je dôležité posilniť dialóg s krajinami hraničiacimi so Stredozemným morom, najmä s krajinami na juhu Stredozemného mora, a zvýšiť financovanie projektových riadkov zameraných na medzinárodnú spoluprácu v odvetviach modrého hospodárstva (Interreg Next Med, Interreg Euro-MED na roky 2021 – 2027, Switch Med atď.);

    22.

    zdôrazňuje, že niektoré flotily z krajín mimo EÚ, ktoré lovia v rovnakých oblastiach a vyvážajú produkty rybolovu na európsky trh, majú menej prísne normy udržateľnosti, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskych rybárov;

    23.

    zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre produkty dovážané z tretích krajín a zabezpečiť, aby sa všetky produkty rybolovu a akvakultúry spotrebúvané v EÚ vyrábali prostredníctvom udržateľných potravinových systémov a aby boli v súlade s cieľmi zelenej dohody; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zaručenie všeobecného spravodlivého prostredia hospodárskej súťaže v rámci Svetovej obchodnej organizácie, a najmä v obchodných dohodách EÚ;

    24.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej posilňovali práva a pracovné podmienky štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich na plavidlách EÚ a zabezpečili dôstojnú odmenu pre všetkých, ktorí pracujú v odvetviach rybolovu a akvakultúry a vo všetkých ostatných odvetviach modrého hospodárstva;

    25.

    zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu a koordinovať opatrenia s prebiehajúcimi multilaterálnymi fórami, ako je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Dohovor o biologickej diverzite, ako aj program udržateľného rozvoja do roku 2030 a ďalšie súvisiace medzinárodné a multilaterálne procesy, s cieľom podporiť ochranu, zachovanie, udržateľné riadenie a obnovu morskej a sladkovodnej biodiverzity a zároveň prispieť k ďalším cieľom udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že COP 15 v čínskom Kunmingu je dobrou príležitosťou dohodnúť sa na globálnych opatreniach v tejto súvislosti;

    26.

    berie na vedomie cieľ ochrany 30 % svetových oceánov do roku 2030, ale varuje, že by sa nemal plniť na úkor potravinovej bezpečnosti, rybárov a výrobcov v oblasti akvakultúry, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

    27.

    víta záväzok Komisie označiť tri rozsiahle chránené morské oblasti v Južnom oceáne; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pre zachovanie živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR) v roku 2021 opäť nedosiahla dohodu o týchto chránených oblastiach;

    28.

    zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za pomoc pri určovaní a vymedzovaní ďalších chránených morských oblastí spolu s členskými štátmi;

    29.

    pripomína, že z rastúceho súboru výskumov, najmä z osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, vyplýva, že ciele v oblasti biodiverzity a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu sa dosahujú lepšie, keď rybári a miestne komunity majú priamu kontrolu nad hospodárením so zdrojmi, od ktorých závisia; zdôrazňuje, že ekosystémy riadené pobrežnými komunitami patria medzi najbohatšie a najproduktívnejšie a prispievajú tiež k prispôsobeniu pobrežných oblastí dôsledkom zmeny klímy; upozorňuje na riziká zaberania oceánov spojené s námorným priestorovým plánovaním; zdôrazňuje preto, že treba zabezpečiť maloobjemový rybolov, zaistiť zodpovednú správu držby a vyvodzovať zodpovednosť voči podnikom EÚ pôsobiacim v odvetví modrého hospodárstva, ktoré sú príjemcami podpory, ak sa ich činnosťou porušujú ľudské práva;

    30.

    vyzýva EÚ a partnerské krajiny, aby sa v stratégiách zmierňovania zmeny klímy opierali o know-how pôvodného obyvateľstva a aktívne podporovali participatívne riadenie, ktoré sa ukázalo ako účinné pri zvyšovaní odolnosti pobrežných komunít;

    31.

    domnieva sa, že medzinárodná správa oceánov by mala prijať medziodvetvový prístup k modrému hospodárstvu, pričom by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky námorné hospodárske činnosti; podporuje uznanie oceánov ako spoločného bohatstva ľudstva a žiada, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva boli vždy v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja do roku 2030, s environmentálnymi záväzkami a cieľmi EÚ a so záväzkami a cieľmi SRP;

    32.

    vyjadruje znepokojenie nad tým, že odvetvová podpora, ktorú poskytujú dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, často neprináša priamy prospech miestnym rybárskym a pobrežným komunitám v tretích krajinách, a preto vyzýva Komisiu, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva úzko prepojila s plánovaním udržateľného rozvoja EÚ;

    33.

    zdôrazňuje, že dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sa musia stať nástrojom rozvoja miestneho modrého hospodárstva; domnieva sa, že nedostatok údajov sťažuje hodnotenie prínosu dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v partnerských krajinách; naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila transparentnosť a zber údajov (najmä o úlovkoch, registrácii plavidiel a pracovných podmienkach), rozšírila požiadavky na podávanie správ podľa dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a vytvorila centralizovanú sociálno-ekonomickú databázu zahŕňajúcu všetky plavidlá EÚ bez ohľadu na to, kde pôsobia;

    34.

    zdôrazňuje, že všetky zainteresované strany treba začleniť do rokovaní o dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a tiež počas uplatňovania týchto dohôd, ako aj zabezpečiť, aby sa zohľadnili potreby komunít, ktorých sa tieto partnerstvá týkajú najviac;

    35.

    vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným monitorovaním vykonávania a riadneho využívania finančných prostriedkov; je znepokojený tým, že odvetvová podpora v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva často neprináša priamy prospech maloobjemovým rybárom; vyzýva Komisiu, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva úzko prepojila s rozvojovou pomocou EÚ s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu pre pobrežné komunity; okrem toho vyzýva Komisiu, aby aktívne zverejňovala výročné správy o spôsoboch využívania sektorovej podpory na lepšie sledovanie využívania verejných finančných prostriedkov EÚ;

    36.

    víta úlohu regionálnych morských dohovorov a regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne mandáty pre regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) s cieľom chrániť rybolovné zdroje v rozvojových krajinách a medzinárodných vodách, najmä zlepšením riadenia populácií druhov, ako sú tropické tuniaky, znížením odhadzovania úlovkov, uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti v záujme zabezpečenia ochrany ohrozených druhov a citlivých morských ekosystémov, ako aj zlepšením poskytovania dostupných údajov, dodržiavania predpisov a transparentnosti rozhodovania;

    37.

    v širšom zmysle vyzýva na zlepšenie postupov riadenia rybárstva a monitorovania a na vývoj environmentálneho označovania a nových technológií, ako je blockchain, aby sa skvalitnila vysledovateľnosť výrobkov;

    38.

    vyzýva EÚ, aby poskytla technickú pomoc výrobcom z rozvojových krajín, najmä malým výrobcom;

    39.

    pripomína, že všetky štáty zapojené do rybolovu v západnej Afrike by mali zriadiť regionálnu organizáciu pre riadenie rybárstva – najmä na využívanie spoločných populácií, ako sú malé pelagické ryby – v súlade s požiadavkami medzinárodného práva, príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, panafrickou a regionálnou rybárskou politikou a inými nástrojmi; domnieva sa, že tento režim riadenia by mal byť v súlade s preventívnym a ekosystémovým prístupom, čím sa zabezpečí, aby boli celkové povolené výlovy v rámci bezpečných biologických limitov;

    40.

    naliehavo vyzýva EÚ, aby účinne podporovala a chránila maloobjemový rybolov v Afrike, ktorý je hlavným poskytovateľom živobytia v prímorských regiónoch, ako základný kameň budúcej modrej osobitej skupiny EÚ – Afrika, t. j. financovaním vykonávania medzinárodných usmernení FAO o udržateľnom maloobjemovom rybolove;

    41.

    zdôrazňuje, že výroba rybej múčky a rybieho oleja okrem iného prispieva k nadmernému rybolovu v rozvojových krajinách, najmä v západnej Afrike; požaduje povinné opatrenia náležitej starostlivosti, ktorými sa zabezpečí, aby celý dodávateľský reťazec v odvetví morských plodov bol spravodlivý, plne vysledovateľný, nevyužíval výrobky NNN rybolovu a nebol spájaný s porušovaním ľudských práv vrátane obchodovania s ľuďmi a otroctva;

    42.

    víta úlohu regionálnych morských dohovorov a regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) pri posilňovaní riadenia založeného na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, ktoré by mali byť ľahko dostupné pre všetky subjekty;

    43.

    vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne mandáty pre RFMO s cieľom chrániť rybolovné zdroje v rozvojových krajinách a medzinárodných vodách, najmä vo vzťahu k zlepšeniu riadenia populácií druhov, ako sú tropické tuniaky, znížením odhadzovania úlovkov, uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti v záujme ochrany ohrozených druhov a citlivých morských ekosystémov, ako aj zlepšením dostupnosti údajov, dodržiavania predpisov a transparentného rozhodovania;

    44.

    vyzýva Komisiu, aby sa aktívne snažila o začlenenie cieľov v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania zmeny klímy do svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a do rozhodovania RFMO a podporovala ho;

    45.

    vyzýva na opatrenia EÚ členských štátov na zintenzívnenie úsilie o zlepšenie globálneho riadenia rybárstva, najmä prostredníctvom mechanizmov, ako je iniciatíva za transparentnosť rybárstva;

    46.

    pripomína, že udržateľné hospodárenie so zdrojmi založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch a najlepších sociálno-ekonomických hodnoteniach musí byť hlavnou prioritou na dosiahnutie cieľov strategického programu EÚ a musí byť zahrnuté aj do dvojstranných dohôd o partnerstve;

    47.

    zdôrazňuje, že modré hospodárstvo zahŕňa viacero činností nad rámec tradičných činností, že pri rozvoji nových činností by mali vždy vypracúvať aj štúdie vplyvu a že na uľahčenie udržateľnej organizácie týchto činností v rámci modrého hospodárstva sa musí prijať transparentný vedecký prístup, ako aj zabezpečiť účinné konzultácie a aktívna účasť všetkých dotknutých odvetví;

    48.

    zdôrazňuje, že námorné odvetvie je kľúčovým spojením pre medzinárodnú prepojenosť, globálny obchodný systém, hospodárstvo EÚ a jeho konkurencieschopnosť a regióny EÚ; zdôrazňuje význam posilnenia úlohy prístavov, potrebu investícií do inteligentnej infraštruktúry a rozvoja a riadenia prístavov, ktoré by mali ďalej zvyšovať ich schopnosť prispôsobiť sa rastu obchodu;

    49.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do prístavov nachádzajúcich sa na pobrežiach EÚ s cieľom zamerať sa na chýbajúce spojenia s vnútrozemím s celkovými cieľmi zvýšenia odolnosti dopravy a transformácie prístavov na logistické platformy a strategické klastre pre multimodálnu dopravu, výrobu, uskladňovanie a distribúciu energie a cestovný ruch; zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť trhové opatrenie ako cieľ Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy s cieľom zaviesť systém kompenzácie uhlíka v medzinárodnej lodnej doprave a zabezpečiť realistický spôsob znižovania emisií;

    50.

    zdôrazňuje, že cieľom oznámenia Komisie o stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu je uviesť prvé plavidlá s nulovými emisiami na trh do roku 2030, a že EÚ už financovala rozsiahly výskum v oblasti hybridizácie a elektrifikácie plavidiel prostredníctvom programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila svoju podporu pre elektrické plavidlá na krátke trasy;

    51.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dokončili prioritné projekty zahrnuté do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) pre oblasti Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Baltského mora, najmä v cezhraničných oblastiach a ako súčasť budúcich usmernení TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027, aby podporovali, zjednodušili a investovali primerané financovanie do úplného rozvoja námorných diaľnic TEN-T s cieľom lepšie integrovať príbrežnú námornú dopravu, aby bolo možné lepšie distribuovať tovar prostredníctvom prístavov spájajúcich ostrovy s pevninou a komplexného multimodálneho dopravného systému; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť plynulé a udržateľné dopravné reťazce pre cestujúcich a náklad vo všetkých druhoch dopravy, najmä v železničnej, námornej a vnútrozemskej vodnej doprave; je presvedčený, že v projektoch by sa mala venovať mimoriadna pozornosť osobitným potrebám v oblasti prepojenosti a prístupnosti okrajových, ostrovných a najvzdialenejších regiónov Atlantického oceánu, Stredozemného a Baltského mora;

    52.

    zdôrazňuje, že prístavy možno využiť na posilnenie modrého hospodárstva, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskych činnostiach tohto odvetvia, a na zabezpečenie jeho prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu v súlade so zásadami Európskej zelenej dohody; vyzýva Komisiu, aby prerozdelila viac finančných prostriedkov EÚ na zlepšenie efektívnosti dopravy a dostupnosti základných prístavov TEN-T a na zníženie nákladov vrátane investícií do nepretržitého bagrovania, prehlbovania kanálov a iných opatrení na budovanie kapacít vo vybraných prístavoch; pripomína Komisii a členským štátom, že sú potrebné ďalšie investície do udržateľnej a inteligentnej prístavnej infraštruktúry, aby sa prístavy mohli stať uzlami multimodálnej mobility a dopravy, ako aj energetickými uzlami pre integrované elektrické systémy, vodík a iné alternatívne palivá a testovacími miestami opätovného využívania odpadu a obehového hospodárstva;

    53.

    blahoželá prístavu Vigo k tomu, že je priekopníckym prístavom EÚ, ktorý prvý implementoval európsku stratégiu modrého rastu;

    54.

    víta iniciatívu FAO Sieť modrých rybárskych prístavov, ktorej cieľom je vypracovať usmernenia o najlepších medzinárodných postupoch pre rybárske prístavy, ktoré sú v procese prechodu na modely modrého hospodárstva, s cieľom zlepšiť ich udržateľnosť ochranou životného prostredia a podporou sociálnych a hospodárskych prínosov; podporuje zriadenie stálej kancelárie FAO v prístave Vigo na rozvoj a riadenie globálnej siete modrých prístavov;

    Odolnosť, konkurencieschopnosť a pracovné miesta

    55.

    uznáva, že úsilie EÚ o obnovu sa musí zamerať na ciele udržateľnosti, konkurencieschopnosti a rastu; zdôrazňuje potrebu udržateľných finančných nástrojov na podporu tohto prechodu, a to aj prostredníctvom posilnenia verejných a súkromných investícií;

    56.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali udržateľný rozvoj hodnotových reťazcov maloobjemového rybolovu a akvakultúry, od rybárov až po spotrebiteľov, a to presadzovaním harmonizácie selektívnych, nedeštruktívnych a energeticky účinných metód rybolovu a akvakultúry, uľahčovaním výmeny poznatkov s výskumnou komunitou EÚ a podporou metód udržateľnej komercializácie produktov rybolovu pri súčasnom znižovaní administratívnej záťaže;

    57.

    zdôrazňuje potrebu uznať sociálno-ekonomickú hodnotu rekreačného rybolovu a jeho prínos k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ; zdôrazňuje potrebu väčšieho počtu a lepších údajov o rekreačnom rybolove vrátane jeho príspevku k odvetviu cestovného ruchu, jeho interakcií s maloobjemovými rybármi, jeho vplyvov na životné prostredie, ako aj jeho sociálno-ekonomického významu;

    58.

    zdôrazňuje význam maloobjemového pobrežného rybolovu pre modré hospodárstvo a kultúrnu identitu komunít v pobrežných regiónoch a ostrovoch;

    59.

    vyzýva členské štáty, aby pri prideľovaní rybolovných možností v plnej miere uplatňovali transparentné a objektívne kritériá stanovené v článku 17 SRP;

    60.

    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zlepšenie zberu údajov o rekreačnom rybolove na mori a vo vnútrozemských sladkých vodách a brakických vodných cestách so zreteľom na vplyv na životné prostredie a sociálno-ekonomickú hodnotu tejto činnosti s cieľom zabezpečiť spravodlivé a vyvážené riadenie odvetvia rybárstva a akvakultúry a podnecovať viac investícií do rozvoja činností pobrežných komunít;

    61.

    zdôrazňuje význam inkluzívneho námorného priestorového plánovania pri minimalizácii konkurencie o priestor na úkor iných činností, ako napríklad rybolov, pri rozvoji nových činností modrého hospodárstva; zdôrazňuje, že rybolov a akvakultúra zohrávajú ústrednú úlohu a že tieto odvetvia sa musia náležite zviditeľniť v modrom hospodárstve, a preto požaduje stratégiu na podporu interakcie medzi rôznymi činnosťami námorného a suchozemského modrého hospodárstva spôsobom, ktorý bude prospešný pre všetkých;

    62.

    naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj systémov výroby energie vedených komunitou, ktoré umožňujú pobrežným komunitám vrátane rybárov plne sa zúčastňovať na plánovaní a rozvoji výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň opätovne investovať zisky späť do miestnej komunity;

    63.

    vyzýva členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami o námornom priestorovom plánovaní vymedzili konkrétne historické a tradičné rybolovné oblasti rybárov ako oblasti, do ktorých sa nemajú zaviesť žiadne systémy výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori;

    64.

    zdôrazňuje, že veterné parky na mori by sa mali budovať len vtedy, ak možno zaručiť, že v súlade s cieľmi modrého hospodárstva a Európskej zelenej dohody nebudú mať negatívne environmentálne a ekologické vplyvy ani hospodárske, sociálno-ekonomické a sociálno-kultúrne dôsledky pre rybárov a výrobcov v oblasti akvakultúry;

    65.

    víta iniciatívy, ako je Monitorovacie stredisko pre veternú energiu (Marine Wind Power Observatory), fórum, ktoré spustila regionálna vláda Galície s cieľom identifikovať príležitosti a vyvážiť spôsoby využívania mora, ktoré by si mohli vzájomne konkurovať, a to vrátane priemyselného odvetvia, odvetvia námorného rybolovu a pridružených subjektov a organizácií;

    66.

    berie na vedomie, že ťažobný priemysel je v modrom oceánskom hospodárstve rastúcim odvetvím; zdôrazňuje povinnosť štátov zdržať sa prijímania opatrení vrátane rozsiahlych rozvojových projektov, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na živobytie drobných vnútrozemských a morských rybárov, ich loviská alebo prístupové práva, a ich povinnosť vykonávať ex ante posúdenia projektov ťažobného priemyslu, ktoré prevádzkujú súkromné subjekty, s cieľom vyhodnotiť ich možný negatívny vplyv na ľudské práva vo vzťahu k miestnym rybárskym komunitám;

    67.

    vyzýva na zriadenie fóra EÚ pre dialóg, ktoré bude transparentné a zabezpečí účasť všetkých zainteresovaných strán a rovnováhu právomocí medzi nimi s cieľom podporiť medziodvetvovú spoluprácu, výmenu skúseností a riešenie konfliktov;

    68.

    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na podporu, uľahčenie prístupu a plné využívanie dostupných investičných možností pre udržateľné rybolovné a akvakultúrne postupy v rámci nového Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ďalej len „ENRAF“) spolu s ďalšími programami EÚ, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti alebo Horizont Európa, na udržateľné rybolovné postupy a udržateľné akvakultúrne činnosti, ako aj na zabezpečenie toho, aby pobrežné, vzdialené a zámorské komunity mohli diverzifikovať svoje hospodárstva;

    69.

    vyzýva Komisiu, aby vychádzala z najlepších postupov ENRAF s cieľom rozvíjať projekty rekreačného rybárskeho cestovného ruchu a pokračovať vo financovaní týchto projektov prostredníctvom ENRAF;

    70.

    zdôrazňuje potrebu vypracovať komplexnejšie stratégie na prispôsobenie odvetví rybolovu a akvakultúry a pobrežných území dôsledkom zmeny klímy a jej vplyvu na komunity a ich živobytie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky odvetvia prispievali k zmierňovaniu zmeny klímy v súlade s Európskou zelenou dohodou a siedmym a ôsmym environmentálnym akčným programom;

    71.

    domnieva sa, že SRP by mala zahŕňať sociálnu podmienenosť podobnú tej, ktorá bola vytvorená v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá môže stanoviť sankcie pre vlastníkov rybárskych plavidiel, výrobcov v oblasti akvakultúry a iných príjemcov ENRAF, ak nezabezpečia primerané pracovné podmienky pre všetkých svojich pracovníkov vrátane sezónnych a migrujúcich pracovníkov; zdôrazňuje, že táto sociálna podmienenosť má zásadný význam pre ochranu dôstojnosti na pracovisku a sociálnych práv pracovníkov v odvetví rybolovu a akvakultúry a prispieva k dosiahnutiu sociálnej spravodlivosti pre všetkých;

    72.

    domnieva sa, že väčšia istota zamestnania, bezpečnosť pri práci, zdravé oceány, ktoré poskytujú lepšie príjmy a sociálne zabezpečenie v odvetviach rybolovu a akvakultúry, sú nevyhnutné na prilákanie žien a mladších generácií, čím sa zabezpečí omladenie a ďalšie prežitie odvetví;

    73.

    víta úlohu žien v hodnotových reťazcoch udržateľného rybolovu a akvakultúry, a preto naliehavo žiada, aby sa im zaručili dôstojné pracovné podmienky, rovnaké mzdy, sociálne zabezpečenie, ako aj viditeľnosť a zastúpenie v rozhodovacích štruktúrach a procesoch;

    74.

    zdôrazňuje, že rybolov a akvakultúra zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest a udržiavaní hospodárstva v mnohých častiach EÚ, pričom predstavujú viac ako polovicu miestnych pracovných miest v mnohých pobrežných a ostrovných komunitách, najmä v najvzdialenejších regiónoch;

    75.

    zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti odvetví rybolovu a akvakultúry je potrebné zaručiť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty EÚ v globálnom hospodárstve a zamerať sa na odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, uznávanie tejto odbornej prípravy na európskej úrovni, poradenské služby a šírenie technických a vedeckých poznatkov a inovačných postupov, pričom treba uznať prínos, ktorý v tejto súvislosti majú obchodné združenia;

    76.

    zdôrazňuje potrebu pridať hodnotu k produktom rybolovu pri prvom predaji, najmä k produktom z maloobjemového tradičného rybolovu, ak sa majú zvýšiť príjmy a mzdy rybárov;

    77.

    vyzýva Komisiu, aby rozvíjala nové formy udržateľného námorného a pobrežného cestovného ruchu, podporovala nové formy činností cestovného ruchu, poskytovala dodatočné toky príjmov a celoročne zvyšovala zamestnanosť s cieľom zvýšiť hodnotu námorných a pobrežných oblastí a zároveň chrániť životné prostredie a modré kultúrne dedičstvo a zachovať morské a pobrežné biotopy; zdôrazňuje význam obehového hospodárstva v odvetví cestovného ruchu pri rozvoji udržateľnejších postupov, ktoré sú prospešné pre miestny rozvoj; uznáva, že odvetvie cestovného ruchu by malo spolupracovať s pobrežnými komunitami a potrebuje podporu na zvýšenie efektívnosti a udržateľnosti infraštruktúry a konkurencieschopnosti morských a turistických stredísk;

    78.

    uvedomuje si, že pobrežný cestovný ruch môže mať pozitívny vplyv na rozvojové krajiny, ale môže byť škodlivý, ak sa rozvíjajú stratégie masového cestovného ruchu, ktoré vedú k obmedzeniu prístupu miestnych spotrebiteľov k potravinám a ich spotrebe a k ničeniu morského prostredia a kultúrnej identity; vyzýva EÚ, aby podporovala spravodlivé modely cestovného ruchu, ktoré majú malý vplyv.

    79.

    zdôrazňuje potrebu zachovať náš prírodný kapitál a dedičstvo s cieľom podporiť udržateľný cestovný ruch (ako je ekologický cestovný ruch) a vyzýva členské štáty, aby chránili biodiverzitu tým, že urýchlene vykonajú činnosti na zachovanie morí (vrátane cezhraničných) na ochranu, obnovu a ocenenie morských a pobrežných ekosystémov, a to aj prostredníctvom morských sietí Natura 2000;

    80.

    vyzýva Komisiu, aby udržateľný námorný, ostrovný a pobrežný cestovný ruch zahrnula do súvisiacich opatrení a programov, podporovala iniciatívy, ktoré podnecujú diverzifikáciu pobrežného, morského a námorného cestovného ruchu a znižujú sezónnosť turistických činností a zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať lepšie údaje o príspevku rekreačného rybolovného cestovného ruchu k pobrežnému a ostrovnému hospodárstvu;

    81.

    zdôrazňuje význam modrého hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, najmä pre ich odvetvia cestovného ruchu; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila dopravný program s možnosťami osobitne súvisiacimi s odľahlosťou a ostrovným charakterom (POSEI Transport) s cieľom lepšie riešiť potreby ostrovov a najvzdialenejších regiónov a podporiť prevádzku niektorých komerčných trás do nich;

    82.

    podporuje udržateľné postupy pobrežného a námorného cestovného ruchu, pretože sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť oblasti Atlantického oceánu, Stredozemného a Baltského mora a tvorbu vysokohodnotných pracovných miest v modrom vzdelávaní a v modrej odbornej príprave; zdôrazňuje, že osobitná odborná príprava v oblasti činností modrého hospodárstva by prispela k zvýšeniu informovanosti o morských ekosystémoch a o potrebe ich ochrany;

    83.

    vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahle konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom nájsť riešenia prispôsobené miestnym a regionálnym spoločenstvám;

    84.

    žiada Komisiu, aby posúdila možné riešenia na podporu odolnosti odvetvia cestovného ruchu proti vplyvom budúcich pandémii alebo iných rušivých udalostí, ktoré predstavujú riziko pre činnosti v oblasti cestovného ruchu, a aby predložila vhodné iniciatívy na zlepšenie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania pracovníkov v tomto odvetví s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť a pomôcť využiť plný potenciál modrého hospodárstva;

    85.

    vyzdvihuje význam jachtingu a plachtárstva pre námorný cestový ruch; zdôrazňuje úlohu miestnej kultúry a gastronómie pri rozvoji európskeho pobrežného cestovného ruchu a význam plážového a podmorského cestovného ruchu, rybárskeho cestovného ruchu, ekoturizmu, vodných športov, odvetvia výletných plavieb;

    86.

    zdôrazňuje význam chránených morských oblastí ako nástroja na ochranu oceánov; domnieva sa, že tieto oblasti predstavujú príležitosť na rozvoj vedeckého cestovného ruchu;

    87.

    víta zameranie Komisie na udržateľný a „pomalý“ cestovný ruch a cieľ vypracovať podporné balíky (koncepcia pre miestne zelené dohody) na podporu zelenej transformácie miest a regiónov; berie na vedomie potenciál vzdialených ostrovov a pobrežných komunít pri zohrávaní vedúcej úlohy v tejto transformácii;

    88.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali prínos morského rekreačného rybolovu a cestovného ruchu, ktorý vytvára pre modré hospodárstvo, ako aj potenciál tohto odvetvia poskytovať ďalšie hospodárske príležitosti v pobrežných komunitách;

    89.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál modrého hospodárstva nebol dostatočne zohľadnený pri vypracúvaní a hodnotení národných plánov obnovy a odolnosti financovaných z nástroja NextGenerationEU;

    90.

    požaduje vytvorenie vhodného finančného rámca na stimulovanie rozvoja modrého hospodárstva a tvorby pracovných miest, ktorý bude integrovať a koordinovať rôzne dostupné finančné nástroje – štrukturálne a investičné fondy (ENRAF, EFRR, ESF, Kohézny fond), Horizont Európa 2021 – 2027 a iné; upozorňuje na potrebu podporovať lepšie zosúladenie týchto nástrojov s potrebami zainteresovaných strán a rozsiahle šírenie súčasných príležitostí;

    91.

    vyzýva na dôkladnú diskusiu na úrovni EÚ s týmto odvetvím, v ktorej sa zohľadnia vážne sociálno-ekonomické dôsledky pravidiel merania rybolovnej kapacity, o vplyve týchto pravidiel na rybolov a život rybárov pri súčasnom zachovaní prísnej kontroly rybolovnej kapacity;

    92.

    zdôrazňuje strategický význam činností v oblasti stavby a opravy lodí a ich vzájomného vzťahu s inými odvetviami, ako je odvetvie námorného cestovného ruchu; nazdáva sa, že dôraz na technické inovácie a vysoko špecializované procesy, ktoré sa môžu premietnuť do ziskov pridanej hodnoty, môže viesť k tvorbe prostredia s menším vystavením medzinárodnej hospodárskej súťaži a zvrátiť trend úpadku tohto odvetvia; podporuje existenciu osobitnej podpory namierenej na obnovu a modernizáciu odvetvia stavby lodí v Európe a jeho jednotlivých zložiek;

    93.

    konštatuje, že tradičné a malé flotily EÚ sú veľmi staré, najmä v najvzdialenejších regiónoch, že ich plavidlá majú veľmi vysoký priemerný vek a nie sú bezpečné ani pre ľudí, ktorí na nich pracujú, ani pre samotné úlovky, a opätovne zdôrazňuje potrebu podpory z ENRAF na nákup nových plavidiel bez toho, aby bolo výsledkom zvýšenie úlovkov, s dodržaním maximálnych udržateľných výnosov, a teda zlepšením ich environmentálnej výkonnosti;

    94.

    pripomína, že rybárske flotily v najvzdialenejších regiónoch sú v niektorých prípadoch vo veľmi zlom stave a predstavujú nebezpečenstvo pre rybárov a životné prostredie; v tejto súvislosti považuje za potrebné nájsť riešenia na zlepšenie bezpečnostných a pracovných podmienok rybárov, zníženie emisií CO2 a na zlepšenie podmienok ochrany úlovkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní zdravých a vysokokvalitných bielkovín za podmienok, ktoré sú úplne bezpečné a zabezpečené, s menším vplyvom na životné prostredie a bez zvýšenia rybolovnej kapacity;

    95.

    vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili nástroj podpory podobný programu POSEI pre rybolov s cieľom zmierniť negatívny vplyv ostrovného charakteru na najvzdialenejšie regióny;

    96.

    zdôrazňuje potenciál udržateľného využívania námorného rozmeru EÚ v Atlantickom oceáne, ktoré si vyžaduje vyváženejšie investície do ostrovov, najvzdialenejších regiónov a pobrežných prístavov, ako aj rozšírenie mnohých kotvísk a zvýšenie ich skladovacej kapacity a vybavenia na manipuláciu s nákladom, ktoré sú veľmi dôležité pre produkty rybolovu a akvakultúry;

    Modrá transformácia

    97.

    vyzýva na vytvorenie nástrojov na udržateľné využívanie morských zdrojov a diverzifikáciu morského hospodárstva, a to aj prostredníctvom podpory nových produktov spojených s rybolovnými činnosťami a pochádzajúcich z nich, ktoré môžu priniesť pridanú hodnotu pre naše kultúrne a prírodné dedičstvo, najmä poskytovaním možností vysokokvalitného cestovného ruchu;

    98.

    zdôrazňuje potrebu dosiahnuť integrovaný rámec námornej politiky EÚ, ktorý zabezpečí súlad medzi stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity, stratégiou „z farmy na stôl“, politikou v oblasti klímy a SRP;

    99.

    domnieva sa, že odvetvie akvakultúry by malo naďalej monitorovať a zlepšovať niekoľko parametrov na základe opatrení založených na dôkazoch vrátane dobrých životných podmienok rýb a hustoty chovu rýb; ďalej sa domnieva, že by sa mali vykonať štúdie posúdenia vplyvu na životné prostredie s cieľom zlepšiť dobré životné podmienky rýb, a to okrem iného aj obohatením ich životného prostredia, zachovaním kvality vody v rámci relevantných limitov pre dobré životné podmienky ako prostriedku na obmedzenie chorôb a ich šírenia, zníženie potreby antibiotík a ďalšie znižovanie znečistenia, dosahovanie lepších výsledkov v oblasti klímy a životného prostredia a zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy;

    100.

    konštatuje, že diverzifikácia druhov rýb v akvakultúre EÚ vrátane nízko trofických a nemäsožravých druhov je potrebná na zlepšenie udržateľnosti tohto odvetvia;

    101.

    zdôrazňuje potenciálnu úlohu akvakultúry, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest a bezpečnosť dodávok potravín, ako aj pri uľahčovaní prechodu na udržateľné potravinové systémy; domnieva sa, že je nevyhnutné znížiť tlak na morské zdroje rozvojom a intenzívnejším využívaním alternatív a udržateľne riadených zdrojov krmív iných ako ulovené voľne žijúce ryby, čím sa zvráti strata biodiverzity v oceánoch a moriach; zdôrazňuje, že využívanie morského priestoru na účely akvakultúry sa musí riadne regulovať; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam jasného a spoľahlivého právneho rámca, ktorý podporuje prístup k vode so všetkými potrebnými zárukami;

    102.

    konštatuje, že zvýšené používanie rybej múčky a rybieho oleja v akvakultúre EÚ môže ohroziť udržateľnosť populácií voľne žijúcich rýb vo vodách EÚ a tretích krajín;

    103.

    zdôrazňuje, že je potrebné vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopného rozvoja rybolovu a akvakultúry vzhľadom na ich význam pre bezpečnosť dodávok potravín;

    104.

    zdôrazňuje význam odvetví rybolovu a akvakultúry pre dodávky bielkovín, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska potravinovej bezpečnosti aj sociálno-ekonomického rozvoja miestnych komunít a vytvárania pracovných miest na celom svete; pripomína najmä, že pre takmer jednu miliardu ľudí, najmä v rozvojových krajinách, predstavujú ryby a morské plody primárny zdroj živočíšnych bielkovín; konštatuje, že celosvetovo sa viac ako 90 % rybárov a pracovníkov v rybárstve venuje maloobjemovému rybolovu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pandémia COVID-19 značne postihla ľudí zamestnaných v odvetviach rybolovu a akvakultúry;

    105.

    zdôrazňuje, že udržateľné potraviny z oceánov, morí a sladkovodných zdrojov sa musia vyrábať len zodpovedným rybolovom a udržateľnou akvakultúrou, a že všetky produkty rybolovu a akvakultúry spotrebúvané v EÚ musia pochádzať z udržateľných potravinových systémov pri plnom rešpektovaní hraníc planéty; vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých odporúčaní vypracovala ukazovatele udržateľnosti pre produkty rybolovu a akvakultúry z EÚ a požadovala podobné udržateľné normy pre výrobky dovážané na trh EÚ;

    106.

    zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná za 1 % celosvetovej produkcie rias, a preto sa domnieva, že členské štáty a ENRAF by mali podporovať produkciu morských rias; zdôrazňuje, že riasy sú jedným z budúcich riešení na dosiahnutie cieľov zelenej dohody, napríklad využívaním rias na zachytávanie oxidu uhličitého, nahradením iných materiálov v rôznych hospodárskych odvetviach alebo ich používaním ako výživového produktu na ľudskú spotrebu, keďže by mohli byť významným zdrojom bielkovín a kvalitných mikroživín;

    107.

    vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky riešenia na rozvoj možností produkcie a využívania rias a aby zvážila aj možnosti financovania urýchlenia produkcie rias; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a uľahčila povolenie rias ako novej potraviny tým, že zníži súvisiace náklady na spracovanie žiadosti a umožní ľahší prístup na trh a zároveň zabezpečí kvalitu a bezpečnosť výrobkov;

    108.

    domnieva sa, že treba podporovať udržateľné modely akvakultúry, ktoré by mohli prispieť k zachovaniu ekosystémov zabezpečujúcich ochranu pred účinkami zmeny klímy; zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi výrobnou akvakultúrou a akvakultúrou spracúvajúcou bielkoviny, najmä ak ide o postupy, ktoré vytvárajú tlak na udržateľnosť morských zdrojov; domnieva sa, že krmivá určené pre rybolov a akvakultúru by sa mali vyrábať udržateľným poľnohospodárstvom a rybolovom, a preto by sa mali vylúčiť všetky produkty získané NNN rybolovom alebo nadmerným rybolovom;

    109.

    domnieva sa, že výroba mikrorias môže znížiť používanie neudržateľnej rybej múčky v rybnom hospodárstve; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať a podporovať ekologickú akvakultúru, keďže má veľký potenciál rastu, a na tento účel by sa mohli využiť nástroje a finančné prostriedky EÚ; vyzýva na zlepšenie zberu, spracovania a šírenia štatistických údajov o ekologickej akvakultúre;

    110.

    žiada, aby sa SRP uplatňovala všeobecne na všetky rybárske flotily EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti riadené spôsobom, ktorý môže priniesť sociálno-ekonomické prínosy, prispieť k dostupnosti potravinových výrobkov, ako aj minimalizovať vplyv ich konkrétnych činností na biotopy a morské ekosystémy a zároveň obnoviť a udržať populácie lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos; domnieva sa, že sa musí uplatňovať s prihliadnutím na osobitné charakteristiky rôznych morských oblastí;

    111.

    zdôrazňuje úlohu odvetví rybolovu a akvakultúry a ich pracovníkov pri energetickej transformácii a zmierňovaní zmeny klímy prostredníctvom dekarbonizácie a podporou činností, ako je zber morského odpadu, ktoré prispievajú k obehovému hospodárstvu;

    112.

    varuje, že vysypávanie do mora odpadu a rôznych typov znečisťujúcich látok, najmä rôznych druhov plastov, je škodlivé pre životné prostredie, vedie k veľkým hospodárskym stratám v odvetví rybolovu a v ďalších odvetviach a ovplyvňuje ľudské zdravie v celom potravinovom reťazci; víta rozhodnutie ENRAF poskytnúť rybárom finančné prostriedky na obnovu a zber strateného rybárskeho výstroja, jeho opätovné používanie a recyklovanie, ako aj iného morského odpadu; vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením pri dosahovaní cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali podporovať ďalšie informačné kampane a odborná príprava rybárov;

    113.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie podporovali modernizáciu a udržateľný rozvoj odvetvia rybolovu, najmä maloobjemového rybolovu, s cieľom zvýšiť selektívnosť rybárskeho výstroja a znížiť vplyv rybolovu na životné prostredie;

    114.

    zdôrazňuje úlohu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení (19), v ktorom sa stanovujú ochranné opatrenia týkajúce sa toho, ako, kde a kedy sa môže vykonávať rybolov, s cieľom chrániť citlivé druhy a biotopy na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, zvýšiť rybársky výnos a zároveň znížiť vplyv na morské ekosystémy, najmä prostredníctvom zvýšenej selektívnosti;

    115.

    považuje za dôležité neustále zhromažďovať údaje s cieľom lepšie posúdiť kritériá udržateľnosti a zabrániť vytváraniu rybolovných oblastí, v ktorých boli identifikované CME;

    116.

    vyzýva EÚ, aby urýchlene riešila problém škodlivého vplyvu rybolovných techník, ako je výstroj vlečený po dne, unášané siete, záťahové siete na lov pri dne alebo zariadenia na zhlukovanie rýb, na klímu, integritu morského dna, populácie rýb a citlivé druhy (ako vedľajšie úlovky), a to aj obmedzením ich používania;

    117.

    vyzýva najmä, aby EÚ na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní zakázala používanie škodlivých techník v jej prísne chránených morských oblastiach; vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby sa ENRAF využíval na účinnú podporu prechodu rybárskych flotíl EÚ na selektívnejšie a menej škodlivé rybolovné techniky;

    118.

    žiada EÚ, aby začala a financovala vedecké výskumné programy na mapovanie morských biotopov bohatých na uhlík vo vodách EÚ, ktoré by slúžili ako základ pre označenie takýchto oblastí za prísne chránené morské oblasti, s cieľom chrániť a obnovovať morské záchyty uhlíka v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ako aj chrániť a obnovovať ekosystémy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na morskom dne, v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii a ochraňovať ich pred ľudskými činnosťami, ktoré by mohli narúšať a uvoľňovať uhlík do vodného stĺpca, ako sú rybolovné operácie pri dne;

    119.

    žiada EÚ, aby zakázala všetky ťažobné priemyselné činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako je ťažba fosílnych palív v chránených morských oblastiach;

    120.

    zdôrazňuje, že hlboké more je domovom najväčšej rozmanitosti druhov a ekosystémov na Zemi, poskytuje kriticky dôležité environmentálne tovary a služby vrátane dlhodobej sekvestrácie uhlíka a vyznačuje sa environmentálnymi podmienkami, pre ktoré je veľmi citlivé na narušenie človekom; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporili medzinárodné moratórium na hlbokomorskú ťažbu na morskom dne;

    121.

    požaduje legislatívne a nelegislatívne nástroje na vykonávanie stratégie v oblasti biodiverzity a na posilnenie opatrení zameraných na splnenie cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zachovať morskú biodiverzitu a obnoviť degradované ekosystémy a podporiť konkurencieschopnosť rybolovu, akvakultúry a iných súvisiacich odvetví;

    122.

    víta záväzok Komisie preskúmať rámcovú smernicu o námornej stratégii; vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice zosúladila túto smernicu s cieľmi Európskej zelenej dohody, stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a ôsmeho environmentálneho akčného programu;

    123.

    požaduje naliehavé opatrenia na boj proti NNN rybolovu, ktorý je stále jednou z najvážnejších hrozieb pre zdravie ekosystémov a hospodársku konkurencieschopnosť celého odvetvia rybárstva; požaduje väčší súlad medzi obchodnou politikou EÚ a rybárskou politikou s cieľom zabezpečiť účinný boj proti NNN rybolovu;

    Spolupráca, poznatky a inovácia

    124.

    vyzýva na širšiu spoluprácu medzi akademickou obcou, výskumnými a inovačnými centrami, verejnými orgánmi a priemyslom s cieľom podporiť používanie zariadení, metód, techník a postupov založených na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, ktoré sú schopné zlepšiť efektívnosť a bezpečnosť pri práci, hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako aj environmentálnu udržateľnosť; pripomína význam gramotnosti o oceánoch pre varovanie spoločnosti a nabádanie všetkých občanov a zainteresovaných strán, aby zaujali informované a zodpovedné postoje k oceánom a jeho zdrojom;

    125.

    konštatuje, že spoľahlivé, vysokokvalitné a harmonizované údaje o oceánoch sú dôležitým faktorom udržateľnej transformácie modrého hospodárstva;

    126.

    zdôrazňuje, že potenciál stratégie modrého hospodárstva možno dosiahnuť len prostredníctvom spolupráce všetkých zainteresovaných strán; berie na vedomie rastúce využívanie údajov a umelej inteligencie v námornej doprave; vyzýva Komisiu, aby posúdila sociálno-ekonomický vplyv automatizácie a digitalizácie odvetvia;

    127.

    vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a zlepšovala vedecké znalostné centrá, ako je námorná služba programu Copernicus a Európska námorná monitorovacia a dátová sieť, ktoré ponúkajú neoceniteľné poznatky o európskych moriach a oceánoch; poukazuje na to, že rekreačný rybolov zvyšuje informovanosť o vodnom prostredí, ako aj odhodlanie chrániť takéto životné prostredie;

    128.

    víta zriadenie misie pre oceány v rámci programu Horizont 2030; požaduje väčšiu jasnosť a komunikáciu o harmonograme výziev na predkladanie ponúk súvisiacich s touto misiou;

    129.

    zdôrazňuje potrebu harmonizovať zber údajov o sociálno-ekonomickom monitorovaní a o monitorovaní životného prostredia, ako aj o monitorovaní živých ekosystémov a populácií rýb; zdôrazňuje, že zozbierané údaje by sa mali zohľadniť aj s cieľom regulovať vplyv iných námorných činností;

    130.

    domnieva sa, že obmedzenie hrubej tonáže ako kritéria na meranie rybolovnej kapacity sa musí prispôsobiť tak, aby odrážalo realitu odvetvia a potrebu využívať modernejšie, menej znečisťujúce a energeticky účinnejšie motory; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto kritériá s cieľom zlepšiť bezpečnosť a pracovné a životné podmienky, ako aj umožniť zmeny potrebné na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti, prilákanie väčšieho počtu mladých pracovníkov do tohto odvetvia a zabezpečenie menšieho vplyvu na životné prostredie a na to, aby sa nezvýšila kapacita rybolovu;

    131.

    vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala konzistentné údaje, ktoré by umožnili inteligentné riadenie pobrežného cestovného ruchu a zabránili tlaku na ekosystémy a miestne komunity, ako aj hospodárskej súťaži s tradičnými činnosťami, ako je drobný a pobrežný rybolov;

    132.

    zdôrazňuje význam riadiacich a adaptačných opatrení potrebných na ochranu pobrežných komunít, biotopov a biodiverzity, ktoré by predstavovali dobre vynaložené finančné prostriedky v súvislosti s obrovskými vplyvmi zmeny klímy a s nimi súvisiacimi nákladmi; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém varovania a pozorovania v prípade častejších búrok a povodní, zabezpečila primerané monitorovanie životného prostredia a zdravia a uskutočnila výskum v oblasti včasného varovania; vyzýva Komisiu, aby posúdila rôzne scenáre a opatrenia na riešenie možného zvýšenia hladiny morí a zintenzívnenia nepriaznivých poveternostných javov;

    133.

    pripomína existenciu nástrojov, ako je Európsky program CleanSeaNet, ktorého cieľom je monitorovať znečistenie ropou; zdôrazňuje, že najmä v Stredozemnom mori je nevyhnutná regionálna spolupráca, a to aj s krajinami mimo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila výmenu informácií a spoluprácu medzi krajinami; zdôrazňuje význam spoločného, inkluzívneho a medziodvetvového námorného priestorového plánovania, ktoré zohľadňuje sociálno-ekonomické a environmentálne otázky a otázky biodiverzity; zdôrazňuje význam energetickej transformácie, v rámci ktorej môže odvetvie modrého hospodárstva podporovať technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori, ako je prílivová energia, energia z vĺn, slnečná a veterná energia; zdôrazňuje význam podpory dekarbonizácie odvetvia lodnej a námornej dopravy, rozvoja udržateľných technológií a zvýšeného využívania nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov energie;

    134.

    podporuje zásadu udržateľného rozvoja v rámci modrého hospodárstva ako hnaciu silu hospodárskeho rastu v EÚ, najmä v oblasti Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Baltického mora ako spôsob podpory všetkých odvetvových a medziodvetvových činností súvisiacich s oceánmi, moriami a pobrežnými oblasťami vrátane námornej dopravy, stavby lodí, biotechnológií, udržateľného cestovného ruchu, veternej energie na mori, rybolovu a akvakultúry a energie z vĺn a prílivu; vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum, vývoj a inovácie, ktoré prispievajú k udržateľnému cestovnému ruchu, efektívnemu využívaniu zdrojov a energii z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje najmä, že energia z obnoviteľných zdrojov na mori má potenciál stať sa do roku 2050 dôležitou súčasťou európskeho energetického systému; a vyzýva na vytvorenie stimulov a financovania investícií do prístavnej infraštruktúry s cieľom uľahčiť servis odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov na mori;

    135.

    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EÚ dosiahne a zachová svoju úlohu technologického lídra, udrží talenty a bude vyrábať energiu a zároveň zníži akýkoľvek potenciálny vplyv na morské prostredie;

    136.

    zdôrazňuje význam inovácií v oblasti rybolovu pri zlepšovaní jeho environmentálnej a hospodárskej výkonnosti a požaduje nový prístup k inováciám, v rámci ktorého inovácie a modernizácia neznamenajú zvýšenie rybolovných kapacít;

    137.

    naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby spolupracovali s cieľom presadzovať a podporovať miestne iniciatívy na zachovanie živobytia a tradícií a kultúrneho dedičstva spojeného s rybolovom a akvakultúrou;

    138.

    vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na krehkú pozíciu najvzdialenejších regiónov poskytla silnú podporu inováciám a výskumu s cieľom rozvíjať inovatívne a environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľné postupy a techniky v oblasti rybolovu a akvakultúry v týchto regiónoch, čím by sa týmto regiónom poskytla vedúca úloha v správe oceánov;

    139.

    zdôrazňuje, že morský odpad má v týchto regiónoch veľký environmentálny a sociálno-ekonomický vplyv, a preto vyzýva Komisiu, aby zriadila centrum boja proti znečisťovaniu morí plastmi, pokiaľ možno v niektorom z najvzdialenejších regiónov, s odbornými znalosťami v oblasti inovácií, rozvoja a spolupráce so zainteresovanými stranami a združeniami v oblasti rybolovu a akvakultúry, ktorého úlohou by bolo prijímať stratégie a politiky udržateľnosti, ktoré by sa mohli opakovať v iných regiónoch;

    140.

    domnieva sa, že je dôležité zvýšiť pozitívne povedomie spotrebiteľov o nutričnej hodnote produktov rybolovu a akvakultúry; poukazuje na to, že je nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľom primerané informácie, aby sa mohli zmeniť spotrebiteľské návyky a aby sa podporila konzumácia menej známych morských produktov z európskych vôd;

    141.

    zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o výrobkoch na báze rias, zvýšiť ich akceptáciu zo strany spotrebiteľov a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o plytvaní potravinami; opakuje, že informovanosť spotrebiteľov sa musí zlepšiť prostredníctvom účinného označovania vrátane označovania udržateľnosti;

    o

    o o

    142.

    poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

    (1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

    (2)  Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021, s. 1.

    (3)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

    (4)  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.

    (5)  Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27.

    (6)  Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

    (7)  Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25.

    (8)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0425.

    (9)  https://blueindicators.ec.europa.eu/sites/default/files/2021_06_BlueEconomy_Report-2021.pdf

    (10)  https://cinea.ec.europa.eu/system/files/2021-05/Sustainability%20criteria%20for%20the%20blue%20economy%20.pdf

    (11)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 64.

    (12)  Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 9.

    (13)  Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 14.

    (14)  Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 30.

    (15)  Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 88.

    (16)  Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 18.

    (17)  http://bluegrowthvigo.eu/

    (18)  https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Fishery_statistics#Fisheries:_the_factors_of_production

    (19)  Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105.


    Top