EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 9. 2022

COM(2022) 488 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o práci pre budúcnosť bez azbestu: európsky prístup k riešeniu zdravotných rizík spojených s azbestom.

1.Úvod

Azbest je veľmi nebezpečná látka spôsobujúca rakovinu 1 . Je známe, že environmentálne a pracovné vystavenie účinkom azbestu prispieva k vysokej záťaži, ktorú predstavuje v Európe rakovina, choroba spôsobujúca mnohé úmrtia, ktorým sa dá vyhnúť. S azbestom súvisí 78 % onkologických ochorení uznaných v EÚ za rakovinu z povolania a 88 % prípadov rakoviny pľúc súvisiacej so zamestnaním 2 . V roku 2019 si vystavenie účinkom azbestu pri práci vyžiadalo v EÚ27 viac ako 70 000 životov 3 . Hoci je to spôsobené najmä predchádzajúcim vystavením účinkom azbestu, potvrdzuje to vážne dôsledky tohto vystavenia.

Za posledných 40 rokov EÚ prijala opatrenia na obmedzenie a potom zákaz akéhokoľvek používania azbestu. V rokoch 1983 4 až 1985 5 obmedzila používanie šiestich typov azbestových vlákien. V roku 1991 EÚ zakázala uvádzanie na trh a používanie piatich z týchto typov azbestových vlákien 6 a používanie chryzotilového azbestu vo výrobkoch, ktoré sa vo veľkej miere používajú okrem iného v sektore stavebníctva 7 . V roku 1999 zakázala všetkých šesť typov azbestových vlákien 8 , pričom zákaz azbestu v EÚ nadobudol účinnosť v roku 2005. Zákaz sa vzťahuje na tovar vyrobený v EÚ aj dovezený do EÚ 9 .

Boj proti rakovine je prioritou EÚ. Komisia sa zaviazala skutočne znížiť vystavenie karcinogénnym látkam, ako je aj azbest, ako súčasť európskeho plánu na boj proti rakovine 10 a akčného plánu nulového znečisťovania 11 . Keďže azbest možno stále nájsť v mnohých budovách vrátane súkromných domov, na riešenie tohto problému z minulosti je potrebný komplexný a integrovaný prístup vo viacerých oblastiach politiky. Prijatie ďalších opatrení na riadenie rizík spojených s vystavením účinkom azbestu ochráni ľudí pred chorobami, podporí psychickú a fyzickú pohodu a pomôže posilniť európsku zdravotnú úniu.

Ďalšia ochrana obyvateľstva pred vystavením účinkom azbestu je mimoriadne dôležitá v čase, keď EÚ začína uplatňovať Európsku zelenú dohodu, ktorá zahŕňa ambíciu zvýšiť mieru obnovy budov. Budovám možno pripísať 36 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. Keďže sa odhaduje, že 85 % existujúcich budov bude stále stáť aj v roku 2050, zásadnými na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody budú obnovy zamerané na energetickú efektívnosť 12 . V tejto súvislosti je cieľom iniciatívy „vlna obnovy“ 13 zdvojnásobenie ročnej miery energetickej obnovy do roku 2030. Špecializované renovačné práce na zníženie spotreby energie môžu zlepšiť zdravie a životné podmienky obyvateľov, zlepšiť kvalitu ovzdušia, zmierniť energetickú chudobu a podporiť sociálne začlenenie. Môžu tiež zvýšiť dlhodobú hodnotu nehnuteľností, vytvárať pracovné miesta a viesť k investíciám zakoreneným v dodávateľských reťazcoch, ktoré často majú lokálny charakter. Keďže však mnohé budovy s nízkou energetickou hospodárnosťou boli postavené s použitím azbestu, zrýchlenie miery obnovy budov by tiež mohlo výrazne zvýšiť počet ľudí vystavených zdravotným rizikám súvisiacim s azbestom, keďže azbest nachádzajúci sa v budovách by sa počas renovačných prác mohol uvoľniť. Očakáva sa, že počet vystavených pracovníkov, ktorý je v súčasnosti 4,1 – 7,3 milióna, sa v nasledujúcich 10 rokoch zvýši o 4 % ročne 14 .

V októbri 2021 prijal Európsky parlament uznesenie 15 , v ktorom vyzval na vypracovanie európskej stratégie na odstránenie všetkého azbestu. Parlament v ňom vyzval na ďalšie opatrenia EÚ na ochranu pracovníkov a občanov pred zdravotnými rizikami súvisiacimi s vystavením účinkom azbestu, najmä v kontexte energetickej transformácie. Európsky hospodársky a sociálny výbor tiež vyzval na odstránenie všetkého azbestu 16 , pričom zdôraznil, že práce na energetickej obnove vytvárajú synergie s odstraňovaním škodlivých látok 17 . V odporúčaniach občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa takisto zdôraznil význam spravodlivých pracovných podmienok, najmä revízia smernice o ochrane pred azbestom pri práci a celostný prístup k zdraviu 18 .

Na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia je potrebný európsky prístup k azbestu, najmä pri vykonávaní Európskej zelenej dohody a európskeho plánu na boj proti rakovine. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa sa v tomto oznámení predstavuje prístup založený na životnom cykle, ktorý vychádza zo všeobecného cieľa v oblasti verejného zdravia. Zahŕňa opatrenia potrebné na identifikáciu azbestu, ktorý sa nachádza v budovách, a na registráciu takýchto informácií, na zaistenie jeho bezpečného odstránenia prípadne spracovania podľa potreby a na spracovanie odpadu obsahujúceho azbest, pričom sa maximalizuje ochrana pracovníkov a zabezpečí primeraná následná kontrola chorôb súvisiacich s azbestom. V tomto oznámení sa EÚ považuje za medzinárodného lídra v boji proti rizikám, ktoré predstavuje azbest. Zdôrazňuje sa v ňom aj financovanie EÚ, ktoré je k dispozícii na bezpečné odstraňovanie azbestu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na základe už existujúcich alebo plánovaných programov. Prijaté opatrenia by takisto prispeli k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja 19 .

2.podpora obetí: zlepšenie diagnostikovania a liečby chorôb súvisiacich s azbestom

Silná a ambiciózna politika týkajúca sa azbestu by znamenala významný prínos pre ľudské zdravie a psychickú a fyzickú pohodu. Vystavenie účinkom azbestu môže spôsobiť choroby ako mezotelióm 20 , azbestóza a rakovina pľúc. Rakovina spôsobená azbestom je závažná ochorenie s nízkou mierou prežitia. Mezotelióm nemá liečbu a pacienti majú priemernú očakávanú dĺžku života 4 až 18 mesiacov 21 . Vystavenie účinkom azbestu je zodpovedné za 92 % všetkých prípadov mezoteliómu 22 . Rakovina pľúc, ktorá je druhou najčastejšie diagnostikovanou formou rakoviny u mužov a treťou v prípade žien, má relatívne nízku mieru prežitia po stanovení diagnózy v porovnaní s inými bežnými typmi rakoviny 23 .

Choroby súvisiace s azbestom majú dlhé latentné obdobie. Keďže prvé príznaky choroby sa môžu prejaviť v priemere až po 30 rokoch od momentu vystavenia, očakáva sa, že k úmrtiam a chorobám súvisiacim s azbestom v dôsledku vystavenia pred zavedením zákazu v roku 2005 bude dochádzať koncom 20. a 30. rokov 21. storočia.

Skríning a včasná diagnóza sú základom prevencie rakoviny. V rámci európskeho plánu na boj proti rakovine sa Komisia zaviazala predložiť nový systém skríningu rakoviny s podporou EÚ 24 s cieľom pomôcť členským štátom zlepšiť prístup k včasnej diagnóze. Kľúčovými prvkami tohto nového systému je návrh Komisie 25 na aktualizáciu odporúčania Rady z roku 2003 týkajúceho sa skríningu rakoviny, ktorý zahŕňa rozšírenie populačného skríningu na rakovinu pľúc. Okrem toho sa systém podporí prostredníctvom európskej iniciatívy zameranej na diagnostické zobrazovanie v onkológii. Na základe „atlasu“ lekárskych údajov a zobrazovania v onkológii, ako aj nových nástrojov, ako sú vysokovýkonná výpočtová technika a umelá inteligencia, táto iniciatíva poskytne ekosystém pre vývoj nových skríningových metód a algoritmov. Investície do skríningu a včasnej diagnózy môžu významne pomôcť obetiam vystavenia účinkom azbestu, keďže rýchla diagnóza a liečba zmiernia účinky chorôb súvisiacich s azbestom vrátane rakoviny. Okrem toho sa niekoľko kľúčových opatrení v rámci plánu na boj proti rakovine zameriava na optimalizáciu diagnostiky, liečby a starostlivosti o onkologických pacientov vrátane zložitých karcinómov so zlou prognózou, ako sú karcinómy spôsobené vystavením účinku azbestu. Napríklad vytvorením siete EÚ spájajúcej uznávané národné centrá pre komplexný prístup k rakovine v každom členskom štáte sa zlepší prístup k špičkovej diagnostike a starostlivosti, iniciatíva s názvom Diagnostika a liečba rakoviny pre všetkých zlepší prístup k inovatívnej liečbe rakoviny a program medziodborovej odbornej prípravy zameraný na onkológiu, chirurgiu, rádiológiu a ošetrovateľskú starostlivosť zlepší zručnosti personálu v oblasti starostlivosti o onkologických pacientov.

Riziko vystavenia účinkom azbestu je najvyššie v pracovnom prostredí. Odhaduje sa, že v roku 2016 bolo možné pripísať vystaveniu účinkom azbestu pri práci v minulosti 66 808 úmrtí v EÚ27 26 . V roku 2019 tento počet vzrástol na 71 750 27 . Aby títo pracovníci mali prístup k príslušným systémom kompenzácií, je potrebné uznať, že choroby súvisiace s azbestom sú choroby z povolania. Keďže zmluva neumožňuje Komisii navrhnúť právne záväzný nástroj v tejto oblasti, hlavným základom podpory uznávania chorôb z povolania na úrovni EÚ je odporúčanie Komisie 2003/670/ES 28 . Toto odporúčanie sa v súčasnosti vzťahuje na rakovinu a iné choroby spôsobené vystavením účinkom azbestu pri práci. Komisia bude konzultovať s tripartitným Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o potrebe aktualizácie tohto odporúčania na základe najnovších vedeckých poznatkov 29 .

3.Ochrana pracovníkov pred vystavením účinkom azbestu

Riziko vystavenia účinkom azbestu väčšinou súvisí so zaobchádzaním s azbestom a s rozptýlením vláken počas stavebných prác, akými sú obnova a demolácia. Odhaduje sa, že účinkom azbestu je vystavených 4,1 až 7,3 milióna pracovníkov. 97 % týchto pracovníkov pôsobí v sektore stavebníctva vrátane súvisiacich povolaní, ako sú strechári, inštalatéri, tesári alebo podlahári, a 2 % pôsobia v odvetví nakladania s odpadom. Rakovina z povolania je prvou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou v EÚ 30 a 78 % prípadov rakoviny z povolania uznaných v členských štátoch súvisí s azbestom 31 . Riešenie vystavenia účinkom azbestu v súvislosti s prácou je preto jednou z priorít strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 32 .

Zníženie limitnej hodnoty expozície pri práci pre azbest

Právnu ochranu pracovníkov pred špecifickými rizikami vystavenia účinkom azbestu EÚ zaviedla v roku 1983 33 . Odvtedy bola niekoľkokrát aktualizovaná. Najnovším právnym predpisom je smernica 2009/148/ES o ochrane pred azbestom pri práci, v ktorej sa stanovujú prísne povinnosti týkajúce sa zamestnávateľov, pokiaľ ide o ochranu, plánovanie a odbornú prípravu. Okrem toho keďže azbest je karcinogén, smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci 34 sa uplatňuje vždy, keď je priaznivejšia pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

Celkovo je smernica o ochrane pred azbestom pri práci naďalej vhodná na daný účel 35 . Najnovšie vedecké poznatky však podporujú zníženie súčasnej limitnej hodnoty expozície pri práci (ďalej len „hodnota OEL“) 36 ,  37 . Štyri členské štáty (Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Holandsko) zaviedli záväzné hodnoty OEL pod súčasnou celoúnijnou hodnotou OEL. Nemecko má okrem záväznej hodnoty OEL aj limitnú hodnotu zodpovedajúcu prijateľnej koncentrácii. Na udržanie expozície pod úrovňou prijateľnosti existujú záväzné usmernenia, v rámci ktorých sa vyžaduje, aby sa v praxi zvážilo prijatie opatrení. Ostatné členské štáty EÚ používajú súčasnú celoúnijnú hodnotu OEL.

Komisia dnes prijíma legislatívny návrh na výrazné zníženie existujúcej hodnoty OEL pre azbest z 0,1 vlákna na centimeter kubický (f/cm³) na 0,01 f/cm³, čo je 10-krát nižšia hodnota ako súčasná hodnota. Revízia hodnoty OEL pre azbest povedie k väčšej harmonizácii limitných hodnôt v celej EÚ. Očakáva sa, že to povedie k lepším pracovným podmienkam, a to aj pre značný počet vyslaných pracovníkov v sektore stavebníctva, a k spravodlivejšiemu rozdeleniu nákladov na zdravotnú starostlivosť medzi členské štáty.

Na ochranu pracovníkov pred vystavením účinkom azbestu je dôležité, aby sa na meranie koncentrácie vlákien vo vzduchu používali vedecky najaktuálnejšie metódy. Tak sa zabezpečí presné posúdenie rizík a následne lepšia ochrana pracovníkov. Hoci najpoužívanejšou metódou je v súčasnosti fázová kontrastná mikroskopia, ako odporúčala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1997, sú k dispozícii aj iné účinné metódy. Z vedeckých dôkazov vyplýva, že metóda založená na elektrónovej mikroskopii by mohla byť presnejšia pri počítaní vlákien, čo by mohlo viesť k lepším ochranným opatreniam 38 . Komisia preto zahrnula používanie metód merania do návrhu na zmenu smernice o ochrane pred azbestom pri práci.

Usmernenia na podporu vykonávania smernice o ochrane pred azbestom pri práci

Značný počet obnov a demolácií, ktoré sa predpokladajú v nadchádzajúcich rokoch, znamená, že na zabezpečenie plnej ochrany pracovníkov sa musí smernica o ochrane pred azbestom pri práci primerane vykonávať. Pre členské štáty, zamestnávateľov [najmä malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria 99 % všetkých spoločností pracujúcich s azbestom] a pracovníkov by mohla byť dodatočná podpora na zabezpečenie súladu prínosná. Preto Komisia po prijatí revidovanej smernice o ochrane pred azbestom pri práci vypracuje usmernenia na pomoc pri vykonávaní. Usmernenia poskytnú podrobné informácie o ustanoveniach v súčasnosti platnej smernice (ako je odborná príprava a používanie osobných ochranných prostriedkov), ktoré si vyžadujú objasnenie a poradenstvo. Zásadný význam má podpora primeranej odbornej prípravy pracovníkov, ktorí zaobchádzajú s azbestom v rámci stavebných, renovačných a demolačných prác. Usmernenia by mohli členským štátom a zamestnávateľom, najmä MSP, pomôcť zabezpečiť, že pracovníci sú oboznámení o potrebných preventívnych opatreniach, aby sa dosiahla najvyššia úroveň ochrany. Usmernenia by sa mohli vzťahovať aj na ustanovenia, ktoré patria do právomoci členských štátov (ako je certifikácia firiem odstraňujúcich azbest) tam, kde by boli dodatočné objasnenia užitočné. Všetkým zainteresovaným stranám by sa tým umožnilo vykonať predpokladaný počet renovácií pri zabezpečení najvyššej úrovne ochrany pracovníkov pred vystavením účinkom azbestu.

Zvyšovanie informovanosti

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine pripravuje prieskum vystavenia pracovníkov o rizikových faktoroch vzniku rakoviny v Európe 39 . Bude sa zaoberať najrozšírenejšími situáciami vystavenia a počtom a charakteristikami 40 pracovníkov vystavených rôznym rizikovým faktorom vzniku rakoviny vrátane azbestu. To umožní lepšie cielené kampane na zvyšovanie informovanosti a preventívne opatrenia a prispeje k tvorbe politiky založenej na dôkazoch. Bude to obzvlášť dôležité vzhľadom na zvýšený počet spoločností, pracovníkov a súkromných a verejných vlastníkov budov, ktorých sa bude odstraňovanie azbestu týkať. Z rovnakých dôvodov bude Komisia spolupracovať s Výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) na spustení aktualizovanej informačnej kampane.

4.Riešenie problému azbestu v budovách

Pred zákazom v EÚ sa azbest vo veľkej miere používal, najmä v sektore stavebníctva. Na cementové výrobky sa používalo 70 – 80 % azbestu, zvyšok hlavne na iné stavebné výrobky, ako sú podlahové krytiny, textílie, lepenky alebo izolačné dosky. V roku 1970 sa v krajinách, ktoré v súčasnosti tvoria EÚ, spotrebovalo viac ako 920 000 ton surového azbestu, pričom v roku 1980 sa dosiahol vrchol 1 200 000 ton a v roku 2000 spotreba klesla na menej ako 40 000 ton 41 . Vzhľadom na to, že pred rokom 2001 bolo postavených viac ako 220 miliónov jednotiek budov (85 % všetkých jednotiek) 42 , je pravdepodobné, že značná časť dnešného fondu budov obsahuje azbest 43 .

Obdobie maximálnej spotreby azbestu sa v jednotlivých členských štátoch líši (pozri obrázok č. 1 44 ). Všetky členské štáty zaznamenali v rokoch 1970 až 1990 vysoký podiel spotreby azbestu. Na Cypre, v Belgicku, Dánsku, Luxembursku, Holandsku a Švédsku sa však väčšina azbestu spotrebovala pred 70. rokmi 20. storočia, zatiaľ čo Chorvátsko, Írsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko zaznamenali vysokú úroveň spotreby azbestu v 90. rokoch alebo začiatkom 21. storočia.

Obrázok č. 1 Odhadovaný podiel spotreby azbestu počas hlavných období výstavby budov v EÚ27

Zdroj: Údaje JRC 45

Rozsah problému spôsobeného azbestom v minulosti sa v jednotlivých regiónoch líši. Na základe priemerného veku obytných budov a priemerného odhadovaného množstva azbestu (kg/obytná jednotka) sa na ďalej uvedenej mape zobrazuje zraniteľnosť regiónov EÚ z hľadiska azbestu, a to od nízkej úrovne vstavaného azbestu (nízke množstvo azbestu, novšie budovy) až po vysokú úroveň (vysoké množstvo azbestu, staršie budovy). Zdá sa, že stredoeurópske regióny EÚ majú prevažne staré budovy a veľké množstvá azbestu, zatiaľ čo vo východných a severovýchodných regiónoch EÚ sa vo všeobecnosti nachádza veľké množstvo azbestu v novších budovách. Výsledky by mohli naznačovať členské štáty a regióny, v ktorých by kontrola prítomnosti azbestu pred obnovou mala byť prioritou.

Obrázok č. 2. Dvojrozmerná mapa znázorňujúca priemerný vek obytných budov (v rokoch) a priemerné množstvo azbestu (kg/obytná jednotka)

Zdroj: Údaje JRC 46

Viac informácií a väčšia transparentnosť v súvislosti s azbestom v budovách

K hlavnému ohrozeniu ľudského zdravia, ktoré predstavuje azbest, dochádza vtedy, keď sa narušia materiály obsahujúce azbest, keďže vlákna sa môžu uvoľňovať do vzduchu a následne vdychovať. Zhoršovanie kvality niektorých azbestových výrobkov pri opotrebovaní môže napokon viesť aj k uvoľňovaniu vlákien do ovzdušia. Keďže azbest sa nachádza najmä v stavebných materiáloch a tieto materiály sa počas renovačných prác podstatne menia, stavebná činnosť si pri vypracúvaní ochranných opatrení zasluhuje osobitnú pozornosť. Pravdepodobnosť uvoľňovania vlákien sa líši v závislosti od typu azbestu a miesta, kde sa nachádza. Napríklad drobivý azbest je obzvlášť nebezpečný, pretože jeho vlákna sa uvoľňujú ľahšie ako nedrobivý azbest. Naopak azbest obsiahnutý v pevných materiáloch nie je ľahko narušiteľný a v prípade, že zostane nedotknutý, predstavuje podstatne nižšie riziko.

Hlavnou výzvou pri riešení odstraňovania azbestu z fondu budov je nedostatok poznatkov o tom, či budovy obsahujú azbest. Obnova plánovaná na nadchádzajúce roky a dlhodobý cieľ obnovy európskeho fondu budov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality výrazne podporujú potrebu komplexného posúdenia budov, ktoré by potenciálne mohli obsahovať azbest a v ktorých by renovácia mohla predstavovať ohrozenie zdravia. Neskorá identifikácia materiálov obsahujúcich azbest môže oddialiť renovácie a nečakané nájdenie azbestu počas renovačných prác by mohlo viesť k náhodnému uvoľneniu azbestových vlákien, čo by mohlo predstavovať vážne riziko pre pracovníkov, obyvateľov a susedov. Podľa smernice 2009/148/ES o ochrane pred azbestom pri práci je povinné posúdiť riziko vystavenia účinkom azbestu už pred začatím prác 47 . Keďže sa však stratégie kontroly prítomnosti, registrácie a odstraňovania azbestu v jednotlivých členských štátoch značne líšia 48 , bolo by užitočné mať spoločný rámec EÚ na jednoduchšiu identifikáciu a následné odstránenie azbestu obsiahnutého vo fonde budov EÚ.

Komisia predloží legislatívny návrh o povinnej kontrole prítomnosti a registrácii azbestu v budovách, pričom bude rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality a právomoci členských štátov. Okrem existujúcich povinností posúdiť prítomnosť azbestu pred začatím renovačných prác by sa v legislatívnom návrhu mohla zvážiť povinnosť kontrolovať a registrovať prítomnosť azbestu v budovách pri hospodárskych transakciách (napr. pred predajom alebo prenájmom) a/alebo v iných kľúčových momentoch životného cyklu budovy. Od členských štátov sa bude takisto požadovať, aby vypracovali vnútroštátne stratégie odstraňovania azbestu, v ktorých sa zohľadnia ich stavebné predpisy a vnútroštátne okolnosti, ako aj historické informácie o používaní azbestu.

Pri príprave legislatívneho návrhu Komisia zváži aj zavedenie minimálnych požiadaviek na zber a šírenie údajov týkajúcich sa prítomnosti azbestu v budovách. Je veľmi dôležité mať transparentné informácie o prítomnosti azbestu počas celého životného cyklu budov, aby sa minimalizovalo riziko vystavenia a uľahčilo odstraňovanie azbestu. Registrácia v digitálnom formáte by uľahčila dostupnosť týchto informácií, ako sa uvádza v ďalšej časti.

Návrh sa vypracuje na základe rozsiahlych konzultácií s odborníkmi a zainteresovanými stranami. Bude vychádzať aj zo štúdie posúdenia vplyvu s cieľom určiť najvhodnejšie možnosti politiky, ktoré sú k dispozícii, na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov, pričom sa bude rešpektovať právny základ stanovený v zmluve.

Návrh bude vychádzať aj z hodnotenia a identifikácie najlepších postupov v oblasti riadenia rizík spojených s azbestom v členských štátoch, a to aj v kontexte vykonávania akčného plánu týkajúceho sa vlny obnovy.

·Francúzsko napríklad prijalo právne predpisy s cieľom zaviesť povinnú identifikáciu azbestu pred tým, ako sa budú môcť vykonávať určité činnosti v budovách (dekréty z mája 2017 49 a júla 2019 50 ). Pri stavebných prácach, ktoré by mohli viesť k riziku vystavenia, osoba alebo orgán, ktorý objednáva práce (napríklad vlastník budovy alebo verejný obstarávateľ), musí pred začatím prác vykonať predbežnú identifikáciu azbestu. To znamená vyhľadávanie, identifikáciu a lokalizáciu materiálov a výrobkov obsahujúcich azbest, na ktoré by mohli mať dané práce vplyv.

·Poľsko má aj národný program bezpečného odstraňovania azbestu (2009 – 2032) a od roku 2013 prevádzkuje databázu azbestu. Národný program zahŕňa legislatívne opatrenia na odstraňovanie azbestu, informovanie a odbornú prípravu, ako aj monitorovanie prostredníctvom priestorových informačných systémov.

·V Belgicku chce flámska vláda najneskôr do roku 2040 zabezpečiť, aby boli budovy a infraštruktúra bez azbestu. Na dosiahnutie tohto cieľa prijala opatrenia, ako napríklad to, aby sa odstránenie azbestu stalo predpokladom inštalácie solárnych panelov, a v roku 2022 plánuje predložiť certifikát o azbeste pre budovy určené na predaj 51 .

Vlna obnovy a energetická efektívnosť

V iniciatíve „vlna obnovy“ sa zdôrazňuje význam zachovania noriem pre budovy, ktoré sú udržateľné a bezpečné. Preto je dôležité prijať opatrenia na odstránenie škodlivých látok, najmä azbestu, a ochranu pred nimi. Akčný plán vykonávania 52 vlny obnovy zahŕňa regulačné opatrenia na posilnenie legislatívneho rámca EÚ, najmä smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. V decembri 2021 Komisia navrhla 53 revíziu tejto smernice, v ktorej sa zdôrazňuje význam zdravého prostredia v interiéroch. Návrh obsahuje ustanovenia, podľa ktorých majú členské štáty riešiť odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu v budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou.

Zabezpečenie dobrej kvality vzduchu v interiéri sa stane ešte dôležitejším, najmä v súvislosti so znižovaním energetických strát na základe zlepšovania izolácie budov. Hoci sa politiky EÚ zaoberali viacerými faktormi, ktoré prispievajú k dobrej kvalite vzduchu (od okolitého ovzdušia po systémy vykurovania, chladenia a vetrania, stavebné materiály a spotrebné výrobky, ako aj fajčenie a podobné správanie užívateľov), hlavné regulačné nástroje na riešenie týchto prvkov – stavebné predpisy – patria do právomoci členských štátov a ich regiónov. EÚ preto chýba komplexný a integrovaný prístup ku kvalite vzduchu v interiéri. Ako však bolo oznámené v akčnom pláne nulového znečistenia, Komisia do roku 2023 posúdi spôsoby a možnosti politiky na zlepšenie kvality vzduchu v interiéri, pričom sa zameria na kľúčové faktory kvality ovzdušia a hlavné zdroje znečistenia vrátane azbestu. Komisia preskúma spôsoby, ako zvýšiť informovanosť verejnosti a znížiť riziká.

Digitálny denník budovy

Digitálne technológie môžu uľahčiť registráciu a výmenu údajov týkajúcich sa azbestu zozbieraných počas kontroly. Digitálne denníky budov obsahujú všetky údaje týkajúce sa budov a môžu umožniť výmenu a využívanie všetkých druhov informácií získaných počas životnosti budovy, od projektovania a výstavby až po obnovu a demoláciu.

Komisia navrhne regulačnú koncepciu týkajúcu sa vzoru EÚ pre digitálny denník budovy. Bude vychádzať z existujúcich povinných a dobrovoľných iniciatív v rôznych členských štátoch a digitálnych nástrojov a certifikátov pre budovy, ktoré sa vyvíjajú na úrovni EÚ (napr. energetické certifikáty). V denníkoch sa môžu uchovávať aj všetky dostupné informácie súvisiace s hlavnými ukazovateľmi európskeho rámca pre udržateľné budovy „Level(s)“ 54 , ktoré sledujú udržateľnosť a hospodárnosť budov. Tento návrh vzoru bude zahŕňať štandardizovaný prístup k zberu údajov, správe údajov a interoperabilite. Bude to zahŕňať jeho vykonávací rámec, a to aj v prípade údajov vyplývajúcich z povinnosti kontroly. Informácie o prítomnosti azbestu v budovách by sa mali sprístupniť prostredníctvom denníkov a mali by byť prepojené s inými súbormi údajov v denníkoch (napr. plán budovy).

5.Bezpečné zneškodňovanie azbestového odpadu – nulové znečistenie

Hoci je používanie azbestu v EÚ už dlho zakázané, naďalej treba prijímať opatrenia týkajúce sa nakladania s produktmi demolácie a odstraňovania azbestu a ich zneškodňovania. Stavebný odpad a odpad z demolácie predstavujú viac ako tretinu všetkého odpadu vyprodukovaného v EÚ 55 . Objem materiálov obsahujúcich azbest, prevažne z budov, dosahuje desiatky miliónov ton a pravdepodobne prekročí 100 miliónov ton. Cieľom iniciatívy „vlna obnovy“ je do roku 2030 prinajmenšom zdvojnásobiť ročnú mieru obnovy budov. Tým sa zdôrazňuje dôležitosť riešenia azbestu počas celého jeho životného cyklu.

Právne predpisy EÚ o odpadoch komplexne upravujú nakladanie s azbestovým odpadom environmentálne vhodným spôsobom po jeho vzniku 56 . Keďže azbestový odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad 57 , na vznik a prepravu takéhoto odpadu, ako aj nakladanie s ním sa už v rámci právnych predpisov EÚ o odpadoch vzťahujú osobitné a prísne ustanovenia. Patria medzi ne povinnosti týkajúce sa podávania správ a vysledovateľnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa s odpadom nakladalo spôsobom, ktorý chráni životné prostredie. Komisia vydala dva usmerňovacie dokumenty, aby zainteresovaným stranám pomohla plniť tieto povinnosti: Protokol EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie (2016) 58 a Usmernenia pre audity odpadu pred demolačnými a renovačnými prácami na budovách (2018) 59 .

Pri snahe o nakladanie s veľkými objemami odpadu obsahujúceho azbest environmentálne vhodným spôsobom zostáva skládkovanie hlavnou koncepciou bezpečného zneškodňovaniu tohto odpadu. Iné metódy spracovania sú obmedzené z dôvodu vysokého objemu odpadu, nedostatku zariadení umožňujúcich alternatívne spracovanie, ich vysokých nákladov a energetickej náročnosti 60 . Hoci skládkovanie azbestové vlákna neničí, stabilizuje ich a zabraňuje ich uvoľňovaniu, takže ide o bezpečný spôsob nakladania s azbestovým odpadom, kým nebudú rozšírené a cenovo dostupné alternatívne možnosti spracovania. V právnych predpisoch EÚ o odpadoch sa stanovujú prísne požiadavky na bezpečné zneškodňovanie azbestu na skládkach 61 .

Prioritou je preskúmanie alternatívnych spôsobov spracovania azbestového odpadu environmentálne vhodným spôsobom. V hierarchii odpadového hospodárstva 62 sa uprednostňuje zhodnocovanie odpadu pred jeho zneškodňovaním. Komisia do konca roka 2022 začne štúdiu s cieľom určiť technológie a postupy spracovania azbestového odpadu a vykonať porovnávaciu analýzu týchto technológií a postupov a ich vplyvov na životné prostredie. To zahŕňa analýzu nedostatkov pri nakladaní s azbestovým odpadom a vyhliadky do budúcnosti. Výsledky štúdie sa použijú na posúdenie, či sú akékoľvek zmeny právnych predpisov EÚ o odpadoch opodstatnené z hľadiska zlepšenia nakladania s odpadom obsahujúcim azbest environmentálne vhodným spôsobom, najmä s odpadom z demolácie.

6.Financovanie

EÚ poskytuje značné finančné prostriedky prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré možno použiť na podporu vnútroštátnych opatrení na odstraňovanie azbestu v súvislosti s obnovou. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je na podporu investícií a reforiem v členských štátoch sprístupnených 723,8 miliardy EUR (v bežných cenách) vo forme úverov (385,8 miliardy EUR) a grantov (338 miliárd EUR), aby sa európske hospodárstva a spoločnosti stali udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti spojené so zelenou a digitálnou transformáciou. Jednou zo siedmich hlavných iniciatív Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je hlavná iniciatíva Obnova, ktorá sa bude vzťahovať na milióny štvorcových metrov obytných a verejných budov, ktoré prejdú strednou a hĺbkovou obnovou. Členské štáty môžu využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie odstránenia materiálov obsahujúcich azbest z budov v rámci práce v oblasti obnovy zameranej na energetickú efektívnosť naplánovanej v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Členské štáty môžu využívať finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to najmä v rámci piliera 6 (politiky pre ďalšiu generáciu) a hlavnej iniciatívy 7 (rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti), aj na podporu získavania zručností pracovníkov, ktorí zaobchádzajú s azbestom (napríklad v stavebníctve alebo v odvetví odpadového hospodárstva), a na aktualizáciu ich zručností v súlade snovými potrebami trhu.

Okrem toho sa môžu na podporu celého radu opatrení súvisiacich s obnovou použiť európske štrukturálne a investičné fondy. Jedným z kľúčových cieľov Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) 63 je pomôcť členským štátom financovať politiky a štrukturálne reformy na podporu zvyšovania kvalifikácie, rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania pre všetkých, ako aj adaptácie pracovníkov, podnikov a podnikateľov na zmeny. To by mohlo zahŕňať zmeny v dôsledku opatrení prijatých v rámci zelenej transformácie, ako sú renovačné práce. Počas programového obdobia 2014 – 2020 boli z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) 64 spolufinancované rozsiahle projekty odstraňovania azbestu v Poľsku, Taliansku a iných krajinách. Niekoľko členských štátov prejavilo záujem zahrnúť podobné projekty do svojich programov na obdobie 2021 – 2027. Komisia môže takisto ponúknuť podporu na budovanie administratívnych kapacít a výmenu odborných znalostí a poznatkov medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré riadia programy politiky súdržnosti, prostredníctvom iniciatívy REGIO Peer2Peer+, ktorá je k dispozícii na žiadosť členských štátov.

Vzhľadom na širokú škálu mechanizmov financovania EÚ, ktoré sú k dispozícii na podporu energetickej obnovy a energetickej efektívnosti, musia byť členské štáty schopné určiť, ako čo najlepšie využiť tieto finančné prostriedky aj na účely identifikácie a odstraňovania azbestu.

Národné plány obnovy a odolnosti môžu priniesť aj podstatné zlepšenia reforiem a investícií v oblasti zdravotnej starostlivosti zameraním sa na prevenciu a zvýšením kvality diagnostiky a liečby aj v súvislosti s onkologickými pacientmi. Konkrétne môžu celkovú odolnosť systému prevencie onkologických ochorení a starostlivosti o onkologických pacientov posilniť investície do zdravotníckych pomôcok na diagnostiku a liečbu, národných onkologických programov, rozvoja špecializovanej onkologickej starostlivosti a vytvorenia infraštruktúry na prevenciu onkologických ochorení. Európsky plán na boj proti rakovine sa bude realizovať s podporou celej škály finančných nástrojov Komisie, pričom na opatrenia na boj proti rakovine sa celkovo vyčlenia 4 miliardy EUR, a to aj z programu EU4Health, programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa.

7. EÚ ako globálny líder v boji proti azbestu

S cieľom ukončiť používanie všetkých druhov azbestu musí EÚ naďalej zohrávať vedúcu úlohu na celom svete. Niektoré krajiny mimo EÚ naďalej vyrábajú a používajú výrobky obsahujúce azbest, ktorých celosvetová výroba dosiahla v roku 2021 objem približne 1,2 milióna ton 65 . EÚ prostredníctvom technickej pomoci v rámci Rotterdamského dohovoru 66 pomáha krajinám vymeniť azbestové materiály za bezpečnejšie náhrady a zlepšiť služby včasnej diagnostiky, liečby a rehabilitácie pri ochoreniach súvisiacich s azbestom.

EÚ v rámci svojej ambície dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu 67 ide v oblasti celosvetových opatrení na ochranu pracovníkov pred azbestom príkladom. V súčasnosti majú spomedzi krajín mimo EÚ prísnejšiu limitnú hodnotu expozície pri práci (OEL), než je súčasná limitná hodnota v EÚ, len Švajčiarsko (0.01 f/cm3) a Japonsko (0.03 f/cm3) 68 . Návrhom na revíziu smernice o ochrane pred azbestom pri práci by sa hodnota OEL v EÚ stala spolu s hodnotou OEL vo Švajčiarsku najprísnejšou na svete. V roku 2017 EÚ prvýkrát zdôraznila potrebu formálne uznať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) ako základnú zásadu a právo pri práci v kontexte Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Po piatich rokoch nepretržitého úsilia EÚ súhlasila Medzinárodná konferencia práce v roku 2022 so začlenením bezpečného a zdravého pracovného prostredia do rámca MOP týkajúceho sa základných zásad a práv pri práci. EÚ bude pokračovať v spolupráci s Medzinárodnou konferenciou práce s cieľom podporovať bezpečné a zdravé prostredie a dôstojnosť pri práci pre všetkých. Európska komisia takisto poskytuje podporu kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom pri zosúlaďovaní ich právnych rámcov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s právom EÚ.

EÚ je odhodlaná zabezpečiť ochranu pracovníkov naprieč globálnymi dodávateľskými reťazcami. Európska komisia nedávno prijala návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti 69 v snahe zabezpečiť, aby spoločnosti prijímali opatrenia na minimalizáciu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie prostredníctvom svojich činností v rámci EÚ aj mimo nej. To zahŕňa činnosti ich dcérskych spoločností a v rámci hodnotového reťazca. EÚ takisto finančne prispieva na niekoľko medzinárodných projektov na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sú relevantné aj z hľadiska riešenia rizík spojených s azbestom 70 . EÚ sa v rámci svojho celosvetového záväzku v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v globálnych dodávateľských reťazcoch ďalej zapája aj do rámcových iniciatív, ako je napríklad fond skupiny G7 pre víziu nulovej úmrtnosti, dohoda skupiny G20 o bezpečnejších pracoviskách a sieť odborníkov v oblasti BOZP.

8. Záver

Hoci je azbest v EÚ zakázaný od roku 2005, tento problém z minulosti naďalej predstavuje značné ohrozenie verejného zdravia. S cieľom chrániť obyvateľstvo pred vystavením účinkom azbestu a zabrániť prenosu rizík na mladšie generácie je dôležité zintenzívniť opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zamerané na identifikáciu a odstraňovanie azbestu.

Toto oznámenie prichádza v čase, keď je EÚ odhodlaná výrazne zlepšiť energetickú hospodárnosť budov a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu svojho fondu budov do roku 2050. V rámci tohto cieľa je riešenie zdravotných rizík spojených s vystavením účinkom azbestu nevyhnutné na dosiahnutie zelenej transformácie, pre ktorú sú verejné zdravie a dôstojné životné a pracovné podmienky kľúčové.

Komisia vyzýva všetky inštitúcie EÚ, členské štáty, sociálnych partnerov a iné zainteresované strany, aby zrýchlili opatrenia zamerané na dosiahnutie EÚ bez azbestu pre súčasné i budúce generácie.

(1)

      https://monographs.iarc.who.int/wp-content/uploads/2018/06/mono100C-11.pdf .

(2)

      WHO/ILO Joint Estimates of the Work-related Burden of Disease and Injury (Spoločné odhady záťaže vyplývajúcej z chorôb a úrazov v súvislosti so zamestnaním vypracované WHO/MOP) .

(3)

     Lassen, C. a Christens, F. (COWI); Vencovska, J; Vencovsky, D. a Garrett, S. (RPA), Schnekider, K. a Dilger, M. (FoBiG). 2021. Study on collecting information on substances with the view to analysing the health, socio-economic and environmental impacts in connection with possible amendments of Directive 98/24/EC (Chemical Agents) and Directive 2009/148/EC (Asbestos) [Štúdia o zhromažďovaní informácií o látkach s cieľom analyzovať zdravotné, sociálno-ekonomické a environmentálne vplyvy v súvislosti s možnými zmenami smernice 98/24/ES (chemické faktory) a smernice 2009/148/ES (azbest)]. Záverečná správa o azbeste.

Údaje z databázy štúdie o globálnej záťaži vyplývajúcej z chorôb, úrazov a rizikových faktorov (GBD) z roku 2019.

(4)

     Obmedzenia používania krocidolitu zavedené smernicou Rady 83/478, ktorou sa do smernice 76/769/EHS zavádzajú obmedzenia týkajúce sa azbestu,  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31987L0217&from=EN a  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31976L0769&from=en .

(5)

     Obmedzenia používania chrysotilu, amozitu, anthofylitu, aktinolitu a tremolitu v hračkách, vo výrobkoch určených na nastrekovanie alebo v práškovej forme, v izolačných zariadeniach, náterových farbách a lakoch, smernica 85/610      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31985L0610&from=EN .

(6)

     Krocidolit, amozit, anthophylit, aktinolit a tremolit.

(7)

     Niektoré zariadenia, náterové farby a laky, filtre na kvapaliny, materiál používaný na povrchoch ciest, plniace a tesniace hmoty, izolačné alebo zvukotesné materiály nízkej hustoty, vzduchové filtre a filtre na plyn, podložky pod plastové podlahové krytiny a nástenné krytiny, textílie (s dočasnou výnimkou pre membrány) a strešná plsť.

(8)

     Smernica 1999/77/ES s termínom transpozície 1. januára 2005 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31999L0077&from=EN .

(9)

     Kontroly výrobkov vstupujúcich do EÚ, pokiaľ ide o ich súlad s nariadením REACH, sa riadia nariadením 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019R1020&from=EN .

(10)

     COM(2021) 44 final       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?qid=1664866607490&from=EN&uri=CELEX%3A52021DC0044 .

(11)

     COM(2021) 400 final       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0400&qid=1664866748612&from=SK .

(12)

      https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:ca25ed6f-1d9f-11ea-95ab-01aa75ed71a1.0002.02/DOC_1&format=PDF .

(13)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0662&qid=1664873876395&from=SK .

(14)

     Na základe súčasných oznámení, trendu zvyšujúceho sa množstva odpadu obsahujúceho azbest, počtu certifikovaných pracovníkov a životnosti azbestových cementových materiálov (70 – 80 % azbestu v EÚ). Zdroj: Externá štúdia, (Risk and Policy Analysts, RPA), 2021, pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(15)

      https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2021-0427_SK.html .

(16)

      https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/freeing-eu-asbestos .

(17)

      https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/working-asbestos-energy-renovation-own-initiative-opinion .

(18)

      https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:849c105d-f09b-11ec-a534-01aa75ed71a1.0006.02/DOC_2&format=PDF .

(19)

     Špecifické ciele udržateľného rozvoja zahŕňajú dobré zdravie a blaho ľudí (cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3), dôstojnú prácu a hospodársky rast (cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8), priemysel, inovácie a infraštruktúru (cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9) a zodpovednú výrobu a spotrebu (cieľ udržateľného rozvoja 12).

(20)

     Mezotelióm je typ rakoviny, ktorá sa vyvíja z tenkej vrstvy tkaniva, ktorá pokrýva mnohé z vnútorných orgánov (tzv. mezotel).

(21)

     Burgers JA, Damhuis RA. Prognostic factors in malignant mesothelioma. Lung Cancer. (Prognostické faktory v prípade malígneho mezoteliómu. Rakovina pľúc.) 2004 Aug;45 Suppl 1:S49-54. doi: 10.1016/j.lungcan.2004.04.012. PMID: 15261434.

(22)

      Európska štatistika chorôb z povolania (EODS) – Experimentálna štatistika – Eurostat (europa.eu) .

(23)

      Prehľad o zdraví: Európa v roku 2020: Stav zdravia v cykle EÚ .

(24)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 10.

(25)

      Návrh odporúčania Rady o posilnení prevencie prostredníctvom včasnej detekcie: Nový prístup ku skríningu rakoviny, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady 2003/878/ES (europa.eu) z 20. septembra 2022.

(26)

      Spoločné odhady záťaže vyplývajúcej z chorôb a úrazov v súvislosti so zamestnaním vypracované WHO/MOP .

(27)

     Mezotelióm (7 510 úmrtí), rakovina vaječníkov (2 032), rakovina priedušnice, priedušiek a pľúc (61 035) a rakovina hrtana (1 173). Externá štúdia, (Risk and Policy Analysts, RPA), 2021, pozri poznámku pod čiarou č. 3, údaje z databázy štúdie o globálnej záťaži vyplývajúcej z chorôb, úrazov a rizikových faktorov (GBD) z roku 2019.

(28)

     Odporúčanie Komisie 2003/670/ES z 19. septembra 2003 týkajúce sa európskeho zoznamu chorôb z povolania, Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 28. Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 28. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32003H0670&from=EN .

(29)

     Choroby z povolania spojené s azbestom, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v prílohe I k odporúčaniu, sú tieto: azbestóza, mezotelióm po vdýchnutí azbestového prachu, komplikácie pri azbestóze v podobe rakoviny priedušiek, fibrózne choroby pohrudnice, s reštrikčnými poruchami dýchania, spôsobené azbestom a rakovina pľúc po vdýchnutí azbestového prachu.

(30)

     Rakovina z povolania je s podielom 52 % hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou v Európskej únii, za ktorou nasledujú ochorenia obehového systému (24 %), úrazy (2 %) a všetky ostatné príčiny (22 %). Ide o údaje z roku 2017, teda EÚ27 + UK. https://visualisation.osha.europa.eu/osh-costs#!/ .

(31)

      https://ec.europa.eu/eurostat/web/experimental-statistics/european-occupational-diseases-statistics .

(32)

     COM/2021/323 final. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52021DC0323 .

(33)

     Druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením chemickým, fyzikálnym a biologickým faktorom pri práci (Ú. v. ES L 263, 24.9.1983, s. 25).

(34)

     Ú. v. EÚ L 158, 30. 4. 2004, s. 50.       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02004L0037-20140325&from=EN .

(35)

     Pozri hodnotenie ex post smerníc EÚ v oblasti BOZP z roku 2017 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?uri=CELEX:52017SC0010 .

(36)

     Podporná štúdia k hodnoteniu je k dispozícii tu:       https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=17060&langId=en .

(37)

     Ak sa na úrovni EÚ neprijmú žiadne opatrenia a zohľadnia sa len povolania, v ktorých v súčasnosti dochádza k vystaveniu účinkom azbestu, odhaduje sa, že v nasledujúcich 40 rokoch dôjde v EÚ27 k 884 prípadom rakoviny z povolania. Takisto sa predpokladá, že za rovnaké obdobie 707 pracovníkov zomrie na rakovinu spôsobenú vystavením účinkom azbestu pri práci. Pokiaľ ide o náklady na zdravotnú starostlivosť, odhaduje sa, že náklady na rakovinu budú predstavovať 228 až 438 miliónov EUR.

(38)

     Viac informácií o metodikách merania sa nachádza v stanovisku Výboru Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík:      https://echa.europa.eu/documents/10162/30184854/OEL_asbestos_Final_Opinion_en.pdf/cc917e63-e0e6-e9cd-86d2-f75c81514277 .

(39)

     Ďalšie informácie: https://osha.europa.eu/en/facts-and-figures/workers-exposure-survey-cancer-risk-factors-europe . Prieskum sa najskôr uskutoční v reprezentatívnej vzorke šiestich členských štátov a vzťahovať sa bude na 24 rizikových faktorov vzniku rakoviny vrátane chemických a fyzických faktorov. Prvé zistenia sa očakávajú v roku 2023.

(40)

     Analyzované charakteristiky zahŕňajú rod, vek, krajinu narodenia, povolanie, odvetvie činnosti, veľkosť spoločnosti, veľkosť pracoviska, postavenie v zamestnaní, typ zmluvy a týždenný pracovný čas.

(41)

     Maduta, C., Kakoulaki, G., Zangheri, P., Bavetta, M., Towards energy efficient and asbestos-free dwellings through deep energy renovation (Energeticky účinné obydlia bez azbestu na základe hĺbkovej energetickej obnovy), JRC129218,       https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC129218 .

(42)

     Vlna obnovy pre Európu. Pozri poznámku pod čiarou č. 13.

(43)

41     Napr. ploché krytinové škridly, veľké a malé fasádové panely, panely stropov a stien, tepelná a zvuková ochrana pred ohňom a kondenzáciou na nosníkoch, dymotesné dvere a brány, pece, kotly a vysokoteplotné zariadenia atď.

(44)

     V grafe 1 sa uvádza členenie spotreby azbestu podľa hlavných období výstavby budov EÚ. Odhad je založený na zjavnej spotrebe azbestu v rokoch 1920 až 2003 (Virta, 2006) a na percentuálnom podiele surového azbestu používaného v stavebných materiáloch uvedených v literatúre; v prípade Malty neboli oznámené žiadne údaje o spotrebe azbestu. Úplná metodika v odkaze 40.

(45)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 41.

(46)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 41.

(47)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28). https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32009L0148&from=EN .

(48)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 41.

(49)

      https://www.legifrance.gouv.fr/download/pdf?id=LykGmH7vMb-yJKNXCJ9VQ3z9fiEK5Q9jlNDoaaUnwUM= .

(50)

      https://www.legifrance.gouv.fr/download/pdf?id=uE3o2iaLz4ujX46N5eNQWUANnUy9niNepuHoD-nISzQ= zmenené v roku 2020       https://www.legifrance.gouv.fr/download/pdf?id=TtFjMCu9CIzP1bhSZJIVTvpNRp6cu4pAD6cG41mJnZw= .

(51)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 41.

(52)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1665385391078&uri=CELEX%3A52020DC0662 .

(53)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021PC0802&qid=1665385522261 .

(54)

      https://ec.europa.eu/environment/topics/circular-economy/levels_en .

(55)

     Pozri internetovú stránku Eurostatu, 2018     https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Waste_statistics#Total_waste_generation .

(56)

     Podľa článku 2 písm. b) smernice 2008/98/ES o odpade sú z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté „budovy trvalo spojené s pôdou“, keďže sa nepovažujú za odpad.

(57)

     Pozri prílohu III k smernici 2008/98/ES o odpade a rozhodnutie 2000/532/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov.

(58)

      https://ec.europa.eu/docsroom/documents/20509/ .

(59)

      https://ec.europa.eu/growth/news/eu-construction-and-demolition-waste-protocol-2018-09-18_en .

(60)

     Napríklad vitrifikácia, pri ktorej sa azbest premieňa na inertné, potenciálne recyklovateľné nerastné materiály, je v priemyselnom rozsahu ťažko dostupná a značne energeticky náročná. Napríklad v závode spoločnosti INERTAM vo Francúzsku sa využíva technológia vitrifikácie azbestového odpadu pomocou plazmového horáka, pri ktorej sa dosahujú teploty až 1 600 °C. V dôsledku toho nastáva veľmi vysoká spotreba energie a súvisiaci vplyv na klímu.

(61)

     V rozhodnutí Rady 2003/33/ES sa stanovujú požiadavky na bezpečné zneškodňovanie azbestu na skládkach a v smernici 1999/31/EHS o skládkovaní sa stanovujú minimálne kontrolné a monitorovacie postupy, ktoré sa majú pravidelne vykonávať na skládke.

(62)

     Hierarchia odpadového hospodárstva, ako je uvedená v článku 4 rámcovej smernice o odpade, je poradím priorít v odpadovom hospodárstve, ktoré odráža všeobecný prístup v rámci právnych predpisov EÚ o nakladaní s odpadom. Hierarchiou sa stanovuje päť možných spôsobov nakladania s odpadom, ktoré sú podľa priority zoradené takto: 1. predchádzanie vzniku, 2. príprava na opätovné použitie, 3. recyklácia, 4. iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie, a 5. zneškodňovanie. Jej hlavným účelom je minimalizovať nepriaznivé vplyvy odpadu na životné prostredie a zvýšiť a optimalizovať efektívnosť využívania zdrojov v odpadovom hospodárstve a politike. [Vyňaté z dokumentu Guidance on the interpretation of key provisions of Directive 2008/98/EC on waste (Usmernenie o interpretácii kľúčových ustanovení smernice 2008/98/ES o odpade) z roku 2012 https://ec.europa.eu/environment/pdf/waste/framework/guidance_doc.pdf ].

(63)

      https://ec.europa.eu/european-social-fund-plus/en .

(64)

      https://ec.europa.eu/regional_policy/en/funding/erdf/ .

(65)

     U.S. Geological Survey, Mineral Commodity Summaries (Geologický prieskum USA, Zhrnutia o nerastných komoditách), január 2022.

(66)

      http://www.pic.int/TheConvention/Overview/TextoftheConvention/tabid/1048/language/en-US/Default.aspx .

(67)

     Odolné systémy zdravotnej starostlivosti a globálna pozícia určovateľky noriem, a to aj z hľadiska práv pri práci, patria medzi 10 pilierov otvorenej strategickej autonómie Európy – pozri COM(2021) 750 final.

(68)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(69)

     COM(2022) 71 final      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52022PC0071&from=EN .

(70)

     EÚ prispieva do fondu MOP pre víziu nulovej úmrtnosti (Vision Zero Fund, VZF) sumou 1,8 milióna EUR z programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na financovanie projektu na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v globálnom dodávateľskom reťazci. Sumou 0,5 milióna EUR sa z neho financuje aj projekt „Dopĺňanie údajov a vypĺňanie medzier v poznatkoch o BOZP v globálnych dodávateľských reťazcoch s cieľom posilniť model spoločnej zodpovednosti“. Cieľom projektu je zabezpečiť, aby boli k dispozícii použiteľné poznatky o BOZP a globálnych dodávateľských reťazcoch, podporovať priemyselné odvetvie a verejné a súkromné zainteresované strany pri prijímaní rozhodnutí a poskytnúť podkladové informácie pre vypracovanie celoodvetvových stratégií na udržateľné riešenie stále pretrvávajúcich výziev v oblasti BOZP. Projekt poskytuje dostupné aktuálne údaje rozčlenené podľa pohlavia o výskyte nehôd, zranení a chorôb so smrteľnými následkami a bez smrteľných následkov pri práci v krajinách zapojených do projektu VZF.